Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 24, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 27P/189/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120210538
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120210538.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. W.

G., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov,
pochádzajúca z rodičov: matky S. O. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., O. XX a otca O. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Č., O. XX, X. O. a mal. H. Ď., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z rodičov: matky S. O.Š. Ď., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A., O. XX a otca T. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., H. Š. XX, za účasti starej
matky: V. Ď., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XX, v konaní o zverenie do náhradnej osobnej
starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. z v e r u j e maloletú W. G., nar. XX.XX.XXXX a maloletého H. Ď., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej
osobnej starostlivosti starej matke V. Ď., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., C. XX, ktorá je oprávnená
a povinná o maloleté deti osobne sa starať a zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach,

II. matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletej W. sumou vo výške 30,- Eur mesačne
a na maloletého H. sumou vo výške 30,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať na účet Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto

rozsudku opakovane do budúcna,

III. otec O. G., je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej W. G., sumou vo výške 30,- Eur mesačne,
ktoré bude poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna,

IV. otec T. H., je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého H. Ď. sumou vo výške 30,- Eur mesačne,
ktoré bude poukazovať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, vždy do 15. dňa v mesiaci

vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna,

V. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe svojho podnetu začal súd konanie z úradnej moci o zverenie maloletej W. G. a maloletého
H. Ď. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky V. Ď..

2. Matka s návrhom nesúhlasila.

3. Otec maloletého H. s návrhom súhlasil.

4. Kolízny opatrovník s návrhom súhlasil.5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pripojenými
spismi maloletej W. a maloletého H., ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Maloleté deti W. a H. boli neodkladným opatrením, uznesením tunajšieho súdu 27P/122/2020 zo dňa
23.06.2020, zverené do starostlivosti starej matky V. Ď.. Dôvodom bol zdravotný stav matky S. O. Ď..

7. Od júna 2020 sa stará matka V. Ď. stará o obe maloleté deti. Matka na pojednávaní v novembri 2020

uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Súd však nemal splnené procesné podmienky, preto pojednávanie
odročil. Matka sa však na nasledujúce dve pojednávania bez ospravedlnenia nedostavila. Otec maloletej
W. G. je na neznámom mieste, súd mu doručoval predvolanie v zmysle CSP. Otec maloletého H. Ď.,
t.č. vo výkone trestu, bol vypočutý na pojednávaní vo februári s tým, že je už dva roky vo výkone trestu
a syna nevidel asi tri a pol roka. Vie, že matka má problémy a súhlasil s tým, aby bol syn zverený do
starostlivosti starej matky. Uviedol, že stará matka, matka matky sa o deti postarať vie, pretože s ňou

žili v spoločnej domácnosti a on ju pozná. Založil taktiež do spisu potvrdenie o mzde za rok 2020, ktorú
mal vo výkone trestu. Potvrdil aj to, že má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k 12-ročnému synovi, ktorý
žije v Čechách, tam platí 40,- Eur mesačne.

8. Stará matka V. Ď. potvrdila, že návrh na náhradnú osobnú starostlivosť si už podávala v roku 2018, ale

ten návrh bol zamietnutý. Keby vedela, že sa deti nebudú chcieť vrátiť k matke, tak by na tomto návrhu
trvala. Deti stále chodili k nej, raz boli u nej dlhší čas, potom zase u mamy, avšak od apríla minulého roku
sú permanentne u nej a k mame chodili len zriedkavo. W. sa už počas prvej vlny koronakrízy neučila
online, neprihlasovala sa na vyučovanie, museli to dať s dcérou dokopy. Stará matka uviedla, že jej
dcéra mala postoj, že nesúhlasí s náhradnou osobnou starostlivosťou len navonok, ona o deti skutočne

záujem nemá, poukazovala na jej psychiatrický problém. Stará matka pracuje ako operátorka vo výrobe,
jej príjem je 600,- Eur. Súd pojednávanie odročil za účelom, aby dal priestor matke, aby sa pojednávania
zúčastnila. Bez ospravedlnenia sa pojednávania 24.03.2021 nezúčastnila, pričom doručenie vykázané
mala. Jej manžel, ktorý je účastník v inej veci 28P/224/2020 a otec jej tretieho dieťaťa U. O. uviedol v
tomto konaní, že matka je doma, nevychádza a má psychiatrické problémy.

9. Stará matka poukázala na to, že hoci U. mal koncom decembra rok, matka sa o neho od novembra
nezaujíma, nebola ho navštíviť, ani sa nezaujímala ako sa má, ako rastie a pod.

10. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť

maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť

o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase
trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia
dieťaťa.

11. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti

uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa
alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej
republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec
rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu

Európskej únie.

12. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

13. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom
ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti
vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnenímmaloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu
ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných
skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať

jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu
maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa
domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

14. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú

ustanovenia § 32 a 33 .

15. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti
vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté
dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom,
ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto

zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

16. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu
rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

17. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania
náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné

úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť
poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony
vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v
exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území

Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov
na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

18. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine, súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s
orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s
pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o
dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť
o maloleté dieťa.

19. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.

22. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že je dôvodné maloleté deti W. a H.
zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke. V prvom rade, súd chce poukázať na to, že stará
matka sa už takmer rok o ne stará, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. W. otec je na

neznámom mieste a o maloletú neprejavuje celé roky záujem. Otec maloletého H. je t.č. vo výkone trestu
a nemôže ani teoreticky prevziať zodpovednosť za starostlivosť o maloletého.23. Súd mal potvrdené aj zo správy lekárky matky - MUDr. Motýľovej, že matka bola hospitalizovaná
v psychiatrickej nemocnici, avšak u nej bola naposledy v auguste minulého roku a liečbu ďalej
nepodstupuje. Táto situácia a aj samotný prístup matky, že sa pojednávania nezúčastnila, nenapísala

ani žiadne písomné vyjadrenie a najmä, že svoje maloleté deti nielen W. a H., ale aj maloletého U.
O. nevidela reálne od novembra minulého roku, neprejavuje o ne reálne záujem, súd má za to, že
svoj nesúhlas s náhradnou osobnou starostlivosťou vyjadrila len formálne, bez reálnej snahy prevziať
zodpovednosť za maloleté deti.

24. Súd chápe, že matka je v zložitej situácii a s najväčšou pravdepodobnosťou dôvodom jej správania je
psychiatrická diagnóza, ktorú ale sama nerieši. Súd apeloval na jej manžela, aby jej v tejto veci pomohol,
aby pomohol matke s liečbou, naštartovaním sa do života, aby po nejakom čase bola schopná prevziať
zodpovednosť za svoje maloleté deti. Toho času však toto nie je možné, preto súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

25. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd určil výživné zo strany rodičov na maloletú W. a
maloletého H. s tým, že všetkým rodičom určil výživné na hranici minimálneho výživného vo výške 30,-
Eur, čo je len o pár centov viac ako minimálne výživné, ktoré rodičia sú povinní prispievať bez ohľadu na
ich príjem. Ani jeden z rodičov nemá príjem, resp. jeho príjem je pod úrovňou minimálnej mzdy (otec T.
H.), preto nebolo možné určiť vyššie výživné. Toto výživné sú povinní poukazovať na účet Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Prešov, od právoplatnosti tohto rozsudku.

26. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Okresný súd Prešov v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok).