Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/157/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711209217
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7711209217.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice,
akciová spoločnosť, so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Peter Frajt, advokát, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, IČO: 47 240 369, proti
žalovanému Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom v G., K. XX, zastúpenému JUDr. Peter Rychnavský, PhD.,
advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie vo Vranove n/Topľou, Dobrianskeho 1651, o zaplatenie
55,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 13.
marca 2020 č.k. 5C/196/2015 - 362 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

O d m i e t a odvolanie proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 55,55
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 3.7.2010 do zaplatenia a s poštovným vo výške

1 eura, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol a vyslovil, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol takto o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 55,55 eur s
príslušenstvom, náhrady nákladov poštovného v sume 1,70 eur a náhrady trov konania s tvrdením, že
dňa 2.7.2010 v čase o 19,11 hod. na trase linky č. 27 na výzvu kontrolného orgánu žalobcu sa žalovaný

nepreukázal platným cestovným lístkom, čím vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 55,55
eura, pozostávajúcej z cestovného vo výške 0,55 eur a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkomvovýške55eur,akoajnároknazaplatenieúrokovzomeškaniavovýške9%ročnezdlžnejsumy
od 3.7.2010 do zaplatenia a poštovného vo výške 1,70 eur, pričom žalovaný napriek výzve žalobcu dlžnú
sumu nezaplatil. Súd poukázal tiež na tvrdenie žalobcu, že pre stanovenie výšky úhrady za cestovanie
bez platného cestovného lístka je cena základného cestovného papierového lístka na 30 minút platného
v tarifnom pásme T1 zakúpeného v predpredaji 0,55 eur, a to aj v prípade nároku na cestovanie so

zľavneným cestovným lístkom, že žalovaný v čase vykonania kontroly nemal žiadny cestovný lístok, čo
potvrdil výslovne aj sám zákonný zástupca žalovaného pri kontrole, keď prehlásil, že zabudol zakúpiť
cestovný lístok pre syna.3. Súd tak rozhodol potom, ako Krajský súd v Košiciach ostatným uznesením č.k. 1Co/104/2017-290
zo dňa 21.11.2017 zrušil rozsudok Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.12.2016 č.k. 5C/196/2015-276,
ktorým súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

4. Po vrátení veci súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil pojednávanie. Konštatoval, že
predvolanie na pojednávanie bolo stranám sporu riadne a včas doručené, ako i že žalobca svoju neúčasť
ospravedlnil písomným podaním a navrhol, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Rovnako tak žalovaný
svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu vážnych zdravotných problémov jeho otca a tiež s

poukazom na nevhodne zvolený termín pojednávania o 10.00 hod., ktorý mu neumožňuje použiť vhodné
autobusové, resp. vlakové spojenie z Michaloviec do Rožňavy. O odročenie pojednávania nežiadal.

5. Pri opätovnom rozhodovaní súd prvej inštancie vychádzal z Hlásenia žalobcu o porušení tarifných a
prepravných podmienok zo dňa 2.7.2010 číslo dokladu 029175, variabilný symbol 13617, podľa ktorého
žalovaný cestoval dňa 2.7.2010 v čase o 19,11 hod. linkou č. 27 MHD, číslo voza 3531, na úseku

zastávok Národné námestie - ML. Bašta smer Staničné námestie bez platného cestovného lístka v
sprievode svojho otca, ktorý zabudol zakúpiť cestovný lístok pre syna, ktorého stanovená hodnota pre
daný úsek trate bola 0,55 eur. Pri kontrole zamestnancom povereným výkonom kontroly („revízorom“)
sa teda žalovaný nepreukázal platným cestovným lístkom a na mieste nezaplatil cestovné vo výške 0,55
eur a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 55 eur, t.j. spolu sumu 55,55 eur.

Zistil tiež, že výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa 8.7.2010 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie
úhrady cestovného a ostatných nákladov vo výške 57,25 eur a že žalovaný na výzvu nereagoval. Z
výpovede svedka V. Š. prvoinštančný súd zistil, že dňa 2.7.2010 bol kontrolovaný pri kontrole najskôr
otec maloletého žalovaného, ktorý sa nepreukázal platným zľavneným cestovným lístkom s tým, že
ako ZŤP osoba má nárok na zľavu, ale v konečnom dôsledku mal mať pri sebe zľavnený cestovný

lístok, ktorý nemal, čo odôvodňoval O. V. tým, že sa ponáhľa na vlakovú stanicu a že opomenul zakúpiť
cestovný lístok jednak pre seba a jednak pre maloletého syna Y. V.. Svedok sa nepamätal, či v tom
čase bolo možné uhrádzať cestovné prostredníctvom sms. Ak by to aj bolo možné, cestujúci je povinný
ešte pred nástupom do hromadného prostriedku odoslať sms platbu na číslo mobilného operátora a až
po spätnom potvrdení tejto platby zo strany operátora je cestujúci oprávnený nastúpiť do hromadného

prostriedku, čo sa v danom prípade nestalo a menovaný ani im nespomenul, že by nejakým spôsobom
zaplatil cestovný lístok cez sms správu.

6. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal aj z obrany žalovaného v písomných podaniach
a vo výpovedi na pojednávaní, najmä že: a) žalovaný bol zverený do starostlivosti matky rozsudkom

OS Trebišov sp. zn. 13C/10/2008, b) že cestovný lístok bol zaplatený sms správou priamo v mestskej
doprave napriek tomu, že vtedy maloletý žalovaný doprevádzal svojho otca ako osobu ťažko zdravotne
postihnutú, c) že cestovný lístok pre maloletého na 3 zastávky stál v tom čase 0,20 eur, d) že spolu s
otcom použili na prepravu na Železničnú stanicu MHD, pri nástupe otec, ako osoba ZŤP predpokladal,
že má podobne ako v Bratislave prepravu zdarma a pri kontrole sa preukázal preukazom ZŤP č.

216293 vydaným dňa 8.1.2007 a občianskym preukazom, e) že na zastávke autobusu ani na samotnom
autobuse nie je upozornenie, že aj osoby ZŤP si musia v Košiciach zakúpiť polovičné cestovné, pričom
v Bratislave sa to tak nepraktizuje a o týchto skutočnostiach v Košiciach nebol informovaný, f) že revízor
mu pri kontrole odporučil poslať sms na nejaké číslo, tak to urobil, g) že jeho otec, na radu revízora
zaplatil 0,20 eur mobilom a vec považoval za ukončenú, a preto ide o nelegitímny nárok.

7. Z Tarify DPMK, a.s. pre mestskú hromadnú dopravu s platnosťou od 1.1.2009 časť B súd prvej
inštancie zistil, že tarifa rozlišuje cestovné lístky papierové a ako aktivované elektronické médium
(bezkontaktná čipová karta a cestovný lístok zakúpený cez mobilného operátora), pričom cestovný lístok
zakúpený cez mobilného operátora je základný na 60 minút pre pásmo T1 a je platný, ak je potvrdený

oprávneným mobilným operátorom. Zistil takisto, že podľa Tarify DPMK, a.s. pre mestskú hromadnú
dopravu s platnosťou od 1.1.2009 časť C bod 1.3 a 1.8 nárok na bezplatnú prepravu majú držitelia
preukazu ŤZP a držitelia preukazu ŤZP - S s trvalým pobytom v SR na základe osobitnej bezkontaktnej
čipovej karty, pričom nárok na bezplatnú prepravu sa preukazuje osobitnou bezkontaktnou čipovou
kartou na 365 dní s povinnosťou jej predlžovania minimálne raz za rok. Podľa Tarify DPMK, a.s. pre

mestskú hromadnú dopravu s platnosťou od 1.1.2009 časť C bod 2.4 a 3.5 nárok na zľavnenú prepravu
majú držitelia preukazu ŤZP a držitelia preukazu ŤZP - S s trvalým pobytom v SR, ak nemajú vybavenú
osobitnú bezkontaktnú čipovú kartu, pričom nárok na zľavnené cestovné preukazujú platným preukazom
ŤZP a ŤZP - S. Podľa Tarify DPMK, a.s. pre mestskú hromadnú dopravu s platnosťou od 1.1.2009 časťE bod 1 Pre stanovenie výšky úhrady za cestovanie bez platného cestovného lístka je cena základného
cestovného papierového lístka na 30 minút platného v tarifnom pásme T1 zakúpeného v predpredaji.
Cestujúci, ktorý cestuje bez platného cestovného lístka, zaplatí podľa zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej

doprave, zák. č. 164/1996 Z.z. o dráhach a č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní stanovené
základné cestovné plus úhradu vo výške sto násobku stanoveného základného cestovného. Základný
30 minútový cestovný lístok v čase prepravnej kontroly bol v hodnote 0,55 eur. Zistil ďalej, že podľa čl.
12 ods. 2 Prepravného poriadku Dopravného podniku mesta Košice, a.s. platného v čase vykonania
kontroly,cestujúci,ktorýsanavyzvanienemôžepreukázaťplatnýmcestovnýmlístkom,zaplatícestovné;

dopravca je oprávnený od tohto cestujúceho ďalej vyžadovať zaplatenie úhrady vo výške 100 násobku
stanoveného základného cestovného.

8. Vec súd právne posúdil podľa § 760, § 772, § 517 ods. 1 a 2, § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, §
3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 1.7.2010 do 31.1.2013, § 14 ods. 1 a 2, § 16 ods. 5, § 17 ods. 2 zákona č.

56/2012 Z.z. o cestnej doprave v platnom znení. Vzal za preukázané, že žalovaný ako cestujúci dňa
2.7.2010 o 19,11 hod. použil dopravný prostriedok na trase linky č. 27 MHD, ktorého vlastníkom je
žalobca, pričom nemal platný cestovný lístok, ktorým by sa preukázal zamestnancovi poverenému
výkonom kontroly - revízorovi, čo plynie z výpovedí žalobcu, žalovaného, svedka V. Š., ako i zákonného
zástupcu žalovaného, ktorý sám v podanom odpore uviedol, že pri kontrole sa preukázal preukazom

ZŤP a nevedel o skutočnosti, že aj ZŤP v Košiciach si musia zakúpiť polovičné cestovné. Z uvedeného
je zrejmé, že v čase, kedy cestoval žalovaný hromadnou dopravou nemal zakúpený cestovný lístok
a bol v sprievode svojho otca. Uzavrel, že ak žalovaný tvrdil, že na odporúčanie revízora zaplatil
formou sms platby cestovné v sume 0,20 eur, toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Dôvodil, že podľa
tarify a prepravného poriadku Dopravného podniku mesta Košice, a.s. účinného v čase kontroly, sa

cez mobilného operátora dal zakúpiť iba cestovný lístok základný na 60 minút pre pásmo T1, a to
v sume 0,80 eur, a pretože podmienkou platnosti takto zakúpeného cestovného lístka bolo aj jeho
potvrdenie oprávneným mobilným operátorom pred nástupom do vozidla, i v prípade, že by k zakúpeniu
cestovného lístka formou sms správy došlo po nástupe do vozidla, takýto cestovný lístok sa považuje za
neplatný. Dodal, že rovnako svedok V. Š. vo svojej výpovedi poprel, že v danom prípade bol maloletému

žalovanému zakúpený cestovný lístok prostredníctvom sms správy. Z uvedeného potom súd usúdil, že
žalovaný porušil povinnosť ustanovenú v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z., z ktorého dôvodu
mu podľa ustanovenia § 17 ods. 2 citovaného zákona a Tarify mestskej hromadnej dopravy v Košiciach
vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cestovné a prirážku k základnému cestovnému, a preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 0,55 eur z titulu cestovného a sumy 55 eur z titulu prirážky k základnému

cestovnému, t.j. spolu na zaplatenie sumy 55,55 eur. Uzavrel, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom
3.7.2010, t.j. dňom nasledujúcim po dni, kedy cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného
lístka, pretože povinnosť mať pri sebe zakúpený a riadne označený cestovný lístok v hodnote 0,55 eur
a preukázať sa ním na výzvu kontrolóra mal po celý čas prepravy. Ako príslušenstvo pohľadávky súd
priznal žalobcovi i náklady spojené s jej uplatnením, pozostávajúce z poštovného v celkovej výške 1

euro a v prevyšujúcej časti, ohľadne zaplatenia poštovného vo výške 0,70 eur, súd žalobu zamietol,
keďže ich vynaloženie žalobca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal.

9. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý bol v spore neúspešný len nepatrne, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu

100 % s tým, že o výške náhrady trov rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol napadnutý rozsudok
prvoinštančného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, eventuálne zmeniť

rozhodnutie a žalobu žalobcu zamietnuť na trovy žalobcu. V odôvodnení odvolania žalovaný (o.i.)
uviedol, že „ súd rozhodol tak v podstate na tom skutkovom základe, že dňa 2.7.2010 v čase o 19.11
hod. na trase linky č. 27 na výzvu kontrolného orgánu žalobcu som sa nepreukázal platným cestovným
lístkom, čím som žalobcovi mal spôsobiť škodu vo výške 0,55 € (za lístok) a 55,00 € ako úhradu pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (v ďalšom iba pokuta) a tiež úrok z omeškania vo výške

9 % ročne z dlžnej sumy od 3.7.2010 do zaplatenia, ako aj 1,00 € titulom poštovného. Ja, žalovaný
som narodený 18.9.2001 ako je správne uvedené v záhlaví napadnutého rozsudku. Dňa 2.7.2010 som
teda mal 8 rokov a 10 mesiacov. Do uvedeného môjho veku som veľakrát cestoval so svojimi rodičmi
individuálne, keďže mali nejaké vzájomné nezhody, ktorým som v tom čase nerozumel a tak isto som siako maloletý chlapec - dieťa - nikdy sám nekupoval cestovné lístky, lebo som to jednoducho nevedel,
nerozumel som tomu a samozrejme som v tom čase bol bez peňazí, keďže moje potreby zabezpečovali
rodičia.“ Žalovaný odkazom na priebeh doterajšieho priebehu sporu, predovšetkým na skutočnosť, že

predchádzajúce súdne rozhodnutia boli odvolacím súdom zrušené z dôvodu, že súd na nedostatočne
zistený skutkový stav neaplikoval dôsledne § 5 ods. 1 a § 14 ods. 2 a 3 zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej
doprave, a že v konaní nebol vypočutý zákonný zástupca žalovaného (otec T.. O. V.) k okolnostiam
kontroly platnosti cestovného lístka pri ceste autobusom MHD dňa 2.7.2010, a to vzhľadom na jeho
tvrdenie v podanom odpore proti platobnému rozkazu (podanie z 6.3.201), že: „cestovný lístok na 3.

Zastávky pre maloletého bolo v tom čase 0,20 eur, v dopravnom prostriedku DPMK. Bolo zaplatené
sms, správou priamo v mestskej doprave, aj keď maloletý doprevádzal osobu ZŤP“, súdu prvej inštancie
vytkol, že jeho otec - T.. O. V. nebol doposiaľ k veci vypočutý ani raz, nebol v spore vypočutý ani
žalovaný, a tak napadnutým rozsudkom neboli rešpektované zrušujúce uznesenia Krajského súdu v
Košiciach č.k. 4Co/175/2013, ani z 21.11.2017 č.k. 1Co/104/2017, čo je samo o sebe dôvodom na
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Poukazom opäť na svoj vek v čase 2.7.2010 žalovaný zdôraznil,

že vtedy ani nevedel vnímať, nieto ešte pochopiť, a nevie sa k tomu vyjadriť kvalifikovane ani dnes,
z ktorého dôvodu ho súd podľa názoru žalovaného „nemôže zaviazať na úhradu sumy 55,55 €, úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy, pretože od 3.7.2010 k dnešnému dňu som ešte
nepracoval, nemal som žiaden príjem a nemám ho ani teraz, keďže som stále študentom - príprave na
budúce povolanie/zamestnanie. Ja osobne som sa nedopustil žiadneho protispoločenského konania,

nič som osobne neporušil, a ani som nespôsobil dlh.“ Doplnil, že sa oboznámil až «teraz v súvislosti
s podávaním tohto odvolania aj so sadzbami cestovných lístkov v EURO (€) a SKK (Sk) vrátane DPH
s platnosťou od 1.1.2009, kde sa v časti „Tarifné pásmo T1, Cestovný lístok neprestupný - neplatí pre
nočný spoj“, kde sa uvádza v 6. riadku zhora, „do 4 zastávok - zľavnený - cena 0,20 €“. Môj otec vo
viacerých podaniach uvádza, že hneď 2.7.2010 SMS správou poukázal sumu 0,20 € ako cenu lístka

za mňa.“»

11. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

12. Odvolací súd (§ 34 CSP) skôr než pristúpil k vecnému prejednaniu podaného odvolania žalovaného

zistil, že nie sú dané podmienky na vecné prejednanie odvolania žalovaného proti výroku, ktorým bola
žalobačiastočnezamietnutáaodvolanieprotivýrokuozamietnutížalobyvprevyšujúcejčastijepotrebné
odmietnuť podľa § 386 písm. b) CSP ako podané neoprávnenou osobou.

13. Strana môže napadnúť rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolaním, len pokiaľ to zákon nevylučuje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Subjektívnym
predpokladom na podanie odvolania je pritom to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vyznelo
v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v
rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre stranu ujmu. Na podanie odvolania je tak oprávnená
tá strana sporu, ktorej bola rozhodnutím súdu prvej inštancie spôsobená ujma, ktorá priamo vyplýva

z posúdenia práv a povinností strán sporu. Podstatné tu je porovnanie výsledku sporu s nárokom
uplatneným žalobcom v žalobe (prípadne v ich procesnom podaní), nie však subjektívne presvedčenie
strany sporu o dôsledkoch vyplývajúcich pre ňu z rozhodnutia súdu prvej inštancie.

14. Z uvedeného je nutné vyvodiť, že aj keď je žalovaný stranou v spore, nespĺňa subjektívny predpoklad

na podanie odvolania proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti napadnutého rozsudku,
pretože mu týmto výrokom súdneho rozhodnutia nebola spôsobená žiadna ujma. Z týchto dôvodov
odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti odmietol bez
toho, aby sa zaoberal sa dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou rozsudku napadnutého žalobcom
v tejto časti.

15. Následne odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd uložil žalovanému
povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu 55,55 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 3.7.2010 do zaplatenia a s poštovným vo výške 1 eura, a vyslovil,
že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to ako

podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom § 379 a § 380 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v tejto časti nie je opodstatnené.16. Rozsudok je v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania vecne správny, preto ho
odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Po preskúmaní obsahu spisu a rozsudku v časti, ktorým súd vyhovel žalobe a rozhodol o trovách
konania odvolací súd konštatuje, že tejto časti rozhodnutia súdu prvej inštancie nemožno vytknúť
nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že

by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 192, 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by súd na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Záver
o čiastočnom vyhovení žalobe a uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 55,55 eur s
príslušenstvom súd odôvodnil dostatočne presvedčivo, zhodnotil všetky dôkazy predložené na podporu
tvrdení žalobcu i žalovaného, uviedol, ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil a z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom tak žalobcovi ako
aj žalovanému vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje
procesné práva. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných
dôkazochaprijatéskutkovéaprávnezáverysúodôvodnenézrozumiteľneavsúladesustálenousúdnou
praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v

uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Neboli zistené ani iné vady v zmysle § 365 ods. 1 písm. a), b) a c) CSP, ktoré by mali za následok
nesprávne rozhodnutie v spore, ku ktorým odvolací súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

18. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by

boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi.
Námietky uvedené v odvolaní žalovaný uvádzal už aj v konaní pred súdom prvej inštancie, s týmito sa
tento náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu.

19. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Vzhľadom na uvedené odvolací súd len pre
zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva nasledovné:

20. Z obsahu odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie svoj vyhovujúci výrok založil na

závere, že žalovaný v sprievode svojho otca ako cestujúci dňa 2.7.2010 o 19,11 hod. použil dopravný
prostriedok na trase linky č. 27 MHD, ktorého vlastníkom je žalobca, pričom nemal platný cestovný lístok,
ktorým by sa preukázal zamestnancovi poverenému výkonom kontroly - revízorovi, čo plynie z výpovedí
žalobcu, žalovaného, svedka V. Š., ako i zákonného zástupcu žalovaného, ktorý sám v podanom odpore
uviedol, že pri kontrole sa preukázal preukazom ZŤP a nevedel o skutočnosti, že aj ZŤP v Košiciach si

musia zakúpiť polovičné cestovné.

21. V okolnostiach súdenej veci súd prvej inštancie náležite uzavrel, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno na svoje tvrdenie, že na odporúčanie revízora zaplatil formou sms platby cestovné v sume
0,20 eur.

22. Odvolací súd na tomto mieste pripomína, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že v spore neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo
byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je totiž umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, kedy určitá skutočnosť významná podľa hmotného

práva pre rozhodnutie vo veci nebola preukázaná buď pre nečinnosť strany sporu, a to v dôsledku
nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ustanovením § 132 ods. 1 CSP alebo vôbec (objektívne
vzaté) nemohla byť preukázaná, teda ak výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdivosti tejto skutočnosti a ani o tom, žeby táto skutočnosť bola nepravdivá. V zásade platí, že
dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje tú stranu sporu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí

a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Bolo preto na žalovanom, aby relevantným
dôkazom svoje tvrdenie preukázal. Nakoľko žalovaný nepreukázal na svoje tvrdenie, že sa v rozhodnom
čase v čase vykonania prepravnej kontroly dňa 2.7.2010 v čase o 19.11 hod. na trase linky č. 27 na výzvu
kontrolného orgánu žalobcu preukázal platným cestovným lístkom, a teda ani tvrdenie, že mal zakúpený(zľavnený) cestovný lístok, súd prvej inštancie následne správne vyvodil, že v dôsledku neunesenia
dôkazného bremena ohľadom rozhodujúcich skutočností zo strany žalovaného, je nutné učiniť záver,
že žalovaný porušil povinnosť ustanovenú v § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z., z ktorého

dôvodu mu podľa ustanovenia § 17 ods. 2 citovaného zákona a Tarify mestskej hromadnej dopravy v
Košiciach vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi cestovné a prirážku k základnému cestovnému, a preto
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 0,55 eura z titulu cestovného a sumy 55 eur z titulu prirážky k
základnému cestovnému, t.j. spolu na zaplatenie sumy 55,55 eura.

23. Pokiaľ žalovaný vo svojom odvolaní v tomto smere spochybňuje hodnotenie dôkazov súdom
prvej inštancie, odvolací súd pripomína, že vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním
konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti skutkových
tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane a jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. Výsledkom celkového hodnotenia je potom úsudok súdu o pravdivosti tvrdených
skutočností, ktorý sa stal podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju

povinnosť preukázať svoje skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že
pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie
nepriaznivo pre tú sporovú stranu, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná. Zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov pritom vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo
spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.

24. Ani v tomto smere súdu prvej inštancie žiadne pochybenie vyčítať nemožno. Súd prvej inštancie v
danom prípade uvedenú otázku posúdil za použitia správneho právneho predpisu, ktorý vyložil správne
a na daný skutkový stav ho i náležite a v súlade s ustálenou súdnou praxou aplikoval, adekvátne
pritom uzavrúc, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenie, že sa v rozhodnom čase

v čase vykonania prepravnej kontroly dňa 2.7.2010 v čase o 19.11 hod. na trase linky č. 27 na výzvu
kontrolného orgánu žalobcu preukázal platným cestovným lístkom na čom nemôže nič zmeniť len
všeobecná odvolacia námietka žalovaného, že vzhľadom na svoj vek v čase 2.7.2010, «vtedy ani
nevedel vnímať, nieto ešte pochopiť, a nevie sa k tomu vyjadriť kvalifikovane ani dnes, z ktorého dôvodu
ho súd „nemôže zaviazať na úhradu sumy 55,55 €, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej

sumy, pretože od 3.7.2010 k dnešnému dňu som ešte nepracoval, nemal som žiaden príjem a nemám
ho ani teraz, keďže som stále študentom - príprave na budúce povolanie/zamestnanie. Ja osobne som
sa nedopustil žiadneho protispoločenského konania, nič som osobne neporušil, a ani som nespôsobil
dlh.“, že sa oboznámil až teraz v súvislosti s podávaním tohto odvolania aj so sadzbami cestovných
lístkov v EURO (€) a SKK (Sk) vrátane DPH s platnosťou od 1.1.2009, kde sa v časti „Tarifné pásmo T1,

Cestovný lístok neprestupný - neplatí pre nočný spoj“, kde sa uvádza v 6. riadku zhora, „do 4 zastávok
- zľavnený - cena 0,20 €“. Môj otec vo viacerých podaniach uvádza, že hneď 2.7.2010 SMS správou
poukázal sumu 0,20 € ako cenu lístka za mňa.“». Uvedené podľa názoru odvolacieho súdu nepostačuje
pre záver o preukázaní platného cestovného lístka žalovaným v čase prepravnej kontroly a nemožno z
neho vyvodiť, žeby súd prvej inštancie dôkazy vzťahujúce sa k tomuto tvrdeniu žalovaného, nesprávne

vyhodnotil.

25. V okolnostiach posudzovaného sporu správnosť záveru súdu prvej inštancie sa žalovanému
nepodarilo spochybniť námietkou, že jeho otec - T.. O. V. nebol doposiaľ k veci vypočutý ani raz, a v
spore nebol vypočutý. Z obsahu súdneho spisu totiž jednoznačne plynie, že T.. O. V. sa dňa 23.11.2016

dostavil na predvolanie dožiadaného Okresného súdu Michalovce, v súlade s jeho požiadavkou, kde
bol vypočutý (zápisnica o výsluchu napísaná na Okresnom súde Michalovce dňa 23.11.2016, č.l. 264
súdneho spisu). Napokon žalovaný vo svojom odvolaní neopodstatnene vytkol súdu, že v spore nebol
vypočutý. Z obsahu súdneho spisu bezpochyby vyplýva, že súd žalovanému poskytol v priebehu sporu
možnosť osobne vypovedať pred súdom, a to i pred dožiadaným súdom v Nitre (č.l. 292 až 314 súdneho

spisu), a žalovaný sám svoje právo nevyužil.

26. Z uvedeného je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne so žalovaným
tvrdených pochybení a žalovanému sa uplatnenými odvolacími námietkami spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku nepodarilo. Preto odvolací súd rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a vo výroku

o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil vrátane vecne správneho výroku
o trovách konania.27. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí,
žalobcovi odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).