Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 22, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 35P/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120207947
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Krivošík

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120207947.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Branislavom Krivošíkom, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté

dieťa: H. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: D. H., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. 9, M., a otec:
F. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom W. 9, M., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej, t a k t o

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Maloletá H., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú

zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný platiť na maloletú výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrenú
neplnoletú osobu, a to k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia.

III. Styk otca s maloletou sa neupravuje.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 14.10.2020 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky maloletej, ktorým sa matka maloletej
domáhala zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného otcovi.

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej žili v spoločnej domácnosti od roku 20008, v roku 2011
sa presťahovali do O., kde mal otec rodinu a lepšie podmienky na život. Maloletá sa narodila v O. a od
narodenia má diagnostikovaný T. syndróm. V O. mala matka vytvorené vhodné podmienky na život a

starostlivosť o maloletú, avšak otec maloletej rodinu opustil a odišiel za novou partnerkou. V máji 2020
sa matka s maloletou presťahovala na X.. Maloletá navštevuje špeciálnu základnú školu a otec o ňu po
odchode so spoločnej domácnosti neprejavuje žiadny záujem. Matka uviedla, že nemá žiadne príjmy a
pomáha jej rodina. Otec na výživu neprispieva a nepomáha matke so starostlivosťou o maloletú, pričom
maloletá má zvýšené výdavky na kompenzáciu jej zdravotného stavu.

3. Otec sa k návrhu nijako nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne dôkazy. Návrh vo veci s prílohami mu

bol v konaní doručený postupom podľa § 116 ods. 2 CSP, potom, čo súd vykonal viacero pokusov o
doručenie na viacero adries otca, aj cestou polície.4. Procesný opatrovník maloletej v konaní navrhol maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá
sa o ňu stará, výživné určiť v záujme maloletej na minimálnej výške.

5. Súd vykonal dokazovanie listinami a to rodného listu maloletej č.l. 2, správa ÚPSVaR F., pracovisko
M. o tom, že otec nepoberá žiadne sociálne dávky k 19.02.2021 č.l. 29, potvrdenie Sociálnej poisťovne
o tom, že otec nepoberá žiadne dávky zo systému sociálneho poistenia k 04.03.2021, lustráciou
príjmov otca v registri SP, lustráciou otca, matky a maloletej v registri obyvateľov pričom z vykonaného
dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

6. Maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX v T.. Otec sa podľa tvrdení matky po odchode so spoločnej
domácnosti o maloletú nezaujíma. Na maloletú otec neplatí. Matka má vedomosť o tom, že sporadicky
má príjem z brigád, ktoré minie na kúpu alkoholu. Na pojednávaní matka maloletej uviedla, že netrvá na
výživnom, požaduje len zverenie maloletej do osobnej starostlivosti. Matka poberá príspevok v hmotnej
núdzi vo výške 179,-- eur a prídavok na dieťa vo výške 25,-- eur. Nemá výdavky na bývanie, pomáhajú

jej rodičia. Naposledy sa otec stretol s maloletou 15.05.2020 v O., potom odcestoval na X. za priateľkou.
MatkasavrátilazO.vjúli2020.VO.poberaladávkunamaloletúaopatrovateľskýpríspevoknamaloletú,
po odchode z O. jej túto dávku už nevyplácajú. Matka vyčíslila svoje osobné výdavky v sume približne
30 eur na stravu. S otcom maloletej žila v O. do mája 2020. E. v O. pracoval bez pracovnej zmluvy s
týždennou mzdou približne 250,-- eur v čistom a poskytoval jej sumu približne 800,-- eur mesačne na

úhradu nákladov. Okrem toho poberal v O. opatrovateľský príspevok na svoju matku.

7. Podľa § 2 ods. 1 zákona CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pre

rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú

pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 1 a 4 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd
upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať
na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. (1) Súd pri rozhodovaní o výkone
rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého
dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku

schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby
bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo
rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného
styku s obidvomi rodičmi. (4)
Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä

a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Podľa § 28 ods. 2 ZR, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť
záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (1) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. (2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. (4) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť. (5)Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy

na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 25 ods. 1 až 3 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2) Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa,
súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie
je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (3)

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že matka maloletej sa o ňu dlhodobo
riadne stará, s otcom nie je maloletá viac ako rok v kontakte. Otec sa o ňu nezaujíma. V starostlivosti
matky o maloletú neboli na základe šetrenia procesného opatrovníka zistené žiadne nedostatky, naopak
maloletá je citovo naviazaná na svoju matku, ktorá žije v súčasnosti v domácnosti svojej matky. Maloletá

riadne navštevuje školské zariadenie. Vzhľadom na uvedené, mal súd za to, že v záujme maloletej bude,
v súlade s odporúčaním procesného opatrovníka maloletej, jej zverenie do osobnej starostlivosti matky,
o čom súd rozhodol vo výroku I. rozsudku.

9. Pokiaľ ide o zastupovanie a spravovanie majetku maloletej v bežných veciach, zastupovanie dieťaťa

navonok je právo konať za dieťa s právnymi účinkami, ktoré je odrazom práva rodičov o dieťati
rozhodovať. Zásadne v bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne. V iných než
bežných veciach, ktoré zákon v ustanovení § 35 ZR nazýva podstatné veci, sú rodičia povinní sa
dohodnúť, pričom pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd. Správa majetku
dieťaťa predstavuje právo rodiča obhospodarovať majetok dieťaťa v súlade s jeho záujmami. Aj toto

právopatríobomrodičompokiaľsúznámiažijúaneboloimsúdomzasiahnutédospôsobilostinaprávne
úkony, ani do výkonu rodičovských práv a povinností. V zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a
povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok (§ 28 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2
ZR). Súd u otca zistil dôvody dlhodobého a trvalého nezáujmu o maloletú, pre ktoré by bolo potrebné
jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť, rozhodol vo výroku I., že maloletú bude

zastupovať a spravovať jej majetok (v bežných veciach) len matka.

10. O výživnom rozhodol súd spôsobom uvedeným vo výroku II. rozsudku vychádzajúc z nasledovných
zistených skutočností.

11. Maloletá mala ku dňu rozhodovania súdu dovŕšených 8,5 rokov veku, má diagnostikovaný T.
syndróm, matka s ňou má bežné výdavky zodpovedajúce jej veku a zvýšené výdavky na kompenzáciu
obmedzení. Žije s matkou v spoločnej domácnosti starých rodičov matky. Otec na jej výživu od odchodu
zo spoločnej domácnosti nijako neprispieva. Maloletá navštevuje špeciálnu základnú školu. Stravuje
sa plne doma. Súd ustálil za odôvodnené výdavky maloletej sumu 130- eur mesačne, vychádzajúc z

obvyklých výdavkov na dieťa vo veku 9 rokov (strava 90,- eur, oblečenie a obuv, hygiena 20,- eur, lieky
a vitamíny, hračky a knihy 20 mesačne).

12. Matka maloletej je poberateľkou dávky sociálnej pomoci a prídavku na dieťa. Nevlastní
nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci väčšej hodnoty, má len náklady spojené s vlastnou výživou, nemá

náklady na bývanie, ktoré jej financujú jej vlastní rodičia. Matka, okrem maloletej, ma vyživovacie
povinnosti voči ďalším dvom deťom.13. Otec maloletej sa na konaní nezúčastnil. Súd tak vykonal dostupné dokazovanie za účelom zistenia
jehomožností,schopnostíamajetkovýchpomerovscieľomurčeniaprimeranéhovýživnéhonamaloletú.
Čodomajetkovýchpomerovniejezamestnaný,niejeanivedenývevidenciiuchádzačovozamestnanie,

neuplatnil si nárok na dávku v hmotnej núdzi ani inú štátnu sociálnu dávku či dávku sociálneho
zabezpečenia. Okrem maloletej nemá vyživovaciu povinnosť. Otec sa nenachádza vo výkone trestu,
či väzbe. Keďže otec bol v konaní pasívny, súd pri určovaní pomerov a možností a schopností otca
vychádzal z dostupných lustrácií a nespochybnených tvrdení matky, ktorým nemal dôvod nedôverovať,
keďže sú v súlade s ostatným vykonaným dokazovaním ohľadne pomerov otca a z potenciálneho príjmu

otca, keď otec aktuálne žiadny evidovaný príjem nevykazuje. Keďže sú nespochybnené tvrdenia matky
a ostatné zistené skutočnosti z viacerých lustrácií považoval za dostačujúce na zistenie skutkového
stavu v rozsahu potrebnom na určenie výživného pre maloletú zo strany otca, netrval ďalej (aj z dôvodu
hospodárnosti a rýchlosti konania) na výsluchu otca.

14. Keďže otec maloletej aktuálne nevykazuje príjem, ale ani nie je vedený v evidencii uchádzačov

o zamestnanie a nežiadal o štátne sociálne dávky, a matka ani nepožaduje, aby mu súd vôbec určil
výživné, keďže jeho pobyt je neznámy, súd určil otcovi povinnosť platiť minimálne výživné určené v
sume 30% zo sumy životného minima na nezaopatrenú neplnoletú osobu. V prípade, ak otec začne
pracovať, je v záujme matky, aby chránila záujem maloletej, a podala návrh na zvýšenie výživného. Súd
určil výživné na maloletú odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

15. Styk otca s maloletou súd neupravoval, keď nemal v konaní preukázaný skutočný záujem otca
o konkrétny rozsah stretávania sa s maloletou, pričom matka sama v styku otca s maloletou nebráni.

16. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí.

17. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku IV. rozsudku
rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových
konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej

z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súdeTrnava(§355ods.1CSP,§59ods.1CMP),avšakodvolaniepodanézostranymatkyaprocesného
opatrovníka by nebolo právne účinné, nakoľko sa práva podať odvolanie výslovne vzdali do zápisnice

na súde po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.