Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, February 26, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/14/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212837
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1414212837.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobkyne: W. C.,
nar. XX.X.XXXX, bytom P. A. N., D. XX, J., zastúpená JUDr. Adamom Puškárom, advokátom so sídlom
Karpatská 5, Bratislava, proti žalovanému: W. J., nar. XX.X.XXXX, bytom T.. I. O. XX, J., zastúpený:
AGM partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hlavné námestie 3, Bratislava, IČO: 47 258 586,

o zaplatenie 7 998,47 Eur s prísl., na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava
IV zo dňa 25. februára 2020 č.k. 6C 485/2015-94 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie vo veci samej podľa § 230 Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“) pre nedostatok podmienky konania spočívajúcej v prekážke
právoplatne rozhodnutej veci. Žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo
výške 100%.

2.Svojerozhodnutieodôvodniltým,žežalobkyňasasvojoužaloboudomáhalaodžalovanéhozaplatenia
sumy 7 998, 47 Eur s prísl., z titulu Dohody zo dňa 24.5.2007, uzavretej medzi ňou a žalovaným,

na základe ktorej žalovaný uznal svoj dlh voči žalobkyni vo výške 500 000 Sk (16 596,96 Eur,
vzniknutý na základe Osvedčenia o dedičstve sp.zn.23D546/2002, Dnot 81/2002, ktorou dohodou
mala žalobkyňa odpustiť žalovanému dlh vo výške 250 000 Sk (8 298,48 Eur) a žalovaný sa jej
zaviazal zaplatiť do 31.12.2008 sumu 250 000 Sk (8 298,48 Eur). Uznesením zo dňa 30.10.2019 č.k.
6Co 185/2018-87 Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zrušil jeho rozsudok zo dňa 15.3.2018
č.k. 6C 485/2015-59, ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá a uložená jej povinnosť nahradiť

žalovanému náhradu trov konania a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Odvolací súd svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že záver súdu prvej inštancie o nedôvodnosti žaloby bol predčasný, nakoľko obrana
žalovaného spočívala v poukázaní na to, že medzi sporovými stranami už bolo rozhodnuté v dedičskom
konaní po poručiteľke Y. J., a to osvedčením o dedičstve sp.zn. 23D 560/2002, Dnot 81/2002, ktoré
nadobudloprávoplatnosťdňa12.2.2003asúduprvejinštancievytkol,žesasobsahomtohtoosvedčenia
o dedičstve neoboznámil a nevysporiadal sa s námietkou žalovaného, že konaniu vo veci bráni

neodstrániteľná prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Poukázal na to, že osvedčenie o dedičstve
nadobúda účinky právoplatného uznesenia súdu o dedičstve (§ 175zca OSP)a spĺňa požiadavky na
exekučný titul, kritériom vykonateľnosti tohto rozhodnutia je výslovné zaviazanie sa dediča na splnenie
konkrétnej povinnosti spoludedičovi. Osvedčenie o dedičstve možno ako exekučný titul vymáhať len
v prípadoch, ak dedičia vysporiadali dedičstvo medzi sebou dohodou, pričom nadobúdajúci dedič sa
zaviazal výplatou voči odstupujúcemu dedičovi a tento záväzok dostatočne konkretizoval. Odvolací

súd uložil súdu prvej inštancie oboznámiť sa s príslušným dedičským spisom a najmä s obsahom
právoplatného osvedčenia o dedičstve sp.zn. 23D 560/2002 a posúdiť, či vo veci nie je daný dôvodpre zastavenie konania pre prekážku rozsúdenej veci (res iudicata). Odvolací súd poukázal na to,
že pokiaľ predmetom právoplatného rozhodnutia o dedičstve je výslovný záväzok žalovaného voči
žalobkyni vyplatiť jej dedičský podiel na členskom podiele k družstevnému bytu č. XX na A.. I.. D. X E. J.

v konkrétnej sume a v konkrétnej lehote, ide o konečné vyporiadanie sporových strán ohľadom predmetu
dedičstva, ktoré nie je možné modifikovať novou, súdne vymáhateľnou dohodu, pretože o identickom
predmete konania, vrátane spôsobu vyporiadania dedičov už bolo právoplatne rozhodnuté.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke vychádzal z ustanovení § 161 ods. 1 a 2 CSP,

§ 230 CSP.

4. Konštatoval, že v zmysle intencií odvolacieho súdu pripojil k spisu dedičský spis sp.zn. 23D 560/2002,
súčasťouktoréhojeOsvedčenieodedičstveč.k.23D560/2002-10,Dnot81/2002zodňa27.1.2003,ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2002(2003) a ktorým došlo k vyporiadaniu dedičstva po poručiteľke Y.
J., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, a to na základe dohody dedičov W. J., nar. XX.X.XXXX

a W. M., nar. XX.X.XXXX. Zistil, že na základe Osvedčenia o dedičstve a tejto dohody členský podiel
družstevného bytu č. XX na A.. I. D. X E. J. vo všeobecnej cene podľa uvedenia dedičov 1 000 000 Sk
nadobudol W. J. (žalovaný) s povinnosťou výplaty zákonného dedičského podielu ustupujúcej dedičke
W. M. v sume 500 000 Sk v lehote do dvoch rokov od právoplatnosti Osvedčenia o dedičstve.
Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že konanie vedené pod sp.zn.

6C 485/2015 je potrebné v zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení zastaviť, nakoľko Osvedčenie o
dedičstve č.k. 23D 560/2002-10 zo dňa 27.1.2003 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res
iudicata). Mal za to, že toto Osvedčenie o dedičstve je exekučným titulom a je ho možné vymáhať,
keďže sporové strany ako dedičia vysporiadali medzi sebou dedičstvo dohodou, pričom žalovaný sa ako
nadobúdajúci dedič zaviazal vyplatiť odstupujúcej dedičke (žalobkyni) sumu 500 000 Sk v lehote do 2

rokovododňaprávoplatnostipredmetnéhoOsvedčeniaodedičstve.Uviedol,žezáväzokžalovanéhobol
v tomto rozhodnutí dostatočne konkretizovaný tak v časti sumy ako aj lehoty, v ktorej mala byť uhradená.
V danom prípade išlo medzi stranami sporu teda o konečné vyporiadanie ohľadom predmetu dedičstva,
ktoré nie je možné modifikovať novou, súdne vymáhateľnou dohodou, nakoľko o identickom predmete
konania, vrátane spôsobu vyporiadania už bolo právoplatne rozhodnuté. Konanie tak z dôvodu prekážky

právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata) zastavil.

5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 256 ods. 1 CSP a žalovanému
priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa tým, že podala žalobu vo
veci, u ktorej existuje prekážka rozhodnutej veci, pričom o rozhodnutí - osvedčení o dedičstve č.k. 23D

560/2002-10 zo dňa 27.1.2003 ako jedna z dedičov vedela, zavinila zastavenie konania. Vyslovil tiež,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd osobitným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto uznesenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote

odvolanie žalobkyňa a žiadala napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie a priznať jej aj náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na ust. § 488 a
§ 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mala za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil,
keďnazistenýskutkovýstavnesprávneaplikovalust.§230CSP,keďžeOsvedčenieodedičstveč.k.23D
546/2002-10(ďalejsprávneč.k.560/2002-10)zodňa27.1.2003vdanomprípadevovzťahukjejžalobou

uplatnenému nároku nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej veci (res iudicata). V danom prípade mala za
nepochybné, že na základe obsahu Osvedčenia o dedičstve vznikol medzi ňou a žalovaným záväzkovo-
právnyvzťahvzmysle§488Občianskehozákonníka,zktoréhojejakoveriteľovivznikloprávonaplnenie
(pohľadávka) od žalovaného ako dlžníka a žalovanému súčasne vznikla povinnosť splniť záväzok
voči nej ako veriteľovi. Výsledkom dedičského konania tak bol záväzkovo-právny vzťah medzi ňou a

žalovaným, ktorý však bol predloženou písomnou Dohodou uzavretou so žalovaným dňa 24.5.2007
zmenený, a to čo do predmetu záväzku (pôvodná dlžná suma 500 000 Sk bola nahradená dlžnou sumou
250 000 Sk), ako aj podmienok jeho splnenia (zmena lehoty jeho splnenia do 31.12.2008), čím nastala
novácia tohto záväzku. Konštatovala, že právny poriadok SR nezakazuje platnú zmenu záväzkovo-
právneho vzťahu vzájomnou dohodou účastníkov, ani pokiaľ tento vyplýva z právoplatne rozhodnutého

súdneho rozhodnutia alebo Osvedčenia o dedičstve a pod., ale práve naopak v zmysle vyššie cit.
ust. § 516 Občianskeho zákonníka, môžu účastníci dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti, čím
dochádza k tzv. novácii záväzku. Uvedené vyplýva zo slobody účastníkov zakladať záväzkovo-právne
vzťahy, ako aj ich nepochybnej slobody takéto existujúce právne vzťahy obsahovo meniť. Akýkoľvekzáväzkovo-právny vzťah, t.j. aj ten, ktorý je predmetom tejto žaloby, možno podľa žalobkyne ex lege
vzájomnou dohodou jeho účastníkov meniť, t.j. modifikovať. Mala za to, že právne modifikovať nemožno
len samotné právoplatné rozhodnutie o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi, ale modifikovať a teda

dohodou účastníkov meniť už možno samotný z neho vyplývajúci vzniknutý záväzkovo-právny vzťah,
čo v danom prípade aj takto právne nastalo. V danom prípade v zmysle obsahu predloženej Dohody
uzavretej so žalovaným dňa 24.5.2007, o ktorú opiera svoj žalobný nárok, podľa žalobkyne došlo k
zmene záväzku v zmysle § 516 Občianskeho zákonníka, keď sa žalovaný zaviazal, že jej dlžnú sumu
250 000 Sk (8 298,47 Eur) uhradí do 31.12.2008, pričom mu podľa § 574 ods. 1Občianskeho zákonníka

odpustila polovicu z pôvodnej dlžnej sumy 500 000 Sk, t.j. 250 000 Sk, čím nepochybne došlo k novácii
predmetného záväzku v premete nároku (pôvodná suma 500 000 Sk bola nahradená dlžnou sumou
250 000 Sk), ako aj v podmienkach jeho splnenia (zmena lehoty jeho splnenia do 31.12.2008). Z
titulu predmetnej dohody, ktorá je predmetom žaloby, došlo zo strany žalovaného aj k jej čiastočnému
plneniu, keď mu jej uhradil 300 Eur, na základe čoho sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 7 998,47
Eur s prísl. Žalobkyňa bola toho názoru, že súd prvej inštancie v napadnutom uznesení skutkové

a právne skutočnosti daného prípadu zjavne nedostatočne právne posúdil a vyhodnotil, keď fakticky
odignoroval skutočný predmet žaloby, ktorým je jej nárok voči žalovanému na zaplatenie sumy 7 998,47
Eur s prísl. z právneho titulu súdu predloženej Dohody uzavretej so žalovaným dňa 14.5.2007, ktorou
došlo k novácii pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu, a teda ide o iný skutkový stav a nárok oproti
pôvodnému záväzkovo-právnemu vzťahu, založenému Osvedčením o dedičstve č.k. 23D 560/2002-10

zodňa27.1.2003.pŽalobkyňapoukázalanaprávnenázoryohľadomresiudicatavyplývajúcezustálenej
judikatúryNSSRzktorýchjednoznačnevyplývaževprípadeinéhoskutkovéhostavuanároku,zktorých
sa žalobný návrh uplatňuje oproti pôvodnému už právoplatne rozhodnutému konaniu, nejde o prekážku
právoplatne rozhodnutej veci, ako v rozsudku NSSR sp.zn. 3Oboer 60/2013 zo dňa 29.5.2014, podľa
ktorého o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet
konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Tiež poukázala na
rozsudok NS SR sp.zn. 5 Obdo 44/2011 zo dňa 13.1.2012, kde je uvedené, že prekážka rozsúdenej
veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom

štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak
má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý
nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania
a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzuje
žalobným petitom, vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, v ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z

rovnakého skutku). Žalobkyňa mala za to, že ňou podaná žaloba je postavená na inom skutkovom stave
a nároku vyplývajúcom z iného právneho titulu-Dohody uzavretej so žalovaným dňa 24.5.2007, v rámci
ktorej došlo k zmene čo do predmetu záväzku (pôvodná dlžná suma 500 000 SK bola nahradená
dlžnou sumou 250 000 Sk), ako aj podmienok jeho splnenia (lehota splnenia sa zmenila do 31.12. 2008,
pričom bola zavedená možnosť plniť aj v splátkach, čo aj čiastočne nastalo), z čoho je zrejmá právna

novácia tohto záväzku, z jeho pôvodného skutkového stavu a nároku, čo bol súd prvej inštancie v danej
veci podľa žalobkyne povinný vziať do úvahy aj s ohľadom na vyššie citovanú ustálenú judikatúru NS
SR ohľadom prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), čo však neurobil, na základe čoho
právne pochybil a v danej veci je potrebné o vznesenom nároku riadne vecne rozhodnúť v zmysle
žalobného petitu.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol konanie zastaviť (teda zrejme napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť) a priznať mu trovy konania v plnom rozsahu.
Uviedol, že uznanie záväzku nie je obsahom Dohody zo dňa 24.5.2007, nemal vôľu záväzok uznať z
okolností prípadu, celkovej logiky listiny ani z jeho úmyslov, ani žalobkyne, nevyplývalo, že by malo dôjsť

k uznaniu. Na listine nie je prejav vôle smerujúci k uznaniu, ani základné náležitosti takého právneho
úkonu , nemohlo preto prísť ani k predĺženiu premlčacej lehoty, žaloba bola podľa neho podaná po jej
uplynutí. Mal za to, že právne je možné obsah Dohody chápať ako nováciu (zmenu obsahu záväzku),
nie však uznanie dlhu. Zmluvné strany mali v danom čase v úmysle zmeniť pôvodný záväzok vyjadrený
v Osvedčení o dedičstve, nie však záväzok uznať. Namietal priliehavosť žalobkyňou uvedenej judikatúry

pre daný prípad. Správnym postupom podľa žalovaného malo byť podanie návrhu na exekúciu a nie
žaloby na úhradu dlhu (navyše premlčaného). Predmetné konanie považoval za duplicitné a existencia
Osvedčenia o dedičstve, právoplatného dňa 1.2.2003, ktorého predmetom je aj predmetný záväzok,
o ktorom sa konanie vedie, je predpokladom pre existenciu prekážky veci rozhodnutej. Uviedol, žepredmetné Osvedčenie o dedičstve je exekučným titulom a Dohodou medzi ním a žalobkyňou nedošlo
k vzniku nového záväzku. ale len k zániku časti pôvodného v rozsahu 250 000 Sk a stanoveniu novej
splatnosti, vo zvyšnej výške zostal záväzok nezmenený a je totožný so záväzkom, ktorý je predmetom

tohto konania. Mal za to, že tento záväzok mal byť vymáhaný cestou exekučného konania na základe
exekučnéhotitulu-Osvedčeniaodedičstve,kdebyprípadnýzánikčastizáväzkumalbyťriešenývkonaní
o návrhu o zastavení exekúcie alebo o námietkach.

8. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvala na svojom stanovisku, že súd prvej

inštancie prejednávanú vec nesprávne právne posúdil, keď na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval
ust. § 230 CSP, keď Osvedčenie o dedičstve č.k. 23D 560/2002-10 zo dňa 27.1.2003 v danom prípade
vo vzťahu k jej žalobou uplatnenému nároku a z tohto dôvodu nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej
veci (res iudicata). Na základe toho nesúhlasila s vyjadrením žalovaného, že existencia Osvedčenia
o dedičstve, právoplatného dňa 12.2.2003,je predpokladom na existenciu prekážky veci rozhodnutej.
Dohodou medzi ňou a žalovaným došlo k vzniku nového záväzku, z ktorého jej ako veriteľovi vzniklo

právo na plnenie od žalovaného a súčasne žalovanému vznikla povinnosť splniť si záväzok voči nej.
Konštatovala, že výsledkom dedičského konania bol záväzkovo-právny vzťah medzi ňou a žalovaným,
ktorý bol predloženou písomnou Dohodou uzavretou so žalovaným dňa 24.5.2007 zmenený, a to čo
do predmetu záväzku (pôvodná dlžná suma 500 000 Sk bola nahradená dlžnou sumou 250 000 Sk),
ako aj v podmienkach jeho splnenia (zmena lehoty jeho splnenia do 31.12.2008). Žalobkyňa bola toho

názoru, že súd prvej inštancie uvedené skutkové a právne skutočnosti daného prípadu nedostatočne
právne posúdil a vyhodnotil, keď fakticky odignoroval skutočný predmet tejto žaloby, ktorým je jej nárok
voči žalovanému na zaplatenie sumy 7 998,47 Eur s prísl. z právneho titulu súdu predloženej Dohody
uzavretej so žalovaným dňa 24.5.2007, ktorou došlo k novácii pôvodného záväzkovo-právneho vzťahu
a teda, že ide o iný skutkový stav a nárok oproti pôvodnému záväzkovo-právnemu vzťahu založenému

Osvedčením o dedičstve č.k. 23D 560/2002 zo dňa 27.1.2003. Na základe tejto Dohody uzavretej so
žalovaným da 24.5.2007, v ktorej žalovaný nielen uznal svoj dlh voči nej vo výške 500 000 Sk, ktorý
mu vznikol ešte na základe Osvedčenia o dedičstve č.k. 560/2002, Dnot 81/2002, ale predovšetkým v
tejto dohode žalovanému podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka odpustila polovicu z dlžnej sumy,
t.j. 250 000 Sk z doposiaľ neuhradeného záväzku vo výške 500 000 Sk, pričom sa súčasne žalovaný v

tejto dohode výslovne písomne zaviazal, že jej zvyšnú časť dlžnej sumy, t.j. 250 000 Sk (8 28,47 Eur)
uhradí do 31.12.2008, z čoho je právne zrejmé, že tento dlh uznal. Naďalej mala za to, že Osvedčenie
o dedičstve č.k. 23D 560/2002 zo dňa 27.1.2003 v danom prípade vo vzťahu k jej žalobou uplatnenému
nároku nemôže tvoriť prekážku rozhodnutej veci.
9. Žalovaný vo svojom vyjadrení k tomuto vyjadreniu žalobkyne tiež zotrval na svojej argumentácii a

namietal, že by uzavretou Dohodou zo dňa 27.1.2003 došlo k uznaniu dlhu. Konštatoval, že uznanie dlhu
ako prostriedku na zabezpečenie záväzku slúži k ochrane práv veriteľov pred stratou práv vyplývajúcich
z hlavného záväzku. Mal za to, že nakoľko toto právo bolo priznané exekučným titulom Osvedčenie
o dedičstve č.k. 23D 560/2002-10 zo dňa 27.1.2003 bolo neúplné a zbytočné písomne uznávať pre
dlh, nakoľko dané už bolo potvrdené rozhodnutím súdu. Taktiež uznanie dlhu z pohľadu koncepcie

súkromného práva slúži na uznanie záväzkov medzi zmluvnými stranami, ako súkromnoprávny úkon
zmluvných strán. V prípade vydania exekučného titul možno práve tento exekučný titul považovať
za potvrdenie záväzku, čiže podobný inštitút ako uznanie, dokonca so silnejším postavením, nakoľko
možno podať rovno návrh na vykonanie exekúcie, ale pri uznaní dlhu ako súkromnoprávnom úkone
zmluvných strán, pri nedobrovoľnom splnení záväzku je najskôr potrebné podať žalobu. Bol toho názoru,

že v danom prípade neboli naplnené základné náležitosti uznania dlhu tak, ako ich vyžaduje Občiansky
zákonník. Uviedol, že medzi náležitosti písomného uznania dlhu, okrem iného patrí uznanie dlhu a sľub
tento dlh splniť. K danému sa viažu taktiež všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, takže musí
byť jasné a zreteľné, z vôle dlžníka keďže ide o jednostranný právny úkon, že táto vôľa u neho bola.
Na základe toho mal za to, že v danom písomnom uznaní dlhu musí byť jasne a zreteľne uvedené,

že dlžník svoj dlh uznáva a zároveň sľubuje, resp. sa zaväzuje dlh splniť, čo z uvedenej Dohody
však nevyplýva. K poukazu žalobkyne na ust. § 584 Občianskeho zákonníka žalovaný uviedol, že z
koncepcie Občianskeho zákonníka, ako aj z danej Dohody, možno v zmysle vyjadrení žalobkyne usúdiť,
že išlo skôr o právny úkon, ktorého cieľom bol zánik záväzku, ako jeho zabezpečenie. Stotožnil sa s
rozhodnutím súdu prvej inštancie v časti, že rozhodnutie o dedičstve spôsobuje prekážku res iudicata.

V prípade, ak bol vydaný exekučný titul, v danom prípade Osvedčenie o dedičstve, za logický a zákonný
postuppovažovalžalovanýpodanienávrhunaexekúciuadomáhaniasasvojichprávnútenýmvýkonom.
Predmetné Osvedčenie o dedičstve je exekučným titulom a podľa žalovaného Dohodou medzi ním a
žalobkyňou nedošlo k vzniku nového záväzku, ale len zániku časti pôvodného v rozsahu 250 000 Ska stanoveniu novej splatnosti. Vo zvyšnej časti zostal záväzok nezmenený a je totožný so záväzkom,
ktorý je predmetom tohto konania.

10. Krajský súd Bratislave ako súd odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
379, § 380 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne
nie je dôvodné.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

12. Ak sa odvolací súd v celom rozsah stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CP).

13. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v uznesení Krajského
súdu v Bratislave č.k. 6Co 185/2018-87 zo dňa 30.10.2019 predovšetkým skúmal, či sú splnené
podmienky konania v zmysle § 161 CSP a dospel k správnemu záveru, že konanie je potrebné podľa
§ 230 CSP zastaviť, nakoľko Osvedčenie o dedičstve č.k. 23D 560/2002-10 zo dňa 27.1.2003 tvorí
prekážku právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Vyslovil správny názor, že toto Osvedčenie o

dedičstve je exekučným titulom a je možné na základe neho nárok vymáhať, keďže sporové strany
ako dedičia vysporiadali medzi sebou dedičstvo dohodou, pričom žalovaný sa ako nadobúdajúci dedič
zaviazal vyplatiť odstupujúcej dedičke (žalobkyni) sumu 500 000 Sk v lehote do 2 rokov odo dňa
právoplatnosti predmetného Osvedčenia o dedičstve, záväzok žalovaného bol v tomto rozhodnutí
dostatočne konkretizovaný tak v časti sumy ako aj lehoty, v ktorej mala byť uhradená. V danom prípade

išlo medzi stranami sporu teda o konečné vyporiadanie ohľadom predmetu dedičstva, ktoré nie je
možné modifikovať novou, súdne vymáhateľnou dohodou, nakoľko o identickom predmete konania,
vrátane spôsobu vyporiadania už bolo právoplatne rozhodnuté. V prípade, že v osvedčení o dedičstve je
povinnosť vyplatiť ostatných dedičov do určitej lehoty, tak po uplynutí tejto lehoty vzniká právo vymáhať
toto plnenie formou exekúcie. Odvolacie námietky žalobkyne neboli dôvodné, nakoľko v danom prípade

neprichádzadoúvahypostuppodľaňouuvedenýchustanovení§516,ani§574Občianskehozákonníka
a v prípade, že chce časť dlhu žalovaného voči nej odpustiť, ako uviedla, nemusí v prípade neplnenia
povinnostižalovanýmnazákladededičskéhorozhodnutiavymáhaťexekúcioucelúsumuvňouuvedenú.

14. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako

vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP a žalovanému, úspešnému v odvolacom konaní, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).