Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 26, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/313/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118207348
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7118207348.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek
senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: L. O., nar. XX.X.XXXX,
bytom v K. Z., D. XX/XX, zastúpeného JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA, advokátom so
sídlom v Košiciach, Masarykova 2 proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Štúrova 2, o náhradu škody vo výške 693,19

eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.4.2019 č.k.
23C/44/2018-116 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu o náhradu škody.
Rozhodol, že žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o

ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 3 ods. 1,
12, § 8 ods. 1 písm. b/, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 18 ods. 1, 3 zák. č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom
znení (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol.

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd prvej inštancie za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu
Trebišov zo dňa 3.11.2016 č.k. 7T/24/2015-185, právoplatným dňa 29.12.2016 bol žalobca oslobodený
spod obžaloby v zmysle § 285 písm. c/ Trestného poriadku zo skutku, ktorý bol právne kvalifikovaný
ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že skutok
spáchal obžalovaný.

4. Žiadosťou zo dňa 12.10.2017 požiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
žalovanú, ktorá v odpovedi zo dňa 7.12.2017 uviedla, že žiadosti nebude vyhovené z dôvodu, že žalobca
neuviedol, v čom vidí nezákonnosť postupu, resp. nezákonnosť rozhodnutí dozorujúceho prokurátora.

5. Žalobca nárok na náhradu škody voči žalovanej odôvodnil tým, že v trestnom konaní, v ktorom

bol oslobodený spod obžaloby sa dal zastupovať advokátom, keďže na preukázanie svojej neviny a
obhajobu svojich práv v trestnom konaní považoval za nutné dať sa obhajovať. Výška škody podľa
žalobcu spočíva v trovách konania, vzniknutých v spomínanom konaní vo výške 693,19 eur.

6. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že podmienkou pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody voči štátu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. je preukázanie vzniku škody a jej

výšky. Zák. č. 514/2003 Z.z. pojem škody bližšie nedefinuje, preto v tej súvislosti je potrebné aplikovať
ust. Občianskeho zákonníka (§ 442 a nasl.).7. Pokiaľ žalobca vyčíslil trovy právneho zastúpenia vzniknuté v spomínanom trestnom konaní vo výške
693,19 eur, v konaní nepredložil žiadne dôkazy o úhrade týchto trov právnemu zástupcovi. Súd prvej

inštancie tak uzavrel, že žalobca nepreukázal, aby trovy právneho zastúpenia, ktorých náhradu žiadal,
sa týkali práve predmetnej trestnej veci, v ktorej bol spod obžaloby oslobodený.

8. Na základe týchto úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V tej súvislosti
uviedol, že strany sporu nesú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Pokiaľ

súd zistí, že nie je splnená jedna z podmienok pre priznanie náhrady škody, ďalšími podmienkami
sa nemusí bližšie zaoberať, keďže k zamietnutiu žaloby postačuje, ak absentuje jedna zo zákonom
požadovaných podmienok.

9. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu
trov konania voči neúspešnému žalobcovi vzhľadom na výsledok sporu.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe v
celom rozsahu vyhovie. Uplatnil náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Súd podľa názoru
odvolateľa dostatočne nevyhodnotil, že v konaní uplatňoval náhradu trov právneho zastúpenia, nie vo

výške zmluvnej odmeny advokáta, ktorú pri náhrade škody súdy nepriznávajú, ale vo výške tarifnej
odmeny určenej podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. Všetky uplatnené úkony právnej pomoci boli vypočítané v
súlade s touto vyhláškou a uplatnená výška trov zodpovedá počtu i hodnote úkonov obhajoby, tak ako
tieto vyplynuli zo spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 7T/24/2015. Žalobcom bola uhradená záloha
za obhajobu v roku 2005 vo výške 700,00 eur. V tej súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 1Cdo/53/1993 zo dňa 28.6.1993, v zmysle ktorého ten, proti ktorému bolo trestné stíhanie
zastavené, má právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. Náhrada škody
pritom zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní a v ktorom bolo vydané
nezákonné rozhodnutie tak, ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.3.2011 sp.zn.
3Cdo/194/2010.

11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Žalobca v odvolaní
neuvádza žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok iné rozhodnutie súdu vo
veci. Žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali vznik uplatňovanej škody.
Všeobecným konštatovaním len poukazuje na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie nedostatočne

zistil skutkový stav, resp. ho nesprávne právne posúdil bez toho, aby konkretizoval, v čom spočíva
nezákonnosť daného rozhodnutia.

12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu

danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie je opodstatnené.

13. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na závere, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno o preukázaní existencie a výšky škody, ktorú v tomto konaní voči žalovanej uplatňuje.

14. V súlade s ust. § 132 C.s.p. strana sporu má v prvom rade povinnosť tvrdenia, na ktorú nadväzuje
a s ktorou súvisí povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko,
čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci, a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných
prostriedkov. Neoznačenie dôkazov nie je vadou žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať

skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, sú dôvodom pre zamietnutie žaloby po vecnom
prejednaní veci.

15. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žaloby skúmal, či žalobca v konaní
preukázal vznik škody a jej výšku, nakoľko splnenie tejto podmienky je základným predpokladom

uplatnenia tohto nároku v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Bez toho, že by žalobca v konaní preukázal
existenciu škody a jej výšku, nemožno takémuto nároku vyhovieť.16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý je potrebné na daný prípad aplikovať, uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

17. Skutočnou škodou pritom treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku
poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po
spôsobení škody. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť
náklady na obhajobu v trestnom konaní.

18. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom, že žalobca v konaní
nepreukázal tú skutočnosť, že by náklady na nutnú obhajobu skutočne vynaložil tým, že uhradil odmenu
za zastupovanie svojmu právnemu zástupcovi že v tej súvislosti došlo k majetkovej ujme na jeho strane.

19. Súdu prvej inštancie je však potrebné vytknúť, že žiadnym spôsobom neprihliadol na listinný dôkaz
predloženýžalobcomsúduprvejinštanciedňa28.12.2018,obsiahnutýnač.l.90spisu-kópiupríjmového

pokladničného dokladu vystaveného dňa 30.6.2015 JUDr. Rudolfom Manikom, PhD., MBA, MHA,
advokátom, ktorý týmto dokladom potvrdil prijatie sumy 700,00 eur titulom obhajoby pred Okresným
súdomTrebišovpodsp.zn.7P/24/2015odžalobcu.Súdprvejinštancietentolistinnýdôkazaninevykonal
zákonným spôsobom tak, ako vyplýva z ust. § 188 ods. 1 v spojení s § 204 C.s.p. jeho prečítaním alebo
oznámením jeho obsahu na pojednávaní, pričom odpis tejto listiny nebol žalovanej v priebehu konania

ani doručený.

20. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nevykonal dôkaz predložený žalobcom - príjmový pokladničný
doklad obsiahnutý v spise na č.l. 90 zákonným spôsobom a navyše k tomuto listinnému dôkazu ani
pri rozhodovaní vo veci neprihliadol, došlo týmto k porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku

nesprávneho právneho postupu.

21. Z vyššie uvedených dôvodov neostávala odvolaciemu súdu iná možnosť, ako zrušiť napadnutý
rozsudok v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a v súlade s § 391 ods. 1 C.s.p. vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a následne opätovne
vo veci rozhodnúť.

23. Úlohou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s §

396 ods. 3 C.s.p.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).