Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 10, 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717208244
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6717208244.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci žalobcu: U.

P., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. W.. U.. Š. XXXX/XX, XXX XX K., občan SR, zastúpeného advokátom Mgr.
Filipom Osvaldom, so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, IČO: 42 310 288, proti žalovanému: U. M.,
O.. XX.XX.XXXX, Z. V. L.. M. XXXX/XX, XXX XX K., doručovacia adresa P. XX, XXX XX K., občan
SR, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Ivanom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen o
určenie neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti určenia, že zmluva o pôžičke zo dňa 03.06.2016 uzatvorená medzi účastníkmi U.
M., E.. M., O.. XX.XX.XXXX R. U. P., E.. P., O.. XX.XX.XXXX zastavuje.

II. Súd určuje, že záložné právo záložného veriteľa U. M., E.. M., O.. XX.XX.XXXX zo zmluvy o
pôžičke spojené so zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 03.06.2016 uzatvorenej s U. P., E.. P.,
O.. XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX k. ú. K. vklad ktorého bol
povolený rozhodnutím Okresného úradu K. katastrálny odbor zo dňa 05.08.2016 pod č. V1961/2016
neexistuje.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Štát má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojim pôvodným návrhom domáhal, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva
k nehnuteľnosti spojená so zmluvou o pôžičke zo dňa 03.06.2016 sú neplatné. Podaním doručeným
súdu dňa 27.08.2019 žiadali, aby súd konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zastavil
a v tejto časti zobrali návrh späť a zároveň žiadali, aby súd pripustil zmenu návrhu tak, že súd určuje,
že záložné právo záložného veriteľa U. M., E.. M., O.. XX.XX.XXXX zo zmluvy o pôžičke spojenej so

zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 03.06.2016 uzavretej s U. P., O.. XX.XX.XXXX, zapísané
v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva (LV) č. XXXX pre k. ú. K., ktorého vklad záložného
práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor zo dňa 05.08.2016 pod č.
V1961/2016, neexistuje. Zároveň žiadali, aby im súd priznal náhradu trov konania.
Žalobca návrh odôvodnil tým, že uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti spolu aj
so zmluvou o pôžičke uzatvorila žalovaná na naliehanie tretej osoby, a to U. T., pričom U. T. aj s jeho
družkou bývali v ich dome a pomáhali jej v ťažkých časoch. V čase, keď bola uzatvorená táto zmluva, v

období júna 2016, bola žalobkyňa psychicky veľmi zle a liečila sa ambulantne u MUDr. V. T.. Jej problémy
vyvrcholili tým, že bola hospitalizovaná od 22.06. do 08.07.2016. Na základe týchto jej psychických
problémov, ktoré už mala dlhšiu dobu a čo dokladá aj ďalšími dokladmi z Psychiatrickej nemocnice, X.
K., má za to, že takýto právny úkon je neplatný v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.K predmetnému zároveň uvádza, že síce v zmluve o pôžičke je, že záložný veriteľ jej požičal sumu
6.600,- €, avšak tieto hneď, ako aj prišli na účet, vybrala, kde pri tomto úkone bol s ňou aj p. U. T. a
následne mu ich odovzdala. Na základe týchto skutočností žiadali, aby súd rozhodol tak, ako je vyššie

uvedené.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

3. Súd na základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti spojenej so zmluvou o pôžičke

zistil, že žalobkyňa ako záložca a zároveň vrámci tejto zmluvy aj dlžníčka a záložný veriteľ - žalovaný,
uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva špecifikované v čl. 3. Záložný veriteľ
podľa čl. 2 v bode 1požičiava záložnej dlžníčke sumu 6.600,- €. Podľa čl. 3 bod. 1 záložné právo zriaďuje
záložný veriteľ na nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu K., katastrálny
odbor, na LV č. XXXX pre k. ú. K. ako byt. č. X, vchod č. XX na prízemí v bytovom dome so súp. č. XXXX.

4. Súd z rozhodnutia Okresného úradu K. katastrálny odbor č. V1961/2016 zo dňa 05.08.2016 zistil, že
týmto rozhodnutím došlo k povoleniu vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností na vlastníctvo
k bytu žalobkyne.

5. Súd z čiastočného výpisu z LV č. XXXX k. ú. K. zistil, že vlastníčkou bytu č. X vo vchode XX

postaveného na parc. č. XXXX/XX a XXXX/XX, je žalobkyňa.

6. Súd z lekárskej správy vystavenej MUDr. V. T. zistil, že táto vo svojej správe uvádza, že
pacientka - žalobkyňa, je dlhodobo v psychiatrickej starostlivosti, opakovane hospitalizovaná v rôznych
psychiatrických nemocniciach, posledne v júni 2016 od 22.06.do 08.07.2016 v Banskej Bystrici, kedy v

psychopatológii dominovali príznaky degresívne halucigónneho syndrómu. V tom čase možno pokladať
rozpoznávacieaovládacieschopnostipacientkyzazníženéprenedostatočnýkontaktsrealitouvzmysle
ťažkého represívne halucigónneho syndrómu.

7. Súd vo veci nariadi znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie:

Psychiatria MUDr. L. V. uznesením 8C/19/2017. Úlohou bolo zistiť, či boli u žalobkyne v minulosti
diagnostikované duševné choroby, prípadne duševné poruchy, ak áno kedy a o aké duševné choroby
resp. poruchy išlo a či tieto boli u žalobkyne prítomné aj v deň podpisu predmetnej zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti, t. j. okolo 03.06.2016. Zároveň, či žalobkyňa mohla, resp. nemohla
vedieť rozpoznať svoje konanie, to znamená, či si uvedomovala akú zmluvu podpisuje a aké sú jej

dôsledky, či pod vplyvom takejto poruchy, resp. choroby boli jej schopnosti rozumové prípadne vôľové
pod vplyvom tejto duševnej choroby narušené a ako sa duševná choroba, resp. porucha prejavila pri
právnom úkone. Zároveň, či žalobkyňa v období, ktoré bezprostredne predchádzalo uzatvoreniu zmluvy
zo dňa 03.06.2016 v čase tohto úkonu bola schopná samostatne zabezpečiť a uspokojiť svoje základné
existenčné potreby, či bola schopná samostatne hospodáriť z krátkodobého, prípadne dlhodobého

hľadiska a vedela posúdiť následky právnych úkonov z hľadiska ich vplyvu na zmenu vlastníctva a
hospodárenie s finančnými prostriedkami.

8. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. L. V. č. 50/2019 zistil, že žalobkyňa - pacientka
je u nej od 12.04.2016, pričom v minulosti bola viackrát psychiatricky hospitalizovaná. Aktuálne je

pacientka v relatívne parciálnom zhoršenom stave. V myslení sú prítomné obavy, pesimistické obsahy
ohľadom jej bytovej situácie. Nálada je úzkostne-subdepresívna, celkovo až dystýmna. Čo sa týka
záverov, či si žalobkyňa uvedomovala svoje konanie a mohla rozpoznať, čo znamená podpísanie týchto
zmlúv, znalkyňa uviedla, že aj v deň podpisu predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, bolo
správanie žalobkyne ovplyvňované choromyseľne zmeneným úsudkom, jej nekritickosťou v dôsledku

prebiehajúceho depresívneho ochorenia, v tom období ťažkej depresie až s psychotickými príznakmi.
Chorobomyseľne zmenená logika úsudku žalobkyne spôsobila vymiznutie rozpoznávacej i ovládacej
zložky jej konania v čase skutku, teda si neuvedomovala akú zmluvu podpisuje a ani aké sú jej dôsledky.
Žalobkyňa svoje konanie nedokázala reálne hodnotiť a ani ovládať. Znalkyňa tiež uviedla, že v čase
uzatvorenia tohto právneho úkonu žalobkyňa nebola schopná zabezpečiť a uspokojiť svoje základné

existenčné potreby, nebola schopná samostatne hospodáriť z krátkodobého ani dlhodobého hľadiska,
a teda nevedela pre choromyseľný úsudok posúdiť v tom čase následky právnych úkonov z hľadiska
ich vplyvu.9. Súd z vyjadrení právneho zástupcu žalobkyne zistil, že títo sa pridržiavajú svojho návrhu a žiadajú
žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Predovšetkým poukázali na to, že znalecký posudok jednoznačne
preukázal, že žalobkyňa nemohla vedieť posúdiť a rozoznať svoje konanie, ako aj na tie skutočnosti, že

takáto duševná porucha robí takýto právny úkon neplatný.

10. Súd z ústnych a písomných vyjadrení právneho zástupcu žalovaného zistil, že títo žiadajú, aby
žaloba bola zamietnutá.
V písomnom vyjadrení zo dňa 14.07.2017 zároveň navrhujú, aby súd žalobu zamietol aj z toho dôvodu,

že civilný sporový poriadok v ustanovení § 137 poukazuje na tú skutočnosť, že takejto žalobe nie je
možné vyhovieť. Súd k tomuto poukazuje, že ďalej sa týmto vyjadrením vrámci zamietnutia žaloby
z dôvodov nesplnenia procesných podmienok nebude zaoberať, nakoľko pripustením zmeny žaloby
sa tieto námietky zo strany právneho zástupcu žalovaného odstránili. Zároveň bolo navrhnuté aj
dokazovaniezostranyprávnehozástupcužalovaného,atoznalcomzodboruzdravotníctvoavýsluchom
žalobkyne, žalovaného, ako aj U. T. s tým, že súd poukazuje na to, že na pojednávaní právny zástupca

žalovaného uviedol, že výsluch týchto účastníkov nežiada.

11. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

12. Súd na základe pripustenej zmeny žaloby rozhodoval v zmysle § 137 písm. c) CSP s tým, že ide tu o
určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavosť právneho záujmu
súd odvodzuje od tej skutočnosti, že v súčasnosti na nehnuteľnosti žalobkyne je zapísané záložné
právo v prospech žalovaného. Žalobkyňa teda zápisom uvedeného záložného práva je v rozsahu

obmedzujúcom jej vlastníctvo a ohrozujúcom toto vlastníctvo v súčasnosti do doby, kým súd nerozhodne
o tom, či uvedené záložné právo existuje, resp. nie, neisté, a preto súd má za to, že žalobkyňa má na
určení takéhoto výroku, t. j. existencie, resp. neexistencie vzniku záložného práva, právny záujem.

13. Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony.

14. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

15. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti s tým, že vznik záložného práva je podmienený
uskutočnením platného právneho úkonu, a to uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva, na
základe ktorého je potom následne v prípade nehnuteľnosti takéto záložné právo zapísané na LV,
má za to, že aby došlo k platnému právnemu úkonu, musí byť okrem iných splnený aj predpoklad
§ 38 ods. 1 a 2. Predpokladom je teda spôsobilosť účastníka na právny úkon, ktorý tento účastník

robí. V prípade, že takýto účastník spôsobilosť na takýto právny úkon nemá, resp. teda že ho urobila
osoba, ktorá konala v duševnej poruche, ktorý ju robí pre takýto úkon neschopnou, je takýto úkon
absolútne neplatným. Súd o nedostatku spôsobilosti a o tom, že žalobkyňa uvedený úkon vykonala v
duševnej poruche mal preukázané priamo zo znaleckého posudku vypracovaného MUDr. L. V.. Vrámci
znaleckého posudku jednoznačne vyplynulo, že v čase podpisovania predmetnej zmluvy, ale aj pred

podpisovaním, ako aj po podpisovaní až do súčasnosti, je žalobkyňa v takom stave, že nie si je
vedomá dôsledkov svojich konaní a jednoznačne v závere znaleckého posudku znalec uvádza, že
správanie sa žalobkyne je ovplyvnené choromyseľne zmeneným úsudkom, jej nekritickosťou v dôsledku
prebiehajúceho depresívneho ochorenia. Zároveň dochádza i k vymiznutiu rozpoznávacej ovládacej
zložkyjejkonaniavčaseskutku,atedaneuvedomovalasi,akúzmluvupodpisuje,aniakésújejdôsledky.

Na základe uvedených skutočností súd poukazuje na to, že takýto právny úkon je absolútne neplatným
právnym úkonom, a preto v zmysle § 137 písm. c) toto znamená, že takéto právo z takejto zmluvy
nevzniklo, a teda ani neexistuje.

16. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17. Súd o trovách konania strán sporu rozhodol tak, že žiaden zo strán nemá právo na náhradu trov
konania. K uvedenému dospel na základe tých skutočností, že žalobca sa pôvodne domáhal, aby súdrozhodol v dvoch častiach petitu, v jednej časti, že je neplatná zmluva o pôžičke a v druhej, že ide o
neplatnú zmluvu o zriadení záložného práva. Po úprave petitu a čiastočnom späťvzatí sa už domáhal
len, že záložné právo neexistuje a zároveň v časti zobral žalobu o neplatnosť zmluvy o pôžičke späť.

Na základe tejto skutočnosti súd má za to, že v rámci spravodlivého usporiadania pomer úspechu a
neúspechu strán je v tom, že v časti súd žalobe vyhovel, a to v tej, kde určil, že záložné právo neexistuje
a v časti síce nevyhovel, ale konanie zastavil, pričom zastavenie tejto časti konania zavinil žalobca, a
preto v tejto časti bol žalobca neúspešný. Na základe tohto pomeru úspechu a neúspechu strán je 50
%, a preto súd žiadnemu účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

18. Čo sa týka trov konania, na ktoré súd zaviazal žalovaného zaplatiť štátu vo výške 50 %, súd tu
poukazuje na to, že vrámci konania bol vykonávaný znalecký posudok, pričom na výdavky znalečného
nebolzostranyžalobkyne,ktorá bolaoslobodenáodsúdnychpoplatkov,zloženýpreddavok.Nazáklade
tohto trovy znaleckého dokazovania znášal vrámci konania štát, a keďže tak žalobca, ako aj žalovaný,
mali 50 % úspech v konaní tak, ako na to súd už vyššie poukázal a žalobkyňa je oslobodená od súdnych

poplatkov, súd zaviazal na zaplatenie trov konania vo výške 50 % žalovaného, ktoré je povinný ich
nahradiť štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne (§ 362 C. s. p.).

Podanie urobené v listinnej podobe treba doložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis prílohy mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach (§ 127 ods. 1 C. s .p.) uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 C. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o

rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia sa dáva podľa § 376 C. m. p.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2 C. s. p., t. j. 1. odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie zruší len ak:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala je patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
2. ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolací súd zruší odvolaním napadnuté
rozhodnutie vo veci samej, zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej

predchádzalo.