Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4216208110
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4216208110.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v exekučnej veci
oprávnených: 1. L. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., F. E. XXXX, 2. M. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., J.
pole XX (obaja právni nástupcovia po nebohej pôvodne oprávnenej v 1. rade W. W. nar. XX. XX. XXXX,
naposledy bytom I., F. E. XXXX), 3. B. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. E., K. XX, 4. Y. W., nar. XX. XX.

XXXX, bytom K., N. XX, oprávnení v 2., 3. a 4. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman
BLAŽEK, s. r. o., so sídlom Komárno, Pohraničná 4, IČO: 36 721 123, proti povinnej: W. K. nar. XX.
XX. XXXX, bytom I., M. XX, o vymoženie 5.302,38 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní
povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 10. augusta 2019 č. k. 6Er/627/2016-73 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie povinnej proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti výroku II.
týkajúcom sa vyhovenia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a v časti výroku IV., ktorým

súd prvej inštancie rozhodol o pokračovaní s dedičmi nebohej oprávnenej v 1. rade v exekučnom konaní
o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie námietky povinného (povinnej) proti trovám exekúcie
zamietol (výrok I.), vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora JUDr. Markoviča Vojtecha, PhD., Exekútorský úrad Komárno, Bratislavská

cesta 4303 (výrok II.). Zároveň súdnemu exekútorovi JUDr. Ailerovej Ivete, trovy exekúcie nepriznal
(výrok III.). Posledným výrokom (IV.) rozhodol, že bude pokračovať v exekučnom konaní s dedičmi
nebohej oprávnenej v 1. rade a to: v 1. rade L. T., nar. XX.XX.XXXX, I., F. E. XXXX, v 2. rade M.
M., nar. XX. XX. XXXX, I., J. XXXX/XX (výrok IV.). Predmetné rozhodnutie odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 63 ods. 1, 2 CSP, § 37 ods. 3, 4, § 44 ods. 10, 11, § 201 ods. 1, 2, § 243k, 243h ods. 1
Exekučného poriadku, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov. Súd prvej inštancie poznamenal, že povinná podala námietky voči trovám exekúcie dňa 08.
08. 2016, ktoré podala na poštovú prepravu dňa 05. 08. 2016. Námietky proti trovám povinná odôvodnila
tým, že proti exekučnému titulu - uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 25Co/984/2015-946 zo dňa
06. 04. 2016 - podala dovolanie, poukázala na postup exekútora v konkrétnej veci zablokovaním účtu
povinnej nad rámec zákonom stanovenom rozsahu, v rozpore s § 104 ods. 1, ako aj s § 111 ods. 2
zákona č. 233/1995 Zb. z. s ohrozením aj života povinnej ako invalidnej dôchodkyne s poukazom aj na

nepostihnuteľné sumy podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. Upovedomenie o začatí exekúcie
považuje za paakt a za výsledok celého radu nulitných rozhodnutí súdov, z ktorých nemôžu plynúť
žiadne práva ani povinnosti lebo odporujú zákonu, resp. aj viacerým zákonným ustanoveniam (viď .
napr. čl. 2 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Takto zahájenú exekúciu preto povinná neuznáva v celom
rozsahu. O vyššie uvedených skutočnostiach súd (aj exekútor) musel mať vedomosti z vlastnej činnosti,
súd za daného stavu a okolností by nemal vydať ani poverenie exekútorovi a umožniť tak následné

konanie nad rámec zákonných ustanovení exekučného poriadku. Povinná neuznáva žiadne trovy a ani
iné prípadné súvisiace poplatky, ktoré navrhuje vyúčtovať navrhovateľovi v plnom rozsahu. Vzniknutýstav vyvolal a zapríčinil on sám. Na základe uvedeného povinná navrhuje, aby začaté exekučné
konanie dňa 12.5.2016 č. EX 280/2016 súd zastavil v plnom rozsahu podľa § 57 s poukazom na §
58 Exekučného poriadku a navrhovateľa zaviazal na zaplatenie všetkých trov a poplatkov. Oprávnení

dňa 28.05.2018 doručili Okresnému súdu Komárno návrh na zmenu súdneho exekútora v zmysle §
44 ods. 10 Exekučného poriadku, v ktorom ako nového súdneho exekútora navrhli súdneho exekútora
JUDr. Markoviča Vojtecha, PhD., Exekútorský úrad Komárno, Bratislavská cesta 4303. Povinný (zrejme
správne povinná) dňa 08. 03. 2019 doručili Okresnému súdu Komárno Návrh na zastavenie exekúcie zo
dňa 05. 03. 2019, v ktorom uviedol, že sa vykonáva exekúcia v prospech nežijúcej osoby, t. j. v prospech

oprávneného v rade 1., ktorý nežije, a preto je exekúcia neprípustná a povinný žiada exekúciu zastaviť.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že námietky povinnej proti trovám
exekúcie nie sú dôvodné a vzhľadom k uvedenému a v zmysle citovaných zákonných ustanovení
súd námietkam povinnej proti trovám exekúcie nevyhovel a námietky povinnej proti trovám exekúcie
zamietol tak, ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia. Nakoľko oprávnený disponuje

možnosťou podať návrh na zmenu exekútora, čo aj uskutočnil, súd vyhovel návrhu oprávneného na
zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril nového súdneho exekútora JUDr. Markoviča Vojtecha,
PhD., tak ako uvedené v II. výrokovom znení tohto rozhodnutia. Nová právna úprava trov exekučného
konania, platná a účinná od 01. 04. 2017, je vybudovaná tak, aby bola vykonateľná bez toho, aby v
množstve prípadov rozhodoval súd. Ustanovenia zákona jednoznačne rozdeľujú, čo sa rozumie trovami,

kto ich platí a kto ich nahrádza. Pri zmene exekútora a pri vylúčení je dôvodné, aby trovy neplatila
povinná dvakrát, preto sa upravuje pravidlo, že na trovy má nárok len neskorší exekútor (§ 198 EP
v znení účinnom od 01. 04. 2017). Exekútorovi, ktorý nič nevymohol, sa v zmysle ustanovenia §
243k Exekučného poriadku nepriznajú žiadne trovy. V prípade čiastočného vymoženia pohľadávky si
má súdny exekútor ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej sumy podľa pravidiel v § 60

Exekučného poriadku. Podľa novej právnej úpravy sa už trovy exekúcie pri zmene súdneho exekútora
nepriznávajú ako pri zastavení exekúcie. Na základe uvedeného súd o trovách pôvodného súdneho
exekútora JUDr. Ailerovej Ivety rozhodol v zmysle ustanovenia § 243k Exekučného poriadku tak, ako je
to uvedené v III. výroku tohto uznesenia. Na základe uznesenia pod sp. zn. 4D 664/2017, Dnot 252/2017
zo dňa 12. 02. 2018 zistil, že oprávnený v rade 1. dňa 15. 10. 2017 zomrel, pričom predmetné uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 02. 2018, podľa ktorého sú dedičmi neb. oprávneného v rade 1.: v 1.
rade L. T., nar. XX. XX. XXXX, I., F. E. XXXX, v 2. rade M. M., nar. XX. XX. XXXX, I., J. pole XXXX/XX.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a z dôvodu,
že v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku bolo preukázané na základe predmetného uznesenia o
dedičstve, že na dedičov neb. oprávneného v rade 1. prešli práva z exekučného titulu súd rozhodol tak,

ako je to uvedené v IV. výroku tohto uznesenia.

3.Protitomutouzneseniupodalaodvolaniepovinná,výslovneuvádzajúc,žetotosmerujelenprotivýroku
II., ktorým súd prvej inštancie vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a proti výroku
IV., ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že bude v exekučnom konaní pokračovať s dedičmi nebohej

oprávnenej (pôvodne) označenej ako oprávnená v 1. rade, a to s oprávnenými v 1. rade L. T., nar.
XX. XX. XXXX, I., F. E. XXXX a v 2. rade M. M., nar. XX. XX. XXXX, I., J. pole XXXX/XX. Namietala
nezákonnosť, nesprávnosť, nejasnosť a nevykonateľnosť napadnutého uznesenia, pričom navrhla, aby
napadnutý výrok II. a IV. súd zrušil a v celom rozsahu a exekučné konanie zastavil. Ďalej namietala,
že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V uvedenej veci došlo k rozhodovaniu nad
rámec zákonných kompetencii, keď súd predmetné exekučné konanie mohol iba dokončiť, teda zastaviť.
Súdom prezentovaná rozpornosť a neaplikovateľnosť vytýkaných zákonných ustanovení Exekučného
poriadku je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, v rozpore aj s Listinou základných práva slobôd, v

nadväznosti na čl. 47 Charty práv európskej únie. Podrobne opísala priebeh exekučného konania pred
súdom prvej inštancie. Exekučný poriadok je v konkrétnom prípade neaplikovaný v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, pričom "každý má právo na dôkladné a presvedčivé
odôvodnenie tohto odklonu."(ČL.2 ods.3 CSP). Súd prvej inštancie sa navyše odchýlil aj od rozhodnutí
toho istého súdu (Okresného súdu Komárno) v obdobných veciach bez akéhokoľvek

odôvodnenia, teda v žiadnom prípade nie dôkladného a presvedčivého. Ak teda súd
prvej inštancie o námietkach a návrhoch povinnej osoby nerozhodol tak, že svoje
právne závery nepremietol do niektorej zo zákonom predvídanej formy rozhodnutia,konal v rozpore so zákonom. Upriamila pozornosť na skutočnosť, že Civilný sporový poriadok rovnako
akcentuje, v miere vyššej ako Občiansky súdny poriadok, zásadu predvídateľnosti rozhodnutí. Napriek
tomu súd prvej inštancie ignorovaním zákonných lehôt obhajuje tak správnosť a zákonnosť dôvodov, ako

aj základy nesprávne zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov iba v prospech oprávneného
s jednoznačným diskriminačným postupom voči povinnej, ktorá na prezentovanie svojich námietok a
skutkových tvrdení ani nedostala možnosť, resp. uplatnila ich márne - bez rozhodnutia súdu. Navyše,
námietkami odvolateľky, resp. ani s jej návrhmi súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal, a to ani
pri rozhodovaní. V súvislosti s nedoručeným návrhom oprávneného na zmenu súdneho exekútora

namietala rozpornosť napadnutého uznesenia aj rozhodnutiami najvyšších súdnych autorít s poukazom
na § 193 CSP, pričom poukázala na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý dňa 13.
01. 2015 vydal rozhodnutie vo veci Trančíková proti Slovenskej republike. Zdôraznila, že posudzovať
opodstatnenosť a odôvodnenosť rozhodnutia všeobecného súdu je
potrebné vždy v záujme ústavne konformného výkladu (čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky) aplikovať aj vo svetle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva zaoberajúcej sa právom účastníka
občianskeho súdneho konania (aj exekučného konania) na riadne odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu. Ak tak všeobecný súd nepostupoval, jeho
rozhodnutie je nevyhnutné považovať za arbitrárny, svojvoľný, a tým priamo
zasahujúci do základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu

podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. Všetko konštatovala s poukazom na rozsiahlu
judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po oboznámení sa s obsahom spisu v prejednávanej veci, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania a po zistení, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
nie je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), odvolanie povinnej proti obom napadnutým výrokom uznesenia
súdu prvej inštancie (výrok II. a IV.) podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov účinnom do 31.

03. 2017 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než
toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že
naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých
základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu,
sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností.
Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo
dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením.
Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule,
a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

7. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak prevodu alebo
prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie,
pokračujeexekútorvovykonávaníexekúcienazákladepôvodnéhopoverenia,kuktorémupriložíoriginál
právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.

8. Podľa § 44 odsek 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
03. 2017, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať
na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

9. Podľa § 44 odsek 11 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.
03. 2017, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 10 zároveň vykonaním exekúcie poverí
exekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučnýmspisomsúdnehoexekútora,ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

13. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému odvolanie nie je prípustné.

14. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon vylučuje možnosť napadnúť rozhodnutie súdu prvej
inštancie riadnym opravným prostriedkom. Uvedené platí i v prípade, pokiaľ rozhodnutie obsahuje
nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie. Poučenie o prípustnosti odvolania proti rozhodnutiu,

protiktorémuvskutočnostizákonodvolanienepripúšťa,nezakladáprocesnéúčinkypodanéhoodvolania
a také odvolanie musí odvolací súd odmietnuť podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné.

15. Žiadne ustanovenie CSP, ani iný zákon, predovšetkým však Exekučný poriadok neustanovuje,
že proti uzneseniu (resp. v prejednávanej veci proti výroku uznesenia), ktorým súd prvej inštancie

vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (výrok II.) je prípustné odvolanie. Súdna
prax, rovnako aj odborná literatúra prezentujú identický právny názor, ktorý je v danej veci konformný s
vyššie prezentovaným konštatovaním, podľa ktorého žiadne ustanovenie CSP, ani iný zákon, osobitne
Exekučný poriadok neustanovuje možnosť podania opravného prostriedku proti takému rozhodnutiu.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nemal inú možnosť, než odvolanie smerujúce proti výroku o

vyhovení návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora (výrok II.) odmietnuť z formálnych dôvodov
podľa § 386 písmeno c) CSP, pretože nie je prípustné.

16. Čo sa týka ďalšieho napadnutého výroku (IV.), ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že bude v konaní
pokračovať s dedičmi oprávnenej v 1. rade, ktorí sú jej právnymi nástupcami, odvolací súd takisto dospel

k záveru, že proti takému rozhodnutiu (výroku) súdu prvej inštancie nie je odvolanie prípustné. Súd prvej
inštancierozhodolvzmysle§37ods.3Exekučnéhoporiadku,hocizobsahunapadnutéhovýrokujeskôr
zrejmé,žetotokopírujedikciu ustanovenia§63ods.1a2CSP.Taxatívnyvýpočetuznesení,protiktorým
je prípustné odvolanie, je precizovaný v ustanovení § 357 CSP, ktoré presne ustanovuje konkrétne typy
uznesení, proti ktorým zákon pripúšťa podanie opravného prostriedku v podobe odvolania. Keďže ide o

taxatívnyvýpočet,ktorýjeúplný(vyčerpávajúci),nemožnohorozšíriťoďalšietypyuznesení,protiktorým
by bolo možné podať odvolanie. Proti rozhodnutiu o pokračovaní s právnymi nástupcami (dedičmi) nie
je podľa Civilného sporového poriadku prípustné odvolanie.

17. Okrem toho, Exekučný poriadok je koncipovaný tak, že taxatívne vypočítava prípady, resp. výslovne

stanovuje, proti ktorým rozhodnutiam vydaným v exekučnom konaní exekučným súdom je odvolanie
prípustné. A contrario platí, že v ostatných prípadoch odvolanie prípustné nie je. Súd prvej inštancie
rozhodoval podľa § 63 ods. 1, 2 CSP s poukazom na ustanovenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku,
podľa ktorého takisto nie je odvolanie prípustné. Nad rámec uvedeného, odvolací súd uvádza, že
Exekučný poriadok obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníctva. Pokiaľ Civilný sporový poriadok v § 64

(resp.Občianskysúdnyporiadokv§107ods.4)obsahujeustanovenie,podľaktorého,akstranazanikne
počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej
právnym nástupcom, v prípade exekučného konania nie je možné subsidiárne použiť túto právnu normu,
ale je potrebné postupovať v zmysle osobitnej právnej úpravy obsiahnutej v § 36 a 37 Exekučného
poriadku (nález Ústavného súdu SR zo 14. 11. 2018, sp. zn. I. ÚS 259/2018-42). Vzhľadom na uvedené,

bola v prípade napadnutého výroku vhodnejšia formulácia reflektujúca úpravu v Exekučnom v poriadku,
avšak z obsahového hľadiska má takéto rozhodnutie rovnaké právne účinky, bez akéhokoľvek zásahu
do práv a právom chránených záujmov povinnej. Okrem toho, totožne proti rozhodnutiu podľa § 63
ods. 1 a 2 CSP, ani proti rozhodnutiu podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré má v konečnomdôsledku rovnaké dôsledky pre exekučné konanie, nie je prípustné odvolanie. S poukazom na všetky
vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odmietol odvolanie povinnej smerujúce proti napadnutému
výroku o pokračovaní s dedičmi nebohej oprávnenej v 1. rade v exekučnom konaní, ako neprípustné

podľa § 386 písmeno c) CSP.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd nepristúpil k meritórnemu prieskumu napadnutých
výrokov (II. a IV.) uznesenia súdu prvej inštancie, pretože odmietol odvolanie proti napadnutým výrokom
zrýdzoformálnychdôvodov(pretožeodvolanieneboloprípustné).Námietkamipovinnejsatedaodvolací

súd nezaoberal, pretože je povinnosťou odvolacieho súdu skôr ako pristúpi k meritórnemu prejednaniu
(prieskumu) odvolania zistiť, či je odvolanie proti rozhodnutiu (výrokom) súdu prvej inštancie prípustné,
respektíve, či bolo podané oprávnenou osobou a včas. Nad rámec uvedeného, odvolací súd ešte
pripomína súdu prvej inštancie, že jeho povinnosťou bude po vrátení spisu rozhodnúť aj o návrhu na
zastavenie exekúcie zo strany povinnej.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).