Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207423
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1416207423.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu: V. T., N. N., I. XX/B,
proti žalovaným: 1. Slovak Telekom, a.s., Bratislava, Bajkalská 28, IČO : 35 763 469, 2. SAF Investment,
s.r.o., Bratislava, Rybničná 40, IČO : 36 285 820, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
na odvolanie žalovaných 1, 2 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 30. 8. 2016 č.k.

6Csp/43/2016 - 44, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovaným 1, 2 zdržať sa akéhokoľvek výkonu
práva súvisiaceho s vymáhaním pohľadávok zo zmluvy o poskytovaní verejných obchodných služieb

- názov služby Magio internet, č. zmluvy XXXXXXXXXX - názov služby Magio Televízia, č. zmluvy
XXXXXXXXXX - Notebook Mini č. zmluvy XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
1. Súd prvej inštancie ďalej vyslovil, že neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením a že bude
trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Rozhodol tiež, že žalobcovi - navrhovateľovi
neodkladného opatrenia - náhradu trov neodkladného opatrenia nepriznáva. Žalovaným 1, 2 uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za neodkladné opatrenie v sume 33 € na účet

súdu prvej inštancie, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia
súd prvej inštancie uviedol, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáha :
a) Určenia, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb - balík služieb - názov služby Magio internet,
č. zmluvy XXXXXXXXXX, názov služby Magio Televízia, č. zmluvy XXXXXXXXXX, Notebook Mini č.
zmluvy XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1, zo dňa 10. 12. 2014, je neplatná;
b) Určenia, že žalovaní 1, 2 sú povinní do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku odstrániť údaje

o navrhovateľovi zo všetkých evidencií a registrov o dlžníkoch súvisiace so Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb - balík služieb - názov služby Magio internet, č. zmluvy XXXXXXXXXX, názov služby
Magio Televízia, č. zmluvy XXXXXXXXXX, Notebook č. zmluvy XXXXXXXXXX;
Y.) Uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, a to žalovanému 1 vo
výške 5.000 € a žalovanému 2 vo výške 1.000 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, poštovým
poukazom na adresu bydliska žalobcu.

2/ Spolu so žalobou vo veci podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by
súd prvej inštancie uložil žalovaným 1, 2 povinnosť zdržať sa akéhokoľvek výkonu práva súvisiaceho s
vymáhaním pohľadávok zo zmluvy o poskytovaní verejných obchodných služieb - názov služby Magio
internet, č. zmluvy XXXXXXXXXX, názov služby Magio Televízia, č. zmluvy XXXXXXXXXX, Notebook
Mini č. zmluvy XXXXXXXXXX, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1. Žalobca poukazoval na to,
že so žalovaným 1 uzavrel Zmluvu o poskytovaní verejných obchodných služieb dňa 10. 12. 2014,

pričom súčasťou zmluvy o pripojení bola aj kúpna zmluva k Notebooku Mini a Dodatok k zmluve o
poskytovaní verejných služieb zo dňa 10. 12. 2014. Žalobca uzavretú zmluvu označil za problematickúa z eurokonformného hľadiska minimálne sčasti za neudržateľnú. Poukazoval na ust. § 53 ods. 1 Obč.
zák., podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( „neprijateľnú

podmienku“ ). Predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, týkajúce sa o.i. zmluvnej
pokuty. Dojednanie o zmluvných pokutách a ich výškach je súčasťou predtlačeného textu vopred
pripraveného žalovaným 1, ktorý so žalobcom ako spotrebiteľom zmluvnú pokutu osobitne nevyjednal.
Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať. Zmluvná pokuta nerozlišuje závažnosť
porušeniapovinnostianezohľadňujeprimeranosťzmluvnejpokutykporušeniupovinnosti.Vzmluvebola

dojednaná možnosť sankcie v podobe zmluvnej pokuty výlučne vo vzťahu k nemu; žalovaný 1 v prípade
porušenia jeho povinnosti nebol nijako sankcionovaný, zmluvná pokuta zaväzovala jednostranne len
jeho ako spotrebiteľa. Žalobca ďalej uviedol, že si svoje záväzky zo zmluvy plnil; dňa 4. 8. 2015 požiadal
žalovaného 1 o preloženie služby z dôvodu sťahovania, na novú adresu. Žalovaný 1 ho ale informoval,
že z technických dôvodov na jeho strane nie je možné prekládku objednanej služby vykonať. Žalobca
preto požiadal žalovaného 1 o ukončenie zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy, čo však bolo podľa

žalovaného 1 možné len s úhradou zmluvnej pokuty. Na opakované pokusy žalobcu ukončiť zmluvný
vzťah bezplatným zrušením služieb pevnej siete Telekom, resp. znížením sankcií žalovaný 1 odpovedal
tak, že na základe platných obchodných podmienok Slovak Telekom, a.s., je možné vykonať preloženie,
premiestnenie len za predpokladu, ak to dovoľujú technické a prevádzkové možnosti. Na adrese Š.
G. XXXX/X/A nie je možné zriadenie služieb. V prípade záujmu môže požiadať o prepis na iného

užívateľa, ktorý prevezme jeho záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Žalobca namietal, že sa v zmluvných
podmienkach nezaviazal, že v prípade, ak žalovaný 1 nebude schopný poskytnúť požadovanú službu,
že bude povinný za seba hľadať náhradníka. Pobalil všetky koncové zariadenia a tieto zanechal na
pobočke splnomocnenca spoločnosti Slovak Telekom, a.s. - SPACE-COM, s.r.o., so sídlom v Bory Mall,
napriek tomu, že mu pracovníčka na pobočke odmietla písomne potvrdiť ich prevzatie. Napriek tomu

žalovaný 1 žalobcovi naďalej zasielal faktúry, v ktorých si účtoval cenu za dodané služby. Za mesiac
8/2015 mu bola fakturovaná suma 31,99 €, za mesiac 9/2015 suma 36,98 €, za mesiac 10/2015 suma
31,99 €. Dňa 27. 11. 2015 bol žalobcovi doručený zo strany žalovaného 1 Oznam pred odovzdaním do
splnomocnenej inkasnej spoločnosti. Pritom na novej adrese žalovaný 1 žalobcovi službu nedodával,
keďže to technicky nebolo možné a rovnako tak mu službu nedodával ani na starej adrese, nakoľko

žalobca sa z nej odsťahoval a zároveň žalovanému 1 odovzdal koncové zariadenie. Žalobcovi boli
zasielané faktúry aj za ďalšie obdobia - za mesiac 11/2015 v sume 56,78 €, za mesiac 12/2015 v
sume 39,98 €. Žalobca opäť z dôvodu sťahovania na novú adresu kontaktoval žalovaného 1, aby mu
zriadil službu a predložil žalovanému 1 návrh na predĺženie zmluvného vzťahu. Žalobca bol vyzvaný
na vyzdvihnutie koncového zariadenia, čo urobil dňa 7. 12. 2015, so žiadosťou o zriadenie služieb na

novej adrese. Žalovaný 1 však podmienil zriadenie služieb úhradou vystavených faktúr za obdobie,
kedy žalovaný 1 nebol schopný službu dodávať a kedy sa koncové zariadenia nachádzali na pobočke
dodávateľa, čo žalobca odmietol. K zriadeniu služby zo strany žalovaného 1 tak nedošlo. Žalovaný
1 sa napriek spornosti veci domáha voči žalobcovi plnenia zo zmluvy a pohľadávku postúpil na
vymáhanie žalovanému 2. Žalovaný 2 doručil žalobcovi predžalobnú výzvu na zaplatenie - poslednú

výzvu k okamžitej úhrade dlžnej sumy 238,57 €. Na výzvu žalovaného 1, ktorú mu zaslal formou SMS,
opätovne vrátil žalovanému 1 koncové zariadenia do pobočky dodávateľa v Bory Mall. Žalobca v žalobe
tiežuviedol,že dňa 4.8.2015 napobočkeSlovakTelekom vBoryMall uhradilfaktúru Č..XXXXXXXXX
za poskytnutie služby za mesiac august 2015, táto služba mu však nebola dodaná.
3/ Vo vzťahu k neodkladnému opatreniu žalobca argumentoval, že existuje dôvodná obava, že

pohľadávka bude uplatnená na základe vydania platobného rozkazu, prostredníctvom rozhodcovského
konania, o čom svedčí množstvo vydaných platobných rozkazov žalovaným 2 ako žalobcom, na stránke
MS SR. Je známe, že spotrebiteľovi nebýva umožnené zúčastniť sa rozhodcovského konania, že
rozhodnutia rozhodcovských súdov nebývajú doručené a že sa o konaní, o rozhodnutí a o exekúcii
dozvie až prostredníctvom zamestnávateľa, či z oznámenia o začatí exekúcie, prípadne zablokovaním

účtu v banke. V záujme predídenia vzniku ujmy žalobca navrhol, aby sa dočasne zakázalo uplatňovanie
vymáhanej pohľadávky, keď reálnosť hrozby je dôvodná a preukázaná. Nedisponuje žiadnym iným
prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jeho majetku. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca osvedčil, že medzi ním a žalovaným 1 vznikol zmluvný vzťah na základe
zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 10. 12. 2014, s kúpnou zmluvou a dodatkom k zmluve. Žalobca

rovnako osvedčil, že súčasťou zmluvných podmienok bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute. Žalovaný 2
ho naposledy vyzval na okamžitú úhradu sumy 238,57 € s upozornením, že nesplnenie záväzku bude
viesť k ďalším právnym krokom súdnou a exekučnou cestou. Tiež bol upozornený, že nezaplatením
uvedenej sumy sa táto zvýši o ďalšie náklady, spojené s jej vymožením. Súd prvej inštancie uzavrel, žežalobca predložil dôkazy pre osvedčenie nároku, ako aj dôkazy svedčiace o naliehavosti, primeranosti
a nevyhnutnosti dočasného riešenia vzťahov medzi stranami. Sú tak osvedčené základné skutočnosti,
ktoré umožňujú prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Je dôvodné

očakávať, že žalovaný 2 sa bude uspokojenia svojej pohľadávky bude domáhať súdnou cestou,
zvyšuje sa tým hrozba škody na majetku aj právach žalobcu. Žalobca osvedčil rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
Po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 324 ods. 1 , § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 332

ods. 1 CSP. O trovách neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 CSP. O povinnosti
zaplatiť súdny poplatok 33 € žalovanými 1, 2 rozhodol na základe § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb.
4/ Uvedené uznesenie napadli včas podaným odvolaním žalovaný 1 aj žalovaný 2. Žalovaný 1
odvolaním napadol predmetné uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, z dôvodu nesplnenia
procesných podmienok, tiež z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a tiež že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Žalovaný 1 vytkol súdu prvej inštancie, že žalobca v žalobe nie je identifikovaný
svojím dátumom narodenia, hoci ust. § 132 ods. 1 a § 133 ods. 1 CSP vyžaduje, aby návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia obsahoval v prípade fyzickej osoby aj tento identifikačný údaj. Na
jeho doplnenie súd prvej inštancie žalobcu nevyzval postupom podľa ust. § 129 ods. 1 CSP. Pokiaľ
ide o samotné nariadenie neodkladného opatrenia, žalovaný 1 vyjadril názor, že pre jeho nariadenie

nebola splnená ani jedna zo zákonných podmienok. Obava, že exekúcia bude ohrozená v danej veci
neprichádza do úvahy, keďže žalobca sa v konaní domáha určenia neplatnosti zmlúv a nie peňažného
plnenia z týchto zmlúv. Navyše súd prvej inštancie uložil povinnosť zdržať sa vymáhania pohľadávok z
týchtozmlúvvočižalobcovianiejetožalobca,ktoréhonárokybymohlibyťbeznariadenianeodkladného
opatrenia ohrozené. Zároveň podľa názoru žalovaného 1 nie je daná ani potreba bezodkladne upraviť

pomeryúčastníkov,pretožeurčenieneplatnostizmlúv,ktoréhosažalobcadomáha,resp.právudomáhať
sa takéhoto určenia nehrozí žiadne bezprostredné porušenie. Žalovaný 1 v odvolaní namietal, že
neodkladným opatrením možno vo vzťahu k právam uložiť strane len povinnosť zdržať sa nakladania
s nimi. V zmysle rozhodovacej praxe súdov by uvedené bolo možné uložiť len vo forme povinnosti
zdržať sa agresívnych obchodných praktík pri vymáhaní dlhu od spotrebiteľa a pod. Nemožno ale

stranusporuneprimeraneobmedziťvšeobecnýmzákazompožadovaťodsvojhodlžníkazaplateniedlhu.
Napadnutýmrozhodnutímdochádzavovzťahukžalovanému1kzásahudoprávavlastniťmajetokpodľa
čl. 20 Ústavy SR a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak by totiž žalovaný 1 nemohol vymáhať svoje pohľadávky
od žalobcu, nemohol by ich ani včas uplatniť podaním žaloby na súde, čo by viedlo k ich premlčaniu a

tým k strate reálnej možnosti nielen ich vymôcť, ale aj strate možnosti, aby ich dôvodnosť posúdil súd.
odopretím práva domáhať sa svojich práv na súde, ktorý jediný môže posúdiť oprávnenosť pohľadávok
žalovaného 1 voči žalobcovi, dochádza tiež k popretiu práv žalovaného 1 na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a na spravodlivé súdne konanie, najmú však na právo na súd a prístup
k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Akýkoľvek zásah

orgánu verejnej moci (vrátane súdu) je ústavne neprijateľný, pokiaľ použité prostriedky nie sú primerané
sledovanému cieľu, ako dlhodobo ustálila judikatúra medzinárodných ale aj vnútroštátnych súdov.
Žalobcovi totiž nič nebráni v tom, aby v prípadnom konaní uplatnil v celej šírke procesné prostriedky
- namietať dôvodnosť pohľadávky, platnosť zmlúv, z ktorých pohľadávky vznikli, ktorú otázku by súd
posudzoval ako predbežnú. V podobnej veci, v ktorej sa žalobca domáhal predbežného opatrenia,

ktorým by súd zakázal žalobcovi vymáhať pohľadávku zo zmluvy, ktorú považoval za neplatnú, zaujal
Ústavný súd SR stanovisko, že „nad rámec potreby odôvodnenia tohto uznesenia o odmietnutí sťažnosti
ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že úvahy sťažovateľa o budúcom vývoji vzájomných práv
a povinností z právnych vzťahov medzi sťažovateľom a L., prípadne z iných právnych vzťahov medzi
L. a koncesionármi sú predčasné, hypotetické a čiastočne nemajú oporu v hmotnom práve. Ak by

všeobecný súd právoplatne rozhodol tak, že napadnuté zmluvy sú neplatné, je na mieste postup podľa
§ 457 Obč. zák. , teda vzájomná reštitučná povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť druhému účastníkovi
všetko, čo podľa nej dostal. Ako uvádza sám sťažovateľ, on by odporcovi vrátil sumu, ktorú získal za
postúpenie pohľadávok a odporca by vrátil pohľadávky, ktoré mu boli postúpené.“ ( uznesenie spis.
zn. I ÚS 349/08 - 23 zo dňa 30. 10. 2008 ). Z uvedeného rozhodnutia ÚS SR vyplýva, že ak by

aj došlo k plneniu zo zmlúv, ktorých neplatnosti sa žalobca domáha, nič by nebránilo si vzájomné
plnenia poskytnuté stranami následne zákonom predpokladaným spôsobom vysporiadať. Žalovaný
1 namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie len
skonštatoval, že žalobca osvedčil dôvodnosť žaloby tým, že v podstate len parafrázoval skutkovýopis podaný žalobcom a skonštatoval, že „je dôvodné očakávať, že žalovaný 2 sa bude uspokojenia
svojej pohľadávky domáhať súdnou cestou, zvyšuje sa tým hrozba škody na majetku aj právach
žalobcu.“ Žalovanému 1 z uvedeného odôvodnenia rozhodnutia nie je jasné, v čom vidí hrozbu vzniku

škody na strane žalobcu pri súdnom vymáhaní pohľadávky. V súvislosti s námietkou nedostatočného
odôvodnenia napadnutého uznesenia žalovaný 1 poukazoval na závery obsiahnuté v uznesení NS SR
sp. zn. 2Cdo 139/2012 zo dňa 28. 6. 2012, alebo tiež v náleze ÚS SR III.ÚS 119/03 - 30, týkajúce
sa náležitosťami odôvodnenia súdneho rozhodnutia, ako súčasti obsahu práva na spravodlivý proces.
Žalovaný 1 navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že

návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
5/ Žalovaný 2 v odvolaní uviedol, že dňa 25. 2. 2016 ho žalovaný 1 na základe Mandátnej zmluvy
zo dňa 1. 1. 2014 splnomocnil na vymáhanie pohľadávky voči žalobcovi. Pohľadávku voči žalobcovi
zveril žalovanému 2 do mandátnej správy v ucelenom balíku pohľadávok spolu s pohľadávkami voči
jeho ďalším zákazníkom. Následne žalovaný 2 začal inkasné konanie voči žalobcovi, ktoré spočívalo v
telefonátochazasielanívýzievnazaplateniezáväzku.Akododávateľslužby-vymáhaniepohľadávokna

základe Mandátnej zmluvy - mal žalovaný 2 za to, že pohľadávka žalovaného 1 voči žalobcovi je v celom
rozsahu oprávnená. V priebehu inkasného konania žalovaný 2 zistil, že žalobca pohľadávku žalovaného
1rozporujeaodmietajuzaplatiť. Dňa 19.4.2016žalovaný2zaslalžalobcovi výzvunazaplateniedlžnej
sumy, čo žalobca odmietol. Dňa 23. 6. 2016 žalovaný 2 ukončil vymáhanie pohľadávky voči žalobcovi
v celom rozsahu, o čom žalovaného 1 upovedomili, takže akékoľvek ďalšie vymáhanie pohľadávky voči

žalobcovi ostalovovýlučnejsprávežalovaného1. Žalovaný2dodal,žemedzižalovaným1ažalovaným
2 v súčasnosti nie je aktívny žiadny zmluvný vzťah, nakoľko došlo k výpovedi Mandátnej zmluvy, na
základe ktorej žalovaný 2 vymáhal pohľadávky žalovaného 1. Žalovaný 2 by tak už ani nemal právo
vykonávať akékoľvek kroky. Žalovaný 2 je preto názoru, že v priebehu inkasného konania postupoval
v mene mandanta, na jeho pokyn a zodpovednosť. V neposlednom rade nie je dôvod na nariadenie

neodkladného opatrenia voči žalovanému 2 z dôvodu, že od 23. 6. 2016 všetku činnosť voči žalobcovi
ukončilivrátenímspisužalovanému1.Žalovaný2 namietolnedostatoksvojejvecnejpasívnejlegitimácie
v konaní.
6/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
platného a účinného od 1. 7. 2016 ( ďalej len CSP ) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7/ Odvolací súd preskúmal a prejednal v zmysle § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
8/ Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

9/ Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10/ Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.
11/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
12/ V zmysle cit. ustanovenia § 325 ods. 1 CSP predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia
ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov alebo
obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia
exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčená, t.j. musí sa javiť

aspoň ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí byť preukázaný. Spoločným znakom oboch
typov neodkladných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. V danom prípade navrhovateľka
navrhovaným neodkladným opatrením sleduje dočasnú úpravu pomerov strán sporu. Nariadenie
neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené
vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú

bezodkladnú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný
stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami ( tj. že strana
nie je obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci ). Neodkladné opatrenie musí mať tiež vzťah k
právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia musí byť o.i. zrejmé, čoho sa navrhovateľ neodkladného opatrenia mieni domáhať žalobou

vo veci samej. Je potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví neodkladným opatrením, bol vyriešený
rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná, priama, inak
nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorý navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia,učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti
a opodstatnenosti jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho

dokazovania ( § 328 ods. 2 CSP ). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia
na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy a preto by malo povinnú stranu
sporu obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere. Iný postup by mohol znamenať
prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení. Zásah súdu prostredníctvom
neodkladného opatrenia do právnych vzťahov strán sporu musí byť primeraný.

13/ Záver súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia
v danom prípade neobstojí. Žalobca síce osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi ním a žalovaným
1; táto okolnosť však na nariadenie neodkladného opatrenia nepostačuje, keď ďalšie podmienky,
vyžadované zákonom splnené neboli, a to ani pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby
bezodkladne upraviť pomery a rovnako tak ani z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.
14/ Nariadenie predbežného opatrenia bez potrebného vymedzenia tých konkrétnych spôsobov výkonu

práva súvisiaceho s vymáhaním pohľadávok z označených zmlúv uzavretých medzi žalovaným 1 a
žalobcom, na ktoré by sa mal zákaz vzťahovať, má za následok neprimeraný zásah do vlastníckych
práva žalovaného 1. Tu je nutné dať za pravdu argumentácii žalovaného 1 v jeho odvolaní, že v znení,
v akom súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, vlastne porušil ústavné právo žalovaného
1 na súdnu ochranu. V zmysle nariadeného neodkladného opatrenia súd prvej inštancie totiž zakázal

žalovanému 1 o.i. hoci len uplatniť svoj nárok ( ktorý žalovaný 1 považuje za oprávnený ) žalobou
na súde, t.j. uprel mu realizáciu ústavného práva v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého
každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. V prípade uplatnenia
žalovaným 1 tvrdeného práva na peňažné plnenie voči žalobcovi, má žalobca právo uplatniť všetky

procesné prostriedky, ktoré mu dáva k dispozícii zákon, namietať opodstatnenosť vzneseného nároku.
Jeho obrana však nemôže byť založená na upretí samotného práva žalovaného 1 uplatniť svoju
( tvrdenú ) pohľadávku na súde či inom príslušnom orgáne ( dlžník nemôže zakázať veriteľovi domáhať
sa zaplatenia dlhu ).
15/ Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že v súdenej veci v časti čo do určenia neplatnosti zmlúv

neprichádza do úvahy nariadenie neodkladného opatrenia ani z dôvodu obavy, že bude exekúcia
ohrozená. Uplatnený žalobný petit determinuje žalobcu pri neodkladnom opatrení v tom smere, že
pokiaľ predmetom konania vo veci samej má byť určovacia žaloba ( tu žaloba na určenie neplatnosti
uzavretých zmlúv ), navrhované neodkladné opatrenie nemôže plniť funkciu zabezpečenia prípadného
budúceho výkonu rozhodnutia, pretože pri určovacích nárokoch podľa § 137 písm. c/ CSP nie je možné

očakávanie výkonu rozhodnutia podriaďovať pod sťaženie vynútiteľnosti autoritatívneho rozhodnutia
súdu. Autoritatívne rozhodnutie súdu spôsobom určovacieho výroku je vynútiteľné kedykoľvek. V konaní
o určenie neplatnosti právneho úkonu nemôže dôjsť k vydaniu vykonateľného rozhodnutia - exekučného
titulu, na podklade ktorého by bolo možné viesť exekúciu proti žalovanému 1, 2, ktorej úspešnosť by
sa mohla zaručiť nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia a to v dôsledku absencie vecnej

a obsahovej súvislosti navrhovaného neodkladného opatrenia s predmetom konania vo veci samej.
Dôvodnosť neodkladných opatrení z ohrozenia budúceho výkonu exekúcie možno totiž vyvodzovať
len zo žalôb, ktorých predmetom sú nároky na plnenie podľa § 137 písm. a/ CSP, kde súd zaväzuje
jednu alebo aj obe strany sporu na plnenie. Je teda zrejmé, že rozhodnutie vo veci samej nemôže
predstavovať exekučný titul, keďže z neho nebude vyplývať žiadne právo na plnenie, a preto nemôže

byť taká exekúcia súdneho rozhodnutia ani ohrozená.
16/ Nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 2 nemá opodstatnenie navyše aj z
dôvodu, že došlo k ukončeniu mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými 1 a 2, ktorá oprávňovala
žalovaného 2 k vymáhaniu pohľadávok žalovaného 1 a tým aj k ukončeniu vymáhania pohľadávky
žalovaným 2 od žalobcu. Medzi žalobcom a žalovaným 2 neexistuje žiadny právny vzťah, preto nie je

daná potreba dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným 2. Neodkladné opatrenie nie je
možné využiť na dočasnú úpravu iných než právnych vzťahov medzi stranami sporu. Ak žalobca v
konaní o nariadení neodkladného opatrenia chce byť úspešný, musí predovšetkým osvedčiť, že medzi
stranami existuje sporný právny vzťah, ktorý bude vyriešený konečným rozhodnutím súdu. V danom
prípade medzi žalobcom a žalovaným 2 nie je relevantným spôsobom preukázaný vzťah, ktorý je

upravený právom, a to či už na základe zmluvného vzťahu alebo zákonného predpisu. Chýba teda
základ, na ktorom stojí prípadná opodstatnenosť neodkladného opatrenia, a ak súd prvej inštancie
napriek tomu, že nebol splnený základný zákonný predpoklad prípustnosti nariadenia neodkladnéhoopatrenia, poskytol žalobcovi ochranu v podobe nariadeného neodkladného opatrenia, nepostupoval
vecne správne.
17/ Odvolací súd z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia existencie zákonných podmienok pre

nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ( § 388 CSP ).
18/ O náhrade trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým
sa konanie skončí podľa § 262 ods. 1 CSP.
20/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 CSP ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 CSP ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 CSP ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 CSP ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta CSP ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 CSP ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 CSP ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 CSP ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 CSP ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 CSP ).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 CSP ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 CSP ).