Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414200200
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2015:6414200200.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa: I.

C., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 25.01.2007 na uspokojenie
pohľadávky zo zmluvy o úvere č. 6070716 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom je n e p l a t n á .

II. Súd u r č u j e , že zmluva o úvere č. 6070716 uzavretá dňa 25.01.2007 medzi navrhovateľom a
odporcom je n e p l a t n á .

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 508,52 Eur s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne od 26.02.2015 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

V. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

VI. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 129,50 Eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Po pripustení zmeny návrhu uznesením zo dňa 05.01.2015 žiadal navrhovateľ určiť neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 25.01.2007 na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o
úvere č. 6070716 uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom, ďalej určiť neplatnosť úverovej zmluvy č.
6070716 uzavretej dňa 25.01.2007 a tiež uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť sumu 627,37 Eur s úrokom
z omeškania 5,5 % ročne od 21.07.2014 do zaplatenia.

Návrh zdôvodnil v podstate tým, že dohoda o zrážkach zo mzdy nevyjadruje jeho vôľu, lebo mu bola
pravdepodobne daná na podpis ako súčasť zmluvy o úvere a je neurčitá, nezrozumiteľná a v rozpore
s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na to, že spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach v jeho neprospech ako spotrebiteľa. Takisto samotná úverová zmluva je neplatnou,
nakoľko ju nepodpísal a navyše je vzhľadom na výšku odplaty v rozpore s dobrými mravmi. V dôsledku
neplatnosti úverovej zmluvy sa potom odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 627,37 Eur,

ktorú mu na podklade úverovej zmluvy už uhradil.

Odporca žiadal ešte pôvodný návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
zamietnuť popierajúc existenciu akéhokoľvek dôvodu jej neplatnosti. Dohoda má všetky zákonompredpísané náležitosti a má formu osobitnej listiny. Spochybňoval tiež naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti dohody. K návrhu rozšírenému o určenie neplatnosti úverovej zmluvy a o zaplatenie
bezdôvodného obohatenia sa odporca nevyjadril aj keď mu bol doručený dňa 25.02.2015.

Na pojednávaní dňa 21.05.2015 súd prejednal vec s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku v neprítomnosti odporcu, ktorý žiadal konať bez jeho účasti.

Po vypočutí navrhovateľa a po oboznámení listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisu súd zistil

nasledovné:

Súdu bola predložená zmluva o úvere zo dňa 25.01.2007 uzavretá podľa označenia účastníkov medzi
navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru
vo výške 7.000,- Sk (232,36 Eur) za poplatok 5.600,- Sk, t.j. celkovo mal dlžník vrátiť 12.600,- Sk v
10 mesačných splátkach po 1.260,- Sk s prvou splátkou splatnou dňa 22.02.2007. Podľa splátkového

kalendára boli nasledujúce splátky splatnými 22. dňa príslušného mesiaca.

Navrhovateľ síce v návrhu uviedol, že zmluvu nepodpísal, no pred súdom sa vyjadril, že skutočne od
odporcu dostal čiastku 7.000,- Sk. Súd preto navrhovateľovi neveril, že úverovú zmluvu nepodpísal,
pokiaľ nepredložil ani nežiadal vykonať dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že sa skutočne na zmluve nejedná

o jeho podpis. Súd z hľadiska ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka považoval úverovú zmluvu za
platnú, nakoľko bola podpísaná navrhovateľom ako konajúcou osobou.

Z formálneho hľadiska má zmluva formulárovú podobu, ide o vopred pripravené tlačivo s nemožnosťou
zmeny jeho obsahu s výnimkou uvedenia identifikačných údajov dlžníka, sumy úveru, poplatku za jeho

poskytnutie a varianty splácania.

Po právnej stránke ide o úverovú zmluvu, ktorá má právny základ v ust. § 497 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

zaplatiť úroky. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť
na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.

Súčasne sa nepochybne jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. a) zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme. Podľa § 3 ods. 1 cit. zákona bol veriteľ v rámci zmluvy o spotrebiteľskom
úvere definovaný ako fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania a podľa § 3 ods. 2 cit. zákona bola spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Súd nemal ničím v konaní preukázané, že by predmetný úver bol poskytnutý navrhovateľovi na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania a súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že odporca bol (a
stále je) spoločnosťou poskytujúcou spotrebiteľské úvery v rámci svojho podnikania.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter účastníkmi uzavretej zmluvy tak táto podľa § 4 ods. 2 písm. g)
zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu jej uzavretia musela obsahovať ako jednu zo svojich
náležitostí uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN).

Takúto náležitosť účastníkmi uzavretá úverová zmluva neobsahuje. Pritom v prípade RPMN sa jedná o
údaj slúžiaci spotrebiteľovi na zorientovanie sa v ponukách rôznych finančných inštitúcii poskytujúcich
úvery a na posúdenie výhodnosti poskytnutého úveru. Súčasne bol na základe zmluvy poskytnutý úver
vo výške 7.000,- Sk za odplatu 5.600,- Sk. Úver mal navrhovateľ splatiť za 10 mesiacov a tak v podstate
jednoduchým prepočtom možno dôjsť k tomu, že úroková miera sa pohybovala na úrovni viac než 90

% ročne.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Aj keď Občiansky zákonníkneobsahuje definíciu dobrých mravov, opierajúc sa o doterajšie vymedzenie dobrých mravov právnou
teóriou i súdnou praxou možno zhrnúť, že za dobré mravy treba považovať spoločensky všeobecne
uznávané nepísané pravidlá morálky a slušnosti v medziľudských vzťahoch. Právny úkon, ktorý je v

rozpore s týmito zásadami je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihovaný absolútnou neplatnosťou,
ktorá nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí akoby nebol
urobený. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd ex officio.

Vzhľadom na neprimeranú výšku úroku dosahujúceho úroveň takmer 100 % ročne a s prihliadnutím na

to, že odporca, ktorý zmluvu pripravil, ignoroval svoju povinnosť uviesť do úverovej zmluvy základný
pre spotrebiteľa indikatívny údaj o jeho nákladoch na úver, súd dospel k záveru, že úverová zmluva
je absolútne neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor s pravidlami morálneho
charakteru a tým v rozpore s dobrými mravmi. To isté už konštatoval aj Krajský súd v Banskej Bystrici
v odôvodnení uznesenia zo dňa 10.04.2008 č.k. 23Sp/19/2008-19 v konaní, v ktorom otázku platnosti
zmluvy posudzoval ako otázku predbežnú.

Na zabezpečenie pohľadávky z úverovej zmluvy bola účastníkmi v rovnaký deň ako úverová zmluva
uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Táto je skutočne
obsiahnutá v osobitnom dokumente. Jej platnosť je však potrebné posudzovať vo väzbe na úverovú
zmluvu, pretože je logické, že pokiaľ by nebolo úverovej zmluvy, nebolo by ani čo dohodou o

zrážkach zabezpečovať. Súd je potom toho názoru, že ak hlavný právny vzťah - úverová zmluva ako
zabezpečovaný právny vzťah je neplatným, nemôže byť pre rozor so zákonom podľa § 39 Občianskeho
zákonníka platným ani zabezpečovací právny úkon dohody o zrážkach zo mzdy, ktorého existencia je
na úverovej zmluve závislá.

Súd preto vyslovil, že tak úverová zmluva zo dňa 25.01.2007 ako aj dohoda o zrážkach zo mzdy sú
neplatnými právnymi úkonmi, pričom naliehavý právny záujem navrhovateľa na tomto určení podľa §
80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku spočíval v tom, že odporca predložil jeho zamestnávateľovi
žiadosť zo dňa 27.11.2013 o vykonávanie zrážok zo mzdy na podklade predmetnej dohody o zrážkach
a v tejto situácii potom nemá navrhovateľ okrem tohto žalobného návrhu iný právny prostriedok, ktorým

by mohol odstrániť svoju neistotu v tom, či sa zrážky vykonávajú na základe platného právneho úkonu
a teda či ich zamestnávateľ má alebo nemá vykonávať.

Podľa predloženého prehľadu splátok zaplatil navrhovateľ odporcovi v súvislosti s úverovou zmluvou
sumu 83,64 Eur dňa 21.03.2007 a sumu 29,87 Eur dňa 18.01.2010 (spolu 113,51 Eur). Okrem toho

v exekúcii vykonávanej na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v rozhodcovskom konaní
iniciovanomodporcomkvôlineplateniuúverunavrhovateľom,bolavprospechodporcuakooprávneného
vymožená od navrhovateľa čiastka 328,62 Eur (potvrdenie súdneho exekútora JUDr. Krutého č.l. 54
spisu zo dňa 09.04.2014). Exekúcia bola následne zastavená. Napokon z potvrdenia zamestnávateľa
navrhovateľa je zrejmé, že tento mu zrazil zo mzdy na podklade predmetnej dohody o zrážkach zo dňa

25.01.2007 sumu 298,75 Eur za mesiac december 2013 (oznámenie adresované navrhovateľovi na č.l.
9 spisu).

Ako už bolo uvedené, úverová zmluva je absolútne neplatnou. Nakoľko navrhovateľ uhradil na podklade
uzavretej zmluvy žalovanému viac než poskytnutých 232,36 Eur, čiastka uhradená ním nad túto

sumu predstavuje bezdôvodné obohatenie sa odporcu na jeho úkor podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), ktorý hovorí, že bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením z neplatného právneho úkonu. Odporca sa vzhľadom na neplatnosť úverového vzťahu na úkor
navrhovateľa bezdôvodne obohatil o sumu 508,52 Eur (740,88 Eur mínus 232,36 Eur) a túto je povinný
mu zaplatiť podľa § 451 ods. 1 OZ, ktorý určuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať a podľa § 456 OZ, podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať
tomu, na úkor koho sa získal. Súd preto návrhu čo do sumy 508,52 Eur vyhovel a vo zvyšku ho zamietol.
Len na okraj súd uvádza, že rovnaký výsledok by nastal aj v prípade platnosti úverovej zmluvy, pretože
podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy v prípade
absenciu RPMN v úverovej zmluve bol úver bez poplatkov a bez úroku, čo by takiusto v rovnakom

rozsahu zakladalo bezdôvodné obohatenie odporcu na základe plnenia prijatého bez právneho dôvodu.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (ďalejlen „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013. Záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia
vznikol po 01.02.2013, pretože po tomto dni bolo navrhovateľovi zrazená zo mzdy (resp. podľa dátumu
na potvrdení exekútora vymožená) suma prevyšujúca odporcom z titulu úverovej zmluvy nárokovateľnú

sumu 232,36 Eur. Výška úrokov z omeškania sa preto spravuje úpravou platnou od 01.02.2013. Podľa
§ 3 nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Súd nemal preukázané, že by sa odporca dostal do omeškania so zaplatením
bezdôvodného obohatenia skôr ako dňom nasledujúcim po dni, kedy mu bolo doručené rozšírenie

žalobného návrhu o tento nárok. Do omeškania so zaplatením sumy 508,52 Eur sa preto žalovaný dostal
podľa § 563 OZ v spojení s § 41 ods. 3 O.s.p. dňom nasledujúcim po dni doručenia opisu žalobného
návrhu, čo bol deň 25.02.2015. Čas plnenia totiž nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu
ani dohodou účastníkov. Preto od nasledujúceho dňa 26.02.2015 má navrhovateľ nárok na úrok z
omeškania až do zaplatenia vo výške iba 5,05 % ročne (0,05 % ako základná úroková sadzba ECB
platná ku dňu 25.02.2015 + 5 percentuálnych bodov). Vo zvyšku preto musel súd návrh zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a nakoľko
navrhovateľ ako účastník úspešný v prevažnej časti náhradu trov konania nežiadal, súd mu náhradu
trov konania nepriznal.

Keďže navrhovateľ bol v konaní od súdnych poplatkov oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a súd jeho návrhu v prevažnej časti vyhovel, je odporca vzhľadom
na tento výsledok povinný s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 cit. zákona zaplatiť súdny poplatok
z návrhu na začatie konania vo výške 99,50 Eur a z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo
výške 33,- Eur (ktoré bolo nariadené na návrh navrhovateľa).

Už len záverom súd poznamenáva, že rozhodcovský rozsudok (ktorý bol podkladom v súčasnosti už
zastavenej exekúcie) netvoril žiadnu prekážku pre toto konanie. Ide o nulitný právny akt, lebo bol
vydaný na podklade neplatnej rozhodcovskej doložky zakomponovanej do všeobecných obchodných
podmienok. Ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach,

na ktoré úverová zmluva odkazuje, početná spotrebiteľská judikatúra (viď napr. rozhodnutie NS SR
sp. zn. 6Cdo/217/2012 zo dňa 21.03.2013) konštantne uvádza, že rozhodcovská doložka zakotvená
vo všeobecných obchodných podmienkach je ako neprijateľná podmienka neplatnou a rozhodcovský
rozsudok vydaný na jej podklade je nulitným právnym aktom.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia

sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.