Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/126/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116203218
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7116203218.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a členov

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice,
s.r.o., IČO: 44 518 684, so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, proti žalovaným v 1. rade: H. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y. F., J. XX, v 2. rade: H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. F., J. XX a v 3. rade: J. L.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y. F. J. XX, o zaplatenie 541,75 EUR s prísl., o odvolaní žalovaných v 2.
a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 4. septembra 2018 sp. zn. 35C/39/2016

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 4. septembra 2018 č. k. 35C/39/2016-104.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 4.9.2018 č. k.
35C/39/2016-104 rozhodol tak, že konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil (I. výrok), vo vzťahu medzi
žalobcom a žalovanou v 1. rade žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal (II. výrok), žalované v
2. a 3. rade zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 541,75 EUR s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne od 26.6.2015 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku (III. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovaným v 2. a v 3. rade náhradu trov konania v rozsahu
100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom

po právoplatnosti tohto rozsudku (IV. výrok).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovaným v 1. až 4. rade (voči pôvodnému
žalovanému v 1. rade J. L.F. bolo konanie zastavené uznesením zo dňa 20.3.2018) uplatneného nároku
titulom nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu bez nájomnej zmluvy za kalendárny rok 2014 vo
výške 541,75 EUR predstavujúceho bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo na strane žalovaných odo
dňa 26.6.2015, t.j. po uplynutí 30-dňovej lehoty od oznámenia vyúčtovania.

3. Právne vec posúdil podľa § 671 ods. 1, § 451 ods. 1 a ods. 2, § 511 ods. 1, § 563, § 517 ods.
1 veta prvá a ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. majúc z vykonaného dokazovania
za preukázané, že žalovaní užívali v rozhodnom období byt č. 3 na Postupimskej 21 v Košiciach bez
právneho titulu, nakoľko predtým existujúci nájomný vzťah bol ukončený ku dňu 30.4.2014 na základe
výpovede z nájmu. Ozrejmil, čo je potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie s poukazom na to, že
v prípade užívania bytu žalovanými bez akéhokoľvek zmluvného podkladu je nepochybné, že títo sa na

úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, pričom pri určení rozsahu bezdôvodného obohatenia, ktoré spočíva
vo výkonoch (užívaní bytu), treba zohľadniť široký súbor okolností, medzi iným výhody, ktoré žalovaní
získali tým, že v byte bývali, užívali ho, hoci neboli jeho nájomcami ani podnájomcami a nepostihovali
ich dôsledky prípadného opotrebenia bytu. Vyjadril názor, že pokiaľ by žalovaní bývali v akomkoľvekinom byte, taktiež by museli vynakladať na bývanie finančné prostriedky predstavujúce nájom a úhrady
spojené s užívaním bytu. Z uvedeného dôvodu potom bezdôvodným obohatením vo vzťahu k užívaniu
dotknutého bytu žalovanými bez právneho dôvodu je nutné rozumieť všetky mesačné úhrady spojené

s užívaním bytu a jeho príslušenstva, t.j. bežné nájomné a úhrady za spotrebované médiá vyjadrené
vo vyúčtovaniach vystavených žalobcom po skončení jednotlivých vyúčtovacích období. Mal za to,
že napriek tomu, že žalovaní predmetný byt užívali, nesplnili si svoju povinnosť uhradiť nedoplatok z
vyúčtovania služieb poskytovaných s užívaním bytu za rozhodné obdobie v sume 713,14 EUR. Nakoľko
čas predmetného plnenia titulom bezdôvodného obohatenia nebol medzi stranami sporu dohodnutý,

omeškanie žalovaných ohľadne nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu za dané
obdobie a za poskytnutie plnení v súvislosti s užívaním predmetného bytu v rozhodnom období možno v
zmysle § 563 OZ žiadať od doručenia predmetného vyúčtovania, kedy nasledujúcim dňom od 26.5.2015
sa žalovaní dostali do omeškania s plnením svojho peňažného dlhu. Žalobca však v konaní žiadal
sumu nižšiu, tiež úrok z omeškania až od 26.6.2015, preto súd nemal dôvod tomuto návrhu nevyhovieť.
Okrem toho posúdil tiež požadovaný úrok z omeškania a mal za to, že tento je uplatnený správne,

nakoľko ku dňu 11.6.2015 bola sadzba Európskej centrálnej banky 0,05%, čo za použitia § 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje presne 8,05% ročne. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že
nárok žalobcu je dôvodný čo do istiny aj príslušenstva tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia a preto žalobe vo vzťahu k žalovaným v 2. a v 3. rade v celom rozsahu vyhovel. Súčasne
súd predmetné konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil (z dôvodu, že v priebehu konania na majetok

žalovanej v 1. rade bol vyhlásený konkurz).

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči
neúspešným žalovaným v 2. a v 3. rade náhradu trov konania v celom rozsahu. V súvislosti so
zastavujúcim výrokom voči žalovanej v 1. rade o trovách konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalované v 2. a v 3. rade, v ktorom namietali
nedoplatok vyčíslený v predmetnom vyúčtovaní, keďže táto suma zahŕňa dlžné nájomné za mesiace
január, november a december v roku 2014. Mali za to, že žalobca nevykonáva ročné vyúčtovanie
predmetného bytu podľa odpisov skutočnej spotreby vody a kúrenia z meračov, ale iba rozúčtuje

mesačné nájomné do jednotlivých položiek tvoriacich nájom, a že skutočná spotreba ani nie je uvádzaná
v ročnom zúčtovaní, ktoré im správca posiela.

6. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobca poukázal na to, že žalované nepopierajú svoju
zodpovednosť za dlh, ktorý je predmetom žaloby a bol priznaný napadnutým rozhodnutím súdu, pretože

vosvojompodaníoznačenomodvolanie-oprava,obežalovanéuvádzajú,žetútosumu(541,75EUR)sú
ochotnévyplatiť,avšakpožadujú,abyžalobcaurobilopravnévyúčtovanie,kdeuvedieskutočnúspotrebu
vody a kúrenia na byte. Mal za to, že v odvolaniach oboch žalovaných absentujú obligatórne náležitosti
odvolacieho prejavu a považoval za vágne ich konštatovanie, že žalobca nedoručil správne vyúčtovanie,
nakoľko v ňom nie je uvedené skutočná spotreba, pretože samo o sebe nie je spôsobilé vyvodiť záver,

na ktorý ako odvolací dôvod žalované poukazujú. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ v odvolaní žalované
vytýkajú žalobcovi, že vyúčtovanie neobsahuje skutočnú spotrebu, táto námietka mala byť žalovanými
vznesená počas prvostupňového konania a to s ohľadom na základné princípy Civilného sporového
poriadku, najmä čl. 6 a čl. 8, ktoré súčasne odcitoval. Tiež s poukazom na ust. § 154 CSP a § 366
CSP právne uzavrel, že v prípade odvolacích námietok žalovaných nemožno hovoriť o novotách, keďže

ich nie je možné zaradiť medzi výnimky prípustné Civilným sporovým poriadkom s poukazom na to, že
odvolacie námietky žalovaných sú snahou o oddialenie nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti
prvostupňového rozhodnutia. Naviac uviedol, že súčasťou vyúčtovania za rok 2014 bolo aj vyúčtovanie
správcu domu, ktoré obsahuje aj údaj o skutočnej spotrebe v byte žalovaných, a že vyúčtovanie od
správcu domu plne korešponduje s údajmi o spotrebe uvedenej vo vyúčtovaní žalobcu. Tiež poukázal

na skutočnosť, že žalované nerozporovali výšku nákladov a ani výšku nedoplatku. Pokiaľ by aj žalobca
pripustil, že mohla byť skutočná spotreba obsiahnutá vo vyúčtovaní žalobcu, nie na samostatnom liste,
nie je tým daná nesprávnosť výšky nákladov za služby spojené s bývaním, ktoré žalované spotrebovali
v predmetnom byte za rok 2014. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu, aby
odvolanie žalovanej v 2. a v 3. rade odmietol, pretože nemá náležitosti podľa § 363 CSP alebo, aby

potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne a právne správny.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných v 2. a v 3.
rade ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, beznariadeniaodvolaciehopojednávaniavzmysleust.§385ods.1CSPacontrariovrozsahuvyplývajúcom
z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaných v 2. a v 3. rade nie je možné vyhovieť.

8. Podľa obsahu podaných odvolaní, predmetom odvolacieho prieskumu je výrok rozsudku, ktorým boli
žalované v 2. a v 3. rade zaviazané k povinnosti zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 541,75
EUR s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiaci výrok o náhrade trov konania
(v poradí 3. a 4. výrok napadnutého rozsudku).

9.Výrok,ktorýmbolokonanievočižalovanejv1.radezastavenéasúvisiacivýrokonáhradetrovkonania
vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade nadobudol právoplatnosť, pretože voči nemu odvolanie
podané nebolo.

10. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP v napadnutom

rozsahu potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.5.2020 o 9.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 19.5.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1,3 CSP.
12. Žalované v odvolaní namietali nesprávnosť vyúčtovania, z ktorého si žalobca predmetnou žalobou
uplatnil voči žalovaným vyúčtovaný nedoplatok (jeho časť). Nesprávnosť vyúčtovania videli v tom, že
nedoplatok vo vyúčtovaní podľa nich zahŕňa dlžné nájomné za mesiace január, november a december
v roku 2014, že žalobca nevykonáva ročné vyúčtovanie predmetného bytu podľa odpisov skutočnej

spotreby vody a kúrenia z meračov a že skutočná spotreba ani nie je uvádzaná v ročnom zúčtovaní,
ktoré im správca posiela.

13. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

14. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie žalobu s prílohami a procesné poučenia doručil žalovanej
v 3. rade postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP dňa 17.11.2017, ku ktorej sa nevyjadrila vôbec.
Ďalej zistil, že súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 106 ods. 3 CSP jej doručil dňa 18.7.2018
predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 4.9.2018, ktorého sa nezúčastnila, pričom svoju neúčasť
neospravedlnila a ani nepožiadala o jeho odročenie, preto súd pojednával bez jej prítomnosti a vo veci

aj rozhodol.

16. Odvolací súd ďalej zistil, že súd prvej inštancie žalobu s prílohami a procesné poučenia doručil
žalovanej v 4. rade do vlastných rúk dňa 19.10.2017, ku ktorej sa nevyjadrila vôbec. Ďalej zistil, že
súd prvej inštancie jej doručil dňa 10.7.2018 predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 4.9.2018,

ktorého sa nezúčastnila, pričom svoju neúčasť neospravedlnila a ani nepožiadala o jeho odročenie,
preto súd pojednával bez jej prítomnosti a vo veci aj rozhodol.

17. Z uvedeného vyplýva, že žalované boli v konaní až do rozhodnutia sporu súdom prvej inštancie
nečinné. Na základe toho ich odvolacie námietky uvedené v podanom odvolaní sú prostriedkami

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie.18. Odvolací súd preto prioritne skúmal, či odvolacie námietky žalovaných, ktoré dovtedy neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, žalované mohli použiť v odvolaní. K posúdeniu
uvedeného odvolací sú uvádza nasledovné.

19. Na účely zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania Civilný sporový poriadok zdôrazňuje princíp
kontradiktórnosti a zakotvuje procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, nesplnenie ktorých povinností je sankcionované stratou sporu. Porušenie

povinnosti tvrdenia je prejavom procesnej aktivity strany sporu, ktorou sa spája sankcia buď vo forme
nespornosti popretých skutkových tvrdení alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového
tvrdenia protistrany.

20. Z ust. § 366 CSP vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní
iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy

a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto
skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.

21. Ide o tzv. novoty v odvolacom konaní vymedzené v § 366 CSP, t.j. dôkazy a skutočnosti, ktoré
môžu zakladať odvolací dôvod, sú výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie.

Ako prvé teda odvolací súd skúma, či strana sporu takéto skutočnosti nemohla bez svojej viny uplatniť
už v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a
tvrdenia vzťahujúce sa na danú situáciu a neosvedčuje, že mohol ten ktorý dôkaz bez svojej viny označiť
alebo uplatniť procesný prostriedok obrany, nie je možné ani posúdiť splnenie zákonom stanovených
podmienok.

22. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalované všetko, čo namietajú v podanom odvolaní,
mohli použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalované vo svojom odvolaní neuviedli žiadne
skutočnosti, ktoré by im bránili uplatniť námietky uvedené v odvolaní už v konaní pred súdom prvej
inštancie.

23. V danom prípade niet žiadneho objektívneho dôvodu, pre ktorý by žalované nemohli uplatniť obranu
spočívajúcu na tvrdení o nesprávnosti predmetného vyúčtovania už v konaní na súde prvej inštancie
s poukazom na to, že žalované až do momentu podania odvolania v predmetnej veci boli v konaní
absolútne pasívne.

24. Žalované tak namietanie (ne)správnosti vo vzťahu k vyúčtovaniu, ako prostriedok procesnej obrany,
neuplatnili včas, pretože ho uplatnili až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, súčasne bez preukázania
skutočností, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 366 CSP.

25. Z tohto dôvodu nebolo možné na túto novotu prihliadať v odvolacom konaní.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 2. a 3. rade.

27. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Hoci žalovaný v odvolacom konaní bol úspešný a z toho dôvodu by na
rozdiel od žalovaných v 2. a 3. rade mal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, súčasne mu žiadne
preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 Ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p..Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).