Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, May 25, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717200327
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717200327.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcov v rade: X/ P.. Ž. L.,
W. X. X, XXX XX P., X/ G.. U. X., W. P..Y.. W. XXX/XX, XXX XX Q., X/ U. M., W. X.H. X, XXX XX P., X/
P. M., W. X. X, XXX XX P., X/ Q. L., W. X. X, XXX XX P., X/ T. L., W. X. X, XXX XX P., X/ P.. W. S., W.
X. X, XXX XX P., X/ P. S., W. X. X, XXX XX P., X/ B. F., W. X. X, XXX XX P., XX/ P. D., W. X. X, XXX XX
P., XX/ X. D., W. X. X, XXX XX P., XX/ G.. F. P., W. X. X, XXX XX P., XX/ O. P., W. X. X, XXX XX P., XX/

P. F., W. X. X, XXX XX P., XX/ B. I.Á., W. XXX XX O. XXX, XX/ U. O., W. X. X, XXX XX P., XX/ N. O.,
W. X. X, XXX XX P., XX/ Q. O., W. C.. Š. XXXX/X, XXX XX P., XX/ U. O.Á., W. C.. Š. XXXX/X, XXX XX
P., XX/ T. O., W. X. X, XXX XX P., XX/ Q. O., W. X. X, XXX XX P., XX/ H.. N. C., W. X.H. X, XXX XX P.,
XX/ H. I., W. X. X, XXX XX P., XX/ U. M., W. X. X, XXX XX P., XX/ U. M., W. X. X, XXX XX P., XX/ P. M.,
W. P.E. XXX/XX, XXX XX P., XX/ P. H., W. X. X, XXX XX P., XX/ P. D., W. X. X, XXX XX P., XX/ P.. U.
Ž., W. X. X, XXX XX P., XX/ N. X., W. X.H. X, XXX XX P., XX/ E. X., W. X. X, XXX XX P., XX/ W. H., W.

X. X, XXX XX P., XX/ P.. D. L., W. XXX XX A. XXX, XX/ W. U., W. X.H. X, XXX XX P., XX/ G.. Y. J., W.
X. X, XXX XX P., XX/ H. D., W. X. X, XXX XX P., XX/ U. D., W. X. X, XXX XX P., XX/ P.. G. C., F.., W. F.
XXXX/X, XXX XX P., XX/ G.. G. U., W. X. X, XXX XX P., XX/ G.. N. U., W. X. X, XXX XX P., XX/ H. W.,
W. X. X, XXX XX P., XX/ B.D. W., W. X. X, XXX XXMartin, XX/ P. I., W. X. X, XXX XX P., XX/ P. I., W. X.
X, XXX XX P., XX/ X. O., W. X.H. X, XXX XX P., XX/ P. X., W. X. X, XXX XX P., XX/ B. X., W. X. X, XXX
XX P., všetci právne zastúpení: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., so sídlom Martin, M.R. Štefánika 25,

IČO: 50 711 776, proti žalovanému: P. P., A.. XX.X.XXXX, W. S. XXX, XXX XX, S., právne zastúpenému
JUDr. Gabrielom Szabóm, advokátom so sídlom Kolárovo, Kostolné námestie č. 32, v konaní o určenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nadobudnutého vydržaním a na jeho strpenie, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že na pozemku v kat. úz. P., ktorý je na LV č. XXXX zapísaný ako KN C parc. č. XXXX/
X - N. F. Y. A. E. Q. X.XXX P. vo vlastníctve žalovaného, žalobcovia v rade 1/ až 47/ vydržali vecné

bremeno spočívajúce v práve prechodu pešo a prejazdu motorovým vozidlom v prospech nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v kat. úz. P., ktorá je zapísaná na LV č. XXXX ako KN C parc. č. XXXX/XX - N. F. Y.
A. E. Q. XXX P. a v prospech na nej postavenej stavby bytového domu - Dom X. X - X, X.. Č.. XXXX.

Určuje sa, že na pozemku v kat. úz. P., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX ako KN C parc. č. XXXX/XX -
N. F. Y. A. E. Q. XXX P., vo vlastníctve žalovaného, žalobcovia v rade 1/ až 47/ vydržali vecné bremeno

spočívajúce v práve prístupu ku vodovodnej a plynovej prípojke v prospech nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v kat. úz. P. zapísanej na LV č. XXXX ako KNC parc. č. XXXX/XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P. a na nej
postavenej stavby bytového domu - Dom X. X - X, X.. Č.. XXXX.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Žalobcovia sa žalobou podanou dňa 7.7.2016 proti žalovanému domáhali určenia, že na pozemku
nachádzajúcom sa v kat. úz. P., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX ako parc. reg. C KN č. XXXX/X - N.
F. Y. A.T. E. Q. XXXX P., nadobudli žalobcovia vydržaním právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu

spočívajúcemu v práve prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami, v práve parkovania, v práve
užívania položených inžinierskych sietí v prospech nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. P., ktorá je
zapísaná na LV č. XXXX ako parc. reg. C KN č. XXXX/XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P. a na nej postavenej
stavbybytovéhodomuč.s.XXXX.Súčasnežiadaliurčiť,ženapozemku,ktorýsanachádzavkat.úz.P.a
je zapísaný na LV č. XXXX ako parc. reg. C KN č. XXXX/XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P., ktorej vlastníkom je

žalovaný,nadobudližalobcoviavydržanímprávozodpovedajúcevecnémubremenuspočívajúcevpráve
prístupu k položeným inžinierskym sieťam a práve užívania položených inžinierskych sietí v prospech
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. P., ktorá je Okresnom úrade Martin zapísaná na LV č. XXXX
ako parc. reg. C KN č. XXXX/XX - N. F. Y. A. E. Q. XXX P. a na nej postavenej stavby bytového
domu č.s. XXXX. Žalovaného súčasne žiadali zaviazať zdržať sa zásahov do výkonu práva žalobcov,
ktoré zodpovedá vecným bremenám v rozsahu obmedzenia výkonu uzamykania brány, umiestňovania

prekážok na nehnuteľnosti v mieste práva prechodu. Súčasne požadovali priznať náhradu trov konania.

Žalobcovia žalobu odôvodnili tou skutočnosťou, že žalobcovia sú niektorí od času postavenia bytovky
užívateľmi bytov (žalobcovia 1, 3, 4, 5, 6, 12, 13, 20, 21, 24, 25, 27, 28, 29, 30, 36, 37, 39, 40, 41, 42, 43,
44, 45, 46, 47), niektorí sú právnymi nástupcami pôvodných užívateľov a vlastníkov bytov (žalobcovia

2, 7, 8, 9, 10, 11, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 22, 23, 26, 31, 32, 33, 34, 35, 38) a tieto byty žalobcovia a ich
právni predchodcovia mali v užívaní a následne nadobudli do vlastníctva. Tieto práva mali pôvodne ako
pracovníci Okresného stavebného podniku v Martine, ktorému patrili aj pozemky v okolí bytovky a tieto
slúžili a boli projekčne určené na položenie sietí nevyhnutných pre užívanie stavby a tiež na prechod
pešo do bytov a na príjazd motorových vozidiel vlastníkov bytov a ich parkovanie. Bytový dom bol

postavený na parc. č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX Y. XXXX/X, čo sú dnešné sporné
parcely a stavebné povolenie bolo vydané Mestským národným výborom v Martine pod. č. 1776/76/
Tč zo dňa 10.6.2016 v zmysle schválenej projektovej dokumentácie. Tá riešila podmienky užívania
bytov a podmienky ich sprístupnenia, teda aj odstavné plochy, parkovacie plochy, osadenie oplotenia,
obrubníkov, pripojenie na siete, vedenie týchto sietí a príjazdovú cestu k bytovému domu ako aj ku

garážam. Následne bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Mestským národným výborom v Martine pod
č. UPA 147/78 Tč zo dňa 24.1.1978, ktorým bolo povolené užívanie predmetného bytového domu. Je
teda nesporné, že pri samotnom kolaudovaní bola skúmaná okolnosť udržania podmienok stanovených
projektovou dokumentáciou a tiež okolnosť možného užívania bytov a samotnej budovy jej vlastníkmi.
Bytový dom mal zabezpečené všetky potrebné média na riadené obývanie bytov a tiež prechod pešo a

prejazdmotorovýmivozidlami.Maltedaprívodvody,plynu,vykurovaniaelektrickejenergiecezpozemky,
ktoré boli na tento účel určené a v čase kolaudácie patrili bývalému zamestnávateľovi jednotlivých
užívateľov bytov a investorovi. Tento stav trval dlhodobo od postavenia stavby až do roku 2008.
Žalobcovia takto stanoveným účelom pozemky dlhodobo, či už ako nájomcovia a následne vlastníci
bytov, užívali v rozsahu potrebnom na užívanie bytov. Takýto stav účelového užívania pozemku trval

od času odovzdania užívateľom a následne od času odpredania týchto bytov jednotlivým vlastníkom
minimálneodroku1993.Rokpredpodanímžalobynasúdsižalovanýztituluvlastníctvapozemkovzačal
nárokovať vlastnícke právo a začal žalobcov obmedzovať v ich prístupe pešo i motorovými vozidlami,
ich parkovaní, užívaní prívodov jednotlivých sietí, čo viedlo žalobcov k podaniu návrhu na vydanie
predbežného opatrenia, o ktorom rozhodoval Okresný súd Martin pod sp. zn. 7C/155/2016.

Žalobcovia boli teda dlhodobo dobromyseľní a vedomí toho, že pozemky sú stavebne i projektovo
určené na užívanie predmetných bytov. Bez ich účelového určenia by bol zmarený základný účel
stavebného konania bytového domu. Tomu napovedá skutočnosť vedenia prívodu vody, ktorý je riešený
napojením na rozvod vody z ulice X., pričom sieť vody je vedená cez parc. č. XXXX/XX, ktorá patrí

žalovanémuanatejtojemupatriacejparcelejeosadenáajvodomernášachta.Obdobneceztútoparcelu
je vedený rozvod plynu súbežne s rozvodom vody, ktorým je zabezpečený prívod uvedeného média pre
bytový dom. Cez parc. č. XXXX/X bol zabezpečovaný prístup k bytovému domu a v nej sú položené
inžinierske siete a to rozvod elektrickej energie, rozvod kúrenia a kanalizačná sieť. Všetky tieto siete sú
stavebnými objektmi nevyhnutnými k dosiahnutiu účelu bytového domu. Jednotlivé objekty, ako siete,

šachty, cesty, sú zahrnuté do existujúcej projektovej dokumentácie stavby a preto tvoria súčasť stavby
podľa schválenej projektovej dokumentácie, ktorej dodržanie bolo skúmané v rámci kolaudácie stavby.
Aktivity žalovaného smerujúce k znemožneniu užívania bytov v bytovom dome viedli k akútnej potrebe
zabezpečiť stabilitu vzťahov a k podaniu žaloby o vydržanie vecného bremena v rozsahu, ako je vecnébremeno vymedzené nižšie. Žalobcovia totiž konštatujú, že predmetné pozemky sú dlhodobo zaťažené
uvedenými sieťami a dlhodobo sú užívané ako príjazd k bytovým jednotkám a preto uvedené právo
vydržali. Vydržanie sa týka vecného bremena položenia sietí, vody a plynu na parc. č. XXXX/XX, ktorá

je tiež zaťažená meracou šachtou na zabezpečenie prívodu vody a plynu a zabezpečenie odpisu stavu
meracieho zariadenia. Vydržanie sa týka aj parc. č. XXXX/X, ktorá bola vždy používaná na prechod a
prejazd motorovými vozidlami na parkovanie a na položenie kanalizačnej siete, siete elektrickej energie
a siete parovod - kúrenia do času výstavby bytového domu doposiaľ. Vecné bremeno vzniklo na základe
splnenia zákonných podmienok a platí pre všetkých vlastníkov bytov na ťarchu vlastníka pozemku, ktorý

o stave položenia sietí a parkovania vozidiel v čase kúpy vedel.

Žalobcovia vo svojej žalobe poukázali na ust. § 151o ods. 1 Obč. zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.)
na ust. § 134 ods. 1 Obč. zákonníka a uviedli, že stav dobromyseľnosti žalobcov trval do roku 2015,
kedy žalovaní začali vyvíjať aktivity k obmedzeniu žalobcov v dovtedy zaužívanom spôsobe užívania
nehnuteľnosti s tým, že osadil dopravné značenie zákazu vjazdu motorových vozidiel na uvedený

pozemok, uskutočnil osadenie brány, kovovej konštrukcie a koncom roku 2015 vybudoval aj oporné
múry pre osadenie brány smerujúce k znemožneniu prístupu žalobcov k svojim bytom. Žalovaný žiadal
vytvoriť parkovacie miesta v zmysle žiadosti o určenie dopravného značenia odstavných stojísk na
parc. č. XXXX/X pred bytovým domom žalobcov. Žiadal ich však vytvoriť pre iný svoj objekt, ktorý
sa nachádza na ul. X., na ktorej má svoju nehnuteľnosť s ubytovacími kapacitami a nemá vyriešené

parkovanie vozidiel. Vzhľadom k tomu, že zriadenie uvedených odstavných stojísk nespĺňa podmienky
pre ich zrealizovanie a samotný prístup k nim je spojený s prístupom po komunikáciách KN parc. č.
XXXX/XX Y. XXXX/XX. Medzi stranami sporu dochádza k nedorozumeniam a postupom žalovaného
sú žalobcovia obmedzovaní pri prechode pešo, prejazde motorovými vozidlami cez sporné pozemky
žalovanéhoatiežsúobmedzovanépríjazdyvšetkýchinýchvozidielčiužzáchranných,požiarnych,alebo

iných zložiek. V budove sa nachádza 32 bytov, ktorých majiteľmi sú aj osoby vysokého veku a osoby
zdravotne ťažko postihnuté. Je teda cieľom žalovaného znemožniť prístup autom k jednotlivým bytom
u takých osôb, ktoré príjazd a parkovanie vždy považovali za ich právo, čo by bolo hlboko v rozpore so
zákonom, ale aj dobrými mravmi. Za účelom pokusu o mimosúdne vyporiadanie vzniknutého problému
žalovaný bol pozvaný právnym zástupcom žalobcov na jednanie, ku ktorému však nedošlo a žalovaný

naďalejzasahujedoprávžalobcovvydržanýchvecnýchbremien.Vydanierozhodnutiasúduje dôvodné,
nakoľko zlyhali všetky pokusy o mimosúdne vyriešenie veci a nie je predpoklad uzavretia dohody, čím
vyvstáva naliehavý právny záujem vlastníkov bytov na zabezpečenie si ochrany svojho vlastníckeho
práva k bytom a práva prístupu k nim ako i práva na položenie sietí jednotlivých médií, ktoré sú potrebné
pre riadne užívanie bytov.

K žalobe žalobcovia pripojili list Mestského úradu v Martine zo dňa 13.6.2016 adresovanému
žalovanému v súvislosti so zhotovením odstavných stojísk, výpis LV č. XXXX pre kat. úz. P., kópiu
katastrálnej mapy, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ako aj územné rozhodnutie, ktoré sa
týkali predmetného bytového domu, geometrický plán na zameranie pozemku a bytovky vyhotovený

12.10.1994 č. 32648600-209/94, ktorý bol úradne overený 3.10.1994 pod č. 1027/94, výpis LV č. XXXX a
XXXX pre kat. úz. P., vyjadrenie SPP - distribúcia, a.s. z 28.12.2015, vyjadrenie Turčianskej vodárenskej
spoločnosti, list Mestského úradu Martin adresovaný žalovanému zo dňa 7.5.2015, kópiu projektu,
vyhradené parkovacie státia označené dopravnou značkou, výzvu právneho zástupcu žalobcov.

Následne pripojili aj časť projektovej dokumentácie, ktorá sa týkala výstavby predmetného bytového
domu (č.l. 54 - 70) a navrhli výsluchy svedkov a niektorých žalobcov.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 17.3.2017, ktorým
žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Predovšetkým poukázal na skutočnosť, že na nadobudnutie

práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností. Žalobcovia
však tvrdia, že len dobromyseľne užívajú práva zodpovedajúce vecným bremenám aj s ich právnymi
predchodcami minimálne od roku 1993, avšak napriek tejto dobe si neboli schopní dať tieto práva
zapísať do katastra nehnuteľností a deklarovať ich opodstatnenosť. Žalovaná strana tvrdený vznik práv
zodpovedajúcich vecným bremenám namieta a naopak konštatuje, že žalovaný nadobudol sporné

pozemky v roku 2008 dobromyseľne bez akýchkoľvek vecných bremien v prospech tretích osôb
na listoch vlastníctva. Tieto pozemky v roku 2009 oplotil. Žalobcovia si vulgárnym spôsobom a
vyhrážkami proti žalovanému vynucovali neoprávnený prejazd motorovými vozidlami a prechod po
parcele žalovaného č. XXXX/X. Žalobcovia v predmetnom bytovom dome od roku 1993 nadobudli dovlastníctva len byty a príslušný podiel na pozemku pod bytovým domom, parc. č. XXXX/XX v kat. úz. P. a
na pozemku parc. č. XXXX/XX. Nenadobudli žiadne práva, ktoré by zodpovedali vecným bremenám. Pri
uzatváraní kúpnych zmlúv im muselo byť zrejmé, že nadobúdajú žiadne práva k sporným pozemkom,

dnes vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ žalobcovia poukazujú na projektovú dokumentáciu k výstavbe
bytového domu, takúto projektovú dokumentáciu nikdy nepredložili a to ani pri návrhu predbežného
opatrenia v konaní vecnom pod sp. zn. 7C/155/2016 na Okresnom súde Martin. Ďalej uviedol, že
žalobcovia nie sú vlastníkmi tých sietí, ktoré uviedli vo svojej žalobe a preto nedisponujú aktívnou vecnou
legitimáciou pre podanie takejto žaloby vo vzťahu k žalovanému. Žalobcovia nepreukázali, že by užívali

právo prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez spornú parc. č. XXXX/X dobromyseľne a
oprávnene, keďže nemajú žiadnu zmluvu a dohodu tak, ako to požadujú ustanovenia Obč. zákonníka
upravujúce vydržanie vecného bremena a teda nepreukázali, na základe akého titulu by mali vstúpiť
do dobromyseľnej držby, alebo do dobromyseľného výkonu tohto práva. Žalovaný na parc. č. XXXX/
X má riešené parkovanie pre bytový dom X. X a pre nadstavbu 13 bytových jednotiek na ul. X. X
Y. X, súp. č. XXX Y. XXXX Q. P., ktoré sú riadne povolené stavebným povolením mesta Martin č.j.

MSS-2109/2009-Ig, pričom v tomto stavebnom povolení je uvedené, že na pozemku parc. č. KN XXXX/
X v kat. úz. P. na existujúce spevnenej ploche sú nájomnou zmluvou v prospech stavebníka určené
odstavné miesta pre vozidlá. Tento dôkaz bol priložený ako príloha č. 1 k odvolaniu žalobcu proti
vydanému predbežnému opatreniu v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/155/2016. Žalovaný je potom
povinný poskytnúť odstavné miesta na tejto parcele v prospech nadstavby, ktorú realizoval C. P. -

P., podnikateľ so sídlom v Martine a pričom žalobcovia žiadajú zaťažiť parc. č. XXXX/X Y. XXXX/
XX až v takom veľkom rozsahu, čo by znemožňovalo žalovanému poskytnúť parkovacie miesta pre
nadstavbubytovéhodomu,čímsamôžezmariťprebiehajúcakolaudácianadstavbyzdôvodunedostatku
parkovacíchmiestanáslednesaznemožníužívaniebytovvzniknutýchnadstavbouažalovanýainvestor
tejto nadstavby môžu utrpieť vážnu finančnú stratu spôsobenú nemožnosťou skolaudovania bytov a

následnou nemožnosťou ich užívania a nemožnosťou platenia úveru, ktorý je čerpaný na nadstavbu.
Táto škoda môže byť neprimeraného finančného rozsahu pre žalovaného vzhľadom na práva žalobcov
vrade1/-4/.Požadovanýnávrhžalobcovhrubozasahujedovlastníckehoprávažalovaného.Žalobcovia
sa nemusia ku vchodu do bytového domu dostať motorovým vozidlom, postačuje im aj peší prístup,
alebosimôžudaťvybudovaťvstupdobytovéhodomuzparc.č.XXXX/XX,ktorájevichspoluvlastníctve.

Ďalejsazaoberalžalovanýúvahami,kdemôžužalobcoviazriadiťavybudovaťsvojeodstavnéplochyaaj
tvrdenými skutočnosťami ohľadne označenia dopravného značenia zákazu vjazdu motorových vozidiel
na parc. č. XXXX/X v roku 2015 s tým, že táto značka bola osadená už v roku 2011. Rozporoval tvrdenia
žalobcovtiežvtomsmere,žebránabolaosadenávroku2015,keďžetátambolaosadenávroku2010,s
realizácioudobudovaniaoploteniaparcielzjužnejstrany.Pokiaľžalobcoviatvrdia,ževroku1976jeparc.

č. XXXX/X určená projektovo na užívanie ich bytov na prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami, je
otázne,prečotútoskutočnosťnezlegalizovalianesnažilisazapísaťdokatastranehnuteľností akovecné
bremeno. Právni predchodcovia niektorých žalobcov museli vedieť, že z verejnej komunikácie nemajú
priamy prístup k svojim nehnuteľnostiam, bytom a vedeli o tom, že k ich bytom prechádzajú po cudzom
pozemku, parc. č. XXXX/X. Pokiaľ žalobcovia odôvodňovali spoju požiadavku na právo prechod pešo

a právo prejazdu motorovými vozidlami, odjakživa vykonávaným právom prechodu cez parc. č. XXXX/
X, poukázal žalovaný na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/22/2012 zo dňa
21.3.2013. K vydržaniu vecného práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí iba faktický výkon
tohto práva, ale oprávnený držiteľ musí vykonávať toto právo pre seba a v dobrej viere, že k veci mu
právo prináleží. Dobrá viera ale nemôže byť založená na subjektívnych okolnostiach, ale musí existovať

aj nejaký právny dôvod a to taký, z ktorého istý subjekt so zreteľom na všetky okolnosti môže objektívne
vyvodzovať a byť v dobrej viere, že na jednej strane mu patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom
vecného bremena a že na druhej strane je niekto povinný strpieť výkon tohto práva. Na úspech žaloby
vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu totiž nestačí len preukázať, že niekto
chodí po ustanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Skutočnosť, že sa niekto správa spôsobom,

ktorý napĺňa možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ešte neznamená, že je držiteľom
vecného práva. Nestačí iba subjektívne presvedčenie o jeho práve. Žalobcovia v rade 1/ - 47/, resp. ich
právni predchodiaci, užívali 32 bytových jednotiek od roku 1976 do roku 1993 ako nájomcovia bytov,
ktoré boli do roku 1990 vo vlastníctve socialistickej organizácie Okresný stavebný podnik v Martine a
podľadovtedyplatnejprávnejúpravyvecnébremenovočivlastníctvu,ktorémásocialistickáorganizácia,

nemožno vydržať. Žalobcovia si odkúpili byty okolo roku 1993, no od tejto doby taktiež užívali parc.
č. XXXX/X ako nedobromyseľní držitelia podľa ich subjektívneho pocitu, nie ako oprávnení z vecného
bremena, nakoľko so žiadnym z vlastníkov parc. č. XXXX/X od roku 1993 až doteraz nemali uzatvorenúžiadnu dohodu, ktorá by ich oprávňovala na prechod pešo a prejazd motorovými vozidlami. Žalobcova
nesplnili podmienky pre vydržanie, preto je ich žaloba nedôvodná a žalovaný ju žiadal zamietnuť.

Žalobcovia reagovali podaním došlým na súd 28.4.2017 na vyjadrenie žalovaného k žalobe a
reagovali konštatovaním, že v prípade vydržania vecného bremena dochádza k nadobudnutiu práva
zo zákona bez vôle hociktorej strany a nie je potrebné žiadne iné rozhodnutie, ani rozhodnutie
súdu, aby sa toto právo etablovalo. Na vznik vecného bremena vydržaním nie je potrebný žiadny
právny úkon. Tento stav však žalovaný ako nový vlastník, nerešpektoval, robil vznik tohto práva

neopodstatneným a bolo nevyhnutné pre právnu istotu žalobcov domáhať sa na súde konštatovania
práva určovacou žalobou. Žalobcovia tvrdia, že uvedené právo vykonávali pre seba a sú dobromyseľní
a ich dobromyseľnosť vyplýva zo vzájomného dojednania žalobcov s pôvodným majiteľom pozemkov,
to znamená s predchádzajúcim vlastníkom, ktorý realizoval uvedenú stavbu v zmysle vydaného
stavebného povolenia a vydaného kolaudačného rozhodnutia v prospech svojich zamestnancov. Stav
dohody pôvodného majiteľa bol dodržiavaný počas celej doby užívania predmetných bytov žalobcami a

dohody ich nadobudnutia až do predaja žalovanému. Predchádzajúci vlastník nikdy žiadnym spôsobom
nezasahoval do dohodnutého rozsahu a využívania práva vyplývajúceho z vecných bremien a tieto
vždy akceptoval a to aj potom, čo predmetné byty boli odpredané žalobcom v rade 1/ až 47/ až do
času odpredaja nehnuteľností žalovanému. Teda nevznikla žiadna pochybnosť o takto uzatvorenej
dohode o vecných bremenách a ak by vznikla, tak v zmysle ust. § 130 Obč. zákonníka sa pri

pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená. Žalobcovia sa preto dôvodne domnievali zriadenia
týchtovecnýchbremienavlastníkktomutoprávusanijakonebránil.Dobromyseľnosťžalobcovvyplývala
z okolností daného prípadu a tiež vyplývala z bežnej opatrnosti, ktorú bolo dôvodné predpokladať zo
strany žalobcov pri užívaní predmetných bytov. Pôvodný vlastník nikdy nedal žiadny náznak toho, že
by vecné bremeno práva prechodu pešo, prejazdu motorovým vozidlom, práva užívania položených

sietí dohodnuté pôvodným majiteľom nehnuteľnosti mal záujem napádať, alebo že by ho napadol
a tento stav trval až do zmeny vlastníctva na žalovaného. Keď žalovaný v roku 2008 zakupoval
predmetné nehnuteľnosti, tieto zakupoval tak, ako stoja a ležia s tým, že v čase pred kúpou zo zákona
vznikli na základe právneho titulu uzatvorenej dohody s pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti vecné
bremená a nič na tejto skutočnosti nemení fakt, že neboli zapísané v katastri nehnuteľností. Je

nepochybné, že v čase zakupovania pozemku žalovaným uvedená stavba a s ňou súvisiace stavebné
objekty, kanalizácia, prívod vody, cesta, parkovisko, rozvod kúrenia, boli realizované účelovo ako
stavebné objekty nevyhnutne potrebné pred dosiahnutie charakteru stavby ako obytného domu. Ak tieto
nehnuteľnosti žalovaný zakupoval, musel si byť vedomý toho, že takéto obmedzenie a vyhotovenie
stavebných objektov predchádzajúci vlastník odsúhlasil a teda je povinný aj on daný stav rešpektovať.

Nie je podmienkou vzniku vecného bremena zo zákona jeho zápis do katastra. Je nepochybné, že
stavebné objekty a budova v stavebnom povolení a kolaudačnom rozhodnutí neodmysliteľne patria k
sebe, tvoria jeden funkčný celok umožňujúci dosiahnutie účelu užívania stavby, za ktorý bola stavba
realizovaná a to bez ohľadu na zmenu vlastníctva v budúcnosti, ak nastal zákonný stav vzniku vecného
bremena. Ak sa žalobcovia odvolávajú na projektovú dokumentáciu stavby, vzhľadom na skutočnosť,

že sa túto žalobcom nepodarilo z dôvodu prechodu Okresného stavebného podniku v Martine do
súkromných rúk podnikateľa zabezpečiť, stále vyvíjajú úsilie o jej zabezpečenie prostredníctvom
Štátneho archívu. Tam, kde žalovaný konštatuje, že ak sú na pozemkoch KN parc. č. XXXX/X a KN parc.
č. XXXX/XX umiestnené prívody vody, plynu, elektrickej energie a kanalizácia a že tieto siete nepatria
žalobcom a preto nemôže byť daná aktívna legitimácia žalobcov v rade 1/ - 47/, žalobcovia uvádzajú,

že prívod vody, elektrickej energie, plynu, sa nenachádza na pozemku zastavanom stavbou, ale na
pozemku žalovaného, kde sú umiestnené aj meracie zariadenia, pričom prípojka patrí dodávateľovi
služby, alebo energie iba do miesta meracieho bodu, čo je evidentne na pozemku žalovaného. Preto
sa žalobcovia domáhajú práva na užívanie prípojok a to tých, ktoré sú odbočkami od hlavného vedenia
a sú v ich vlastníctve a sú nevyhnutne potrebné pre dosiahnutie účelu bývanie v bytovom dome. Preto

vecná legitimácia žalobcov v tomto smere je daná. Žalobcovia poukazujú na to, že vedenie spoločnosti
Stavmart, a.s. v zastúpení G.. U. F., G.. G. N., G.. U. Q. Y. U. X., ktorí boli štatutárni zástupcovia v tejto
obchodnejspoločnosti,ktorásprivatizovalapôvodnýOkresnýstavebnýbytovýpodnikaprávetietoosoby
uzavreli dohody o spomínaných vecných bremenách. Tieto dohody rešpektovali a týmito dohodami
bolo zabezpečené nerušené a dlhotrvajúce užívanie uvedenej 32-bytovej jednotky spolu s ostatnými

stavebnými objektmi uvedenými v projektovej dokumentácii až do času vzniku vecného bremena. Ak
žalovaný konštatuje, že uvedené parkovacie priestory potrebuje pre účely novovybudovanej stavebnej
jednotky X., tak týmto dokumentuje skutočnosť, že obdobne, ako v čase vydania stavebného povolenia
na obytný dom žalobcov, bolo nevyhnutné zabezpečiť parkovanie, čo bolo predpokladom kolaudáciebytového domu. K tomuto podaniu žalobcovia pripojil snímku z pozemkovej mapy vyhotovenú v roku
1974, časť projektovej dokumentácie nazvanej „súhrnné riešenie stavby“, technickú správu z projektovej
dokumentácie a situačné výkresy z projektovej dokumentácie.

Žalovaný sa vyjadril duplikou podanou prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktoré došlo na súd
1.6.2017. Žalovaný poukázal na ust. § 134 ods. 1 Obč. zákonníka a uviedol, že základnou požiadavkou
vydržania je dobromyseľnosť, ktorá žalobcovi jednoznačne chýba. Žalobcovia od roku 2008, kedy
žalovaný nadobudol sporné parcely, žalovanému nepredložili žiadne dohodu o vecných bremenách s

predchádzajúcimi vlastníkmi s vedením spoločnosti Stavmart, a.s., ktorá by ho oprávňovala užívať
akékoľvek oprávnenia na ťarchu sporných pozemkov a nemali a nemajú žiadne dobromyseľné
oprávnenie evidované v listoch vlastníctva. Tento argument uviedli žalobcovia prvýkrát až vo svojom
aprílovom vyjadrení v roku 2017. Navyše spoločnosť Stavmart, a.s., ani nebola stavebníkom bytového
domu žalobcov. Ak si žalobcovia v rade 1/ - 47/ od tejto spoločnosti byty v minulosti kupovali, tak mala
byť ich prvoradá povinnosť a základná starostlivosť o ich majetok, aby si už v tej dobe zakúpili byty aj

prípadným vecným bremenom na ťarchu sporných pozemkov a nie bez tohto vecného bremena, hlavne,
keď žalobcovia v tomto vyjadrení uviedli, že mali dohody s predchádzajúcim vlastníkom užívaných
pozemkov. Je predsa nelogické, aby 32 vlastníkov bytov zanedbalo svoju zákonnú povinnosť a pri kúpe
bytu nežiadali zapísať do katastra nehnuteľností aj prípadné vecné bremená na ťarchu okolitých parciel,
ak sa domnievali, že týmito oprávneniami dobromyseľne disponujú. Vydané kolaudačné povolenie a

stavebné povolenie je len povolením na stavbu 32 bytových jednotiek a žiadne ďalšie stavebné úpravy
nemožno z uvedených povolení vyčítať a domýšľať si ich. Vo svojich kúpnych zmluvách žalobcovia
nikdy nekupovali akékoľvek oprávnenia a už vôbec nie vecné bremeno na ťarchu sporných pozemkov
a preto žalovaná strana namieta dobromyseľnosť žalobcov. Žalobcom muselo byť pri uzatváraní
kúpnej zmluvy ohľadne bytov zrejmé, že žiadne vecné bremená k pozemkom nenadobúdajú a že

ak cez parcelu prechádzajú, tak bez súhlasu vlastníka žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný citoval
z rozsudku Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/22/2012 zo dňa 21.3.2013. Ďalej tvrdil, že žalobcovia
museli vedieť, že prechádzajú po cudzom pozemku k ich bytom neoprávnene a bez súhlasu vlastníka
a že nemohli toto vecné bremeno vydržať, nakoľko zákon predpokladá jednoznačné dobromyseľné
vydržanie. Navyše žalobcovia už v roku 2008, keď žalovaný kúpil parc. KN č. XXXX/X, boli zo strany

žalovaného informovaní, že si neželá, aby prechádzali ich súkromnými motorovými vozidlami po tomto
pozemku. Keď žalovaný v roku 2008 kupoval sporný pozemok, žiadne dopravné značenie určujúce
parkovanie motorových vozidiel na KN parc. č. XXXX/X nevidel a nevidel ani povrchové označenie, že
pod povrchom tejto parcely sú ťahané siete aj pre bytový dom žalobcov. Videl len, že 13 metrov od
bytového domu je odstavná plocha patriaca mestu Martin, kde môžu parkovať motorové vozidlá a nikde

nie je uvedené, že motorové vozidlá žalobcov musia byť odstavené priamo pred vchodom do bytového
domu. Navyše žalobcovia majú dostatočne veľký priestor za bytovým domom na parc. KN č. XXXX/XX,
kde môžu pohodlne odstavovať ich motorové vozidlá tak, aby vôbec nemuseli vchádzať ich súkromnými
motorovýmivozidlaminaparcelužalovaného.Žalobcoviasatýmtonávrhomdomáhajúlenzabezpečenia
neprimeranej pohodlnosti vzhľadom na vlastníctvo žalovaného.

Žalovaný ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcom patria siete od päty domu a od meracích
zariadenívbytovomdomeaodelektromerabytovodplynomera,ktorýjeumiestnenýnafasádebytového
dom zo severnej strany pozemku žalobcu. Siete, ktoré sú vedené po povrchom parcely, nedodávajú
energie výlučne len do domu žalobcov, ale aj do okolitých objektov, napr. rozvod tepla Martinskou

teplárenskou a.s., je dodávané teplo pre bytový dom žalobcov, ale aj pre ďalší bytový dom z južnej strany
pre učňovskú školu, pre 48-bytovú jednotu na ul. X. X, teda žalobcovia nie sú vlastníci týchto rozvodov
a nie sú v tejto veci aktívne legitimovaní na podanie žaloby s takýmto obsahom. Žalobcovia sa nemohli
ani len domnievať, že akékoľvek právo zodpovedajúce vecnému bremenu na týchto pozemkoch užívajú
oprávnene a dobromyseľne, nakoľko vlastník parc. č. XXXX/X túto parcelu riadne oplotil a umiestnil pred

niekoľkými rokmi na začiatkom tejto parcely dopravné značenie „zákaz vjazdu motorových vozidiel“ s
dodatkovoutabuľouokremmotorovýchvozidiel,ktorémajúpovolenievlastníkapozemku.Tátodopravná
značka jednoznačne preukazovala vôľu žalovaného voči tretím osobám, že si nepraje, aby na túto
parcelu vchádzali motorové vozidlá bez jeho povolenia. Ďalej žalovaný umiestnil na oplotenie pozemku
parc. č. XXXX/X tabuľky s označením „súkromný pozemok“, takže žalobcovia nemohli dobromyseľne

vchádzať motorovým vozidlom do takéhoto označeného priestoru. V priebehu 10 rokov, čo parc. č.
XXXX/X a parc. č. XXXX/XX žalovaný vlastní, niekoľkokrát došlo k slovným urážkam žalobcov na
adresu žalovaného v súvislosti so vzniknutým problémom. Žalovaný naviac žiadal, aby žalobcovia
doložili kompletnú originálnu projektovú dokumentáciu bytového domu žalobcov, nakoľko z neúplnýchfotokópií niečoho, čo by len mohlo byť projektovou dokumentáciou, nie je možné riadne sa k takémuto
dôkazu žalobcov vyjadriť. Žalovaný tvrdil, že ak by súd konštatoval práva zodpovedajúce vecným
bremená v prospech žalobcov, tak by žalovaného obmedzil na výmerách sporných pozemkov, čím by

znehodnotil vlastníctvo žalovaného a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky hrubo porušil vlastnícke
právo žalovaného. K tomuto vyjadreniu žalovaný pripojilo fotografiu dopravnej značky „zákaz vjazdu
motorových vozidiel“ a na kópii katastrálnej mapy znázornenie možností, kde môžu žalobcovia parkovať.

Súd v konaní vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu procesnými stranami,

výsluchom svedka U. X., čítaním kópie spisu Okresného úradu Martin, katastrálny odbor V 1946/1994,
výsluchom svedkyne G.. N. U., G.. A. H., Q. W.O., G.. W. W., U.. X. O. a žalobcu G.. F. P. a oboznámil
sa podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. 7C/155/2016.

Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:

Z výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. P. bolo nesporne preukázané, že žalobcovia sú pôvodnými vlastníkmi,
alebo právnymi nástupcami pôvodných vlastníkov bytov v bytovom dome „T. X. X-X“ Č.. X.. XXXX, ktorý
je postavený na KN parc. č. XXXX/XX, pričom pôvodní vlastníci bytov v bytovom dome sú bývalými
pracovníkmi Okresného stavebného bytového družstva a neskôr právneho nástupcu tohto zaniknutého
podniku obchodnej spoločnosti Stavmart, a.s., so sídlom v Martine.

Obchodná spoločnosť Stavmart, a.s. odpredávala svojim zamestnancom, ako pôvodným prvým
nájomcom spomínaných bytov, byty v danom obytnom dome v rokoch 1994 - 1995. Žalobcovia zhodne
tvrdili a táto skutočnosť nebola vyvrátená a žalovaným ani rozporovaná (a teda pre súd bola nesporná),
že ich zmluvy o prevode vlastníctva bytu mali zhodný obsah až na označenie jednotlivých bytov ako mala

zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Martin pod V 1946/1994.

S obsahom tejto zmluvy sa súd oboznámil potom, čo na návrh žalovaného bola fotokópia vkladového
spisu vyžiadaná z Katastrálneho odboru, Okresného úradu Martin a je zrejmé, že predmetom zmluvy
bol prevod vlastníctva bytu v bytovom dome vyššie uvedeného súpisného čísla a spoluvlastnícky podiel

na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku, parc. č. XXXX/
XX - zastavaná plocha o výmere XXX m2, na ktorom je dom postavený a spoluvlastnícky podiel k
pozemku, KN parc. č. XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere XXXX m2, ktorý prináleží k domu. Teda
predmetom prevodu bol vždy byt, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu
a spoluvlastnícky podiel k zastavanému pozemku, ale aj spoluvlastnícky podiel k priľahlému pozemku

(KN parc. č. XXXX/XX). Medzi spoločné zariadenia domu patrí práčovňa, sušiareň, kočíkáreň, spoločná
televízna anténa, hromozvody, komíny, mangľovňa, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické a
plynové domové prípojky a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu a slúžia výlučne domu, v
ktorom je prevádzaný byt umiestnený.

V čase prevodu vlastníctva bytu zmluva o výkone správy bola uzavretá s obchodnou spoločnosťou
Stavmart, a.s., so sídlom v Martine ako správcom (č.l. 203 - 210).

Z čiastočného výpisu z D. Č.. XXXX Y. D. Č.. XXXX pre kat. úz. P. súd zistil, že žalovaný je vlastníkom KN
parc. č. XXXX/X o výmere XXXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej

vklad bol povolený pod V 2651/08 zo dňa 9.7.2008 a je tiež vlastníkom pozemku, KN parc. č. XXXX/
XX o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktorú nadobudol dvomi kúpami a to na základe
kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 2319/08 zo dňa 29.6.2008 a kúpnej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený pod V 1022/10 zo dňa 12.4.2010.

Medzi stranami bolo nesporné, že žalovaný kúpil tieto pozemky vlastnícky v prospech neho zapísané
na vyššie uvedených výpisoch z listu vlastníctva pre kat. úz. P. od obchodnej spoločnosti Stavmart, a.s.,
so sídlom v Martine.

Medzi stranami bolo nesporné a táto skutočnosť bola preukázaná aj územným rozhodnutím,

kolaudačným rozhodnutím a stavebným povolením, ktoré boli vydávané v rokoch 1975 - 1978, že
investorom predmetného bytového domu bol Okresný stavebný podnik v Martine, ktorý bol právnym
predchodcom obchodnej spoločnosti Stavmart, a.s., so sídlom v Martine.Podľa územného rozhodnutia stavba 32-bytovej jednotky mala byť umiestnená na pozemkoch EN v kat.
úz. P. a to na parc. č. XXXX, XXXX/1 a ďalších.

Nesporné bolo, že parcely odpredané žalovanému vznikli rozdelením pôvodnej KN parc. č. XXXX a
takto boli parcely rozdelené už minimálne v roku 1994, o čom svedčí geometrický plán na zameranie
pozemku a bytovky č. 32648600-209/94, vyhotovený 12.10.1994 Ing. Pavlovičom - geodetická firma,
Martin, Severná 15, ktorý bol úradne overený 3.10.1994 pod č. 1027/94 (č.l. 14).

Napriek tomu, že žalovaná strana spochybňovala skutočnosť, že žalujúca strana pripojila časť
autentickej projektovej dokumentácie, ktorá sa viazala k predmetnej výstavbe, súd o tom nemal
pochybnosti. Vychádzal z faktu, že vzhľadom na skutočnosť, že bytový dom podľa kolaudačného
rozhodnutia bol kolaudovaný v roku 1978, o čom svedčí kolaudačné rozhodnutie z 24.1.1978, je zrejmé,
že po takmer polstoročí, ktoré ubehlo od kolaudácie bytového domu a ten zmenil vlastníka a privatizáciu
pôvodného vlastníka bytového domu, je nutné tolerovať fakt, že žalobcovia sú v dôkaznej núdzi, pokiaľ

ide o predloženie originálnej projektovej dokumentácie k bytovému domu.

Zo súhrnného riešenia stavby, ktoré bolo súčasťou projektovej dokumentácie (a súd tomu verí),
vyplývalo, že Okresný stavebný podnik Martin realizoval výstavbu 32-bytovej jednotky, teda obytného
domu, pre svojich zamestnancov, čo vyplýva zo súhrnného riešenia stavby a pokiaľ ide o technickú

vybavenosť predmetného bytového domu, stavba rátala s vodovodnou prípojkou, kanalizačnou
prípojkou, elektro-prípojkou, kanálom ústredného kúrenia, prípojkou plynu, s výstavbou spevnených
plôch v rozsahu XXX m2 a terénnymi úpravami. V čase výstavby, keď ešte parc. EN č. XXXX
nebola rozdelená a podľa kolaudačného rozhodnutia, ale aj podľa stavebného povolenia, výstavba
bola uskutočňovaná na nej, ale aj na ďalších pozemkoch tam uvedených, bolo v technickej správe

konštatované, že stavebný pozemok je v bezprostrednej blízkosti verejnej komunikácie a nie je potrebné
budovať príjazdovú cestu. Technická správa riešila aj zásobovanie pitnou vodou z verejného vodovodu,
vnútornú kanalizáciu zaústenú do verejnej kanalizácie. Z výkresovej dokumentácie, ktorú pripojila do
spisu žalujúca strana napriek pochybnostiam strany žalovanej o jej autentickosti, ale vyplývalo, že v
okolí samotného bytovému domu, ktorý na výkrese nazvanom „situácia“, je zakreslený pod č. 1, sa rátalo

s umiestnením smetníkov, umiestnením pracháčov na koberce, s príjazdovou cestou a s parkovacími
plochami za domom a to približne v miestach, ktoré sú na snímke z katastrálnej mapy, ktorú do spisu
pripojila strana žalujúca (č.l. 10), znázornené ako plochy zastavané garážami, popred ktoré stále vedie
KNparc.č.XXXX/X.Situáciuumiestneniapozemkov,ktoréspoluvlastníckypatriažalobcomapozemkov,
ktoré vlastnícky patria žalovanému, znázorňuje spomínaná snímka z katastrálnej mapy, ktorej kópia je

pripojená na č.l. 10.

K veci vypočutá G.. N. U., žalobkyňa v rade 40/, vo svojej výpovedi uviedla, že bola pracovníčkou
bývalého Okresného stavebného podniku v Martine a neskôr pracovníčka obchodnej spoločnosti
Stavmart, a.s. a zúčastňovala sa projektovania, realizácie a aj kolaudácie sporného obytného domu, v

ktorom v súčasnosti vlastní byt. Predmetom projektu bolo aj riešenie prístupovej komunikácie, ktorá
viedla popri bytovke a to popred schodiská, ktoré viedli k jednotlivým vchodom do bytového domu
a potom táto komunikácia, ktorá išla zo X. ulice, sa stáčala smerom na západ. V západnej časti sa
potom začali stavať garáže, ktoré mali byť najskôr stavané pre nájomcov z jednotlivých bytov. Keď
sa o tom dozvedeli iní pracovníci Okresného stavebného podniku, ktorí neboli nájomcami bytov v

spornej bytovke, tak sa začali dožadovať aj oni pridelenia nejakých pozemkov. V tom čase preto vedenie
Okresného stavebného podniku začalo prideľovať pozemky na výstavbu garáže a tak vznikla situácia,
že na danom mieste si garáže postavili zamestnanci Okresného stavebného podniku, ktorí ale nie všetci
boli aj nájomcami bytov v bytovom dome. Tí nájomcovia bytov, ktorým sa neušlo miesto na postavenie
garáže, mali umožnené, aby svoje motorové vozidlá parkovali na spomínanej prístupovej komunikácii,

ktorá viedla popred vchody do bytovky (súd konštatuje, že popred vchody do bytovky podľa snímky z
katastrálnej mapy vedie KN parc. č. XXXX/X). Vedením firmy boli nájomcovia bytov informovaní o tom,
že si tam môžu parkovať autá. Na pozemkoch, ktoré priliehali k bytovému domu, mali vybudované také
veci, ako napr. stojan na prášenie kobercov, pieskovisko pre deti a pod.. Aj keď žalobkyňa potvrdila, že
príjazdová komunikácia, ktorá slúžila aj na príjazd k iným bytovým domom v okolí, ktoré sa následne

postavili, napr. na ul. U. Š., nebola predmetom prevodu pri kúpe bytu, nájomcovia ju však roky používali
a Stavmart, ani jeho predchodca im nikdy nebránili v užívaní. Ona pri kúpe bytu vedela, že príjazdovú
komunikáciu nekupuje, ale v tom čase ju to nezaujímalo, pretože táto príjazdová komunikácia bola
používaná pre celé U. (pre okolité bytové domy). Nájomcovia príjazdovú komunikáciu užívali dovtedy,kým ju nekúpil žalovaný, ktorý im spočiatku v užívaní nebránil, ale neskôr začal s vlastníkmi bytu
v bytovom dome korešpondovať ohľadne parkovania, žiadal platenie za parkovacie miesta, vyznačil
parkovacieboxyapod.. Prvéschodiskodobytovéhodomujeumiestnenétak,žerovnoznehosapritom

vystupuje na príjazdovú komunikáciu a takto je pravdepodobne situované aj druhé schodisko v bytovom
dome. Keď byt kupovala v roku 1994, predmetom zmluvy nebolo žiadne právo k pozemkom, ktoré sú vo
vlastníctvežalovanéhoaanisanesnažilaozriadenievecnéhobremenaktýmtopozemkom,pretožebola
presvedčená,žejejtakétovecnébremenovzniklozozákonaoprevodevlastníctvabytov.Nevedelasauž
však vyjadriť, kto konkrétne jej povedal, že príjazdovú komunikáciu vedúcu popred vchody do bytového

domu môže užívať. V čase, keď sa pripravovala výstavba bytového domu a projektová dokumentácia,
pracovali na tomto projekte viaceré oddelenia bývalého Okresného stavebného podniku v Martine,
konzultovali tieto skutočnosti aj s vedením firmy, keď sa pripravovali dokumenty s týmto súvisiace a
vychádzalo sa z toho, že príjazdová komunikácia sa môže užívať nájomcami bytov.

Svedkyňa G.. A. H. pracovala v obchodnej spoločnosti Stavmart v roku 1994 a podieľala sa na predaji

bytov spornom bytovom dome. Predmetom prevodu boli byty, nie cesta, ktorá vedie popred bytovku. Tá
však stále slúžila na prejazd vlastníkom bytov, ale aj ďalším osobám, ktoré ju používali. Nespomínala
si, že by sa otázka tejto príjazdovej komunikácie nejako špeciálne riešila vo vedení obchodnej
spoločnosti. Vedenie firmy konštatovalo, že zdieľalo v tom čase názor, že keďže cesta vedie popred
bytovku a vždy ju používali nájomcovia a následne aj vlastníci bytov, môže sa naďalej používať. Pokiaľ

sa zúčastňovala nejakých rokovaní vedenia, alebo na poradách, nikdy nebola výhrada k používaniu
príjazdovej komunikácie vlastníkmi bytov. Zúčastňovala sa len niektorých rokovaní predstavenstva a to
tých, na ktoré bola z titulu svojej funkcie prizvaná, preto vie, že takýmto spôsobom sa rozmýšľalo o
užívanícesty,teda,žejumôžuužívaťnájomníci,resp.vlastnícibytov.Vtomčasenikohonenapadloriešiť
otázku príjazdovej komunikácie napriek tomu, že to nebolo zahrnuté v zmluvách o prevode vlastníctva

bytov. V čase, keď sa byty prideľovali do nájmu, alebo do užívania, všetky osoby, ktoré ich dostali, boli
zamestnancami Stavmartu. V čase, keď sa byty predávali, jeden nájomca už nebol zamestnancom
Stavmartu , a.s., ale byt mu bol odpredaný, pretože to bol bývalý zamestnanec a mal ho v nájme. Garáže
za bytovkou boli postavené skôr, ako prišla pracovať do podniku.

Z výpovede svedka Q. W. sa nepodarilo zistiť, aký bol konkrétny názor vedenia firmy Stavmart na otázku
príjazdovej komunikácie pred spornou bytovkou.

Svedkyňa G.. W. W. konštatovala, že v čase odpredaja bytov v spornej bytovke pracovala na oddelení
prípravy výroby a jej úlohou bolo vypracovať projektovú dokumentáciu, ktorá sa týkala odpredaja bytov.

Nevedela sa vyjadriť k tomu, či vedenie firmy riešilo aj otázku komunikácie popred bytovku. Chodili tade
autá, študenti. Nepamätala si však, že by vznikali nejaké nedorozumenia ohľadne užívania cesty, ktorá
viedla popred obytný dom. Nevedela sa vyjadriť ani k tomu, akým spôsobom sa riešila otázka, keď sa
pripravoval odpredaj bytov, otázka kanalizačnej prípojky a ďalších sietí, ktoré viedli k bytovke. Ona len
zameriavala rozmery bytov pri predaji bytov.

Svedkyňa U.. X. O. bola pracovníčkou Okresného stavebného podniku a neskôr jeho právneho nástupcu
obchodnej spoločnosti Stavmart, a.s., so sídlom v Martine a to v rokoch 1986 do 28.2.1992, keď
pracovalavofunkcii podnikovejprávničky.Včasepracovnéhopomeruriešilaprivatizačnýprojektfirmy,v
ktorom sa rátalo s odpredajom bytov zamestnancom. Spomínaná bytovka slúžila zamestnancom OSP a

neskôrStavmartu,ktorýboljehoprávnymnástupcom.Nevedelasaužvyjadriťktomu,čibolivyporiadané
aj pozemky, ktoré boli zastavené bytovým domom, avšak o predaji cesty, ktorá viedla popred bytovku,
sa neuvažovalo. Keďže ona sama užíva byt v susednom bytovom dome, vždy musela vnímať, akým
spôsobomsaužívapríjazdovákomunikácia,ktorávediepopredbytovýdom.Užívalihojednakobyvatelia
tohto bytového domu, ale aj iné osoby a aj ona sama.

Súd vypočul ako svedka na návrh žalujúcej strany aj U. X., ktorý bol členom predstavenstva bývalej
akciovej spoločnosti Stavmart, a.s., so sídlom v Martine, ktorá bola právnym nástupcom bývalého
Okresného stavebného podniku v Martine. Svedok zastával funkciu výrobno - technického riaditeľa.
Svedok uviedol, že Stavmart, a.s. začal s odpredajom bytov okolo rokov 1995, 1996 a pokiaľ šlo

o pozemky, ktoré sa nachádzajú pred bytovkou, alebo v jej okolí, alebo pozemok, ktorý nadväzuje
na schodiská do jednotlivých vchodov bytového domu, tak obchodná spoločnosť Stavmart, a.s.,
bola vlastníkom týchto pozemkov a ich zamestnancom, ktorým byty odpredávali, povedali, že ich
môžu používať. Taká bola dohoda vo vedení Stavmartu, že zamestnancom poskytnú užívanie týchtopozemkov. Nevedel sa už vyjadriť, či užívanie bolo bezodplatné, alebo odplata za užívanie bola nejako
zakomponovanádocenybytov.Filozofioupodnikubolo,žezamestnancom,ktoríbytyodkupujú,umožnia
prechod cez parcelu, ktorá vedie popred bytovku. Svedok si ale nevedel spomenúť, či o práve užívať

spornýpozemokbolizamestnancipriuzatváranízmlúvoprevodevlastníctvabytuubezpečovanínejakou
osobou, ktorá vystupovala pri kontraktačnom procese a podpisovala zmluvu za celý podnik. Uviedol
však, že filozofiou firmy bolo, že sú to ich zamestnanci a tak im umožnia užívať pozemky. Svedok v
roku 2003 odišiel do dôchodku a v tom období ešte firma Stavmart, a.s., fungovala. Neskôr ju prevzala
iná obchodná spoločnosť, na ktorej názov si nespomínal a táto obchodná spoločnosť predala sporné

pozemky žalovanému. K okolnostiam tohto odpredaja sa svedok vyjadriť nevedel. Svedok vyslovil
domnienku, že zamestnanci o filozofii vedenia týkajúcej sa užívania sporného pozemku vedeli, pretože
pozemky používali, chodili tade, mali tam aj nejaké garáže a na nejakom pozemku bolo umiestnené aj
potrubie, takže bolo logické, že je nutné umožniť im užívanie pozemkov. K tomu, prečo nedošlo aj k
odpredaju pozemkov v širšom okolí bytového domu, sa svedok vyjadriť nevedel.

Žalobca v rade 12/ G.. F. P. vo svojej výpovedi uviedol, že byt získal v roku 1994. Pred kúpou bolo
umožnenéjehozamestnávateľom,obchodnouspoločnosťouStavmart,a.s.,dostaviťsanamiestosamé,
kde mu byt bol ukázaný v prítomnosti vtedajšieho vedenia Stavmartu. Bol tam G.. N., F.A. X., F. H.
a pravdepodobne aj podniková právnička. Ukázali mu nielen celý byt, ale aj prístupovú komunikáciu
k nemu, detské ihriská a pieskoviská. Vtedy mal malé deti a táto vybavenosť bola pre neho dôležitá.

Ukázaný mu bol tiež prístup ku garážam, nakoľko mal záujem o kúpu bytu. Niekoľko dní potom bol
predvolaný na spísanie protokolu o odovzdaní bytu a pri tomto sa on prioritne zaujímal o parkovacie
miesto. Žalobca má totiž zdravotne veľmi ťažko postihnutú dcéru, ktorá používa invalidný vozík a z toho
dôvodu mal eminentný záujem o parkovanie jeho motorového vozidla pred vchodom do domu, v ktorom
mal byt a zaujímal sa tiež o možnosť získania garáže. G.. N. Y. F. H. mu povedali: „Tu máte váš byt,

toto ste kúpili a tu je prístupová cesta, kde vy môžete parkovať.“ Jemu to bolo odovzdané tak, že kupuje
byt aj s príjazdovou cestou aj s miestami, kde sa mohli deti hrávať. Žalobca tvrdil, že pravdepodobne
v zmluve mal uvedené, že kupuje byt a aj s prístupovou komunikáciou. Tvrdil, že pred kúpou bytu
mu bola ukázaná výkresová dokumentácia, na ktorej boli vyznačené príjazdové komunikácie a bol
ubezpečený o možnosti parkovania a príjazdu. On by totiž nikdy nekúpil byt, ku ktorému nemá prístup

a pre neho to bola prioritná otázka. Z podnetu vedenia firmy sa dohodol so susedmi, aby neparkovali
na tom mieste, kde stálo obvykle jeho auto, teda rešpektovali a ponechávali mu vždy jedno voľné
parkovacie miesto pred vchodom k jeho bytu. Názor susedov v čase, keď kupoval byt na príjazdovú
komunikáciu a miesto, kde môže parkovať autá, teda na cestu, ktorá vedie popred vchody, bol taký, že
je to ich, že sa musiac o to starať. Vedenie Stavmartu dokonca obyvateľom bytovky pomáhalo tak, že

keď na prístupovej komunikácii zrazilo auto jedno dieťa, tak vedenie Stavmartu v záujme zachovania
bezpečnosti detí zamestnancov pred vstupom na túto prístupovú komunikáciu osadilo bránu, ktorú mohli
vlastníci odomykať a zamykať a tým pádom vylúčilo z užívania cesty iné osoby. Mohli ju využívať len
vlastníci bytov v bytovom dome a takým spôsobom boli chránené ich deti. Bránu odstránil až žalovaný,
teda stála tam určite viac ako 10 rokov. Na druhej strane však vlastníkom potom komplikovala život

situácia, že ak čakali návštevu, ktorá prišla na aute, vozidlo muselo zostať pred bránou, návšteva mohla
vojsť len peši, zazvoniť vlastníkovi bytu, aby prišiel otvoriť bránu, aby mohla návšteva svojím autom
zaparkovať pred bytovým domom. Preto vyslovil názor, že ak by Stavmart, a.s., nechcel, aby vlastníci
užívali túto cestu, tak by nikdy nevynakladal náklady na to, aby tam osadil bránu, nikdy by pravidelne
neopravoval obrubníky, cestu neudržiavala a pod.. Žalobca ešte uviedol, že prejavil záujem o kúpu

garážeavedeniepodnikuhoinformovalo,žekugarážisamôžedostaťjednakpospomínanejprístupovej
komunikácii popred ich vchody až za miesto za bytovým domom, kde sa nachádzajú garáže, alebo po
verejnej komunikácii, ktorá patrila mestu Martin a ide o ulicu U. Š.. Nakoniec si garáž prenajal a využíval
obe prístupové komunikácie. Svedok ukázal, že brána sa nachádzala pred prvým vchodom do bytovému
domu od pozemku, KN parc. č. XXXX/X, ako je znázornený na geometrickom pláne na č.l. 14.

Zo spisu Okresného súdu Martin, sp. zn. 7C/155/2016 súd zistil, že žalobcovia dňa 05.05.2016
na Okresný súd Martin podali návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadali, aby bolo
žalovanému uložené zdržať sa do času rozhodnutia vo veci samej všetkých úkonov, ktorým by
znemožňoval žalobcom právo prechodu pešo, právo prejazdom motorovými vozidlami, právo užívania

položených sietí cez parc. č. XXXX/X a uloženia povinnosti zdržať sa do času rozhodnutia vo veci samej
všetkých úkonov, ktorými by znemožňoval žalobcom právo užívania siete prívodu vody a prívodu plynu
na parc. č. XXXX/XX, ktoré sú tam položené. Okresný súd Martin dňa 27.05.2016 vydal uznesenie,ktorým návrhu na vydanie predbežného opatrenia žalobcov vyhovel a uložil im, aby v lehote 30 dní od
právoplatnosti uznesenia podali návrh proti žalovanému na začatie konania vo veci samej.

Na základe odvolania žalovaného Krajský súd Žilina ako súd odvolací svojím uznesením sp. zn.
11C/323/2016 zo dňa 27.10.2016 uznesenie Okresného súdu zmenil tak, že návrh na vydanie
neodkladného opatrenia zamietol.

Vo svojom uznesení Krajský súd ako súd odvolací konštatoval, že žalobcovia dostatočne neosvedčili

naliehavosť bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy a ani
to, že by existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. Žiadnym spôsobom nebolo dostatočne
podložené tvrdenie žalobcov, že žalovaný znemožňoval žalobcom právo prechodu pešo, právo prejazdu
motorovými vozidlami a právo užívania položených sietí cez parc. č. XXXX/X a taktiež, že by
znemožňoval žalobcom právo užívania siete prívodu vody a prívodu plynu, ktoré sú pod povrchom
parc. č. XXXX/XX. Je spochybnené tvrdenie žalobcov, že až v roku 2015 začal žalovaný vyvíjať

aktivity smerujúce k obmedzeniu vlastníkov, keď už uskutočnil osadenie kovovej konštrukcie brány,
znemožneniu prístupu žalobcov k svojim bytom. Podľa žalovaného k osadeniu kovovej brány malo dôjsť
v roku 2010, preto nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že žalobcom nehrozí zo strany
žalovanéhotakébezprostrednénebezpečenstvoujmyaniejepotrebnéposkytnúťmudočasnouúpravou
ochranu ich práv spôsobom , že by bolo vyhovené ich návrhu.

Nároky žalobcov súd posudzoval podľa ustanovení § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
upravuje inštitút vecných bremien a podľa ustanovenia § 134 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje
inštitút držby.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľností
prechádzajú z vlastníctvom vecí na nadobúdateľa.

Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak je ten kto je na základe
právazodpovedajúcehokvecnémubremenuoprávnenýužívať cudziuvec,jepovinnýznášaťprimerané

náklady na jej zachovanie a opravy ; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou na
základe závetu v spojení s výsledkami konania v dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práv a
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Vecné bremená patria do skupiny vecných práv k cudzím veciam a spočívajú v obmedzení vlastníka

nehnuteľností (v tomto prípade mal byť ním žalovaný) buď za účelom prospešnejšieho využívania
nehnuteľností, alebo konkrétneho vlastníka, alebo v prospech určitej konkrétnej fyzickej, alebo
právnickej osoby. Vlastník nehnuteľností, ktorý je obmedzený, je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať,
alebo niečo konať. V zmysle ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka, môžu vecné bremená
vzniknúť tiež výkonom práva, čiže vydržaním za splnenia podmienok v ustanovení v § 134 Občianskeho

zákonníka. Vydržanie je jedným zo spôsobom nadobudnutia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
a tieto práva prechádzajú na nadobúdateľa len čo boli splnené podmienky vydržania.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 129 ods. 2 Občianskeho zákonníka držať možno veci ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý, alebo
opätovný výkon.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec, alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Inštitút vydržania potom upravuje ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo
zákonom určených právnických osôb.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú má vec

v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa§134ods.4Občianskehozákonníkaprezačiatokatrvaniedobypodľaods.1sapoužijúprimerane
ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Z ustanovení § 129, § 130 a § 134 možno vyvodiť, že podmienkami vydržania práva zodpovedajúceho
bremena sú:

a) subjekt práva vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a so zreteľom na všetky
okolnosti je dobromyseľný, že mu toto právo patrí

b) právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa vykonáva nepretržite po dobu 10 rokov

c) do 10-ročnej doby sa započíta i doba, po ktorú právny predchodca držiteľa práva vykonával práva
zodpovedajúce vecnému bremenu

d) na plynutie vydržacej doby sa primerane použijú predpisy o premlčaní

e) vydržaním nemožno nadobudnúť právo zodpovedajúceho vecnému bremenu k veciam, ktoré nemôžu
byť predmetom vlastníctva alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom

určených právnických osôb.

Základnou podmienkou je vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je oprávnená držba
tohto práva. Držiteľ musí byť, teda so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že vykonáva
právo zodpovedajúce vecnému bremenu. K vydržaniu nestačí správanie, ktoré by mohlo byť obsahom

takéhoto práva, napr. prechádzanie cez cudzí pozemok; ak má viesť takéto správanie k vydržaniu,
musí byť využívané ako právo a ten, kto sa takto správa, musí byť so zreteľom na všetky okolnosti
v dobrej viere, že je subjektom vykonávaného práva a, že toto právo vykonáva pre seba. Navyše
dobromyseľný držiteľ práva zodpovedajúceho vecnému bremenu musí byť presvedčený, že jeho právu
korešponduje povinnosť vlastníka danej nehnuteľnosti strpieť jeho správanie spočívajúce v užívaní

cudzieho pozemku. Skutočnosť, že právny subjekt užíva cudziu vec so súhlasom jej vlastníka, hoci aj
dlhú dobu, nemusí ešte sama o sebe viesť k záveru, že tento subjekt je oprávneným držiteľom. Na
úspech žaloby vo veci vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu nestačí preukázať, že
niekto chodí po stanovenú vydržaciu dobu cez cudzí pozemok. Cez cudzí pozemok možno prechádzať
na základe rôznych právnych dôvodov, napr. na základe záväzkového vzťahu alebo môže ísť o užívanie

cudziehopozemkuakoúčelovejkomunikácie.Skutočnosť,žesaniektosprávalspôsobom,ktorýmnáplni
možným obsah práv zodpovedajúceho k vecnému bremenu, napr. prechádzať cez cudzí pozemok ešte
neznamená, že je držiteľom vecného práva. Taký držiteľ je len ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti
dobrej viere, že má právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. Obvykle to bude ten, kto vykonáva
právo na základe právneho titulu, ktorý je neplatný, pričom oprávnený držiteľ pri zachovaní obvyklej

opatrnosti o neplatnosti, resp. o skutočnostiach ich spôsobujúcich, nevie a nemusí vedieť. Môže ísť
tiež o prípad tzv. domnelého právneho dôvodu držby, kedy tu titul vôbec nie je, ale držiteľ práva je so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že tu taký titul je.Účinky vydržania nastávajú priamo zo zákona a po uplynutí vydržacej doby sa oprávnená držba zmení
na právo zodpovedajúcemu vecnému bremenu a vlastníkovi dotknutej nehnuteľnosti súčasne vzniká
povinnosť z vecného bremena.

Do katastra nehnuteľností sa právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním zapisuje záznamom
na základe listín, napr.: rozhodnutia súdu.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že obchodná spoločnosť Stavmart, a.s začala

odpredávať byty na X. J. Q. P. v spornom bytovom dome v rokoch 1994 až v rokoch 1996. Nebolo
preukázané, že by niektorý zo žalobcov, resp. jeho právny predchodca, originálne uzavrel zmluvu o
prevode vlastníctva bytu v období kratšom ako 10 rokov predtým, ako sa stal vlastníkom KN C parc. č.
XXXX/X a KN C parc. č. XXXX/XX žalovaný. Teda minimálne 10 rokov neboli žalobcovia a ich právni
predchodcovia vo výkone v žalobe opísaných práv rušení.

Nepochybne bolo pre súd preukázané, že KN C parc. č. XXXX/X tvorí jedinú prístupovú komunikáciu
ku vchodom v bytovom dome žalobcov. V minulosti patrila samotnému vlastníkovi bytového domu, teda
Okresnému stavebnému podniku Martin a neskôr jeho právnemu nástupcovi, obchodnej spoločnosti
Stavmart, a.s.. Je časťou pôvodnej KN C parc. č. XXXX, na ktorej celej podľa prvotných dokumentov
ako boli stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia, ako aj územné rozhodnutie, mal bytový dom

a jeho vybavenosť realizované. Keďže iný prístup, než z tejto časti pôvodnej KN C parc. č. XXXX ku
vchodom v bytovom dome nebol, je zrejmé, že už nájomcovia sporných bytov od 70-80-tych rokov
min. storočia aj neskôr mali dôvod usudzovať, že majiteľ tohto pozemku je povinný strpieť ich prechod
pešo, ale aj prejazd motorovými vozidlami cez tento pozemok, najmä za predpokladu, že v zmysle
projektovej dokumentácie v časti, kde sa dnes za bytovým domom nachádzajú garáže (tak ako je to

zrejmé zo snímky z katastrálnej mapy č. l. 10) podľa projektovej dokumentácie tam bola pôvodne
projektovaná odstavná plocha pre motorové vozidlá. Presvedčenie žalobcov a ich predchodcov -
pôvodných nájomcov bytov v spornom bytovom dome, že majiteľ pozemku KN C parc. č. XXXX/
X, ktorý bol prístupovou komunikáciou popred ich vchody, je povinný rešpektovať ich prechod a
prejazd týmto pozemkom, vyplývalo a dôvodne mohlo vyplývať zo skutočnosti, že bez zabezpečenia k

prístupu ku vchodom do bytového domu by nemohol investor, ktorý bol súčasne pôvodným vlastníkom
tohto pozemku, bytový dom kolaudovať. Je zrejmé a žalobcovia nespochybnili tú skutočnosť, že
zmluvami o prevode vlastníctva bytu nenadobúdali žiadne vecné práva k sporným pozemkom a užívanie
týchto sporných pozemkov v ich zmluve riešené nebolo, pokiaľ ide o KN C parc. č. XXXX/X, avšak
presvedčenie, že pozemok na prejazd a prechod k svojim bytom, príp. ku garážam za bytovým

domom oprávnene užívajú, vyplývalo aj zo správania vlastníka tohto pozemku obchodnej spoločnosti
Stavmart a.s., ktorá aj pri odpredaji bytov žalobcom prijala filozofiu, že žalobcovia ako vlastníci bytov sú
oprávnení príjazdovú komunikáciu užívať na prechod a prejazd svojimi motorovými vozidlami. Samotné
umiestnenie stavby, ktorej investorom bol predchodca a.s. Stavmart, ani neposkytovalo iné riešenie
pre obyvateľov bytov než prístup cez spornú komunikáciu XXXX/X a preto žalobcovia, aj keď nemali

žiadnu písomnú zmluvu ohľadne užívania sporného pozemku, mali dôvod nadobudnúť hlboké vnútorné
presvedčenie, že vzhľadom na neexistenciu inej možnosti, pokiaľ ide o prístup ku vchodom do bytov a
správanie sa obchodnej spoločnosti Stavmart, a.s. prostredníctvom jej vedenia, ktoré rozhodlo o predaji
bytov s tým, že prístup majú obyvatelia zabezpečený práve cez spornú komunikáciu, im prechod a
prejazd cez tento pozemok právom patrí.

Vzhľadom na skutočnosť, že nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by niektorí z vlastníkov bytov,
ktorí pôvodne odkupovali svoje byty od a.s. Stavmart nadobudol tieto byty po roku 1998, je podľa
presvedčenia súdu splnená podmienka dĺžky vydržacej doby u prvých vlastníkov v danom bytovom
dome (10 rokov). Súd za hraničnú dobu totiž považuje rok 2008, keď sporný pozemok nadobudol

pokiaľ ide o parc. č. XXXX/1 žalovaný s tým, že z obsahu spisu Okresného súdu Martin, sp. zn.
7C/155/2016 vyplynulo, že až v roku 2010 žalovaný postavením oporného múru pred bránu začal
uskutočňovať obmedzenia pre obyvateľov bytového domu, ktorými mohol spochybniť ich presvedčenie
o dobromyseľnom výkone práva prechodu a prejazdu cez KN C parc. č. XXXX/X.

Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalobcovia, ktorí sú pôvodnými nadobúdateľmi bytu od a.s.
Stavmart, ale aj tí, ktorí sú právnymi nástupcami po pôvodných nadobúdateľoch bytov od a.s. Stavmart
v rokoch 1994-1996 (a ktorí si dobu výkonu práva prechodu a prejazdu cez KN C parc. č. XXXX/X mohlizapočítať) dobromyseľným výkonom právo prechodu a prejazdu cez spomínaný pozemok KN C parc.
č. XXXX/X toto právo vydržali.

Inak tomu je ale, pokiaľ ide o právo parkovania na KN C parc. č. XXXX/X. Z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by pôvodná projektová dokumentácia investora sporného bytového domu rátala so
zriadením parkovacích miest na komunikácii, ktorá prechádzala popred vchody do bytového domu.
Naopak projektová dokumentácia rátala so zriadením parkovacích miest za bytovým domom a na
tej časti, kde sú dnes postavané garáže. Je pravdou, že investor a vlastník sporného pozemku do

nadobudnutia tohto pozemku žalovaným mlčky trpel užívanie tohto pozemku, ktorý viedol popred
vchody do bytového domu aj za účelom parkovania, avšak pokiaľ ide o právo parkovania, ktoré
síce vlastník pozemku pred žalovaným nikdy nespochybnil, alebo žalobcov, resp. ich predchodcov
(pôvodných nadobúdateľov bytov v bytovom dome), vo výkone tohto práva nerušil, súd dospel k
presvedčeniu, že vo výkone tohto práva žalobcovia nemohli byť dobromyseľní v tom smere, že boli
presvedčení, že na parkovanie pred bytovým domom majú právo a vlastník pozemku je povinný toto

ich právo strpieť. Predovšetkým vlastník pozemku zriaďoval a v projektovej dokumentácii uvažoval o
zriadení parkovacích miest na inom mieste. Na tom mieste zriaďoval garáže, čím poskytoval vybavenosť
nájomcom bytového domu a neskôr ich vlastníkom, avšak práve vzhľadom na umiestnenie týchto
parkovacíchmiestniejemožnéztoho,žežalobcovpriparkovanínerušil,vyvodiťpresvedčeniežalobcov,
ktoré by zakladalo dobromyseľnú držbu, teda dobromyseľné vykonávanie práva parkovania pred

bytovým domom vychádzajúc z presvedčenia, že vlastník tohto pozemku je povinný ich parkovanie pred
bytovým domom aj trpieť, teda, že ich právu parkovať pred bytovým domom korešponduje povinnosť
vlastníka pozemku takýto výkon práva trpieť a to vzhľadom na skutočnosť, že k parkovaniu boli
vyhradené a projektované iné plochy, ktoré sa nachádzali za bytovým domom. Situácia pri výkone
parkovania je podľa presvedčenia súdu iná než pri výkone práva prechodu a prejazdu, kde pri výkone

práva a prechodu a prejazdu iná možnosť pre žalobcov a ich predchodcov dostať sa k bytom nebola,
čo práve mohlo zakladať ich dobromyseľné vnútorné presvedčenie, že toto právo im nepochybne patrí
a vlastník pozemku je povinný toto právo rešpektovať a strpieť. Oproti výkonu parkovania, ktoré podľa
presvedčenia súdu sa síce uskutočňovalo so súhlasom predchodcu žalovaného ako majiteľa pozemku,
avšak bez toho, aby nejaká skutočnosť oprávňovala žalobcov predpokladať, že majiteľ pozemku je aj

povinný strpieť ich parkovanie pred bytovým domom, preto podľa presvedčenia súdu ohľadne práva
parkovania, žalobcovia aj ich predchodcovia nemohli byť dobromyseľne tak ako u práva prechodu a
prejazdu, najmä ak majiteľ pozemku parkovanie plánoval vo forme výstavby garáži, ktoré zriadil na inom
mieste.

Preto pokiaľ ide o výkon práva spočívajúceho v parkovaní na KN C parc. č. XXXX/X súd dospel k
presvedčeniu, že výkon tohto práva u žalobcov aj ich predchodcov nebol dobromyseľný s prihliadnutím
naokolnostiprípadu,tedažalobcovianemohlibyťdobromyseľnívtom,žeimtotoprávonepochybnepatrí
a tomuto právu korešponduje povinnosť takýto výkon práva strpieť a preto súd dospel k presvedčeniu, že
pokiaľ ide o výkon práva parkovania, žalobcovia a ich predchodcovia podmienky vydržania spočívajúce

v dobromyseľnom výkone práva pre seba nesplnili, preto tejto časti súd žalobu zamietol.

Žalobcovia žiadali tiež určiť, že ku KN parc. č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaného nadobudli vydržaním
právo užívania položených inžinierskych sietí ako majitelia nehnuteľností vyššie uvádzaného bytového
domu. Z odôvodnenia žaloby malo vyplynúť, že cez KN parc. č. XXXX/X je zabezpečený nielen prístup

k bytovému domu, ale sa v nej nachádza aj rozvod elektrickej siete, resp. elektrická prípojka, rozvod
kúrenia a kanalizačná sieť. Podľa žaloby cez KN parc. č. XXXX/XX mala viesť vodovodná prípojka a
plynová prípojka. K týmto skutočnostiam žalobcovia produkovali dôkazy.

Súd ale dospel k presvedčeniu, že právo užívania týchto prípojok žalobcovia vydržať nemohli, pretože

patria medzi tzv. spoločné zariadenia domu, ktoré žalobcovia užívajú titulom svojho spoluvlastníctva
k týmto zariadeniam. Súd poukazuje na ust. čl. III. bod 3 zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorá
bola oboznamovaná vyššie a poukazuje na tvrdenia žalobcov, že všetci žalobcovia, resp. pôvodní
nadobúdatelia bytov v bytovom dome mali uzavreté zmluvy rovnakého znenia mimo opisu toho, ktorého
konkrétneho bytu, ktorý kupovali. Z ustanovenia tohto článku vyplýva, že vodovodné, teplonosné,

kanalizačné, elektrické a plynové domové prípojky sú spoločnými zariadeniami domu a to aj v prípade,
ak sú umiestnené mimo domu a slúžia výlučne domu, v ktorom je prevádzaný byt umiestnený.
Preto užívanie týchto prípojok v prospech žalobcov sa neodvíja od vydržaného vecného bremena,
ale od spoluvlastníctva k týmto spoločným zariadeniam domu. Pokiaľ ide o ďalšie časti elektrickýchrozvodov, teplonosného vedenia, kanalizácie, vodovodu, či plynového potrubia, súd konštatuje, že
žalobcovia titulom spoluvlastníctva spoločných zariadení domu sú spoluvlastníkmi len prípojok. Hlavné
potrubia patria iným organizáciám a v tomto smere sa stotožňuje s obranou žalovanej strany, že

užívanie týchto hlavných potrubí žalobcovia ani vydržať nemohli, avšak žalobcovia sa zrejme tohto
nedomáhali.Konštatovalivšak,žeprávoužívaťpoloženéinžinierskejsiete,resp.užívaťprípojkykdaným
inžinierskym sieťam, vydržali, avšak žalobcovia právo užívať prípojky k hlavným inžinierskym sieťam
nevydržali, ale nadobudli pri prevode vlastníctva bytu a sú v ich spoluvlastníctve. Preto tam, kde sa
žalobcovia domáhali určenia, že vydržali právo užívania položených inžinierskych sietí na parc. č. XXXX/

X a na parc. č. XXXX/XX v kat. úz. P., súd žalobu zamietol.

Druhým petitom uvedeným v žalobe sa žalobcovia proti žalovanému domáhali určenia, že nadobudli
vydržaním právo zodpovedajúce vecné bremeno spočívajúce v práve prístupu k položeným
inžinierskym sieťam na KN C parc. č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a v
práve užívania položených inžinierskych sietí v prospech ich bytového domu a pozemku, na ktorom je

postavený.

Z dokazovania vyplynulo, že na tomto pozemku sa nachádzajú vodovodná a plynová prípojka.
Skutočnosť existencie plynovej prípojky na spomínanej parcele patriacej žalovanému, je preukázaná
vyjadrením SPP - Distribúcia, a.s., so sídlom v Bratislave zo dňa 28.12.2015 (č.l. 17), z ktorého vyplýva,

že na KN C parc. č. XXXX/XX, ale aj na KN C parc. č. XXXX/XX, teda na pozemku zastavanom bytovým
domom, sa nachádzajú plynárenské zariadenia a to nízkotlakový plynovod DN80 OCL a nízkotlakový
pripojovacíplynovodDN50OCL.Orientačnýpriebehtýchtoplynovodovjeznázornenýnatzv.identifikácii
plynárenských zariadení, ktorá bola vyhotovená 28.12.2015 SPP - distribúcia, a.s. a tento náčrt je
pripojený na č.l. 187. Je z neho zrejmé, že cez KN C parc. č. XXXX/XX a následne cez parc. č. KN C

XXXX/XX k bytovému domu prechádza od hlavného plynovodného potrubia pripojovací plynovod, čiže
inak povedané, plynová prípojka.

Z potvrdenia Turčianskej vodárenskej spoločnosti, a.s, zo dňa 23.11.2015, ktoré bolo pripojené na č.l.
19 žalujúcou stranou, bolo zistené, že vodomer pre odberné miesto č. XXXXXXX, teda pre bytový dom

X. XXXX/X, X, X, X, je umiestnený vo vodomernej šachte, ktorá sa nachádza na KN C parc. č. XXXX/
XX v kat. úz. P.. Je samozrejmosťou, že vo vodomerných šachtách sa nachádza meracie zariadenie,
od ktorého potom smerom k bytovému domu vedie vodovodná prípojka, ktorá je už rovnako ako vyššie
uvádzaná plynová prípojka tzv. spoločným zariadením bytového domu.

Pokiaľ žalobcovia žiadali, aby súd konštatoval vznik vecného bremena práva užívania týchto
inžinierskych sietí, teda vodovodnej a plynovej prípojky, ktoré vedú cez KN C parc. č. XXXX/XX, súd
takémuto návrhu nemohol vyhovieť, pretože podľa presvedčenia súdu užívacie právo žalobcov nie je
odvodené od vydržania, ale naopak, je odvodené od spoluvlastníctva týchto spoločných zariadení
bytového domu tak, ako boli zadefinované v zmluvách o prevode vlastníctva bytového domu v čl. III.

pôvodných zmlúv o prevode vlastníctva bytu v predmetnom bytovom dome, ktoré podľa vyjadrenia
žalobcov boli u všetkých pôvodných nadobúdateľov bytov v bytovom dome rovnaké. Ide o čl. III bod 3
zmluvy, ktorá bola príkladmo pripojená do súdneho spisu (č.l. 205), z ktorého vyplýva, že spoločnými
zariadeniami domu sú aj plynové prípojky, vodovodné prípojky a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo
domu a slúžia výlučne domu, v ktorom je prevádzaný byt umiestnený. Preto užívacie právo k týmto

zariadeniam u žalobcov sa odvíja od ich spoluvlastníctva a nie od vydržania.

Súd však je toho presvedčenia, že vzhľadom na formuláciu zmlúv o prevode vlastníctva bytov ohľadne
týchto spoločných zariadení bytového domu mali pôvodní nadobúdatelia bytov v 90-tych rokoch
minulého storočia aj pri bežnej opatrnosti právo dôvodne predpokladať, že vzhľadom na existenciu

spoluvlastníctva k týmto prípojkám, ktoré je ich povinnosťou udržiavať, im právom patrí a prevádzateľ
bytu, teda pôvodný vlastník KN C parc. č. XXXX/XX by to mal rešpektovať, aj právo prístupu k položeným
inžinierskym sieťam. Preto je súd toho názoru, že od prvej polovice 90-tych rokov minulého storočia
sú pôvodní majitelia bytov a ich právni nástupcovia po dobu dlhšiu než 10 rokov, dobromyseľní, že im
výkon práva prístupu k týmto spoločným zariadeniam bytiu právom patrí a preto súd skonštatoval, že

žalobcovia dobromyseľne po dobu dlhšiu ako 10 rokov, resp. právni predchodcovia niektorých žalobcov,
ktorí nie sú pôvodnými nadobúdateľmi bytom, vykonávali právo prístupu k týmto dvom prípojkám a
preto ho vydržali.Súd preto rozhodol tak, že žalobcovia vydržali právo prístupu k dvom konkrétnym prípojkám
nachádzajúcim sa na KN C parc. č. XXXX/XX v prospech nehnuteľnosti, v ktorej majú umiestnené byty
a vo zvyšku, pokiaľ ide o právo užívania, ich žalobu zamietol.

Žalobcovia konštatovali, že žalovaný zasahoval do výkonu ich práv zodpovedajúcim vecným bremenám
uzamykaním brány, umiestňovaním prekážok na nehnuteľnosti v mieste práva prechodu. Takéto dôkazy
ale súdu neposkytli, aj keď sa odvolávali práve na obsah spisu Okresného súdu Martin sp. zn.
7C/155/2016. Z tohto spisu ale vyplynulo a to z odvolania, ktoré podal žalovaný proti uzneseniu

Okresného súdu Martin o nariadení predbežného opatrenia, ktoré uznesenie bolo následne, ako je
vyššie konštatované, zrušené Krajským súdom v Žiline, že on len opravil oporný múrik a nahradil
pôvodnú bránu inou bránou. Žalobcovia neprodukovali dôkaz, akým spôsobom ich žalovaný obmedzuje
v čase vyhlásenia rozsudku vo veci 10C/2/2017 a akým spôsobom zasahuje do výkonu ich tvrdených
práv. Súd týmto rozsudkom určil, aké vecné bremená k sporným pozemkom vo vlastníctve žalovaného
žalobcovia vydržali a za predpokladu, že určujúci výrok súdu nadobudne právoplatnosť, je predpoklad,

že sa tým dostatočne odstráni právna neistota na oboch procesných stranách o ich vzájomných právach.
Žalobcovia neprodukovali dôkazy preukazujúce uzamykanie brány žalovaným, umiestňovanie prekážok
na spomínanej nehnuteľnosti v mieste práva prechodu a prejazdu a preto súd v tejto časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Každá zo strán bola v istej časti
uplatňovaných nárokov úspešná, ale aj neúspešná. Preto súd konštatoval v súlade s ust. § 255 ods. 2
C.s.p., že žiadna zo strán pri tej druhej nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.