Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, November 4, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/87/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112213896
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8112213896.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: K. L., O..

XX.XX.XXXX, Z. V. M. XXX, XXX XX I. právne zastúpený: JUDr. Daniela Straková, advokát, so sídlom
Konštantínova 6, 080 01 Prešov proti žalovaným: 1) L. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. K. XX, XXX XX I.,
2) R. F., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. K. XX, XXX XX I., 3) I.W. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. K. XX, XXX
XX I., žalovaní 1. - 3. právne zastúpení: Mgr. Jana Rojčeková, advokát, so sídlom Levočská 4, 080 01
Prešov, 4) L. X., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. I. XXX, XXX XX I., 5a) U. X., O.. XX.XX.XXXX, V. I. XXXX/XX,
O. Š., 5b) U. X., O.. XX.X.XXXX, V. Š. XXXX/XX, O., 5c) L. X., O.. XX.XX.XXXX, V. I. XXXX/XX, O. Š.,
5d) C.. U. X., P.., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/XX, O. Š., 5e) U. B., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XXX/XX,

P. o určenie vlastníctva a iné, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a zmenu žaloby tak, že žalobkyňa požaduje, aby súd rozhodol nasledujúco: „Určuje, že
žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parc. č. N. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a N. XXX/X - záhrada
o výmere XXX m2 v katastrálnom území I. v podiele X/X, podľa znázornenia na GP č. T.-XXXX/XX,
vyhotovenom súdnym znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, zo dňa 29.05.2019.“
„Určuje, že parcely parc. č. N. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a N. XXX/X - záhrada o výmere
XXX m2 v katastrálnom území I. patria do dedičstva po zomrelom L. X.D., O.. XX.XX.XXXX, zomrelom

XX.XX.XXXX, v podiele XX/XXX k celku a do dedičstva po zomrelej R. X.D., E.. G., O.. XX.XX.XXXX,
zomrelej XX.XX.XXXX, v podiele X/XXX k celku.“

II. Zmenu žaloby tak, že sa: „Určuje, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parc. č. N. XXX/X - záhrada
o výmere XXX m2 a N. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 v katastrálnom území I. v podiele XX/XXX,
podľa znázornenia na GP č. T.-XXXX/XX, vyhotovenom súdnym znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, zo
dňa 29.05.2019 a tak, že sa určuje, že X. X., O.. XX.XX.XXXX, zomrelý XX.XX.XXXX, naposledy bytom
I. XXXX/XX, O. Š. bol v čase smrti vlastníkom pozemku par. č. N. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2

a N. XXX/X - záhrade o výmere XXX m2 v katastrálnom území I. v podiele XX/XXX, podľa znázornenia
na GP č. T.-XXXX/XX, vyhotovenom súdnym znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, zo dňa 29.05.2019“ n
e p r i p ú š ť a.

III. Návrhu na pripustenie ďalších osôb na strane žalobcu, a to L. X.Á., O.. XX.XX.XXXX, V. I. XXX, XXX
XX I., U. X., O.. XX.XX.XXXX, V. I. XXXX/XX, O. Š., U. X., O.. XX.XX.XXXX, V. Š. XXXX/XX, O., L. X.Á.,
O.. XX.XX.XXXX, V. I. XXXX/XX, O. Š., C.. U. X. P.., O.. XX.XX.XXXX, V. P. XXXX/XX, O. Š., U. B., O..

XX.XX.XXXX, V. Š.E. XXX/XX, P. n e v y h o v u j e.

IV. U r č u j e, že žalobca K. L. E.. X., O.. XX.XX.XXXX, E..Č.. XXXXXX/XXX je vlastníkom parcely
O KNC č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 katastrálne územie I., obec I., D. P..
O KNC č. XXX/X - záhrada o výmere 223 m2 katastrálne územie I., obec I., D. P.
vytvorených geometrickým plánom Ing. Jozefa Bujňáka č. 9C 87/2012-7/2019, overeného Okresným
úradom Prešov, katastrálnym odborom dňa 02.10.2019 pod č. T.-XXXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou

súčasťou tohto rozsudku.IVa. Žalovaní 1. až 3. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v
rozsahu 55,26 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
Žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným 4. až 5e.) n e p r i z n á v a.

V. U r č u j e, že parcela KNC č. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2, katastrálne územie I., obec I., D. P.
zapísaná na LV č. XXXX a parcela M. Č.. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 katastrálne územie I., D.
I., D. P. zapísaná na LV č. XXXX patria do dedičstva po nebohom L. X.Á., O.. XX.XX.XXXX, zomrelom
XX.XX.XXXX, v rozsahu XX/XXX, a po nebohej R. X., E.. G.D., O.. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX,

v rozsahu X/XXX, pričom tieto parcely sú zobrazené na geometrickom pláne Ing. Jozefa Bujňáka č.
9C/87/2012-7/2019 overeného Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom dňa 02.10.2019 pod
č. T.-XXXX/XX, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.

Va. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovaným v 1. až 2. rade ako oprávneným spoločne a nerozdielne
náhradu trov konania v rozsahu 26 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie

o výške týchto trov.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému v 3. rade náhradu trov konania v rozsahu 26 %,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov.

VI. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť znalcovi Ing. Jozefovi Bujňákovi znalečné v rozsahu 43 %, a to do

dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o výške týchto trov.
Žalovaní 1. až 3. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť znalcovi Ing. Jozefovi Bujňákovi
znalečné v rozsahu 57 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu I. inštancie o výške
týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 04.05.2012 sa žalobkyňa v znení zmeny petitu žaloby domáhala určenia,
že vlastníkom nehnuteľnosti teraz vedených vo vlastníctve žalovaných 1. až 3. resp. sú jej vlastníctvom
resp. že určité nehnuteľnosti teraz vedené vo vlastníctve žalovaných 1. až 3. patria do dedičstva po jej
právnych predchodcoch.
1.1. Žalobkyňa v návrhu uviedla, že podľa zápisu na LV č. XXXX, pre katastrálne územie I. sú žalovaní v

1. až 2. rade vedení ako podieloví spoluvlastníci k parc. N. Č.. XXX/X, XXX/X R. XXX/X. Podľa zápisu na
LV č. XXX je žalovaný v 3. rade vedený ako výlučný vlastník pozemkov v katastrálnom území I., parc. N.
Č.. XXX/X R. XXX/X. Žalovaní v 1. až 3. rade nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam od
svojho právneho predchodcu L. X., ktorý bol zapísaný v evidencii nehnuteľnosti za vlastníka dotknutých
pozemkov na základe vydaného osvedčenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa

zákona č. 323/1992 Z.z. u notára JUDr. Mariána Petra na základe geometrického plánu č. XX/XX, ktorý
vytvoril parc. M. Č.. XXX, XXX R. XXX.
1.2. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že všetky sporné parcely pochádzajú z pôvodnej mpč. XXX,
ktorá bola následne rozdelená na mpč. XXX/X, XXX/X a zvyšok mpč. XXX bol vedený ako XXX/X.
Novovytvorenú parcelu XXX/X o výmere XXX m2 nadobudol L. X. s manželkou a novovytvorenú parcelu

XXX/X o výmere XXX m2 nadobudla žalobkyňa. Právny predchodca žalovaných 1. až 3. následne
požiadal rodičov žalobkyne, aby sa hranice parciel mpč. XXX/X a mpč. XXX/X usporiadali tak, aby on
mal parcelu o výmere 8 árov na dĺžku, a tak sa vymenila výmera medzi parcelami XXX/X R. XXX/X, a
vznikla prístupová cesta na zadné parcely o šírke cca 6m.
1.3. V roku 1995, keď sa žalobkyňa prisťahovala do Fintíc zistila, že jej pozemky sú oplotené, a že ich

užíva L. X. s rodinou. Keďže sa nápravy nedomohla ani u starostu obce neostalo jej nič ako po čase
podať trestné oznámenie, ktoré bolo vybavené odmietnutím z dôvodu premlčania skutku, ktorý by inak
mohol byť trestným činom podvodu a následne podaním tejto žaloby. Žalobkyňa má za to, že na strane
žalovaných 1. až 3. nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva ani vydržaním, pretože neboli
dobromyseľní vzhľadom na všetky okolnosti prípadu.

2. Žalovaní 1. až 3. sa k predmetu konania viackrát vyjadrili spôsobom uvedeným v ďalšej časti
odôvodnenia, pričom navrhovali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Súd vo veci opakovane pojednával. Vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka

ako aj znaleckými posudkami a zistil nasledujúce:3.1. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie I. sú L. F. a R. F., čiže žalovaní
1. a 2. podielovými spoluvlastníkmi, každý v rozsahu 1. k celku, parciel N. Č.. XXX/X - druh pozemky:
záhrady o výmere XXX m2, XXX/X - druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a

parcely č. XXX/X - druh pozemku: záhrady o výmere XXX m2.
3.2. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie I. je žalovaný v 3. rade I. X. výlučným
vlastníkom parciel N. Č.. XXX - druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, XXX/X
- druh pozemku: záhrady o výmere XXX m2 a XXX/X - druh pozemku: záhrady o výmere XXX m2.
3.3. Vlastníctvo teraz žalovaných 1. -3. pôvodne nadobudol ich právny predchodca na základe notárskej

zápisnice č. O. XXX/XX, O. XXX/XX zo dňa 08.12.1995, ktorou mu notár JUDr. Marián Petro osvedčil
vlastnícke právo s tým, že tento vyhlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností v katastrálnom území
I., a to mpč. XXX/X, XXX/X a KN XXX, z ktorých na základe geometrického plánu č. XX/XX boli vytvorené
parcely KNC č. XXX o výmere XXX m2, XXX o výmere X XXX m2 a XXX o výmere XXX m2. L. X.
vyhlásil, že tieto nehnuteľnosti nerušene drží a dobromyseľne užíva od roku 1953, kedy ich nadobudol
od svojho právneho predchodcu. Formálni vlastníci vedení vo výpise z LV a pozemkovej knihy nerušili

výkon jeho vlastníckeho práva.
3.4. Z notárskej zápisnice O. XXX/XX (č.l. 14) súd zistil, že právni predchodcovia žalobkyne L. X. R. R.
X. (rodičia) vo forme notárskej zápisnice uzatvorili kúpnu zmluvu s L. X. R. R. X., pričom z parcely mpč.
XXX bola vyčlenená parcela XXX/X o výmere XXX m2, ktorú im previedli do vlastníctva. Následné bol
vykonaný zápis aj do pozemkovej knihy (č.l. 15), podľa ktorého rozdeľuje sa parcela č. XXX na parcelu

XXX/X vo výmere XX árov a XX m2, na parcelu č. XXX/X o výmere X árov a na parcelu č. XXX/X o
výmere X árov a XX m2, pričom sa odpisuje parcela č. XXX/X do novej vložky č. XXX v prospech L. X.
a jeho manželky R. X. pre každého v rozsahu 1..
3.5. Notárskou zápisnicou O. XXX/XX (č.l.16) L. X. R. R. X. predali z pôvodnej mpč. XXX svojej dcére K.
L. novo vyčlenenú parcelu o výmere XXX m2 s číselným označením XXX/X. Následne došlo aj k zápisu

do pozemkovej knihy (č.l. 17), kde parcela XXX/X o výmere XXX m2 bola odpísaná do novej vložky č.
XXX a vlastnícke právo bolo vložené pre K. L. v celosti.
3.6. Súčasťou spisu je aj geometrický (polohopisný) plán z roku 1963 (č.l. 18), ktorý zobrazuje pôvodné
mpč. parcely formou snímku z mapy pozemnoknižnej a jednak aj stav katastrálny, kde predmetné
parcely mali označenie XXX/X R. XXX/X. Tomu zodpovedá aj výkaz výmer, kde pôvodná parcela XXX

zodpovedajúca mpč. parcele XXX bola rozdelená na parcelu mpč. XXX/X (katastrálna parcela XXX/X)
o výmere XX árov XX m2, mpč. parcelu XXX/X (katastrálna parcela XXX/X) o výmere XXX m2 a mpč.
parcelu XXX/X (katastrálna parcela XXX/X) o výmere XXX m2. O zápise týchto parciel svedčí aj výpis z
pozemkovej vložky č. XXX (č.l. 19-20), z ktorej vyplýva, že mpč. parcela XXX bola vo vlastníctve Š. X.
v rozsahu XX/XXX a vo vlastníctve jeho manželky R. X. E.. G. v rozsahu X/XXX.

3.7. Z rozhodnutia o dedičstve po R. X. E.. G.Š., nar. XX.XX.XXXX a zomrelej XX.XX.XXXX (č.l. 56)
vyplýva, že mpč. parcela XXX/X, čiže zvyšok pôvodnej mpč. XXX v dedičskom konaní prejednaný nebol.
Rovnako z rozhodnutia o dedičstve D6 04/72 (č.l. 57) vyplýva, že zvyšková mpč. XXX/X pochádzajúca
z pôvodnej mpč. XXX bola v dedičskom konaní po L. X.Ľ. zomrelom XX.XX.XXXX prejednaná v
rozsahu XX/XXX. Následne súčasťou spisu je aj notárska zápisnica (č.l. 23) značky N XXX/XX týkajúca

sa vyrovnania dedičských podielov, podľa ktorých na základe dohody predloženej účastníkmi bolo
osvedčené, že je L. X., X. X. a K. L. sú vlastníkmi každý v rozsahu 1/3 mpč. XXX/X v rozsahu XX/XXX.
3.8. Pre súd bolo dôležité aj oboznámenie vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Prešove
značky ČVS: ORP-470/OEK-PO/2010, ktorý riešil trestné oznámenie K. L. týkajúcej sa podozrenia z
podvodu spáchaného žalovanými 1. až 3., pričom predmetné trestné konanie skončilo odložením veci z

dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné pre jeho premlčanie. Z tohto trestného spisu sú však dôležité
výpovede vypočutých osôb, a to konkrétne žalovaného v 3. rade I. X.Á., ktorý uviedol, že vlastníctvo,
ktoré sa žalobou stalo sporné nadobudol na základe dedenia po svojom otcovi L. X., ktorý tento pozemok
získal vydržaním v roku 1996. Ďalej uviedol, že v roku 1995 si sestra R. F. chcela postaviť dom na
vedľajšom pozemku k rodičovskému domu. Tento vedľajší pozemok patril K. L., pričom s touto sú aj

v príbuzenskom vzťahu, nakoľko jeho otec L. X. a jej otec L. X.V. boli nevlastní bratia. K. L. napriek
tomu, že bola vlastníčkou pozemku, tento asi 15 rokov alebo aj viac neužívala, tak ho začala užívať
rodina jeho otca L. X. s tým, že tam sadila poľnohospodárske plodiny. Užívať ho začali až vtedy, keď
nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o vydržaní. Dovtedy pozemok nevyužívali, rástla tam len tráva,
ktorú kosil otec menovaného L. X. a manžel sestry R. L. F.. Keď sa sestra R. F. chcela stavať a bola

za ich otcom ohľadne pozemku, otec sa vzhľadom na to, že K. L. pozemok neužívala rozhodol získať
k nemu vlastnícke právo vydržaním. Takto otec nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam mpč. XXX/X,
XXX/X, M. XXX, z ktorých boli potom vytvorené parcely M. XXX, XXX, XXX ešte v roku 1996. Z výpovede
žalovanej v 2. rade R. F. vyplynulo, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam nadobudla darovacouzmluvou od svojho otca L. X.. Tento získal predmetné pozemky vydržaním v roku 1996. Jej otec získal
vlastnícke právo k mpč. XXX/X zmluvou. Vlastníčkou vedľajšieho pozemku bola podľa informácie K. L.,
dcéra L. X., čiže jej nevlastná sesternica. Tento pozemok K. L. dlhé roky neužívala. Asi tak do roku 1983

na ňom robila jej mama R. X. s bratom L. X.. Oni to začali užívať až po roku 1983 na poľnohospodárske
účely. Súhlas od K. L. si otec nežiadal a K. L. tiež nikdy proti tomuto užívaniu nenamietala. R. F. nevedela
uviesť, či K. L. vedela o tomto ich užívaní, pretože v tom čase ešte bývala v O. Š., R. keď vystavala
dom vo I., tak sa do I. presťahovala. V roku 1995, keď chcela R. F. stavať dom bola za otcom a mala
záujem postaviť si dom vedľa rodičovského domu. Otec mal záujem na tom, aby získal aj pozemok,

ktorého vlastníkom nebol on, ale K. L., pričom na tomto hospodáril a tak sa zaujímal o možnosti ako
predmetný pozemok získať. Keďže ho užíval už od roku 1983, pripadala do úvahy aj možnosť vydržania.
Za týmto účelom oslovil JUDr. Igora Šafranka, ktorý vybavil všetky potrebné veci. Pokiaľ sa v notárskej
zápisnici a potvrdeniach uvádza užívanie sporných pozemkov od roku 1953 je to omyl, má tam byť
správne uvedené od roku 1983.
3.9. Žalovaní 1. až 3. sa prvýkrát k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 20.09.2012 (č.l. 50-51),

v ktorom uviedli, že so žalobou nesúhlasia.

4. Ďalšie podstatné informácie pre svoje rozhodnutie súd zistil na pojednávaní konanom dňa 18.03.2013
(č.l.76-80). Na tomto pojednávaní žalobkyňa uviedla to čo uviedla aj v žalobe samej, že došlo medzi
právnym predchodcom žalovaných 1. až 3. a jej otcom k neformálnej výmene pozemkov mpč. XXX/X R.

XXX/X, tak že sa tieto parcely zamenili, ale po dĺžke, čiže časť od cesty patrila právnemu predchodcovi
žalovaných 1. až 3. a zároveň sa na pozemku nechala prístupová cesta k ďalšiemu pozemku, ktorý
mal patriť K. L.. Všetky tieto skutočnosti sú zreteľné aj z predložených znaleckých posudkov, kde je
zaznamenané to ako mal byť zamenený užívací stav mpč. parciel XXX/X R. XXX/X.
4.1. Na tomto pojednávaní žalovaný v 1. rade L. F. uviedol, že s manželkou začal chodiť niekedy v

roku 1983. Vtedy prišiel prvýkrát k nim aj domov a evidoval, že na ľavej strane od rodinného domu je
burina a zarastený pozemok. V roku 1984 začali kosiť tento pozemok, trošku ho skultúrňovať a v roku
1985 tam mali postavený svadobný stan. Má informáciu o tom, že svokor ich oslovil v roku 1997, či
by si na tomto pozemku nechceli postaviť dom, tak sa začali vybavovať potrebné náležitosti a v roku
1998 začali stavať. Keď sa žalovaný v 1. rade pýtal svokra, že prečo je to taký zanedbaný pozemok

svokor mu povedal, že v minulosti tam sadili a pestovali zemiaky rodičia žalobkyne, ale potom prestali
a o pozemok sa nestarajú s tým, že susedia mali pripomienky, že pozemok je zanedbaný. Čo sa týka
vybavovania vlastníctva sporného pozemku svokor mu mal povedať, že bol prijatý nejaký zákon, ktorý
umožňuje na základe dobrého úmyslu uplatniť si vlastnícke právo titulom vydržania, a preto sa to takto
urobilo. Žalovaná v 2. rade R. F. uviedla, že sporný pozemok vedľa ich rodičovského domu, a na ktorom

si ona postavila spolu s manželom rodinný dom, sa užíval po smrti matky žalobkyne, tak že sa tam
sadili zemiaky a nejako sa obrábal. Následne, keď zomrela matka žalobkyne prestala tam rodina chodiť
a o pozemok sa starať. Keď uzavrela manželstvo bývala u rodičov, potom v panelovom byte a otec
začal uvažovať o tom, aby si postavili dom vedľa rodičovského domu. Poradili sa preto s advokátom
JUDr. Šafrankom, ktorý povedal, že je v platnosti zákon, ktorý umožňuje nadobudnúť vlastnícke právo

vydržaním. Pokiaľ je v zápisnici o vydržaní uvedený rok 1983, tak v tomto roku sa o sporný pozemok
mala prestať starať žalobkyňa, jej rodičia alebo príbuzní. Pokiaľ je v osvedčení o vydržaní uvedené, že
jej otec nadobudol sporné pozemky v roku 1983 od právneho predchodcu uvádza, že k tomu bližšiu
informáciu povedať nevie. Nemá vedomosť o tom, žeby existovala nejaká listina z roku 1983, ktorá by jej
otca oprávňovala k takémuto tvrdeniu, ani žiadnu takúto listinu k pozostalosti po ňom nenašli. Žalovaný

v 3. rade I. X. uviedol, že trvá na tom, že sporný pozemok sa prestal užívať zo strany žalobkyne v roku
1983, keď zomreli jej rodičia. Odvtedy tam nikto neprišiel a o pozemok sa nestarali. Vie, že bol prijatý
nejaký zákon, ktorý umožňoval vyvlastniť pozemok, keď ho nikto 10 rokov neužíval, a preto sa týmto
spôsobom postupovalo.
4.2. Z uznesenia o dedičstve po poručiteľovi L. X.Á., ktorý zomrel XX.XX.XXXX (č.l. 124) vyplýva, že

parcelu M. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a M. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 v celosti zdedil
I. X.. Následne geometrickým plánom zo dňa 22.05.2000 došlo k rozdeleniu parcely XXX/X - záhrada o
výmere XXX m2 na parcelu XXX/X - záhrada vo výmere XXX m2 a parcelu XXX/X - zastavaná plocha
o výmere XX m2.
4.3. Z darovacej zmluvy uzatvorenej vo forme notárskej zápisnice značky O. XX/XX, O. XX/XX (č.l.

132-134) vyplýva, že z pôvodných parciel M. XXX - záhrada o výmere X XXX m2 a M. XXX - záhrada
o výmere XXX m2 boli vytvorené parcely M. Č.. XXX/X - záhrada o výmere XXX m2 a M. Č.. XXX/X -
záhrada o výmere XXX m2.4.4. Na žiadosť súdu notársky úrad JUDr. Mariána Petra zaslal súdu podklady, ktoré viedli k vydaniu
zápisnice o osvedčení vydržania (č.l. 149-155). Z návrhu na vydanie osvedčenia o vyhlásení vydržania
vyplýva, že má isť o pozemky, ktoré pôvodne vlastnil otec vydržiteľa L. X., a to Š. X.. Pri delení otcovho

majetku medzi jeho deti pripadli predmetné parcely jemu, teda L. X. a až v nedávnej dobe zistil, že
právne je na neho zapísaná len ich časť.
4.5. V rovnakom duchu sú napísané aj „Potvrdenie obce“ vydané starostom I. M. dňa 05.12.1995, podľa
ktorého parcely M. XXX, XXX R. XXX od roku 1953 užíval L. X. ako aj „Čestné vyhlásenia“ B. G. R. L.
T., podľa ktorých sporné parcely užíval otec L. X., Š. X. a pri delení otcovho majetku medzi jeho deti

pripadli predmetné parcely L. X., ten až v nedávnej dobe zistil, že právne je na ňom zapísaná len ich
časť. Už v tejto časti odôvodnenia súd potrebuje uviesť, že čestné vyhlásenia sú dopredu pripravené a
absolútne rovnakého znenia. Podľa súdu nevyjadrujú vôľu osôb, ktoré ich podpísali, ale vôľu toho kto
ich na podpísanie pre tieto osoby pripravil. O tom svedčí to, že v čestných vyhláseniach sa uvádza veta,
že pri delení otcovho majetku medzi jeho deti pripadli predmetné parcely L. X., a ten až v nedávnej dobe
zistil, že právne je na ňom zapísaná len ich časť. Táto veta sa tam nachádza preto, aby sa zhodovala

so žiadosťou L. X. o vydanie osvedčenia o vydržaní.

5. K veci sa ďalej vyjadrila žalobkyňa podaním došlým súdu dňa 14.05.2014 (č.l. 168), ktorá zotrvala na
tom, že požaduje určiť, že je vlastníkom parcely mpč. XXX/X, tak ako mala byť neformálne zamenená
jej otcom a právnym predchodcom žalovaných.

6. Vo veci bol podaný dňa 04.09.2015 znalecký posudok č. XX/XXXX (č.l. 230-240), ktorý zobrazil
pôvodnú mpč. XXX/X, XXX/X R. XXX/X. Zároveň znalec uviedol, že sa mu nepodarilo získať podklady,
ktoré by preukázali zámenu pozemkov počas výstavby rodinného domu L. X., tak aby vznikla prístupová
cesta o šírke cca 6 m na zadné plochy. Zároveň znalec vyhotovil aj obrázok zachytávajúci užívací stav

sporných parciel.

7. Vo veci bolo dňa 03.05.2016 vykonaná ohliadka na mieste samom výsledky, ktorej slúžili znalcovi na
zobrazenie do súčasného katastrálneho stavu toho, o čom si žalovaní v 1. až v 3. rade mysleli, že ide o
pozemok patriaci K. L., pričom ukázali uvedené spôsobom, ktorý zachytil znalec v znaleckom posudku

č. XX/XXXX (č.l. 273-276), pričom ich informácie o tom, čo patrí žalobkyni zodpovedali tvrdenému
umiestneniu pôvodných mpč. XXX/X R. XXX/X po ich neformálnej zámene teda tak, že K. L. ostala
prístupová cesta okolo pozemku žalovaných, tak aby sa dostala na svoju parcelu mpč. XXX/X.

8. Pokiaľ ide o následnú obranu žalovaných, tí prostredníctvom právnej zástupkyne (č.l. 380-382)

v stanovisku doručenom súdu dňa 15.03.2019 ako aj v ďalších stanoviskách uviedli, že pokiaľ
ide o vydržanie majú za to, že bola daná dobromyseľnosť ich právneho predchodcu a neskôr aj
dobromyseľnosť ich. Zároveň poukázali na vydržanie prostredníctvom zákona č. 293/1992 Z.z. a citovali
rozhodnutie Najvyššieho súdu č. 6Cdo/47/2012, podľa ktorého majú za to, že sú riadnymi vlastníkmi
sporných pozemkov. Taktiež majú za to, že priznanie nároku žalobkyne by bolo rozporné s dobrými

mravmi, keďže táto sa dostatočne nezaujímala o svoje vlastníctvo.

9. Žalobkyňa v priebehu konania ďalej vzniesla námietku, že podľa jej názoru parcely M. XXX/X, XXX/X
neboli súčasťou zvyškovej mpč. XXX/X, a teda žiadnym spôsobom neboli prejednané v dedičstve. Na
uvedené odpovedal znalec Ing. Jozef Bujňák (č.l. 418) tak, že podľa kópie originálu LV Č.. XXX v čase

dedičského konania po L. X. v roku XXXX boli pozemky teraz vedené ako parcela registra CKN č. XXX/
X R. XXX/X súčasťou zvyškovej mpč. XXX/X. Parcela registra N. Č.. XXX bola do LV č. XXX zapísaná
až v roku XXXX pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych úvah:

10. Podľa § 80 písm. c) OSP - Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 137 písm. c) CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
Otázka prípustnosti určovacej žaloby je závislá od toho, či na požadovanom určení je daný naliehavý
právny záujem. To sa týka ako úpravy OSP, tak aj súčasnej úpravy v C.s.p.Vzhľadom na to, že vo veci ide o tzv. určovaciu žalobu podľa § 137 písm.c) C.s.p. (predtým § 80
písm.c/ O.s.p.) súd sa primárne musel zaoberať otázkou, či na požadovanom právnom určení je daný
naliehavý právny záujem. Podľa § 137 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby

sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý
právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne určenie). Takéhoto určenia
sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v
tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení

potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by
ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny záujem na určení
je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý
je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť.
Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia
vyplýva, nemá preventívna ochrana poskytovaná podľa ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. žiadny zmysel

a význam. Vo väčšine prípadov preto v takomto prípade nemôže mať žalobca naliehavý právny záujem
na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je.
Vzhľadom na to, že
- žalobkyňa nie je ako vlastník sporných pozemkov zapísaná v katastri nehnuteľností,
- kladný určovací výrok potvrdí to, že v čase smrti boli vlastníkom ďalších sporných parciel jej právni

predchodcovia, čo následne umožní viesť dodatočné dedičské konania,

je na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

11. Podľa § 129 ods.1 OZ - Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva

právo pre seba.
Podľa § 130 ods.1 OZ - Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods.1 OZ - Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods.3 OZ - Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
11.1. Ustanovenie § 134 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti
ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej

držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie
vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto
dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti. Opakom
ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok
nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri

zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným
držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý
faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu
vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej

držby počas celej zákonom ustanovenej doby. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je
so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom
medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa,
pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať „so zreteľom na všetky okolnosti“. Súdna prax
je jednotná v tom, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že

mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť,
ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých
došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom
možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol rozpoznať, že mu vec alebo právo skutočne patrí.
Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú aj okolnosti týkajúce sa právneho

dôvodu nadobudnutia práva (právneho titulu), teda tzv. uchopenia sa držby. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. V dobrej viere je teda držiteľ, ktorý sa domnieva, že mu
držaná vec alebo vykonávané právo patrí, aj keď v skutočnosti tomu tak nie je. Držiteľ je teda ohľadomexistencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať k právnym skutočnostiam, k osobám alebo
k právnej úprave. Základom oprávnenej držby je teda ospravedlniteľný omyl. Ospravedlniteľný je
omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou opatrnosťou, ktorú možno so

zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu požadovať. O ospravedlniteľný omyl naopak nejde vtedy,
ak mýliaca sa osoba z nedbalosti nevyužila možnosť overiť si skutočnosti rozhodujúce pre uskutočnenie
právneho úkonu. Pre naplnenie dobrej viery teda nestačí negatívne presvedčenie držiteľa, že nekoná
neoprávnene, ale je nutné pozitívne presvedčenie, že mu vec alebo právo náleží.

12. Právny predchodca žalovaných L. X. sporné pozemky výrokom rozsudku prisúdené žalobkyni
katastrálne nadobudol vydržaním. V prejednávanej veci však o dobromyseľnosť na jeho strane nemohlo
ísť ani náhodou, keďže vedel, kto je vlastníkom sporného pozemku (žalobkyňa), v osvedčení o vydržaní
klamal, že ho nadobudol od právneho predchodcu a že pozemok bol v užívaní jeho otca (o čom však v
priebehu konania zo strany žalovaných 1. - 3. nebola ani zmienka) a vlastníctva žalobkyne sa zmocnil
uzurpáciou. L. X. nemal k dispozícii žiadnu skutočnosť, ktorá by ho oprávňovala si myslieť (čo len

subjektívne), že mu pozemok žalobkyne patrí na základe právnej skutočnosti, v prípade bezvadnosti
ktorejbymoholvlastníckeprávonadobudnúť.Uvádzanierokuzačiatkuužívania(ajkeďužívanievedome
cudzieho pozemku bez ďalšieho k vydržaniu nemôže viesť) ako roku XXXX bolo ďalším prejavom zlej
vôle L. X., ktorý zneužil to, že novela OZ č. 131/1982 Zb. od 01.04.1983 vrátila do slovenského právneho
poriadku inštitút držby.

13. Poukaz žalovaných na rozhodnutie ÚS SR: R - 48/2018 (Pri poskytovaní súdnej ochrany v súvislosti
s nadobúdaním vlastníckeho práva vydržaním treba za podstatu a zmysel základného práva na ochranu
vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl.

36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd považovať taký výklad ustanovenia
§ 134 Občianskeho zákonníka, ktorý podporuje zákonnú intenciu uviesť do súladu dlhodobý faktický
stav nepretržitej držby oprávneným držiteľom (ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o
svojom domnelom vlastníckom práve) so stavom vlastníckym. A contrario, výklad, ktorý túto možnosť

vylučuje, resp. ju obmedzuje podstatným spôsobom, nemôže byť považovaný za ústavne konformný.
Pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ objektívne mohol byť
presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce,
že pritom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také
nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú

vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo preukázateľne išlo o dar
ako bezodplatné plnenie.) je irelevantný, pretože L. X.Ľ. v roku XXXX kúpil pozemok mpč. XXX/X a
bol účastný zápisu do pozemkovej knihy a teda nemohol byť dobromyseľný v tom, že k nadobudnutiu
pozemku postačuje ústna zámenná zmluva, naviac nie s majiteľom pozemku (žalobkyňou) ale s jej
otcom. Z rovnakých dôvodov dobromyseľná vo vzťahu k neformálnej výmene nemôže byť ani žalobkyňa.

Nadobudnutie sporného pozemku z jeho strany tak nebolo poctivé a na rozdiel od prípadu uvedeného
v rozhodnutí ÚS SR nešlo o nadobudnutie (vydržanie) na základe dvojstranného (aj keď neplatného)
právneho úkonu.

14. V rámci právnej argumentácie súd poukazuje na nasledujúce súdne rozhodnutia:

O rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/12/2010 - Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami
žalobcov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa
stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho
práva vydržaním.
O rozhodnutie NS SR sp. zn. 6MCdo/17/2010 - Ak žalovaná preukazovala nadobúdací titul svojej

právnej predchodkyne predložením notárskej zápisnice o osvedčení vyhlásenia o vydržaní, osvedčovala
táto listina, ako na to správne poukázal generálny prokurátor, iba pravdivosť toho, že ju spísala
notárka a že Eva Janíková urobila pred notárkou vyhlásenie. Neosvedčovala však existenciu podmienok
vydržania, najmä podmienku oprávnenej držby (len vyhlásenie o týchto podmienkach). Predloženie tejto
listiny, ktorú inak odvolací súd navyše nesprávne považoval za nadobúdací titul vlastníckeho práva,

preto nemalo za následok prechod dôkazného bremena na žalobcov, t. j. ich povinnosť preukazovať
neexistenciu oprávnenej držby Evy Janíkovej. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania pravdivosti
obsahu uvedenej listiny zostalo na žalovanej, ktorá z nej vyvodzovala pre seba priaznivé právne
dôsledky.15. Výrok rozsudku č. IV. - podľa názoru súdu tak žalobkyňa nikdy neprestala byť vlastníkom (podstatnej
časti) mpč. XXX/X. Vzhľadom na to, že žalovaní vzhľadom na svoj vek (roky narodenia XXXX, XXXX

R. XXXX) neboli účastní kúpy mpč. XXX/X ich právnym predchodcom L. X. a ani neformálnej zámeny
pozemkov, nebolo preukázané, že neboli dobromyseľní vo vzťahu k pozemku užívanému ich právnym
predchodcom L. X.. Potom súd žalobkyni prisúdil pozemok, ktorý zodpovedá prekrytiu stavu pozemku, o
ktorom si žalovaní mysleli, že patrí žalobkyni (a teda ani neskôr nemohli byť dobromyseľní vzhľadom na
všetky okolnosti k spôsobu jeho nadobudnutia L. X.) a skutočným polohovým a geometrickým určením

parcely žalobkyne mpč. XXX/X. Časť pozemku, ktorá sa žalobkyni neprinavrátila“ predstavuje časť, o
ktorej si žalovaní vzhľadom na dlhodobé užívanie L. X. mohli dobromyseľne myslieť, že mu skutočne
patrí.
15.1. Poukaz žalovaných na rozhodnutie NS SR: R - 125/2014 (Sama skutočnosť, že s účinnosťou
od 1. decembra 2000 boli zrušené ustanovenia § 2 až§9 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, nemá za následok zánik
oprávnenej držby toho, kto je v katastri nehnuteľností vedený ako vlastník držanej nehnuteľnosti.) je
irelevantný, pretože v prejednávanej veci nešlo o vydanie osvedčenia podľa zákona č. 293/1992 Zb. ale
o vydanie osvedčenia iba podľa Notárskeho poriadku. O uvedenom svedčí to, že napriek požiadavke

súdu na notára o zaslanie všetkých listín, ktoré viedli k osvedčeniu mu nebolo predložené oznámenie
podľa § 7 písm.e) zákona č. 293/1992 Zb. - Na základe návrhu o vydanie osvedčenia notár vyhotoví
oznámenie, v ktorom uvedie výzvu, aby každý, kto sa cíti byť návrhom dotknutý vo svojich právach,
podal do 60 dní odo dňa zverejnenia výzvy podľa § 8 ods. 1 svoje námietky proti vydaniu osvedčenia
u notára alebo na obecnom úrade, s poučením, že inak sa osvedčenie vydá navrhovateľovi“ a podľa §

8 ods.2 - Po uplynutí lehoty uvedenej v § 7 písm. e) notár vyznačí na oznámení dátum jeho zvesenia
a založí ho ako súčasť spisu spolu s oznámením obce o zverejnení oznámenia v obci; oznámenie je
obec povinná doručiť notárovi do piatich dní od uplynutia lehoty uvedenej v § 7 písm. e), a to spolu s
doručenými námietkami.
Ani prípadná aplikácia R - 125/2014 by však názor súdu nezmenila, nakoľko je potrebné znovu

zopakovať, že L. X. vedel kto je vlastníkom sporného pozemku, uvedené notárovi neoznámil a nepodal
žalobu voči žalobkyni o určenie vlastníckeho práva ale pristúpil k postupu, ktorý by žalobkyňu zbavil
majetku bez toho, aby vedela, že sa takýto postup na podnet L. X. začal diať.

16. Výrok rozsudku č. V. - z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po odčlení parciel mpč. XXX/X R.

XXX/X zostal vlastníkom zostatkovej mpč. XXX/X (ktorej súčasťou v stave KNC sú parcely XXX/X R.
XXX/X) L. X. v rozsahu XX/XXX a R. X. v rozsahu X/XXX. Ak teda po L. X. bol predmetom dedia podiel
XX/XXX, tak do dedičstva po ňom patrí podiel XX/XXX a do dedičstva po R. X. patrí podiel X/XXX. Súd
nemohol brať do úvahy Dohodu o vyrovnaní dedičských podielov zo dňa XX.XX.XXXX, kde bol uvedený
podiel L. X. XX/XXX, keďže predmetom mohol byť podiel ním iba skutočne zdedený a preto dohoda,

ktorá nemá konštitutívny charakter v tejto časti je nad rozsah podielu XX/XXX neplatná.
16.1. Pri tomto výroku súd aplikoval súdnu prax uvedenú v rozhodnutí NS SR: R R 32/2011 - V
konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, ide
o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované určenie sa tu vzťahuje k
okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu mať vplyv na rozhodnutie

súdu. Požadované určenie sa tu vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto dni,
nemôžu mať vplyv na rozhodnutie súdu. Treba dodať, že ak súd vyhovie žalobe požadujúcej uvedené
určenie a vec je následne prejednaná v konaní o dedičstve ako majetok poručiteľa, nepotvrdzuje
rozhodnutie o dedičstve (osvedčenie o dedičstve), že dedič je v súčasnosti vlastníkom veci. Po smrti
poručiteľa môžu vo všeobecnosti nastať právne skutočnosti, s ktorými právny poriadok spája vznik

vlastníctva niekoho iného (napríklad vydržaním); v konaní, v ktorom sa zisťuje, či určitá vec bola v čase
smrti poručiteľa v jeho vlastníctve, sú však takéto (neskoršie) skutočnosti právne bezvýznamné.
16.2. Vzhľadom na uvedenú súdnu prax nepripustil súd zmenu žaloby (výrok č. II., § 143 ods.1
C.s.p. - Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na
konanie o zmenenej žalobe.), keďže otázka vlastníctva uvedená v návrhu na zmenu žaloby predmetom

dokazovania súdu nebola a ani na ohliadke neboli žalovaní dopytovaní akým spôsobom začali užívať
parcely v GP označené ako XXX/X R. XXX/X. Nebolo možné teda vylúčiť, že po smrti L. X. nastali právne
skutočnosti, ktoré mohli viesť k vzniku vlastníctva inej osoby ako osoby uvedenej v návrhu na zmenu
žaloby.17. Podľa § 79 C.s.p. - Na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt.
Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu. V

súvislosti s nepripustením zmeny žaloby, nepripustil súd ani pripustenie žalovaných 5a. - 5e. na stranu
žalobcu, keďže títo na oboch stranách sporu vystupovať nemôžu (a žaloba voči ním späťvzatá nebola).

18. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods.2 C.s.p. - Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 260 C.s.p. - Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade výdavkov
spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
18.1. V prejednávanej veci postupoval súd podľa základnej náhradovej zásady a to zásady úspechu. Vo
veci vypracovaný znalecký posudok neslúžil na určenie výšky plnenia ale na nevyhnutnú identifikáciu
požadovaného plnenia. Úspech žalobkyne teda nie je bez ďalšieho daný iba úspechom v základe

nároku. Žalobkyňa chcela prisúdiť XXX m2 a prisúdené jej bolo XXX m2. Úspech žalobkyne - 77,63%,
úspech žalovaných - 22,37%, čistý úspech žalobkyne a jej nárok na náhradu trov konania - 55,26%.
18.2. Žalobkyňa pôvodne žiadala určiť, že do dedičstva patrí spolu XXX/XXX a úspešná bola v
rozsahu XX/XXX (XX/XXX + X/XXX). Úspech žalobkyne - 37%, úspech žalovaných - 63%, čistý úspech
žalovaných 26%.

18.3. Vo vzťahu k znalcovi poňal súd predchádzajúce samostatné nároky ako celok a preto pri celkovom
úspechu žalobkyne 57% (77,63% + 37% / 2) je povinná nahradiť znalečné v rozsahu neúspechu 43%.
Žalovaní pri celkovom úspechu 43% sú povinní nahradiť znalečné v rozsahu neúspechu 57%.
18.4. Náhradu trov konania voči žalovaným 4. a 5a. - 5e. žalobkyni nepriznal, keďže títo v konaní aktívni
neboli, žalobe neodporovali a účastní konania boli z dôvodu potreby možnosti prejednania veci za účasti

všetkých dedičov po zomrelých rodičoch žalobkyne.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené nepovažoval súd vykonanie dôkazu daňovými priznaniami na sporné
pozemky za potrebné, keďže daň z nehnuteľnosti mali ako katastrálni vlastníci platiť žalovaní 1. -3. a
nie žalobkyňa a uvedené by pre konanie neprinieslo nič podstatné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.