Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 10, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213283
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6412213283.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13,
813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu zo dňa 05.11.2015 na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady
majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky
a čiastky 387,24 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac
nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/609/2006 (v rámci ktorého došlo k povereniu
súdneho exekútora poverením č. 5613 006364) tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo

rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.

Podaním zo dňa 05.11.2015 žalobca navrhol prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu porušenia svojich práv na
zákonného sudcu a nestranný súd. Súčasne navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia
konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť žalovaná Súdnemu dvoru Európskej únie v
konaní vedenom pod sp. zn. 7C/6/2010 na Okresnom súde Prešov.

K tomuto procesnému návrhu žalobcu súd uvádza, že prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b)
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) je obligatórne a dopadá na situácie, kedy rozhodnutie
v merite veci závisí od otázky, ktorú nie je v konaní oprávnený riešiť ako predbežnú (§ 135 ods. 1 O.s.p.).
Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. je naproti tomu fakultatívne a bude namieste
vtedy, ak prebieha iné konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd na také konanie dal podnet (§ 135 ods. 2 O.s.p.). Podľa názoru súdu otázka (ne)vylúčenia

zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je svojim charakterom takou predbežnou
otázkou ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v
merite veci. Okrem toho, tie isté dôvody, ktoré by mali zakladať vylúčenie sudcov tunajšieho súdu
z rozhodovania prejednávanej veci žalobca predostrel už v žalobnom návrhu, pričom predpísanýmpostupom podľa § 14 a nasl. O.s.p. bola táto jeho výhrada už vyriešená nadriadeným súdom (uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.10.2012 sp. zn. 4NcC/230/2012) s tým, že námietku
zaujatosti aktuálne vec prejednávajúceho sudcu žalobca nepodal. Čo sa týka návrhu na prerušenie

konania vo vzťahu k zodpovedaniu prejudiciálnych otázok Súdnym dvorom Európskej únie, je treba
uviesť, že v tomto konaní žalobca vyvodzuje uplatnené nároky z tvrdenia, že exekučný súd nerozhodol
o jeho žiadosti o zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote (§ 44 ods. 8 Exekučného
poriadku v znení účinnom do 31.05.2011). Súdu preto nie je zrejmé (a nevysvetlil to ani žalobca), aký
súvis s prejudiciálnymi otázkami aktuálnymi v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 7C/6/2010 má

posúdenie toho, či o zmene súdneho exekútora bolo rozhodnuté v určenej lehote alebo nie, lebo táto
fundamentálna okolnosť sa ani okrajovo nedotýka potreby aplikácie komunitárneho práva. Aj tu súd
poukazuje na ust. § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatujúc, že neprebieha žiadne
konanie riešiace predbežnú otázku majúcu význam pre rozhodnutie vo veci, pre ktorú by bolo namieste
obligatórne či fakultatívne prerušenie tohto konania. Súd preto predmetný procesný návrh žalobcu ako
nedôvodný zamietol.

Žalovaná v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.09.2015 požadovala žalobu zamietnuť. Z
procesného hľadiska namietala, že zo žaloby nie je zrejmé od čoho odvodzuje žalobca uplatnené
nároky. Podal ju predčasne ešte pred uplynutím 6 mesačnej lehoty určenej na predbežné prerokovanie
nároku podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci. Nakoľko žalobca neposkytol ani súčinnosť potrebnú na predbežné prerokovanie nárokov
Ministerstvom spravodlivosti SR, nepovažuje žalované nároky za predbežne prerokované. Ohľadne veci
samotnej žalovaná popierala, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu poukazujúc na judikatúru
Ústavného súdu SR, podľa ktorej nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Paušálne náklady na pohľadávku subjektívne vyčíslené žalobcom nie sú škodou

a jej vznik žalobca ani nijak nepreukázal. Rovnako mu nevznikol ani nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy lebo jej poskytovanie je individuálne v každom prípade. Keďže nedošlo k nesprávnemu úradnému
postupu a žalobca nepreukázal vznik škody (resp. nemajetkovej ujmy) ani jej výšku, nemôže medzi nimi
existovať ani vzťah príčiny a následku.

Na pojednávaní dňa 10.11.2015 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keď právnemu zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo
predvolanie doručené dňa 30.10.2015. Žalobca síce vo vyššie uvedenom podaní zo dňa 05.11.2015
okrem prerušenia konania navrhol súčasne aj zrušiť nariadené pojednávanie v podstate z dôvodu, že
nebolo podľa jeho názoru ústavne konformným spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu, no

pokiaľ žalobca námietku zaujatosti (so zákonnými náležitosťami podľa § 15a ods. 3 O.s.p.) nepodal, súd
zužuvedenýchdôvodov,prektoréneprerušiltotokonanie,nepovažovalžalobcomuvádzanéskutočnosti
za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania či dokonca pre jeho zrušenie.

Súd vo veci vykonal dokazovanie jednotlivými listinami tvoriacimi obsah spisu tunajšieho súdu sp. zn.

11Er/609/2006 a zistil nasledovné:

Tunajší súd na podklade žiadosti súdneho exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 29.08.2006, ktorým žiadal vymôcť
čiastku 14.220,- Sk s príslušenstvom a na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa

08.03.2006 sp. zn. SR/0226/06, poveril dňa 20.10.2006 menovaného exekútora vykonaním exekúcie
v prospech žalobcu ako oprávneného voči povinnej R. A.. Dňa 02.11.2009 doručil žalobca súdu
návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie poverený súdny exekútor
JUDr. Rudolf Krutý. Dňa 03.12.2009 tunajší súd elektronicky vyzval súdneho exekútora JUDr. Jozefa
Ďuricu, aby v lehote 7 dní vyčíslil trovy exekúcie a predložil svoj exekútorský spis. Exekútor na výzvu

nereagoval, preto následne súd urgoval výzvu písomne prípisom zo dňa 29.03.2010, ktorý exekútor
prevzal dňa 06.04.2010. Exekútor zaslal exekučný spis a vyúčtovanie trov exekúcie dňa 20.04.2010.
Následne tunajší súd uznesením zo dňa 04.06.2010, č.k. 11Er/609/2006-20 vyhovel návrhu žalobcu
ako oprávneného na zmenu exekútora a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, ktorý uznesenie prevzal dňa 02.07.2010.

Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, žeštát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie

troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné

prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa

najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.

Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu
žalobcunavykonanieexekúcieanotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulubolotunajšímsúdomvedené

exekučné konanie pod sp. zn. 11Er/609/2006. Súd dňa 20.10.2006 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Jozefa Ďuricu a žalobca ako oprávnený dňa 02.11.2009 požiadal o zmenu exekútora. V
tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.) určovalo, že oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu

oprávneného na zmenu exekútora. Tunajší súd o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora rozhodol
uznesením zo dňa 04.06.2010, č.k. 11Er/609/2006-20 a poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého. V danom prípade súd síce nerozhodol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho
exekútora v zákonom stanovenom čase, no prekročenie stanovenej lehoty vzhľadom na všetky ostatné
okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako nesprávny úradný postup.

Predpokladom pre rozhodnutie o zmene súdneho exekútora je návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora s tým, že exekučný súd po dôjdení takejto žiadosti najskôr musí vyzvať doterajšieho súdneho
exekútora na vyčíslenie trov exekúcie s čím je spojená aj žiadosť o zaslanie príslušného exekučného
spisu. Ak súd návrhu na zmenu exekútora vyhovie, poverí vykonaním exekúcie nového exekútora,

ktorému následne vec postúpi spolu s exekučným spisom pôvodne povereného exekútora (§ 44 ods. 9
Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011).

Bolo preukázané, že tunajší súd vyzval exekútora na predloženie vyúčtovania trov exekúcie a
exekučného spisu. Súdny exekútor toto zaslal až po urgencii dňa 20.04.2010 a teda súd nemal k

dispozícii úplné podklady na to, aby mohol o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora rozhodnúť v
stanovenej dobe. Tunajší súd potom o zmene exekútora rozhodol v primeranej dobe uznesením zo dňa
04.06.2010, pretože žalobca ako oprávnený podával elektronicky v rovnakom čase hromadne návrhy na
zmenu súdnych exekútorov. Tým zaťažil súd veľkým množstvom podaní, ktoré nebolo možné vzhľadom
na zaťaženosť súdu a nepriaznivé personálne obsadenie vybaviť bez určitého zdržania. V tomto smere

všaksúdpoukazujenato,žepodľavtomčaseúčinnýchustanovení§44ods.8a9Exekučnéhoporiadku
platilo, že účinky pôvodného návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zostali zachované aj po podaní
návrhu na zmenu súdneho exekútora a pôvodný súdny exekútor mohol a mal vykonávať exekúciu v
prospech žalobcu až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na zmenu exekútora.Tu treba uviesť, že zákonom stanovená povinnosť súdu ako orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom určenej lehote predstavuje v tejto rovine garanciu ústavného práva

každého na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 16/02 konštatoval, že pri posúdení toho, či
došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.
48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyprihliadasícenalehoty,ktorésú
uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za

porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky okolnosti
danej veci. V rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 70/02 Ústavný súd Slovenskej republiky zasa uviedol, že ak je na
jednej strane všeobecný súd viazaný v zákone ustanovenými lehotami na vykonanie procesného úkonu,
na druhej strane ich dodržanie nemôže mať za následok porušenie základných zásad civilného procesu,
ktorésúnevyhnutnýmpredpokladomrealizácieširšiehozákladnéhopráva-právanaspravodlivýproces,
ktoré majú účastníci konania zaručené v ustanoveniach siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy a v

príslušných medzinárodných zmluvách o ľudských právach, ktoré majú prednosť pred zákonom. V tomto
zmysle právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na spravodlivý proces nemožno
stavať proti sebe ani ich od seba oddeľovať. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že aj keď žalobcom predtým zvolený súdny exekútor nebol
„vymenený“ v zákonom určenom čase, nemožno to označiť za nesprávny úradný postup ako to má na
mysli ust. § 3 zákona č. 514/2003 Z.z., keď súd o zmene exekútora rozhodol bez zbytočných prieťahov.

Súd preto nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti
žalobcu o zmenu súdneho exekútora ale nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch
podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto
smere napriek riadnemu poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil
ale ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku

tvrdeného nesprávneho úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o zmene súdneho exekútora
utrpel konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú
by bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu,
pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba
subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou

informačného systému v sume 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke
40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur
a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž
ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie

majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou.
Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by
nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý
zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený
majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v

dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu).
Trebatiežuviesť,žežalobcanielenženepreukázalaleaninijakobližšienevysvetlilakopaušálnenáklady
na správu pohľadávky voči povinnej súvisia s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu, keď v
už citovanom ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku je garantovaná nepretržitosť vykonávania exekúcie
nezávisle od rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora. Ako už bolo uvedené, medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a následku, pričom
je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky mal žalobca bez
ohľadu na to, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.

Vovzťahukpožadovanejnáhradenemajetkovejujmyžalobcatiežnijakonepreukázalžiadennepriaznivý

dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v dôsledku tvrdeného
nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k povinnému (riziko
zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným“), no
nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne došlo v dôsledku postupu exekučnéhosúdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik škody na strane žalobcu ani príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a ani vznik nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto žalobný návrh zamietol.

Len záverom sa k vyjadreniam žalovanej poznamenáva, že zo žalobného návrhu zo dňa 17.09.2012 je
evidentné čoho sa žalobca v konaní domáhal a z akých dôvodov (§ 79 ods. 1 O.s.p.), pričom súdu je z
rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím tohto súdneho konania podal najneskôr dňa
25.09.2012naMinisterstvospravodlivostiSRpísomnúžiadosťpodľa§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.

o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov
do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona),
keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania už uplynula.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne

nevznikli.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.