Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10Csp/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818205975
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3818205975.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a.s. so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej F. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom U., Y. XX/X, o zaplatenie sumy 1.768,76 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.768,76 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania
od 22.11.2018 do zaplatenia, zmluvný úrok v sume 57,85 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od
22.11.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania v sume 0,77 eur a poplatok za poistenie v sume 1,46 eur,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet č. SK83 5600 0000 0090 8411 3002.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania vo výške 98 %, ktoré je p o v i n n á zaplatiť
mu žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy1.768,76 eur s príslušenstvom,
ktorá predstavovala nesplatenú časť úveru poskytnutého žalovanej na základe úverovej zmluvy č.
404899 zo dňa 9.5.2017. Súčasne voči nej uplatnil zmluvný úrok v sume 57,85 eur, úrok z omeškania

v sume 0,77 eur, zmluvný úrok vo výške 9,50% ročne z nezaplatenej úverovej istiny od 22.11.2018
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny a nezaplatených zmluvných
úrokov od 22.11.2018 do zaplatenia a poplatky za poistenie v sume 1,46 eur. Na trovách konania uplatnil
zaplatený súdny poplatok v sume 106,- eur.

2.Žalovanázostalavsúdnomkonanínečinná.Nasvojuobranunepredložilaaneoznačilažiadnedôkazy.
Nevyužila prostriedky procesnej obrany podľa § 149 CSP. Trovy konania neuplatnila.

3. Žalobca sa na pojednávanie napriek riadne vykázanému doručeniu predvolania neustanovil.
Neprítomnosť na ňom ospravedlnil a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal. Žalovaná sa na
pojednávanie neustanovila. Predvolanie v mieste bydliska uvedenom v REGOB neprevzala v odbernej
lehote. Predchádzajúcu súdnu zásielku, ktorou jej bola doručená žaloba s prílohami a výzva na
vyjadrenie sa k nej v mieste bydliska prevzala dňa 19.6.2019. Na základe uvedenej skutočnosti mal
súd za to, že žalovaná sa na uvedenej adrese zdržiava a nebolo dôvodné realizovať postup podľa §

116 ods. 1, 2, 3 a § 106 ods. 1 písm. a/ CSP. Žalovaná neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnila
a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadala. Súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v
neprítomnosti strán sporu, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0000000000404899 zo
dňa 9.5.2017, žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 9.5.2017, Všeobecných obchodných
podmienok žalobcu účinných od 15.1.2017, Obchodných podmienok žalobcu pre úvery občanom

účinných od 15.8.2016, Sadzobníka poplatkov žalobcu pre fyzické osoby z čl. 26 až 29 spisu, oznámenia
o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 21.11.2018, predžalobnej výzvy zo dňa 18.9.2018, splátkového
kalendára žalovanej z čl. 32 až 34 spisu, listinných dôkazov založených žalobcom do spisu na čl. 35 až
44 spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 9.5.2017 strany sporu uzavreli úverovú zmluvu č. 404899, predmetom ktorej bolo poskytnutie
bezúčelového úveru žalovanej v sume 2.000,- eur s fixnou úrokovou sadzbou 9,50% ročne. Žalovaná
bola povinná úver splácať v 96 mesačných splátkach splatných 17. dňa v mesiaci po 29,81 eur s
konečnou splatnosťou úveru dňa 17.4.2025. Prvá splátka bola splatná dňa 17.5.2017. Celkom sa
žalovaná zaviazala žalobcovi zaplatiť sumu 2.961,76 eur. RPMN predstavovala 11,73% a priemerná
RPMN 13,31%. medzi zmluvnými stranami bol dojednaný súbor poistenia A a poplatok za poistenie

schopnosti splácať úver predstavoval sumu 0,73 eur mesačne splatný v 17. deň kalendárneho mesiaca.

6. Žalovaná porušila zmluvné povinnosti, ku ktorým sa zaviazala v úverovej zmluve zo dňa 9.5.2017
tým, že úverové splátky nepoukazovala riadne a včas. Žalobca dňa 18.9.2018 žalovanú upozornil,
že k uvedenému dňu hodnota omeškaných splátok predstavovala sumu 74,75 eur a vyzval ju na

jej zaplatenie do 23..9.2018. súčasne ju upozornil na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 565
Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalovaná na výzvu žalobcu nereagovala, dňa 21.11.2018
jej oznámil predčasné zosplatnenie úveru ku dňu 21.11.2018 a vyzval ju, aby dlh v sume 1.888,84 eur
s príslušenstvom bezodkladne zaplatila. Na výzvu žalobcu nereagovala. do predčasného zosplatnenia
úveru žalovaná na zaplatenie úverovej istiny poukázala sumu 231,24 eur, na zaplatenie zmluvných

úrokov sumu 217,35 eur a na platenie poistného sumu 10,95 eur. Nesplatená časť úveru predstavovala
sumu 1.768,76 eur.

7. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 9.5.2017 bola medzi stranami uzavretá podľa príslušných
ustanovení Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, v platnom znení.

8. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení neskorších predpisov tento zákon upravuje práva a povinnosti
súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob

výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§1 ods. 1 Zákona) .

9. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§1 ods. 2 Zákona).

10. Podľa § 2 písm. d/, g/, h/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa

spojené so spotrebiteľským úverom.

Na účely tohto zákona sa rozumejú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským
úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem

notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok.

Na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej
výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.11. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu je čiastočne

dôvodná.

16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 9.5.2017
strany sporu uzavreli úverovú zmluvu č. 404899, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru
žalovanej v sume 2.000,- eur s fixnou úrokovou sadzbou 9,50% ročne. Žalovaná bola povinná úver

splácať v 96 mesačných splátkach splatných 17. dňa v mesiaci po 29,81 eur s konečnou splatnosťou
úveru dňa 17.4.2025. Prvá splátka bola splatná dňa 17.5.2017. Celkom sa žalovaná zaviazala žalobcovi
zaplatiť sumu 2.961,76 eur. RPMN predstavovala 11,73% a priemerná RPMN 13,31%. medzi zmluvnými
stranami bol dojednaný súbor poistenia A a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver predstavoval
sumu0,73eurmesačnesplatnýv17.deňkalendárnehomesiaca.Žalovanáporušilazmluvnépovinnosti,

ku ktorým sa zaviazala v úverovej zmluve zo dňa 9.5.2017 tým, že úverové splátky nepoukazovala
riadne a včas. Žalobca dňa 18.9.2018 žalovanú upozornil, že k uvedenému dňu hodnota omeškaných
splátok predstavovala sumu 74,75 eur a vyzval ju na jej zaplatenie do 23..9.2018. súčasne ju upozornil
na možnosť zosplatnenia úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
na výzvu žalobcu nereagovala, dňa 21.11.2018 jej oznámil predčasné zosplatnenie úveru ku dňu

21.11.2018 a vyzval ju, aby dlh v sume 1.888,84 eur s príslušenstvom bezodkladne zaplatila. Na
výzvu žalobcu nereagovala. do predčasného zosplatnenia úveru žalovaná na zaplatenie úverovej istiny
poukázala sumu 231,24 eur, na zaplatenie zmluvných úrokov sumu 217,35 eur a na platenie poistného
sumu 10,95 eur. Nesplatená časť úveru predstavovala sumu 1.768,76 eur.

17. Súd po oboznámení sa s obsahom úverovej zmluvy zo dňa 9.5.2017 nezistil obsahový rozpor zmluvy
s § 9 ods. 1, 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, v platnom znení. Úverová zmluva obsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona. V zmluve je jasne definované, za akých podmienok bol žalovanej
úver poskytnutý a akým spôsobom ho bola povinná splácať.

18. V súlade s cit. ust. § 2 písm. d/, g/, h/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v platnom znení je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi nesplatenú časť úverovej istiny v sume 1.768,76 eur s dojednaným ročným zmluvným
úrokom vyčísleným v sume 57,85 eur do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru ku dňu 21.11.2018 a

nezaplatené poplatky za poistenie v sume 1,46 eur.

19. V časti, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej platenia zmluvného úroku odo dňa nasledujúceho
po zosplatnení úveru, t.j. od 22.11.2018 do zaplatenia, súd žalobu za dôvodnú nepovažoval a zamietolju. V tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu Prešov č.k. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015,
v odôvodnení ktorého konštatoval, že "aplikačná prax súdov sa otázkou priznania úrokov za úver po
splatnosti pohľadávky a teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už zaoberala. Najvyšší

súd konštatoval cit.,, Odvolací súd v tejto súvislosti upozorňuje, že dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí
platiť úroky z omeškania (§ 369 OBZ - uznesenie NS SR vo veci 4 Obo 143/98). V rozsudkoch súdov
sa zmluvné dojednanie povinnosti platiť úroky popri úrokoch z omeškania označilo za obchádzanie
zákonného pravidla zakotveného v § 517 ods. 2 OZ o administratívnom strope úrokov z omeškania

( napr. rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 182/2011).

20. Nemali by byť pochybnosti, že za úver možno dohodnúť úroky a že možno dohodnúť aj obdobie na
užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu
užívanie finančných prostriedkov (úverové obdobie). Zákon teda umožňuje dodávateľovi na určitú dobu
(do splatnosti) podľa jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si za to dohodnuté úroky. Od začiatku sa

prirodzene sledujú úroky na dohodnutú dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom
stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru ) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet
zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri
úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných
prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné

(napr. zmluvná pokuta).

21. Nikto asi nepochybuje o tom, že taký odklon od dispozície právnej normy, ktorý sleduje úroky popri
úrokoch z omeškania či iných sankciách je v neprospech žalovanej. Ak by takejto dohody nebolo, zákon
by umožňoval žalobcovi uplatniť po splatnosti sankcie úroky z omeškania pri pomerne novom pravidle

o administratívnom strope na celkové sankcie zakotvenom v § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.
„Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie za
omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu
ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu pred vznikom
omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov

z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera
nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa považujú úroky z
omeškania,zmluvnépokutyaakékoľvekinéplneniazaomeškaniespotrebiteľasosplácanímpeňažných
prostriedkov. Ak sankcie podľa odseku 1 dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov,
následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú prevýšiť

úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.“

22. Odvolací súd sa stotožnil s tou časťou odôvodnenia NS ČR vo veci 33Odo 657/2005, v ktorej
argumentuje, že úroky predstavujú odmenu (cenu) za ,,užívaní jistiny“ a úroky z omeškania sankciu.
Nie však s názorom, že cena je neuzavretá kým sa úver celý nesplatí a že popri úrokoch z omeškania

sú prípustné aj úroky. Cena musí byť jasne stanovená a uzavretá uplynutím úverového obdobia či už
pôvodne dohodnutého alebo predčasne skončeného. Neuzavretá a otvorená môže byť len sankcia,
ktorej výšku reguluje všeobecne záväzný predpis tak, aby nenadobudla neprimerané rozmery.

23. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,

ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Teda podstatný rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorazového zosplatnenia úveru spočíva
v tom, že veriteľ nemá nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz. Splácanie
úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba
postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.

24. Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch

pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto
dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne
(C-415/2011, AZIZ).25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uzavrel, že niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch
z omeškania. Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je
odklonom od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu

v neprospech slabšej zmluvnej strany. Na viac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením
§ 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Odvolací súd sa preto stotožnil s prvostupňovým súdom o
neplatnosti takejto dohody (o úrokoch popri úrokoch z omeškania) pre rozpor so zákonom (§39 a § 52
ods. 2 v spojení s § 517 ods. 2 OZ)."

26. Tak ako vyplýva z vyššie citovaného právneho názoru Krajského súdu v Prešove a z obsahu
uznesenia NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Obo/143/1998 ( dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania) úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovanej,
ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu v § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Uplatnený úrok vo výške 9,50% ročne prevyšuje úrok z omeškania a pripustenie právneho

názorusúbehuzmluvnýchúrokovpopriúrokochzomeškania(posplatnostiúveru)potenciálneumožňuje
navýšenie dlhu nad skutočnú výšku poskytnutého úveru v rozpore s ust. § 3a ods. 3 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z.. Pokiaľ sa strany dohodli na tom, že ak žalovaná neuhradí úver v lehote splatnosti,
je povinná uhradiť z nesplatenej časti úveru popri úroku z poskytnutých peňažných prostriedkov aj
úrok z omeškania, a to až do jej zaplatenia, súd uzavretú dohodu s poukazom na vyššie uvedené

okolnosti a vyslovené právne názory NS SR a Krajského súdu Prešov považoval za neplatnú podľa
§ 39, § 41, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Totožný právny názor zaujal napr. aj Krajský súd Trenčín v rozsudku č.k. 5Co/72/2015-84
zo dňa 1.7.2015 vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza sp. zn. 5C/79/2014, v ktorej ako žalobca
vystupovala ČSOB, a.s. so sídlom v Bratislave. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavné súdu

SR IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012, ktorý sa zaoberal rozhodnutiami Okresného súdu Prešov č.k.
29C/131/2011-127 z 23.11.2011 a Krajského súdu Prešov č.k. 1Co/30/2012-145 z 30.5.2012, vo vzťahu
ku ktorým sťažovateľka namietala porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 v spojení s čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konštatoval: " Ústavný súd SR v tejto súvislosti nezistil

existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu
bolo možné považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo
zmysel práva na súdnu ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom
okresného súdu, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z
dohodnutého úveru a úrokmi z omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne

od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí sťažovateľke iba do splatnosti dlhu, a tiež výšku sumy (a štruktúru
žalovanej čiastky) prislúchajúcej, resp. priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu
správnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú
obchodnoprávnu judikatúru v tejto oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré
sú z veľkej časti totožné s tými, ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd

za ústavne akceptovateľný. Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie
súdu, ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno hodnotiť ako
porušovanie základných práv a slobôd (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Za porušenie základného práva pritom
nemožno považovať neúspech v konaní. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie

súdubudespĺňaťočakávaniaapredstavyúčastníkakonania,pretoniejemožnépovažovaťnevyhovenie
návrhu v konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva (I. ÚS 3/97). Pretože ústavný
súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu č. k. 1 Co 30/2012-145
z 30. mája 2012 a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako ani namietaným porušením čl. 47 ods. 3 ústavy, odmietol

sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti."

27. Omeškanie žalovanej súd posúdil podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka s poukazom na to,
že právny vzťah založený medzi stranami zmluvou o spotrebiteľskom úvere je potrebné považovať za

občianskoprávny vzťah, kedy sa omeškanie dlžníka spravuje príslušnými ustanoveniami tohto zákona.
Úrok z omeškania žalobca vyčíslil sumou 0,77 eur z nezaplatených úverových splátok do predčasnej
splatnosti dňa 21.11.2018 a od 22.11.2018 je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi 5% ročný úrok z
omeškania, výška ktorého zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení neskoršíchpredpisov, a to z nesplatenej časti úverovej istiny v sume 1.768,76 eur a zo zmluvných úrokov v sume
57,85 eur vyčíslených do predčasného splatenie úveru s poukazom na to, že z článku 2., z bodu
2.5.2 Obchodných podmienok pre úvery občanom vyplýva, že pokiaľ nie je pre jednotlivé druhy úverov

určené alebo dohodnuté inak, platia sa riadne úroky ako súčasť anuitnej splátky. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/542/2016-59 zo dňa 13.6.2017,
ktorý konštatoval, že "hoci Obchodný, ani Občiansky zákonník právne neupravujú majetkové sankcie
pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, právo zmluvných strán dohodnúť sa, že
dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny, dotknuté tým nie je, a teda následne nie je tým dotknuté ani

právo veriteľa požadovať, aby dlžník v prípade omeškania s platením takto zvýšenej istiny (o dohodnuté
úroky) zaplatil veriteľovi aj dohodnutú alebo zákonom stanovenú sadzbu úrokov z omeškania. V prípade,
keď sa zmluvné úroky stali súčasťou istiny, tak ako v súdenej veci, môže žalobca po práve požadovať
aj úrok z omeškania z tejto zvýšenej istiny, teda z dohodnutých úrokov za poskytnutý úver."

28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol vo veci

čiastočneúspešný,nazákladečohomupatrínároknanáhradutrovkonaniapodľapomerujehoúspechu
a neúspechu vo veci. Neúspech žalobcu v časti príslušenstva istiny (nepriznanie zmluvného úroku zo
žalovanej sumy po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru) súd hodnotil 1% a jeho úspech 99%. Čistý
úspech žalobcu potom predstavuje 98%, čomu zodpovedá aj jeho nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.