Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom
Judgement was issued by JUDr. Jana Zuzan
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 0Er/208/1998
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6498899015
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6498899015.3
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: D. M., F. XX.XX.XXXX, T.: Š. XXX/XX,
XXXXXF.T.,protipovinnému:DISKONTGROŠs.r.o.vlikvidácii,tohočasuneexistujúcisubjekt,IČO:31
621 716, naposledy so sídlom: M. Chrásteka 8/9, 965 01 Žiar nad Hronom, na vymoženie pohľadávky vo
výške 398,32 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom,
Exekútorský úrad so sídlom: Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. EX 141/1998, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a z a s t a v u j e j u .
II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Poverením č. 5613 * 001130 zo dňa 27.02.1998 Okresný súd Žiar nad Hronom
(ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Máriu Bugárová, so sídlom: A. Dubčeka
45, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorého nahradil súdny exekútor JUDr. Ing. Miroslav Paller, Exekútorský
úrad so sídlom: Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom.
2. Dňa 23.03.2012 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu,
že povinný bol vymazaný z obchodného registra.
3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Exekučné konanie sa v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňom
17.02.1998, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti
povinnému. Súd mal z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica za preukázané,
že povinný DISKONT GROŠ, s.r.o. „v likvidácii“ bol ku dňu 21.10.2010 ex offo vymazaný z Obchodného
registra, a to na základe rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 36Cb-24K 120/97 zo dňa
26.06.2001, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2001. Týmto rozhodnutím bol zamietnutý návrh
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku povinného.
7. Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právnehonástupcu z dôvodu zamietnutia návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, je jasným
dôkazom, že povinný bol nemajetný. V znení toho času účinnej právnej úpravy nebolo možné
zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti ako samostatného dôvodu, ale bolo nevyhnutné takýto prípad
subsumovaťpodokolnosť,ktorámalazanásledokvyhláseniaexekúciezaneprípustnúanásledneviedla
k jej zastaveniu.
8. Nakoľko súd v konaní zistil, že povinný bol nemajetný a tým došlo k vzniku
neodstrániteľnej prekážky konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať,
vychádzajúc z vyššie citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
9. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Súdny exekútor si uplatnil náhradu trov exekúcie spolu vo výške 105,04 Eur,
z toho odmena 33,20 Eur, hotové výdavky 54,33 Eur a DPH vo výške 17,51 Eur.
14. Exekučný poriadok bol od svojho prijatia viackrát novelizovaný. V jedenástej časti v prechodných a
záverečnýchustanoveniachzakotvuje,podľaktoréhozákonasamápostupovaťvsúvislostisúčinnosťou
jednotlivých noviel zákona. Tieto prechodné ustanovenia s výnimkou ust. § 235 ods. 2 Exekučného
poriadku definujú, že konania začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončia už podľa novej
právnej úpravy. Znamená to, že ak aj exekúcia začala pred účinnosťou novely Exekučného poriadku,
v exekučnom konaní sa už postupuje podľa novelizovaného právneho predpisu, pokiaľ prechodné
ustanovenia neustanovujú niečo iné. Práve ust. § 235 ods. 2 Exekučného poriadku je výnimkou z tejto
zásady, pretože výslovne vylučuje použitie novelizovaného zákona účinného od 1. februára 2002 na
konanie začaté pred 1. februárom 2002. Ak sa teda táto predmetná exekúcia začala pred 1. februárom
2002, posudzuje sa a dokončí sa podľa predpisov platných do 1. februára 2002.
15. Z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že trovy exekúcie má povinnosť
exekútorovi uhradiť povinný a len vo výnimočných prípadoch (§ 203 Exekučného poriadku) bude mať
túto povinnosť oprávnený. Keďže v priebehu exekúcie bola zistená nemajetnosť povinného, súdny
exekútor žiadal, aby bol na úradu trov zaviazaný oprávnený. Vyššie citované ustanovenie § 203
Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 01. 2002/ uvádza, že súd môže uložiť oprávnenému
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, ak dôjde k zastaveniu exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy
potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere
jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie. Súd má za to, že v danom prípade oprávnený
nemohol predvídať dôvod zastavenia ani pri náležitej opatrnosti, keďže povinný sa stal nemajetný viac
ako desať rokov potom, ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Za podmienky pridŕžania
sa zákonného ust. § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 má súd za to, že
samotná skutočnosť, že povinný je nemajetný a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy
exekúcie, nemôže mať za následok uloženie povinnosti nahradiť trovy exekúcie oprávnenému, nakoľko
túto skutočnosť nie je možné subsumovať pod ustanovenie § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31. 01. 2002, ktoré vymedzuje podmienky, za ktorých možno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie
oprávnenému. Novela Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zák. č. 32/2002 Z. z., síce zaviedla do ust.
§ 203 druhý odsek, podľa ktorého trovy exekúcie pri nemajetnosti povinného znáša oprávnený, toto
ustanovenie však pre danú exekúcie nie je možné použiť, nakoľko exekučné konanie začalo pred 1.
februárom 2002 a je nutné postupovať podľa právnej úpravy platnej do 31. januára 2002. Súd má za to,že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť
nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie /viď. uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 41
CoE 340/2011/.
16. Samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky
nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré
exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným
postavením vo výkone funkcie /III ÚS 351/2007-11/. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu
podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej len „ústava“, je nepochybne aj nárok na náhradu
trov konania. Tento nárok však možno uplatniť len v súlade s čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods.
1 ústavy, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných
procesných poriadkoch, pričom v posudzovanom prípade to je Exekučný poriadok /IV ÚS 236/08-12/.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené súd o náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.