Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Monday, March 15, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2020200001
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2020200001.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: U.

T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX T., v konaní zastúpená spoločnosťou Bardač s.r.o., so
sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO : 47243252 proti žalovanej: Sociálna poisťovńa - ústredie,
so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO : 30807484, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej číslo : 63171-3/2019-BA zo dňa 28.10.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovanej číslo: 63171-3/2019-BA zo dňa 28. októbra 2019 ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo: 700-0410845719-
GC04/19 zo dňa 10. júla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 7.1.2020 domáhala preskúmania
rozhodnutia žalovanej číslo : 63171-3/2019-BA zo dňa 28.10.2019, ktorým táto zamietla jej odvolanie
a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave číslo : 700-0410845719-
GC04/19 zo dňa 10.7.2019, ktorým táto predpísala žalobkyni poistné na nemocenské poistenie, na
starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie poistného, na invalidné
poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 1182,36 eur, a to postupom podľa

§ 144 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
o sociálnom poistení), § 152a zákona o sociálnom poistení a § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona o
sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z., a to za obdobie január až jún 2019.

2. Žalobkyňa namietala, že výška poisteného a povinných príspevkov jej bola predpísaná v nesprávnej
výške. Dôvodila tým, že od 15.1.2019 nemá príjem zo živnosti, nakoľko prevádzkovanie živnosti má
pozastavené, pričom od 15.1.2019 je v pracovnom pomere, a teda platcom mesačného poisteného

od 15.1.2019 je jej zamestnávateľ, ktorý mesačne odvádza odvody z jej zárobku. Ďalej poukázala
na to, že naďalej vykonáva popri zamestnaní znaleckú činnosť, ktorá nie je podnikaním, a teda pri
výpočte poisteného a povinných príspevkov mala byť výška poisteného a príspevkov stanovená len z
príjmu zo znaleckej činnosti za rok 2017, čo by zodpovedalo sume mesačného poistného a povinných
príspevkov vo výške 38,86 eur. Ďalej uviedla, že v roku 2017 podnikala na základe živnostenského
oprávnenia s obchodným menom: U. T. - TERMOEFEKT, IČO: 47066555 a súčasne vykonávala ako
znalec aj znaleckú činnosť v zmysle § 2 písm. a/ zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a

predkladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 382/2004 Z.z.) a je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvo
spravodlivosti SR, oddiel: znalci, pod evidenčným číslom 914403. S účinnosťou od 15.1.2019 si
pozastavila prevádzkovanie činnosti z dôvodu, že sa zamestnala v spoločnosti Východoslovenskáenergetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO : 44483767, pričom znaleckú činnosť vykonáva
nepretržite ďalej. Považovala postup správnych orgánov za nesprávny, pretože žalovaný nemal pri
predpise poistného a povinných príspevkov vychádzať z celkovej sumy príjmov žalobkyne (30249,23

eur), ale len z tej časti príjmov, ktoré pripadajú na znaleckú činnosť, ktorú vykonáva ďalej (5965 eur),
t.j. nemal výpočet poistného a povinných príspevkov vykonávať aj zo sumy príjmov zo živnosti, ktorú
má pozastavenú a nemôže ju vykonávať. V tejto súvislosti uviedla, že ide o dva samostatné právne
tituly, na základe ktorých príjmy nadobudla zo živnosti a znaleckej činnosti, pričom živnosť od 15.1.2019
nevykonáva. Ďalej uviedla, že znalecká činnosť nie je podnikaním (znalecká činnosť je vedľajšou nie

hlavnou zárobkovou činnosťou a v zmysle § 2 ods. 7 zákona o ZTP ju nemožno považovať za podnikanie
- rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.9.2019, sp. zn. 3Asan/23/2019, bod 49). V dôsledku takéhoto
postupu zo strany správnych orgánov došlo k tomu, že žalobkyni bolo predpísané poistné a povinné
príspevky tak, ako by vykonávala činnosť a znaleckú činnosť súčasne. Jej situácia je tak paradoxne
horšia ako keby ukončila činnosť a znaleckú činnosť súčasne. Ak by totiž ukončila žalobkyňa aj živnosť
a aj znaleckú činnosť, zaniklo by jej povinné poistenie podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/

zákona o sociálnom poistení, čiže by už nemusela platiť žiadne poistné a povinné príspevky. V dôsledku
tohtonesprávnehopostupusprávnychorgánovmusížalovanémuuhrádzaťpoistnéapovinnépreddavky
vypočítané z príjmov z činností, z ktorých práve tú, z ktorej dosahovala vyše 4/5 príjmov (živnosť) už
nevykonáva, no „odvody“ musí platiť akoby túto činnosť vykonávala. Poukázala tiež na to, že okrem toho
platí ako zamestnanec zo svojej mzdy ešte odvody ako zamestnanec, ktoré uhrádza jej zamestnávateľ.

Tvrdí, že týmto mechanickým a formalistickým výkladom žalovaného bolo diskriminačne zasiahnuté
do jej práv vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR, čo sa prejavuje tým, že v dôsledku
napadnutého rozhodnutia je žalobkyňa povinná hradiť neprimerane vysoké poistné a povinné príspevky
(vypočítané z celkových príjmov žalobkyne z dvoch činností, z ktorých už živnosť objektívne nemôže
vykonávať pre pozastavenie) a súčasne musí uhrádzať sociálne odvody aj ako zamestnanec zo mzdy

a rovnako tak jej zamestnávateľ. Za tohto stavu žalobkyňa akoby fakticky platila odvody dvakrát. Možno
konštatovať, že za tejto situácie je v diskriminačnom postavení oproti tým osobám, ktoré nevykonávajú
popri živnosti znaleckú činnosť, ale len živnosť samotnú, pretože ak tieto osoby sa rozhodnú ukončiť
činnosť, zaniká im povinné poistenie, kým ona v dôsledku trvania znaleckej činnosti poistenie nezaniká
a je povinná platiť poistné a povinné príspevky aj za činnosť, ktorú ukončila (živnosť). Považuje za

nespravodlivé a diskriminačné, pokiaľ má platiť poistné a povinné príspevky, hoci je zamestnaná, aj z
príjmov z pozastavenej živnosti, nielen z príjmov za znaleckú činnosť, ktorú jedinú popri zamestnaní
ešte vykonáva. Zdôraznila, že jej postavenie je tak nerovné a diskriminačné s inými osobami, ktoré
ukončia živnosť a stanú sa zamestnancami, pretože tieto osoby (na rozdiel od nej) z „bývalej živnosti“
nemusia platiť už žiadne poistné a povinné príspevky, ale ona ich musí platiť, napriek tomu, že živnosť

nevykonáva. Uvedenú nespravodlivosť mal podľa jej názoru žalovaný zohľadniť pri aplikácii § 129 ods.
1 a § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, t.j. mal postupovať pri výklade tak, aby svojím výkladom
nezasiahol do jej práv podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR v spojení s článkom 12 ods. 1, článkom
13 ods. 3 a 4 a článkom 1 ods. 1 Ústavy SR. Ďalej uviedla, že Ústavný súd SR ústavne nesúladné
(porušujúce základné práva) „hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,

prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v
dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010,
III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd ČR napr. III. ÚS 150/99). Rovnako tak k výkladu právnych
predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď
sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS

92/2012, I. ÚS 351/2010, I. ÚS 306/2010)“ (IV.ÚS 294/2012). Tiež poukázala na ustanovenie článku 12
ods. 1 Ústavy SR, ktoré zakotvuje požiadavku všeobecnej rovnosti pred zákonom, pričom v uvedenom
ústavnom článku formulovaná zásada rovnosti znamená, že právne rozlišovanie medzi subjektmi v
prístupe k určitým právam nesmie byť prejavom svojvôle (sp. zn. PL. ÚS 1/2012). Všeobecná zásada
rovnosti bola vždy úzko spätá s princípom právneho štátu. Rovnosť v právach pritom nemožno vnímať

len ako požiadavku zabezpečenia rovnakých účinkov zákona (rovnosť pred zákonom), ale aj zaistenie
rovnosti jednotlivca v zákone. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď orgán urobí taký
výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti, alebo ho urobí
v inom než zákonom ustanovenom a právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame, či bez
bližších nerozpoznateľných kritérií (nález sp. zn. I. ÚS 108/2014). Podľa jej názoru je výklad relevantnej

právnej úpravy v napadnutom rozhodnutí presne takýmto výkladom. Z dôvodu prílišného formalizmu pri
interpretácii relevantného právneho predpisu (najmä § 129 ods. 1 a § 138 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení) došlo k faktickej nerovnosti žalobkyne a k uplatneniu takého výkladu, ktorý nie je v súlade so
základnými právami žalobkyne a je v konečnom dôsledku nespravodlivý.3. Poukázala aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.ÚS 17/2018 zo dňa 20.5.2009, v ktorom
je konštatované, že „zákaz diskriminácie ustanovený čl. 12 Ústavy je ústavnou zásadou, ktorá

vzhľadom na svoju podstatu a účel presahuje medze základných práv a slobôd a má relevanciu aj
pre výklad a uplatnenie tých noriem Ústavy, ktoré sa nevzťahujú na základné práva a slobody. V
materiálnom právnom štáte zákaz diskriminácie predstavuje príkaz, ktorý ústavodarca adresoval štátu
alebo jeho pozitívny záväzok“. Taktiež Európsky súd pre ľudské práva k problematike diskriminácie
uviedol : „Rozdielne zaobchádzanie s osobami v analogickom alebo relevantne podobnom postavení

je diskriminačné, ak nemá objektívne a rozumné odôvodnenie, t.j. ak nesleduje legitímny cieľ alebo
ak neexistuje vzťah rozumnej proporcionality medzi použitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má
uskutočniť“ (case of evans v. the united kingdom, sťažnosť č. 6339/05, § 73).

4. Žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.4.2019, keď vo výroku uznesenia veľkého senátu tento uviedol, že

„povinnosťou sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/, bod
prvývspojenís§21ods.1zákonaosociálnompoisteníjeposudzovaťpríjmypoistenca-lekáraosobitne
vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom
zdaňovacomobdobísúajpríjmamilekárapovažovanéhozasamostatnezárobkovočinnúosobu(SZČO)

v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení“ (ods. 47).

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.2.2020 uviedla, že na účely sociálneho poistenia
sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom
poistení. Poukázala na to, že toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje

podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. S
účinnosťou od 1.7.2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status
samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenie, dovŕšenie 18 - tich rokov veku a
dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v
kalendárnom roku po rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a

povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. S poukazom na znenie tohto
ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z. je nevyhnutné, aby
fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, t.j. má vek 18 rokov a dosiahla príjmy, ktoré sú
príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona

č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len zákon č. 595/2003 Z.z.) v znení neskorších predpisov, v
kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne
zárobkovo činnej osoby. V tejto súvislosti uviedla, že žalobkyňa mala v prejednávanom období právne
postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z., pretože
splnila podmienku veku a zároveň v rozhodujúcom období (v súlade s § 21 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení je rozhodujúcim obdobím rok 2017) dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej
činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z.. Samotné nadobudnutie právneho
postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské
poistenieapovinnédôchodkovépoistenie.Podľaplatnejprávnejúpravyvznikpovinnéhonemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. alebo výnosu súvisiaceho
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci
kalendárnyrok.Tentovznik,resp.zánikpovinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkového
poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho
roka (ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa vychádza z príjmu

z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a
s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za
predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na
jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento
príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom v §

21 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov.
Poukázala ďalej na to, že žalobkyňa disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti, na
základe ktorých bola oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. . Podľa výpisu z živnostenského registra Okresného úraduTrnava, číslo živnostenského registra : 250-33331, je žalobkyňa držiteľkou osvedčení o živnostenskom
oprávnení, sp. č. OŽP-A/2013/04231-00002 a sp. č. OŽP-A/2013/04330-00002 (s dátumom vzniku
oprávnenia 1.5.2013) a osvedčenia o živnostenskom oprávnení sp. č. OU-TT-OZP1-2015/040772-2

(s dátumom vzniku oprávnenia dňa 18.12.2015). V zmysle oznámenia o pozastavení prevádzkovania
živnosti sp. č. OU-TT-OZP1-2019/004609-2 má žalobkyňa pozastavené prevádzkovanie živnosti v
období od 15.1.2019 do 15.1.2022. Žalovaná ďalej zdôraznila, že žalobkyňa bola aj po 15.1.2019,
kedy došlo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti, naďalej oprávnená na vykonávanie činnosti podľa
osobitného predpisu, pričom z tejto činnosti bola oprávnená dosahovať príjem podľa § 6 ods. 2 písm. c/

zákona č. 595/2003 Z.z. (príjem znalcov dosiahnutý z ich činností sa na účely zákona č. 595/2003 Z.z.
považuje za príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda ide o príjem rozhodujúci na účely zákona
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Z údajov poskytnutých Ministerstvom spravodlivosti
SR bolo zistené, že žalobkyňa je v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. od 1.10.2008 zapísaná v zozname
znalcov,tlmočníkovaprekladateľovakoznalecpodčíslom914403.Zákonosociálnompoisteníupravuje
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb

ako jedno poistenie a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. V tejto súvislosti ďalej
uviedla, že pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných
na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie
je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe živnostenského
oprávnenia alebo na základe výkonu znaleckej činnosti, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý

tejto osobe zakladá status SZČO. Pri posudzovaní vzniku, resp. trvania povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento
príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Totožný právny
názor zaujal aj Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 23Sa/85/2018-57 zo dňa 6.5.2019 ako aj Krajský
súd v Banskej Bystrici, ktorý v rozsudku sp. zn. 20Sa/6/2018-48 zo dňa 4.9.2018 uviedol, že „právne

postavenie SZČO sa neposudzuje samostatne vzhľadom na „druh podnikania“ (v prípade, ak je takáto
osoba držiteľom oprávnenia na vykonávanie podnikania na základe živnostenského listu a súčasne aj
iného oprávnenia, resp. oprávnení na vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov),
ale takáto osoba má všeobecne postavenie SZČO, ktoré jej vzniká „jedno“ poistenia, v ktorom sa
zohľadňujú komplexne všetky príjmy z podnikateľskej činnosti podľa § 6 zákona o dani z príjmov,

ktoré táto osoba dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. V zmysle uvedeného je potrebné
posudzovať aj vznik, zánik a trvanie poistenia. Bez ohľadu na to, ktorý z príjmov z podnikateľskej činnosti
podľa osobitného zákona (zákona o dani z príjmov) fyzická osoba - podnikateľ v rozhodujúcom období
dosiahla, ide vždy o jednu a tú istú fyzickú osobu, ktorá vzhľadom na dosiahnutie takéhoto príjmu má
postavenie SZČO (§ 5 zákona o sociálnom poistení).“

6. S vyššie uvedeným záverom sociálnej poisťovne sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp.
zn. 7Sžsk/109/2018 zo dňa 27.11.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 6Sa/2/2018-45 zo dňa 25.4.2018, pričom Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku konštatoval,
že : „Zákon číslo 461/2003 Z.z. nerozlišuje pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského

poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti
na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej
činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje z akej činnosti tieto príjmy poistenca prevyšujúce
zákonnú hranicu dosahuje, keď už samotné oprávnenie na výkon činnosti mediátora zakladá právo
na podnikanie, keďže zákonodarca v ustanovení § 4 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z.z. výkon činnosti

mediátorapovažujezapodnikanie....Činnosťsociálnejpoisťovneupravujezákonč.461/2003Z.z.,ktorý
stanoví oprávnenia a povinnosti žalovanej pri výkone sociálneho poistenia. Oprávnenie posudzovať
príjmy uvedené v daňovom priznaní poistencov z ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. nevyplýva.
Vzhľadom k uvedenému kasačný súd konštatuje, že žalovaná nemá povinnosť skúmať, či príjem z
podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci

s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, vykázaných v daňovom priznaní, je príjem
získaný vykonávaním činnosti mediátora. Rozhodujúca pre vznik, resp. trvanie poistenia je iba výška
tohto príjmu, vykázaného v daňovom priznaní a skutočnosť, že žalobca bol zapísaný v zozname
mediátorov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR“.

7. Z údajov, ktoré sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo SR vyplýva, že príjmy žalobkyne
za rok 2017 (v sume 30249,23 eur, z toho príjmy zo živnosti vo výške 24284,23 eur a príjmy znalcov
a tlmočníkov vo výške 5965,00 eur) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 5472 eur, a preto bola
v období od 1.10.2018 do 30.9.2019 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenouSZČO. Z príjmu dosiahnutého žalobkyňou za rok 2017 sa nevychádzalo pri posúdení vzniku, resp.
trvania povinného poistenia žalobkyne za obdobie od 1.7.2018 do 30.6.2019, ale v zmysle § 21 ods. 2
zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov až za obdobie od 1.10.2018 do 30.9.2019,

pretože žalobkyni bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2017 (daňové priznanie
za rok 2017 bolo správcovi dane predložené žalobkyňou dňa 25.6.2018).

8. Ku skutočnosti, že žalobkyňa je od 15.1.2019 zamestnancom v obchodnej spoločnosti
Východoslovenská energetika a.s., IČO : 44483767, so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, pričom

zamestnávateľ za ňu odvádza poistné a povinné príspevky, žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom
poistení nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v
znení zákona č. 252/2012 Z.z. upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ
poistného a povinných príspevkov podlieha viacerým sociálnym poisteniam (ak je zamestnanec
súčasne aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo
činnou osobou, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy

prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činností zamestnanca. V prípade
žalobkyne bolo predvídaním napadnutého rozhodnutia zistené, že vymeriavací základ žalobkyne v
úhrne, z činnosti zamestnanca a z činnosti samostatne zárobkovej osoby, nebol vyšší ako maximálny
vymeriavací základ. Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá
za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO.

Pri posudzovaní príjmu relevantného pre vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO sociálna poisťovňa vychádzala len z príjmu,
ktorý žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z., t.j.
príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla
z činnosti zamestnanca podľa § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších

predpisov. V závere svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že postupovala podľa princípu právnej istoty a
spravodlivosti, nakoľko v práve sociálneho zabezpečenia je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o
skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a preto je povinná
pristupovať ku všetkým odvádzateľom poistného a povinných príspevkov rovnako. V tejto súvislosti
poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/81/2014 zo dňa 31.5.2016, z ktorého

vyplýva, že „Právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo
všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej
spravodlivosti hmotného sociálneho práva tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej
veciopodstatnenie,pokiaľspoločnosťspravodlivosťchápeakourčitúvlastnosťspoločenskéhoporiadku,
ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou

zákonnosti“. Týmto rozsudkom Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.
2S/306/2013-36 zo dňa 18.6.2014.

9.Pokiaľideopriebehadministratívnehokonania,takSociálnapoisťovňa,pobočkaTrnava,rozhodnutím
číslo : 700-0410845719-GC04/19 zo dňa 10.7.2019 predpísala žalobkyni, ako SZČO za obdobie január

2019 až jún 2019 poistné na nemocenské poistenie v sume 156,90 eur, poistné na starobné poistenia a
povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 642,06 eur, poistné na invalidné poistenie
v sume 214,02 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 169,38 eur (ďalej len poistné a
povinné príspevky), spolu v sume 1182,36 eur. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo
odôvodnené citovaním ustanovení § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ zákona o

sociálnom poistení a § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení zákona č. 43/2004 Z.z. ako aj ustanovenia
§ 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistením v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a § 21a zákona č. 43/2004
Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 ako aj konštatovaním, že na základe kontroly odvodu poistného a
povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobkyňa neodviedla vôbec za
mesiace január až jún 2019, čím porušila vyššie uvedené ustanovenia v spojení s § 141 ods. 1 a § 143

ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení a § 21 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods.
1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že vzhľadom
na porušenie týchto povinností bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia
bez nejakej bližšej konkretizácie a výkladu týchto ustanovení.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého žalovaná - Sociálna
poisťovňa - ústredie ako odvolací správny orgán preskúmala rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu a dospela k záveru, že bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie
žalobkyne zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím číslo : 63171-3/2019-BA zo dňa28.10.2019. V odôvodnení rozhodnutia žalovanej bolo konštatované, že prvostupňový správny orgán
vykonal na základe údajov uvedených v systéme sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti
odvodu poistného a povinných príspevkov, pričom bolo zistené, že žalobkyňa odo dňa vydania

rozhodnutia poistné a povinné príspevky za obdobie január 2019 až jún 2019 neodviedla vôbec,
čím vznikla dlžná suma v celkovej výške 1182,36 eur. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že pre
posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (rovnako
aj pre zistenie vymeriavacieho základu na výpočet poistného a povinných príspevkov) sa prihliada
na všetky príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu,

definované v § 6 zákona č. 595/2003 Z.z., dosiahnuté v rozhodujúcom období, bez odpočítateľných
výdavkovnadosiahnutiezabezpečenieaudržanietýchtopríjmov.Príjmyzpodnikaniaazinejzárobkovej
činnosti žalobkyňa dosiahla za rok 2017 v sume 30249,23 eur. Vymeriavacím základom na platenie
poistného a povinných príspevkov žalobkyňou v kontrolovanom období január 2019 až jún 2019 nie
je len príjem znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, ktorý žalobkyňa dosiahla
za rok 2017 v sume 5965 eur, ale všetky príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti

podľa osobitného predpisu (uvedené v § 6 zákona č. 595/2003 Z.z.), t.j. aj príjem zo živnosti, ktorý
žalobkyňa dosiahla za rok 2017 v sume 24284,23 eur, to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa v
období od 15.1.2019 mala prevádzkovanie živnosti pozastavené a od tejto doby je zamestnancov
zamestnávateľa Východoslovenská energetika, a.s., Košice. Zákon v znení neskorších predpisov
umožňuje súbeh povinného sociálneho poistenia zamestnanca s povinným nemocenským poistením

a povinným dôchodkovým poistením SZČO. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne
nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné
a povinné príspevky za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné a povinné príspevky
ako samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odvádzať sama za seba. Zákon v znení neskorších
predpisov však upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t.j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací

základ“. Ak by úhrn vymeriavacích základov za niektorý mesiac, resp. mesiace bol vyšší ako suma
ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. maximálny mesačný
vymeriavací základ, by sa poistné a povinné príspevky neodvádzali. V súvislosti s pozastavením činnosti
k 15.1.2019 žalovaná uviedla, že toto pozastavenie činnosti nemalo za následok prerušenie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo

činnej osoby, pretože žalobkyňa naďalej mala oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť podľa
osobitného predpisu, a to na základe skutočností, že bola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov
a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Taktiež mala v kontrolovanom období
postavenie SZČO na účely povinného sociálneho poistenia, pretože bola zapísaná v zozname znalcov,
tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.

11. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

14. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom

verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

15.Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

18. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

19. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.

20. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2014, samostatne zárobkovo
činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku
rozhodujúcomnavznikalebonatrvaniepovinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkového
poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá

má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným poistením.

21. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2011 povinne
nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej

samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou
samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 5.

22. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2008, povinne

dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

23. Podľa § 21 ods. 2 zákona v znení účinnom od 1.1.2014, povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa
osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za

ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 činnosťou nebol vyšší
ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

24. Podľa § 128 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, poistné na nemocenské poistenie platí
povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

25. Podľa § 128 ods. 2 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie platí povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

26. Podľa § 21 ods. 1 písm. b/ zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013 povinné príspevky
na starobné dôchodkové sporenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo
činná osoba, osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom
dôchodkovom sporení.

27. Podľa § 128 ods. 3 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, poistné na invalidné poistenie platí, ak
tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

28. Podľa § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení účinnom od 1.1.2005 poistné do rezervného fondu

solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

29. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará
potrebné podklady na rozhodnutie.31. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti.

32. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka sociálnej poisťovne pri
posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

33.Podľa§209ods.1zákonaosociálnompoistení,rozhodnutieorganizačnejzložkysociálnejpoisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí
obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka

sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutí (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný

rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, §
203 ods. 1 a 2 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov ako i postup predchádzajúci ich
vydaniu, pričom vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnila žalovaná, ktorá sa z neúčasti
na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s tým, aby súd konal v jej neprítomnosti, pričom súd dospel
k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

36. V prejednávanej veci žalobkyňa namietala, že žalovaná pochybila v napadnutom rozhodnutí v otázke
určenia správnej výšky poistného a povinných príspevkov za obdobie január 2019 až jún 2019, pretože
mala za to, že žalovaná určila výšku poistného a príspevkov v nesprávnej výške. Podľa žalobkyne
žalovaná, vzhľadom na to, že žalobkyňa mala pozastavenú živnosť k 15.1.2019, nemala pri predpise

poistného a povinných príspevkov vychádzať z celkovej sumy príjmov žalobkyne (30249,23 eur), ale
len z tej časti príjmov, ktoré pripadajú na znaleckú činnosť, ktorú vykonáva ďalej (5965 eur), t.j.
nemala výpočet poistného a povinných príspevkov vykonávať aj zo sumy príjmov zo živnosti, ktorú má
pozastavenú a nevykonáva ju. Mala za to, že ide o dva samostatné právne tituly, na základe ktorých
predmetné príjmy nadobudla (živnosť a znalecká činnosť), pričom jedna z nich (živnosť) žalobkyňa od

15.1.2019 nevykonáva.

37. Podľa názoru žalovanej, pri posudzovaní príjmu relevantného pre vznik, resp. trvanie povinného
nemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkovéhopoisteniažalobkyneakoSZČOsociálnapoisťovňa
vychádzala len z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona

č. 595/2003 Z.z., t.j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie z príjmu, ktorý
žalobkyňa dosiahla z činnosti zamestnanca podľa § 5 ods. 1 písm. a - h/ zákona č. 595/2003 Z.z. v
znení neskorších predpisov.

38. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou existencie a trvania povinnej účasti žalobkyne na

povinnom sociálnom poistení z titulu jej pozastavenia SZČO, správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť
právnemu názoru žalovanej, pretože z jej rozhodnutia nevyplýva ako správny orgán prihliadol na
maximálnyvymeriavacízákladprisúbehupoistenia,anito,akávýškapoistnéhobolaodvedenázvýkonu
činnosti zamestnanca jeho zamestnávateľom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na formálny výklad
zákona zo strany žalovanej, ktorá bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení

by takýto výklad nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so
samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia,
ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti pre
účely SZČO podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení. Je potrebné mať na zreteli, že
zákon o sociálnom poistení určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s

tým súvisiaci vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO,
kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status SZČO a s tým spojené dosahovanie príjmu z
výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej, či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, prípadne
povolení.39. Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení v §
14 ods. 1 písm. b/ za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú

SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu,
alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

40. Zákon o sociálnom poistení síce explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok

na vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencií viacerých oprávnení
na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu, taktiež nerozlišuje na účely účasti na povinnom
sociálnom poistení SZČO príjem, ktorý môže byť touto osobou dosiahnutý z viacerých oprávnení, avšak
s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotné postavenie, resp.
samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia, prípadne oprávnenia príslušným

orgánom podľa osobitného predpisu na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti,
samo osobe účasť na povinnom sociálnom poistení tejto osobe nezakladá. Pre účely posúdenia spornej
otázky splnenia podmienok vzniku, trvania prípadne zániku povinného sociálneho poistenia SZČO
je potrebné brať do úvahy predmetné príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon
podnikateľskej činnosti samostatne, čo platí aj pre prípad žalobkyne. I keď sa tieto príjmy SZČO,

dosahované v relevantnom období, pre účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného
sociálneho poistenia spočítavajú, reálne však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne
dosahovať činnosťou realizovanou na základe týchto oprávnení.

41. V nadväznosti na použitý výklad zákona o sociálnom poistení si správny súd dovolí poukázať na

rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 295/2017, v ktorom Ústavný súd SR zdôraznil, že „... k
výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani
v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu
zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR predstavovať len
prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na

overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné
interpretačné prístupy postavené na roveň gramatického výkladu, najmä teleologický a systematický
výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie
predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“

42. Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v
náleze sp. zn. III.ÚS 341/07 z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa
musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje
účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy SR). V takýchto prípadoch sa musí
zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrálnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej
argumentácii.“

43. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem,
ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického
výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky
účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 a 2 písm. b/ zákona
o sociálnom poistení v spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a

dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení
vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, účasť na povinnom
nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom
poistení sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého
sa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 9, zaniklo. V tejto súvislosti správny súd zároveň vyjadruje

súhlas s výkladom žalovanej, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh viacerých sociálnych
poistení, preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, avšak správny súd zároveňdodáva, že je tomu tak za predpokladu, že samostatne zárobkovo činná osoba súčasne vykonáva
zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení.

44. V súvislosti s právnym posúdením predmetnej veci je potrebné uviesť, že súdna prax nie je vo vzťahu
k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov
v obdobných súdnych sporoch. Správny súd preto pri posudzovaní predmetnej veci zohľadňoval nielen
logický význam ustanoví zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy týkajúcej sa odvodu poistného

a povinných príspevkov s tým, že na predmetný prípad aplikoval aj výrok uznesenia veľkého senátu
uvedený v uznesení sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30.4.2019, v ktorom bolo konštatované : „Povinnosťou
sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a
povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení
s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu
k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom

období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5
písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z.“ (ods. 47). Podľa názoru súdu uvedené pravidlo je potrebné použiť aj pri
posúdení otázky nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože je potrebné pri posudzovaní príjmov
poistenca posudzovať, na základe akého titulu boli dosiahnuté. Napriek tomu, že zákon o sociálnom
poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z

viacerých oprávnení, vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len
splnenie podmienky udelenia oprávnenia automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. V danom
prípade žalobkyňa nedosahuje príjem, ktorý bol naviazaný na zárobkovú činnosť, pretože ju žalobkyňa
má pozastavenú. Znamená to, že žalobkyňa dosiahla len príjem zo znaleckej činnosti (5472 eur), pričom
vychádzajúc z účelu zákona o sociálnom poistení tak, ako jeho výklad vykonal veľký senát by preto mala

byť účasť žalobkyne na sociálnom poistení viazaná len na tento príjem, nie aj na príjem dosiahnutý z
pozastavenej živnosti.

45. V neposlednom rade správny súd musí tiež poukázať na to, že rozhodnutia správnych orgánov

v predmetnej veci nemožno považovať za zrozumiteľné, nakoľko v ich odôvodnení chýba ozrejmenie
úvah správnych orgánov pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov, čo znamená, že tieto
rozhodnutia trpia obsahovými nedostatkami a nezodpovedajú požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4
zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým poukázať na odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia, ktoré obsahuje len citáciu ustanovení zákona o sociálnom poistení bez

bližšej konkretizácie, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, na základe čoho
dospel k výslednej sume poisteného a povinných príspevkov. Správny súd v tomto smere predovšetkým
poukazuje na to, že v týchto rozhodnutiach absentuje požiadavka na jasnosť, zrozumiteľnosť a
predvídateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že princíp
právnej istoty vo svojej podstate spočíva aj v tom, že každý sa môže dôvodne spoliehať, že orgány

verejnej správy náležitým spôsobom odôvodnia svoje rozhodnutie. Dodržiavania zákonnosti v oblasti
výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého
koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve
poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v
oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP).

Konaniepredsprávnymsúdomjejednouzozárukochranyzákladnýchľudskýchprávaslobôdaochrany
práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP).

46. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti

žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, vyhovel petitu žaloby a
zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, predovšetkým z dôvodov podľa § 191 ods. 1
písm.c/ a d/ SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správny súd považuje za potrebné k
veci ešte uviesť, že rozhodnutie žalovaného sa v predmetnej veci nevysporiadúva so všetkými nie
zjavne nerelevantnými odvolacími námietkami žalobcu a neposkytuje zrozumiteľné odpovede na otázky

súvisiace s prejednávanou vecou a preto je ho potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov. Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti, resp. rozhodovaní
dbať na to, aby jej rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo bolo úplné, presvedčivé a aby
nevzbudzovalo nedôveru v spravodlivosť. Odôvodnenie, ako dôležitá časť rozhodnutia plní niekoľkofunkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti
jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jednou zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery
občanov v správnosť rozhodovania. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia tých orgánov, ktoré budú

rozhodnutie prípadne preskúmavať.

47. Vďalšompriebehukonaniajepotrebné,abysprávneorgánynáležitýmspôsobomsvojerozhodnutia
odôvodnili a vzali do úvahy názor vyslovený správnym súdom, keď je potrebné, aby vzali do úvahy

predmetné príjmy žalobkyne dosahované na základe viacerých oprávnení samostatne, avšak nemali by
pri predpise poistného a povinných príspevkov vychádzať z celkových príjmov žalobkyne, ale len z tej
časti príjmov, ktoré pripadajú na znaleckú činnosť.

48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnej

žalobkynipriznalnáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesprávny
súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods.
2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom

Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.