Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 23, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/84/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220010127
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Libant

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4220010127.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Libanta a členov Štefana

Hrvolu a JUDr. Ingrid Kišacovej PhD., v trestnej veci proti obžalovanému D. G., pre zločin vydierania
podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obhajcu obžalovaného
podanom proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13.08.2020, sp. zn. 3T/21/2020-217, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 23. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, d/ Trestného poriadku, z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku,

obžalovaného D. G., narodeného XX.X.XXXX v S. G., trvale bytom B., D. č. XXX/XX, prechodne bez
prihlásenia F. B., Y. č. XXX, v konaní vedenom ako proti ušlému,

u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 01. júla 2019 v čase okolo 22.00 hod. v obci F. B. na Y. ulici po tom, čo poškodená J. R., narodená

XX. Z. XXXX, trvale bytom Y. Y., C. Y. XX, si svojim kľúčom odomkla vchodové dvere rodinného domu
číslo XXX, a po vojdení do chodby ju obžalovaný z boku z jej ľavej strany udrel päsťou do hlavy, na
čo poškodená spadla na zem, následne ju ťahal za vlasy smerom do prvej izby, kde ju ležiacu na zemi
udieral päsťou do hlavy, kopal do jej nôh a ľavého boku jej driekovej časti tela, potom poškodenú chytil
za jej ruky a zatiahol do kúta druhej izby a hovoril jej, aby tam zostala, lebo ak sa pohne, tak ju kovovým
páčidlom, ktoré držal po celý čas v ruke prepichne, potom poškodenej zozadu jednou rukou zakryl ústa
svojou dlaňou a v druhej ruke držiac predmetné páčidlo ju tlačil pred sebou do špajze, v ktorej ju zamkol
opakujúc hrozbu, že ak bude kričať, tak ju páčidlom prepichne.

Po krátkom čase ju opäť chytil odzadu a svojou dlaňou zakryl ústa, pričom v druhej ruke, v ktorej držal
páčidlopodsánkoupoškodenej,tlačilpredsebouvonzdomu,pričomtakýmtospôsobomspoločneprešli
cez záhradu a cez susediace pozemky až na ulicu, z ktorej obžalovaný spozoroval políciu, v dôsledku
čoho poškodenú zatiahol do neďalekého parku a do cintorína, kde jej prikázal, aby sa umyla, a na
opakované prosby poškodenej ju prepustil a obžalovaný utiekol na neznáme miesto,

pričom v dôsledku útokov obžalovaného poškodená utrpela pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti

vľavo s podkožným výronom, odreninu čela vľavo, malé povrchové odreniny na chrbte nosa, krvný výron
pod ľavým okom, ľahkú odreninu na líci vľavo, pomliaždenie a povrchové odreniny na šiji viac vľavo, s
poúrazovým spazmom krčných svalov viac vľavo, pomliaždenie a odreniny hrudníka v chrbtovej oblasti
a driekovej oblasti, pomliaždenie ramena vľavo a vpravo, pomliaždenie driekovej chrbtice s povrchovou
odreninou, pomliaždenie s povrchovými odreninami pravej hornej končatiny v oblasti lakťa s minimálnym
krvácaním a povrchové pomliaždenie a odreniny ľavého predlaktia na vonkajšej strane s dobou liečenia
šesť dní,

tedainého násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a trpel a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - so zbraňou, a na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písmeno a), § 139 odsek 1 písmeno c) a § 127 odsek 5 Trestného zákona

z a t o m u u k l a d á

podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šiestich) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný D. G. uznaný vinným súdom I. stupňa zo zločinu vydierania
podľa§189odsek1,2písmenoa/,b/Trestnéhozákona spoukazomnaustanovenia§§138písmenoa/,

139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, a prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek
1 Trestného zákona, na skutkovom základe v ňom uvedenom a pre tieto trestné činy obžalovanému
uložil podľa § 189 odsek 2 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 4 Trestného zákona (správne
mal byť uvedený aj odsek 2) pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona
a 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov. Podľa § 48 odsek 2

písmeno a/ Trestného zákona, súd obžalovaného na výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení obhajca obžalovaného JUDr. Gergely Pšenák a
následne ju písomne zdôvodnil, že odvolanie smeruje do výroku o vine i treste. Argumentoval tým, že

- rozhodnutie je neúplné a výsluchy svedka H. a poškodenej sú rozporuplné,
- uvedené rozpory spôsobujú nezákonnosť trestného stíhania. Keďže poškodená vlastnými kľúčami
otvorila dom, neuviedla, kde sa toho času kľúče nachádzajú,
- neboli zabezpečené ďalšie dôkazy, na podklade ktorých by bolo možné preukázať, že obžalovaný
poškodenú ťahal cez dvor, cintorín a park,

- neboli zabezpečené biologické stopy z mobilného telefónu poškodenej,
- dokazovanie nesvedčí o tom, že som sa dopustil zločinu vydierania a obmedzovania osobnej slobody.

Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a oslobodiť ho spod obžaloby v celom rozsahu.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho konania obhajca zotrval na svojej argumentácii i návrhu.

Prokurátor okresnej prokuratúry sa k podanému odvolaniu nevyjadril a intervenujúca prokurátorka
Krajskej prokuratúry Nitra navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť po tom, čo konštatovala, že
napadnutý rozsudok je zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch. K námietkam obžalovaného

uviedla, že výpoveď Z. H. a poškodenej J. R. neobsahujú také rozpory, ako uvádza obhajca. Konanie
poškodenej bolo objektivizované aj vyjadrením znalca odvetvia chirurgie - traumatológie, ktorý sa
vyjadroval k zraneniam poškodenej.
Odvolací súd na verejnom zasadnutí doplnil dokazovanie ohľadne odpisu z registra trestov správ z
polície ohľadne jeho pátrania i z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov a na podklade

nich zistil, že pobyt obžalovaného stále nie je známy a preto príkaz na zatknutie obžalovaného vydaný
Okresným súdom Komárno zostáva stále aktuálny a je potrebné, aby proti obžalovanému bolo vedené
konanie naďalej ako proti ušlému.

Krajský súd v Nitre preto ako súd odvolací, na podklade riadne a včas podaného odvolania oprávnenou

osobou-obhajcom(vzmysle§37odsek1písmenoe/Trestnéhoporiadkuresp.§361odsek1Trestnéhoporiadku) v zmysle § 317 ods.1 Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie. Zároveň preskúmaval vec i z pohľadu chýb,
ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 odsek 1

Trestného poriadku a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodne podané.

Prioritnejedôležitéuviesť,žesúdI.stupňavovecivykonávalzákonnédokazovanievzmyslezákladných
zásadtrestnéhokonaniasrešpektomkprávamneprítomného-ušléhoobžalovaného.Jednotlivédôkazy
boli vykonávané podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku.

Vina obžalovaného tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom bola žalovateľom
preukazovaná najmä usvedčujúcou výpoveďou poškodenej J. R., ktorá podrobne opísala motív svojho
konania, prečo vošla do obytného domu na mieste činu i spôsob, ako na ňu obžalovaný ako bývalý druh
zaútočil verbálne a fyzicky ju atakoval a vyhrážal sa jej v ruke držiac kovové páčidlo. Následne ju pod
vplyvom týchto ústnych i fyzických útokov previedol cez záhradu daného rodinného domu, susediace

pozemky až na ulicu a odtiaľ do neďalekého cintorína a po spozorovaní hliadky z miesta činu odišiel
na doteraz neznáme miesto. Výpočet poranení, ktoré poškodená utrpela, boli predmetom skúmania
znalca pribratého do konania - traumatológa, ktorý ich podrobne opísal, zhodnotil ich intenzitu z pohľadu
medicínskeho i následok spojený s doliečením daných zranení. Traumatológ prisvedčil, že charakter
zranení zodpovedá opisu skutku poškodenou.

Bezprostredným svedkom nebol priateľ poškodenej svedok Z. H., ale následne po tom, čo sa čin stal,
ju našiel v šoku špinavú od vláčenia, bosú a uplakanú. Jemu priamo a následne hliadke polície sa
poškodená zverila, akého konania sa voči nej dopustil obžalovaný, s ktorým žila do mája 2019 - štyri
roky v spoločnej domácnosti.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti preto hodnotil skutkové okolnosti zhrnuté do výroku o
vine a rozhodol sa napadnuté uznesenie pre nevysporiadanie sa so všetkými okolnosťami zo strany
súdu I. stupňa zrušiť (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku) a s poukazom na skutočnosť, že
zároveň týmto rozhodnutím o vine bol porušený zákon pre nesprávne právne hodnotenie (§ 321 odsek 1

písmeno d/ Trestného poriadku) napraviť túto skutočnosť vo vlastnej kompetencii rozsudkom, v ktorom
precizoval spáchaný skutok tak ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku a právne ho vyhodnotil ako
zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona, teda, že sa konania dopustil
závažnejším spôsobom konania podľa § 138 písmeno a/ Trestného zákona - so zbraňou a voči blízkej
osobe - bývalej družke v zmysle § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, resp. § 127 odsek 5

Trestného zákona.

Samotný prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 odsek 1 Trestného zákona, v podaní
obžalovaného v tomto skutku bolo takého rozsahu, ktoré slúžilo obžalovanému na dosiahnutie cieľa
obžalovaného, ktorým bolo vytýkanie života poškodenej s iným mužom (žiarlivosť) po tom, čo sa s

obžalovaným rozišla. Obžalovaný tak činil nielen hrozbou násilia za pomoci nástroja, ktorý držal v
ruke, ale i násilím a hrozbou, ktorú používal voči poškodenej - „keď budeš kričať, prepichnem ťa týmto
páčidlom“, ktorú použil viac krát počas skutkového deja. Takéto konanie bolo nutné právne hodnotiť ako
súčasť zločinu vydierania tak, ako je vyššie uvedené.
Konanie obžalovaného preto odvolací súd právne vyhodnotil iba ako zločin vydierania v zmysle

ustanovenia § 189 odsek 1, 2 písmeno a/, b/ Trestného zákona, pretože tento zločin prirodzene
absorboval konanie, ktoré bolo v obžalobe i rozsudku súdu I. stupňa hodnotené aj ako prečin
obmedzovania osobnej slobody v zmysle § 183 odsek 1 Trestného zákona.

Je nutné si uvedomiť, že zločin vydierania pojmami: iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej

ťažkej ujmy, nútil, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, je z pohľadu rozsahu konania páchateľa oveľa
širším a zahrňujúcim aj formu konania: bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, ako to má na mysli
ustanovenie § 183 Trestného zákona, pretože páchateľovým objektom páchaného zločinu vydierania je
zásah do osobnej slobody poškodeného, ktorej súčasťou je i sloboda voľného a ničím neobmedzeného
pohybu človeka v rozhodovaní a vlastnom konaní.

Na podklade tohto právneho hodnotenia, bez zistení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, iba na
podklade referencií, ktoré sa podarilo k osobe obžalovaného získať. Pri konštatovaní, že sa v prípade
obžalovaného jedná o recidivistu, ktorý atakoval Trestný zákon od roku 1991 do roku 1999 v piatichprípadoch, no v súčasnosti sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený a na báze intenzity protiprávnosti
konania,ktoréprepoškodenúmalonielenfyzický,alepredovšetkýmpsychickýnásledok,berúcdoúvahy
všetky atribúty zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 31 odsek 1 až 4 Trestného zákona, obžalovanému

považoval za potrebné v rozsahu sankcií stanovenej zákonom v trvaní 4 až 10 rokov, uložiť trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestného rozsahu vo výmere 6 rokov odňatia slobody a na výkon tohto trestu
obžalovaného v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradiť do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložená sankcia je prísnou, no z pohľadu zákona primeranou a zákonnou, dostačujúcou na
dosiahnutie účelu generálnej i individuálnej prevencie.

Na podklade týchto dôvodov bolo rozhodnuté tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Výroky tohto rozsudku boli prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.