Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/121/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812200885
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7812200885.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcov: 1. R. M., O.. XX. XX. XXXX a 2. M. M.,
O.. XX. XX. XXXX, obidvaja bytom v E., Š. XX, zastúpených JUDr. Vladislavom Sisákom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Skladná 14, proti žalovanej Slovenskej republike - Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja SR, so sídlom v Bratislave, Nám. slobody č. 6, IČO: 30416094, zastúpenej

Advokátskou kanceláriou Ružička & Partners s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vysoká 2/B, IČO: 36 863 360,
o náhradu škody vo výške 1.075.917,10 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku
Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/18/2012-656 zo dňa 20.11.2018 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 4C/18/2012 - 656 zo dňa 20.11.2018

rozhodol, že právny základ nároku žalobcov je daný a že o trovách konania rozhodne v konečnom
rozhodnutí.

2. Rozhodol tak medzitýmnym rozsudkom o žalobe žalobcov, ktorou sa domáhali od žalovaného
zaplatenia náhrady škody titulom ušlého zisku za obdobie od 1.7.2006 do 12.1.2011 s príslušenstvom
v podobe zákonného úroku z omeškania od 1.7.2006 do zaplatenia a požadovali aj náhradu trov

konania. Žalobcovia svoju žalobu odôvodnili tým, že požiadali Mesto Rožňava ako miestne príslušný
stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na stavbu - Oprava budovy na Š. H. Č.. XX X. E. na
parcele č. KN - C 263/1,5,6 katastrálne územie E., stavebné povolenie im bolo vydané a nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť 25.2.2005. Následne rozhodnutím č. 4665/2005-02 bola právoplatne
povolená zmena predmetnej stavby pred jej dokončením (30.1.2006). Dňa 16.2.2006 bolo vydané aj
kolaudačné rozhodnutie, ktorým bolo povolené užívanie časti tejto stavby a to reštaurácie, plynovej

kotolne na prízemí, predajne. Ešte v roku 2006 na pozemku parcela č. KN C 264/3, ktorá susedí s
pozemkom, na ktorej je stavba žalobcov, sa začalo s výstavbou penzión na M. H. Č.. X, E. - prístavba a
do konca roku 2006 bola táto stavba postavená do výšky 2,5 m bez stavebného povolenia stavebníkmi
P. L. R. E. P.. Títo stavebníci požiadali o vydanie dodatočného stavebného povolenia dňa 30.12.2008,
ale bez potrebnej dokumentácie, bolo vykonané aj miestne šetrenie dňa 17.4.2009, kde žalobcovia
vzniesli námietky proti predmetnej stavbe a upozornili najmä na skutočnosť, že medzi ich stavbou a

stavbou penziónu na M. H. č.1 nie je dodržaná predpísaná odstupová vzdialenosť. Z toho dôvodu
bude stavba neprimerane tieniť a dôjde k znehodnoteniu stavby žalobcov, čo bude brániť jej riadnemu
užívaniu na plánovaný účel a to prevádzkovanie ubytovacieho zariadenia - penziónu. Stavebný úrad
prerušil konanie o dodatočnom stavebnom povolení stavebníkom penziónu na M. H. Č.. X X. E. a vyzval
na predloženie svetlotechnickej štúdie. Tá konštatovala, že realizáciou stavby môže dôjsť k zhoršeniu
podmienok denného osvetlenia vnútorných priestorov, a teda k zatieneniu stavby žalobcov. Žalobcovia

dňa 2.9.2009 požiadali stavebný úrad o predĺženie termínu dokončenia svojej stavby do 30.10.2012
z dôvodu pokračujúcej realizácie susednej stavby bez stavebného povolenia a rozhodli sa počkať sukončenímsvojejstavbydovyriešeniacelkovejsituácievsúvislostisosusediacounepovolenoustavbou.
Opätovný dodatočný termín skončenia stavby im bol povolený, avšak dňa 18.11.2009 P. L. R. E.V.
P. opätovne požiadali stavebný úrad o dodatočné povolenie svojej stavby penzión na M. H. Č.. X,

E. - prístavba, na čo boli opäť vyzvaní na predloženie svetlo-technického posudku. Z predloženého
posudku znalca profesora C.. Y.R. M., N.., odborný posudok č. 3/2009 vyplynulo, že tienenie pre zvolenú
najnepriaznivejšiu osvetlenú miestnosť je 28,9 stupňov, čo je menej ako 30 stupňov, ktoré povoľuje
príslušná SPN. Žalobcovia vzniesli proti tomuto odbornému posudku námietky, požadovali vypracovanie
ďalšieho posudku, ktorý by zohľadňoval tieto námietky. Dňa 1.2.2010 stavebný úrad vydal dodatočné

stavebné povolenie na stavbu P. O. M. H. Č.. X, E. - prístavby, proti tomuto rozhodnutiu žalobcovia
podali odvolanie, Krajský stavebný úrad v Košiciach toto rozhodnutie čiastočne zmenil, ale jeho zvyšnú
časť potvrdil. Žalobcovia si nechali vypracovať svetlo-technický posudok ovplyvnenia polyfunkčného
objektu prístavbou penziónu na susednom pozemku u autorizovaného stavebného inžiniera C.. G. E. a
z neho vyplynulo, že dôjde v stavbe žalobcov k prekročeniu najvyššej prípustnej hodnoty ekvivalentného
uhla tienenia 30 stupňov, podľa príslušnej STN v priestoroch denného baru na prvom poschodí a

v štyroch izbách ubytovacích priestorov na 2. poschodí. Preto žalobcovia podali na Krajskom súde
v Košiciach žalobu o preskúmanie predmetného rozhodnutia krajského úradu a súd vydal meritórny
rozsudok č.k. 6S/13422/2010-51, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu
v Košiciach, ale aj Mesta Rožňava a vec vrátil na ďalšie konanie. Nepovolená stavba P. L. R. E.
P. bola však kolaudačným rozhodnutím stavebného úradu v decembri 2010 skolaudovaná, naďalej

stojí, je v plnej prevádzke a s jej stavebníkom produkujú zisk. Tento stav považujú žalobcovia za
absurdný a protiprávny, pretože ním dochádza k poškodzovaniu ich práv a oprávnených záujmov
ako vlastníkov ich pozemku a stavby na ňom stojacej. Dňa 1.7.2001 požiadali Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody v
zmyslepríslušnýchustanovenízákonač.514/2013Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone

verejnej moci, avšak medzičasom bolo opätovne rozhodnuté Mestom Rožňava dňa 19.8.2011, ktoré
opätovne dodatočne povolilo stavbu P. M. H. Č.. X, E. - prístavba a proti ktorému rozhodnutiu opäť podali
žalobcovia na krajskom stavebnom úrade odvolanie. Dňa 12.1.2012 Krajský stavebný úrad v Košiciach
rozhodol o tomto odvolaní tak, že rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie
a rozhodnutie. Z rozhodnutia krajského súdu totiž nepochybne vyplynulo, že rozhodnutie krajského

stavebného úradu ako aj rozhodnutie stavebného úradu ako prvostupňového správneho orgánu je
nezákonné. Medzičasom žalobcom postupne narastala škoda v podobe ušlého zisku. Svoj nárok pritom
vyčíslili tak, že pri predpokladanom čistom zisku z prevádzkovania penziónu, reštaurácie a denného
baru v priemernej výške 16.020,10 € mesačne za obdobie od 1.7.2006 prakticky až do odstránenia
nepovolenej stavby, resp. minimálne do právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, ktorým

boli zrušené rozhodnutia stavebných úradov, teda do 12.1.2011 , ide o dobu 54 mesiacov a 12 dní.
Na celkovú sumu ušlého zisku navrhli žalobcovia nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ekonómia a manažment. S poukazom na to, že rozhodnutím Krajského súdu č.k. 6S/13422/2010 -
51 boli rozhodnutia stavebných úradov zrušené. Zakladá to splnenie podmienky uvedenej v § 6 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z. a podľa § 17 ods. 1 tohto zákona sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk,

ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vydaním nezákonných rozhodnutí stavebných úradov došlo k
znehodnoteniu stavby žalobcov a je viac ako isté, že sa vplyvom nevyhovujúceho stavu budovy určenej
na prechodného ubytovanie ľudí nepodarilo žalobcom získať všetky príslušnými právnymi predpismi
ustanovené povolenia na oprávnený výkon predmetnej podnikateľskej činnosti zatemnenej stavbe.
Keďže žalobcovia neboli uspokojení pri uplatnení svojho nároku na ministerstve a ich žiadosť bola

ministerstvu doručená 7.7.2011 ku dňu vyhotovenia žaloby ich nárok uspokojený nebol, zo strany
ministerstva im bolo doručené iba oznámenie o vyžiadaní si spisu a tak ministerstvu uplynula lehota
najneskôr dňa 8.1.2011.

3. Žalovaný neuznal nárok žalobcov s argumentáciou, že predpokladom pre úspešné uplatnenie nároku

na náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne podmienky
a to nezákonné rozhodnutie, alebo nesprávny úradný postup, ale aj vznik škody ako aj majetkovej
alebo nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, pričom musí byť príčinná súvislosť medzi vzniknutou
škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a dôkazné bremeno na
preukázanie príčinnej súvislosti zaťažuje vždy poškodeného. Žalovaný však tvrdí, že nárok na náhradu

škodyžalobcovjeneopodstatnený.Akovyplynulozostavebnéhopovolenia,ktorébolovydanéžalobcom
pri stavbe Oprava budovy na Š. H. Č.. XX X. E., táto rekonštrukcia sa týkala predajne na prízemí v
prednej časti, denný bar a pohostinstvo na prízemí v zadnej časti a v podkroví malo byť ubytovanie
formou penziónu, t.j. malo ísť o štyri samostatné prevádzky. Podľa samotného vyjadrenia žalobcov majúskolaudovanúreštauráciu,predajneaplynovejkotolnenaprízemí.Samížalobcoviabolití,ktorípožiadali
stavebný úrad o predĺženie stavebného povolenia, čo im bolo vyhovené do 30.10.2012. Žalobcovia
si teda nárokujú náhradu škody z niečoho, čo nie je dostavané, ani nie je povolené jeho užívanie,

teda reálne neexistuje, a z prevádzky penziónu v podkroví stavby nemožno ani pripustiť existenciu
nároku na ušlý zisk. Nie je tiež zrejmé, z akého dôvodu žalobcovia napriek im vydanému právoplatnému
stavebnému povoleniu neuskutočnili svoj stavebný zámer týkajúci sa predovšetkým ich podnikateľských
aktivít - penziónu. Susedná stavba stavebníkov P. L. R. E. P., aj keď týmto stavebníkom bolo zrušené
stavebné povolenie, nemá čo a ani nemôže mať vplyv na súčasnú podnikateľskú činnosť žalobcov,

resp. na nedokončenie ich právoplatne povolenej stavby. V danom prípade je zrejmá absencia príčinnej
súvislosti medzi konaním správneho orgánu a vznikom škody. V celom rozsahu tiež žalovaný odmietol
nárok žalobcov na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy, ktorú si žalobcovia vyčíslili ako svoju škodu,
pretože prípadná povinnosť by mu vznikla až právoplatným rozhodnutím súdu.

4.Vporadíprvým,medzitýmnymrozsudkomsúdprvejinštanciedňa4.9.2014rozhodol,žeprávnyzáklad

nároku žalobcov je daný s tým, že o trovách konania rozhodne v konečnom rozhodnutí. Tento rozsudok
bol Krajským súdom v Košiciach po podaní odvolania žalovaného rozsudkom č.k. 2Co/33/2015-420 zo
dňa 19.1.2017 potvrdený.

5. Žalovaný podal dovolanie a Najvyšší súd SR uznesením č.k. 4Cdo/194/2017 - 499 zo dňa 11.12.2017

tak rozsudok Krajského súdu v Košiciach ako aj medzitýmny rozsudok Okresného súdu Rožňava
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Konanie bolo postihnuté vadou zmätočnosti
spočívajúcou v nepreskúmateľnosti rozhodnutia tak súdu prvej inštancie ale aj odvolacieho súdu. Podľa
Najvyššieho súdu SR obidva rozhodnutia sú nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal otázku vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím,

nevysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty sporových strán, a ani odvolací súd tento
nedostatok riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie sám neodstránil.

6. Po zrušení rozhodnutí najvyšším súdom žalovaný naďalej trval na svojom stanovisku, že nie je
daná príčinná súvislosť medzi protiprávnosťou a vzniknutou škodou, pretože žalobcovia sa dobrovoľne

rozhodli stavbu nerealizovať. Naopak, žalobcovia naďalej tvrdili, že práce na svojej stavbe prerušili
z dôvodov, ktoré uviedli v žalobe a postupovali by úplne inak, predmetná čierna stavba neprípustne
nezatemňovala ich riadne povolenú a realizovanú stavbu a, v stavbe by pokračovali. Ak by pokračovali
v stavbe a investovali od nej ďalšie finančné prostriedky za tejto situácie, a ak by ju aj dokončili,
bola by v dôsledku existencie susednej čiernej stavby celkovo zjavne neupotrebiteľná na určený

podnikateľskýúčeladosahovaniezisku.Kvznikunárokunanáhraduškody,ktorúsižalobcoviauplatňujú
v žiadnom prípade nepredchádzal stav, ktorý by bol zapríčinený žalobcami a ich dobrovoľnou, či
dokonca svojvoľnou pasivitou. Zároveň predložili znalecký posudok č. 52 zo dňa 21.3.2018 vypracovaný
znaleckou organizáciou v odbore ekonomika, riadenie podnikov na výšku škody a ušlého zisku, pričom
výška v zmysle tohto znaleckého posudku je vyčíslená na 916.280 €. Žalovaný naďalej nesúhlasil ani

so vznikom škody - ušlého zisku, pretože ak by žalobcovia mali penzión prevádzkovať, museli by ho v
prvom rade dostavať a skolaudovať, a v tomto konaní ani nie je zrejmé, či súd skúmal, že či mali dostatok
finančných prostriedkov na dostavanie stavby, či by stavbu dostavali včas a splnili všetky podmienky na
získanie kolaudačného rozhodnutia.

7. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania a opätovnom vyhodnotení všetkých dôkazov vec právne
posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a konštatoval, že medzi stranami sporu nie je sporná skutočnosť
existencie nezákonného rozhodnutia. Krajský súd v Košiciach totiž pri rozhodovaní o žalobe proti
rozhodnutiu krajského stavebného úradu vo svojom rozsudku č.k. 6S/13422/2010-51 zo dňa 21.10.2010

rozhodol, že jednak rozhodnutie príslušného stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby ako
aj zmeňujúce rozhodnutie krajského stavebného úradu ako orgánu druhého stupňa sú nezákonné, v
dôsledku toho boli obidva tieto rozhodnutie zrušené a vrátené príslušnému správnemu orgánu na ďalšie
konanie. Je teda splnená podmienka uplatniť si právo na náhradu škody, lebo právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola spôsobená škoda, bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Medzi stranami

sporu zostáva spornou skutočnosť vzniku škody a príčinná súvislosť medzi existenciou nezákonného
rozhodnutia a vznikom škody.8. Po zvážení všetkých okolností prípadu súd prvej inštancie dospel k názoru, že vznik škody medzi
žalobcami bol počas konania preukázaný, pričom škoda v tomto prípade nastala žalobcom vo forme
ušlého zisku, ktorý sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu.

Škoda v podobe ušlého zisku, ktorej náhrady sa žalobcovia domáhajú v tomto spore je založená na
tom, že žalobcom bolo v dôsledku existencie čiernej stavby legalizovanej nezákonnými rozhodnutiami
konajúcich orgánov verejnej moci znemožnené riadne užívanie ich stavby, a to jej dokončením
a následnej kolaudácie za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. Táto škoda by nebola vznikla,
pokiaľ by konajúce úrady dodatočne nelegalizovali čiernu stavbu svojimi nezákonnými rozhodnutiami.

Pritom pravdepodobnosť výkonu podnikateľskej činnosti žalobcov je potrebné hodnotiť ako vysoko
pravdepodobnú, ba až istú, pretože neexistuje žiaden dôvod (ani nebol v konaní preukázaný), že okrem
škodnej udalosti spôsobenej žalovaným mala žalobcom brániť dokončenia v kolaudovaní ako aj v
podnikateľskom využití ich stavby akákoľvek iná skutočnosť.

9. Pri skúmaní príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a protiprávnym úkonom - nezákonným

rozhodnutím súd nesúhlasil s názorom žalovaného, že takáto príčinná súvislosť neexistuje. Podľa súdu
práve nezákonné rozhodnutia úradov vedúce k dokončeniu susednej stavby s následnými dôsledkami
na stavbu žalobcov boli tou objektívnou skutočnosťou, ktorá zakladá príčinnú súvislosť medzi vznikom
škody a nezákonným rozhodnutím. V prípade ušlého zisku nie je možné preukázať jeho reálnu
existenciu, ale musia byť dokazované také konkrétne skutkové okolnosti, ktoré pri logickej úvahe

povedú súd k záveru, že ušlý zisk by skutočne vznikol, nebyť protiprávnej udalosti, t. j. dokazuje
sa pravdepodobnosť dosiahnutia ušlého zisku poškodeného v danom čase a podľa miery dokázanej
pravdepodobnosti. V súvislosti so poukazovaním žalovaného na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo/319/2008, 1Cdo/74/2008, podľa ktorých je ušlý zisk stratou konkrétnej reálnej a preukázateľnej
príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku

poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti prípadu vysoko pravdepodobná až blížiaca sa k istote
súd uviedol, že nezákonne povolená dostavba susednej stavby je tiež stavbou, ktorá slúži na podnikanie
v oblasti ubytovania osôb. Žalobcovia ale začali s výstavbou svojej stavby skôr ako došlo k dodatočnému
povoleniu stavby susednej nezákonnej stavby, ktorá doteraz nie je zlegalizovaná najmä z dôvodov, ktoré
majú bezprostredný dopad na stavbu žalobcov. Následne súd prvej inštancie vo všeobecnosti vo svojom

odôvodnení poukazoval na obranu žalovaného ako aj na poukazovanie na rozsudok Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 6Co/237/2017 zo dňa 14.11.2017 ohľadne príčinnej súvislosti, ktorá je podstatným
prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym
konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou a jej existenciu zisťuje súd, ktorý so zreteľom
na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či táto príčinná súvislosť je prítomná alebo nie. V tomto prípade

súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní práve bola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním
žalovaného a vznikom škody ako aj to, že škoda by bez tejto príčiny, a to nezákonných rozhodnutí,
nebola žalobcom vznikla. Iná skutočnosť, ak aj bola žalovaným tvrdená, v konaní preukázaná nebola.

10. Aj v ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opätovne citoval

obranuavyjadreniažalovanéhoakoajnanímpoukazovanérozhodnutianajvyššiehosúduvsúvislostiso
skúmaním a preukazovaním príčinnej súvislosti. Vzápätí opätovne v bode 24. len konštatoval, že je toho
názoru, že všetky predpoklady vzniku škody a tiež preukázania príčinnej súvislosti medzi vznikom škody
a protiprávnym konaním žalovaného boli v konaní preukázané a to aj v zmysle rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR a Ústavného súdu SR, na ktoré v konaní poukazoval žalovaný. V bode 25. potom zdôraznil sled

udalostí, t. j. že žalobcovia získali stavebné povolenie na stavbu penziónu s tým, že si zrejme jeho stavbu
dobre rozmysleli, ináč by s ňou nezačali a u žalobcov nebol tvrdený ani preukazovaný akýkoľvek sklon k
riskantnému správaniu. Penzión začali stavať s úmyslom, že doň vložia finančné prostriedky a očakávali
primeraný zisk. Toto konanie a zámer žalobcov je potrebné zdôrazniť, bolo odobrené aj príslušnými
orgánmi vydaním platného stavebného povolenia, ale bolo zmarené konaním susedného stavebníka,

ktorý v bezprostrednej blízkosti stavby ich penziónu postavil dostavbu už existujúcej nehnuteľnosti na
základe neprávoplatného a nezákonného stavebného rozhodnutia s takými následkami na dokončenie
stavby žalobcov, že v nej nemohli pokračovať. Všetky tieto okolnosti vyplývajú jednak z tvrdení žalobcov
uvedených v žalobe, ale aj z ich podaní, z predložených listinných dôkazov a fotodokumentácie, ktorá
sa v spise nachádza. Vzápätí súd prvej inštancie konštatoval, že všetky predpoklady zodpovednosti za

škodybolivkonanípreukázanéatovznikškody,protiprávnyúkon,príčinnásúvislosťmedziprotiprávnym
úkonom a škodou a tiež zavinenie. Poukázal pritom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/24/2011 zo dňa
19.4.2011, kde najvyšší súd vyslovil, že existencia príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím
a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnejsúvislosti sa jedná, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné
rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. To znamená že príčinná súvislosť je
daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, musí ísť o priamu príčinu

vzniku škody. Súd popísal skutkové zistenia v predchádzajúcich odsekoch, pričom z dôkaznej situácie
zistil, že príčinou vzniku škody nie je žiadna iná skutočnosť ako skutočnosť tvrdená žalobcami, teda
nezákonné rozhodnutie a teda žiadna iná skutočnosť nie je ďalšou, resp. jednou z príčin, ktorá by sa
podieľala na nepriaznivom následku, o odškodnenie ktorého ide, teda neexistuje iná podstatná príčina
ani žiadna iná, ktorá by bola v konaní preukázaná.

11. Poukazujúc na ust. § 214 ods. 1 CSP, teda súd prvej inštancie rozhodol medzitýmnym rozsudkom
s tým, že základ uplatneného nároku žalobcov je daný. Žalobcovia sa domáhajú náhrady škody podľa
zák. č. 514/2003 Z.z., pričom nezákonné rozhodnutie je rozhodnutie mesta Rožňava č. 5644/2009-03-
Fa zo dňa 1.2.2010, ktoré rozhodnutie vyhlásil za nezákonné Krajský súd v Košiciach rozsudkom
č. k. 6S/13422/2010-51 zo dňa 21.10.2010, ktorým rozhodol o jeho zrušení a vec vrátil Krajskému

stavebnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zo všetkých predložených listinných dôkazov v
žalobe a v konaní predložených vyplýva, že právnym titulom nároku žalobcov na uplatnenú náhradu
škody je nezákonné rozhodnutie Mesta Rožňava vyššie citované, ale aj rozhodnutie Krajského
stavebného úradu v Košiciach č. 2010/00494 zo dňa 23.4.2010, ktoré obe rozhodnutia boli ako
nezákonné zrušené rozsudkom krajského súdu a tým je splnená dôvodnosť žaloby, teda jej právny

základ.

12. Proti uvedenému medzitýmnemu rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v jeho prvom výroku zmenil tak, že žalobu zamietne a rozhodne o trovách konania tak, že

žalovanému prizná v plnom rozsahu náhradu trov konania.

13. Poukázal na to, že žalobcovia v spore tvrdili, že sa proti žalovanej domáhajú náhrady škody z
dôvodu, že vydaním rozhodnutia Stavebného úradu mesta Rožňava zo dňa 1.2.2010 - dodatočného
stavebného povolenia k stavbe P. O. M. H.. Č.. X, E. - prístavba im v konečnom dôsledku bola spôsobená

škoda, pretože sa im mali zhoršiť svetelné podmienky na pozemku a ich stavbe, a preto sa rozhodli
upustiť od svojho podnikateľského zámeru výstavby penziónu, ktorého potencionálny ušlý zisk si v
konaníuplatňujú.Vočirozhodnutiustavebnéhoúradupodaližalobcovia20.2.2010odvolanie.Žalobcovia
však uviedli, že časť stavby P. O. M. H.. Č.. X, E. - prístavba bola postavená ešte v roku 2006 do
výšky 2,5 m bez stavebného povolenia. Prvýkrát stavebníci predmetného penziónu podali žiadosť o

dodatočné povolenie 30.12.2008 bez potrebných dokladov, ktoré na výzvu stavebného úradu čiastočne
doplňovali a následne sa viedlo stavebné konanie. Stavebný úrad na podnet Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva v Rožňave prerušil stavebné konanie a vyzval stavebníkov P. O. M. H.. X
X. E. o predloženie svetlo-technickej štúdie. Ďalej stavebný úrad dňa 25.8.2009 vydal rozhodnutie o
zastavení konania z dôvodu, že túto svetlotechnickú štúdiu a prepracovanú projektovú dokumentáciu

stavebníci P. O. M. H.. X X. E. nepredložili. Konanie následne bolo obnovené v roku 2010, kedy
dňa 1.2.2010 stavebný úrad vydal dodatočné povolenie stavby, s ktorým rozhodnutím žalobcovia
nesúhlasili. Krajský stavebný úrad toto rozhodnutie zmenil tak, že z podmienok na umiestnenie a
uskutočnenie stavby vo výrokovej časti upustil bod 10, podľa ktorého bolo uložené vlastníkom susednej
nehnuteľnosti - žalobcom strpieť vykonanie stavebných prác zo svojich pozemkov, pričom ostatné

časti napadnutého rozhodnutia boli potvrdené. Krajský súd v Košiciach na základe žaloby žalobcov
vydal rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.1.2011 a vykonateľnosť 16.1.2011, obidva tieto
rozhodnutia boli zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Následne žalobcovia 1.7.2011 podali návrh
na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Medzičasom
Mesto Rožňava ako príslušný stavebný úrad vydalo 19.8.2011 rozhodnutie č. 1485/2011-04-Kp,

ktorým dodatočne povolil stavbu P. O. M. H.. Č.. X, E. - prístavba, avšak rozhodnutie bolo zrušené
Krajským stavebným úradom v Košiciach č. 2012/00104 zo dňa 12.1.2012 a vec bola opäť vrátená
prvoinštančnému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 3.11.2011 žalovaný
oznámil zástupcovi žalobcov, že vo veci predbežného prerokovania nároku si ministerstvo vyžiadalo
spis od Krajského stavebného úradu v Košiciach. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v lehote neboli

uspokojení so svojim nárokom na ministerstve, obrátili sa so svojim nárokom na súd - Okresný súd v
Rožňave, ktorý vydal svoj prvý medzitýmny rozsudok dňa 4.9.2014 a Krajský súd v Košiciach rozsudkom
2Co/33/2015zodňa19.1.2017tentomedzitýmnyrozsudok,ktorýmbolpriznanýzákladnárokužalobcom
proti žalovanému potvrdil. Ako je známe obidva rozsudky boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu4Cdo/194/2017 zo dňa 11.12.2017. Odvolateľ ďalej uviedol, že okrem ďalších relevantných právnych
tvrdení v priebehu celého sporu dávali súdom do pozornosti najmä neexistenciu príčinnej súvislosti
medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody odôvodnenej nedostavaním stavby žalobcov a

nemožnosti využitia budovy na podnikateľskú činnosť. Ani po vrátení veci na Okresný súd v Rožňave
Najvyšším súdom Slovenskej republiky žalobcovia nepreukázali príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, a to predovšetkým vo vzťahu k skutočnosti, že nezákonné
rozhodnutie bolo skutočne jediným dôvodom, pre ktorý svoj stavebný zámer nerealizovali. Okresný
súd v Rožňave opätovne vo veci rozhodol tak, že medzitýmnym rozsudkom uznal základ nároku

žalobcov ako oprávnený, avšak z dôvodov tohto rozsudku opätovne nie je zrejmé, na základe akých
ďalších podkladov, okrem tvrdenia žalobcov súd dospel k záveru, že jedinou príčinou vzniku škody
je vydanie nezákonného rozhodnutia. Rozsudok preto opätovne trpí procesnou vadou, ktorá spočíva
v nedostatočnom odôvodnení rozsudku, jeho nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti. Odvolateľ v
ďalšom opätovne poukázal na predpoklady, za splnenia ktorých možno priznať náhradu škody v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z., ale aj predpoklady, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Osobitné predpoklady

zodpovednosti za škodu v danom prípade vymedzuje zákon o zodpovednosti za škodu ako podmienky,
ktorých splnenie je obligatórne. Len v prípade splnenia všeobecných predpokladov zodpovednosti môže
súd uznať nárok na náhradu škody za dôvodný a daný a náhradu škody priznať. Takýmito predpokladmi
dôležitými pre tento prípad sú predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom verejnej moci
na základe písomnej žiadosti a uplatnenie nároku na náhradu škody v zákonnej premlčacej lehote

a ďalším predpokladom je, že škoda bola spôsobená príslušným orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci. Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vznikne v tom prípade,
ak v príčinnej súvislosti s tou podmienkou oprávnenej osobe vznikne aj škoda. Zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je
objektívnou zodpovednosťou, ktorej nie je možné zbaviť sa a súčasne je daná za predpokladu splnenia

troch základných predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Je možné pritom konštatovať, že nezákonné rozhodnutie
ako podmienka v tomto konaní bola splnená, keďže Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie
Stavebného úradu mesta Rožňava, ako aj Krajského stavebného úradu v Košiciach. Rovnako bolo v
konaní preukázané naplnenie osobitných predpokladov s tým, že žalobcovia splnili podmienku návrhu

na predbežné prerokovanie svojho nároku príslušným orgánom verejnej moci, ktorý bol uplatnený v
zákonnej premlčacej lehote. Dosiaľ však nebola spoľahlivo bez akýchkoľvek pochybností preukázaná
skutočná výška škody, v danom prípade ušlého zisku a taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom, ktorým je nezákonné rozhodnutie a spôsobenou škodou. Žalobcovia si
nárokujú náhradu škody, ktorú tvorí len hypotetický ušlý zisk z prevádzky penziónu, ktorý nie je do

dnešného dňa dostavaný, skolaudovaný a sprevádzkovaný, a preto nie je možné pripustiť ani existenciu
nároku. Ak si žalobcovia na preukázanie výšky ušlého zisku aj dali vypracovať súkromný znalecký
posudok, ktorý súdu predložili a z ktorého vyplýva výška ušlého zisku za obdobie od 1.7.2006 do
16.2.2015 v sume 916.280 €, ide stále len o hypoteticky ušlý zisk, ktorý vychádza len zo všeobecných
predpokladov a neopiera sa o reálne skutočnosti. Žalobcovia totiž nepredložili počas celého konania

žiadne zmluvy o budúcich zmluvách, prípadne objednávky alebo iné doklady, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že skutočne reálne im takýto zisk ušiel. Je potrebné zdôrazniť, že k nedostavaniu stavby
žalobcov došlo na základe ich dobrovoľného rozhodnutia o ukončení výstavby a nepreukázali akúkoľvek
objektívnu skutočnosť, ktorá by im v dokončení stavby bránila. Aj žalobcovia totiž majú okrem povinnosti
tvrdenia aj dôkaznú povinnosť a následky spojené s nesplnením tejto povinnosti sa nesú v podobe

vecne nepriaznivého rozhodnutia. V posudzovanom prípade nie je naplnená ani príčinná súvislosť medzi
protiprávnosťou a vzniknutou škodou, keďže žalobcovia sa dobrovoľne rozhodli stavbu nerealizovať.
Vzhľadom k tomu, že dôkazné bremeno žalobcovia neuniesli, súd prvej inštancie mal ich žalobu v
súlade s ustálenou súdnou praxou zamietnuť. Ako ustálenú súdnu prax pritom odvolateľ poukazoval
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 31.5.2011 sp.zn. 6 Cdo 115/2010, uznesenie Najvyššieho súdu

SR zo dňa 30.10.2013 sp.zn. 6 MCdo 16/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.6.2010
sp.zn. 5 Cdo 126/2009, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2010 sp.zn. 4 Cdo 319/2008,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 32/2007 zo dňa 29.3.2007, ale aj uznesenia Ústavného
súdu SR sp.zn. IV. ÚS 602/2013 zo dňa 3.10.2013, sp.zn. I. ÚS 177/2008 zo dňa 29.1.2009 a uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2017 sp.zn. 5 MCdo 5/2015. V zmysle tejto ustálenej súdnej

praxe žalobcovia v konaní nepreukázali, že jediným dôvodom nedostavania svojej stavby bolo vydanie
nezákonného rozhodnutia, a preto nemôže mať súd za preukázané, že im mohla byť spôsobená škoda
vo forme ušlého zisku. Ušlý zisk sa pritom neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, ale stratou
očakávaného prínosu a nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť naistopostavené, že pri pravidelnom behu veci nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti
mohol poškodený dôvodne očakávať takéto zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v
dôsledku škodovej udalosti alebo konania škodcu. Nestačí teda iba všeobecný, resp. pravdepodobný

predpoklad, ale vždy musí ísť o prospech, ktorý sa dal podľa obvyklého priebehu veci na základe
dostatočne overených a vyčíslených vecných podkladov očakávať. Musí byť tiež zistená ako vysoko
pravdepodobná výška ušlého zisku, t.j. výška, ktorá sa podľa bežného uvažovania v praktickom styku
blíži už k istote. Dôkazné bremeno je na žalobcovi a dôkaz musí byť jednoznačný. O ušlý zisk nepôjde,
ak poškodený iba tvrdí, že jeho podnikateľský zámer alebo iný zárobok, ktorý zamýšľal dosiahnuť,

bol zmarený. Všetky okolnosti pritom musia nasvedčovať tomu, že poškodený už začal alebo aspoň
nepochybne mal začať vykonávať činnosti smerujúce k dosiahnutiu odmeny, inak poškodenému neujde
žiaden prospech. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 25 Cdo 269/2006 tvrdenie zmarenia
zamýšľaného podnikateľského zámeru poškodeného samo o sebe na odškodnenie nestačí, resp.
poškodený musí preukázať, že mal zabezpečené predpoklady na tzv. pravidelný chod veci a bol reálny
predpoklad dosiahnutia žiadaného výsledku, ak by nepriaznivo nezasiahla škodná udalosť. Aj záver

rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.3.2017 sp.zn. 5Cdo/195/2015 vyznieva v tom zmysle, že
len všeobecné tvrdenie o strate podnikateľskej príležitosti alebo zmarení podnikateľského zámeru bez
ďalšieho nikdy nemôže byť základom pre vznik nároku na náhradu ušlého zisku, a to ani v prípade, ak
by boli dôsledkom protiprávnej udalosti. Aj existencia ušlého zisku musí byť vždy bezpečne preukázaná
a jej nepreukázanie, t.j. takých skutkových okolností za ktorých žalovaný ušlý zisk sa javí reálnym,

potom by mohlo viesť len k záveru, že ušlý zisk, ktorého sa žalobca v konaní domáha je skutočne
iba fikciou (uznesenie NS SR sp. zn 3Cdo/513/2014, 4 Mcdo/23/2008). Ani predložený znalecký
posudok žalobcami nemôže založiť oprávnenosť nároku žalobcov, ale len preukázanie predpokladov
vzniku nároku na náhradu škody. Znalecký posudok dokazuje len to, aký priemerný zisk by dosiahol
ktorýkoľvek podnikateľský subjekt v prípade realizácie zamýšľaného podnikateľského zámeru v daných

podmienkach a na danom trhu, ale nedokazuje aký zisk by práve žalobca skutočne dosiahol. Ak
žalobcovia nepreukážu, že ich podnikateľský zámer sa dostal do štádia, kedy by bolo možné považovať
dosiahnutie prospechu z podnikania za daných konkrétnych okolností za vysoko pravdepodobné,
pretože uvedené časové hľadisko nemožno pričítať na ťarchu žalovaného. V súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR, ale aj Českej republiky skutočnú škodu, ani ušlý zisk nemožno priznať do

budúcnostiakoujmu,ktoráeštelenprípadnevznikne.Narozdielodniektorýchnárokovodškodňovaných
v súvislosti so škodou na zdraví Občiansky zákonník neumožňuje priznanie ušlého zisku, ani ako renty
do budúcnosti, teda ako opakujúce sa plnenie s možnosťou zmeny rozsudku v závislosti od zmeny
pomerov. Skutočná škoda a ušlý zisk sú pojmy, ktoré možno definovať, že ide o ujmu už na stálu,
t.j. vzniklú a nejde o ujmu, ktorá by hypoteticky mohla vzniknúť v budúcnosti. Hypotetický ušlý zisk z

prevádzky penziónu, ktorý doteraz nie je dostavaný, skolaudovaný a sprevádzkovaný nepredstavuje
existenciu nároku na ušlý zisk s poukazom na uvedenú judikatúru, t.j., že pravdepodobnosť dosiahnutia
zisku by s ohľadom na existujúce okolnosti tohto prípadu bola vysoko pravdepodobná, ba blížiaca sa
k istote.

14. K podanému odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia a žiadali medzitýmny rozsudok ako vecne správny
potvrdiť, uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Napadnutý rozsudok považujú
žalobcovia za správny tak po stránke zistenia skutkového stavu, ale aj jeho právneho posúdenia s
tým, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie zároveň aj náležite odôvodnil a rozhodol správne, keď
deklaroval danosť právneho základu prejednávaného nároku. Žalobcovia striktne odmietajú akúkoľvek

dôvodnosť námietok žalovaného a vnímajú ako paradoxné, že im žalovaný neopodstatnene vyčíta
nedostatok dôkaznej aktivity, zatiaľ čo sám nielenže ignoruje výsledky vykonaného dokazovania,
ale v priebehu celého konania to bol práve on, kto žiadnym spôsobom neverifikoval ani jednu zo
svojich obranných námietok, ktoré tak zostávajú iba v rovine jednostranných tvrdení. Vykonaným
dokazovaním totiž bolo jednoznačne zistené, že žalobcovia zahájili realizáciu svojej stavby na

základe právoplatného stavebného povolenia a v priebehu výstavby na susediacom pozemku a
bezprostrednej blízkosti bez stavebného povolenia, vyrástla druhá stavba, na čierno, realizovaná v
rozpore s nevyhnutnými technickými požiadavkami v zmysle príslušných stavebných predpisov. Práve
čierna stavba predstavovala riziko permanentného poškodenia majetku žalobcov, ale aj riziko vo
vzťahu k bezpečnosti zdravia či dokonca života osôb. Žalobcovia svoje námietky voči čiernej stavbe

prezentovaliužvpriebehustavebnéhokonaniaavyslovilinázor,žejedinýmmožnýmzákonnýmriešením
vzniknutej situácie zo strany príslušných stavebných orgánov mohol byť v danom prípade len nariadenie
odstráneniačiernejstavby.NapokontakrozhodnutiaMestaRožňavaakoajKrajskéhostavebnéhoúradu
v Košiciach boli rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/13422/2010-51 zo dňa 21.10.2010zrušené ako nezákonné. Práve skutočnosť, že príslušné úrady namiesto nariadenia odstránenia stavby
túto nezákonne legalizovali, to predstavuje priamu príčinu v dôsledku ktorej došlo k objektívnemu
znemožneniu riadneho dokončenia a následného hospodárskeho využitia stavby žalobcov, ktorá mala v

zmysle ich podnikateľského zámeru slúžiť ako ubytovacie zariadenie na prechodné ubytovanie osôb, t.j.
penzión. Skutočnosť, že príslušné orgány verejnej moci v danom prípade poskytli ochranu nezákonne
vybudovanejčiernejstavbeatýmsúčasnehrubozasiahlidoprávnehopostaveniažalobcovpochopiteľne
táto skutočnosť vyústila do vzniku škody v ich majetkovej sfére. Pokiaľ by konajúce orgány verejnej
moci postupovali v súlade so zákonom, čierna stavby na susednom pozemku by sa nerealizovala, a

žalobcovia by mohli nerušene dostavať svoju stavbu, získať na ňu ďalšie stavebné povolenia a začať
ju využívať na prevádzku , na akú bola určená. Je teda zrejmé, že ku vzniku škody vo forme ušlého
zisku na strane žalobcov došlo k priamej neoddeliteľnej a neprerušenej príčinnej súvislosti s vydaním
označených nezákonných rozhodnutí. Rozsiahle citácie súdnych rozhodnutí z odvolaní vo všeobecnej
rovine vykladajú pojem príčinnej súvislosti, ktoré však nie sú v žiadnom konflikte s predpokladanými
interpretačnými stanoviskami súdnej praxe, a ani so záverom súdu prvej inštancie. Poukazovali pritom

na odôvodnenia medzitýmneho rozsudku v bodoch 24 a 25. Dôrazne odmietali tvrdenie žalovaného,
ktorý sa snaží vzbudiť dojem, že pristúpili k prerušeniu prác na svojej riadnej povolenej a rozostavanej
stavbe úplne slobodne, dobrovoľne a bezdôvodne a nie v súvislosti s čiernou stavbou a rozhodnutiami
príslušných stavebných úradov. Je viac než zrejmé, že v dôsledku nezákonnej legalizácie čiernej stavby
došlo k objektívnemu znemožneniu ďalšieho hospodárskeho využitia stavby žalobcov. Žalobcom teda

nemožno vyčítať, že sa v rámci opatrnosti a prevencie rozhodli prerušiť práce na stavbe svojho penziónu
až do vyriešenia situácie súvisiacej z nezákonnej schválenou čiernou stavbou. Okrem existencie
protiprávneho stavu vyvolaného nezákonnými rozhodnutia orgánov stavebného konania, nebola v
konaní preukázaná žiadna iná okolnosť, ktorá by takejto kolaudácii ich stavby a penziónu v budúcnosti
mala brániť. S poukazom na to, že protiprávna škodná udalosť zasiahla do priebehu skutkových udalostí

ešte skôr, ako bolo možno uzatvoriť vo vzťahu k penziónu akékoľvek kontrakty s tretími osobami, je
napokon logicky nutné odmietnuť aj zvyšnú časť uvedenej argumentácie žalovaného. S poukazom na
to, že vzťah príčinnej súvislosti je daný, ak je protiprávne konanie a vznik škody v logickom slede,
napokon svoj právny záver sformuloval aj súd prvej inštancie o existencii kauzálneho nexusu (bod
19 a bod 20 odôvodnenia medzitýmneho rozsudku). Čo sa týka dôkazného bremena, žalobcovia

pripomenuli, že rozloženie dôkazného bremena v konaní je dynamické a týka sa oboch sporových
strán, pretože aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/6/2010 zo dňa 22.9.2010 žalovaný
nie je procesným subjektom, ktorého by sa netýkali procesné povinnosti a to povinnosť tvrdenia a
povinnosť označenia dôkazov. Aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/81/2010 zo
dňa 31.5.2010 aj odporcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré

vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. Škoda, ktorá vznikla
v majetkovo právnej sfére žalobcov predstavuje dôvodne očakávaný zisk, ktorý by boli dosiahli, ak
by orgány stavebného konania nevydali nezákonné rozhodnutia, ktorými došlo k zmareniu takéhoto
zhodnotenia majetku žalobcov. Že takýto výnos by boli dosiahli pritom hraničí s istotou, pretože v
konaní nebola okrem nezákonnej legalizácie čiernej stavby preukázaná žiadna iná okolnosť, ktorá by

mala brániť jeho dosiahnutiu (to konštatuje aj súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bode 17).
Existencia nezákonných rozhodnutí stavebných orgánov znemožnila realizáciu zámeru sprevádzkovať
penzión skôr ako mohli žalobcovia získať kolaudačné rozhodnutie, či vstúpiť do právnych vzťahov s
jednotlivými dodávateľmi alebo personálom. Takéto skoršie negatívne zasiahnutie do plánov žalobcov
v žiadnom prípade nemožno interpretovať tak, že žalobcami uplatnený nárok nie je reálny iba fiktívny

a hypotetický. Je nutné dodať tiež, že samotná hypotetickosť predstavuje fundamentálny pojmový znak
ušléhoziskuakotakého,pretožeideokategóriukonštruovanúnazákladeúvahyotom,čobyhypoteticky
nastalo nebyť škodnej udalosti. Hypotetickosť sama o sebe nemôže byť okolnosťou vylučujúcou
nárok poškodeného na náhradu ušlého zisku a v tejto súvislosti žalobcovia citovali aj glosu U.. B. k
rozsudku Najvyššieho súdu SR čp. zn. 5Cdo/195/2015. Nemožno totiž požadovať od žalobcov, aby

vylúčili akúkoľvek pochybnosť spájanú s uplatneným nárokom, pretože podstatnú úlohu hrá pravidelný,
respektíve normálny beh vecí, ktorý je súčasťou definície ušlého zisku, t. j. aký ušlý zisk sa má očakávať
pri normálnom a pravidelnom behu vecí. Pokiaľ odvolateľ - žalovaný formuluje svoje výhrady v odvolaní
aj vo vzťahu k samotnej výške uplatneného nároku na náhradu ušlého zisku, tak žalobcovia poukázali
na to, že kvantitatívna stránka nároku nie je predmetom tohto odvolacieho konania, nakoľko sa týka

preskúmavania len medzitýmneho rozsudku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o právnom základe
nároku a nie o jeho výške. Medzitýmnym rozsudkom teda súd nerozhoduje vo veci samej ako je tomu
pri konečnom rozsudku, ale o tom, či je alebo nie je daný právny základ uplatneného nároku, pričom
zamietnutie žaloby je naproti tomu meritórnym rozhodnutím o celom prejednávanom nároku. Ak by súdvo výroku podanú žalobu zamietol a zmenil tak výrok odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku
ako to navrhuje žalovaný, došlo by k flagrantnému porušeniu zásady dvojinštančnosti civilného konania
ako aj práva žalobcov na spravodlivý proces.

15. K vyjadreniu k odvolaniu sa žalovaný opätovne písomne vyjadril s tým, že podľa neho neobsahuje
žiadnepodstatnénovéskutočnostiažalobcovialenopätovnezdĺhavoopisujúskutkovýstavaprezentujú
svoje stanovisko v predmetnej veci. Aj v tomto vyjadrení zotrval na svojich tvrdeniach a argumentácii.

16. Taktiež v opätovnom vyjadrení žalobcov k vyjadreniu žalovaného prezentovali už súdu známe svoje
interpretácie, závery a argumentáciu.

17. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie ako podané včas oprávnenou osobou
bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

18. Žalovaný použil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP. Odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu odnímajú tie
procesnépráva,ktorémuzákonpriznáva.Vovšeobecnostiideotakýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza
tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje rozhodnutie, t.j. že dôvody rozhodnutia nespĺňajú

požiadavky kladené ustanovením § 220 ods. 2,3 CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP
dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné
odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa

pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť
získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že

právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

19. Odvolací súd sa oboznámil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v prvom rade dospel k
záveru, že toto odôvodnenie nezodpovedá požiadavkám uvedeným v § 220 ods.2 CSP.

20. Odvolací súd považuje za určujúce pre nachádzanie práva, že vždy je potrebné vychádzať z

individuálnych rozmerov každého jednotlivého prípadu, ktoré sú založené na zistených skutkových
okolnostiach. Súd prvej inštancie sa však podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci so všetkými
špecifikami charakterizujúcimi daný spor nevysporiadal. Z princípu práva na spravodlivý proces vyplýva
povinnosť súdu umožniť stranám sporu účinné uplatňovanie námietok a argumentov, ako i povinnosť
súdu sa s týmito námietkami a argumentami, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie presvedčivo v

odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať (I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV.
ÚS 163/08) tak, aby odôvodnenie rozsudku malo náležitosti vyžadované vtedy v § 157 ods. 2 CSP, od
1.7.2016 podľa § 220 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého rozsudku však je nutné
vyvodiť, že v posudzovanom prípade súd prvej inštancie sa neriadil vyššie uvedenými pravidlami, čím
založil nepreskúmateľnosť. Je pravdou, že v rámci odvolacieho konania účinnosťou nového procesného

predpisu Civilného sporového poriadku prišlo k určitému posunu v právnej úprave snahou o zrýchlenie
konania a snahou predísť prieťahom spočívajúcom v zrušovaní a vracaní veci na súd nižšej inštancie,
pričom dôvodom zrušenia bola často nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie.
Nepreskúmateľnosť rozsudku však neznamená, že nemôže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Ajpre odvolacie konanie platí, že musia byť zachované a dodržané princípy spravodlivého procesu. Ak totiž
nastane situácia, že rozsudok má nedostatočné dôvody, je bez dôvodov alebo ide o dôvody chaotické, je
pravda,že nedostatoktýchtodôvodovprinášaažporušenieprávanaspravodlivýsúdnyprocesajepreto

potrebné napadnutý rozsudok zrušiť. Odvolací súd totižto vzhľadom na nedostatok dôvodov nemôže
posúdiť, či v tejto časti súd prvej inštancie vecne správne rozhodol. V posudzovanom prípade to platí
zvlášť preto, že už v poradí prvý medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie (ale aj potvrdzujúci rozsudok
odvolacieho súdu) bol pre nedostatok dôvodov a teda nepreskúmateľnosť zrušený a vrátený súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Keďže prvý medzitýmny rozsudok odvolací súd nezrušil, zrušeniu

rozhodnutia nebráni ustanovenie § 390CSP.

21. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že ani nové rozhodnutie
súdu prvej inštancie formou medzitýmneho rozsudku nespĺňa predpoklady riadneho odôvodnenia,
neobsahuje zásadné vysvetlenia a úvahy súdu, ktoré ho viedli k rozhodnutiu a tieto úvahy ostali iba vo
všeobecnej a teoretickej rovine, bez riadnej aplikácie na špecifiká daného sporu. Súd prvej inštancie sa

neriadil do dôsledkov inštrukciami dovolacieho súdu prezentovanými v zrušujúcom uznesení, t.j., že v
medzitýmnom rozsudku musí byť posúdený celý právny základ veci (všetko, čo nemožno podriadiť pod
výšku uplatneného nároku). Súd sa musí v medzitýmnom rozsudku vysporiadať so všetkými skutkovými
a právnymi otázkami, týkajúcimi sa základu, o ktorom týmto medzitýmnym rozsudkom rozhoduje,
zaoberať sa všetkými vykonanými dôkazmi a ich vyhodnotením, pretože v prípade kladného verdiktu

sa nimi v rozhodovaní o výške nároku už zaoberať nemôže. Odvolací súd opätovne uvádza, že súd
prvej inštancie sa do dôsledku všetkými otázkami, ktoré vyvstali v spore nezaoberal, neodpovedal na
ne, čo je potrebné považovať za arbitrárne rozhodnutie súdu a tento nedostatok nemôže napraviť ani
odvolací súd.

22. V prvom rade sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal skutočnosťou, ktorá bola tvrdená aj žalobcami
a bola vytknutá i v odvolaní žalovaného, že stavebníci P. L. R. E. P. ešte v roku 2006 postavili bez
stavebného povolenia svoju nepovolenú prístavbu do výšky 2, 5 m, prvýkrát stavebníci predmetného
penziónu podali žiadosť o dodatočné povolenie 30.12.2008 bez potrebných dokladov, ktoré na výzvu
stavebného úradu čiastočne doplňovali a následne sa viedlo stavebné konanie, stavebný úrad dňa

25.8.2009 vydal rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že požadovanú svetlotechnickú štúdiu a
prepracovanú projektovú dokumentáciu stavebníci P. O. M. H.. X X. E. nepredložili. Stavebné konanie
následne bolo obnovené v roku 2010, kedy dňa 1.2.2010 stavebný úrad vydal dodatočné povolenie
stavby, teda rozhodnutie, ktoré ako nezákonné bolo súdom zrušené. Podľa názoru odvolacieho
súdu musí sa súd prvej inštancie zaoberať a vyriešiť otázku pasívnej legitimácie sporovej strany

s prihliadnutím na túto skutočnosť. Žalobcovia svoj nárok proti žalovanému opreli o nezákonné
rozhodnutie, pritom stavba na susednom pozemku bez stavebného povolenia stála predtým, najmenej
dva roky pred požiadaním jej stavebníkov o dodatočné stavebné povolenie a štyri roky pred vydaním
rozhodnutia, ktoré ako nezákonné bolo zrušené. Nárok na ušlý zisk si pritom žalobcovia uplatňujú od
1.7.2006. Je potrebné, aby súd prvej inštancie podrobne sa touto skutočnosťou zaoberal a vyhodnotil

ju, keďže ide o dôkazy, ktoré sú v spise prítomné, avšak do dôsledkov nevyhodnotené. Nie je jasné,
či žalobcovia upustili (dočasne?) od ukončenia svojej stavby a podnikateľského zámeru v dôsledku už
stojacej stavby stavebníkov L. R. P. (najmenej do výšky 2,5 m), alebo na základe iných skutočností,
súvisiacich s postupom stavebného úradu. Je však potrebné uviesť, že z doterajšieho dokazovania
vyplýva, že nárok na náhradu škody voči žalovanému uplatňujú žalobcovia pre nezákonné rozhodnutie.

Súd prvej inštancie len konštatuje, že žalovaný nepredložil dôkaz, že k upusteniu od dokončenia
stavby žalobcovia pristúpili z iných dôvodov a dobrovoľne. Stále však chýba konkrétne vysporiadanie sa
súdu prvej inštancie s otázkou príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou.
Odvolaciemu súdu sa javí ako nezrozumiteľné odôvodnenie rozsudku v bode 19. kde konštatuje, že
nepovolená stavba je tiež stavbou, ktorá slúži na podnikanie v oblasti ubytovania osôb a žalobcovia

so svojou povolenou stavbou začali skôr, ako došlo k dodatočnému povoleniu susednej stavby. Chýba
záver tejto úvahy, ktorý by bol odpoveďou na námietku žalovaného o neexistencii príčinnej súvislosti s
nezákonným rozhodnutím a tvrdenou škodou. Možno sa len domnievať, že súd prvej inštancie mal na
mysli, že by išlo o nepovolenú konkurenciu v podnikaní, je to však len úvaha odvolacieho súdu, ale táto
okolnosť pri rozhodovaní o základe nároku žalobcov na náhradu škody zavážiť nemôže.

23. Z dôvodov vyššie uvedených odvolaciemu súdu neostávalo nič iné ako rozsudok v zmysle § 389
ods. 1 písm. b/ CSP spolu so súvisiacim výrokom o trovách konania zrušiť a vec v rozsahu zrušenia
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).24. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyhodnotiť vykonané dôkazy, následne v spore opätovne
rozhodnúť, svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP a ustálenými zásadami

súdnej praxe, uviesť správne závery, ktoré boli zo skutkového stavu vyvodené, aby boli dané jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky a vrátane námietok žalovaného
v priebehu odvolacieho konania. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého
konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).