Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 15, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/144/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613235240
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7613235240.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členov senátu

JUDr. Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: W. T., L.. XX.X.XXXX, J. O.S., Š. XX,
zastúpeného JUDr. Igorom Gažíkom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Prievidzi, Bojnická
cesta č. 7, proti žalovaným: 1/ I.. B. P., L.. X.X.XXXX, J. O., A.. X. C. XXXX/X, s adresou na doručovanie
O., Š. Č.. X a 2/ O. P.T., L.. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, zastúpenému opatrovníčkou I. P., L.. X.X.XXXX,
J. O.Ň., A.. X. C. Č.. XXXX/X, o zaplatenie 33.193,92 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného
v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19.11.2014 č.k. 7C 362/2013-86
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku voči žalovanému v 1. rade JUDr. Ladislavovi Törökovi
do sumy 3.930,41 eur.

V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku voči žalovanému v 1. rade rozsudok m e n í tak, že žalobu z
a m i e t a.

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavom výroku.

Plnením každého zo žalovaných do sumy 3.930,41 eur zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 52,64 % a žalovanému v 2.
rade v rozsahu 9,38 %.

Žalobca je povinný nahradiť preddávkované trovy štátu v rozsahu 76,32 % a žalovaný v 1. rade v

rozsahu 23,68 %.

Žalobca je povinný zaplatiť z titulu náhrady preddávkovaných trov štátu na účet Krajského súdu v
Košiciach sumu 607,51 eur a žalovaný v 1. rade sumu 188,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 7.520,085 eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne od 20.10.2003 do
zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vo výroku

uviedol, že o trovách konania rozhodne v lehote do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 33.193,92 eur,
ktorý uplatnil formou vzájomného návrhu vo veci vedenej na okresnom súde Spišská Nová Ves podsp. zn. 10C 420/1994 pôvodne voči právnemu predchodcovi terajších žalovaných B. P. D... Potom ako
tento počas konania zomrel dňa XX.X.XXXX pokračoval súd prvej inštancie v konaní s jeho právnymi
nástupcami žalovaným v 1. a 2. rade. Nárok žalobcu vychádza z jeho tvrdenia o tom, že v rokoch

1991-1993 vykonal rekonštrukciu na stavbe nehnuteľnosti zap. na LV č. XXXX E. T.. Ú.. O., a to domu
so súp. č. XXX stojacom na parc. č. XXX o výmere 615 m2, pričom druhým podielovým spoluvlastníkom
v 1/2 tejto nehnuteľnosti bol B. P. D... Rekonštrukciou uvedenú nehnuteľnosť zhodnotil a takto bol
zhodnotený aj spoluvlastnícky podiel na nej pre žalovaného B. P. D... Vzhľadom k tomu, že tento zomrel
uplatňuje si uvedený nárok proti jeho zákonným dedičom.

3. Súd prvej inštancie odôvodnil rozsudok tým, že o tomto vzájomnom návrhu rozhodol už rozsudkom zo
dňa 17.6.2009, keď žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne
sumu 17.072,55 eur spolu s prísl.. V prevyšujúcej časti tento protinávrh zamietol. Konštatoval, že
uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17.3.2011 pod sp. zn. 1Co 234/2009-717 bol rozsudok
v časti vyhovujúceho výroku a vo výroku o trovách konania zrušený a vec bola vrátená súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. V dôvodoch rozsudku ďalej uviedol, že v ďalšom konaní sa spravoval
právnym názorom vysloveným odvolacím súdom už v jeho predchádzajúcom zrušujúcom uznesení
pod č.k. 1Co/88/2005 kde bolo konštatované, že ustálená súdna prax posudzuje otázku premlčania pri
vykonaných investíciách bez súhlasu ďalšieho spoluvlastníka tak, že takáto investícia nepredstavuje
majetkové právo investujúceho spoluvlastníka do doby trvania podielového spoluvlastníctva, a teda

takéto právo si tento spoluvlastník za trvania spoluvlastníctva ani nemôže účinne uplatniť. Zmenu
v takomto stave predstavuje situácia, kedy dôjde k zániku podielového spoluvlastníctva a kedy už
jeho investície predstavujú vznik bezdôvodného obohatenia u ďalších spoluvlastníkov. Premlčanie
sa posudzuje podľa § 107 Občianskeho zákonníka, pričom pre začiatok behu premlčacej lehoty je
rozhodujúci okamžik zániku podielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku

súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcu W. T. nie je premlčaný, keďže bol podaný v
trojročnej premlčacej lehote podľa § 107 Občianskeho zákonníka, pričom táto lehota začala žalobcovi
plynúť dňom právoplatnosti uznesenia Er 244/98 o potvrdení nadobudnutia jeho podielu B. P. D...
Od uvedeného dátumu teda plynula trojročná zákonná lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia,
keďže W. T. týmto dátumom zaniklo podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, pričom jeho

spoluvlastnícky podiel nadobudol B. P. D... Súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní
výsluchom svedkov W.. S.. I. O., P. C.A., R. C., S. Š. S. O. O. vykonal vo veci ohliadku spornej
nehnuteľnosti dňa 25.11.2008 za účasti znalca z odboru stavebníctva, ktorého ustanovil a to Ing. Dušana
Sarku, CSc., ako aj za prítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu. Konštatoval,
že znalca ustanovil k zisteniu, popísaniu a oceneniu technického stavu nehnuteľnosti, k oceneniu

stavebných prác, ktoré boli žalobcom realizované v čase od 1.10.1991 do 29.11.1993. Konštatoval,
že samotné dokazovanie, ako aj postup a práca znalca boli sťažené značným časovým odstupom,
ako aj skutočnosťou, že W. T. rekonštrukciu stavby vykonával prevažne svojpomocne, takže neboli k
dispozícií účtovné doklady, pokladničné bloky a iné písomné dôkazy, ktorými by mohol konkrétne a s
určitosťou popísať stavebné práce a vyčísliť presnú výšku investícií vložených, či už za vykonané práce

alebo za stavebný materiál. V ustaľovaní skutkových podkladov preto súd prvej inštancie vychádzal
jednak zo svedeckých výpovedí ako aj z ohliadky na mieste samom. Ďalej konštatoval, že podľa
znaleckého posudku č. 7/2009 vyhotoveného Ing. Dušanom Sarkom CSc. zo dňa 9.2.2009 zistil,
že znalec vychádzal aj z obdržanej projektovej dokumentácie a listinných dokladov - stavebného
povolenia a kolaudačného rozhodnutia, pričom v závere uviedol, že nevedel posúdiť, aký bol stav

nehnuteľnosti pred rekonštrukciou. Konštatuje však, že rekonštrukcia domu bola realizovaná na základe
schválenej projektovej dokumentácie stavebnej časti vypracovanej R. C. E. M. XXXX a podľa projektovej
dokumentácie interiéru vypracovanej W.. S.. I. O. G. D. G.-G. O.. Stavebné povolenie pre investora
W. T. bolo vydané pod č. Ú. XXX/XXXX-T. E. O. K. XX.X.XXXX, predná časť kaviarne kapacita 25
osôb dňa XX.XX.XXXX skolaudovaná bez závad. Znalec ďalej ocenil práce a dodávky na základe

ohliadky nehnuteľnosti na mieste samom dňa XX.XX.XXXX a následne vyčíslil výšku investícií, ktoré
boli W. T. do domu vložené v rámci menších úprav od roku 1993 do roku 1998. Výsledne uskutočnil
celkovú rekapituláciu obstarávacích nákladov, stavebných prác a dodávok do roku 1993, ktoré sú
vo finančnej čiastke vo výške 615647,- Kčs. Túto sumu prepočítal do II. kvartálu 2008, ktorá takto
predstavuje sumu 1 028 655,15 Sk, čo pri konverznom kurze 1 euro = 30,126 Sk predstavuje finančnú

čiastku 34 145,10 eur. V závere znaleckého posudku znalec uvádza, že aj napriek skutočnosti, že
práce a dodávky sa vykazovali z hľadiska realizácie časovej rozlíšenosti 18 rokov, napriek mimoriadnym
opatreniam zabezpečil ocenenie podľa vtedy platných cenníkov, vydávaných Ústavom racionalizácie v
stavebníctve. Na základe takto vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, ktorý si súdprvej inštancie osvojil a na ktorý odkazuje, rozsudkom zo dňa 17.6.2009 uložil žalovaným povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu bezdôvodného obohatenia 17.072,55 eur spoločne a nerozdielne, teda v časti
v ktorej uznal nárok za dôvodný a preukázaný. Nárok žalobcu právne kvalifikoval ako nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods. 1 a 2 OZ. Konštatoval, že rozhodol tak potom, čo zistil,
že uvedený objekt v Rožňave na ul. Šafárikovej č. 8 bol po vydražení schátralý a vyžadoval opravu. Mal
za preukázané, že v konaní je nesporné, že W. T. v čase, keď bol výlučným vlastníkom nehnuteľnosti,
teda v období od X.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX, vykonával jej rekonštrukciu. Vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku zistil cenu investícií, ktoré menovaný do nehnuteľnosti vložil a zaplatenia ktorých

sa titulom bezdôvodného obohatenia domáhal. S poukazom na to, že dňom XX.X.XXXX žalobca W.
T. prišiel o svoj polovičný spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudli v dedičskom konaní po nebohom
B. P. D.. č.k. D 670/00 Okresného súdu v Rožňave jeho právni nástupcovia žalovaní v 1. a 2. rade
uložil týmto povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 17.072,55 eur. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Ďalej konštatoval, že tento jeho rozsudok zo dňa 17.6.2009 bol vo výroku, v
ktorom sa rozhodovalo o protinávrhu W. T., zrušený a vec bola vrátená na ďalšie dokazovanie. Poukázal

na právny názor odvolacieho súdu vyjadrený v zrušujúcom uznesení podľa ktorého sa súd prvej
inštancie dopustil nesprávneho právneho názoru pri posudzovaní tejto otázky to vyústilo do vyhotovenia
posúdenia pri ustaľovaní výšky bezdôvodného obohatenia. Poukázal na to, že odvolací súd opätovne
zopakoval svoj právny názor vyslovený už v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení, keď zdôraznil, že
za bezdôvodné bezdôvodné obohatenie v tomto prípade nemožno považovať hodnotu, ktorú W. T. do

nehnuteľnosti vynaložil (ako to nesprávne uzavrel súd prvej inštancie), ale iba takú hodnotu, o ktorú
sa druhý spoluvlastník obohatil v dôsledku zhodnotenia jeho podielu. Ide teda o posúdenie rozdielu
medzi cenou nehnuteľností pred vykonaním investície a po jej vynaložení. Iba v takomto rozsahu sa totiž
mohla zvýšiť hodnota podielu právneho predchodcu žalobcov. Porovnanie takejto hodnoty nemožno
stotožniť s hodnotou nákladov, ktoré W. T. vynaložil, keďže takýto údaj obsahuje subjektívne ukazovatele

(za akú cenu nakúpil materiál, akú cenu dohodol za jednotlivé práce a pod.), ktoré boli závislé od
vyjednania konkrétnych podmienok. Za bezdôvodné obohatenie teda nemožno považovať akékoľvek
investície, ale iba tie, ktoré sa premietli do zhodnotenia nehnuteľnosti, teda tie, v dôsledku ktorých
hodnota nehnuteľnosti vzrástla. Ďalej konštatoval, že odvolací súd v tomto uznesení vytýkal súdu
prvej inštancie aj to, že v dôsledku nesprávneho právneho názoru pri posudzovaní tejto otázky to

vyústilo do vyhotovenia nepoužiteľného znaleckého posudku pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu.
Odvolací súd prvej inštancie poukázal na to, že z obsahu tohto znaleckého posudku sú použiteľné údaje
ohľadne zistenia rozsahu vykonaných investícií, ktoré boli zistené pri ohliadke na mieste samom za
prítomnosti znalca. V ďalšom konaní teda bolo úlohou znalca vyhodnotiť tieto nepochybne preukázané
investície z hľadiska ich zhodnocujúceho charakteru a iba na základe toho ustáliť, či a v akom rozsahu sa

tieto investície premietli do zhodnotenia nehnuteľnosti a tým aj zhodnotenia spoluvlastníckeho podielu
právneho predchodcu žalobcov. Vzhľadom na značný časový odstup od vykonania týchto investícií do
doby, kedy sa žalovaný mohol po prvýkrát domáhať ich náhrady (pri zániku podielového spoluvlastníctva
vykonanímdražbynapodielžalovaného)považovalzapotrebnézohľadniťprivyčísľovaníhodnotytýchto
investícií aj ich amortizáciu za obdobie od ich vykonania do zániku podielového spoluvlastníctva. Na

základe toho súd prvej inštancie konštatoval, že jeho úlohou bolo počas ďalšieho konania zabezpečiť
prepracovanie znaleckého posudku v súlade s právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v tomto
zrušujúcom uznesení. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že na základe toho ustanovil znalca Ing.
Dušana Sarku, CSc. za účelom prepracovania znaleckého posudku č. 7/2009. Úlohou znalca bolo v
súlade s právnym názorom odvolacieho súdu prepracovať znalecký posudok č. 7/2009 v súlade s

právnym názorom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Co
234/2009 (č. l. 717 spisu), teda zistiť a ustáliť hodnotu rozdielu (aj v eurách), medzi cenou spornej
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX v katastrálnom území O., K. Č.. XXX L. G.. Č.. XXX, G.. Č.. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 612 m2, pred realizovaním investícií do predmetnej nehnuteľnosti
W. T. a po ich vynaložení. Znalcovi bolo určené, aby zohľadnil pri vyčíslení hodnoty amortizáciu doteraz

preukázaných investícií za obdobie od ich vykonania (teda v rozpätí od X.XX.XXXX K. XX.XX.XXXX) do
zániku podielového spoluvlastníctva účastníkov konania, teda do XX.X.XXXX (teda do právoplatnosti
uznesenia Okresného súdu Rožňava v konaní č. k. Er 244/98, EX 97/98).

4. Znalcovi bolo ďalej určené, aby pri vypracovávaní doplňujúceho znaleckého posudku vychádzal zo

všetkých dôkazov, ktoré boli v predmetnej veci vykonané pred vyhotovením znaleckého posudku č.
7/2009, za použitia dôkazov - CD, ktoré je pripojené k spisu obsahujúce znalecký posudok č. 5/1992 a
znalecký posudok č. 48/2006 - dôkaz predložený W.. T., a aby zobral do úvahy námietku B.. P., podľaktorej W.. T. zbúral časť stavby - kôlňu a suchý záchod, pokiaľ táto skutočnosť má významný vplyv na
znalcom zisťovanú hodnotu nehnuteľnosti.

5. Ustanovený znalec vyhotovil dňa 5.1.2012 znalecký posudok č. 3/2012, v závere ktorého stručne
uviedol, že nevie posúdiť, aký bol stav pred rekonštrukciou spornej nehnuteľnosti. Popísal, aké práce
vykonával W.. T. v súvislosti s rekonštrukciou spornej nehnuteľnosti v čase od roku 1991 do roku
1999: zemné práce, búracie práce, opravy a údržbu budov, lešenie pomocné pracovné kozové, bežné
stavebné práce, demoláciu objektov, izolácie proti vode a zemnej vlhkosti, konštrukcie stolárske,

zdravotechnickú inštaláciu budov, maľby, vzduchotechniku a VZT zariadenia, elektroinštalačné práce
a osvetlenie. Konštatoval, že W.. T. realizoval udržiavacie práce a dodávky, opravy a údržbu a v
závere konštatoval, že kôlňa a suchý záchod nemajú významný vplyv na znalcom zisťovanú hodnotu
nehnuteľnosti z dôvodu, že išlo o objekty v priemere od 36 do 51 rokov po životnosti v roku 1991.

X. W.. T. po oboznámení sa s predmetným znaleckým posudkom navrhol vypočuť znalca, nakoľko mal

zato, že tento nepochopil úlohu, ktorá mu bola daná súdom a ktorá vyplýva zo záverov zrušujúceho
uznesenia krajského súdu. Uviedol, že predchádzajúci stav nehnuteľnosti je možné zistiť zo znaleckého
posudku vypracovaného Ing. Lackom v roku 1991, ktorým bol oceňovaný stav pred rekonštrukciou, tento
stav treba oceniť a potom následne po vykonaní rekonštrukcie, s ktorou bol znalec oboznámený a
zistiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v roku 1999. S uvedenými skutočnosťami navrhoval oboznámiť

znalca, ktorý po zistení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti pred a po rekonštrukcii zistí rozdiel týchto
cien.

7. Vychádzajúc z návrhu žalobcu súd prvej inštancie vypočul znalca Ing. Dušana Sarku, CSc., ktorý
k vypracovanému znaleckému posudku uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na záveroch, ktoré

vyjadril v oboch znaleckých posudkoch. Pri vyhotovovaní prvého znaleckého posudku položkovite ocenil
zrealizované práce tak, ako boli popísané pri ohliadke na mieste samom za prítomnosti všetkých
účastníkov a sudcu. Pri tomto položkovitom oceňovaní uviedol cenu vyhotovenia k roku 1993 bez
zohľadnenia amortizácie od roku 1993 do roku 2009. Po opakovanom oboznámení sa s celým prípadom
dodal, že vedel by odpovedať na otázku - doplňujúcim znaleckým posudkom, aká je zistená cena prác a

dodávok za obdobie do roku 1993 pri amortizácii k XX.X.XXXX. Uviedol teda, že je schopný splniť úlohu,
ktorá mu bola daná súdom uznesením z 13.10.2011. K ustáleniu a zisteniu hodnoty rozdielu medzi
cenou spornej nehnuteľnosti pred vykonaním investícií (teda pred rekonštrukciou) a po ich vynaložení
uviedol, že všeobecnú cenu, teda trhovú hodnotu spornej nehnuteľnosti z dôvodu časovej rozlíšenosti
už nie je možné dnes vyjadriť. Nedá sa takáto úloha zrealizovať, nakoľko neexistujú už toho času žiadne

relevantné dôkazy, napr. fotografie objektu, videozáznamy pred a po jeho rekonštrukcii. Bolo by to
možné len odhadom, fikciou, na základe položkovitého ocenenia prác a dodávok, ktoré boli vykonané
len na základe výpovedí účastníkov, hlavne W.. T., opak čoho druhá strana relevantnými dôkazmi
nepreukázala. Poukázal na spornosť výpovedí účastníkov pri preukazovaní rekonštrukčných prác, čo
nie je možné dnes už objektívne zhodnotiť, ktorá z výpovedí je správna, v závere však zhodnotil, že

tie-ktoré konkrétne popísané rekonštrukčné práce boli na nehnuteľnosti vykonané, čo obe zúčastnené
strany potvrdili. V zmysle týchto vyjadrení znalec vysvetlil, prečo v znaleckom posudku č. 3/2012 uviedol,
že v danom prípade sa nedá vyjadriť cena stavby pred a po jej rekonštrukcii tak, ako to požadoval senát
krajského súdu.

8. Znalec vo svojej výpovedi ďalej uviedol, že rekonštrukčné práce, ktoré vykonával W.. T., napr. výmena
omietok, kanalizácie a všetky, ktoré boli popísané v pôvodnom znaleckom posudku, sú hodnotené ako
prvky krátkodobej životnosti (investície). K tomu vysvetlil, že prvky dlhodobej investície sú napr. základy
stavby, horizontálne statické konštrukcie, zvislé statické konštrukcie, krov strechy, krytina a podobne.
Dodal, že prvkami krátkodobej investície sú napr. aj priečky, ktoré pri ďalších stavebných úpravách

zbúral B.. P. C.. s vysvetlením, že tieto priečky nie sú nosné. Bez nich by stavba nespadla.

9. K námietke, ktorú vzniesol k vyhotovenému znaleckému posudku W.. T., ktorý prostredníctvom
právneho zástupcu predniesol názor, že znalec má jednoducho zobrať cenu vyjadrenú v znaleckom
posudku Ing. Lacka a túto odpočítať od ceny, ktorá bola vyjadrená znalcom v roku 1999, znalec

vysvetlil, že nie je dostatok relevantných podkladov na takéto vyjadrenie konečnej ceny, nakoľko v
danom prípade cenu investícií možno vyjadriť jedine na základe zistení z ohliadky na mieste samom
a položkovitou metódou tak, ako to vyjadril v pôvodnom znaleckom posudku. Znalecký posudok Ing.
Lacka je už nepoužiteľný, nakoľko spôsob a metodika, ktorou znalec postupoval, nie je už v súčasnostiakceptovateľná. V závere dodal, že podľa jeho doterajších zistení (vychádzajúc z ohliadky a hlavne z
výpovedí W.. T.) v danom prípade nešlo o rekonštrukciu spornej nehnuteľnosti tak, ako to bolo uvedené
v projekte vypracovanom pani C., ale išlo len o modernizáciu, úpravu a opravu budovy (napr. vôbec

nebola realizovaná výstavba krovu a podobne).

10.Súdprvejinštanciepotakomtovysvetleníznalcauznesenímzodňa3.4.2013opakovanehoustanovil
na doplnenie znaleckého posudku č. 3/2012, kde bola znalcovi uložená opakovane úloha tak, ako bola
stanovená pred vyhotovením predmetného znaleckého posudku.

11. Podľa znaleckého posudku vyhotoveného Ing. Dušanom Sarkom, CSc. - doplnku č. 1 k znaleckému
posudku č. 3/2012 vyhotoveného ku dňu 14.5.2013 súd prvej inštancie zistil, že znalec vyčíslil hodnotu
prác a dodávok pri zohľadnení amortizácie doteraz preukázaných investícií spornej nehnuteľnosti za
obdobie od ich vykonania (rok 1991 až 1993) do zániku podielového spoluvlastníctva účastníkov
konania (XX.X.XXXX), ktoré boli vykonané W.. T. pri realizácii modernizácie, úpravy a opravy spornej

nehnuteľnosti, na finančnú čiastku bez DPH vo výške 15.040,17 eur.

12. Podľa článku I. znaleckého posudku znalec pri stanovení vyššie popísanej ceny použil podklady, a
to znalecký posudok č. 7/2009 zo dňa 9.2.2009, a to časť: Celková rekapitulácia modernizácie objektov
Rožňava a Položkovitý rozpočet vypracovaný znalcom, zohľadnil amortizáciu doteraz preukázaných

investícií za obdobie od ich vykonania až do zániku podielového spoluvlastníctva účastníkov, teda do
XX.X.XXXX (t. j. do právoplatnosti uznesenia OS Rožňava v konaní č. Er 244/98, EX 99/98).

13. Podľa článku II. predmetného znaleckého posudku súd prvej inštancie zistil, že znalec vychádzal
zo stavu zisteného z podkladov a skutočností zistených na mieste samom podľa znaleckého posudku č.

7/2009 zo dňa 9.2.2009 a znaleckého posudku č. 3/2012 zo dňa 5.1.2012 (v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu v uznesení č. k. 1Co 234/2009). Pre zabezpečenie úloh stanovených uznesením súdu
znalec použil ukazovateľ klasifikácie: Stavby pre obchod a spoločné stravovanie, katalóg a metodika
rozpočtovýchukazovateľov(učebnápomôcka,vydanáSTUBratislava,Stavebnáfakulta,Ústavsúdneho
znalectva v Bratislave, február 2004), položkovitý rozpočet, ktorý tvorí prílohu znaleckého posudku č.

7/2009 z hľadiska technológie agregoval do názvu prvkov s typovým popisom pri kv = 1. Súd prvej
inštancie po oboznámení sa s obsahom a závermi tohto znaleckého posudku už nemal žiadne výhrady
proti postupu a záverom znalca a tieto závery si pre konečné rozhodnutie vo veci v celom rozsahu osvojil.

14. S poukazom na opakované námietky žalobcu k výsledkom znaleckého dokazovania opätovne

vypočul znalca, ktorý vo svojom vyjadrení k týmto námietkam uviedol, že naďalej zotrváva na svojich
záveroch vyjadrených v poslednom znaleckom posudku. K tomu okrem iného uviedol, že vyjadrenie
právneho zástupcu žalobcu považuje za neprimeraný nátlak na osobu znalca, aby si tento osvojil
výklad účastníka konania, v zmysle ktorého by sa mal urobiť nový výpočet zhodnoteného majetku.
Znalci, ktorých presadzoval JUDr. Gažík, podľa jeho zistení pri vypracovaní znaleckých posudkov,

nepostupovali podľa vtedy platnej vyhlášky, a preto nie je možné osvedčiť zhodnotenie tak, ako to
navrhuje JUDr. Gažík. V závere znalec vyriekol názor, že ani ďalší súdom prípadne ustanovení znalci
by nemohli vychádzať zo žiadnych iných podkladov ako z tých, ktoré boli vykonané ním na ohliadke na
mieste samom, a teda iný zákonný postup, ako bol zvolený ním, by nebol možný.

15. Súd prvej inštancie sa aj s týmto záverečným vyjadrením znalca k námietkam JUDr. Gažíka v
celom rozsahu stotožnil. Konštatoval, že pochopil výklad znalca, ktorý jasne vysvetlil, že v tomto
konkrétnom prípade nie je možné výšku bezdôvodného obohatenia vyčísliť ako hodnotu rozdielu medzi
cenou spornej nehnuteľnosti pred a po vykonaní a realizovaní investícií do nej, jednoducho nie je
možné spätne túto cenu už vyjadriť ináč ako položkovitým ocenením popísaných prác. Mal za to, že

znalec nemôže použiť predošlé znalecké posudky už aj vzhľadom na to, že tieto boli vypracovávané
takým spôsobom, ktorý vyhovoval objednávke tej-ktorej zúčastnenej strany. Ani sám súd prvej inštancie
nemôže plne dôverovať záverom predošlých znaleckých posudkov už aj vzhľadom na to, že znalecký
posudok, ktorý bol vyhotovený pre účely exekučného konania, bol podľa záverov Európskeho súdu
pre ľudské práva (súdny spor T. proti Slovenskej republike, podanie č. XXXXX/XX, rozsudok zo dňa

14.10.2008) vypracovaný nesprávne a cena určená znalcom v znaleckom posudku zo dňa 20.3.2006
na sumu 518.047,- Sk pre účely kúpy spoluvlastníkom I.. B.. P. bola značne podhodnotená. Európsky
súd pri rozhodnutí vychádzal z porovnávania s iným znaleckým posudkom zo dňa 5.5.2006, ktorý
bol vypracovaný na žiadosť žiadateľa, teda W.. T., kde všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnostibola určená na sumu 1.758.727,- Sk a v decembri 1998 sa suma dostala na sumu 2.451.179,- Sk.
Už aj z tohto prípadu je zrejmé, že závery predošlých znaleckých posudkov nemôžu byť podkladom
pre vyjadrenie takej hodnoty, o ktorú sa druhý spoluvlastník (P.) obohatil v dôsledku zhodnotenia ich

spoluvlastníckehopodielu.SúdprvejinštanciesatedastotožnilsodbornýmstanoviskomavýkladomIng.
Dušana Sarku, CSc., ktorý pri výpočte záverečnej hodnoty zvolil náhradnú metódu tak, ako to vysvetlil
vo vyššie popísanom znaleckom posudku a doplňujúcom vyjadrení k námietkam.

16. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie prvej inštancie v dôvodoch rozsudku uviedol,

že podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade tento sa nachádzal Anglicku, kam odišiel za prácou a
tento účastník sa počas celého súdneho sporu pôvodne aj v konaní sp. zn. 10C 420/1994 vôbec
nezúčastňoval,vpodstateignorovalpredvolaniasúdu.Keďžesasúdunepodarilodoručiťmupredvolanie
na známej adrese v Anglicku, ustanovil mu v konaní opatrovníčku v osobe jeho matky I. P., ktorá
však opakovane nepreberala písomnosti doručované súdom. Ani táto ako opatrovníčka sa pojednávaní
nezúčastnila, k veci sa nevyjadrila. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie vo veci konal postup podľa

§ 101 ods. 2 O.s.p. v jej neprítomnosti a rovnako aj v neprítomnosti žalovaného v 1. rade, ktorý sa
nezúčastnil pojednávaní s výnimkou pojednávania dňa 15.1.2014. Na základe toho súd prvej inštancie
s poukazom na ust.§ 451 ods. 1 a 2 a § 458 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka konštatoval, že
nárok žalobcu považuje za dôvodný čo do základu, nie však čo do ním uplatnenej výšky. Vychádzajúc z
výsledkov doplneného znaleckého posudku č. 1 znalca Ing. Dušana Sarku, CSc. k znaleckému posudku

č. 3/2012 ustálil hodnotu, o ktorú sa podieloví spoluvlastníci, teda žalovaní, nadobudnutím spornej
nehnuteľnosti obohatili a túto sumu vyčíslil na 15.040,17 eur. Keďže právny predchodca žalovaných bol
podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v 1/2 konštatoval, že žalobca má nárok na polovičnú
cenu zhodnotenia tejto nehnuteľnosti. Na základe toho uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 7.520,085 eur s prísl..

17. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobca, ako aj žalovaný v 1. rade. Žalobca žiadal napadnutý
rozsudok zmeniť v jeho zamietavom výroku, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu
trov konania. V odvolaní uviedol, že vzhľadom k dlhoročnému sporu sa uspokojil už s predchádzajúcim
rozsudkom Okresného súdu zo dňa 17.6.2009, ktorým mu bola priznaná čiastka 17.072,55 eur a z tohto

dôvodu ani nepodal odvolanie proti prevyšujúcemu zamietavému výroku. Vykonal to z dôvodu, aby
vec bola čo najskôr ukončená, napriek tomu sa tak nestalo a konanie naďalej pokračuje. Považuje
za správny záver súdu prvej inštancie pokiaľ tento uzavrel, ako sa sporná nehnuteľnosť užívala a v
dôsledku čoho a v akom rozsahu sa protistrana obohatila. Nesúhlasí však s vyčíslením hodnoty tohto
obohatenia a poukazuje na zásadné vady znaleckého posudku, na ktorom súd prvej inštancie založil

svoje rozhodnutie. Vadnou je už samotná skutočnosť, že súd uložil v rozsudku povinnosť zaplatiť sumu
aj vo výške 8,5 centa a v takejto výške to ani nemôže vykonať. Za nesprávne považuje rozhodnutie
súdu prvej inštancie aj z dôvodu, že z rozsudku nevyplýva, či suma, ktorú súd žalovaným uložil
povinnosť zaplatiť je vrátane DPH. V toto smere považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Závery súdu
prvej inštancie namietal aj z dôvodu, že tento nerešpektoval právny názor krajského súdu ohľadne

spôsobu ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že znalec napriek tomu vypracoval
pôvodný znalecký posudok, kde ohodnotil cenu vykonaných prác, následne vypracoval ďalší posudok
č. 3/2012, v ktorom uviedol iba to, že nevie zistiť cenu nehnuteľnosti v predchádzajúcom období.
Za tento znalecký posudok si však vyúčtoval sumu 489,- eur. Znalec dostatočne nevysvetlil prečo
nemôže vychádzať zo skutkového stavu ustáleného v predchádzajúcich znaleckých posudkoch, ako

aj výpovediach svedkov. Stav nehnuteľnosti totiž bol riadne popísaný v predchádzajúcich znaleckých
posudkoch tak, aby sa tieto dali skontrolovať nielen kontrolným znalcom, ale orientačne aj súdom.
Má za to, že tento znalec v konečnom dôsledku opätovne použil nesprávnu metodiku, keď vyčísľoval
hodnotu prác a nie rozdiel v cene nehnuteľnosti. Nepovažuje za dôvodnú argumentáciu znalca z akého
dôvodu nemohol prihliadnuť na znalecký posudok č. 5/1992, keďže má za to, že jeho úlohou nebolo

ustaľovať cenu tejto nehnuteľnosti podľa novej metodiky, ale z tohto znaleckého posudku mal prevziať
iba skutkový stav, ktorý tam bol riadne popísaný a tento sa dal preukázať aj listinnými dôkazmi. Za chybu
pri oceňovaní považuje aj to, že nebolo zohľadnená zásadná zmena charakteru stavby, ktorá sa zmenila
z nevyužiteľného podnikateľského na využiteľný podnikateľský priestor.

18. Žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní žiadal zmeniť rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku a žalobu
v celom rozsahu zamietnuť, alternatívne tento zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/, f/ O.s.p.. V odvolaní
uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal ním navrhované dôkazypotrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, nevyporiadal sa s ním predloženými dôkazmi, ako aj
tvrdeniami, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Je toho názoru, že v konaní došlo k vadám, v dôsledku ktorých mu bola

odňatá možnosť konať pred súdom, keď mu súd toto právo odoprel, keď konal v jeho neprítomnosti
napriek tomu, že svoju neprítomnosť riadne ospravedlnil zo zdravotných dôvodov a doložil aj potvrdenie
o jeho práceneschopnosti. Dňa 15.1.2014 zas konal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu,
ako aj žalovaného v 2. rade. Súd mu takto neumožnil oboznámiť sa s obsahom prednesov protistrany,
vyjadriť sa k nim a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za nedôvodné považuje zo strany

súdu jeho obviňovanie z úmyselného vyhýbania sa súdnym pojednávaniam a to s poukazom na to, že
svoju neprítomnosť vždy riadne ospravedlnil a písomnosti mu doručované aj v stanovej lehote preberal.
Pokiaľ bol súd toho názoru, že svojím postupom marí uplatnenie základného práva iného účastníka,
mal možnosť uložiť mu poriadkovú pokutu. Rovnako súd nerešpektoval jeho požiadavku doručovať
mu písomnosti vo veci na adresu jeho kancelárie E. O., kde sa zdržiava v pracovných dňoch od 7.00
do 18.00 a v dôsledku toho mal problém preberať si súdne zásielky, keďže pošta je otvorená iba do

17.30. Tejto jeho požiadavke súd vyhovel až pri poslednom pojednávaní dňa 19.11.2014. Aj v tomto
prípade však sa nemohol pojednávania zúčastniť, keďže mu náhle ochorel jeho 6 ročný syn. V odvolaní
taktiež uviedol okolnosti týkajúce sa jeho brata - žalovaného v 2. rade, keďže podľa jeho názoru tento
ani netušil, že je žalovaným v predmetnej veci, keďže sa určitý čas zdržiaval v zahraničí, avšak v čase
ustanovenia mu opatrovníka sa zamestnal v Bratislave, kde aj v súčasnosti pracuje. Má za to, že súd

na zistenie jeho pobytu nevykonal všetky dostupné možnosti, a teda ani neboli splnené podmienky pre
ustanovenie opatrovníka. Vytýkal súdu nevykonanie ním navrhovaného dôkazu a to výsluchom znalca
Ing. Pavla Lacka, ktorý vyhotovil znalecký posudok č. 5/1992 dňa 11.1.1992 na ocenenie spornej
nehnuteľnosti. Rovnako aj ďalšieho znalca Ing. Dionýza Doboša, ktorý vypracoval kontrolný znalecký
posudok 23.11.1998. Má za to, že ich svedecká výpoveď je spôsobilá preukázať právne významnú

skutočnosť pre rozhodnutie. Súd však ich výsluch odignoroval, čo ani žiadnym spôsobom nevysvetlil.
Závery súdu prvej inštancie ohľadne rozsahu žalobcom vykonávanej rekonštrukcie nepovažuje za
správne, keďže tieto zjavne odporujú popísaniu tejto nehnuteľnosti, napr. v znaleckom posudku č.
56/1996 Ing. Vavreka, ktorý bol vyhotovený na základe dožiadania samotného žalobcu. Tento dôsledne
opisuje stav miestností s časovým odstupom 3 rokov od údajných rozsiahlych rekonštrukčných prácach,

ktoré mal vykonať žalobca. Podľa popisu technického stavu nehnuteľnosti počas posledného obdobia
15-20 rokov bol objekt nedostatočne udržiavaný, tobôž nie rekonštruovaný v rozsahu ako to uvádza
žalobca. Samotná skutočnosť, že objekt nemá vodorovnú a zvislú izoláciu proti zemnej vlhkosti a
tlakovej vode zapríčinila, že stavba je silno podmoknutá, čo sa prejavuje vlhkými stenami. Toto je v
rozpore s tvrdením žalobcu, ktorý vo svojich vyjadreniach uvádzal, že miestnosti kompletne izoloval

proti vlhkosti liatím horúcej smoly na steny. Nie je mu preto zrejmé ako mohli byť tieto steny po uplynutí
troch rokov vlhké. Vonkajšie a vnútorné omietky len nedostatočne držia na zavlhnutých stenách, pričom
podľa tvrdení žalobcu boli omietky kompletne obité, zaizolované a nanovo omietnuté. Za zaujímavosť
považuje to, že ani v jednom zo znaleckých posudkov slúžiacich, či už na súdne, alebo exekučné účely
sa nespomína v technickom popise nehnuteľnosti žiadna žalobcom uvádzaná rekonštrukcia, ktorá by

mala mať vplyv na cenu nehnuteľnosti. Opätovne poukázal na skutočnosť, že súdom prvej inštancie
bolo pod sp. zn. 4C/533/91 nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalobcovi zakázané akokoľvek
nakladať so spornou nehnuteľnosťou, najmä vykonávať investičné a rekonštrukčné zásahy. Má za to, že
žalobca toto predbežné opatrenie nerešpektoval, čím zapríčinil danú situáciu a aj napriek tomuto zákazu
si uplatňuje vymyslené investície do nehnuteľnosti. Za nesprávny považuje rozsudok aj vo výroku o

priznaných úrokoch z omeškania, keďže sa súd nevyporiadal s jeho námietkou premlčania vo vzťahu k
tomuto nároku. Poukázal na to, že žalobca prišiel o svoj spoluvlastnícky podiel XX.X.XXXX a vtedy mu
začala plynúť trojročná lehota na podanie žaloby. V danej lehote však uplatnil iba nárok vo veci samej
a úrok z omeškania ako príslušenstvo si uplatnil až dňa 20.3.2003 a je toho názoru, že sa tak stalo
až po uplynutí trojročnej premlčacej lehote.

19. Odvolací súd pred meritórnym prejednaním odvolaní skúmal rozsah odvolacieho konania, teda
odvolaniami napadnutých výrokov a v tomto konštatuje, že rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa
19.11.2014 sp. zn. 7C/362/2013-86 bola žaloba zamietnutá nad sumu 17.072,55 eur. Proti tomuto
zamietavému výroku žalobca odvolanie nepodal a preto tento výrok nadobudol právoplatnosť. Z

uvedeného vyplýva, že predmetom ďalšieho konania ostal už iba žalobcom uplatnený peňažný nárok
vo výške 17.072,55 eur.20. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že napadnutým rozsudkom boli zaviazaní dvaja
žalovaní na peňažné plnenie a to spoločne a nerozdielne. Odvolanie proti tomuto výroku podal iba jeden
z nich a to žalovaný v 1. rade. Odvolací súd sa preto vyporiadával s otázkou, či odvolanie žalovaného v 1.

rade zakladá povinnosť odvolacieho súdu preskúmavať aj vyhovujúci výrok prvoinštančného rozsudku
vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a v tomto smere dospel k záveru vychádzajúc z úpravy § 359 C.s.p.
upravujúceho subjektívnu procesnú legitimáciu odvolateľa na podanie odvolania, že toto odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Z citovaného ustanovenia teda
vyplýva, že osobou oprávnenou podať odvolanie je v prvom rade tá strana sporu, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané. O veciach, kde na strane odvolateľa je procesné spoločenstvo a odvolanie
podá iba jeden zo spoločníkov je potrebné pri posudzovaní jeho subjektívnej legitimácie na podanie
odvolania skúmať, či ide o spoločenstvo samostatné, spoločenstvo nerozlučné alebo nútené. Podanie
odvolania len jedným zo spoločníkov totiž vyvoláva v každom z týchto druhov spoločenstva vo vzťahu
k ostatným spoločníkom rôzne následky. V samostatnom spoločenstve (§ 96 C.s.p.) platí, že o každom
nároku alebo o povinnosti spoločníka súd rozhoduje samostatne, t.j. samostatným výrokom. Jednotlivé

nároky existujú nezávisle od seba a môžu byť vyčlenené na samostatné konanie. To má vplyv aj na
účinky úkonov, pre ktoré platí, že každý zo spoločníkov vystupujúci na jednej strane koná len sám za
seba. Platí to aj pre podanie odvolania. Z toho vyplýva, že odvolanie podané jedným zo spoločníkov
vyvoláva okrem výnimiek ustanovených zákonom účinky iba voči tomuto jednému samostatnému
spoločníkovi a nie aj voči ostatným. Inak je to v prípade nerozlučného spoločenstva (§ 77 C.s.p.).

Z právnej konštrukcie tohto spoločenstva vyplýva, že predmetom konania sú také spoločné práva
alebo povinnosti, že rozhodnutie musí vždy vyznieť voči všetkým nerozlučným spoločníkom rovnako.
To má vplyv na účinky úkonov pre ktoré platí, že úkony jedného zo spoločníkov vyvolávajú účinky
aj voči ostatným (nečinným) spoločníkom. Pri vyhodnocovaní charakteru procesného spoločenstva v
prípadoch solidárnych záväzkov podľa hmotného práva pôjde o samostatné procesné spoločenstvo. Pre

posúdenie, či sa jedná o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo je rozhodujúca povaha predmetu
konania vyplývajúceho z hmotného práva. Samostatnými spoločníkmi sú teda aj solidárne zaviazaní
dlžníci. K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi Najvyšší súd SR
zaujal stanovisko, keď napr. v rozhodnutí 4Cdo 2003/2005 uviedol, že žalovaní solidárni dlžníci sú
zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku

každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle.
Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia,
či predmetom plnenia. Solidárny zväzok sa, ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv a
povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť
ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje že by mohlo ísť medzi solidárnymi dlžníkmi o

také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať
na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si
môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len jednotlivých spoludlžníkov. Z hmotného
práva podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od
niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov totiž vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je

ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi
solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo) vyplýva záver o
samostatnosti spoločníkov. Aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať
na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho, (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú
posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho

dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil.
Rôznosť rozsudku môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktorý
nemá vplyv na povinnosť ostatných alebo nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj
splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa
premlčízvlášť(rozsudokNSSR6Cdo/544/2015).Odvolacísúdstotožňujúcsastýmitoprávnymizávermi

má za to, že kvalifikácia hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a každým z dvoch žalovaných
má základ zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa. Táto zodpovednosť je však obmedzená iba v
rozsahuzdedenéhomajetkuzčohovyplýva,žekaždýzožalovanýchsamôževočinárokužalobcubrániť
čiastočne aj odlišnými dôvodmi. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že v prípade žalovaných sa jedná o
samostatné procesné spoločenstvo v zmysle úpravy § 96 C.s.p. a teda podanie odvolania iba žalovaným

v prvom rade nezakladá procesnú povinnosť odvolacieho súdu preskúmavať rozsudok aj vo vzťahu k
druhému žalovanému, ktorý odvolanie nepodal. Z uvedeného odvolací súd vyvodil, že vyhovujúci výrok
vočižalovanémuv2.radenebolodvolanímnapadnutýavtejtočastinadobudolprávoplatnosť.Vovzťahu
k žalovanému v 2. rade preto odvolací súd preskúmaval iba žalobcom napadnutý zamietavý výrok.21. Na základe toho odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
na nariadenom odvolacom pojednávaní, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 380

ods. 1 C.s.p., doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č. 194/2018 vyhotoveným znalcom z odboru
stavebníctva odhadhodnotynehnuteľnostiIng.MatúšomSukovskýmanazákladetohodospelkzáveru,
že odvolanie žalovaného v 1. rade je dôvodné sčasti a odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom názore pri posudzovaní otázky zhodnotenia
nehnuteľnosti žalobcom a v dôsledku toho nevykonal vo veci potrebné a správne dokazovanie. Odvolací

súd poukazuje na to, že v uvedenej otázke spôsobu oceňovania zhodnotenia nehnuteľností jedným zo
spoluvlastníkov vyslovil už právny názor vo svojich dvoch predchádzajúcich zrušujúcich uzneseniach a
podrobne popísal postup akým sa posudzuje otázka zhodnotenia tejto nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie
v dôvodoch svojho rozsudku opakovane uvedený právny názor odvolacieho súdu aj citoval a v súlade
s ním uložil aj znalcovi povinnosť prepracovať znalecký posudok. Ním ustanovený znalec Ing. Sarka,
CSc. však tento záväzný právny názor súdu nerešpektoval a neprípustným spôsobom zaujal v tomto

smere iný svoj právny názor a na základe neho vyhotovil aj znalecký posudok, v ktorom opätovne ocenil
investície žalobcu do nehnuteľnosti. V dôsledku tohto nesprávneho postupu takto opätovne vyhotovil
znalecký posudok, je pre rozhodnutie vo veci nepoužiteľný. Súd prvej inštancie toto pochybenie znalca
nenapravil a naopak prijal jeho právny názor a na základe neho vyhotovený znalecký posudok, keď
neprípustným spôsobom konštatoval „súd pochopil výklad znalca, ktorý jasne vysvetlil, že v tomto

konkrétnom prípade nie je možné výšku bezdôvodného obohatenia vyčísliť ako hodnotu rozdielu medzi
cenou spornej nehnuteľnosti pred a po vykonaní a realizovaní investícií do nej, jednoducho nie je
možné spätne túto cenu už vyjadriť ináč ako položkovitým ocenením popísaných prác. Je jasné, že
znalec nemôže použiť predošlé znalecké posudky už aj vzhľadom na to, že tieto boli vypracovávané
takým spôsobom, ktorý vyhovoval objednávke tej-ktorej zúčastnenej strany.“. Takýmto postupom súd

prvej inštancie rozhodol vo veci opätovne nesprávne v rozpore s právnym názorom odvolacieho súdu.
S poukazom na úpravu § 390 C.s.p. odvolaciemu súdu neostalo iné ako uvedený nesprávny postup
súdu prvej inštancie napraviť a zabezpečiť odborný podklad pre zákonné rozhodnutie vo veci doplnením
dokazovania v odvolacom konaní.

22. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (C.s.p.). Podľa
prechodných ustanovení tohto zákona uvedených v § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak platí
tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto

zákona zostávajú zachované.

24. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.

25. Odvolací súd v súlade s citovanými prechodnými ustanoveniami postupoval v konaní podľa
novej procesnej úpravy mal však za to, že vzhľadom na štádium konania a vzniknutú procesnú
situáciu nepripadá do úvahy aplikácia novoprijatých procesných inštitútov ohľadne popretia skutkových
tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie, keďže by boli v neprospech strany sporu v tomto

prípade žalobcu. Ten totiž v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu podľa platných ustanovení
predchádzajúceho procesného predpisu teda O.s.p. navrhol vo veci vykonať znalecké dokazovanie na
vyriešenieodbornejotázkyvsúladesnázoromodvolaciehosúdu.Ibanesprávnympostupomznalca,ako
aj súdu prvej inštancie nebolo toto dokazovanie vykonané spôsobom, ktorý by umožňoval na základe
neho vyhotovený znalecký posudok použiť ako základ pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd teda

nemal vyriešenú odbornú otázku ako podklad pre zákonné meritórne rozhodnutie, pričom žalobca v
súlade s novou úpravou C.s.p. na vyriešenie tejto odbornej otázky v súlade s ust. § 209 C.s.p. napriek
prísľubu nepredložil nový súkromný znalecký posudok pre neschopnosť uhradiť jeho náklady a rovnako
nebol schopný uhradiť ani trovy novo nariadeného znaleckého dokazovania (pre nepriaznivé osobné,
majetkové a zárobkové pomery mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov) nepovažoval

odvolacísúdvyvodeniedôsledkovupravenýchvust.§253ods.3C.s.p.,tedanevykonanímtohtodôkazu
za možný postup, keďže by takto žalobcovi bolo odňaté právo na prístup k súdu. Keďže znalec Ing.
Sarka, CSc., ktorý vyhotovil znalecké posudky na základe nariadeného znaleckého dokazovania súdom
prvej inštancie bol medzičasom vyškrtnutý zo zoznamu znalcov neostávalo odvolaciemu súdu iné akonariadiť vo veci nové znalecké dokazovanie novým znalcom, ktorého náklady preddavkovo uhradil s
prostriedkov štátu. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v súvislosti s potrebou tohto nového
znaleckého dokazovania vznikla značne obtiažná situácia, keďže predmetom znaleckého dokazovania

bolo posúdenie zhodnotenia nehnuteľnosti jej rekonštrukciou, ktorá bola žalobcom vykonaná v období
rokov 1991-1993, pritom splatnosť takéhoto nároku žalobcovi vznikla až zánikom jeho podielového
spoluvlastníctva k tejto nehnuteľnosti, ku ktorému došlo v r. 1999. V rámci zabezpečenia skutkových
podkladov pre vyriešenie odbornej otázky nebolo možné vzhľadom na značný časový odstup a následné
rozsiahle úpravy stavby zistiť priamou ohliadkou stav tejto nehnuteľnosti pred vykonaním rekonštrukcie

žalobcom. Preto znalcovi uložil vychádzať zo skutkových podkladov, ktoré boli zistené iným znalcom
pri oceňovaní rovnakej nehnuteľnosti a to znalcom Ing. Pavlom Lackom v jeho znaleckom dokazovaní
č. 5/1992 zo dňa 11.1.1992. Povinnosťou znalca bolo prevziať z tohto znaleckého posudku iba popis
stavu tejto nehnuteľnosti ako aj dokumentáciu, ktorá tvorila prílohu tohto znaleckého posudku, v ktorom
boli vymenované prvky konštrukcie a vybavenosti, vrátane znalcom popísaných vonkajších úprav a
teda nie aj samotnú odbornú činnosť tohto znalca. Za ďalšie skutkové podklady odvolací súd znalcovi

označil obsah stavebného povolenia na vykonanie rekonštrukcie stavby, projektovej dokumentácie
na rekonštrukciu ako aj vydaného kolaudačného rozhodnutia, ktoré tvorili súčasť spisu. Ako ďalšie
skutkové podklady označil obsah výpovede svedka Ing. arch. Jána Rusnáka ako aj svedkyne R. C., teda
osôb, ktoré vyhotovovali projekt na rekonštrukciu, resp. zabezpečovali úkony v stavebnom konaní. Na
základe tohto znaleckého dokazovania znalec Ing. Sukovský v znaleckom posudku č. 194/2018 ustálil

východiskovú a technickú hodnotu objektu pred vykonaním rekonštrukcie a po nej a na základe toho aj
vyčíslil rozdiel v týchto hodnotách vo výške 15.721,61 eur. Uvedená suma takto predstavuje zhodnotenie
celej nehnuteľnosti žalobcom vykonanou rekonštrukciou v období rokov 1991-1993. Voči výsledkom
tohto znaleckého dokazovania vzniesli námietky tak žalobca ako aj žalovaní.

26. Námietky žalobcu spočívali v tvrdení o nesprávne zvolenej metóde zisťovania všeobecnej hodnoty
nehnuteľnosti, keďže bol toho názoru bolo povinnosťou znalca použiť výnosovú metódu z dôvodu, že
uvedenúnehnuteľnosťžalovanýužívaformouprenájmuinýmpodnikateľskýmsubjektomapretopoužitie
metódy na stanovenie technickej hodnoty nepovažoval za správne.

27. Žalovaný v 1. rade namietal výsledky znaleckého dokazovania s poukazom na to, že znalec ho
neinformoval o ohliadke nehnuteľnosti, čím mu odňal možnosť zúčastniť sa tejto ohliadky a predkladať
dôkazy,ktorémalpripravené.Jetohonázoru,žetieto dôkazybyvýraznou mierounapomohlivypracovať
znalecký posudok objektívnejšie na základe listinných dôkazov, fotografií alebo aj videozáznamu. Súdny
znalec napriek tomu, že má aktivovanú elektronickú stránku, nikdy nedoručil žiadne predvolanie,

z ktorého by mal vedomosť o ohliadke. Znalec takto vychádzal z nedôveryhodných dôkazov a to
najmä subjektívnych svedeckých výpovedí. Namietal výsledky znaleckého posudku uvedené v časti
2.1.1 konštrukčné a materiálové vyhotovenie, kde sú uvedené nepravdivé údaje ohľadne prístavby v
tom, že táto má betónové základy s vodorovnou izoláciou, čo nepovažuje za pravdivé. Pri rozsiahlej
rekonštrukcii v roku 2017 bola aj táto časť budovy podpílená a vložená izolácia práve z dôvodu, že

ani táto prístavba nebola postavená na betónových základoch tak ako to uvádza znalec. Rovnako
ohrev vody TÚV nemohol byť realizovaný plynovým ohrievačom, keďže v tom čase v objekte nebol
zavedený plyn. Ďalej namietal postup znalca pri výpočte koeficientu, ktorý vyjadruje konštrukcie alebo
vybavenie zohľadňujúce štandardné, podštandardné alebo nadštandardné vybavenie. Má za to, že tento
nadhodnotil viacero položiek, napr. základy, ktoré však budova vôbec nemá na 1,40 v zvislej konštrukcie

dokonca na 1,70. Stropy na 1,50 a zastrešenie na 1,20. Nie je mu zrejmé, prečo znalec považoval tieto
položky za nadštandard.

28. K týmto námietkam voči znaleckému posudku sa písomne vyjadril znalec Ing. Sukovský. K
námietkam žalobcu uviedol, že námietka vo vzťahu k použitej metóde na stanovenie technickej hodnoty

považuje za nepochopenie problematiky zo strany žalobcu. Zdôvodnenie výberu použitej metódy
uviedol na str. 3 svojho znaleckého posudku a toto zdôvodnenie považuje za dostatočné. V závere
znaleckého posudku sa snažil detailne objasniť problematiku a postup, na základe ktorého bolo urobené
vyčíslenie hodnoty nehnuteľnosti v dvoch stavebno-technických stavoch bez rekonštrukcie a po jej
vykonaní. Odvolací súd považuje námietky žalobcu v tomto smere za nedôvodné. Výber použitej

metódy na stanovenie technickej hodnoty nehnuteľnosti aj podľa názoru odvolacieho súdu predstavuje
najvhodnejšiu metódu, v rámci ktorej sa zohľadňuje iba samotné technické zhodnotenie nehnuteľnosti,
teda bez ďalších vplyvov, ktoré nemali účastníci konania možnosť ovplyvniť.29. Za nedôvodné považuje odvolací súd aj námietky zo strany žalovaného v 1. rade. K otázke
oznámenia termínu ohliadky znalec uviedol, že žalovaného písomne informoval o tejto ohliadke, zásielka
však ostala na pošte uložená po dobu 18 dní a adresátom neprevzatá. Znalec potom ako sa dostavil

na miesto samé zistil, že objekt budovy je diametrálne zmenený jeho neskoršou prestavbou a teda
skutkového podklady, ktoré potreboval pre vyhotovenie znaleckého posudku už nebolo možné zistiť
na základe ohliadky a preto po konzultácii so súdom upustil od opakovanej ohliadky a znalecký
posudok vyhotovil na základe podkladov nachádzajúcich sa v súdnom spise. Nedôvodným je námietka
žalovaného v 1. rade aj vo vzťahu k prevzatiu podkladov, ktoré boli súčasťou znaleckého posudku znalca

Ing.Lackač.5/1992.Znalectotižvsúladesúlohou,akomubolauloženávuzneseníoustanoveníznalca
nepreberal z tohto znaleckého posudku jeho odbornú časť, teda samotné oceňovanie nehnuteľnosti
vykonané podľa vtedy účinnej úpravy, ale iba popis stavu tejto nehnuteľnosti vykonaný týmto znalcom,
ktorý bol súčasťou prílohy k ním vyhotovenému znaleckému posudku. Aj ustaľovanie otázky rozsahu
rekonštrukcie vykonanej žalovaným bolo možné ustáliť iba na základe dôkazov, ktoré sa nachádzali
v spise, za ktoré odvolací súd považuje výsledky ohliadky nehnuteľnosti vykonanej predchádzajúcim

znalcom Ing. Sarkom, CSc. za prítomnosti samotných účastníkov, kde bol podrobne popísaný a
jednotlivými stranami aj odsúhlasovaný rozsah prác a tieto boli vyhodnotené vo vzájomnej súvislosti s
ďalšími dôkazmi, za ktoré možno považovať samotný projekt rekonštrukcie, ktorý bol podkladom pre
vydanie stavebného povolenia, ako aj obsah kolaudačného rozhodnutia, ktoré bolo vydané po ukončení
rekonštrukcie časti objektu, ako aj v súvislosti s obsahom svedeckých výpovedí projektantov, ktorí

vykonávali aj stavebný dozor. Za nedôvodnú odvolací súd považuje námietku žalovaného v 1. rade voči
popisu základov stavby, resp. ich izolácie. Zo str. 6 znaleckého posudku vyplýva pri popise základov, že
tietosúvprevažnejčastikamennébezvodorovnejizolácie.Včastiprístavbyvroku1952bolivyhotovené
betónové základy s vodorovnou izoláciou. Rovnako podzemné podlažie je bez zvislej izolácie.

30. S poukazom na takto doplnené dokazovanie dospel k odvolací súd k záveru, že žalobca v konaní
preukázal zhodnotenie celej nehnuteľnosti v celkovej sume 15.721,61 eur. Týmto teda zhodnotil aj
spoluvlastnícky podiel 1/2, ktorý vlastnil predchodca žalovaných B. P. D... Hodnota zhodnotenia jeho
podielu predstavuje takto sumu 7.860,81 eur. Žalovaní ako jeho dedičia zodpovedajú za jeho záväzok
voči žalobcovi každý vo výške po 3.930,41 eur vychádzajúc z toho, že takáto suma u každého z nich

neprevyšuje hodnotu zdedeného majetku. Do takejto sumy teda považuje odvolací súd za dôvodný
nárok žalobcu voči žalovanému v 1. rade I.. B. P. a preto v takomto rozsahu potvrdil vyhovujúci výrok
rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k nemu. Vzhľadom na skutočnosť, že vyhovujúci výrok súdu
prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nadobudol právoplatnosť, odvolací súd v záujme
predídenia duplicitnému exekučnému titulu upravil vzájomnú zodpovednosť oboch žalovaných tak, že

plnením každého z nich do sumy 3.930,41 eur predstavujúcej výšku zodpovednosti každého z nich
zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. V prevyšujúcej časti považuje odvolací súd
nárok žalobcu za nedôvodný a preto ho potvrdil vo vzťahu k obom žalovaným a to vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade zmenil vyhovujúci výrok nad sumu 3.930,41 eur a v tejto časti žalobu zamietol.

31. K odvolacím námietkam oboch strán sporu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ich
nepovažuje za dôvodné a to v časti odvolania žalobcu, ktorý sa domáhal do výroku na peňažné plnenie
uvádzať aj DPH. Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a teda takýto
nárok žalobcu nemá žiadne opodstatnenie. Povinnosťou žalovaných je vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške, v akej tento nadobudol na ich úkor.

32. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného v 1. rade, pokiaľ tento súdu
prvej inštancie vyčítal, že vo veci konal a pojednával napriek tomu, že žalovaný v 1. rade sa zo svojej
neúčasti na pojednávaní ospravedlňoval a žiadal aj ich odročenia. Odvolací súd k tomu udáva, že účasť
na pojednávaní je procesným právom účastníka, ale nie jeho povinnosťou. Samotná neúčasť účastníka

na pojednávaní nie je bez ďalšieho dôvodom pre jeho odročenie, keďže táto otázka je na vyhodnotení
súdu a súd o nej rozhoduje na základe úvahy, či ide o vážny dôvod. Odvolací súd v tomto smere
poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, že zo 14 vytýčených pojednávaní súdom prvej
inštancie sa žalovaný v 1. rade zúčastnil iba na dvoch. Ostatné pojednávania žiadal odročiť z rôznych
dôvodov, ako je jeho práceneschopnosť, pracovná vyťaženosť, nemoc jeho syna a pod. Vyhovením

každej takejto žiadosti žalovaného by sa vytvorila procesná prekážka, ktorá by v podstate znemožňovala
súdu konať a meritórne vo veci rozhodnúť. Nedôvodným je aj odvolacia námietka, v ktorej žalovaný v
1. rade poukazuje na skutočnosť, že v konaní vo veci 10C/420/1994 bolo vydané predbežné opatrenie,
ktorým žalobcovi bolo zakázané nakladať so spornou nehnuteľnosťou a teda aj vykonávať na nejinvestičné a rekonštrukčné zásahy. Predmetom konania je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
pri ktorom podmienkou úspechu nie je posúdenie otázky jeho zavinenia, ale iba samotná skutočnosť,
že k takémuto bezdôvodnému obohateniu došlo bez ohľadu na to, kto ho zavinil. Nedôvodnou je aj

ďalšia odvolacia námietka, v ktorej žalovaný namieta nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o
ním vznesenej námietke premlčania vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na úroky z omeškania.
Námietka premlčania vychádza zo stanoviska žalovaného, že splatnosť pohľadávky žalobcu nastala
XX.X.XXXXatentosvojnárokvovecisamejuplatnil28.6.2000.Úrokzomeškaniaakopríslušenstvotejto
pohľadávky si však uplatnil až dňa 20.3.2003. Teda podľa žalovaného po uplynutí 3-ročnej premlčacej

lehoty. Takýto názor na posúdenie premlčania úroku z omeškania je v rozpore s ustálenou súdnou
praxou. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 18.8.2011 sp.zn. 2Obdo/36/2010 vyslovil, že
právo na úrok z omeškania je právom, ktoré sa premlčuje za každý deň samostatne, pričom nemusí
byť uplatnené za celé obdobie omeškania. Uplynutím už len jedného dňa v rozsahu jeho 24 hodín sa
dlžník môže dostať do omeškania nezaplatením istiny a už za tento deň môže veriteľ uplatniť svoje
právo na úrok z omeškania a to za každý nasledujúci deň omeškania bez toho, aby bolo potrebné

súčasne uplatniť aj nárok na zaplatenie istiny ako hlavného záväzku. Úrok z omeškania vzniká v
dôsledku povinnosti dlžníka splniť záväzok, t.j. z povinnosti nebyť v omeškaní a ak dlžník svoj záväzok
nesplní, resp. záväzok nezanikne najneskôr v deň jeho splatnosti, dlžník porušil jeho povinnosť nebyť v
omeškaní, z ktorej vzniká právo na úrok z omeškania za tento deň. Trvanie omeškania je preto potrebné
chápať a vykladať ako každodenné nové porušenie povinnosti dlžníka splniť záväzok. V súlade s týmto

právnym názorom zaujal obdobné stanovisko Najvyšší súd SR aj vo veci 5Cdo/24/2018 a poukázal v
tomto smere aj na stanoviská zaujaté v odbornej literatúre „Števček, Grausová: Pre premlčanie úrokov
z omeškania, Bulletin Slovenskej advokácie 2010, č. 12, str. 22, podľa ktorého postupné premlčanie
úrokov z omeškania je výsledkom určitej rovnováhy medzi záujmami dlžníka a veriteľa. Na jednej strane
chráni dlžník pred hromadením nárokov, na druhej strane umožňuje veriteľovi úspešne sa domáhať

úrokov z omeškania aj v prípade, ak sa iné skôr vzniknuté úroky už premlčali. Jednorazovým premlčaním
by sa však bez racionálneho dôvodu zohľadňovali len záujmy dlžníka“.

33. Odvolací súd stotožňujúc sa s týmito právnymi závermi má za to, že pokiaľ žalobca uplatnil nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania dňa 20.3.2003, teda v čase, kedy záväzok žalovaného naďalej trval a

teda žalovaný bol s jeho plnením v omeškaní, nemožno takto uplatnený nárok považovať za premlčaný a
tobezohľadunato,žežalobcasineuplatniltotopríslušenstvokpohľadávkezapredchádzajúceobdobie,
teda od XX.X.XXXX.

34. Rozhodnutie o trovách konania vychádza z ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p.,

teda z pomeru úspechu vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Žalobca v konaní uplatnil
nárok vo výške 33.193,92 eur vo vzťahu k obom žalovaným takto predstavuje sumu po 16.596,50 eur.
S poukazom na výsledok konania je úspech žalobcu voči žalovanému v 1. rade vo výške 3.930,41
eur a vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vo výške 7.520,10 eur. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
to predstavuje jeho úspech vo výške 23,68% a neúspech vo výške 76,32%, čo predstavuje výsledný

pomer úspechu žalovaného v 1. rade vo výške 52,64%. V prípade žalovaného v 2. rade predstavuje
úspech žalobcu 45,31% a úspech žalovaného v 2. rade 54,69% a výsledný pomer úspechu takto je v
prospech žalovaného v 2. rade vo výške 9,38%. V takomto pomere preto odvolací súd zaviazal žalobcu
nahradiť obom žalovaným trovy konania. S prihliadnutím na celkový pomer úspechu oboch žalovaných
vo vzťahu k úspechu žalobcu to predstavuje úspech žalovaných v rozsahu 76,32% a úspech žalobcu

v rozsahu 23,68%. V takomto pomere preto odvolací súd zaviazal obidve strany sporu na náhradu
preddavkovaných trov štátu, ktoré vznikli v dôsledku poskytnutia zálohy na znalecké dokazovanie tak
pred súdom prvej inštancie, ako aj pred súdom odvolacím. Vzhľadom na skutočnosť, že vo vzťahu k
preddavkovaným trovám krajského súdu ako súdu odvolacieho bolo potrebné túto povinnosť vyjadriť aj
v konkrétnych peňažných sumách uložil súd v takomto pomere stranám sporu uhradiť aj preddavkované

trovy odvolacieho súdu a to v prípade žalobcu vo výške 607,51 eur a v prípade žalovaného v 1. rade vo
výške 188,50 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v 2. rade v odvolacom konaní žiadnu aktivitu nevyvíjal,
odvolací súd mu neuložil povinnosť uhrádzať preddavkované trovy, ktoré vznikli v odvolacom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).