Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, December 19, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1CoPr/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913219683
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tutko

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7913219683.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu

JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu Š. L., bytom v I., G. Č.. XXX/
XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Verebom, advokátom so sídlom v Košiciach, Šoltésovej č. 5 proti
žalovaným 1. Mestskému bytovému podniku, obecnému podniku, so sídlom v Čiernej nad Tisou, Letná
č. 183, 2. Mestu Čierna nad Tisou, so sídlom v Čiernej nad Tisou, Námestie pionierov č. 1, zastúpený
JUDr. Bartolomejom Kaščákom, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, M.R. Štefánika č. 171,
o zaplatenie 3.570,28 eura s prísl., o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu
Trebišov zo dňa 7.12.2016 č.k. 10Cpr/3/2013-92 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v časti vyhovujúceho výroku tak, že žalobu vo vzťahu k žalovanému v druhom rade
z a m i e t a.

Náhradu trov prvostupňového konania účastníkom nepriznáva.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 3.570,28
eura s 5,75% úrokom od 1.4.2013 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v

rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného a žalobcovi zároveň priznal právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o peňažnom nároku žalobcu titulom zmluvných
nárokov.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca uzavrel so žalovaným v prvom

rade dňa 4.7.2003 dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.1991 a v pracovnom pomere bol u
žalovaného v prvom rade do 7.3.2011. Z dôvodu nevyplatenia mzdy za mesiac január 2011 žalobca dňa
8.3.2011 so žalovaným v prvom rade okamžite skončil pracovný pomer. Žalovaný ako zamestnávateľ
nevyplatil žalobcovi celkovú mzdu vo výške 2.044,21 eura a ďalej mu nevyplatil náhradu mzdy v sume
priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 1.113,32 eura. Ďalej
súd vychádzal zo zistenia, že žalobca v konaní uplatňoval náhradu za nevyčerpané stravné lístky v
sume 93,55 eura a náhradu za nevyčerpanú dovolenku vo výške 319,20 eura. Celkové mzdové nároky

žalobcu voči žalovanému v prvom rade predstavovali sumu 3.570,28 eura. Ďalej súd vychádzal zo
zistenia, že žalovaný v prvom je je príspevkovou organizáciou žalovaného v druhom rade a zakladacou
listinou Mestského zastupiteľstva v Čiernej nad Tisou zo dňa 21.12.1993 bol založený s účinnosťou od
20.12.1993 Mestský bytový podnik, obecný podnik v Čiernej nad Tisou, ulica Letná č. 183.4. Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobcu
vo vzťahu k žalovaným je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcovi

nebola vyplatená mzda za obdobie december 2010 až marec 2011, pričom žalobca okamžite ukončil
pracovný pomer so žalovaným v prvom rade. Žalobca okamžité skončenie pracovného pomeru doručil
žalovanému v prvom rade, ktorú prevzala zamestnankyňa A. L.. V tomto smere považoval súd za účinné
ukončenie pracovného pomeru okamžitým skončením zo strany žalobcu. Súd mal preukázané, že výška
mzdy žalobcu za mesiac december 2010 až marec 2011 predstavovala sumu 2.044,21 eura. Ďalej súd

za dôvodný považoval nárok žalobcu ohľadom náhrady mzdy v zmysle ust. § 69 ods. 4 Zákonníka práce
v sume jeho priemerného mesačného zárobku za výpovednú lehotu dvoch mesiacov v sume 1.113,32
eura. Rovnako bol toho názoru, že žalobcovi v súvislosti s ukončením pracovného pomeru vznikol aj
nárok na náhradu za stravné lístky v sume 93,55 eura a za nevyčerpanú alikvótnu časť dovolenky v
sume 319,20 eura. Uvedené nároky žalobcu považoval za dôvodné nielen vo vzťahu k zamestnávateľovi
- žalovanému v prvom rade, ale aj vo vzťahu k žalovanému v druhom rade Mestu Čierna nad Tisou.

Nárok žalobcu voči žalovanému v prvom rade považoval za pracovnoprávny nárok, ale voči žalovanému
v druhom rade jeho nárok takýto procesnoprávny základ podľa názoru súdu nemal. K zániku žalovaného
v prvom rade síce nedošlo, ale bolo preukázané, že subjekt je nefunkčný, teda tržby príspevkovej
organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s § 21 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. Súd bol toho
názoru, že žalovaný v druhom rade a jeho orgány niekoľko rokov ignorovali platnú právnu úpravu (ust. §

21 ods. 2 a § 23 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z.) a napriek dlhodobej nefunkčnosti žalovaného v prvom
rade nepristúpil k jeho zrušeniu, zrejme v domnení, že formálnym výkladom zákona nebudú musieť plniť
záväzky za neho. Z uvedeného dôvodu mal súd za to, že na žalovaného v druhom rade prešli povinnosti
tejto príspevkovej organizácie, aj keď v konaní nebolo preukázané zrušenie príspevkovej organizácie,
je zriaďovateľom žalovaný v druhom rade v zmysle § 21 ods. 13 zákona č. 523/2004 Z.z.

5. Vzhľadom na to, že žalovaní boli v omeškaní s plnením peňažného záväzku uložil súd žalovaným
povinnosť zaplatiť žalobcovi príslušný úrok z omeškania.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd v ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100%.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v druhom rade. Žiadal, aby odvolací súd
rozsudok vo vyhovujúcom výroku zmenil a žalobu vo vzťahu k nemu zamietol. V odvolaní uviedol, že
zmeny napadnutého rozsudku vo vzťahu k nemu sa domáha z dôvodu, že nie je pasívne legitimovaný

v tomto pracovno-právnom spore týkajúce sa zamestnávateľa Mestského bytového podniku, obecného
podniku Čierna nad Tisou. Uviedol, že v písomných podaniach podrobne rozviedol svoje námietky a
poukázal aj na príslušnú judikatúru týkajúcu sa právneho postavenia žalovaného v prvom rade, pre
ktoréplatiaobdobnéustanoveniaoštátnompodnikuaneustanovenieoprávnompostavenípríspevkovej
alebo rozpočtovej organizácie. Oboznámením sa s výsluchom svedkyne A. L. boli potvrdené jeho

pochybnosti, nakoľko svedkyňa nebola štatutárnym orgánom ani nebola písomne splnomocnená na
prijímanie pracovno-právnych aktov týkajúcich sa vzniku a zániku pracovného pomeru. Naviac na
súde potvrdila, že ona obdobne už v januári 2011 ukončila svoj pracovný pomer s Mestským bytovým
podnikom. Žalobca podal oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru 8.3.2011. Ide o
závažné zistenie, ktoré nebolo zo strany okresného súdu zohľadnené, hoci ide o podstatnú otázku z

hľadiska skončenia pracovného pomeru prijatím oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru.
Súd prvej inštancie sa náležite podľa jeho názoru nevyporiadal ani s tou časťou jeho obrany, kde bola
vznesená námietka preklúzie práva na okamžité skončenie pracovného pomeru. Následne uviedol,
že Mesto Čierna nad Tisou nemá možnosť vstupovať do pracovno-právnych vzťahov, ktoré sa týkajú
žalovaného v prvom rade, lebo je to subjekt s právnou subjektivitou.

8. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

9. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti,

ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.10. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že rozhodnutie druhom rade, ak vychádza z
názoru, že na neho prešli práva a povinnosti žalovaného v prvom rade z dôvodu nesplnenia mu uloženej
povinnosti v ust. § 21 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z.z.

11. Podľa § 21 ods. 12 zákona č. 523/2004 Z.z. zriaďovateľ príspevkovej organizácie je povinný ju zrušiť
k 31. decembru roka, v ktorom zistí, že
a/ tržby príspevkovej organizácie nepokrývajú jej výrobné náklady v súlade s ods. 2 počas najmenej
dvoch, po sebe bezprostredne nasledujúcich rokov alebo

b/ príspevková organizácie nespĺňa podmienky podľa ods. 3.

12.Podľa§23ods.13zákonač.523/2004Z.z.akrozpočtováorganizáciaalebopríspevkováorganizácia
zaniká zrušením bez právneho nástupcu, práva a povinnosti prechádzajú dňom bezprostredne
nasledujúcim po dni zrušenia na zriaďovateľa, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

13.Podľa§32zákonač.523/2004Z.z.ministerstvofinanciímôžesubjektu,ktorémuvyplývajúpovinnosti
z tohto zákona uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 40.000,00 eur podľa všeobecných predpisov
v správnom konaní v lehote podľa § 31.

14. Citované zákonné ust. § 21 ods. 12 upravuje povinnosť zriaďovateľa príspevkovej organizácie zrušiť
príspevkovú organizáciu za podmienok tam uvedených. Zrušením príspevková organizácia zaniká a v
prípade, že nemá právneho nástupcu nasledujúcim dňom po zrušení prechádzajú práva a povinnosti
na zriaďovateľa.

15. Z citovaného zákonného ustanovenia však nemožno vyvodiť, že ak zriaďovateľ nezruší príspevkovú
organizáciu napriek tomu, že boli splnené podmienky na jej zrušenie, dochádza k prechodu práva a
povinností na zriaďovateľa. Je tomu tak preto, že sankciou za nesplnenie povinností zriaďovateľom
uvedené v citovanom ust. § 21 ods. 12 nie je prechod práva a povinností na zriaďovateľa, ale v zmysle
§ 32 možnosť ministerstva financií uložiť zriaďovateľovi pokutu až do výšky 40.000,00 eur.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel tak k záveru, že žalovaný v druhom rade ako
zriaďovateľ napriek dlhodobej nefunkčnosti žalovaného v prvom rade nepristúpil k jeho zrušeniu, v
dôsledku čoho na žalovaného v druhom rade prešli povinnosti žalovaného v prvom rade vo vzťahu k
žalobcovi, aj keď v konaní nebolo preukázané jeho zrušenie.

17. Právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nemožno považovať za správne z horeuvedených
dôvodov, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, prípadné nesplnenie povinností zriaďovateľa zrušiť
príspevkovú organizáciu za podmienok uvedených v citovanom ust. § 21 ods. 12 zákona č. 523/2004
Z.z. nemá za následok prechod práva a povinností na zriaďovateľa, ale iba možnosť ministerstva financií

uložiť mu za nesplnenie povinnosti pokutu. V prejednávanej veci k zrušeniu žalovaného nedošlo a teda
nedošlo ani k prechodu práva a povinností na žalovaného v druhom rade, preto žalovaný v druhom rade
dôvodne namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie v spore.

18. Ak súd prvej inštancie vychádzal z iného právneho názoru, jeho rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému

v druhom rade spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, preto odvolací súd postupom podľa §
388 C.s.p. napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcej časti vo vzťahu k žalovanému v druhom rade zmenil
tak, že v tejto časti žalobu zamietol.

19. Z dôvodu úspechu žalovaného v druhom rade v odvolacom konaní súd zmenil napadnuté

rozhodnutieajvovýrokuotrováchkonaniavychádzajúcpritomzust.§257C.s.p.tak,ževovzťahumedzi
žalobcom a žalovaným v druhom rade náhradu trov prvoinštančného konania účastníkom nepriznal.

20. Výrok o trovách odvolacieho konania rovnako vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 257
C.s.p. prihliadajúc na žalobcom uplatňované pracovnoprávne nároky, preto odvolací súd náhradu trov

odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

21. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).