Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/58/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111209253
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4111209253.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek

senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov: 1. Q. U., nar.
XX.XXX.XXXX, bytom W. 3, XXX XX R., 2. K. U., nar. XX.X.XXXX, bytom W. 3, XXX XX R., 3. X.. W. F.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom N. 1, XXX XX R., 4. W. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX R., 5. N.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX R., 6. S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX R.,
7. X.. S. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 3, XXX XX R., 9. X.. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 1, XXX
XX R., XX. X.. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 1, XXX XX R., XX. X.. S. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom
W. XX, XXX XX R., 12. PEKISY Group s.r.o., IČO: 47 976 217, so sídlom Radlinského 1, 949 01 Nitra,

všetci právne zastúpení JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, IČO: 51 721 554 so sídlom Farská 40, 949
01 Nitra proti žalovanému: HOTEL ZOBOR s.r.o., IČO: 31 592 015, so sídlom Štefánikova trieda 5, 949
01 Nitra, právne zastúpený JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom IČO: 51 904 195, so sídlom Farská
33, 949 01 Nitra, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Nitra č.k. 19C/74/2011-282 zo dňa 17. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
p o t v r d z u j e .

Žalobcom priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zriadil v prospech žalobcov v 1. až 7. rade, ako
podielových spoluvlastníkov obytného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa v kat. úz. R., na parc.
č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX a v prospech žalobcov v 9. až XX. rade, ako podielových
spoluvlastníkov obytného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa v kat. úz. R., na parc. č. XXXX,
zapísaného na LV č. XXX, vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami z
hľadiskaichrozdeleniadokategóriípodľapríl.č.1zákonač.725/2004Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,

spadajúcimi do nasledovných kategórií:
- L: motorové vozidlá s menej ako štyrmi kolesami a štvorkolky,
-M:motorovévozidlá,ktorémajúnajmenejštyrikolesáapoužívajúsanadopravuosôb,ztohokonkrétne
vozidlá v rámci kategórie M1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, najviac s
ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, a kategórie M2 - vozidlá projektované a konštruované na
prepravu cestujúcich, s viac ako ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča, s najväčšou prípustnou
celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 5000kg,

- N: motorové vozidlá, ktoré majú najmenej štyri kolesá a používajú sa na dopravu nákladov, z toho
konkrétne vozidlá kategórie N1 - vozidlá projektované a konštruované na prepravu tovaru, s najväčšou
prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3500 kg a kategórie N2 - vozidlá projektované akonštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 3500 kg,
ale neprevyšujúcou 12000 kg,
- O: prípojné vozidlá, z toho konkrétne vozidlá v rámci kategórie O1 - prípojné vozidlá s najväčšou

prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 750 kg a kategórie O2 - prípojné vozidlá s najväčšou
prípustnou celkovou hmotnosťou vyššou ako 750 kg, ale neprevyšujúcou 3500 kg,
a to cez pozemky vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúce sa v kat. úz. R., zapísané na LV č. XXXX,
ako parcely registra "C", a to cez parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, cez
parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a cez parc. č. XXXX/X - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. X/XXXX, zo
dňa XX.XX.XXXX, vyhotovenom Ing. Vierou Púchovskou, úradne overenom dňa 10.03.2011 pod č.
399/11, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalobcu v 1. rade zaviazal zaplatiť žalovanému
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalobcu v 1. rade a žalobkyňu v 2. rade zaplatiť žalovanému spoločne nerozdielne
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Žalobkyňu v 3. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie
vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu v 4. rade
a žalobkyňu v 5. rade zaviazal zaplatiť žalovanému spoločne nerozdielne jednorazovú náhradu za
zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu
v 6. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške

200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu v 7. rade zaviazal zaplatiť žalovanému
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalobkyňu v 9. rade a žalobca v 10. rade zaviazal zaplatiť žalovanému spoločne a
nerozdielne jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyňu v 9. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu

za zriadenie vecného bremena vo výške 100 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu
v 10. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške
100 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcu v 11. rade zaviazal zaplatiť žalovanému
jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 200 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Žalobcu v 12. rade zaviazal zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za zriadenie

vecnéhobremenavovýške200eur,atodo3dníodprávoplatnostitohtorozsudku.Žalobcomsúdpriznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.1 V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na podanú žalobu, ktorou sa žalobcovia
s poukazom na ustanovenie § 151o ods.3 Občianskeho zákonníka domáhali, aby súd zriadil v ich

prospech vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši i motorovými vozidlami cez pozemky vo
vlastníctve žalovaného, nakoľko ako podieloví spoluvlastníci bytových domov a pozemkov vo svojom
vlastníckom práve sú konaním žalovaného, ktorý im neumožňuje prejazd cez parkovisko k pozemku,
na ktorom môžu parkovať, obmedzovaní.

1.2 Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vo veci bolo už raz rozhodnuté rozsudkom
č.k. 19C/74/2011-97 zo dňa 02.07.2012, ktorým súd žalobe vyhovel a zriadil v prospech žalobcov
vecné bremeno, spočívajúce v práve prechodu peši a cestnými vozidlami v rozsahu vyznačenom v
geometrickom pláne č. 6/2011 zo dňa 03.03.2011, avšak nerozhodol o primeranej náhrade za zriadenie
vecného bremena. Z uvedeného dôvodu bol (po podaní odvolania žalovaným) uznesením Krajského

súdu v Nitre č.k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu
bola vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre uviedol, že sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že v prejednávanej veci boli splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena, avšak
nakoľko zriadením vecného bremena dôjde k obmedzeniu vlastníckeho práva žalovaného, povinnosťou
súdu prvej inštancie bolo posúdiť a rozhodnúť o primeranej náhrade za zriadenie vecného bremena na

pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného.

1.3 Súd prvej inštancie svoj v poradí druhý rozsudok odôvodnil po právnej stránke ustanovením § 123,
§ 124, § 151n ods. 1,2, § 151n ods. 2, § 151o ods. 1,3 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ“), ako
aj zisteným skutkovým stavom. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že boli splnené

hmotnoprávne podmienky žaloby na zriadenie vecného bremena „in rem“, spočívajúceho v práve
cesty za účelom vstupu, prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez priľahlý pozemok žalovaného.
Žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci bytových domov, pozemkov pod nimi, ako aj vlastníci bytov, sú
vosvojomvlastníckomprávekonanímžalovanéhoobmedzovaní.Žalobcovianiesúvlastníkmipriľahléhopozemku - nehnuteľností zapísaných v LV č. XXXX pre kat.úz. R. ako parc. č. XXXX/X- zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXXXmX , parc.č. XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXmX a
parc.č. XXXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXXmX. Ich vlastníkom je žalovaný, ktorý

na týchto nehnuteľnostiach prevádzkuje parkovisko, pričom vstupná rampa parkoviska je umiestnená
na hranici parciel č. XXXX/X a XXXX/X a výstupná rampa je umiestnená na hranici parciel č. XXXX/
X a XXXX/X. Žalobcovia zo strany Radlinského ulice, ktorá je súčasťou pešej zóny, nemajú vytvorené
žiadne parkovacie miesta a jediný možný prístup motorovým vozidlom na pozemky nachádzajúce sa
v podielovom spoluvlastníctve žalobcov je za ich bytovým domom, a to cez vyššie uvedené parcely,

nachádzajúce sa vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný žalobcom bráni v plnohodnotnom
výkone ich vlastníckeho práva tým, že im takýto prístup neumožňuje vykonávať, požaduje od nich
neprimerane vysoký poplatok (ročne 200 eur) a žalobcovia tak boli nútení zakúpiť si parkovaciu kartu,
oprávňujúcu parkovať ich motorové vozidlá na uliciach I. a F. K., vzdialených 300 až 500 metrov od
ich bytového domu, napriek tomu, že parkovacie miesta za ich bytovým domom ostávajú nevyužité.
Súd prvej inštancie uviedol, že zriadenie vecného bremena tak, ako to žiadajú žalobcovia, nijakým

spôsobom neobmedzí žalovaného ako vlastníka priľahlého pozemku vo výkone jeho vlastníckeho práva.
Žalobcovia budú priľahlý pozemok žalovaného využívať len na prejazd k ich obytnému domu autom za
účelom výkonu činností súvisiacich s užívaním bytového domu (prístup k domu autom na vyloženie
tovaru, nábytku a podobne, parkovanie a garážovanie pred svojím domom na svojich pozemkoch - nie
na pozemkoch žalovaného), nebudú titulom zriadeného vecného bremena na pozemkoch vo vlastníctve

žalovaného parkovať. K tvrdeniu žalovaného že mieni v budúcnosti meniť charakter parkoviska, má
podklady na stavbu podzemného parkoviska a preto nemôže do budúcnosti akceptovať takto zriadené
vecné bremeno súd uviedol, že z predloženého projektu pre vydanie stavebného povolenia z apríla
2005 a z realizačného projektu podzemného parkoviska z marca 2006, ako aj z vyjadrenia žalovaného
vyplýva, že žiadne ďalšie kroky súvisiace s realizáciou tohto projektu (územné rozhodnutie, stavebné

povolenie a pod.) nepodniká, preto nie je zrejmé, kedy v budúcnosti žalovaný bude realizovať svoj
projekt a či ho vôbec bude realizovať, takže súd na túto obranu žalovaného neprihliadal, keďže pre
súd je záväzný stav v čase jeho rozhodovania. Ďalej uviedol, že v geometrickom pláne, na ktorý sa
odvoláva výroková časť rozsudku, je dostatočne určito a jasno konkretizovaná tá časť nehnuteľnosti,
na ktorú sa vecné bremeno vzťahuje. V danom prípade, vzhľadom na charakter pozemku žalovaného,

ktorý slúži na parkovanie vozidiel (ide o vyasfaltovanú plochu tvoriacu parkovisko pre motorové vozidlá),
nie je potrebné zriaďovanie novej cesty, cez ktorú by žalobcovia motorovými vozidlami mohli prechádzať
k svojmu obytnému domu.

1.4 Rozhodnutie o náhrade za zriadenie vecného bremena súd prvej inštancie odôvodnil tým, že

za zriadenie vecného bremena prináleží žalovanému náhrada, ktorú určí súd aj bez návrhu. Výška
odplaty musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Na
rozhodnutie o náhrade nie je potrebný návrh vlastníka pozemku. Opätovne poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014, v ktorom odvolací súd vyslovil
právny názor, že je vecou súdu prvého stupňa, aby posúdil aká je primeraná náhrada za zriadenie

vecného bremena v prejednávanej veci vzhľadom ku skutočnosti, že pozemok, ktorý je vo vlastníctve
žalovaného a cez ktorý sa zriaďuje právo cesty pre žalobcov, je svojím charakterom parkovisko
pre vozidlá, a teda pre výkon práva prechodu cez tento pozemok žalobcami, či už pešo alebo
motorovými vozidlami, sa nebudú vyžadovať mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez tento
pozemok. Tomu by potom mala zodpovedať aj výška náhrady. S poukazom na túto skutočnosť súd

k výške náhrady za zriadenie vecného bremena dospel vlastnou úvahou a zamietol návrh žalobcov
na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania, ktorý považoval za nehospodárny.
Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že vecné bremeno nie je nájomným vzťahom medzi
povinným a oprávneným subjektom. Vecné bremeno vzniká spravidla za jednorazovú náhradu za jeho
zriadenie.Jetedapotrebnéurčiťprimeranúnáhradu,ktorábudekompenzovaťujmupovinnéhosubjektu.

Poukázal na iné prípady zriaďovania vecného bremena za náhradu, v ktorých spravidla išlo o sumu,
ktorá pri uložení na bežný termínovaný vklad (tzn. vklad s bežným úrokom), by počas celej doby
trvania (v SR max. 20 rokov) poskytovala čiastky, ktoré by primerane kompenzovali ujmu povinného
subjektu (napríklad pri práve doživotného bývania čiastky, ktoré by postačovali na úhradu nájomného
za rovnaké alebo porovnateľné bývanie). V danom prípade je situácia špecifická tým, že Mesto Nitra

odpredalo žalovanému nehnuteľnosti a neprihliadalo na žalobcov, ktorí pokiaľ sa chcú dostať k svojim
nehnuteľnostiam autom, nemajú inú možnosť, ako prejsť po majetku žalovaného. Pokiaľ by si žalobcovia
kupovali parkovaciu kartu od Mesta Nitra, ktorá by ich oprávňovala parkovať počas celého roka na
dvoch uliciach, zaplatili by ročne sumu 10 eur. Súd preto považoval jednorazovú náhradu vo výške 200eur za dostatočne primeranú, a to aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, keď v danom
prípade sa jedná o parkovisko, na ktorom žalobcovia nebudú parkovať, ale ním budú len prechádzať
a žalovanému nevzniknú žiadne mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez jeho pozemok.

Súd pri určovaní výšky náhrady bral do úvahy aj skutočnosť, koľko bytov v bytových domoch žalobcovia
vlastnia a podľa toho zaviazal jednotlivých žalobcov zaplatiť žalovanému jednorazovú náhradu za
zriadenie vecného bremena, pričom pokiaľ je byt v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov, súd ich zaviazal na zaplatenie sumy 200 eur spoločne a nerozdielne, pokiaľ je žalobca
výlučným vlastníkom bytu, zaplatí túto sumu žalovanému sám ako výlučný vlastník a pokiaľ je byt v

podielovomspoluvlastníctvežalobcov,sumu200eursúdrozdelilpodľavýškyspoluvlastníckychpodielov
žalobcov. Súd prvej inštancie považoval za spravodlivé brať do úvahy počet bytov, ktoré žalobcovia v
bytových domoch vlastnia. Zároveň uprednostnil jednorazovú náhradu aj s poukazom na budúcnosť,
keď zo strany žalobcov môže dôjsť k odpredaju bytu a nový vlastník bytu už nebude povinnosťou zaplatiť
náhradu za zriadené vecné bremeno zaťažený.

1.5 Súd prvej inštancie dospel k záveru, že všetky hmotnoprávne podmienky pre zriadenie vecného
bremena boli splnené, preto žalobe vyhovel a v prospech žalobcov zriadil vecné bremeno spočívajúce
v práve prechodu peši a cestnými vozidlami tak, ako je to špecifikované vo výroku tohto rozsudku a
zároveň rozhodol o náhrade za zriadenie vecného bremena pre žalovaného. O trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a úspešným žalobcom priznal voči žalovanému

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100%. V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že spornou otázkou zostáva, či

je daný nárok žalobcov na zriadenie vecného bremena v zmysle § 151o ods.3 OZ, pričom súd prvej
inštancie vecné bremeno zriadil i keď neboli splnené zákonné podmienky ustanovenia § 151o ods.3 OZ,
čím pochybil tak vo svojom postupe ako aj pri svojom rozhodnutí. Podľa názoru žalovaného súd prvej
inštancie zriadil vecné bremeno za účelom získania prístupu žalobcov motorovými vozidlami a peši na
ichpozemky,nachádzajúcesazaichbytovýmdomom,tedazaúčelomzabezpečeniaparkovania,pričom

ustanovenie § 151o ods.3 OZ umožňuje súdu zriadiť vecné bremeno len za účelom zabezpečenia
prístupu k stavbe. Súd prvej inštancie tak vyriešil žalobcom otázku parkovania za domom a nie prístup
k stavbe, ktorý majú žalobcovia zabezpečený z Radlinského ulice a to aj s možnosťou vykladania
tovaru, nákupov, nábytkov a podobne. Rozhodnutie súdu je založené na nepochopení ustanovenia
§ 151o ods.3 OZ, keď priľahlým pozemkom sa v zmysle Zákona o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov chápe pozemok patriaci k domu a jeho účelom je umožnenie riadneho užívania stavby -
bytov v bytovom dome, pretože sa na ňom môže nachádzať príslušenstvo domu, oplotené záhrady,
stavby, oplotenia, prístrešky.Právo cesty cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno
iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka na verejnú komunikáciu. Ak je k stavbe priamy prístup z
verejnej komunikácie, nemožno prostredníctvom práva cesty vynucovať prístup k stavbe aj z inej strany

cez priľahlý pozemok patriaci inému vlastníkovi, aj keď tento prístup je pre vlastníka stavby výhodnejší.
Žalovaný uviedol, že z jeho strany bola ochota dohodnúť sa na inom zabezpečení uplatňovaného
práva žalobcami (uzavretím nájomnej zmluvy) a požadoval za prechod cez pozemky 200 eur ročne,
čo žalobcovia neboli ochotní akceptovať. Žalovaný je toho názoru, že nedostatok iniciatívy žalobcov
zmluvne dojednať právo cesty, nemôže mať za následok stav, kedy by bolo možné konštatovať, že

prístup k stavbe v ich spoluvlastníctve nemožno zabezpečiť inak. Žalovaný poukázal na to, že zriadením
vecného bremena spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku bol vylúčený z realizácie
svojho vlastníckeho práva, najmä z práva užívať predmet svojho vlastníctva v zmysle zákona. Ďalej
uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nevykonateľný, pretože napriek tomu, že bol vo veci
vypracovaný geometrický plán, ktorý tvorí súčasť rozsudku, nie je vo výroku rozsudku vymedzený

rozsah zriadeného vecného bremena. Znalecký posudok síce presne špecifikoval cestu, ku ktorej má
byť zriadené vecné bremeno, ale uvedenú špecifikáciu neobsahuje ani žalobný návrh a ani výrok
rozsudku. Zriadenie vecného bremena v prospech žalobcov je zásadným zásahom do vlastníckeho
práva žalovaného a znehodnocuje ich pozemky. Súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na to, že
žalovanému ako vlastníkovi pozemku podstatne obmedzí právo disponovať s pozemkom, napr. ak

bude žiadať o vydanie stavebného povolenia na nejakú stavbu na svojich pozemkoch, bude potrebovať
i vyjadrenia oprávnených z vecného bremena, ktorí budú mať možnosť obmedzovať žalovaného v
podnikateľských aktivitách, čím sa stávajú pozemky nepredajné a nevyužiteľné pre podnikateľské účely
žalovaného. Ďalejuviedol,žezriadenievecnéhobremenajemožnéibazanáhradu,pričomtátonáhradamusí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Výška
peňažnej náhrady, resp. všeobecná hodnota vecného bremena zriadeného podľa § 151o ods.3 OZ býva
obvykle stanovená znaleckým posudkom, avšak súd sumu za zriadenie vecného bremena ustálil sám

podľa svojej úvahy, hoci znalecké dokazovanie navrhovali aj žalobcovia.

3. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a v prípade úspechu si uplatnili nárok
na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobcovia vo svojom vyjadrení reagovali na všetky námietky

žalovaného uvedené v odvolaní. Poukázali na doktrinálny výklad slovného spojenia „priľahlý pozemok“
a prax súdov, ktoré ho vykladajú ako pozemok susediaci, cez ktorý sa javí potreba práva cesty zriadiť.
Priľahlý pozemok je pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k
pozemku, z ktorého má možnosť dostať sa ku komunikácii. Ďalej uviedli, že k plnohodnotnému užívaniu
stavby vo vlastníctve žalobcov vo vzťahu k cestným vozidlám bez možnosti prejsť na pozemok pri ich
bytovom dome v ich vlastníctve cez pozemok žalovaného dôjsť nemôže, pretože sa na tento pozemok

inakako cezpozemokžalovanéhonedostanú,nakoľkozRadlinskéhoulicetodispozičnériešeniestavby
ani neumožňuje. Súd sa podľa ich názoru v odôvodnení rozsudku podrobne zaoberal i námietkami
žalovaného ohľadne znehodnotenia nehnuteľností zriadením vecného bremena, obmedzením práva
disponovať s nimi v rámci plánovaných podnikateľských aktivít. Žalobcovia poukázali na to, že tvrdený
zámer žalovaného pre výstavbu na dotknutých pozemkoch nie je bez ďalšieho preukázania ( aspoň

stavebné konanie o povolenie stavby) dôležitým pre priznanie práva prechodu. Poukázali tiež na
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre zo dňa 03.07.2014, z ktorého je zrejmé, že sa odvolací súd stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie ohľadne zriadenia vecného bremena. Jedinou výhradou prípadne
čiastočným dôvodom odvolania by tak mohla byť iba otázka náhrady za zriadenie vecného bremena.
V rozsudku, ktorý napadol žalovaný, je však už ustálená súdom aj náhrada za zriadenie vecného

bremena, a to v dostačujúcej hodnote. Žalobcovia sú toho názoru, že jednorazová náhrada za zriadenie
vecného bremena v tej výške ako je u každého zo žalobcov uvedená je dostatočná za prechod
peši a motorovými vozidlami cez pozemky vo vlastníctve žalovaného a už aj vzhľadom na dĺžku tohto
celého sporu by bolo v absolútnom rozpore so zásadou hospodárnosti, aby súd priberal do konania
znalca, pričom výšku náhrady za vecné bremeno takejto povahy by ani znalecky nebolo možné určiť,

keďže sú tu špecifické okolnosti prípadu, kedy náhrada musí byť primeraná aj z pohľadu toho, že sa
nebudú vyžadovať mimoriadne náklady na zriadenie práva prejazdu cez pozemok a tomu by potom mala
zodpovedať aj výška náhrady. Žalobcovia sú toho názoru, že súdom prvej inštancie stanovená výška
náhrady je tomuto vyslovenému názoru odvolacieho súdu plne zodpovedajúca.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku ) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom
tohto odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie
podľa § 383 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP za splnenia

podmienok ustanovených v § 219 ods. 3 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné
a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 odsek 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcov, ktorí sa ako vlastníci obytných domov a pozemkov, na
ktorých sú domy postavené, domáhajú zriadenia vecného bremena - práva prechodu peši a prejazdu

motorovými vozidlami cez priľahlý pozemok vo vlastníctve žalovaného podľa ustanovenia § 151o ods.3
Občianskeho zákonníka.

6. Podľa § 151o ods.3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno

v prospech vlastníka stavby, spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

7. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

8. Podľa § 151n ods.1 OZ, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.9. Podľa § 151n ods.2 OZ, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

10. Podľa § 391 ods.2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom konaní súd prvej inštancie pôvodne rozhodol rozsudkom
č.k. 19C/74/2011-97 zo dňa 02.07.2012 tak, že žalobe vyhovel. Toto rozhodnutie bolo uznesením

Krajského súdu v Nitre č.k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie
z dôvodu, že súd prvej inštancie nerozhodol o náhrade za zriadenie vecného bremena. Odvolací
súd však už v tomto svojom rozhodnutí zaujal k právnemu posúdeniu veci jednoznačné stanovisko.
Konštatoval,žezustanovenia§151oods.3OZvyplýva,žeprávnevzťahyvecných bremienmôžuokrem
iného vzniknúť aj na základe rozhodnutia príslušného štátneho orgánu ( súdu alebo správneho orgánu).
Súd môže rozhodnúť o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty len na návrh vlastníka

stavby, ktorý postráda prístup k verejnej komunikácii. Podmienkou úspešnosti žaloby je splnenie dvoch
hmotnoprávnych podmienok a to že: 1./ vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku,
ktorý umožňuje prístup k stavbe a 2./ prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť "inak".

11.1 Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty je, že buď celá stavba stojí

na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok,
ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. V prejednávanej
veci je táto prvá hmotnoprávna podmienka splnená, pretože navrhovatelia sú vlastníci stavby - bytového
domu, ktorý je postavený na pozemku v ich vlastníctve a odporca je vlastníkom priľahlých pozemkov
(parkovisko), cez ktoré majú navrhovatelia prístup k stavbe z verejnej komunikácie.

11.2 Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena, spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k
stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty
cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka
stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak

nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, že
mu pozemok alebo jeho časť predá, alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú
cenu. Aj táto druhá hmotnoprávna podmienka na zriadenie vecného bremena je v prejednávanej veci
splnená. Pod pojmom že "prístup nemožno zaistiť inak" treba rozumieť, že prístup musí byť zaistený
z verejnej cesty. Celkom výnimočne je možné zriadiť prístup i tam, kde doterajší prístup "objektívne"

nepostačuje napríklad ak je prístup peši, ale k okolnostiam je treba zaistiť aj právo prejazdu autom, bez
ktorého by obytný dom (garáž), nemohol byť užívaný na účel, ku ktorému má slúžiť. Pri obytnom dome
to je bežný prístup k domu autom na vyloženie tovaru, nábytku a podobne. Za určitých okolností, ak by
to neobmedzilo neprimerane vlastníka pozemku, môže mať vlastník domu právo na prejazd k domu
osobným autom aj za účelom garážovania, prípadne parkovania, čo je aj tento prípad.

12. Odvolací súd vo svojom skoršom rozhodnutí č.k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014 zaujal právny
názor aj k pojmu priľahlý pozemok, pod ktorým zákon rozumie nielen bezprostredne priľahlý pozemok,
ale i pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii (ceste), prípadne
pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Súd môže v prospech vlastníka stavby

zriadiť právo cesty cez cudzí pozemok v zmysle § 151o ods. 3 OZ, i keď je stavba obklopená pozemkami
vlastníka stavby, ale za podmienky, že sa vlastník cez svoje pozemky nedostane k verejnej komunikácii
(viď Rc/60/2006). Taktiež bol zaujatý právny názor k vykonateľnosti rozsudku, keď v danom prípade,
vzhľadom na charakter pozemku žalovaného, ktorý slúži na parkovanie vozidiel (ide o vyasfaltovanú
plochu tvoriacu parkovisko pre motorové vozidlá), nie je potrebné zriaďovanie novej cesty, cez ktorú by

žalobcovia motorovými vozidlami mohli prechádzať k svojmu obytnému domu.

13. Z rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 7Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014 nepochybne vyplýva,
že odvolací súd mal za preukázané, že žalobcovia ako vlastníci stavby nie sú vlastníkmi priľahlého
pozemku, ktorý je vo vlastníctve žalovaného a ktorý pozemok umožňuje prístup žalobcov k ich obytnému

domu a že prístup vlastníkov k obytnému domu nemožno zabezpečiť inak, keď za takýto prístup
nemožno považovať prístup z Radlinského ulice, ktorá je pešou zónou a zabezpečuje prístup k
obytnému domu žalobcov len pešo, teda podmienky pre zriadenie vecného bremena rozhodnutím súdu
v súlade s ustanovením § 151o ods.3 OZ boli splnené.14. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie postupoval správne, keď sa po zrušení predchádzajúceho
rozsudku riadil právnym názorom vysloveným v rozhodnutí nadriadeného súdu ohľadne posúdenia

existencie podmienok zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods.3 OZ, ako aj ohľadne správnosti
výroku z hľadiska jeho vykonateľnosti, ktorým právnym názorom je súd prvej inštancie v zmysle § 391
ods.2 CSP viazaný a v ďalšom konaní sa zaoberal už iba náhradou za zriadenie vecného bremena,
absencia ktorej v rozhodnutí bola jediným dôvodom, pre ktorý bolo inak správne rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušené.

15. Vecné bremeno cesty môže súd zriadiť len za náhradu, pričom ide o hmotnoprávnu podmienku
zriadenia vecného bremena podľa § 151o ods.3 OZ. Súčasťou rozsudku, ktorým sa zriaďuje vecné
bremeno - právo cesty cez pozemok žalovaného, preto musí byť aj rozhodnutie o náhrade za zriadenie
vecného bremena. Výška náhrady musí byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku
zriadenia práva cesty utrpí ( rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 1897/2004) a určí ju súd aj bez návrhu.

16. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia aj v tejto časti konštatuje, že sa plne stotožnil s určením
náhrady za zriadenie vecného bremena súdom prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie v tomto smere
riadne a presvedčivo odôvodnil a vysvetlil akými úvahami sa riadil pri rozhodnutí o výške (vyčíslení)
náhrady. Odvolací súd preto v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie a

nepovažuje za potrebné ho opakovať.

17. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že
strany sporu sa v priebehu konania ku konkrétnej výške náhrady za zriadenie vecného bremena, ktorá
by podľa ich názoru spĺňala kritéria primeranosti, ani napriek výzve súdu nevyjadrili, pričom mali

možnosť sami špecifikovať primeranú náhradu a predložiť súdu dôkazy preukazujúce jej opodstatnenosť
a to napríklad prostredníctvom súkromného znaleckého posudku. Pokiaľ žalovaný požadoval od
žalobcov poplatok vo výške 200 eur ročne, išlo o poplatok v prípade uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi
žalobcami a žalovaným, k čomu nedošlo pre neprijateľné požiadavky žalovaného. Postup súdu prvej
inštancie, ktorý určil výšku náhrady na základe zisteného skutkového stavu a existujúcich podkladov

(vyjadrenie Mesta Nitra o výške poplatku za parkovanie na území mesta pre občana, ktorý má trvalé
bydlisko v zóne spoplatneného parkovania, informácie o cene za hodinu parkovania na parkovisku
žalovaného a priemernom počte motorových vozidiel, ktoré denne použijú parkovisko žalovaného),
považoval odvolací súd za správny. Súd prvej inštancie vychádzal z porovnania výšky jednorázovej
náhrady za prejazd vozidlom s cenou za parkovanie t.j. obsadenie parkovacieho miesta a to jednak na

parkovisku žalovaného, ako i za parkovanie pre občana, ktorý má trvalé bydlisko v zóne spoplatneného
parkovania, vyberané Mestom Nitra, pričom prihliadal aj na ujmu žalovaného, ktorá mu vzniká zriadením
vecného bremena. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v danom prípade sa vecné bremeno
zriadilo k pozemku, na ktorom žalovaný prevádzkuje parkovisko, pričom žalobcovia nebudú na
parkovisku parkovať a teda zaberať parkovacie miesto, ale budú ním iba prechádzať k bytovému domu,

kde budú parkovať už na svojom pozemku. Zásah do vlastníckeho práva žalovaného v dôsledku
zriadenia vecného bremena je i podľa názoru odvolacieho súdu iba minimálny, pretože žalovanému
nevzniknúžiadnemimoriadnenákladynazriadenie právaprejazducezjehopozemokasamotnýprejazd
motorových vozidiel žalobcov cez asfaltovú plochu parkoviska nie je spôsobilý negatívne ovplyvniť
rozsah bežného opotrebenia spôsobeného každodenným vjazdom, výjazdom a parkovaním cca 160

motorových vozidiel. Odvolací súd je toho názoru, že náhrada za zriadenie vecného bremena určená
súdom prvej inštancie, a to aj bez potreby znaleckého dokazovania, ktoré súd prvej inštancie nebol
povinný nariadiť, je primeraná a dostatočne kompenzuje ujmu žalovaného, ktorá je v danom prípade
takmer zanedbateľná. Uvažovať nad tým, že súdom zriadené vecné bremeno neprimerane obmedzuje
žalovaného v jeho podnikateľských aktivitách, nakoľko v budúcnosti mieni meniť charakter parkoviska

a chce vybudovať podzemné parkovisko, je v súčasnej dobe predčasné. Žalovaný žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by bol jeho zámer disponovať s nehnuteľnosťou v zmysle zmeny jeho súčasného
využitia reálny, keď posledné kroky v tomto smere urobil v roku 2005 a 2006, kedy bol vyhovený projekt
pre vydanie stavebného povolenia a realizačný projekt podzemného parkoviska, avšak k realizácii
uvedeného podnikateľského zámeru doposiaľ nedošlo a na spornom pozemku je i naďalej parkovisko.

18. Na záver odvolací súd poukazuje na to, že námietky žalovaného v odvolaní týkajúce sa existencie
podmienokprezriadenievecnéhobremena,definíciepriľahléhopozemku,nevykonateľnostirozhodnutia
bez vymedzenia cesty geometrickým plánom, možnosti zabezpečiť prístup inak, boli v minulostiuž predmetom preskúmania zo strany odvolacieho súdu, ktorý k nim vo svojom rozhodnutí č.k. 7
Co/2/2013-127 zo dňa 03.07.2014 zaujal jasné a určité právne stanovisko, ktoré si správne osvojil aj súd
prvejinštancie.Dôvody,prektoréjemožnéodkloniťsaodvyjadrenéhoprávnehonázoru,vtomtoprípade

neboli zistené. Vzhľadom na uvedené odvolací súd odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné a
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP tak, že
žalobcom, ktorí boli úspešní v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania

voči žalovanému v plnom rozsahu.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).