Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/92/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711207566
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6711207566.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobkyne U. F., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom V. V., L. XXXX/X, t.č. bytom I. republika, M. XXX/X, XXX XX P., v konaní
zastúpená JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Bystrica, Ul.
Stavebná1,protižalovanémuĽubomírŽolčák-ŽOLÍK,smiestompodnikaniaPrešov,Ul.Kpt.Nálepku5,
IČO: 37 643 703, v konaní zastúpený JUDr. Ladislavom Scholczom, advokátom, so sídlom Advokátskej
kancelárie Košice, Krmanova 16, o náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 361,25 € spolu s 9,5% ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 4.9.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

II/ V prevyšujúcej časti súd konanie o zaplatenie náhrady mzdy s príslušenstvom z a s t a v u j e .

III/ Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50%, ktoré je žalovaný p
o v i n n ý nahradiť žalobkyni, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 31.5.2011 žiadala žalobkyňa určiť neplatnosť skončenia pracovného
pomeru, ktoré jej dal žalovaný listom zo dňa 1.2.2011 a priznať náhradu mzdy vo výške priemerného

zárobku od 1.2.2011 do času, keď jej žalovaný umožní pokračovať v práci alebo kým sa rozhodne o
skončení pracovného pomeru. V priebehu konania uvedenú sumu vyčíslila na čiastku 4.972,29 € spolu
so zákonným úrokom z omeškania z jednotlivých dlžných súm od 1.2.2011 do zaplatenia.

2. Okresný súd Zvolen rozhodol čiastočným rozsudkom dňa 28.2.2019 tak, že určil skončenie
pracovného pomeru dané žalobkyni žalovaným listom zo dňa 1.2.2011 je neplatné. Z dôvodu podaného
odvolania žalovaným vo veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý čiastočný rozsudok

Okresného súdu Zvolen č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 28.2.2019 potvrdil. Rozhodnutie tak nadobudlo
právoplatnosť dňom 4.9.2020.

2. Okrem vyslovenia neplatnosti rozviazania pracovného pomeru žiadala žalobkyňa priznať aj náhradu
mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru s tým, že vychádzala z výplatných pások za
obdobie január až december 2010. Z uvedených výplatných pások špecifikovala náhradu mzdy,
nakoľko výplatnými páskami za obdobie január 2011 a nasledujúcich nedisponovala. Aj, keď splatnosť

jednotlivých náhrad mzdy nastala najneskôr na konci príslušného mesiaca, žalobkyňa si uplatnila úrok
z omeškania len od 1.2.2011 s výškou úrokovej sadzby v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov - Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a Nariadenia vlády č. 20/2013 Z.z.. Celkovo žiadala priznať
náhradu mzdy vo výške 4.972,29 € spolu so zákonným úrokom z omeškania.3. Žalovaný zaslal vyjadrenie k nároku žalobkyne titulom náhrady mzdy s tým, že poukazoval na
ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Potvrdil, že žalobkyňa zaslala nesúhlas s výpoveďou zo dňa

31.3.2011. Nežiadala však, aby ju zamestnávateľ aj naďalej zamestnával v dôsledku čoho nemožno list
žalobkyne zo dňa 31.3.2011 chápať ako oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom zamestnávaní,
tak ako to upravuje ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Vzhľadom ku absencii jednostranného
právneho úkonu žalobkyne o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, mal žalovaný za to, že pre určenie
začiatku obdobia, za ktoré má nahradiť žalobkyni mzdu je rozhodujúce doručenie žaloby zo strany

súdu. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným bol uzavretý na dobu určitú do 3.9.2011, kde
uplynutím dňa 3.9.2011 došlo ku skončeniu pracovného pomeru iným spôsobom a to uplynutím času.
To znamená, že žalobkyni prislúcha nárok na náhradu mzdy len za obdobie počnúc dňom, ktorým bola
žaloba žalovanému doručená do 3.9.2011. Súčasne právny zástupca žalovaného ospravedlnil neúčasť
na pojednávaní.

4. Žalobca na pojednávaní dňa 5.11.2020 po oboznámení sa s vyjadrením žalovaného zobral čiastočne
žalobu o zaplatenie sumy prevyšujúcej čiastku 361,25 € späť a žiadal v tejto časti konanie zastaviť.
Súčasnezobralžalobuspäťajvčastipríslušenstva,kdeúrokzomeškaniažiadalod4.9.2011,t.j.ododňa
nasledujúceho po skončení pracovného pomeru a to zo sumy 361,25 €. Pri špecifikácii nároku titulom
náhrady mzdy vychádzal zo mzdových listov s tým, že žaloba bola žalovanému doručená 5.8.2011 a

pracovný pomer skončil 3.9.2011. Za mesiac august to znamená nárok za 18 dní, spolu vo výške 341,10
€ a za mesiac september vo výške 20,15 €. Spolu žiadal priznať 361,25 €.

5. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd žiadal od žalovaného súhlas so zastavením konania
s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Žalovaný doručil podaním

dňa 5.11.2020 súhlas s čiastočným späťvzatím žaloby a zastavením konania. Opätovne zdôraznil, že
žalobkyni prislúcha náhrada mzdy len za obdobie počnúc dňom, v ktorom bola žaloba žalovanému
doručená do dňa 3.9.2011, pretože týmto dňom skončil pracovný pomer jej uplynutím.

6. Podľa ustanovenia § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak

je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k

späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Vzhľadom na dispozíciu žalobcu s časťou žalobného nároku, súd postupoval podľa ustanovenia § 145
ods. 2 CSP a konanie pre späťvzatie žaloby nad uplatňovanú sumu 361,25 € s príslušenstvom zastavil.
Žalovaný s čiastočným zastavením konania pre späťvzatie časti nároku súhlasil.

9.Predmetomkonaniatakzostalnárokuplatnenýžalobkyňounanáhradumzdyzaobdobieododňa,keď
bola žalovanému doručená zo strany súdu žaloba až do 3.9.2011 kedy došlo k skončeniu pracovného
pomeru jeho uplynutím.

10. Súčasťou žaloby je list žalobkyne adresovaný 31.3.2011 z Kladna označený ako „Nesúhlas s
výpoveďou“. Žalobkyňa v ňom uvádza, že výpoveď, ktorú od žalovaného dostala nepovažuje za platnú
a má za to, že je v rozpore so zákonníkom práce. V liste žiadala o neodkladné opravenie, nakoľko je
v rozpore so zákonníkom práce a došlo aj k hrubému porušeniu jej práv. V opačnom prípade si bude
nároky uplatňovať súdnou cestou.

11. Zo spisu bolo zistené, že žaloba spolu s listinami a predvolaním na termín bola žalovanému doručená
5.8.2011.

12. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú

výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúťnáhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.

13. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak,
vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

14. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného

dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

15. Z predložených listín a vyjadrení žalobkyne vyplýva, že okrem určenia neplatnosti rozviazania
pracovného pomeru výpoveďou žiadala priznať aj nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní

pracovného pomeru. Po čiastočnom späťvzatí žaloby nárok, ktorý v konaní uplatňovala predstavoval
náhradu mzdy za mesiac august 2011 od 5.8.2011, kedy preukázateľne žalovaný zistil, že sa žalobkyňa
domáha neplatnosti rozviazania pracovného pomeru a ďalej toho, aby ju zamestnávateľ aj naďalej
zamestnával do 3.9.2011 kedy malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru uzavretého na dobu určitú
medzistranamisporu.Žalobkyňavyčíslilanároknanáhradumzdyzpodkladovavýplatnýchpások,ktoré

mala k dispozícii s tým, že pri augustovej mzde vychádzala z predchádzajúceho obdobia a rovnako aj pri
septembrovej mzde. V mesiaci august tak prichádzalo do úvahy 22 dní, kde na deň mzda vyšla 18,95 €,
spolu 341,10 € a v septembri 3 pracovné dni, kde za september prináležalo žalobkyni 20,15 €. Spolu tak
žiadala priznať 361,25 €. Okrem dlžnej istiny titulom náhrady mzdy za obdobie od 5.8.2011 do 3.9.2011
žiadala priznať aj zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po skončení pracovného pomeru

v zákonom stanovenej maximálnej výške 9,5% ročne. Žalovaný spochybňoval pôvodne uplatňovaný
nárok žalobkyňou na náhradu mzdy, pričom poukazoval, že list, ktorý adresovala žalobkyňa žalovanému
31.3.2011 nie je možné považovať v zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce o oznámenie
žalobkyne žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Preto s poukazom na rozhodovaciu prax
súdov Slovenskej republiky mal za to, že nárok na náhradu mzdy vznikol žalobkyni až od doručenia

žaloby, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel po prvýkrát. Preukázateľne bola žaloba doručená 5.8.2011.
Ďalej žalovaný namietal dĺžku a dobu, po ktorú prináleží žalobkyni nárok na náhradu mzdy s tým,
že pracovný pomer bol podľa pracovnej zmluvy uzavretý na dobu určitú od 2.9.2010 do 3.9.2011. To
znamená, že nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru u žalobkyni trval
do 3.9.2011. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu tieto argumenty akceptovala a v dôsledku

týchto argumentov zobrala čiastočne žalobu späť. Žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal výšku
náhrady mzdy, ktorú si žalobkyňa v konaní uplatňovala. Keďže žalovaný výšku a ani spôsob určenia
výšky náhrady mzdy nespochybnil a v konaní nenamietal, súd vychádzal z listín a tvrdení uvádzaných
žalobkyňou a žalobe v časti nároku, na ktorom zotrvávala vyhovel. Zaviazal žalovaného na náhradu
mzdy vo výške 361,25 € za obdobie od 5.8.2011 do 3.9.2011, ako aj na úroku z omeškania z dlžnej

sumy od 4.9.2011 do zaplatenia, kde výška úrokovej sadzby v zmysle ustanovenia § 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. predstavovala k prvému dňu omeškania súdom priznaných 9,5% ročne.

16. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

17. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

19. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. V konaní bola žalobkyňa úspešná v nároku o určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.
Tu jej prináleží nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a to 100%. V nároku náhrady mzdy bola
čiastočne úspešná s tým, že žalovaný mal vo väčšej časti úspech. Došlo tu k čiastočnému späťvzatiu
žaloby, kde súd pri uplatňovaní trov konania vychádzal z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP a mal za to, žek čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pre správanie žalobkyne, ktorá si uplatňovala nárok na náhradu
mzdy, nie v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce. Žalobkyňa pôvodne chcela 4.972,-- €,
dostala 361,-- €. Pri druhom nároku bol teda úspešnejší žalovaný a ak by uplatňovala nárok na náhradu

mzdy samostatnou žalobou, tu mal úspech žalovaný 85%. Vzhľadom k tomu súd priznal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania len v polovici s tým, že pri prvom nároku mala úspech v plnej výške v
rozsahu 100%. O výške trov konania tak bude rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s tým, že nárok na náhradu trov konania bol žalobkyni
priznaný vo výške 50% vzhľadom na čiastočný neúspech v nároku uplatňovanom titulom náhrady mzdy

pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).