Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 16, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/224/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410211617
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4410211617.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa

Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobkyne: F.. P. B., nar. X.X.XXXX, bytom Z. I., V. XX, právne
zastúpená JUDr. Vladimíra Mituchovičová, advokátka so sídlom Nové Zámky, SNP 36, proti žalovaným:
1./ F.. E. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. I., Q. XX, 2./ F.. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. XX, o
ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 5. februára 2018, č. k. 9C/164/2010-231, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1./ a 2./ rade nepriznáva voči žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle §
12 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 5. februára
2018, č. k. 9C/164/2010-231 (ďalej len "napadnutý rozsudok") zamietol žalobu a o trovách konania v
ďalších dvoch výrokoch rozhodol tak, že žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade nepriznáva nárok na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie o spore súd prvej inštancie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 11, § 13 ods.
1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 13 zák. č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch.

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu
dňa 23.7.2010 domáhala rozhodnutia, podľa ktorého žalovaná v 1. rade vypracovaním znaleckého
posudku č. 101/2005 podaného pre účely trestného konania OR PZ, ÚJaKP Nové Zámky pod sp.

zn. ORP-2722/1-OSV-NZ-2004 a nepravdivými informáciami a odbornými závermi, ktoré poskytla pre
účely trestného konania vedeného pred OR PZ, ÚJaKP Nové Zámky, sp. zn. ORP928/3-OSV-NZ-2004
neprípustným spôsobom zasiahla do osobnostných práv žalobkyne. Ďalej sa domáhala rozhodnutia,
podľa ktorého žalovaný v 2. rade vypracovaním a poskytnutím vyjadrenia, nepravdivými informáciami
a odbornými závermi, ktoré poskytol pre účely trestného konania vedeného pred OR PZ, ÚJaKP Nové
Zámky, sp. zn. ORP-928/3-OSV-NZ-2004 neprípustným spôsobom zasiahol do osobnostných práv
žalobkyne, čím sa žalovaní v 1. a 2. rade dopustili neoprávneného zásahu do práva žalobkyne na

ochranu osobnosti. Ďalšími výrokmi sa žalobkyňa domáhala, aby žalovaná v 1. rade bola povinná sa
jej písomne ospravedlniť a zaplatiť jej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur, a tak isto od
žalovaného v 2. rade tiež požadovala povinnosť sa jej písomne ospravedlniť a zaplatiť jej náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 25 000 eur. V prípade úspechu sa domáhala nároku na náhradu trovkonania. Prvoinštančný súd ďalej uviedol teoretické východiská týkajúce sa ochrany pred zásahmi do
osobnosti a podmienky jej úspešného uplatnenia.

4. Konštatoval, že v predmetnom konaní žalobkyňa nepreukázala pasívnu legitimáciu žalovaných, a
preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu z hmotnoprávneho hľadiska zamietnuť.

5. Žalovaná v 1. rade vykonala znalecký posudok č. 101/2005 v trestnom konaní pod sp. zn.
ČVS: ORP-2722/1-OSV-NZ-2004 na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru,

Úradu justičnej a kriminálnej polície Nové Zámky, pretože bola týmto uznesením ustanovená, aby ho
vypracovala, žalovaná v 1. rade tento posudok vypracovala a predložila v predmetnom trestnom konaní,
ktorý vypracovala v súlade so zákonom v tom čase platnom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch v platnom znení, riadne a objektívne ako znalkyňa z odboru psychiatrie. V tomto smere
z jej strany podľa vyššie citovaného zákona § 12 odsek 1 nesmie bezdôvodne vykonať predmetný úkon.
Tvrdenia žalobkyne a všetky dôkazy k tomu smerujúce, ktoré vo veci predložila, nekorešpondovali s

tým, že by znalkyňa tento znalecký posudok vypracovala a podložila nepravdivými informáciami a že by
týmto znaleckým posudkom neprípustným spôsobom zasiahla do osobnostných práv žalobkyne.

6.1. V predmetnom konaní žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala, že boli splnené
všetky tri podmienky podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka, teda že by existoval zásah, ktorý

je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu a ktorý spočíva v porušení alebo v ohrození osobnosti
fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite, že došlo k neoprávnenému zásahu vypracovaním
znaleckého posudku žalovanou v 1. rade a že by existovala a bola daná príčinná súvislosť medzi oboma
uvedenými predpokladmi. Všetky tvrdenia žalobkyne, ktoré uvádza v žalobe sú založené len na jej
osobných domnienkach a tvrdeniach a rozpore, ktorý má už viac rokov so svojím bratom G. B., kvôli

ktorému rozporu na tunajšom súde prebiehalo už viacero konaní, ktoré boli už právoplatne skončené
a prebieha ďalšie konanie, ktoré nie je právoplatne skončené pod sp. zn. 9C/212/2016, kde žalobkyňa
podala žalobu voči G. B., svojmu bratovi o vykázanie z nehnuteľnosti a kde predložila množstvo tých
listinných dôkazov, ktoré predložila aj do tohto konania. Súd na ne súd neprihliadal, a preto uznesením
zamietol všetky návrhy, ktoré žalobkyňa navrhla vykonať v rámci dokazovania, či už s poukazom na

výsluch svedkov, ktorí mali preukázať, aké sú vzťahy medzi ňou a jej bratom, ako sa voči nej vulgárne
vyjadruje, ako ju fyzicky napáda a pod., koľko trestných oznámení voči nemu podala, čo všetko sú
dôkazy, ktoré s predmetným konaním absolútne nesúvisia a už vôbec nie prehrávka na CD nosiči, ktorá
je založená v prílohovej obálke spisu, ktorá sa týka výslovne hádky medzi žalobkyňou a jej bratom, je v
maďarskom jazyku a nesúvisí ani s vypracovaním znaleckého posudku žalovanej v1. rade.

6.2. Žalovaná v 1. rade ako znalkyňa nezodpovedá za vnímanie znaleckého posudku tretími subjektmi
a rovnako nezodpovedá za následky v konaní tretích subjektov na základe ich subjektívneho a
autonómneho vnímania a hodnotenia znaleckého posudku. Ani jeden zo žalovaných nezodpovedá za
skutočnosť, k akému rozhodnutiu došlo v trestnom konaní pod ČVS: ORP-928/3-OSV-NZ-04, ktoré bolo

ukončením trestného konania pod ČVS: ORP-2722/1-OSV-NZ-2004, najmä, že bolo zastavené, lebo
žalovaní ako znalci si v týchto trestných konaniach splnili iba svoju zákonnú povinnosť, ktorá im bola
uložená uznesením orgánov činných v trestnom konaní a tiež nezodpovedajú za to, že nebolo orgánmi
činnými v trestnom konaní nariadenie skúmanie duševného stavu G. B. a v tejto súvislosti je potrebné
podotknúť, že súd prvej inštancie ani v tomto konaní nemá povinnosť zisťovať, či G. B. bol psychiatricky

liečený, či už ambulantne alebo ústavne 14 rokov.

6.3. Znalci nenesú zodpovednosť za hodnotenie dôkazov a za rozhodovanie orgánov činných v trestnom
konaní, ako aj skutočnosť, že žalobkyňa mala zákonom danú možnosť navrhnúť a predložiť dôkazy v
prípravnom konaní, mala možnosť podrobiť sa ďalšiemu vyšetreniu a predložiť ďalší znalecký posudok,

ak mala pochybnosti o závere znaleckého posudku žalovanej v 1. rade pod č. 101/2005 pre účely
trestného konania pokiaľ nesúhlasila s jeho závermi. Z trestného spisu však nie je preukázané, že
žalobkyňa údajný nesprávny záver znaleckého posudku č. 101/2005 nejakým relevantným spôsobom
spochybnila resp. nevyvrátila, avšak jej subjektívny názor na záver znaleckého posudku a skutočnosť,
že s ním nesúhlasí a že ho namieta, nie je dôvodom, aby takýmto spôsobom došlo k neoprávneným

zásahom do jej práv ako fyzickej osoby a že by táto skutočnosť mala vyvolať nemajetkovú ujmu.

7. Prvoinštančný súd zdôraznil, že ani jeden zo žalovaných nemôže zodpovedať za konanie tretej osoby
G. B., ktorý je za svoje konanie zodpovedný sám a pokiaľ nejakým spôsobom zasiahol podľa tvrdenížalobkyne do jej osobnostných práv, čo samozrejme musí ona preukázať, je žalobkyňa oprávnená
domáhať sa ochrany pred súdom voči nemu, ale nie voči znalcom, ktorí vykonali zadaný znalecký
posudok a správu pre účely trestného konania a ktorí sú na to oprávnené osoby, aby z odboru psychiatrie

boli ustanovení za znalcov a boli oprávnení vypracovať znalecký posudok a aby žalovaný v 2. rade sa
vyjadril k návrhu na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony žalobkyne tak, ako sa vyjadril svojím listom
v trestnom konaní zo dňa 2.7.2008. Rovnako žalovaní ako znalci nezodpovedajú ani za subjektívne
vnímanie znaleckého posudku, ktorý ho mal údajne podľa tvrdení žalobkyne „posmeliť“ v pokračovaní
páchania trestnej činnosti podľa žalobkyni, pretože ani túto skutočnosť žalobkyňa žiadnym relevantným

dôkazom nepreukázala. Pokiaľ má za to, že tretia osoba G. B. sa dopúšťa voči žalobkyni ďalších útokov,
trestnýchčinovohrozujúcichjejživotazdravie,máprávovzmysleTr.poriadkupodaťtrestnéoznámenie,
ktoré sú orgány činné v trestnom konaní povinné vybaviť v súlade so zákonom. V danom prípade neboli
splnené základné tri podmienky, ktoré vyžaduje § 13 odsek 1 OZ, preto v žiadnom prípade nebolo možné
žalobe ako celku vyhovieť a už vôbec nie priznať nárok na náhradu nemajetkovej ujmy tak, ako si ju
vyčíslila žalobkyňa v žalobnom petite.

8. V súvislosti so žalobkyňou navrhovaným dôkazom, prehratím zvukovej nahrávky majúcej obsahovať
vyhrážky G. B., súd uviedol, že predmetom tohto konania nebolo zisťovanie, či sa vôbec, ak aj áno,
akéhokoľvek konania mal dopustiť G. B. voči žalobkyni, či bola alebo nebola naplnená skutková podstata
nejakého trestného činu alebo nie. Tento dôkaz absolútne nesúvisí s predmetom konania tak isto, ako s

ním nesúvisí ani množstvo navrhovaných dôkazov, a to výsluchov svedkov a ďalších listinných dôkazov
v súvislosti s konaním tretej osoby G. B., rôzne výsluchy pred orgánmi činnými v trestnom konaní,
trestnými oznámeniami voči G. B. a pod.

9. Žalobkyňa nepreukázala žiadne také dôkazy, ktoré by spochybňovali znalecký posudok č. 101/2005

žalovanej v 1. rade a ani dôkazy, ktoré by preukazovali nepravdivosť správy, ktorú podal v trestnom
konaní žalovaný v 2. rade ako znalec voči žalobkyni. V tomto smere vôbec nie je možné uvažovať o
tom, že by žalovaní v 1. a 2. rade porušili akýmkoľvek spôsobom ustanovenia zákona o znalcoch a
tlmočníkoch a že by výkonom svojej znaleckej činnosti zasiahli do osobnostných práv žalobkyne. Keďže
v danom prípade žalovaní nie sú pasívne vecne legitimovanými v konaní, nie sú subjektom zásahu do

osobnostných práv žalobkyne, nemôžu byť ani subjektmi, ktoré mali žalobkyni náhradu nemajetkovej
ujmy zaplatiť v peniazoch tak, ako si ju vyčíslila v žalobnom petite.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že osobitne tento nárok nepriznal ani jednému
zo žalovaných, lebo si ich neuplatnili, žalovaná v 1. rade rozhodnutím vo veci samej uviedla, že si v

prípade úspechu neuplatňuje nárok na náhradu trov konania a žalovaný v 2. rade sa k tejto otázke vôbec
nevyjadril a písomne si takýto nárok neuplatnil.

11. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc
odvolací súd, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Uviedla, že žalovaná v 1. rade vykonala nepravdivý znalecký posudok. Súd ignoroval jej vyjadrenie
zo dňa 28.3.2017. Poukázala na to, že počas 10 minútového rozhovoru, týkajúceho sa zvukového
záznamu páchateľa, neurobila ani jednu poznámku. Nedošlo k vyšetreniu duševného stavu. Znalecký
posudok vykonala na objednávku po jej osobnom konflikte s prokurátorom. Žalovaná si vykonštruovala

také otázky a také odpovede, že uzavrela jej výpoveď ako nedôveryhodnú. Uviedla, že nemala zlé
detstvo, ako tvrdila žalovaná v 1. rade. Žalovaná v 1. rade sa dopustila trestného činu podľa § 175
Trestného zákona. Žalovaná účelovo poskytla uvedené falošné informácie trestným orgánom. Súd jej
neumožnilpočaspojednávaniapredviesťpriebeh10minútovéhorozhovoru.Vďalšomobsahuodvolania
poukazuje na tvrdené závažné chyby rozsudku. Napríklad, že nikdy nepoužila spojenie, že „podľa môjho

názoru k vyšetreniu môjho duševného stavu nedošlo“. Jej tvrdenia o žalovanej v 1. rade neboli založené
na domnienkach. V ďalšom obsahu poukázala na správanie žalovanej v 1. rade napríklad, že sa jej
nepozrela počas dvoch pojednávaní do očí alebo na otázku, „čo vy na to“, uviedla „nemám čo dodať“.
To, že znalecký posudok obsahuje všetky náležitosti neznamená, že je pravdivý.

13. K žalovanému v 2. rade uviedla, že tento klamal. Správu vyprodukoval preto, aby sa dala použiť na
návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. Súd nevykonal navrhované dôkazy.14.Kodvolaniužalobkynesažalovanáv1.rade vyjadrilastručnetak,žežalobkyňavodvolaníkonštatuje
len svoje subjektívne vnímanie znaleckého posudku č. 101/2005. Poukázala na ust. § 185 ods. 1, § 191
ods. 1 CSP a čl. 15 CSP s tým, že súd tak aj postupoval. Nemôže zodpovedať za subjektívne vnímanie

tretej osoby jej znaleckého posudku.

15. Písomné stanovisko k odvolaniu zaslala aj manželka žalovaného v 2. rade, ktorá uviedla, že jej
manžel sa nedokáže vyjadriť, pretože ma zrejme Alzheimerovu chorobu.

16. Následne sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne a žiadala, aby boli nároky voči
žalovanému vymáhané voči poisťovni. Žalobkyňa v ďalšom vyjadrení spresnila, že žiada, aby odvolací
súd rozhodol tak, ako navrhla v podanom odvolaní. V ďalšom obsahu vyjadrenia prakticky zopakovala,
čo uviedla v odvolaní.

17. Žalobkyňa následným (ďalším) podaním predložila tvrdené nové dôkazy o tom, že žalovaná v 1.

rade poskytla nesprávnu informáciu, že páchateľ (pozn. G. B.) nebol nikdy psychiatricky liečený.

18. Žalovaná v 1. rade sa poukázala na § 366 CSP (novoty) s tým, že neboli splnené podmienky na
uplatnenie nových dôkazov. Zároveň uviedla, že uvedené dôkazy s predmetom veci ani nesúvisia.

19. Napokon sa vyjadrila žalobkyňa, že skutočnosti (o novom dôkaze) jej skôr neboli známe, pretože
správu o liečení G. B. získala až v januári 2019.

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť
dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správne potvrdil.

21. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

22.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

22.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

22.4. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

23. Odvolací súd preskúmaním obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dostatočne a správne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil na základe aplikácie
ustanovení príslušných právnych predpisov a následne správne rozhodol o podanej žalobe žalobkyne
tak, že ju ako nedôvodne podanú zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.24. Odvolací súd nebude opakovať argumenty súdu prvej inštancie, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby,
pretože s týmito sa stotožňuje a zároveň na ne odkazuje s tým, že žalobkyňa nepreukázala predpoklady

zodpovednosti žalovaných. Na zdôraznenie správnosti a vzhľadom na odvolacie námietky konštatuje,
že problematika zodpovednosti za konania vylučujúce protiprávnosť, teda konania podľa práva (právom
aprobované zásahy do integrity osôb) realizované na základe zákona a v jeho medziach vylučujú
základný predpoklad zodpovednosti zasahujúceho subjektu, ktorým je protiprávnosť (protiprávny úkon,
protiprávne konanie). Absencia protiprávnosti vylučuje zodpovednosť.

25. Odvolací súd poukazuje na to, že zodpovednosti pre nesprávne podaný znalecký posudok sa môže
v civilnoprávnej oblasti týkať zvlášť zmluvnej zodpovednosti znalca voči kontrahentovi alebo voči tretej
osobe (zmluvne podaný znalecký posudok), alebo mimozmluvnej zodpovednosti za podaný znalecký
posudok voči komukoľvek (posudzovaná osoba, účastník konania, dobrá viera v znalecký posudok tretej
osoby a pod). V právnom poriadku Slovenskej republiky je zodpovednosť vybudovaná na všeobecných

princípoch zodpovednosti (§ 415 a 420 OZ). Aspekty rozlišovania zodpovednosti vzídenej zo zmluvnej
resp. mimozmluvnej zodpovednosti však nebudú pre tento spor podstatné, pretože v predmetnom spore
(hoci išlo o rozhodujúcu otázku) nebol zo strany žalobkyne preukázaný základ zodpovednosti, ktorým
bolo protiprávne konanie (nesprávny znalecký posudok). Situácii, keď žalobca nepreukáže základ
predpokladu zodpovednosti žalovanej strany lepšie ako nedostatok pasívnej vecnej legitimácie svedčí

nedôvodnosť žaloby.

26. Právna úprava zodpovednosti za protiprávne spôsobenú škodu je jednotná a neexistuje explicitné
rozlišovanie medzi zmluvnou a mimozmluvnou zodpovednosťou za škodu čo do právnych predpokladov
a ani čo do právnych následkov. Vzhľadom na všeobecné vyjadrenie generálnej zodpovednostnej a

prevenčnej klauzuly by akákoľvek osoba mohla uplatniť voči škodcovi svoj nárok na náhradu škody
spôsobenej škodcovým protiprávnym konaním, bez ohľadu na to, či bol k danému správaniu sa povinný
na základe zmluvy (bez ohľadu na to, s kým ju uzavrel) alebo zákona. Nič by teda (aspoň na prvý pohľad
do právneho predpisu a bežnej komentárovej literatúry) nebránilo predstave, že porušenie zmluvy je aj
porušením všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 českého (pozn. slovenského) Občianskeho

zákonníka/atakajdeliktom/(A.C.:Zodpovednosťznalcovvkomparatívnomakolíznoprávnomkontexte,
Košice 2009).

27. Pre tento prípad bolo teda treba prihliadnuť na existenciu podmienok okolností vylučujúcich
protiprávnosť a excesivitu konania znalca v podanom znaleckom posudku.

28. To, čo je neoprávneným zásahom a hodnotením vybočenia z oprávneného zásahu rozoberal aj
Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v rozsudku zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 30 Cdo 593/2013
uviedol, že „neoprávněným zásahem do práva na ochranu osobnosti je tedy jednání, které zasahuje
do práv chráněných ustanovením § 11 Obč. zák. a je v rozporu s právy a povinnostmi původce zásahu

stanovenými právním řádem. Neoprávněným zásahem do práva na ochranu osobnosti je jednání
neoprávněně směřující proti osobní i mravní integritě fyzické osoby, které je objektivně způsobilé
nepříznivě zasáhnout některou ze složek osobnosti takové fyzické osoby. Pro úspěšné uplatnění práva
na ochranu osobnosti není vyžadováno vyvolání konkrétních následků zásahu proti tomuto chráněnému
statku, ale postačí, že zásah byl objektivně způsobilý narušit nebo alespoň ohrozit práva chráněná

ustanovením § 11 Obč. zák“. Tento zásah musí být neoprávněný (protiprávní) a musí zde být zjištěna
existence příčinné souvislosti mezi takovým zásahem a dotčením osobnostní sféry fyzické osoby.
Neoprávněným zásahem je zásah do osobnosti fyzické osoby, který je v rozporu s objektivním právem, t.
j. s právním řádem. Přitom by bývalo nezbytné zkoumat míru (intenzitu) tvrzeného porušení základního
práva na ochranu osobnosti žalobkyně v kontextu s plněním znalecké povinnosti žalovaného, resp. bylo

třeba se zaměřit i na to, zda žalovaný z rámce plnění takovéto povinnosti excesivně nevybočil“.

29. Vykonanie znaleckého posudku (napr. v trestnom konaní) na základe rozhodnutia orgánu
vykonávajúceho trestné konanie je konaním podľa práva. Vykonanie znaleckého posudku je teda
právom aprobované konanie, ktoré je spôsobilé zasiahnuť do práv osoby. Ak bol znalecký posudok

realizovaný spôsobom (a obsahom), ktorý zodpovedá znaleckému zadaniu a z pohľadu intenzity
zásahu ho nemožno označiť za excesívny, nemožno ho hodnotiť ako akt (znalecký úkon) zakladajúci
zodpovednosť znalca voči komukoľvek, hoci ním mohol byť voči konkrétnej osobe urobený (najmä
subjektívne prežívaný) zásah. V prípade, ak podaný znalecký posudok bol excesívnym, zodpovednosťzakladať môže. Môže ísť o zodpovednosť deliktuálnu (správne delikty), trestnoprávnu alebo civilnú.
Predmetom sporu v tomto konaní nie je deliktuálna alebo trestnoprávna zodpovednosť.

30. Súdom ustanovený znalec nebol v zmluvnom záväzku voči žalobkyni alebo súdu (štátu) ale
vykonával činnosť znalca na účely trestného konania spôsobom a postupom podľa všeobecné
záväzných právnych predpisov.

31. V dôsledku sporového charakteru súdneho konania mala žalobkyňa preukázať, že podaný znalecký

posudok bol excesívnym, a do jej práv zasahujúcim. Nepostačovalo preukázať, že išlo o znalecký
posudok zasahujúci do jej subjektívne vnímaných práv. O excesivitu znaleckého posudku nemožno
hovoriťvprípade,ak(vzásade)obsahujedrobnéchyby(napr.voformeznaleckéhoposudku,gramatické
chyby v texte posudku a pod.). Taktiež nemožno hovoriť o excesívnom znaleckom posudku, ak aj
niektorá čiastková informácia (najmä taká, ktorá účel zadania znaleckého skúmania nesledovala) bola
následne vyhodnotená ako nesprávna alebo neúplná a nemala vplyv na správnosť záverov znaleckého

skúmania.

32. Excesivita znaleckého posudku môže byť určovaná nesprávnymi (neúplnými) údajmi (podkladmi)
alebo nesprávnymi závermi znalca, ktoré boli spôsobilé ovplyvniť rozhodovanie orgánov verejnej moci,
alebo závery, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do práv tretej osoby. Nesprávnosť, nepresnosť alebo

neúplnosť znaleckého posudku potom môže byť spôsobená nedbanlivostne, alebo aj úmyselne.

33. Odvolací súd s poukazom na zistenie súdu prvej inštancie uvádza, že obsahom zadania znaleckého
skúmania žalobkyne (ako svedkyne) žalovanou v 1. rade a žalovaným v 2. rade boli otázky, ktoré sú
pravidelne spojené s hodnovernosťou výpovede a (duševným) zdravotným stavom svedka v prípade

indikácii a potreby takého skúmania. Znalecký posudok č. 101/2005 zo dňa 22.9.2005 žalovanej v 1.
rade obsahuje zdroj, podklady, ktoré slúžili znalcovi na prijatie záverov a odpovedí na kladené otázky.
Bez toho, aby žalobkyňa preukázala reálny vznik ujmy na jej právach a že ujma by nebola bývala
vznikla bez (preukázaného) nesprávneho znaleckého posudku, nebolo možné konštatovať pochybenie
žalovanej v 1. rade alebo žalovaného v 2. rade, ktorí podávali znalecký posudok (žalovaná v 1. rade),

resp. vyjadrenie (žalovaný v 2. rade).

34. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na to, že otázka, či bol G. B. psychiatricky liečený v minulosti
(a ak by znalecký posudok „pracoval“ zo záveru, že psychiatricky liečený nebol), nemohla mať vplyv na
existenciu zodpovednosti znalca za podaný znalecký posudok, pretože posudzovaný znalecký posudok

smeroval k zisteniam týkajúcim sa osoby (svedkyne) žalobkyne. Potom ani nemohlo ísť o informáciu,
ktorá mala zásadný vplyv (a podľa žalobkyne, ktorá mala zasiahnuť) na nesprávne podaný (protiprávny,
excesívny) znalecký posudok. Bez ohľadu na prípustnosť (novoty; § 366 CSP) v odvolaní predloženého
dokladu žalobkyňou ide teda o argument, resp. dôkaz (prostriedok procesného útoku), ktorý by nebol
spôsobilý zvrátiť závery o nedôvodnosti žaloby.

35. Odvolací súd teda konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala základ predpokladu zodpovednosti
žalovaných, ktorým bol protiprávny úkon - excesívny znalecký posudok (odb. vyjadrenie), preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

36.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

36.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešným žalovaným v 1./ a 2./ rade voči žalobkyni nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, pretože im žiadne trovy nevznikli.

38. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§

393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).