Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 15, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/139/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220204298
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4220204298.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v právnej veci žalobkyne: K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J.. J. XX, XXX XX L., zastúpenej JUDr. Soňou Soboňovou, advokátkou so sídlom F. Kapisztóryho 2,
940 02 Nové Zámky, proti žalovaným: 1. G. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. X, XXX XX L. X., t. č. J.. J.
XX, XXX XX L., a 2. W. Q., nar. XX.XX.XXXX, E. X, XXX XX L. X., t. č. J.. J. XX, XXX XX L., o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13C/34/2020-43 zo dňa 27.10.2020 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. V odôvodnení uznesenia
uviedol, že žalobkyňa podala dňa 30.09.2020 žalobu, ktorou sa proti žalovaným domáha určenia, že

ona je výlučnou vlastníčkou novovytvorených parciel registra "C" v k.ú. L., a to parcelné č. XXX/X -
zastavaná plocha a nádvorie o výmere XX m2, parcelné č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere XX m2, parcelné č. XXX/X - záhrada o výmere XX m2, parcelné č. XXX/X - záhrada o výmere
XX m2, vytvorených geometrickým plánom (GP) W.. I. X. č. XX/XXXX zo 17.8.2020. Súčasne navrhla
neodkladným opatrením uložiť žalovaným povinnosť zdržať sa užívania nehnuteľnosti vedenej na LV
č. XX pre k.ú. L. ako parcela registra "C" parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie v časti o

výmere XX m2, ktorá tvorí súčasť novovytvorenej parcely č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o
celkovej výmere XX m2, a zdržať sa užívania nehnuteľnosti vedenej ako parcela registra "C" parc. č.
XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie v časti o výmere XXXX m2, ktorá tvorí súčasť novovytvorenej
parcely č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere XX m2, ako aj súčasť novovytvorenej
parcely č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere XX m2, ako aj súčasť novovytvorenej
parcely č. XXX/X - záhrada o celkovej výmere XX m2, ako aj súčasť novovytvorenej parcely č. XXX/X

- záhrada o celkovej výmere XX m2, najmä nezasahovať do pozemku vykonávaním akýchkoľvek jeho
úprav, zmien alebo realizovaním stavieb, vrátane drobných stavieb a stavieb nepodliehajúcich ohláseniu
stavebnému úradu, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobkyňa tiež navrhla
neodkladným opatrením zakázať žalovaným previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na LV č. XX
pre k.ú. L., parcela registra "C", parc.č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a parcela
registra "C" parc. č. XXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 na inú osobu ako aj zaťažiť

nehnuteľnosti vecným bremenom, záložným právom alebo akýmkoľvek právom tretích osôb, a to až do
právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Žalobu odôvodnila tým, že nehnuteľnosti evidované na
LV č. XX pre k.ú. L. ako parcela registra "C" parcelné č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere
XXX m2 a parcela registra "C" parcelné č. XXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere XXXX m2 sú v
bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných s podielom 1/1.

2. Predmetom určovacej žaloby je sporná časť nehnuteľností o celkovej výmere XXX m2, ktorá bola
zameraná geometrickým plánom W.. I. X. č. XX/XXXX zo 17.8.2020 tak, že z pôvodnej parcely č. XXXX/XXX bol odčlenený diel o výmere XX m2 do novovytvorenej parcely č. XXX/X - zast. plocha a nádvorie o
celkovej výmere XX m2, pričom v pôvodnej parcele č. XXXX/XXX zostáva výmera XXX m2; z pôvodnej
parcely č. XXX/X bol odčlenený diel o výmere XX m2 do novovytvorenej parcely č. XXX/X - zast. plocha

a nádvorie o výmere XX m2, diel o výmere XX m2 do novovytvorenej parcely č. XXX/X - záhrada o
výmere XX m2, diel o výmere XX m2 do novovytvorenej parcely č. XXX/X - záhrada o výmere XX
m2, diel o výmere XX m2 do novovytvorenej parcely č. XXX/X - zast. plocha a nádvorie o výmere XX
m2, pričom v pôvodnej parcele č. XXX/X zostáva výmera XXX m2. Na spornej časti nehnuteľností má
žalobkyňaumiestnenénezlegalizované,neskolaudovanéavkatastrinehnuteľnostíneevidovanéobjekty

(skleník, garáž, letná kuchynka), ktoré slúžia na užívanie spoločne s rodinným domom súp. č. XXX,
ktorý je v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne s podielom 3-ín, žalovanej 2/ s podielom 1/8-iny a I. T.,
brata žalobkyne, a žalovanej 2/ s podielom 1/8-iny. Na spornej časti nehnuteľností je umiestnený prívod
elektriny, prívod vody do rodinného domu súp. č. XXX, v ktorom býva žalobkyňa s otcom, a aj plynové
hodiny. Žalobkyňa tvrdila, že jej otec a otec žalovanej 2/ - I. T., nar. v r. XXXX, nadobudol spoločne
so svojou sestrou B.. K., rod. T., od svojho otca pozemok, ktorý si títo súrodenci dohodou rozdelili na

polovice, oddelili plotom a takto to aj užívali do r. XXXX, t. j. XX rokov. Na pozemku si otec žalobkyne
postavil v r. XXXX-XXXX rodinný dom súp. č. XXX, kde doposiaľ žije. V r. XXXX sestra otca žalobkyne,
B. K., zomrela a pozemok zdedili jej synovia, no napriek tomu do r. XXXX bol pozemok užívaný podľa
dohody. V r. XXXX dotknutú časť pozemku kúpili žalovaní od dedičov po neb. B. K., pričom žalovaná 2/
je sestrou žalobkyne, a na nehnuteľnostiach, ktoré sú v súčasnosti v užívaní žalobkyne a otca, prežila

celý svoj život a o deľbe pozemku vedela, čo vylučuje dobromyseľnosť žalovaných o tom, že im sporná
časť nehnuteľností patrí. Žalovaní začali žalobkyni a otcovi verbálne znepríjemňovať život a využívať aj
spornúčasťnehnuteľnostípatriacejotcovižalobkyne,pričompôvodnýplotzbúraliapostavilidvojmetrový
plot na inom mieste podľa údajov katastrálneho operátu, zhruba vo vzdialenosti jedného metra od okien
letnej kuchynky žalobkyne, ktorá tak nemá prístup k plynovým hodinám. Navyše vypílili ovocné stromy v

záhrade, ktoré sadil otec, a žalobkyni zalepili zvonka rolety na okne kuchyne montážnou penou, aby ich
nemohlaotvoriť.Poodstránenímontážnejpenyžalobkyňou,žalovanípostaviliplotzlát,vbezprostrednej
blízkosti okna tak, aby z okna nič nevideli. Medzi žalobkyňou a žalovanou 2/ boli vždy zlé vzťahy, preto
je nepochopiteľné, že odkúpili pozemok susediaci so žalobkyňou, najmä keď o ich otca sa stará len
žalobkyňa a žalovaná 2/ s ním nekomunikuje. Konanie žalovaných obmedzuje žalobkyňu vo výkone jej

vlastníckych práv a hrozí vznik škôd, preto je potrebné žalovaným zakázať akýkoľvek zásah a zmenu na
spornej časti nehnuteľnosti navrhnutým neodkladným opatrením, vrátane nakladania s nehnuteľnosťami
do právoplatného skončenia konania o určení vlastníckeho práva. Za dôkaz žalobkyňa označila listy
vlastníctva č. XX, XXXX, XXXX pre k.ú. L., GP č. XX/XXXX W.. I. X. a výsluch strán sporu ako aj svedkov.

3. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odkazom na ustanovenie
§ 325 ods. 1, ods. 2 písm. d) a § 326 ods. 1, 2, čl. 2 ods.1 zákona č. 160/201 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) a § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že podľa LV č. XX pre
k.ú. L. vyhotoveného 29.9.2020, vlastníkom parciel registra “C“ parc. č. XXX/X - zast. plocha a nádvorie
o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2 ako aj stavby -

rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X sú v celosti obaja žalovaní. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre
k.ú. L. vyhotoveného 29.9.2020, vlastníkom stavby - rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXX/X sú v
podiele 1/8-iny T. I., nar. XXXX, v podiele 1/8-iny žalovaná 2/ a v podiele 3-ín žalobkyňa s tým, že právny
vzťah k parcele, na ktorej leží stavba, je evidovaný na liste vlastníctva číslo XXXX. Podľa výpisu z LV
č. XXXX pre k.ú. L. vyhotoveného 29.9.2020, výlučným vlastníkom parcely registra “C“ parc. č. XXX/

X - zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2 je žalobkyňa, ktorá je aj výlučným vlastníkom ďalších
parciel registra “E“ na uvedenom liste vlastníctva. Súd však môže nariadiť neodkladné opatrenie len
vtedy, ak sú splnené zákonné predpok1ady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Na základe toho súd môže
nariadiťneodkladnéopatrenieibavtedy,akjepotrebnébezodkladneupraviťpomerystrán,aleboexistuje

obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného
opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah
medzi ním a protistranou, že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a musí osvedčiť aj dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať
súd na zreteli tiež princíp proporcionality, aby neodkladným opatrením nedošlo k zásahu do práv

zúčastnenýchnadnevyhnutnúmieru.Niejepotrebnévykonávaťdokazovanie,nosplneniepredpokladov
pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa. Tieto
tvrdenia je potrebné osvedčiť aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich
pravdivosti a hodnovernosti; navrhovateľ neodkladného opatrenia je pre úspech v konaní o nariadenieneodkladného opatrenia povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

4. Súd prvej inštancie urobil záver, že žalobkyňa ako podielová spoluvlastníčka rodinného domu súp.č.
XXX v k.ú. L., ktorý je čiastočne postavený na parcele č. XXX/X, evidovanej vo výlučnom vlastníctve
žalovaných, neosvedčila potrebu navrhnutým neodkladným opatrením zakázať žalovaným užívať a
nakladať s časťami parcely č. XXX/X a parcely č. XXXX/XXX, keď aj parcela č. XXXX/XXX je evidovaná
vo výlučnom vlastníctve žalovaných. Navyše žalovaná 2/ je taktiež podielovou spoluvlastníčkou

uvedeného rodinného domu. Žalobkyňa neosvedčila právny vzťah k častiam predmetných nehnuteľností
špecifikovaným v návrhu, v súvislosti s ktorými navrhla neodkladným opatrením obmedziť žalovaných,
najmä keď obdarovaným mal byť otec žalovanej 2/ a žalobkyne, s ktorým žalobkyňa žije v spoločnej
domácnosti. Pritom v zmysle § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka stavba nie je súčasťou
pozemku, a teda vlastníkmi stavby a pozemku môžu byť rozdielne osoby. Žalobkyňa neosvedčila
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, neosvedčila ani naliehavosť a ani dôvodnosť

navrhovaného neodkladného opatrenie.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktoré odôvodnila s odkazom
na ustanovenie § 365 písm. f), h) CSP. Nesúhlasila so záverom súdu, že neosvedčila potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia, a ide o záver vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navyše

napadnuté uznesenie je aj nepreskúmateľné. Ona v žalobe o určenie vlastníckeho práva a v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia podrobne opísala skutkový stav, ktorý podložila aj listinnými
dôkazmi. Žalovaní sa uchyľujú k rôznym až amorálnym praktikám napriek tomu, že údaje v katastri
nehnuteľností nezodpovedajú skutočnému stavu podľa pôvodného rozdelenia dotknutých pozemkov,
ktoré boli ich právnymi predchodcami užívané po desaťročia, pričom žalovaní o tom vedeli. V ďalšom

texte odvolania žalobkyňa opísala skutkový stav tak, ako ho opisovala aj v podanej žalobe a v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a poukázala na fotografie, ktoré pripojila k žalobe. Návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný dôvodne, lebo konanie žalovaných ju obmedzuje vo
výkone vlastníckych práv a spôsobuje jej značné nepríjemnosti a škodu, čo má opakujúcu sa tendenciu.
Súd dôvody podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva využil na odôvodnenie zamietnutia návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia a vôbec sa nevysporiadal s argumentom o existencii ústnej
dohody rozdelenia pozemkov, príp. s argumentom ohľadne vydržania dotknutej časti pozemkov, s
poukazom na dobu držby právneho predchodcu žalobkyne. Súd vychádzal z myšlienky, že pozemky
sú právne vysporiadané a rozpor údajov zapísaných v príslušnom katastri nehnuteľností s reálnym
právnym stavom, existujúcim počas dlhého časového obdobia, je predmetom sporu vo veci samej a

dôvodom podanej žaloby. Ani jedna z týchto skutočností nemá žiadny súvis s tým, či je, alebo nie
je potrebné vo veci nariadiť neodkladné opatrenie. Odôvodnenie uznesenia, že neosvedčila právny
vzťah k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
je v priamom rozpore s podanou žalobou a návrhom a skutočnosťami v ňom uvedenými. Právne
postavenie vlastníka nehnuteľností ona odvodzuje od existencie ústnej dohody medzi svojím otcom, ako

jej právnym predchodcom, a jeho nebohou sestrou, o rozdelení pozemkov, a pre prípad, že by existencia
takejto dohody nebola v konaní preukázaná, k nadobudnutiu jej vlastníckeho práva došlo v zmysle
Občianskeho zákonníka vydržaním. Samotné nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nastáva
uplynutím kvalifikovanej vydržacej doby, ktorá je pri nehnuteľnostiach desať rokov. Súd v poslednom
bode odôvodnenia uznesenia len stroho a neurčito konštatoval, že neosvedčila ani naliehavosť a

ani dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia. Naliehavosť právneho záujmu je daná nielen
jej neistým postavením, lebo skutočný stav užívania a držby nehnuteľností nie je totožný so stavom
evidovanýmvkatastrinehnuteľností,aleajúmyselnýmobmedzovanímjejprávastýmsúvisiacouujmou.
Dôkazy mal súd k dispozícií. Údaje v katastri nehnuteľností sa považujú za hodnoverné, až pokým nie je
preukázaný opak. Toto neisté postavenie vyúsťuje k vyššie spomínaním excesom zo strany žalovaných,

ktorémajútendenciusastupňovať,ato,žejedinýmúčelomamorálnychprejavovžalovanýchjeobmedziť
ju na jej právach, potvrdzuje opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného
rozhodnutia súdu vo veci samej.

6. Podľa žalobkyne záver súdu, že spoluvlastníkom rodinného domu súp. č. XXX je aj žalovaná 2/

a že vlastníkmi stavby a pozemku môžu byť rozdielne osoby, je v prípade rozhodovania o nariadení
neodkladného opatrenia argumentačne bezvýznamné, bez akéhokoľvek súvisu s dôvodnosťou
nariadenia neodkladného opatrenia. Súd sa nevysporiadal s tým, či jej hrozí alebo nehrozí nejaká ujma
a aká, a ak nie, tak súd mal uviesť, na základe akých úvah dospel k takémuto záveru. To v uzneseníúplne absentuje. Je dôvodná obava, že žalovaní prevedú nehnuteľnosti na tretiu osobu, a vtedy by sa
už nevedela účinne domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva. Súd ani nepotvrdil a ani nevyvrátil
reálnu existenciu opakovaných zásahov žalovaných do jej práv, ako ani pravdivosť tvrdení o vzniku škôd

a existencie ujmy. Žalobkyňa v odvolaní o. i. poukázala napr. aj na závery Ústavného súdu SR v jeho
rôznych rozhodnutiach týkajúcich sa náležitostí súdnych rozhodnutí. Podľa žalobkyne v odôvodnení
uznesenia absentuje akékoľvek zdôvodnenie záverov súdu a súd sa len stručne, v jednom odseku,
venuje strohej konštatácii dôvodov pre zamietnutie jej návrhu, ktoré sú navyše aj nezrozumiteľné a
neurčité v kontexte podanej žaloby o určenie vlastníckeho práva a návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, a teda uznesenie je nepreskúmateľné. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne aby toto uznesenie zmenil a nariadil neodkladné
opatrenie podľa jej návrhu.

7. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu nevyjadril.

8. Žalovaná 2/ vo vyjadrení k odvolaniu sa s uznesením súdu prvej inštancie stotožnila. Uviedla, že
v žalobe je niekoľko nezrovnalostí. Po zosnulej B. K. sa novými majiteľmi stali synovia, E. a X. K..
Rodinný dom súp. č. XXX v kat. úz. L. nie je čiastočne postavený na parcele XXX/X, na dôkaz čoho
priložila výpis z katastra nehnuteľností. Po kúpe oni odkúpili od obce (dnes mesto) L. časť pozemku -
parc. č. XXXX/XXX - zast. plocha a nádvorie o výmere XXX m2, k čomu pripojila list vlastníctva č. XX.

Tvrdenie žalobcov o tom, že im sporný pozemok patrí, nie je pravdivý. Svedkyne C. G. a S. D. majú
len sprostredkovanú vedomosť o tejto situácii, ale nevedia to priamo od B. K.. Priami svedkovia, okrem
otca I. T., nežijú a ostatní o tom vedia len z počutia od B. K.; tým je jej syn X. K. ako aj jej syn D. Q.,
ktorých navrhla vypočuť. Žalovaná 2/ tiež poprela, že by sa niekedy voči žalobkyni správala negatívne.
Na výrub stromov majú totiž písomné povolenie a ovocné stromy vyrúbané nie sú. Plynové meradlo je

na ich pozemku, ktorý je ohradený plotom, ale žalobkyni a ani poštárke nebránia v prístupe na pozemok.
Fotodokumentácia žalobkyne je zavádzajúca, lebo nezobrazujú sporný pozemok, ale stavebné práce
na inom pozemku. Vzťahy medzi nimi boli dobré do času, kým neboli odkryté nekalé veci vykonané
žalobkyňou; odvtedy je plná zloby, nenávisti a závisti, čo zosilnelo pri stavbe plotu. Aj napriek všetkému
je ona s otcom v kontakte. Žalobkyňa opísala presne to, čo ona robí im, a vedome uvádza nepravdivé

údaje. Nespokojnosť prišla, keď si postavili na časti ich pozemku plot, na ktorý majú povolenie k výstavbe
drobnej stavby. Aj okno na čiernej stavbe postavenej na pozemku žalovaných použila žalobkyňa na
pomstu, otvárala ho dokorán, vytiahla rolety, pozorovala všetko, čo sa u nich dialo, a púšťala svojich
8 psov do okna, aby štekali. Pritom na bočnej strane majú ďalšie veľké okno, ktoré môžu mať stále
otvorené. Žalobkyňa ich teda neprávom osočuje. Neexistuje žiadna písomnosť ani zmienka o tom, že by

predmet žaloby patril žalobkyni. Daný pozemok oni riadne kúpili a táto žaloba je bezpredmetná. Po smrti
B. K. prešiel pozemok dedičským konaním na jej synov, z ktorých X. K. vyzval žalobkyňu a jej otca na
odkúpenie tohto pozemku, čo oni odmietli, a tak bol pozemok ponúknutý im. Žalovaná 2/ z uvedených
dôvodov navrhla zamietnuť nielen návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale aj samotnú žalobu.
K vyjadreniu pripojila o. i. aj list vlastníctva č. XX pre kat. úz. L., geometrický plán, kúpne zmluvy a

oznámenie Mesta L. k ohláseniu drobnej stavby.

9. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie

je opodstatnené. Preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil. Zároveň aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd považujúc odvolanie žalobkyne za

neopodstatnené,sasodôvodnenímnapadnutéhouzneseniastotožnilanadôvažokdodávanasledovné:

10. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné aplikovať
ustanovenie § 324 a nasl. CSP týkajúce sa konania o návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia.
Vo všeobecnosti súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania a po

jeho skončení (§ 324 ods. 1 CSP), a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 CSP). Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav
v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Zmyslom neodkladného opatrenia
podľa uvedených zákonných ustanovení je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániťzhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Aby však súd
mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že existuje
určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo narušené a

na jeho ochranu je neodkladné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia neodkladného
opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom opatrení; navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť
potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, pričom ide predovšetkým o osvedčenie toho, že
nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo
exekučnom konaní. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie

výsluchom účastníkov, vychádza z preukázaných, alebo aspoň osvedčených základných skutočností
potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má len dočasný
charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov a neprejudikuje výsledok konania
pred súdom. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods.
2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o
návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez

pojednávaniaabezvýsluchustrán.Dokazovaniemátotižvkonaníonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia len povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku
môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a
kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, že sú
tuokolnosti,zktorýchsavyvodzujeopodstatnenosťnávrhunatotodočasnéopatrenie.Mieraosvedčenia

sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.

11. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že
bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom
neodkladného opatrenia vo všeobecnosti je poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť

zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Jedným
z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia je existencia právneho záujmu na neodkladnom
opatrení, navrhovateľ musí v návrhu osvedčiť potrebnosť navrhovaného neodkladného opatrenia,
pričom ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne
účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní. V prípade návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie je nutné, aby zo samotného
návrhu vyplývala zrejmosť ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Neodkladné opatrenie nesmie druhú
stranu obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Pri návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné rozlišovať, či navrhované neodkladné opatrenie má
charakter podania vo veci samej, alebo takýto charakter nemá. V danom prípade návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia nemá charakter podania vo veci samej, keďže vecou samou je žaloba o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ku ktorej bol pripojený aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia týkajúci sa zákazu užívania spornej časti pozemku žalovanými a zároveň zákazu nakladania
s ňou.

12. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle
§ 325 ods. 1 CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, ako aj v zmysle § 325 ods. 2 písm. d)
CSP, podľa ktorého neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho
sa zdržala alebo niečo znášala. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadala určiť vlastnícke právo k

nehnuteľnosti, o ktorej tvrdila, že ju nadobudol jej otec I. T. ústnou dohodou o reálnej deľbe so sestrou B.
K., rod. T., približne v r. XXXX a takto reálne vydelený pozemok títo súrodenci v zmysle dohody aj užívali.
Spornou je časť parciel č. XXX/X a č. XXXX/XXX v celkovej výmere XXX m2, vedených na LV č. XX vo
vlastníctve žalovaných. Žalovaní uvádzali, že pozemok riadne kúpili od právnych nástupcov po neb. B.
K. v danej výmere, pričom parcelu č. XXXX/XXX kúpili od Obce L. kúpnou zmluvou zavkladovanou pod

V XXXX/XXXX. Uvedené je zrejmé aj z listín doložených žalobkyňou (v spise na č.l. 18).

13. Vo všeobecnosti sa určenia vlastníctva k nehnuteľnosti môže v prospech seba úspešne
domáhať ten, kto tvrdí o sebe, že vlastnícke právo nadobudol niektorým zo zákonných spôsobov
nadobudnutia vlastníctva, a v nadväznosti na to môže zo zákonných dôvodov žiadať aj nariadenie

neodkladného nariadenia. Žalobu musí odôvodniť relevantným spôsobom a samotný návrh na
nariadenieneodkladnéhonariadeniamusíobsahovaťosvedčeniepotrebybezodkladnejúpravypomerov
strán sporu alebo osvedčenie obavy z ohrozenia exekúcie. V tomto prípade však z obsahu žaloby
žalobkyneanajmäjejnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniavôbecnevyplýva,kedyanazákladeakého právneho úkonu mala sporný pozemok nadobudnúť samotná žalobkyňa, ktorá žalobu podala
vlastným menom, hoci v celom svojom podaní opisovala v podstate len nadobudnutie vlastníckeho
práva otcom I. T., nie však ňou samotnou. Pritom nie je právne významné, že je zapísaná ako výlučná

vlastníčka nehnuteľností na LV č. XXXX kat. úz. L., a ani to, že je vedená v 3-inách ako spoluvlastníčka
k rodinnému domu súp. č. XXX na LV č. XXXX kat. úz. L.. Predmetom konania je totiž len sporná časť
pozemku o výmere XXX m2, vlastnícky vedená na žalovaných (LV č. XX kat. úz. L.), o ktorom žalobkyňa
tvrdí, že ho nadobudol jej otec, no bez skutkového tvrdenia a preukazovania toho, kedy a na základe
akého právneho úkonu práve tento pozemok mala nadobudnúť ona sama.

14. Odvolací súd konštatoval, že odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie je síce
pomerne stručné, no na druhej strane je úplne správne v konštatovaní, že žalobkyňa neosvedčila -
svojimi tvrdeniami a ani listinnými dôkazmi - potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu formou
neodkladného opatrenia, ktorým žiadala nielen zákaz nakladania s nehnuteľnosťou ale aj zákaz jej
užívania. Žalobkyňa totiž podľa záveru prvoinštančného súdu neosvedčila právny vzťah k častiam

predmetných nehnuteľností špecifikovaným v návrhu, v súvislosti s ktorými navrhla neodkladným
opatrením obmedziť žalovaných, najmä keď vlastníkom mala byť iná osoba, a to jej otec. S týmto
záverom sa odvolací súd po prejednaní veci stotožnil, keď s ohľadom na obsah spisu si sám urobil
záver, že žalobkyňa v žiadnom zo svojich podaní neuviedla najpodstatnejšie skutkové tvrdenie o tom,
ako vlastne sporný pozemok nadobudla ona sama; vlastníckeho práva sa totiž domáha v prospech

seba a z toho potom pre ňu vyplývala povinnosť skutkových tvrdení o nadobudnutí svojho vlastníctva s
následným tvrdením a preukazovaním potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu neodkladným
opatrením. Žalobkyňa na jednej strane tvrdila, že pozemok nadobudol jej otec, no vlastníctva sa napriek
tomu domáhala ona; evidentne teda nepochopila uvedené odôvodnenie predmetného uznesenia,
ktoré je z právneho hľadiska úplne správne. Vzhľadom na to odvolací súd nepovažoval námietku

nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu za dôvodnú. Napadnuté uznesenie i napriek stručnému
záveru zodpovedá zákonnej požiadavke presvedčivosti (§ 220 ods. 2 CSP).

15. Keďže súd prvej inštancie návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vo vyššie uvedenom znení
nevyhovel, pretože nemal preukázané osvedčenie potreby nevyhnutnej dočasnej úpravy pomerov strán

sporu, čo zodpovedá obsahu spisu, odvolací súd sa s týmto záverom v celom rozsahu z uvedených
dôvodov stotožnil. Z obsahu spisu, t.j. z obsahu podania žalobkyne a predložených listinných dôkazov
a súčasne aj z doloženého vyjadrenia žalovanej nevyplýva nevyhnutnosť nariadenia neodkladného
opatrenia a ani splnenie zákonných predpokladov na jeho nariadenie. Podľa obsahu spisu nebolo
jednoznačne osvedčené, že by žalovaní svojím konaním zasiahli do vlastníctva žalobkyne, a tak návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia správne súd prvej inštancie nevyhovel. Odvolací súd vzhľadom
na to napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho
odôvodnenie.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).