Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Sa/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201582
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Jurgošová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1019201582.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: J.. O. K., bytom L. U. XX/XX, P., G., práve zast.
JUDr. Allan Böhm, Advokátska kancelária Böhm & Partners, Jesenského 2, 811 02 Bratislava, proti
žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o správnej žalobe proti
nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 22.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave u k l a d á Slovenskému pozemkovému fondu povinnosť konať vo

veci poskytnutia náhradného pozemku žalobcovi J.. O. K.V. vyplývajúcej z reštitučného rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. j. XXXX/XX-N., XXX/XX/PÚ zo dňa 22.07.2004 a to
tak, aby poskytnutá náhrada pozemkov za pôvodné pozemky zodpovedala podmienkam stanoveným
v ustanovení § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. a to v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto
uznesenia.

II. Žalovaný je povinný v lehote 4 mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia doručiť súdu oznámenie
o vykonanom úkone.

III. Žalobcovi J.. O. Kp r i z n á v a úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.11.2019 bola Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“)

doručenážalobaprotinečinnostiorgánuverejnejsprávy,ktorousažalobcadomáhal,abysúduznesením
uložil žalovanému povinnosť konať v lehote jedného mesiaca vo veci poskytnutia primeraného
náhradného pozemku žalobcovi za pôvodné pozemky, ktoré nebolo možné vydať v zmysle rozhodnutia
Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. j. XXXX/XX-N., XXX/XX/PÚ zo dňa 22.07.2004. Zároveň
žalobca žiadal, v prípade ak žalovaný svoju nečinnosť neodstráni v určenej lehote, aby mu bola uložená
pokuta vo výške 2 000 eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania. Zo žaloby vyplýva, že

žalobca namietal prieťahy v konaní žalovaného vo veci poskytnutia náhradného pozemku vyplývajúce
z priznaného reštitučného nároku.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.01.2020 uviedol, že rozhodnutím Obvodného
pozemkového úradu v Bratislave č. j. XXXX/XX-N., XXX/XX/PÚ zo dňa 22.07.2004 bolo oprávnenej
osobe priznané právo na náhradu v zmysle § 11 ods. 2 alebo § 16 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave

vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“).
Žalovaný poukázal na § 11 ods. 2, 3, 7 a 8 a § 16 ods. 6 zákona č. 229/1991 Zb. a na § 1 a 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského
pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov. Žalovaný uviedol, že zákonom upravený
spôsob výberu náhradného pozemku nedovoľuje odklon a vzhľadom na lokalitu pôvodného pozemku
(v k. ú. J. B. P.) bude v značnej miere obmedzený. Je potrebná súčinnosť oprávnenej osoby, ktorá v

rozhodujúcej miere ovplyvňuje výber náhradného pozemku a má umožnené vhodný pozemok z vlastnej
iniciatívy navrhnúť. Žalobca zatiaľ zákonom predpokladaný návrh náhradného pozemku žalovanémunepodal. Žalovaný uviedol, že sa nebráni žalobcovi poskytnúť náhradný pozemok podľa vlastného
výberu. V prípade, že primeraným náhradným pozemkom, spĺňajúcim zákonné kritériá v súčasnom
období žalovaný nedisponuje, poskytne žalobcovi finančnú náhradu v zmysle ocenenia Obvodného

pozemkového úradu v Bratislave č. j. XXXX/XX-N. zo dňa 30.08.2004, ktoré bolo prílohou reštitučného
rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že sporové strany, teda žalobca aj žalovaný musia vo vzájomnej
súčinnosti dodržať zákonný postup a dohodnúť sa na náhradnom pozemku. Náhradný pozemok sa
prevádza Zmluvou o bezodplatnom prevode vlastníctva k pozemkom. Po zverejnení, schválení a
podpísaní zmluvy dochádza k následnému prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný uviedol, že zákonom

stanovený postup pri poskytnutí náhrady pozemkov je časovo náročný, a preto nie je možné a dôvodné
v lehote jedného mesiaca, ako navrhol žalobca uzavrieť zmluvu o bezodplatnom prevode a poskytnúť
žalobcovi náhradný pozemok. Navrhol, aby súd určil žalovanému lehotu troch mesiacov na vykonanie
postupu podľa § 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 237/2010 Z. z., t. j. na doručenie pozvánky
žalobcovi na prerokovanie ponuky náhradného pozemku s údajmi o pozemku, ktorý mu môže vydať ako
náhradný pozemok a ako náhradný pozemok je vo vzťahu k pôvodnému pozemku v primeranej výmere

a bonite a kvalite, ak taký pozemok vo vlastníctve štátu existuje a zároveň spĺňa podmienky podľa § 11
ods. 1 a 3 zákona č. 229/1991 Zb.
Žalovaný doplnil vyjadrenie podaním zo dňa 05.02.2020, v ktorom uviedol, že žalobca navrhol
poskytnutie náhradného pozemku E KN parcely č. XXXX/X v katastrálnom území J. a žalovaný začal
zákonný proces vydania náhradného pozemku v prospech žalobcu podľa § 11 ods. 3 a 7 zákona č.

229/1991 Z. z. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že nečinnosť v administratívnom konaní bola
aj na základe súčinnosti oprávnenej osoby odstránená a žiadal konanie zastaviť.

3. V nadväznosti na vyjadrenie žalovaného žalobca vo vyjadrení zo dňa 02.03.2020 namietal, že
žalovaný vo svojom vyjadrení obšírne rozpisuje postup pri poskytovaní náhradných pozemkov, ale

neuviedol, prečo sa týmto neriadil po dobu 15 rokov od uplatnenia nároku žalobcom. Žalobca uviedol,
že dňa 13.01.2020 po podaní žaloby bol kontaktovaný žalovaným, aby navrhol pozemok v správe
žalovaného ako náhradný pozemok, ktorý by mohol byť predmetom Zmluvy o bezodplatnom prevode
vlastníctvatakéhotopozemku.Žalobcadňa21.01.2020elektronickýmpodanímtakýtopozemoknavrhol,
ale ku dňu 02.03.2020 ešte žalovaný nedisponoval informáciou, či je možné predmetný pozemok ako

náhradný pozemok žalobcovi vydať. V doplnenom podaní zo dňa 11.06.2020 žalobca uviedol, že podľa
oznámenia žalovaného by mal v súčasnosti prebiehať proces odčlenenia konkrétnej časti náhradného
pozemku tak, aby bol naplnený účel a litera reštitučného zákona, avšak od podania žaloby mu doposiaľ
nebol stále poskytnutý náhradný pozemok. Žalobca trvá na tom, že žaloba je dôvodná a žiada rozhodnúť
v zmysle petitu podanej žaloby.

4. Vo vyjadrení zo dňa 22.03.2021 žalovaný uviedol aktuálne informácie o stave vybavovania
reštitučného nároku. Žalovaný pokračuje so skúmaním podmienok vydania náhradného pozemku E KN
parcely č. XXXX/X v k. ú. J., o ktorý požiadal žalobca, k vydaniu náhradného pozemku bol vypracovaný
geometrický plán. Žalovaný následne žiadosťou zo dňa 03.02.2021 požiadal Okresný úrad Malacky,

odbor starostlivosti o životné prostredie o vyjadrenie k stupňu ochrany územia, vzhľadom na skutočnosť,
že náhradný pozemok sa nachádza v chránenom území. Žalovaný požiadal Lesy Slovenskej republiky,
š. p. odštepný závod Smolenice žiadosťou zo dňa 02.02.2021 o vyjadrenie, či sa na náhradnom
pozemku nachádza využiteľný lesný porast, či je pozemok súčasťou lesného hospodárskeho plánu.
Danú informáciu žalovaný neobdržal. S uvedeným konaním informoval žalovaný právneho zástupcu

žalobcu dňa 22.03.2021.

5. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vec prejednal a rozhodol ako miestne a vecne príslušný súd
bez nariadenia pojednávania postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 zákona č. 162/2015
Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Po preskúmaní veci dospel tunajší súd k záveru, že

žaloba je dôvodná, preto aplikujúc § 250 SSP uložil žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol.

6. Pred rozhodnutím vo veci sa správny súd podrobne oboznámil so žalobou, jej prílohami, vyjadreniami
žalovaného i žalobcu a administratívnym spisom žalovaného. Z ich obsahu zistil:
- Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. j. XXXX/XX-N., XXX/XX/PÚ zo dňa

22.07.2004, právoplatným dňa 30.08.2004 sa priznalo oprávnenej osobe vlastnícke právo k časti
nehnuteľnosti PK vl. č. XXXX, parc. č. XXXX, podľa geometrického plánu č. 1/2001, ktorý vypracovala
firma Geopartner s.r.o. Bratislava, overený pod č. XXX/XX, zo dňa 12.05.2004: par. č. XXXX/XXX, druh
pozemku ost. pl., o výmere 55 m2, kat. úz. J. B. P.. Oprávnenej osobe sa nepriznalo vlastnícke právok časti pôvodnej nehnuteľnosti PK parc. č. XXXX, vedenej v PK vl. č. XXXX, druh pozemku roľa, podľa
GP č. 168/2003 zo dňa 25.11.2003, overený 02.12.2003 pod č. XXX/XXXX, sú to parc. č.: XXXX/XXX
o výmere 134 m2, 2778/895 o výmere 551 m2, 2778/897 o výmere 1036 m2, spolu o výmere 1721 m2,

lebo pozemky v zmysle § 11 ods. 1 písm. d), g) zákona č. 229/1991 Zb. nie je možné vydať. Nepriznaním
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je dotknuté právo oprávnenej osoby na náhradu v zmysle § 11
ods. 2 alebo § 16 zákona č. 229/1991 Zb.
- Obvodný pozemkový úrad v Bratislave pod zn.: XXXX/XX-N. zo dňa 30.08.2004 ocenil pozemky, ktoré
podľa zákona č. 229/1991 Zb. nebolo možné vydať, preto sa poskytujú v zmysle Vládneho nariadenia

č. 75/93 náhradné pozemky alebo náhrada v hotovosti na sumu 14 112,20 Sk.
- Podaním zo dňa 04.10.2004 žiadala oprávnená osoba o pridelenie náhradných pozemkov.
- Listom zo dňa 12.11.2004 oznámil žalovaný oprávnenej osobe, že požiadal obnovu konania vo veci
predmetného rozhodnutia, a preto reštitučnú náhradu bude plniť až po rozhodnutí správneho orgánu
vo veci obnovy konania.
- Podaním zo dňa 22.11.2004 sa oprávnená osoba vyjadrila k žiadosti o obnovu konania.

- Obvodný pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím č. j.: XXXX/XXXX/XXXX/IHO, XXX/XX/PÚ zo dňa
22.10.2007 povolil obnovu konania.
- Oprávnená osoba podala proti rozhodnutiu o povolení na obnovu konania dňa 30.10.2007 odvolanie.
- Krajský pozemkový úrad v Bratislave rozhodnutím č. XXXX/XXX/XX-XXXX zo dňa 19.11.2008
odvolaniu vyhovel a rozhodnutie o povolení na obnovu konania zrušil.

- Podaním zo dňa 12.12.2008 opätovne žiadala oprávnená osoba o pridelenie náhradných pozemkov.
- Podaním zo dňa 08.02.2012 oznámil žalobca orgánu verejnej správy, že na základe pripojeného
Osvedčenia o dedičstve č. k. 65D/795/2010, Dnot 22/2011 zo dňa 21.11.2011 prešiel na žalobcu nárok
na vydanie náhradných pozemkov po oprávnenej osobe a zároveň pripojil urgenciu žiadosti o pridelenie
náhradných pozemkov.

- Podaním zo dňa 12.09.2013 žiadal žalobca o pridelenie náhradných pozemkov.
- Následne je v administratívnom spise žalovaného založená emailová komunikácia žalovaného z roku
2013 ohľadom preverovania a lustrácie konkrétnej parcely.
- Elektronickými žiadosťami zo dňa 26.09.2018, zo dňa 23.04.2019, zo dňa 04.09.2019 a zo dňa
11.09.2019 žiadal žalobca informáciu o konaní vo veci pridelenia náhradných pozemkov.

- Formou emailu od žalovaného zo dňa 11.09.2019 bol žalobca upovedomený, že ho bude žalovaný
kontaktovať po prerozdelení agendy.

7. Podľa § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), (1) V jednoduchých veciach,
najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán

rozhodne bezodkladne.
(2) V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť
vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak
nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací
orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do

60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

8. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti
orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie nečinnosťou orgánu verejnej správy
stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav,
keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie.

11. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej

správy v začatom administratívnom konaní.

12. Podľa § 250 ods. 1 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začalz úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a
žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

13. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej
republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 .

14. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 229 /1991/Zb., oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli
na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v
trestnom konaní správnom podľa prvších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,

b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb.
o novej pozemkovej reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom
konaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,

d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov
pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,
e) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 2/1958 Zb. SNR o úprave pomerov a
obhospodarovaní spoločne užívaných lesov bývalých urbarialistov, komposesorátov a podobných
útvarov,

f) vyhlásenia a zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
g) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území republiky, alebo ktorého
majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre
Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,

h) zmluvy o darovaní nehnuteľností uzavretej darcom v tiesni,
i) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
j) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan
pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky,
prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou

nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj pokiaľ táto zmluva nenadobudla účinnosť,
k) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
l) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
m) vyvlastnenia za náhradu, pokiaľ nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola
vyvlastnená,

n) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
o) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými zákonnými predpismi alebo bez vyplatenia
náhrady,
p) prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu,
r) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,

s) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,
t) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho
výrobného plánu, alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,

u) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, pokiaľ členmi družstva
boli aj fyzické osoby. Na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy,
v)prechodunaštátpodľaosobitnéhopredpisu,aksanachádzajúnaúzemívojenskéhoobvoduJavorina;
§ 11 ods. 1 písm. g) sa
nepoužije.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 229 /1991/Zb., pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, žea) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného
užívania, s výnimkou prípadov uvedených v § 8 ,

b) na pozemku sa nachádza cintorín,
c) pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí
koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich
stolových minerálnych vôd,
d) pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný;

pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku,
e) na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum
zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum alebo pozemok slúži
výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín,
f) na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia,
g) pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť,

h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené.

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 229 /1991/Zb., v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej
osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere
a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky, a to pokiaľ možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza

prevažná časť pôvodných pozemkov, pokiaľ s tým oprávnená osoba súhlasí. Náhradný pozemok sa
prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky, alebo za
spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takéhoto nároku predstavuje výmeru nad 400 m2, a ak
nárok v peniazoch je väčší ako 5 000 Sk. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku
na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

17. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 229 /1991/Zb., pozemkový fond neposkytne oprávnenej osobe ako
náhradu pozemok, ktorý nemožno vydať podľa odseku 1, a ani pozemok, na ktorý sa vzťahuje zákaz
prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. Rovnako pozemkový fond nemôže
poskytnúť oprávnenej osobe ako náhradu ani pozemok, ktorý

a) sa nachádza v katastrálnom území alebo jeho časti, o ktorom tak vo verejnom záujme rozhodne vláda
Slovenskej republiky; to neplatí, ak ide o oprávnenú osobu, ktorej vznikol nárok na náhradu v obci, ktorej
súčasťou je toto katastrálne územie,
b) je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie určený na umiestnenie verejnoprospešnej
stavby,

c) možno vo verejnom záujme vyvlastniť,
d) je určený na umiestnenie priemyselného parku,
e) je súčasťou podnikového pozemku,
f) bol pred návrhom oprávnenej osoby určený pozemkovým fondom na iné využitie podľa osobitných
predpisov.

18. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 229 /1991/Zb., o ponuke náhradného pozemku sa uskutočňuje
prerokovanie, ktorého podrobnosti upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky vydané podľa §
16 ods. 6 . Ak oprávnená
osoba požaduje náhradu v primeranom náhradnom pozemku, môže sama takýto pozemok písomne

navrhnúť najneskôr päť pracovných dní pred prerokovaním ponuky náhradného pozemku pozemkovým
fondom. Na návrhy doručené po tejto lehote pozemkový fond neprihliada. Navrhnutý pozemok musí byť
v okrese, ktorého súčasťou je katastrálne územie, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok.

19. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 229 /1991/Zb., náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch, ak

oprávnená osoba,
a) nenavrhla sama náhradný pozemok a nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku
alebo
b) ako náhradný pozemok sama navrhla taký pozemok, ktorý podľa odseku 3 nemožno poskytnúť, a ak
nesúhlasí s prevodom ponúknutého náhradného pozemku.

20. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 229 /1991/Zb., náhradu za pozemky, ktoré sa podľa tohto zákona
nevydávajú a za ktoré nebol poskytnutý oprávnenej osobe iný pozemok, poskytne štát. Výšku náhrady
v hotovosti upraví vláda Českej republiky a vláda Slovenskej republiky svojím nariadením.21. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 229 /1991/Zb., ostatné náhrady podľa § 14 a 15 poskytne právnická osoba (právny nástupca), ktorá

vec drží alebo ju držala v čase zániku nehnuteľnosti alebo ju previedla na osobu, ktorá nehnuteľnosť
podľa tohto zákona nevydáva. Ak túto osobu nemožno zistiť alebo ak touto osobou je rozpočtová
organizácia alebo príspevková organizácia, náhradu poskytne štát prostredníctvom pozemkového
fondu (§ 17 ods. 1 ) podľa
všeobecne záväzného právneho predpisu. Taktiež náhradu podľa § 14 a 15 poskytne štát, ak bývalé národné výbory alebo Zbor
povereníkov previedli hospodárske budovy a rodinné domčeky do vlastníctva fyzických osôb.

22. Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 229 /1991/Zb., oprávnená osoba vyzve na vydanie náhrady najneskôr v
lehotách uvedených v § 13 .
Ak právo na náhradu závisí od rozhodnutia pozemkového úradu alebo súdu, končí táto lehota uplynutím

šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

23. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 229 /1991/Zb., náhrada sa poskytne oprávnenej osobe do šiestich
mesiacov odo dňa doručenia výzvy. Náhrada spočíva vo veciach, ktoré osoba povinná na poskytnutie
náhrady vlastní, prípadne v podiele na imaní tejto osoby, a to až do výšky hodnoty pôvodných

nehnuteľností a trvalých porastov, ak sa účastníci nedohodnú inak. Ak sa náhrada poskytne prevodom
nehnuteľností, postupuje sa podľa osobitných predpisov; dane a poplatky súvisiace s takýmto prevodom
sa nevyrubujú.

24. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 229 /1991/Zb., spôsob náhrady sa musí dohodnúť do 60 dní od podania

písomnej výzvy oprávnenou osobou, ak nárok nebol uspokojený skôr. So súhlasom oprávnenej osoby
možno záväzky voči nej vyporiadať aj po tomto termíne.

25. Podľa § 16 ods. 6 zákona č. 229 /1991/Zb., postup pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných
pozemkov podrobnejšie upraví vláda Slovenskej republiky nariadením.

26. Podľa § 1 Nariadenia vlády č. 237/2010 Z. z. (ďalej len „Nariadenie vlády č. 237/2010 Z. z.“), ktorým
sa ustanovujú podrobnosti o postupe Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných
pozemkov,
(1) Slovenský pozemkový fond - územný organizačný útvar (ďalej len „fond - regionálny odbor“) doručí

oprávnenej osobe pozvánku na prerokovanie ponuky náhradného pozemku spolu s údajmi o pozemku,
ktorý jej môže vydať ako náhradný pozemok a ako náhradný pozemok je vo vzťahu k pôvodnému
pozemku v primeranej výmere a bonite alebo kvalite. Pozvánka musí byť písomne doručená najmenej
14 dní pred dňom prerokovania. Ponuka je pre fond - regionálny odbor záväzná do termínu prerokovania
s oprávnenou osobou alebo písomného odmietnutia doručeného oprávnenou osobou. Ak sa oprávnená

osoba na prerokovanie ponuky pozemku nedostaví ani písomne neodôvodní neúčasť na prerokovaní,
má sa za to, že s prevodom ponúknutého pozemku nesúhlasí.
(2) Ak oprávnená osoba pred prerokovaním ponuky náhradného pozemku navrhne iný náhradný
pozemok, fond - regionálny odbor zistí, či je možné tento pozemok vydať. Ak nie je možné navrhovaný
pozemok vydať, fond - regionálny odbor na prerokovaní oznámi oprávnenej osobe dôvody nemožnosti

vydania pozemku a pokračuje v prerokovaní fondom - regionálnym odborom navrhnutého pozemku
podľa odseku 1
(3) Ak oprávnená osoba navrhne pred doručením pozvánky na prerokovanie ponuky fondu -
regionálneho odboru náhradný pozemok, fond - regionálny odbor zistí, či je možné tento pozemok vydať.
Ak fond - regionálny odbor zistí, že je možné navrhovaný pozemok vydať, pozve oprávnenú osobu na

prerokovanie. Ak fond - regionálny odbor zistí, že nie je možné navrhnutý náhradný pozemok vydať,
postupuje podľa odseku 1.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 237/2010 Z. z., (1) Po prijatí návrhu náhradného pozemku oprávnenej
osoby alebo po prijatí ponuky náhradného pozemku oprávnenou osobou vypracúva fond - regionálny

odbor, a) návrh dohody o spôsobe náhrady3) a návrh
zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva konkrétneho pozemku, alebo, b) zápisnicu z prerokovania
plnenia reštitučnej náhrady a návrh zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva konkrétneho pozemku.(2) Návrh zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva konkrétneho pozemku spolu s príslušnými
dokumentmi doručuje fond - regionálny odbor príslušnému organizačnému útvaru generálneho
riaditeľstva Slovenského pozemkového fondu; ak tento organizačný útvar nezistí okolnosti zabraňujúce

vydaniu náhradného pozemku, predloží štatutárnemu orgánu návrh zmluvy o bezodplatnom prevode
vlastníctva konkrétneho pozemku na prerokovanie radou fondu.

28. Je nepochybnou skutočnosť, že na konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. sa vzťahuje správny
poriadok. Tento zákon najmä v ustanovení § 49 stanovuje základné zásady vo vzťahu k dobe

administratívneho konania. Cieľom tejto zákonnej úpravy je docieliť, aby administratívne konanie bolo
ukončené v objektívne čo najkratšom čase.

29. Účelom zákona č. 229/1991 Zb. je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd z obdobia
rokov 1948 až 1990, obnovenie pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a úprava niektorých
vlastníckych vzťahov v uvedených súvislostiach. Pri výklade ustanovenia § 1 citovaného zákona o

rozsahu pôsobnosti tohto zákona, je potrebné mať n a zreteli záujem oprávnených osôb, pokiaľ uplatnili
výzvou nárok na vydanie veci, pôdy, budov a stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
ak sa obrátili na organizácie, o ktorých podľa objektívnych hľadísk boli presvedčené, že ich majetok
držia a to v lehotách uvedených v zákone č. 229/1991 Zb. Štát a jeho orgány ako aj obce sú teda
povinné postupovať v konaní podľa tohto zákona v súlade so zákonnými záujmami osôb, ktorých

ujma na základných ľudských právach a slobodách má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Tento
výklad vychádza zo skutočnosti, že zmyslom všetkých reštitučných zákonov bolo zmiernenie následkov
niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období, pričom zákonodarca si bol vedomý,
že odstránenie všetkých krívd nie je reálne a že sa musí uspokojiť len s nápravou krívd niektorých.

30. Tak z vyjadrenia žalovaného k podanej žalobe, ale aj z rozhodovacej praxe správneho súdu
je zjavné, že prijatím zákona o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu
majetku (zákon č. 229/1991 Zb.) došlo k enormnému nárastu reštitučných žiadostí. Tieto konania
sú vo väčšine prípadov náročné, predovšetkým na zabezpečenie dokladov, potrebných na náležité
zistenie skutkového stavu (existencia pôvodného vlastníctva, identifikácie, matričné doklady, doklady

o prechode vlastníctva a pod.). Potreba vykonania dokazovania zaťažuje predovšetkým žiadateľov
o reštitúcie (nakoľko ide o návrhové konania), v neposlednom rade však aj žalovaného ako vo
veciach konajúceho správneho orgánu. Všetky tieto okolnosti, predovšetkým však neúmerné zaťaženie
žalovaného reštitučnými konaniami spôsobili v podstate nemožnosť v nich konať bez prieťahov.

31. Nie inak tomu bolo aj v prejednávanej veci, kedy žalobca opakovane žiadal žalovaného, aby konal
a pridelil žalobcovi náhradné pozemky. Súčasťou práva na súdnu ochranu je právo na konanie bez
zbytočných prieťahov. Toto právo sa vzťahuje tak ako na konanie na súde, aj na konania pred inými
orgánmi rozhodujúcimi o právach a záväzkoch. Ustanoveniami § 3 ods. 1 písm. d) a § 242 ods.
1 SSP, sa nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne

nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z
úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie a žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia
nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Nečinnosť správneho orgánu
predstavuje nezákonný jav správneho orgánu a nastáva v okamihu, keď správny orgán vo veci nekoná,
je pasívny, hoci v zmysle zákona je povinný konať. Nečinnosť správneho orgánu je v rozpore so zásadou

zákonnosti vo verejnej správe.

32. Ako to vyplýva z obsahu podanej žaloby, žalobca namietal v konaní o vydanie náhradných
pozemkov vyplývajúcich z reštitučného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č.
j. XXXX/XX-N., XXX/XX/PÚ. zo dňa 22.07.2004 nečinnosť žalovaného po dobu viac ako 15 rokov. Z

obsahu administratívneho spisu žalovaného možno zhodnotiť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti
vyplývajúce zo zákona č. 229/1991 Zb. dôsledne a jeho konanie nesmerovalo k naplneniu citovaných
ustanovení zákona č. 229/1991 Zb. a vo vzťahu k žalobcom namietanému obdobiu správny súd zistil
nečinnosť v období od 19.11.2008, kedy bolo vydané rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v
Bratislave č. XXXX/XXX/XX-XXXX, ktorým orgán verejnej správy odvolaniu vyhovel a rozhodnutie o

povolení na obnovu konania zrušil. Správny súd pokladá za potrebné poukázať na skutočnosť, že
žalovaný na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. j. XXXX/XX-N., XXX/
XX/PÚ zo dňa 22.07.2004 mal pristúpiť k výkonu rozhodnutia.33. I napriek objektívnym skutočnostiam, uvedeným v bode 30. tohto odôvodnenia správny súd dospel
k presvedčeniu, že žalovaný v konaní vo veci poskytnutia náhradného pozemku žalobcovi vyplývajúcej
z reštitučného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. j. XXXX/XX-V., XXX/XX/PÚ

zo dňa 22.07.2004 nekonal sústredene, resp. v konaní bol nečinný, pričom po 19.11.2008 nepristúpil k
výkonu rozhodnutia na základe podaných žiadostí žalobcu o vydanie náhradných pozemkov i keď mu
v tom nič nebránilo. Správny súd preto dospel k presvedčeniu, že žaloba bola podaná dôvodne. Preto
správny súd, aplikujúc ust. § 250 ods. 1 SSP rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

34. Správny súd súčasne uložil žalovanému v zmysle § 250 ods. 1 SSP povinnosť v lehote štyroch
mesiacov od právoplatnosti tohto uznesenia doručiť správnemu súdu oznámenie o vykonanom úkone.

35. O trovách žalobcu správy súd rozhodol vzhľadom na výsledok tohto súdneho konania podľa § 167
ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu trov
konania.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia a
podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov

konania (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia

krajského súdu (§439 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).
Podľa § 251 SSP:
(1) Ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu
môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko

orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.
(2) Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie
uznesením zastaví.