Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/225/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113216723
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7113216723.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudkýň JUDr.
Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: S. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom T., W. XX,
zast. JUDr. Petrom Pórom, advokátom, Košice, Kováčska 32, proti žalovaným: 1) R. E., nar. X.XX.XXXX,
bytom T., W. XX, 2) C. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX Y. O., J. G., A., 3) I. D., nar. XX.X.XXXX, bytom I.
XXX, všetci žalovaní zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Rudolf Manik, PhD. - ADVOKÁT s.r.o.,

Košice, Masarykova 2, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú dané, o odvolaní žalovaných v 1. až 3.
rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13. januára 2017, č.k. 12C/190/2013-122

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 13. januára

2017, č.k. 12C/190/2013-122 rozhodol, že dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení zanechanej
O. D., rod. T., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom N. XXXX/X, T., spísanej dňa 21.12.2010 na Notárskom
úrade JUDr. Jozefa Pavlíka pod č. N 224/2010, Nz 57967/2010, nie sú dané. Žalobkyni priznal náhradu
trov konania v 100 %-nej výške, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe zo dňa 10.6.2013, ktorú žalobkyňa podala z dôvodu, že jej to bolo uložené
uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 23D/53/2012-62, Dnot 26/2012 zo dňa 30.4.2013 v lehote
do 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Uvedené mal súd preukázané z pripojeného spisu Okresného
súdu Košice I sp. zn. 23D/53/2012.

3. Uviedol, že posudzovanom prípade poručiteľka Rozália Sačková spísala Listinu o vydedení vo forme

notárskej zápisnice dňa 21.12.2010 na Notárskom úrade JUDr. Jozefa Pavlíka. Notárska zápisnica bola
zapísaná pod č. N 224/2010, Nz 57967/2010. Poručiteľka ňou vydedila svoju dcéru - žalobkyňu, ako aj
svojich vnukov E. Š. a K. Š. - synov žalobkyne z viacerých dôvodov. Prvým dôvodom vydedenia bolo
to, že dcéra S. nenavštevuje poručiteľku, nestará sa o ňu ako o matku, nepomáha jej v starobe a v
chorobe a neprejavuje o ňu žiaden skutočný záujem, ktorý by ako dcéra prejavovať mala. Ďalej, že sa
dcéra dopustila voči nej nečestného a podvodného konania, keď zneužila jej dobromyseľnosť a dôveru

a predložila jej k podpisu rôzne listiny, v dôsledku čoho, bez jej vedomia dala prepísať byt kúpený za jej
peniaze na svojich synov. Tretím dôvodom bolo, že žalobkyňa bez vedomia svojej matky zobrala listiny,
písomnosti a dokumenty, ktoré jej nevrátila, pričom poručiteľka mala obavy, že ich môže využiť v jej
neprospech, že poručiteľka v dobrej viere odovzdala do úschovy žalobkyni dve vkladné knižky vedené
v Slovenskej sporiteľni na meno poručiteľky na sumu približne 85.000,- Sk a 26.000,- Sk, na ktorých
vkladoch aj s jej nebohým manželom si ušetrili finančné prostriedky ako rezervu na pohreb, ktoré vkladné

knižkyjejžalobkyňaodmietlavrátiťstým,žetietopeniazesižalobkyňaúdajnezaslúžila,akoďalšídôvod,
že dcéra S. sa ku poručiteľke správa povýšenecky, arogantne, surovo a dokonca ju v roku 2009 napadlafyzicky, o čom je lekársky záznam, že synovia žalobkyne E. S. K. neudržiavajú s poručiteľkou žiaden
kontakt, neprejavujú ku nej záujem, aký by mali prejavovať ako vnuci, a preto aj ich vydeďuje.

4. Súd v zmysle ust. § 469a Občianskeho zákonníka poukázal na to, že poručiteľ môže vydediť svojich
potomkov len na základe dôvodov daných v tomto ustanovení. Po vykonanom dokazovaní mal súd
dostatočne preukázané, že žalobkyňa a aj jej synovia vedú usporiadaný život, čiže nie je daný dôvod,
že potomkovia trvalo vedú neusporiadaný život. Taktiež nebolo preukázané, že by žalobkyňa alebo
jej synovia boli odsúdení pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej 1 rok.

Súd nemal za preukázanú ani tú skutočnosť, že by žalobkyňa alebo jej synovia o poručiteľku trvalo
neprejavovali opravdivý záujem, ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. O poručiteľku sa riadne
starali, v podstate až do jej odchodu z bytu na Titogradskej ulici v Košiciach koncom roka 2009.
Následne, keď bola umiestnená v zariadení pre seniorov, resp. v domove dôchodcov, už z objektívnych
dôvodov poručiteľku nenavštevovali. Žalobkyňa sa aj napriek tomu telefonicky informovala o tom, ako
sa poručiteľke darí. Toto isté platí aj pri ďalšom zákonnom dôvode vydedenia, že potomok v rozpore s

dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch. Súd opakuje, že žalobkyňa aj jej synovia sa o poručiteľku do doby, kým bývala v byte na
Titogradskej riadne starali. Po odchode z bytu koncom roka 2009 žalobkyňa za poručiteľku zaplatila
jej dlh, ktorý jej vznikol v zariadení pre seniorov za obdobie január - apríl 2011. Keď bola poručiteľka
hospitalizovaná v nemocnici v Šaci v auguste 2010, tak ju tam navštívila. Na základe uvedeného mal

súd preukázané, že dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení zanechanej poručiteľkou spísanej
dňa 21.12.2010 na Notárskom úrade JUDr. Pavlíka, neboli dané.

5. O trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že vo veci mala plný úspech žalobkyňa, súd priznal

žalobkyni náhradu trov konania v 100 %-nej výške, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

6. Proti tomuto rozsudku a to proti výroku o trovách konania podali odvolanie žalovaní v 1. až 3.
rade. Navrhli, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie a nepriznal žalobkyni náhradu trov

konania. V dôvodoch odvolania namietali, že v predmetnej veci neboli splnené podmienky pre priznanie
náhrady trov konania žalobkyni. Žalovaní nezadali žiadnu príčinu na podanie žaloby o určenie, že
dôvody vydedenia nie sú dané. Žalobkyňu vydedila ich spoločná právna predchodkyňa a žalovaní sa
ako účastníci dedičského konania stali žalovanými v tomto spore. Ich právna predchodkyňa trvala na
dôvodochvydedeniaanavyšeajpodalažalobuprotižalobkyniovráteniedarunaOkresnomsúdeKošice

- okolie pod sp.zn. 16C/11/2011, preto žalovaní nemali žiaden dôvod spochybňovať jej poslednú vôľu.
Pritom aj samotná žalobkyňa uviedla, že posledné tri roky pred smrťou matky sa s ňou nekontaktovala a
ani u nenavštevovala v Domove dôchodcov. žalobkyňa si ponechala peniaze z dvoch vkladných knižiek
poručiteľky a poručiteľka vyzvala žalobkyňu na vrátenie týchto peňazí. Ďalej uviedli, že z ceny za predaj
družstevného bytu poručiteľky v Moldave nad Bodvou bol zakúpený bez jej vedomia byt na meno syna

žalobkyne, nebolo zriadené ani vecné bremeno v prospech poručiteľky, pričom použitím týchto peňazí
prišla poručiteľka o svoj posledný majetok a stala sa prakticky v závere svojho života bezdomovkyňou.
NavyšezvýsledkovdedičskéhokonaniapoporučiteľkevedenéhonaOkresnomsúdeKošiceIpodsp.zn.
23D/53/2012 je zrejmé, že poručiteľka zomrela bezmajetná, preto na podanie žaloby nebol dôvod a ani
naliehavý právny záujem. Uvedené podľa žalovaných predstavuje dôvody hodné osobitného zreteľa,

pre ktoré by žalobkyni nemala byť priznaná náhrada trov konania.

7. Proti odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že je pre ňu nepochopiteľné, prečo
žalovaní v odvolaní proti výroku o trovách konania namietajú, že žalobkyňa nemala naliehavý právny
záujem na podanie žaloby, že dôvody vydedenia nie sú dané, ak zároveň žalovaní nepodali odvolanie

proti výroku , ktorým súd vyslovil, že dôvody vydedenia v listine o vydedení nie sú dané. Uviedla, že
neobstoja ani odvolacie námietky, že žalovaní sa stali žalovanými v tomto spore z dôvodu, že nemali
žiadny dôvod spochybňovať poslednú vôľu poručiteľky. Poukázala na to, že na podanie bola vyzvaná
uznesením Okresného súdu Košice I, č.k. 23D/53/2012-62, Dnot 26/2012 a mala tak urobiť v lehote 30
dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ostatné tvrdenia žalovaných vyvrátila s tým, že v konaní neboli

preukázané.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané
včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadeniaodvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. §
379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné v napadnutom výroku zrušiť v zmysle
ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

9. Súd prvej inštancie priznal náhradu trov v plnom rozsahu žalobkyni v súlade s výsledkom predmetu
sporu, keďže žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná. Nezaoberal sa však možnosťou aplikácie ust.
§ 257 CSP, preto odvolacia námietka žalovaných je dôvodná.

10. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

11. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,

a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť
trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k

určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného
zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď

spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

12. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

13. Splnenie podmienok pre aplikáciu ust. § 257 CSP súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu,
ako to bolo aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku
na náhradu trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie
podmienok v zmysle ust. § 257 CSP.

14. Nakoľko súd prvej inštancie nepoužitie aplikácie ust. § 257 CSP neodôvodnil (vôbec sa tým
nezaoberal), nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby sa k uvedenému mohli vyjadriť,
a uskutočniť im patriace procesné práva. Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky
(čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Civilného

sporového poriadku. Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo strán
sporu, aby sa ich spor, ak to zákon pripúšťa, prejednal v dvojinštančnom konaní.

15. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd
prvej inštancie, porušil by právo strán na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo namietať

správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. Z uvedených dôvodov odvolací súd v
zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, rozsudok súdu prvej inštancie v časti náhrady trov konania
priznanej žalobkyni zrušil.

16. Vychádzajúc z vyššie uvedeného úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude skúmať, či v

danom prípade (nie)sú splnené podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 257 CSP pre úplné
alebo čiastočné nepriznanie náhrady trov žalobkyni a v závislosti od výsledkov týchto zistení opätovne
rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania sporových strán.

17. Až po posúdení celého komplexu okolností relevantných pre rozhodnutie o náhrade trov konania
v zmysle ust. § 257 CSP tak, ako sú vyššie uvedené, bude možné posúdiť, či ide o výnimočný prípad
pre nepriznanie náhrady trov konania žalobkyni. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zároveň
rozhodne i o trovách odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP.18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).