Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 12, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoCsp/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520202307
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2520202307.1

Uznesenie

Krajský sú v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr.
Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová v právnom spore žalobkyne: D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalo
bytom F. č. XXX, zastúpená: JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom P. Mudroňa 1191/5, Žilina,
proti žalovanej: Poštová banka, a.s., IČO 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava,
zastúpená: Advokátska kancelária RELEVANs s.r.o. , Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu
Piešťany č. k. 4Csp/70/2020-18 zo dňa 11. januára 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu I. inštancie s a p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má právo na náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie rozhodol tak, že nariadil neodkladné opatrenie:
I. Žalovaná j e p o v i n n á z d r ž a ť s a použitia zmluvného ustanovenia o dohode o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uvedeného v článku 3, bod 3.8 Zmluvy o úvere lepšia splátka č.
7407079686 zo dňa 11.01.2013 proti žalobkyni a j e p o v i n n á v y k o n a ť oznámenie
zamestnávateľovi žalobkyne - spoločnosti HOREZZA, a.s., so sídlom Palisády 36, Bratislava, generálne
riaditeľstvo, mzdové oddelenie, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne.

II. Súd p o u č u j e žalovanú, že m ô ž e podať proti žalobkyni žalobu o zaplatenie dlžných splátok
úveru zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 7407079686, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou dňa
11.01.2013; právnym následkom úspešnej žaloby vo veci samej je zrušenie neodkladného opatrenia.

III. Žalobkyňa m á proti žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o

výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia.

2. V odôvodnení súd I. inštancie uviedol, že návrhom podaným pred začatím konania vo veci samej
sa žalobkyňa proti žalovanej domáhala bezodkladnej úpravy ich vzájomných pomerov, a to uložením
povinnosti žalovanej zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov žalobkyne; povaha navrhovaného neodkladného opatrenia žalobkyne teda sleduje cieľ upraviť
ich vzájomné pomery.

3. Z predmetnej Zmluvy mal súd za preukázané tvrdenie žalobkyne, najmä to, že žalobkyňa ako
spotrebiteľ (§ 52 ods. 4 OZ) a žalovaná ako dodávateľ (§ 52 ods. 3 OZ) uzatvorili dňa 11.01.2013
predmetnú Zmluvu, na podklade ktorej žalovaná poskytla žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 15.000

eur, so splatnosťou na 10 rokov a s mesačnou splátkou úveru vo výške 215 eur, s poplatkom vo výške 2,5
eura mesačne za správu a vedenie úverového účtu (žalobkyňa tak mala mesačne uhrádzať žalovanejsumu 217,50 eura). Súčasťou predmetnej Zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy žalobkyne (bod
3.8. Zmluvy).

4. Z prvej upomienky zo dňa 18.03.2020 (ktorú žalovaná adresovala žalobkyni), na úhradu dlžnej sumy
955,54 eura mal súd za osvedčené, že žalobkyňa sa dostala do omeškania s plnením svojich povinností
s úhradou splátok z predmetnej spotrebiteľskej Zmluvy. Z predložených výplatných pások žalobkyne
mal súd za osvedčené, že od júna 2020 dochádzalo k výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne v prospech
žalovanej, v sume 160 eur mesačne.

5. Dohoda v zmysle ust. § 551 OZ je prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ
s dlžníkom; okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky,
o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok zo mzdy dlžníka. V Zmluve zakotvená Dohoda
žiadnu výšku splátky neobsahuje, je teda v tomto neurčitá a ako taká potom v zmysle ust. § 37 ods. 1
a § 39 OZ absolútne neplatná. Nie je potom možné na základe takejto "dohody" vykonávať zrážky zo

mzdy žalovanej ako dlžníka.

6. Súd pripomína, že pri dojednaní dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné dbať na to, aby
nešlo o dojednanie nedovolené, ktoré by svojim obsahom alebo účelom odporovalo zákonu alebo ho
obchádzalo, alebo sa priečilo dobrým mravom, pretože takéto ustanovenie v zmluve by bolo absolútne

neplatné (§ 39 OZ). Dohoda v zmysle ust. § 551 OZ (viď zhora) predpokladá zhodný (konsenzuálny)
prejav vôle zmluvných strán, nepostačuje zahrnutie Dohody do vopred predtlačenej tzv. formulárovej
zmluvy, nakoľko celkom jednoznačne ustanovenie o Dohode zakotvené do predmetnej "formulárovej"
Zmluvy jej "autorom" nie je prejavom zhodnej vôle zmluvných strán, ale je prejavom vôle iba tej strany,
ktorá túto tzv. formulárovú Zmluvu pripravila (teda v súdenej veci iba žalovanej), pričom druhá zmluvná

strana (v súdenej veci žalobkyňa) nemala žiadnu možnosť žalovanou vopred pripravený text Zmluvy
akokoľvek upraviť, zmeniť.

7. Žalobkyňa v podanom návrhu správne poukázala na záver Komisie na posudzovanie podmienok
v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, zriadenej pri Ministerstve

spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 21.01.2011, č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými (v bode
9) , podľa ktorého "dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je
zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase
vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je

pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ
môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o
neprijateľnú zmluvnú podmienku." V zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka
neplatná; tu je ďalší dôvod neplatnosti predmetnej Dohody.

8. Medzi žalobkyňou a žalovanou je spotrebiteľský právny vzťah založený Zmluvou, súčasťou ktorej je
aj predmetná Dohoda a táto ako zabezpečovací inštitút záväzkových vzťahov je z uvedených dôvodov
neplatná.

9. Faktický výkon zrážok zo mzdy žalobkyne môže zastaviť iba súd, lebo dohoda o zrážkach zo mzdy a

jej faktický výkon veriteľom (v spotrebiteľských veciach vo všeobecnosti a špeciálne aj v tomto súdenom
prípade) je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške jeho pohľadávky a jej príslušenstva, teda
výkon tohto inštitútu je v celkovom meradle bezbrehý (nikým a ničím neobmedzený), hoci limitovaný
maximálnou možnou zrážkou zo mzdy, no v neobmedzenom počte zrážok do budúcna.

10. V dôsledku vyhoveného návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia súd postupom
podľa § 337 ods. 1 CSP pred začatím konania, keď navrhovateľke nebola uložená povinnosť v zmysle
ust. § 336 ods. 1 CSP, poučil žalovanú ako stranu konania, ktorej sa neodkladným opatrením uložila
konkrétnapovinnosť,žemôžepodaťprotižalobkynižalobuozaplateniedlžnýchsplátokúveruzoZmluvy
o úvere lepšia splátka č. 7407079686 zo dňa 11.01. 2013, uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou

(výrok II. uznesenia).

11. Vzhľadom na to, že súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu
vyhovel, žalobkyňa má v uvedenom (t. j. 100%-nom) rozsahu aj nárok proti žalovanej na náhradu trovkonania; za použitia ust. § 255 ods. 1 v spojitosti s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku III. uznesenia.

12. Odvolanie žalovaného Žalovaný proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 11.01.2021 podal
odvolanie, ktoré odôvodňuje podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku,
pretože súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
v dôsledku čoho prijal záver o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Uvádza nepresnosti v rozhodnutí, že nesprávny je dátum prvej upomienky žalovaného adresovanej
žalobcovi uvedený v odseku 25. odôvodnenia namietaného uznesenia (18.03.2020), pričom správny
je dátum 18.03.2019. Nesprávne je tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené v odseku 26. odôvodnenia
namietaného uznesenia, že k výkonu zrážok zo mzdy žalobcu dochádzalo od júna 2020, nakoľko k týmto
dochádzalo už počnúc mesiacom december 2019 tak ako tvrdí a preukazuje žalovaný v nasledujúcich
častiach tohto odvolania. Za nesprávny považuje žalovaný názor súdu prvej inštancie uvedený v odseku

34. odôvodnenia namietaného uznesenia o tom, že faktický výkon zrážok zo mzdy žalobcu môže
zastaviť iba súd. Žalovaný tvrdí, že žalobca mal možnosť domáhať sa nevykonávania zrážok zo mzdy
oznámením zamestnávateľovi o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, resp. žalobou o určenie
neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, čím by v prípade úspechu zabránil vykonávaniu zrážok.

13. Je nesporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 11.01.2013 Zmluvu o úvere lepšia splátka č.
7407079686 (ďalej len Zmluva o úvere), pričom súčasťou Zmluvy o úvere bola aj Dohoda o zrážkach zo
mzdy obsiahnutá v článku 3 bod 3.8 zmluvy. Žalobca vidí dôvody na vydanie neodkladného opatrenia
a tvrdí: „Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok z pohľadu, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky).“

14. Žalovaný nesúhlasí s odkazom súdu na závery Komisie na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zo dňa 21.01.2011 pod č.
8636/2010 zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti SR o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy je

zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa. na nižšie uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v inej právnej veci, v ktorej bol
žalovaný sporovou stranou. Žalovaný poukazuje na ust. § 551 O.z. , s tým, že Dohoda o zrážkach zo
mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Právna úprava povoľuje inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy

legálnym právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že ide o dohodu neplatnú alebo že ide
o neprijateľné dojednanie.

15. Na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dôjde k splateniu
rovnakej výšky dlhu, ako by žalobca splácal bez výkonu zrážok. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne

do ekonomickej situácie žalobcu. Zrážky zo mzdy sa v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy majú
vykonávať najviac vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky úveru. Takáto dohoda
nie je neprimeranou, pretože len zabezpečuje plnenie zo Zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými
žalobca súhlasil pri podpise zmluvy, t.j. najviac vo výške splátok, ktoré pred podpisom Zmluvy o úvere
odkonzultoval tak, aby nijako nesťažili jeho ekonomické postavenie. Znamená to, že ak by žalobca ako

dlžník riadne splácal úver, jeho mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú
žalovaný ako veriteľ použil z dôvodu, že žalobca ako dlžník riadne úver nesplácal.

16. Zo Zmluvy o úvere vyplýva pravidelná mesačná splátka poskytnutého úveru v sume 217,50 eur.
Podľa článku 3 bodu 3.8 Zmluvy o úvere má žalovaný právo na výplatu zrážok zo mzdy vo výške

splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov. Žalovaný poukazuje
na skutočnosť, že na základe uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 11.01.2013 vykonal
zamestnávateľ žalobcu zrážky z jeho mzdy, každú vo výške 160 eur, teda v nižšej výške ako bola
mesačná splátka úveru dohodnutá v Zmluve o úvere.

17. Žalovaný konštatuje, že postupom podľa článku 7 bod 7.3 Obchodných podmienok platných v čase
uzavretia Zmluvy o úvere (platnosť tohto ustanovenia žalobca nijako nespochybnil) ku dňu 14.01.2021
bolo na istinu poskytnutého úveru zaplatené zo strany žalobcu 6427,79 eur, pričom výška istiny úveru
predstavuje sumu 15.000 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa nariadenia neodkladného opatreniadomáha v situácii, kedy nie je postupom, ktorý si strany sporu dohodli, v súlade so znením Obchodných
podmienok zaplatená istina úveru. S obsahom Obchodných podmienok, Formulárom pre štandardné
informácie o spotrebiteľskom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Sadzobníkom poplatkov,

Oboznámením o RPMN uvedenými v časti 3 bod 3.6 Zmluvy o úvere bol žalovaný oboznámený a
súhlasil s nimi, čo potvrdil podpisom Zmluvy o úvere. Zrážky zo mzdy žalobcu boli jeho zamestnávateľom
vykonávané z dôvodu, že žalobca neplnil jeho povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere. K žiadosti
o realizáciu zrážok zo mzdy žalobcu bol žalovaný donútený v dôsledku platobnej nedisciplinovanosti
žalobcu.

18. Žalovaný základný nedostatok návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vidí v
neosvedčení bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu, keď ku dňu podania návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia nebola zaplatená ani istina pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o úvere zabezpečenej Dohodou o zrážkach zo mzdy, pričom povinnosť žalobcu zaplatiť istinu
poskytnutého úveru je nesporná. Žalovaný preto tvrdí, že za danej situácie nie je osvedčená dôvodnosť

navrhovaného neodkladného opatrenia, ani nárok žalobcu ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalovaný
poukazuje na skutočnosť, že zrážky zo mzdy žalobcu boli v dôsledku namietanej Dohody o zrážkach zo
mzdy vykonávané jeho zamestnávateľom počnúc mesiacom december 2019 (a nie mesiacom jún 2020
ako uvádza súd v odseku 26. odôvodnenia namietaného uznesenia) a tento stav žalobcovi neprekážal
až do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom za uvedené obdobie bolo z jeho

mzdy vykonaných 12 zrážok. Žalobca až v mesiaci december 2020 (návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia spísaný dňa 11.12.2020) dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán
sporu, pričom predchádzajúce vykonané zrážky z jeho mzdy rešpektoval. Zrážky zo mzdy žalobcu
realizované počnúc mesiacom december 2019 preukazuje aktuálny stav úveru ku dňu 14.01.2021 a tiež
emailová správa zamestnávateľa žalobcu zo dňa 02.12.2019 (v súdnom spise).

19. Žalobca neosvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, žalovaný tvrdí, že v tejto súdenej
veci nie sú splnené podmienky podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP a súd prvej inštancie z obsahu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia celkom nesprávne vyvodil, že sú splnené podmienky na
neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. V tejto veci nie je preukázaná/osvedčená akútna a nevyhnutná

potreba úpravy vzťahov medzi stranami sporu, t.j. nebolo preukázané/osvedčené, že bez okamžitej,
i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo žalobcu/navrhovateľa
neodkladného opatrenia ohrozené.

20. Žalovaný dospel skúmaním namietaného uznesenia súdu zo dňa 11.01.2021 k záveru, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
o tom, že sú splnené podmienky na neodkladnú úpravu pomerov strán sporu napriek tomu, že
žalobca vyššie popísaným spôsobom nezaplatil žalovanému nepochybne nespornú istinu poskytnutého
úveru, preto vykonané zrážky z jeho mzdy nemohli negatívne zasiahnuť do jeho majetkovej sféry,
nakoľko boli realizované v nižšej výške, aká bola výška úverovej splátky dohodnutá stranami sporu

v Zmluve o úvere. Žalovaný ďalej tvrdí, že súd prvej inštancie na existujúci skutkový stav správne
zvolenú a správne interpretovanú právnu normu (§ 325 ods. 1 CSP) nesprávne aplikoval, nakoľko
žalobca nepreukázal/neosvedčil potrebu bezprostrednej úpravy pomerov strán sporu. Na základe vyššie
uvedených skutočností žalovaný navrhuje odvolaciemu súdu aby uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa
11.01.2021, ktorým nariadil neodkladné opatrenie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na

jeho nariadenie v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %.

21. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej

22. Žalobca na základe výzvy Okresného súdu zo dňa 27.01.2021, ktorým bol v lehote 10 dní vyzvaný
na vyjadrenie sa k odvolaniu žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu uvádza nasledovné
skutočnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná do textu zmluvy evidentne menším písmom
ako označenie zmluvných strán a väčšia časť zmluvných ustanovení nebola individuálne dojednaná,
spotrebiteľ nemal možnosť podpísať zmluvu o úveru bez dohody o zrážkach zo mzdy, spôsobuje hrubú

nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán a preto je ako neprijateľná
zmluvná podmienka neplatná. Keďže ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy neobsahuje žiadne
poučenie o dôsledkoch vykonávania zrážok zo mzdy, ustanovenie o dohode o zrážkach zo mzdy nie
je na samostatnom listinnom dokumente a zároveň spotrebiteľ nemal možnosť odmietnuť uzatvoreniedohody o zrážkach zo mzdy, tak jednoznačne ide o neplatné ustanovenie, resp. o neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

23. Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžadujeinformáciuotom,čouzatvoreniekonkrétnehoprávnehoúkonuznamená.Zuzatvorenejdohody
žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov nevyplývajú. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky

dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Dohoda o zrážkach
zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok zo zameraním na to, či tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa.

24. Vzhľadom na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná, spôsobuje hrubú

nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán a keďže žalobca nemohol
ovplyvniť jej obsah ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez
poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie na ktoré nemá nárok a to
zmluvný úrok a rôzne poplatky spojené s omeškaním. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka: „Neplatný
je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči

dobrým mravom.“ S poukazom na citované ustanovenie je dohoda o zrážkach zo mzdy neplatný právny
úkon.
Zrážky zo mzdy na základe spornej dohody o zrážkach zo mzdy sú vykonávané v rozpore so zákonom
a výrazným spôsobom sa zasahuje do ekonomickej situácie spotrebiteľa, pretože o výške pohľadávky
zo zmluvy o úvere, ktorá je bezúročná a bez poplatkov rozhoduje veriteľ a nie súd. V rámci takto

vyčíslenej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi sa môžu ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých
spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu. Inak povedané, sám žalovaný rozhodne o celkovej
výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi, ktorý takto sám rozhoduje,
že ním takto kvantifikovaná výška pohľadávky nebude vychádzať zo zmluvných podmienok, ktoré sú
neprijateľnými. Výkon zrážok zo mzdy je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole

primeranosti a žalobca je tak vystavený neprimeranému konaniu zo strany žalovaného ako dodávateľa.
Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred
hroziacim rizikom. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo,
že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje
a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť

musí brať súd za každých okolností ohľad. V danom prípade žalobca preukázal existenciu právneho
vzťahu medzi stranami konania a preukázal aj to, že tento právny vzťah vyžaduje bezodkladnú úpravu.
Podľa názoru žalobcu výkonom práv z dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu v prospech veriteľa by mohlo
v danom prípade dôjsť k zásahu do práv a právom chráneného záujmu navrhovateľa. Rovnako žalobca
preukázal potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, pretože veriteľ požiadal jeho zamestnávateľa o

vykonávanie zrážok zo mzdy podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré sa majú vykonávať až
do oznámenia odporcu o uspokojení jeho pohľadávky. V danom prípade sú zrážky zo mzdy vykonávané
v rozpore so zákonom aj z toho dôvodu, že pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere je premlčaná, pretože
zmluva o úvere je neplatný právny úkon a žalobca nemá nárok na žiadnu dlžnú sumu, a teda ani na
zostatok nesplatenej istiny.

25. Zmluva o úvere lepšia splátka je absolútne neplatný právny úkon, pretože žalobca v pozícii
spoludlžníka s dlžníkom v žiadosti zo dňa 10.01.2013 žiadali o úver vo výške 15 000 eur, ktorý chceli
splácať 10 rokov k 15. dňu v mesiaci, žalovaný však schválil žiadosť dňa 11.01.2013, pričom však
schválil úver vo výške 15.000 eur s náležitosťami, ktoré žiadosť o poskytnutie úveru neobsahovala

a to výšku mesačnej splátky, výšku úrokovej sadzby, údaj o RPMN, dátum prvej splátky a konečnej
splatnostiúveruaďalšienáležitostiuvedenéjednostrannežalovanýmvbode3.1zmluvyoúvere.Zmluva
o úvere predstavuje dvojstranný právny úkon, ktorý môže vzniknúť len na základe konsenzu zmluvných
strán. Skutočnosť, že žalobca s dlžníkom prijali zmenený návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý
predstavuje vyplnenie bodu 3.1 zmluvy o úvere žalovaným dňa 11.01.2013 z podaného žalobného

návrhu nevyplýva, pričom samotné čerpanie úveru nemožno považovať za konkludentné prijatie návrhu
zmluvy. Schválenie žiadosti vyplnením bodu 3.1 zmluvy o úvere podpísanej dňa 11.01.2013 treba
považovať za nový návrh na uzatvorenie zmluvy zo strany žalovaného, a keďže žalovaný nepredložil
žiadny listinný dôkaz, ktorým by žalobca s dlžníkom svojim podpisom potvrdil prijatie nového návrhuzo dňa 11.01.2013 na uzatvorenie zmluvy o úvere, nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere
a preto je zmluva o úvere absolútne neplatný právny úkon Pri neplatnej zmluve sú zmluvné strany
povinné vysporiadať sa v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1 a

nasl. Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu je pohľadávka žalovaného premlčaná v celom
rozsahu,pretožesubjektívnadvojročnápremlčaciadobanavydaniebezdôvodnéhoobohateniauplynula
dňa 11.01.2015 a objektívna trojročná premlčacia doba uplynula dňa 11.01.2016. V zmysle § 53c
Občianskeho zákonníka: „Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú
byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej

častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných
podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou
súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací
predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.“

26. V zmluve o úvere je predmet a cena uvedená v bode 3.1 článku 3 a tiež predmet zmluvy uvedený

v bode 3.2 tohto článku jednoznačne menším písmom ako údaje uvedené v článku I. a v článku II.
zmluvy o úvere. V danom prípade ide síce o formálnu chybu čo sa týka veľkosti písma, ktorú však
citované ustanovenie sankcionuje absolútnou neplatnosťou zmluvy o úvere. Nariadenie neodkladného
opatrenia predstavuje jediný efektívny prostriedok dočasnej ochrany pred realizáciou práv žalovaného
vykonávaním spornej dohody o zrážkach zo mzdy, keďže od zamestnávateľa žalobcu nemožno

spravodlivo požadovať, aby sám zhodnotil otázku platnosti či neplatnosti, resp. iných vád právnych
úkonov tretích osôb, na ktorých neparticipoval. Žalobcovi ako spotrebiteľovi je potom nevyhnutné
poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že v procese zrážok zo mzdy na základe
uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, sa zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie, nárok na ktoré je už
je medzi stranami sporný (nárok na plnenie nad sumu istiny poskytnutého úveru), bez súdnej kontroly

práv spotrebiteľa, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Na základe uvedených skutočností žalobca
navrhuje, aby Krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu vo výroku
ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

27. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§
355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru,
že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

28. Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút

neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie v danom prípade slúži dočasnému zabezpečeniu
ochrany ohrozených práv žalobcu a vyžaduje sa zásah súdu do vzťahov strán sporu nariadením
neodkladného opatrenia. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má právny záujem na neodkladnom
opatrení, t.j. osvedčil potrebnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre

vydaniekonečnéhorozhodnutiaapriichzisťovanínemusíbyťvždydodržanýformálnypostupstanovený
na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené
základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba úpravy pomerov strán
sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie
podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych

vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane,
teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia
získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby
boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

29. V danom prípade boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
konkrétne potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán (§ 325 ods. 1 CSP) a žalobkyňa osvedčila
(nemusela nepochybne preukázať) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnostinároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a rovnako osvedčila, že je dané nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy.

30. Tu je tiež namieste uviesť, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie v zmysle ust. §
325 ods. 2 písm. d) CSP, podľa ktorých neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

31. V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie

pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy;
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi
mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).

32. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa pripojila listinné dôkazy: oznam
zamestnávateľa žalobkyne adresovanú žalobkyni zo dňa 18.03.2019, potvrdenie zamestnávateľa

žalobkyne o zrážkach zo mzdy z 16.11.2020, Dohoda o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka v
bode 3.8 ako súčasť v Zmluvy o úvere z 11.1.2013, výplatné pásky za mesiace jún až október 2020.

33. Preskúmaním návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný.

34. V posudzovanej veci je neodkladné opatrenie faktickým opatrením predstavujúcim úpravu pomerov,
obmedzujúcim žalobcu v realizácii zabezpečovacieho prostriedku jeho pohľadávky voči žalovanému.
Posúdenie existencie potreby neodkladnej úpravy pomerov záviselo na okolnostiach konkrétneho
prípadu.

35. Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje pohľadávku veriteľa tým, že táto pohľadávka sa postupne
uspokojuje zrážkami zo mzdy dlžníka, ktoré vykonáva jeho platiteľ mzdy (zamestnávateľ). Po predložení
dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi dlžníkovi mzdy je tento platiteľ povinný realizovať zrážky zo mzdy
a vyplácať ich veriteľovi až do uspokojenia jeho pohľadávky (ak by tak neurobil, zodpovedá veriteľovi za

prípadnú škodu). Okrem zabezpečovacej funkcie má preto dohoda o zrážkach zo mzdy aj uhradzovaciu
funkciu.

36. Žalobkyňa predloženými listinnými dôkazmi, a to Dohodou o zrážkach zo mzdy, žiadosťou o
vykonávanie zrážok zo mzdy, výplatnou páskou, preukázala potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď

preukázal, že aktuálne sú jej vykonávané zrážky zo mzdy vo výške 160 eur mesačne.

37. Žalobkyňa tiež osvedčila danosť práva predložením typovej formulárovej dohody o zrážkach zo
mzdy, ako i realizáciu týchto zrážok zo mzdy, bez súdnej kontroly zmluvných podmienok, či tieto
nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ktoré súd skúma

z úradnej povinnosti ex offo, ako i naplnenie obligatórnych náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy.
Dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečujúca pohľadávku žalovanej na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje presnú a určitú (konkrétnu) výšku pohľadávky, ktorá má byť ňou zabezpečená
Dojednanie vymedzujúce predmet dohody o zrážkach zo mzdy je preto neurčité, osvedčuje (na účely
neodkladného opatrenia) neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky z hľadiska spotrebiteľského práva, a

teda i neplatnosť. Neprípustne umožňuje navyšovanie zrážok zo mzdy, čím dochádza k obchádzaniu
dojednaní v zmluvách o spotrebiteľskom úvere (jednostranným vymedzením výšky dlžnej pohľadávky).

38. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné prípadnému vzniku resp. navyšovaniu
bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej na úkor žalobkyne zamedziť, a to formou nariadenia

neodkladného opatrenia. Od žalovanej možno spravodlivo požadovať, aby sa zdržal realizácie zrážok zo
mzdy žalobkyne. Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto neodkladného opatrenia sa zároveň
nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu.
Nemôže tiež vzniknúť žalovanému nevykonávaním zrážok neprimeraná ujma, s prihliadnutím na to,
pretože vykonávaním zrážok ako sám tvrdí od decembra 2019 bola časť úveru vrátená (žalovaný

uvádzal, že ku dňu 14.01.2021 bolo na istinu poskytnutého úveru zaplatené zo strany žalobcu 6427,79
eur).39. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní nevychádzal len z tvrdení žalobkyne, ale predovšetkým z
predložených listinných dôkazov, odôvodňujúcich záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé.
Zaoberal sa obsahom právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje uplatňovaný nárok. Dohoda

o zrážkach zo mzdy je založená na mimosúdnom výkone zrážok zo mzdy, ktorý umožňuje postihovať
majetok dlžníka bez súdnej kontroly a ktoré zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi
nijako ovplyvniť. Výkon zrážok zo mzdy, jednostranne (žalobcom) stanovenej výšky zabezpečovanej
pohľadávky, teda nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti, preto spotrebiteľ môže byť
vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa, čo je v rozpore s požiadavkou dobrej viery

i legitímnymi záujmami spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok (či nespôsobujú hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa).

40. Je nevyhnutné spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v

euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy- zabezpečuje
a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú
skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal).

41. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako dvojstranný právny úkon má taktiež spotrebiteľský charakter a

preto napriek prípustnosti aplikácie tohto inštitútu v právnom poriadku, neznamená vylúčenie Dohody
o zrážkach zo mzdy z obligatórneho súdneho prieskumu zmluvnej nerovnováhy a neprijateľných
zmluvných podmienok.

42. Zmluvná sloboda spotrebiteľa, najmä vo vzťahu k obsahovým náležitostiam formulárových zmlúv,

je len iluzórna, keďže listiny vo formulárovej podobe pripravuje veriteľ. Argument, že spotrebiteľ je
slobodný v tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, nie je namieste vzhľadom na to, že v jednotlivých odboroch
podnikania postupujú spravidla zmluvní partneri spotrebiteľov obdobne a preto spotrebiteľ, ktorý by sa
rozhodol nepristúpiť na vopred pripravené zmluvné podmienky, odsúdil by sám seba k životu mimo
bežnú spoločnosť, bez využívania služieb. Nič také od spotrebiteľa spravodlivo požadovať nemožno.

Od jeho zmluvných partnerov však naopak požadovať možno, aby sa vo svojej činnosti správali voči
spotrebiteľovi poctivo (uvedené už odznelo v rozsudku Okresného súdu Chebe sp. zn. 15C/410/2009).

43. Aby k neoprávnenému zásahu do spotrebiteľských práv žalovaného nedošlo, je potrebné až do
súdom právoplatného vyriešenia sporných otázok medzi žalobkyňou a žalovanou, tomuto zamedziť

jedinou prípustnou formou, a to nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanej uložené
zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo
mzdy (iných príjmov) dlžníka uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou a oznámiť zamestnávateľovi
žalobkyne spoločnosti HOREZZA, a.s. so sídlom Palisády 36, Bratislava, gen. riaditeľstvo, mzdové
oddelenie, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne .

44. Podľa ust. § 337 ods. 1) C.s.p. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím
konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným
opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým
spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

45. Komentár k ust. § 337 C.s.p. Z uvedeného ustanovenia vyplýva koncepčná zmena, podľa ktorej
sa neodkladné opatrenia nemusia nevyhnutne spájať s konaním vo veci samej a upúšťa sa od
dočasnosti predbežných opatrení, zakotvenej v predchádzajúcej právnej úprave podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Pokiaľ súd pred začatím konania nariadi neodkladné opatrenie a neuloží povinnosť

navrhovateľovi podať v určitej dobe žalobu, poučí stranu, ktorej neodkladným opatrením ukladá nejakú
povinnosť, že táto strana - ak nie je spokojná s úpravou pomerov medzi stranami, ktorá vznikla
neodkladným opatrením a ktorá by sa inak považovala za trvalú - môže podať žalobu vo veci samej a o
právnych následkoch s tým spojených. Rozhodnutie o tom, či po nariadení neodkladného opatrenia má
nasledovať konanie vo veci samej iniciované navrhovateľom neodkladného opatrenia (teda, či má súd

navrhovateľovi uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej) alebo či je možné považovať neodkladné
opatrenie za rozhodnutie vo veci samej (ktoré môže prípadne podaním žaloby zvrátiť ten, komu bola
neodkladným opatrením uložená nejaká povinnosť), nie je svojvoľné, ale musí vychádzať z posúdenia
povahy veci. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.46. V danom spore súd poučil podľa ust. § 337 ods. 1 C.s.p. žalovanú, že môže podať proti žalobkyni
žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere lepšia splátka č. 7407079686, uzatvorenej

medzi žalobkyňou a žalovanou dňa 11.01.2013; právnym následkom úspešnej žaloby vo veci samej je
zrušenie neodkladného opatrenia

47. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil.

48. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1
CSP. Úspešnej žalobkyni odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči
v odvolaní neúspešnému žalovanému.

49. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).