Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/532/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407228999
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1407228999.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: R.. B. Š., I..
XX.X.XXXX, Z. G. X, Z., zastúpený JUDr. Marián Chovanec, advokát, so sídlom Trnavská cesta 60,
Bratislava, proti žalovaným: 1/ N. F., I.. X.XX.XXXX, Z. G. X, Z., 2/ W. Z., I.. X.X.XXXX, Z. G. X, Z., obidve
zastúpené JUDr. Juraj Kuráň, CSc., advokát, so sídlom Kresánkova 8, Bratislava, o určenie hranice a
iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.mája 2013 č. k. 12C
239/2007 - 224 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalované 1./,2./ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Štát má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhým ) súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal voči pôvodne žalovaným 1./ R. Y. a 2./ W. Z. ( ďalej len „ žalované 1./,2./ „) rozhodnutia, ktorým
by súd : I. Určil, že hranica medzi pozemkami s parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 260 m2 a pozemkom s parcelným číslom XXX/X - záhrada o výmere 167 m2 , nachádzajúce

sa v katastrálnom území Dúbravka a zapísané na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné
mesto SR Bratislavu a pozemkom s parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
120 m2 , pozemkom s parcelným číslom XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 a
pozemkom s parcelným číslom XXX - záhrada o výmere 183 m2 , nachádzajúce sa v katastrálnom
území X. a zapísané na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu,
ide v línii bodov B,C,F,H, vyznačených takto v znaleckom nákrese /príloha číslo 3/ znalca R.. Š. Š.,
ktorého nákres tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého posudku číslo X/XXXX zo dňa 20.02.2010, pričom

znalecký posudok tvorí nedielnu súčasť tohto rozhodnutia; II. Žalovaným 1./,2./ uložil povinnosť odstrániť
oplotenie z pozemku s parcelným číslom 943/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 ,
nachádzajúceho sa v katastrálnom území X. a zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra
pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ktoré ide v línii bodov A,D,F vyznačených takto v znaleckom nákrese /
príloha číslo 3/ R.. Š. Š., ktorého nákres tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého posudku číslo X/XXXX zo
dňa 20.02.2010, pričom znalecký posudok tvorí nedielnu súčasť tohto rozhodnutia, v lehote 30 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia; III. Určil, že žalobca je výlučným vlastníkom časti parcely - pozemku o

výmere 4,65 m2 , odčlenenej od pôvodnej parcely číslo XXX/X - zastavanej plochy a nádvoria o celkovej
výmere 146 m2 , nachádzajúcej sa v katastrálnom území X. a zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX
Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ktorá táto časť je označená písmenom „a“ a ohraničená
bodmi A,D,F,C,B,A podľa znaleckého nákresu /príloha číslo 3/ R.. Š. Š., ktorý tvorí nedielnu súčasť jehoznaleckého posudku číslo X/XXXX zo dňa 20.02.2010, pričom znalecký posudok tvorí nedielnu súčasť
tohto rozhodnutia; IV. Určil, že žalobca je výlučným vlastníkom časti parcely - pozemku o výmere 3,30
m2 , odčlenenej od pôvodnej parcely číslo XXX/X - zastavanej plochy a nádvoria o celkovej výmere

146 m2 , nachádzajúcej sa v katastrálnom území X. a zapísanej na liste vlastníctva číslo XXX Správy
katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, ktorá táto časť je označená písmenom „b“ a ohraničená bodmi
A,D,F,H,G,E,A podľa znaleckého nákresu /príloha číslo 3/ R.. Š. Š.S., ktorý tvorí nedielnu súčasť jeho
znaleckého posudku číslo X/XXXX zo dňa 20.02.2010, pričom znalecký posudok tvorí nedielnu súčasť
tohto rozhodnutia. Zároveň súd prvej inštancie uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej 2./ náhradu

trov konania 200,- € a na účet Okresného súdu Bratislava IV náhradu trov znaleckého dokazovania
99,32 € všetko v lehote 3 dní.
1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľnostiparcelnéčísloXXX/XF.XXX/XvkatastrálnomúzemíDúbravka,keďvlastníctvonadobudol
na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava IV číslo 38D 2309/2005 zo dňa
23.05.2006 po nebohom otcovi F. Š.. Z listu vlastníctva číslo XXX zistil, že žalované sú podielové

spoluvlastníčky nehnuteľnosti parcelné číslo XXX F. XXX. Z notárskej zápisnice číslo N 484/69 Štátneho
notárstva - Bratislava - mesto zo dňa 15.8.1969 súd zistil, že právni predchodcovia žalobcu F. Š.
s manželkou S. Š. odkúpili od F. M. záhradu v X. parcelné číslo XXX/X, vo výmere 426 m2 ,
podľa evidencie nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nehnuteľnosť 386/1 bola
vytvorená na základe geometrického plánu číslo XXXX-XXX-XXX-XX zo dňa 4.8.1969. Pozemok mal

byť zameraný pracovníkom geodézie. Právni predchodcovia žalobcu začiatkom 70. rokov postavili plot
medzi nehnuteľnosťami žalobcu a žalovaných. Podľa tvrdenia žalobcu plot bol postavený v roku 1972
alebo v roku 1973 na nehnuteľnosti žalobcu. Podľa strán sporu ich vlastníctvo nebolo medzi nimi nikdy
sporné a do roku 2007, kedy začali žalované stavať nový plot medzi pozemkami, neboli medzi nimi
žiadne spory a vôbec nie už spory o hranicu. Z výsluchu svedkyne W.. S. Š. súd zistil, že požiadali

o stavebné povolenie na rodinný dom, potom čo im bol dodaný geometrický plán k nehnuteľnosti dňa
6.8.1969. Plot bol postavený v roku 1972 po dohode s právnym predchodcom žalovaných pánom
Y.. Hranica medzi pozemkami bola vymeraná pracovníkmi z Geodézie, ktorý ich pozemok vymerali,
označili tyčami, ktoré sem - tam niekto povytŕhal, a preto vždy do pôvodnej diery dali novú tyč a
podľa toho sa postupovalo aj pri stavbe plotu. Plot bol postavený tak, aby sa nachádzal na pozemku

žalobcu. Z výsluchu svedka V.. V. Z. zistil, že v období roku 1972-73 pomáhal pánovi Š. v čase,
keď už bola urobená hrubá stavba, pri výstavbe oplotenia. Pán Š. bol veľmi precízny človek, všetko
viackrát premeriaval a spolu postavili plot medzi pozemkami žalobcu a žalovaných. Právny predchodca
žalovanej 2./ pán Š., keď sa s ním bavili, nemal pochybnosti, že plot bol postavený podľa geometrického
plánu, pričom hranica bola vykolíkovaná. Celá hranica pozemku Š. F. Y. bola rovná, neboli tam žiadne

úskoky. Zo znaleckého posudku R.. Š. Š. Č.M. X/XXXX zo dňa 20.2.2010 súd prvej inštancie zistil,
že oplotenie medzi pozemkami parcelné číslo XXX/X F. XXX/X je proti právnemu stavu zmenené a
zasahuje do pozemku žalovaných. Oplotenie, ktoré zasahovalo do pozemku parcelné číslo XXX/X bolo
sčasti odstránené. Hranica medzi pozemkami žalobcu a žalovaných je totožná z hranicou pôvodných
pozemkov parcelné číslo XXX/X F. XXX/X. Pri porovnaní spodnej hranice podľa geometrického plánu

XXXX-XXX-XXX-XX polohopisného a upravovacieho plánu zo dňa 11.8.1969 a geometrického plánu
číslo X/XX zo dňa 10.4.2007 zistil, že v geometrických mapových podkladoch, medzi ktoré počítame
aj citované geometrické plány, že neexistujú rozdiely. Po doplnení dokazovania ohľadne možného
vydržania zo strany žalobcu výsluchom svedka V. Y. súd prvej inštancie zistil, že sa jedná o suseda
žalovanýchodroku1989,sporyohranicemedziúčastníkminebolitakdo2009roku.Svedoksvojrodinný

dom staval od roku 1984 do roku 1989. Hranica medzi pozemkami účastníkov nebola sporná, tvoril ju
postavený plot. Podľa žalobcu sú splnené podmienky vydržania nehnuteľnosti tak, ako ich špecifikoval,
keď počiatok vydržacej lehoty začal plynúť v roku 1972 alebo 1973 od postavenia pôvodného plotu a k
vydržaniunehnuteľnostidošlodňom01.01.1992.Odporcovianespochybňovalivlastníctvožalobcuaždo
roku 2007, keď začali stavať nový plot. Podľa žalovaných žaloba o určenie hranice pozemku je druhom

určovacej žaloby, kde je zásadnou otázkou naliehavý právny záujem a tým aj ochrana porušovaného
vlastníckeho práva. Podľa ich názoru v tejto veci nie je sporná hranica medzi pozemkami účastníkov
pokiaľ ide o geometrické určenie jej hraníc. Znaleckým posudkom bola preukázaná skôr tá skutočnosť,
že sa zasahuje do vlastníckeho práva žalovaných a nie žalobcu. Podľa ich názoru neboli splnené
zákonné podmienky ustanovenia § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka o vydržaní vlastníckeho práva.

1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c)
O.s.p., § 868, § 870, § 126 § 130 ods. 1, § 132 ods. 1, § 134 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami §
132a, § 135a Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.1983 do 31.12.1991. Súd prvej inštancie mal
zato, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na určení, keďže predmetom konania je ochranavlastníckeho práva žalobcu, ktoré mal získať vydržaním a vzhľadom na skutkové zistenia je tu daný
naliehavý právny záujem súdu na rozhodnutie vo veci ochrany jeho vlastníckych práv keď vychádzal z
toho, že žalované neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie uviedol, že

z vykonaného dokazovania vyplynula tá skutočnosť, že žalované nezasahujú do vlastníckeho práva
žalobcu, keď hranica medzi nehnuteľnosťami strán sporu bola nesporne určená geometrickým plánom
z roku 1969. Sama skutočnosť, že faktický stav bol taký, že od roku 1972, resp. od 1973 bol medzi
nehnuteľnosťami strán sporu postavený plot a hranicu medzi nehnuteľnosťami nikto nespochybňoval,
sama o sebe ešte neznamená, že u žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov sa jednalo oprávnenú

držbu nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu vydržacia lehota v tomto prípade nemohla začať plynúť u
právnych predchodcov žalobcu v roku 1972, resp. 1973, pretože skutkové okolnosti, za ktorých došlo
k postaveniu plota spochybňujú dobromyseľnosť zo strany právnych predchodcov žalobcu, keď z
výpovede svedkov W.. S. Š.G. F. V.. V. Z. vyplynulo, že k zameraniu nehnuteľnosti, a teda hraníc
došlo v súvislosti so stavebným povolením na rodinný dom. Taktiež že niekto opakovane zasahoval
do kolíkov vyznačujúcich hranicu. K postaveniu plota došlo potom, čo právni predchodcovia žalobcu

postavili hrubú stavbu svojho domu. Hranicu zameral právny predchodca žalobcu B.. Š., ktorého svedok
Z. poznal ako precízneho človeka a svedok mu pomáhal pri výstavbe takto zameraného plota. Za
takýchto okolností nemožno hovoriť o dobromyseľnosti zo strany právnych predchodcov žalobcu, ktorí
mohli a museli vedieť, že k postaveniu plota nedošlo na hranici nehnuteľnosti účastníkov. Tento záver
vyplýva z tej skutočnosti, že podľa svedka Z. malo byť zameranie nehnuteľnosti urobené pánom Š. na

základe geometrického plánu, ktorý mal k dispozícii a že hranica mala byť v jednej línii a nemal tam byť
žiaden odskok. Toto spochybňuje sám geometrický plán, z ktorého vyplýva, že hranica medzi účastníkmi
je lomená, čo potvrdzuje aj príloha č. 2 znaleckého posudku R.. Š.. Ďalším dôvodom pre pochybnosť
o dobromyseľnosti pána Š. pri zameraní bol ten, že si neprizval k tomuto osobu spôsobilú opätovne
a správne zamerať hranicu účastníkov, keď podľa žalobcu niekto úmyselne zasahoval do hraničných

kolíkov a ich vytrhával a to opakovane. Až v prípade, že by si právny predchodca žalobcu dal nanovo
premerať hranicu pozemkov podľa geometrického plánu geodetom, alebo osobou oprávnenou na takúto
činnosť spotrebným vybavením pre meranie hranice nehnuteľnosti by bolo možné hovoriť o bežnej
opatrnosti právneho predchodcu žalobcu a úkon postavenia plotu medzi účastníkmi by potom mohol
byť titulom pre vznik vlastníckeho práva vydržaním. Taktiež súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť,

že vydržanie nehnuteľnosti bolo možné na Slovensku od 01.01.1951 (zákon č. 141/1950 Zb.) do
01.04.1964, neskôr od 31.03.1984 do 31.12.1991 a na základe súčasného znenia zákona účinného do
01.01.1992. Žalobca nevysvetlil z akého dôvodu k vydržaniu vlastníckeho práva malo dôjsť, až dňom
01.01.1992, keď vzhľadom na jeho skutkové tvrdenia k vydržaniu jeho vlastníckeho práva mohlo prísť
už skôr, a to už dňom 01.04.1983. Právny predchodca žalobcu sa však vydržania nehnuteľnosti nikdy

nedomáhal. Na veci nič nemení, že medzi účastníkmi neboli žiadne spory do roku 2007, kedy došlo
k sporu o hranicu medzi účastníkmi. O oprávnenej držbe možno hovoriť len v súvislosti s žalobcom,
ktorý zdedil nehnuteľnosti po svojom otcovi a s ohľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi neboli
nikdy spory a už vôbec nie o hranicu, mohol byť presvedčený, že hranica medzi účastníkmi je tak
ako bol postavený pôvodný plot medzi účastníkmi. U žalobcu však vzhľadom na to, že sa jedná o

nehnuteľnosť, ktorú nadobudol v roku 2007 ešte neuplynula 10 ročná vydržacia lehota. Vzhľadom na
tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že nie je možné žalobcovi započítať oprávnenú
držbu jeho právneho predchodcu sa žalobca neoprávnene domáha jednak určenia vlastníckeho práva,
ako aj ochrany svojho vlastníckeho práva na základe vydržania, pre ktoré neboli splnené zákonné
podmienky. Čo sa týka petitu o určení hranice nehnuteľnosti vzhľadom na to, že nedošlo k vydržaniu

žiadnej časti nehnuteľnosti žalovaných a hranica medzi účastníkmi je jednoznačne určená, súd zamietol
aj tento návrh žalobcu.
1.3. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p., a priznal náhradu trov konania len
žalovanej 2./, ktorá zložila preddavok znaleckých trov 200,,-€.
1.4. O náhrade trov konania štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a zaviazal

podľa výsledku konania žalobcu na náhradu trov znaleckého dokazovania, ktoré preddavkovo znášal
štát v sume 99,32 €.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolania žalobca, ktorý žiadal aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe ( ako je uvedené v ods. 1) vyhovel a zaviazal
žalované k náhrade trov konania, keď mal zato, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Vo svojom odvolaní poukázal na skutkové zistenia tak ako ich zistil a opísal vo svojom rozhodnutí
súd prvej inštancie a nato, že súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, že medzi stranami sporu, resp.
ich právnymi predchodcami sa od roku 1972 resp. 1973 ustálila a bola rešpektovaná hranica medzipozemkami strán sporu, ktorú až do roku 2007 nikto nespochybňoval. Z uvedeného teda vyplýva, že
držba bola pokojná a nikto si vlastnícke právo počas plynutia vydržacej lehoty neuplatňoval. Zároveň
však súd prvej inštancie protichodne v odôvodnení uvádza, že táto skutočnosť, nie je objektívna a

sama o sebe nezakladá oprávnenosť držby. V tomto smere namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil situáciu ohľadne dobromyseľnosti ako subjektívnu. Práve naopak dobromyseľnosť v tomto
prípade bola preukázaná objektívne, nakoľko strany sporu nemali pochýb o vlastníctve a hranici ich
pozemkov, tak ako bolo zachovávané ich právnymi predchodcami skoro 40 rokov. Preto so zreteľom
na okolnosti daného prípadu nikdy nemal a ani nemohol mať žalobca resp. jeho právni predchodcovia

pri normálnej opatrnosti pochybnosti o tom, že mu vec patrí. /V 5/1989/ . Žalobca poukázal tiež na
zmätočný záver súdu, kde v odôvodnení vyčíta jeho právnemu predchodcovi, že si nikdy neuplatňoval
svoje vlastnícke právo titulom vydržania, keď uvedené právo si neuplatňoval práve z dôvodu, že o ňom
nemal ani najmenšiu pochybnosť a užíval vec tak, že mu patrí, nakoľko k rozporu došlo až v roku 2007.
Súd prvej inštancie taktiež dospel k záveru, že nemohlo dôjsť k vydržaniu na jeho strane, pretože
jeho právny predchodcovia si oplotenie vystavali svojpomocne a za takých skutkových okolností, ktoré

spochybňujú ich dobromyseľnosť. Svoj záver súd oprel o argumentáciu, že právny predchodcovia si
mali k výstavbe plotu prizvať osobu spôsobilú na takúto činnosť s potrebným vybavením na zameranie
hranice. Žalobca mal zato, že skutočnosť svojpomocného vystavania oplotenia preto nemôže zakladať
už od počiatku nedobromyseľnosť, pretože by sa vytrácal základný zmysel inštitútu vydržania, keď boli
právny predchodcovia oboch strán sporu pri stavbe plotu presvedčený, že oplotenie stavajú na správnej

hranici,následnepovystavaníboltentostavnenamietaný,zachovávanýavzájomnerešpektovanýaždo
roku 2007. Žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že sa vôbec právne nevysporiadal s vyjadrením Správy
katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 04.10.2007, ktorý v zmysle svojho vyjadrenia uvádza,
že pri mapovacích prácach v katastrálnom území X. boli pozemky účastníkov tohto sporu (západná
časť) obnovené reambuláciou, čiže neboli robené nové merania. Čiže pri digitalizácií územia vôbec

neboli vykonané merania v teréne, ale iba sa administratívne prekreslili pôvodné mapy do digitálnej
formy. Týmto vznikla odchýlka od charakteru hranice, ktorá mala byť podľa pôvodnej mapy rovná, ale
pri digitalizácií máp došlo pri tejto hranici viackrát k zalomeniu. Tu súd prvej inštancie práve naopak, zo
skutočnosti, že podľa svedeckej výpovede B.. Z. bol plot postavený v jednej línii a podľa geometrického
plánu a znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 20.02.2010, znalca R.. Š. Š.B. je hranica lomená, vyvodil

nedobromyseľnosť žalobcu resp. jeho právnych predchodcov a následne nesplnenie podmienky pre
vydržanie.
2.1. Vzhľadom na všetky skutočnosti žalobca trval na tom, že boli splnené zákonné podmienky pre
vydržanie a to : I. spôsobilý predmet vydržania - ide o nehnuteľnosť - pozemok, ktorý je spôsobilý
byť predmetom vydržania; II. nepretržitosť držby - pôvodné oplotenie bolo postavené približne v roku

1972 na hranici pozemkov strán sporu a hranica bola rešpektovaná a pozemky takto užívané až do
roku 2007; III. oprávnenosť držby - on a jeho právny predchodcovia zachovávali hranicu pozemkov a
užívali spornú časť pozemkov dobromyseľne a to tak že im patrí, nakoľko je úplne jednoznačné aj z
výpovedí žalovaných, že tak ako žalobca tak aj žalované resp. ich právny predchodcovia zachovávali
a rešpektovali hranicu a stav daný od roku 1972. Aj žalované sa vyjadrili, že ani ony ani ich právni

predchodcovia tak isto ako žalobca a jeho právni predchodcovia nikdy nepochybovali o správnosti
hranice ich susedných pozemkov a správnosti postavenia pôvodného oplotenia a nikto z nich v
minulosti ani nenamietal tento stav, až do roku 2007, kedy si žalované dali zamerať svoj pozemok,
kde riešili inú spornú hranicu svojho pozemku so susedným pozemkom z druhej strany, ktorá rovnako
nekorešpondovala so zakreslením mapy v katastrálnom území Dúbravka. Vtedy prvýkrát možno hovoriť

o tom, že on sa dozvedel o inom určení hraníc. Keďže však, ako zhodne vo svojich výpovediach
tvrdili strany sporu, pôvodné oplotenie tak ako je vyššie citované bolo po vzájomnej dohode právnych
predchodcov a následne aj strán sporu rešpektované od roku 1972 do roku 2007, je nepochybné,
že s poukazom na ust. 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka nadobudol žalobca vlastníctvo k
časti pozemkov žalovaných, tak ako sú tieto časti označené v znaleckom nákrese /príloha číslo 3/

R.. Š. Š., ktorý tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého posudku číslo 1/2010 zo dňa 20.02.2010, časť
ohraničená bodmi A,B,C,F,D,A o výmere 4,65 m2 a označená je písmenom "a" a časť ohraničená bodmi
A,D,F,H,G,E,A o výmere 3,3 m2 a označená je písmenom "b", vydržaním ku dňu 1.1.1992.
3. Žalované sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.
4. Počas odvolacieho konania písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 13.11.2015

navrhol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu pripustiť zmenu účastníkov na strane
žalovaných tak aby namiesto doterajšej žalovanej 1./ R. Y., Z. Z., G. Č.. X, vstúpila do konania ako
žalovaná 1./ N. F., Z. Z., G. Č.. X z dôvodu, že podľa údajov Z katastra nehnuteľností Irena Lučeničová
previedla vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu vo výške 1 k nehnuteľností, ktoré sú predmetomkonania Darovacou zmluvou O. XXXXX/XX zo dňa 23.9.2015 na N.Í. F.. Odvolací súd uznesením č.k. 9
Co 532/2013- 252 zo dňa 16.11.2015 pripustil aby do konania na miesto doterajšej žalovanej 1./ R. Y.,
Z. Z., G. Č.. X, vstúpila ako žalovaná 1./ N. F., Z. Z., G. Č.. X.

5. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa
§ 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. doplnil dokazovanie v

zmysle § 213 ods. 5 O.s.p. a následne podľa § 204 C.s.p. a § 384 ods. 2 C.s.p. nariadeným znaleckým
dokazovaním a to znalcom R.. R.. Š. Š. (znalec z odboru Geodézia a kartografia, odvetvie kartografia)
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
7. Predmetom konania v danej veci je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným 1./,2./ ochrany
svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, keď takouto žalobou je tiež žaloba
na určenie priebehu hranice medzi spornými pozemkami, lebo v konaní o takej žalobe ide o vzájomné

vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a slová „určenie hranice“ treba považovať za vyjadrovací
spôsob, ktorým tak účastníci, ako aj súd majú na mysli určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode,
tomu-ktorémuzvlastníkovsusednýchpozemkovpatrí(viďR6/1999).Vprejednávanejvecibolahranica
medzi pozemkami žalobcu a žalovaných porušená v roku 2007 kedy začali žalované stavať nový plot
medzi pozemkami a pre úspech žalobcu v konaní sa vyžadovalo preukázanie toho, že plocha, ktorej

sa tento zásah týkal, je v jeho vlastníctve. Žalobca vzhľadom na uvedené žiadal tak ako to je uvedené v
odseku 1.ourčeniehranicemedzipozemkami,odstránenieplotuzjehopozemkuaurčeniavlastníckeho
práva,keďmalzato,žespoukazomnaustanovenie§134Občianskehozákonníkanadobudolvlastnícke
právo k časti pozemkov žalovaných 1./,2./ tak boli tieto označené v znaleckom nákrese ( príloha č.
3) R.. Š. M., ktorý tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 20.2.2010, časť

ohraničená bodmi A,B,C,F,D,A o výmere 4,65m2 a označená je písmenom “a“ a časť ohraničená bodmi
A,D,F,H,G,E,A o výmere 3,30 m2 a označená je prímenom „b“ vydržaním ku dňu 1.1.1992. Súd prvej
inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že u žalobcu neboli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho
práva žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov k časti pozemkov žalovaných 1./,2./ , ktorý právny
záver podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí.

8. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zistil skutkový stav spočívajúci v tom, že žalobca je
vlastníkom nehnuteľnosti parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 260 m2 a
parcelné číslo XXX/X - záhrada o výmere 167 m2 , nachádzajúce sa v katastrálnom území Dúbravka a
zapísané na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu keď vlastníctvo
nadobudol na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava IV číslo 38D 2309/2005 zo

dňa 23.05.2006 po nebohom otcovi F. Š.. Žalované 1./,2./ sú podielové spoluvlastníčky každá v podiele
1 nehnuteľností parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 , pozemkom
parcelné číslo XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 146 m2 a pozemkom parcelné číslo
XXX - záhrada o výmere 183 m2 , nachádzajúce sa v katastrálnom území Dúbravka a zapísané na liste
vlastníctvačísloXXXSprávykatastrapreHlavnémestoSRBratislavu.AkovyplývazNotárskejzápisnice

číslo N 484/69 Štátneho notárstva - Bratislava - mesto zo dňa 15.8.1969, že právny predchodcovia
žalobcu F. Š. s manželkou S. Š. odkúpili od F. M. záhradu v X. parcelné číslo XXX/X, vo výmere 426 m2,
podľa evidencie nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Nehnuteľnosť 386/1 bola
vytvorená na základe geometrického plánu číslo XXXX-XXX-XXX-XX zo dňa 4.8.1969, keď pozemok
bol zameraný pracovníkom geodézie. Právny predchodcovia žalobcu začiatkom 70. rokov ( rok 1972

až 1973) postavili plot medzi nehnuteľnosťami žalobcu a žalovaných. Podľa strán sporu ich vlastníctvo
nebolomedziniminikdyspornéadoroku2007,kedyzačaližalovanéstavaťnovýplotmedzipozemkami,
neboli medzi nimi žiadne spory a vôbec nie už spory o hranicu.
9. Občiansky zákonník v znení platnom v čase vstupu žalobcu ( rok 1972 resp. 1973) do držby
nehnuteľností nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním vôbec neupravoval. Možnosť nadobudnutia

vlastníckeho práva takýmto spôsobom bola zavedená až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb.
účinnou od 1.4.1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené
na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať
vlastnícke právo najmä k nehnuteľnostiam a pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou
zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1.1.1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s

vydržaním vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej
držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní
s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s nehnuteľnosťou resp. s
pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1.1.1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobudesať rokov, a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu nehnuteľnosť patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k nehnuteľnosti vydržaním.
10. Podľa § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci,

ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak
ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva,alebokveciam,ktorémôžubyťlenvovlastníctveštátualebozákonomurčenýchprávnických
osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).
11. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.
12. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
13. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako
osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Zákonnými podmienkami vydržania, ako

spôsobu pôvodného / neodvodeného / nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva vo všeobecnosti
sú : 1. oprávnená držba, 2. uplynutie zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania.
Pritom právne následky vydržania nastávajú len vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré
právny poriadok pre takéto nadobudnutie práva vyžaduje. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na
základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie

v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania
je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej
vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na
všetky okolnosti“. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade , že
zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť,

alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju
vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
14. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi
vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej

doby. V zmysle citovaných ustanovení § 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným
držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný,
že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v
omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo
subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) strany sporu, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ

pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom,
že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí
a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že
mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho

prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v
neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho
nesprávnehoposúdeniaprávnychdôsledkovprávnychskutočností.Vzhľadomnavšeobecne(ajvoblasti
súkromného práva) uznanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje),
vyplývajúcu zo samej podstaty práva, právny omyl držiteľa, vychádzajúci z neznalosti jednoznačne

formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby, nie
je neospravedlniteľný. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie
zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.
15. Odvolací súd ďalej dodáva, že s poukazom na konštantnú judikatúru ( pozri rozhodnutia NS SR
sp. zn.3 Cdo 211/2006, 5 Cdo 144/2010, NS ČR sp. zn. 22Cdo 1398/2000) je v zásade možné

vydržanie aj iba časti parcely. Je to najmä v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastníctvo k pozemku
a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku. Právnym titulom vydržania je v
takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastnenému pozemku, i keď ide o tzv. putatívny titul, je
postačujúci. Podľa konštantnej súdnej judikatúry tiež platí, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti
chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že je vlastníkom i tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa je v
takomto prípade i pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Dobrá viera držiteľa musí byť
v danej veci teda posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s
prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať mal alebo moholmať pochybnosti, že plocha - výmera držaného pozemku zodpovedá ploche uvedenej v nadobúdacom
titule. Podmienkou teda je, aby držali sporný pozemok na základe ospravedlniteľného omylu. Jedným
z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa nehnuteľnosti je v takomto prípade i pomer

plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku ( mutatis mutandis rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo
1848/98).
16. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že právny predchodcovia
žalobcu F. Š. F. W.. S. Š. nadobudli vlastnícke právo k časti pozemkov žalovaných 1./,2./ tak boli tieto
označené v znaleckom nákrese ( príloha č. 3) R.. Š. M., ktorý tvorí nedielnu súčasť jeho znaleckého

posudku č. X/XXXX zo dňa 20.2.2010, časť ohraničená bodmi A,B,C,F,D,A o výmere 4,65m2 a
označená je písmenom “a“ a časť ohraničená bodmi A,D,F,H,G,E,A o výmere 3,30 m2 a označená
je prímenom „b“ vydržaním ku dňu 1.1.1992, keď k uvedenému dňu boli splnené všetky zákonné
podmienky vydržania a žalobca nadobudol vlastnícke právo k týmto častiam pozemkov dedením. V
konaní bola žalovanými spochybňovaná dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcu, ktoré závery
si osvojil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd zastáva názor, že tieto závery vzhľadom na vykonané

dokazovanie neobstoja.
16.1. Putatívnym titulom na základe ktorého sa právny predchodcovia žalobcu chopili držby pozemku
je Kúpna zmluva, ktorá je spísaná formou notárskej zápisnice číslo N 484/69 Štátneho notárstva -
Bratislava - mesto zo dňa 15.8.1969 ( č.l. 15 spisu ) ktorou odkúpili do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov od F. M. záhradu v X. parcelné číslo XXX/X, vo výmere 426 m2 , ktorá bola vytvorená z

parc. č. XXX/X záhrada vo výmere 329m2, celá výmera a z parc. č. XXX/X - dom, dvor, vo výmere
808m2, výmera 97m2. Nehnuteľnosť parc. č. XXX/X bola vytvorená na základe geometrického plánu
čísloXXXX-XXX-XXX-XXzodňa4.8.1969(č.l.16spisu),keďztohtogeometrickéhoplánuakoajakoajz
Polohopisného a úpravovacieho plánu zo dňa 11.7.1969 ( č.l. 25 spisu ) vyplýva, že hranicu so susednou
parc. č. XXX/X tvorila rovná priamka, ktorú skutočnosť potvrdil aj znalec Ing. Š. Š. vo svojom znaleckom

posudku č. X/XXXX ( č.l. 112 spisu ). Z ďalších listinných dokladov vydaných v tomto období príslušnými
orgánmi vyplýva, že nie je celkom zrejmá plocha predmetných odpredaných pozemkov, keď napr. v
Ocenení parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X vyhotovené dňa 8.8.1969 Národným výborom hlavného mesta
Slovenska Bratislava č. Pôd.-1104-212/1969 ( č.l. 17 spisu ) je uvedené, že odpredávané pozemky sú
jeden celok, pravidelný obdĺžnik o šírke cca 13 m a dĺžke cca 34 m, čo spolu predstavuje 442 m2 a nie

426 m2 ako je uvedené v zmluve. Taktiež v Rozhodnutí o umiestení stavby vyhotovené dňa 6.10.1969
Národným výborom hlavného mesta Slovenska Bratislava č. ÚÚPaA - 3799-254/4/69-to ( č.l. 19 spisu )
je uvedené že v prípade pozemku parc. č. XXX/X ide o pozemok o rozlohe cca 430 m2.
16.2. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti, popis tvaru pozemku, hranice susediacich pozemkov
ako priamky, rozdielnej rozlohy pozemku v jednotlivých dokladoch ale aj vzhľadom na pomer plochy

kúpeného pozemku 426m2 a skutočne držaného pozemku 433,95m2 ( ak vychádzame z rozlohy
o výmere 4,65m2 a označená je písmenom “a“ a výmere 3,30 m2 a označená je prímenom „b“)
odvolací súd dospel k záveru o ospravedlniteľnosti omylu držiteľa ( právnych predchodcov žalobcu ),
ktorí mohli byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že sú vlastníkmi i tejto časti pozemku.
S prihliadnutím na všetky okolnosti možno spravidla považovať za ospravedlniteľný omyl ak výmera

omylom prevzatého pozemku nepresahuje 50% pozemku skutočne nadobudnutého ( rozhodnutia
NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1273/2005, sp. zn. 22 Cdo 1261/2007) čo v danom prípade splnené bolo.
Dobromyslenosť právnych predchodcov žalobcu nepriamo potvrdili aj svedecké výpovede W.. S. Š., V..
V. Z., ktorí zhodne uviedli, že hranice boli geometricky zamerané, hranica bola rovná, B.. Y. ( právny
predchodca žalovaných) sa zaujímal o stavbu plotu, ktorú nikdy nespochybnil a práve naopak, tento si

po vyhotovení svojej brány túto zavesil na stĺpik plota, ktorý postavili právny predchodcovia žalobcu.
Odvolací súd s poukazom vyššie uvedené dospel k záveru, že právny predchodcovia žalobcu boli
najneskôr od konca roku 1973 oprávnený držitelia spornej časti parcely, nepretržitosť tejto oprávnenej
držby trvala počas celej zákonom ustanovenej doby, keď bola spochybnená až v roku 2007 a ku dňu
1.1.1992 nadobudli vlastnícke právo predmetnej časti parcely vydržaním a následne by potom žalobca

mohol nadobudnúť vlastnícke právo k tejto časti pozemku titulom dedenia.
17. Po vyriešení otázky ohľadne vydržania časti parcely odvolací súd vzhľadom na skutočnosť,
že odvolacie konania začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného
do 30.6.2016 považoval za potrebné v zmysle § 213 ods. 5 O.s.p. doplniť dokazovania znaleckým
dokazovaním aj keď to nenavrhli účastníci konania, lebo doplnenie dokazovania bolo nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Doplnenie dokazovania bolo potrebné z dôvodu, že tak ako bol žalobcom
zmenený a upravený petit ( pozri odsek 1.) po vykonaní znaleckého dokazovania znalcom R.. Š. Š.
počas prvoinštančného konania by v prípade vyhovenia žaloby nemohol byť podkladom pre zmeny
v katastri nehnuteľností. Odvolací súd zastáva názor, že ak vznikne spor o určenie hranice pozemkuči parcely, treba sporný pozemok resp. jeho časť vymedziť geometrickým plánom a vlastníctvo takto
identifikovaného pozemku môže byť predmetom súdneho konania. Len rozsudok, ktorého súčasťou
je geometrický plán podľa § 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise

vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)slúži ako podklad na vklad a záznam
práv k nehnuteľnostiam. Chybné by bolo teda rozhodnutie súdu, v ktorom by sa súd odvolával iba na
náčrtok, nákres a podobne. Odvolací súd z tohto dôvodu uznesením č.k. 9 Co 532/2013-264 zo dňa
18.8.2016 nariadil v rámci odvolacieho konania znalecké dokazovanie R.. Š. F. Š. znalcom z odboru
Geodézia a kartografia, odvetvie kartografia, keď úlohou znalca bolo vyhotoviť geometrický plán na

priebeh hranice medzi pozemkami v katastrálnom území X. parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X a
pozemkami parcela č. XXX a parcela č. XXX s vyznačením súčasného oplotenia medzi pozemkami
užívanými žalobcom a pozemkami užívanými žalovanými.
18. Znalec doručil odvolaciemu súdu Znalecký posudok č. XX/XXXX v ktorom uviedol, že analýza
nameraných údajov a porovnanie s právnym stavom ukázalo, že oplotenie nie je postavené na právnej
hranici, Oplotenie sa skladá z dvoch častí, keď oplotenie postavil otec žalobcu. Časti oplotenia od bodu

X po bod Y ( príloha č. 2) -spojnica týchto bodov zobrazená hnedou čiarkovanou čiarou žalovaní zbúrali
a postavili nové oplotenie, ktoré je na tejto prílohe zobrazené modrou čiarkovanou čiarou a prechádza
bodmi A-B-C-D-E. Oplotenie od bodu F až po bod F je umiestnené mimo právnu hranicu a oplotenie od
bodu F až na koniec parciel do bodu G je postavené na právnej hranici, s tým, že aj základový betón
leží na pozemku žalobcu. Znalec podľa požiadavky žalobcu zameral aj čiaru, ktorá je v teréne viditeľná,

kade prechádzalo oplotenie pred zbúraním. Vyhotovil grafickú prílohu č. X, kde je zobrazená alternatívne
nová parcela č. XXX/X o výmere 7m2. V prípade, že bude rozhodnuté o vydržaní tejto plochy spracuje z
nameraných údajov geometrický plán, ktorý dá úradne overiť na katastrálny odbor. Znalec ďalej uviedol,
že súčasné merania porovnal s meraním, ktoré vykonal pri spracovaní znaleckého posudku č. X/XXXX
a zistil, že merania sú zhodné a malé rozdiely ( do 4 cm) sú spôsobené zmenou technológie. Znalec

vyhotovil aj Geometrický plán č. zo dňa 26.9.2016 č. XX/XXXX, kde vytvoril parcelu č. XXX/X, ktorá má
plochu o rozsahu 5m2 a ktorá reprezentuje zásah oplotenia do pozemku parc. č. XXX/X, keďže oplotenia
medzi pozemkami žalovaných parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX a parc. č. XXX/X je v časti od bodu A až
po bod F postavené na pozemku žalovaných parc.č. XXX/X, keď celková plocha zabratého pozemku
je 5m2. Oplotenie medzi pozemkami žalobcu parc. č. XXX/X a pozemkom žalovaných parc. č. XXX je

postavené správne na hranici.
18.1. K znaleckému posudku sa vyjadril žalobca, ktorý mal zato, že znaleckým posudkom boli potvrdené
skutočnosti ohľadne vydržania, ktoré tvrdili a žiadal aby súd rozhodol v zmysle jeho petitu. Žalované vo
svojom vyjadrení namietali, že s poukazom na ustanovenie § 371 C.s.p. súd v zmysle súčasnej právnej
úpravy zmenu petitu nemôže pripustiť. Uvedené však zároveň znamená, že sám žalobca považuje

aktuálny petit za nesprávny a teda aj z tohto dôvodu žiadali, aby odvolací súd rozsudok ako vecne
správny potvrdil. K 1. petitu : „Hranica medzi pozemkami s parc.č. XXX/X,XXX/X zapísané na LV č.
XXX a pozemkami s parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX na LV č. XXX, Dúbravka ide v línii bodov B,C,F,H
vyznačených v znal. nákrese príloha č. X R.. Š., znal. posudok č. X/XXXX“ uviedli, že riešiť hranicu s
parc.č. XXX/X je absolútne nedôvodné, nakoľko nesusedí so žiadnou z parciel vo vlastníctve žalobcov;

tento petit neobstojí, nakoľko titulom vydržania nemožno meniť právne hranice parciel zapísaných v
katastri a iné právne hranice parciel v tomto súdnom konaní preukázané neboli; ak by súd vyhovel
tomuto petitu, neexistuje potom žiadny právny záujem na petite 3/ a 4/; v spore neboli preukázané iné
právne hranice medzi predmetnými parcelami, preto takýto petit vôbec nemôže obstáť; poznámka :
písmenáB,C,F,Huvedenévznal.posudkuX/XXXXaznal.posudkuXX/XXXXsanezhodujú.K2.petitu :

„Zaviazať žalované na odstránenie oplotenia z pozemku XXX/X, XXX/X F. XXX v línii bodov A,D,F ......
príloha 3...“ uviedli, že navrhovaná zmena petitu uvádza nesprávne parc.č. XXX/X a 944. Čo sa týka 3.
petitu: „Žalobca je vlastníkom časti pozemku s parc.č. XXX/X F. XXX/X v k.ú.Dúbravka, LV č. XXX... v
znaleckom nákrese príloha Č..X znal. posudku X/XXXX ohraničená bodmi A,B,C,D,F,D,A o výmere 4,65
m2 označená ako písmeno „a“ ; opäť absolútny nezmysel, parc.č. XXX/X nie je dotknutá ani plotom

existujúcim, ani pôvodným; nesedí výmera ani body s novým znal. posudkom č. XX/XXXX, O. ktorom
je výmera 5m2 , avšak táto výmera nesedí ani graficky; navrhovaná zmena petitu uvádza nesprávne
parc.č. XXX/X. A nakoniec k 4. petitu: „Žalobca je vlastníkom časti pozemku s parc.č. XXX/X F. XXX/X v
k.ú.X., LV č. XXX...v znaleckom nákrese príloha č.3 znal. posudku X/XXXX ohraničená bodmi A,D,F,H,
G, E,A o výmere 3,3 m2 označená ako písmeno „b“; uviedli že ide opäť absolútny nezmysel, parc.č.

XXX/X nie je dotknutá ani plotom existujúcim, ani pôvodným; nesedí výmera ani body s novým znal.
posudkom, v ktorom je výmera 5m2 , avšak táto výmera nesedí ani graficky; navrhovaná zmena petitu
uvádza rovnako nesprávne parc. č. XXX/X. Záverom uviedli, že v predmetných znaleckých posudkoch
sa nezhodujú výmery ani písmená. Podľa č.1/2010 údajná vydržaná výmera je : 4,65 + 3,30 = 7,95 m2,podľa č. XX/XXXX je to 5 + 2,00 = 7m2 . Znalec navyše konal nad rámec úloh stanovených súdom,
keď vytvoril samostatnú parc.č. XXX/X, keď takáto úloha mu súdom uložená nebola.
18.2. Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že znalec nevypracoval Geometrický plán tak ako mu bola

uložená povinnosť uznesení č.k. 9 Co 532/2013-264 zo dňa 18.8.2016 požiadal o doplnenie Znaleckého
posudku č. XX/XXXX a to vyhotovením geometrického plánu, ktorý bude úradne overený katastrálnym
úradom na novú parcelu, ako je označená v grafickej prílohe č. 3 ( popísaná v znaleckom posudku str.
4, predposledný odsek). Znalec doručil odvolaciemu súd podľa tohto kadiaľ prechádzalo oplotenie pred
zbúraním Geometrický plán č. 9 Co532/2013-11/2017 zo dňa 4.8.2017 úradne overený dňa 16.8.2017

na parcelu č. 943/6 o výmere 8m2. K predmetnému Geometrickému plánu sa vyjadril žalobca, ktorý
ho považoval za vyhotovený v súlade s požiadavkami súdu a žiadal aby súd rozhodol v zmysle jeho
petitu. Žalované na nariadenom odvolacom pojednávaní namietali viaceré nezrovnalosti v znaleckom
posudku, čo sa týka rozlohy časti pozemku, ktorý mal byť vydržané žalobcom keď znalec najprv horí o
rozlohe 7,95m2, potom 5m2, následne 7m2.
18.3. Doplneným znaleckým dokazovaním a vyhotovením Geometrický plán č. 9 Co532/2013-11/2017

zo dňa 4.8.2017, ktorý bol úradne overený dňa 16.8.2017 na parcelu č. XXX/X o výmere 8m2
mal odvolací súd riadne identifikovanú časť parcely, ktorú právny predchodcovia žalobcu nadobudli
vydržaním a to takým spôsobom, aby došlo k zápisu geometrického plánu do katastra nehnuteľností
záznamom, lebo geometrický plán mal byť súčasťou rozhodnutia súdu a aby petit bol aj vykonateľný.
Predmetnýgeometrickýplánmalvšetkypotrebnénáležitostianeobstojanámietkyžalovaných,žeznalec

v rozpore s platnou právnou úpravou úradne overil geometrický plán na katastri nehnuteľnosti a rovnako
ako vlastníka neoprávnene zapísal žalobcu. K týmto námietkam odvolací súd považuje za potrebné
uviesť, že pri geometrickom pláne treba rozlišovať chronologicky po sebe idúce nasledujúce momenty :
1. Vyhotovenie geodetom (§ 5 ods. 1 zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii). 2. Autorizačné
overenie geometrického plánu príslušným autorizovaným geodetom podľa § 7 ods. 1 zákona č. č.

215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii a § 67 ods. 4 katastrálneho zákona. Vyhotovenie a autorizácia
geometrického plánu môžu v podstate splývať v jeden moment, ak je vyhotoviteľ geometrického plánu
súčasnedržiteľomautorizačnéhooprávnenia.3.Úradnéovereniegeometrickéhoplánusprávoukatastra
v zmysle § 9 zákona č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii a § 67 ods. 5 katastrálneho zákona 4.
Prevedenie - zápis geometrického plánu do stavu katastra nehnuteľností. K tomu dochádza spôsobom

závislým od toho, či je geometrický plán podkladom pre nejakú vkladovú, záznamovú alebo „R“
listinu. Následkom prevedenia geometrického plánu je premietnutie ním vytvoreného stavu do katastra
nehnuteľností, t.j. pokiaľ ide o súbor geodetických informácii do stavu zakresleného v katastrálnej
mape. Až povolením vkladu, vykonaním záznamu alebo zápisom „R“ listiny spojených so zápisom
geometrického plánu týkajúceho sa vytvorenia novej parcely (formálne) vzniká daný pozemok ako vec

v právnom zmysle slova.
19. Odvolací súd doplnil dokazovanie ako už bolo uvedené vyššie z dôvodu, že to bolo nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci keďže chcel vyriešiť spornosť veci. Napriek doplneniu dokazovania a vyhotoveniu
geometrického plánu, ale zo strany žalobcu, ktorý bol počas celého konania riadne v konaní zastúpený
advokátom, nebola z jeho strany žiadna procesná aktivita smerujúca k formulácii petitu žaloby tak aby

bola zabezpečená vykonateľnosť súdneho rozhodnutia, keď je potrebné prihliadnuť nato, že Civilný
sporový poriadok platný a účinný od 1.7.2016 vo viacerých ustanoveniach zvýrazňuje zodpovedný
prístupu subjektov civilného procesu k súdnemu konaniu a priorizuje procesnú aktivita sporných strán.
Odvolací súd zastáva názor, že s poukazom na zásadu iura novit curia súd môže v určitých špecifických
prípadoch aj sám modifikovať žalobný petit. Pri aplikácii tejto zásady je ale potrebné nájsť správny

balans medzi ochranou práva, právom na spravodlivý proces, rovnosťou strán sporu, primeranosťou
ochrany slabšej strany a procesnou zodpovednosťou strany sporu a potrebnou aktivitou strany ( bdelým
patrí právo). Odvolací súd dospel k záveru, že bez potrebnej aktivity strany sporu a to žalobcu v
danom prípade neprichádza do úvahy modifikácia žalobného petitu samotným súdom, lebo by tým bolo
porušený základný princíp rovnosti strán sporu zakotvený čl.6 ako aj právo žalovaných na spravodlivý

proces t.j. právo na nestranný súd. Odvolací súd záverom len dodáva, že žalobcu ani nepoučoval o
jeho procesných právach čo sa týka formulácie žalobného petitu v zmysle § 160 ods. 1,2 C.s.p. , keďže
žalobca ako už bolo uvedené bol v konaní riadne zastúpený advokátom a v tomto prípade súd v zmysle
§ 160 ods. 3 písm. b) C.s.p. poučovaciu povinnosť nemá.
20. Odvolací súd vzhľadom na všetky vyššie skutočnosti dospel k záveru, že žaloba je vzhľadom na

uplatnený žalobný petit zjavne nedôvodná. Ak teda súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vo výroku vecne správny
potvrdil aj keď z odlišných dôvodov uvedených vyššie.21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní boli plne úspešné žalované 1./,2./, preto im vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §

262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. O náhrade trov konania štátu , ktoré predstavujú zaplatenú odmenu znalca zo štátnych finančných
prostriedkov rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Štát priznal voči
neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď o výške náhrady trov

konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p..).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).