Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 4, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 40P/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120200635
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamila Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2120200635.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: F. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako otec, toho času u matky, zastúpené
procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, so
sídlom Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa rodičov: matka M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XA,
M., zastúpená Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r. o., so sídlom Nám. Sv. Michala
30/27, Hlohovec, IČO: 36 862 347, a A. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, zastúpený advokátskou
kanceláriou Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635 970, o návrhu
matky na zmenu úpravy výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá F. R., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia budú oprávnení a povinní zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach.

III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej F. sumou 120 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho
ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Súd styk otca s maloletou F. neupravuje.

V. Daňový bonus a prídavok na dieťa maloletú F. si bude uplatňovať matka.

VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 17P/27/2014 - 290 zo dňa 10.03.2016 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/34/2016 - 406 zo dňa 28.11.2016 v časti
týkajúcej sa úpravy práv a povinností rodičov k maloletej F..

VII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.01.2020 sa matka domáhala zmeny úpravy výkonu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu F. R., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnila tým, že rozsudkom
Okresného súdu Trnava v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave súd o. i. schválil zverenie
maloletej F. na čas po rozvode do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch od nedele od
18 tej hodiny do nasledujúcej nedele do 18tej hodiny s tým, že rodič, v osobnej starostlivosti ktorého mala
byť maloletá nasledujúci týždeň, si dieťa prevzal v mieste bydliska druhého rodiča. Výživné počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti k maloletej F. súd neurčil. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti
zohľadňuje záujem maloletého dieťaťa so zabezpečením rovnocenného kontaktu s oboma rodičmi s
cieľom rozvoja osobnosti dieťaťa a riadneho uplatňovania jeho práv, potrieb a záujmov. Tieto princípy a
výhody sa začali u nich vytrácať až nakoniec úplne vymizli. Otec si svojvoľne zamieňal párny a nepárnytýždeň s úmyslom neodovzdať maloletú matke, počas vianočných prázdnin neodovzdal maloleté dieťa
matke v stanovenom čase, neodovzdávala dieťa načas. Otec sa vyhováral na vôľu maloletého dieťaťa,
ktorejsapodľaotcanechceloísťkmatke.Počasletnýchprázdninvauguste2019maloletáF.odmietlaísť

kmatkestým,žechceeštezostaťuotca.Matkavdobrejvôlivyhovieťmaloletejsasotcomdohodla,žeju
nechá o týždeň dlhšie a taký istý čas ju potom nechá otec u matky. Tento čas sa predĺžil o tri týždne a keď
sa dieťa nechcelo vrátiť ani po tomto čase k matke, otec sa matke vysmieval, preto bola nútená oznámiť
túto skutočnosť na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Hlohovci a na Obvodné oddelenie Policajného
zboru v Hlohovci dňa 20.08.2019. Po tomto čase sa maloletá striedala podľa rozsudku do dňa, keď sa

vyjadrilamatke,žesaotcabojí,nechcesaknemuvrátiť.Uviedla,žejejbránilkontaktovaťmatkuajvtedy,
keď sama na neho naliehala, že chce ísť k matke, zobral jej telefón, prikázal jej zostať v izbe ako trest
a blokoval jej kontakt na matku v telefóne. V snahe kontaktu s maloletým dieťaťom sa otec pokúsil prísť
za dieťaťom do školy, kde vyvolal konflikt, ktorým ohrozoval matku maloletej a maloleté dieťa. Maloletá
F. sa odvtedy bojí otca ešte viac, odmieta k nemu ísť. Nechcela s ním stráviť ani vianočné sviatky
ani nový rok. Dôvodom na určenie striedavej osobnej starostlivosti boli vhodné možnosti na výchovu

a starostlivosť u oboch rodičov. Ukázalo sa, že tento systém nie je pre potreby maloletej F. vhodný,
sú tak vytvárané zbytočné konflikty a tlak na psychiku maloletej. Medzi rodičmi ani nefungovala žiadna
komunikácia. Riadna komunikácia a spolupráca rodičov je pritom jednou zo základných podmienok
striedavej starostlivosti o dieťa. S otcom sa podľa matky nedá na ničom dohodnúť. Preto žiadala, aby
súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej F.

sumou 120 Eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Dňa 02.03.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie otca, v ktorom uviedol, že návrh matky považuje
za nedôvodný, klamlivý a zavádzajúci. Maloletá F. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov, keď súd vychádzal zo záverov znaleckých posudkov a z názoru maloletého dieťaťa,

ktoré uviedlo, že by sa jej páčilo, ak by bola týždeň u mamy a týždeň u otca. Nie je pravdou, že by
si zamieňal párny a nepárny týždeň s úmyslom neodovzdania maloletej F. matke. Otec nikdy nebránil
tomu, aby bola maloletá F. v kontakte s matkou alebo ju navštevovala. Klamlivé sú tvrdenia matky, že
otec mal maloletú ovplyvňovať. Predkladá fotografie z komunikácie matky s maloletou, kedy matka
vnucovala maloletej myšlienku a pocit strachu z otca a obavy, že sa už s matkou nikdy neuvidia. K

udalostiam z leta 2019, otec nebránil maloletej a ani jej nezakázal stretnúť sa s matkou, v danom
období maloletá odmietala za matkou chodiť. Za matkou odmietla chodiť a stretávať sa s ňou aj ostatné
ich deti, ktoré sú v súčasnosti už plnoleté. Otec popiera skutočnosť, že by sa snažil dosiahnuť stav,
kedy by maloletá nemohla komunikovať alebo stretávať sa s matkou. F. má vlastný telefón, s ktorým
si s matkou pravidelne telefonovala a vymieňala správy počas starostlivosti u otca. Nie je pravdivé

tvrdenie matky, že by mal otec ohrozovať matku aj maloletú F. pri stretnutí v škole, pretože matka sa
stretnutia ani nezúčastnila. Maloletá sa snažila pri tomto stretnutí otcovi vyhnúť - z dôvodu strachu
pred matkou, ak by sa dozvedela, že sa spolu rozprávali - avšak mu oznámila, že sa k nemu vráti.
Matka v celom návrhu opisuje údajné správanie otca, ktoré je ale vlastné práve matke. Preberanie
prebiehalo tak, že ak šla maloletá F. od otca k matke, matka sedela v aute, čakala na maloleté dieťa, otca

nepozdravila a odišla. Keď išlo dieťa od matky k otcovi, matka iba otvorila dvere, postrčila ju von z bytu
a zvrela dvere. Otec sa s matkou snažil komunikovať o prípadných zdravotných problémoch, školských
potrebách či iných aktivitách, avšak matka tieto snahy ignorovala. Maloletá nemá z otca strach a nikdy
nemala. Je predsa nelogické, aby dieťa, ktoré vzrastalo so svojimi súrodencami u otca, následne bez
akéhokoľvek dôvodu zmenilo svoj názor a zrazu chcelo žiť s druhým rodičom a voči otcovi pociťovalo

strach. Následne otec uviedol k správaniu matky, že: v lete 2019, kedy maloletá chcela ostať dlhšie u
otca,matkapsychickyvydieralamaloletústým,žeaksanevrátiknej,predájejpsa(Z.);matkavnucovala
maloletej predstavy, že už sa nikdy neuvidia, pretože maloletá neodpisovala na správy z dôvodu, že
jedla; vo vnucovaní týchto predstáv matka pokračovala a aj napriek ubezpečeniu maloletej, že k nej
príde; okrem toho matka vnucovala maloletej, že má z otca strach a že keď sa k nemu vráti, že už

sa nikdy neuvidia. Tieto slová matka adresovala dcére potom, ako ju M. (brat maloletej F.) kontaktoval
ohľadom lyžovania a bicyklovania. Z uvedeného vyplýva, že maloletá nemá v skutočnosti z otca strach,
ale tieto myšlienky sú jej vnucované matkou; matka zrejme diktuje maloletej, čo má odpisovať na správy
otcovi, prípadne jej bratovi; napriek vyššie uvedenému matke presviedča dcéru, že je vydieraná zo
strany otca. Na preukázanie týchto skutočností vyplývajúcich z komunikácie medzi matkou a maloletou

žiadal vyzvať matku alebo umožniť otcovi predložiť ju ako dôkaz v súlade s ustanovením článku 11
Civilného mimosporového poriadku. Otec mal za to, že záujem matky na súkromí nemôže prevážiť nad
záujmom maloletého dieťaťa a jeho zdravom duševnom vývine a zachovaní väzieb s otcom. Odkedy sa
nachádza v starostlivosti matky, má dcéra zhoršený prospech v škole, z čoho otec usudzuje, že matkaju nedostatočne pripravuje a zanedbáva jej školské povinnosti. Je zrejmé, že nie z otca má maloletá
F. strach, ale tento môže mať jedine z matky. Zrejme sa obáva vrátiť k otcovi späť, lebo v minulosti a aj
v súčasnosti je matkou psychicky vydieraná, vnucuje jej myšlienku, že má mať strach z otca a z toho,

že sa už neuvidia, ak sa k nemu vrátiť. Matka nepriamo dáva na výber maloletej, že buď zostane s
ňou, alebo o ňu príde, ak sa vráti k otcovi. Matka nemá záujem ani ochotu sa s druhým rodičom na
starostlivosti o dieťa dohodnúť, hoci otec v predchádzajúcom konaní prejavil vôľu podrobiť sa striedavej
starostlivosti. Matka neuznáva dôležitosť otca v živote maloletého dieťaťa, preto je vylúčené, aby bolo
v jej osobnej starostlivosti. Otec mal snahu komunikovať, podrobil sa striedavej osobnej starostlivosti,

nikdy nebránil rozvíjaniu vzťahu maloletej s matkou. Preto navrhol pribratie znalca za účelom posúdenia
osobnosti rodičov a maloletej F. a zistenia jej skutočnej vôle, či má strach z otca a či sa k nemu skutočne
nechce vrátiť alebo sú tieto jej údajné predstavy iba vplyvom výchovných metód matky, ktorá sa snaží
maloletú vytrhnúť z prostredia otca. Preto navrhol návrh matky zamietnuť.

3. Dňa 05.06.2020 bolo súdu doručené doplňujúce vyjadrenie otca, v ktorom otec uviedol, že maloletá

v súčasnosti neodpovedá na správy otca a ani jej brata M.a. Ako zákonný zástupca má prístup k
elektronickým dokumentom a hodnoteniu maloletého dieťaťa v škole. Otec zistil, že triedny učiteľ dcére
vytýkal, že neposiela vypracované úlohy z predmetom pravidelne. Otec sa na webovej stránke školy
dozvedel, že maloletá má nasledovný prospech z vyučovacích predmetov: matematika 3, biológia 2,
geografia 2, slovenský jazyk a literatúra 4, matematika 4, slovenský jazyk a literatúra 3, biológia 4. Len

pre úplnosť uviedol, že v predchádzajúcich rokoch bola maloletá na konci školského roka vyznamenaná,
kým aktuálne v starostlivosti matky je jej hodnotenie v škole na priemernej úrovni. Otec považuje za
zarážajúce, že matka s maloletou netrávi čas a nepomáha jej s prípravami do školy. Uvedené len
potvrdzuje, že matka drží maloletú ako „rukojemníka", aby dostávala od otca výživné, pričom o maloletú
a jej starostlivosť nemá skutočný záujem. Matka dokonca maloletej v SMS-správe vytkla, že úlohy

neposiela pravidelne, a aby si na to dala pozor, lebo to bude proti nej, keď sa to bude preberať na súde.
Ďalej matka uviedla, že nech si dáva na to pozor, keď chce s ňou bývať. Uvedené vťahovanie maloletej
zo strany matky do súdnych sporov a vplývanie na ňu spôsobom, aby sa lepšie pripravovala (hoci je
úlohou a povinnosťou rodiča dozerať a vychovávať svoje dieťa), lebo inak sa to bude riešiť na súde a
nebudú potom môcť spolu bývať, je iba ďalším dôkazom o vydieraní maloletej zo strany matky, ktorá

jej opäť nepriamo dáva na výber - buď otec alebo matka. Vyššie uvedené spolu s ďalšími dôkazmi otca
pritom jednoznačne potvrdzujú, že maloletá nemá skutočný strach z otca, ale tento iba matka navodzuje
jej správaním, komunikáciou, vydieraním a stavaním ju do pozície, kedy si má sama vybrať rodiča, s
ktorým chce žiť. Toto správanie matky pritom ohrozuje duševnú a psychickú integritu maloletej, pretože
rola otec zohráva v jej živote nie nepatrnú úlohu. Otec poukázal na neprípustné správanie matky, ktorá

maloletej F. umožňuje stretávať sa s chlapcami, dokonca ju sama za nimi vozí, s čím otec nesúhlasí,
pretože F. ešte nie je vo veku, kedy by sa mohla stretávať s chlapcami. Poukazuje i na to, že staršia
dcéra Timea, ktorá je už dospelá, počas jej neplnoletosti žila s matkou a v 17tich rokoch otehotnela s
podstatne starším mužom a nedokončila ani strednú školu. Všetky tieto skutočnosti podporujú záver
o nevhodnom výchovnom prostredí matky, ktorej zámerom nie je mať maloletú vo svojej starostlivosti,

ale viesť pomyselný boj s otcom a odtrhnúť ho od spoločného dieťaťa. Celé to vníma ako kompenzáciu
matky za konanie o vyporiadanie BSM, kde sa matka dožadovala vyplatenia viac ako 55.000 Eur, pričom
k vyplateniu došlo na základe súdom schváleného zmieru iba sumy 28.500 Eur.

4. Dňa 07.07.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie matky, ktorá zotrvala na tom, že otec si často zamieňa

párny a nepárny týždeň s úmyslom neodovzdania maloletej F. matke a často bránil tomu, aby maloletá s
matkou bola v kontakte počas doby, po ktorú mala byť maloletá u otca. Fotografie z komunikácie medzi
maloletou a matkou žiadne skutočnosti podstatné pre toto konanie nepreukazujú (teda nedokazujú,
ako uvádza otec, že „matka maloletej F. vnucovala myšlienky a pocity strachu z otca a obavy, že už
sa s matkou nikdy neuvidia“), obsah komunikácie na fotografiách predložených otcom je iný, než v

skutočnosti bol. Tieto fotografie nanajvýš preukazujú to, že otec protiprávnym spôsobom opakovane
zasahoval do súkromia matky a aj maloletej. Ak by skutočne k takémuto vážnemu zásahu do práva na
súkromia došlo, neobstoj í chabá argumentácia otca akousi „nutnou obranou“ alebo „krajnou núdzou“.
Takýto dôkaz je podľa názoru matky v súdnom konaní neprístupný. Taktiež nie je pravdivé tvrdenie otca,
že by sa maloletej F. podstatne zhoršil prospech v školskom roku 2019/2020. Dňa 30.6.2020 dostala

maloletá F. vysvedčenie a podľa tohto vysvedčenia mala z hodnotených predmetov samé jednotky a iba
jednu dvojku t. j. prospela s vyznamenaním (matka poznamenáva, že došlo teda k oproti prvému polroku
školského roka 2019/2020 k zlepšeniu prospechu maloletej a že do úvahy sa pri ďalšom štúdiu berie
výsledok žiaka za II. polrok). Toto vysvedčenie matka dokladá súdu v prílohe tohto vyjadrenia. Tiež nieje pravda, že maloletá v minulosti zanedbávala jej školské povinnosti vinou matky. Nie je ani pravda, že
by v minulosti matka bola obmedzená vo výkone rodičovských práv (vtedy maloletá R. bola zverená do
osobnej starostlivosti matke, maloletý M. otcovi a maloletá F. bola zverená obom rodičom do striedavej

osobnej starostlivosti). Postup otca a jeho postoje najlepšie preukazuje samotný obsah súdneho spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 17P/27/2014 a tiež spis Krajského súdu Trnava, sp. zn. 23CoP 134/2016.
Nepravdivým a absurdným tvrdením je tvrdenie otca, že matka mala záujem maloletú uniesť (v čase,
keď sa nachádzala u otca), pričom otec sa za pomoci polície mal domáhať, aby matka maloletú vrátila
do jeho starostlivosti. Tak ako to vyplýva aj zo spomenutých súdnych spisov, otec maloletej zneužíva

súdne a iné konania na neustálu šikanu matky maloletej. Maloletá má strach z otca a z tohto dôvodu
sa zrejme obáva vrátiť k otcovi späť. Matka sa naproti tomu snaží pôsobiť na maloletú F. výchovne tak,
aby i zachovala vzťah aj k otcovi a tento ďalej rozvíjala. Nie je pravda, ako uvádza otec maloletej ,,je
matkou psychicky vydieraná, vnucuje jej myšlienku, že má mat strach z otca a z toho, že sa neuvidia, ak
sa k nemu vráti“, ale naopak (a to napriek príkoriam, ktoré od otca maloletej matka v minulosti vytrpela)
vysvetľuje maloletej, že má aj otca a že sa má aj s ním stýkať. Maloletá reaguje na toto nabádanie matky,

aby si zachovala vzťah aj s otcom odmietavo a podráždene. Matka sa preto domnieva, že maloletá,
ako dospievajúce dievča prežila s otcom podobnú skúsenosť ako jej sestra R., pričom tieto negatívne
skúsenosti oboch dievčat pramenia z necitlivého a nechápavého postoja otca k potrebám a spôsobu
komunikácie s dievčatami v pubertálnom veku. Matka neupiera vo vzťahu k otcovi právo maloletého
dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, ale sa domnieva, že otec by mal prihliadať na

záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby. Ako veľmi výstižný príklad
nevhodného postoja otca k maloletej nerešpektujúceho jeho citové väzby je otcovo vnímanie vzťahu
F. k spolužiakom a spolužiačkam z triedy. Odhliadnuc od toho, že otec maloletej číta jej komunikáciu
s matkou a so svojimi kamarátmi (a narúša súkromie ako jej samej, tak aj kamarátov maloletej, s
ktorými si píše), otec maloletej z komunikácie musel vedieť, že matka dcéru vezie za kamarátmi a to nie

hocijakými kamarátmi, ale za spolužiakmi a spolužiačkami z triedy maloletej. Matka tak učinila z dôvodu,
že jej záleží na spoločenskom živote dcéry a nechcela dopustiť, aby zostala dcéra bez kamarátiek a
kamarátov. Je príznačné, že otec maloletej nechápe, že dcéra si vzhľadom na svoj vek a vzhľadom
na školský kolektív vytvára aj sociálne väzby v tomto pre maloletú pracovnom kolektíve a že nie je
možné k nej pristupovať rovnakým spôsobom, ako keď mala tri roky. Otec maloletej tieto vývinové

potreby dcéry nechápe alebo účelovo nechce chápať. Matka sa domnieva, že duševný a citový vývin
dieťaťa maloletej je ohrozený práve v tej časti striedavej osobnej starostlivosti, keď je maloletá u otca. K
vyporiadanie BSM, otec ani kompromisnú sumu vyrovnacieho podielu v sume 28.500 Eur matke doteraz
nevyplatil. K návrhu na pribratie znalca do konania matka uviedla, že s týmto návrhom nesúhlasí, pretože
povedie len k ďalšej traumatizácii maloletej dcéry. Pokiaľ otec maloletej stále uvádza, že mu matka

odmieta maloletú odovzdať, toto tvrdenie nie je pravdivé. Otec maloletej s matkou žiadnym spôsobom
nekomunikuje, v určený čas sa pre maloletú nedostavuje a ani nepíše kedy si pre maloletú chce prísť,
alebo ju aspoň vidieť. Je zarážajúce, že otec maloletej nemal záujem o maloletú ani počas vianočných
sviatkov. Počas striedania si maloletej otec sa nikdy nesnažil s matkou nadviazať komunikáciu ohľadne
maloletej, dokonca keď musela ísť maloletá na vyšetrenie do Trnavy, matke nadával v telefóne že on na

to nemá čas a nikam s ňou nepôjde, dokonca aj maloletá prosila matku, aby sa posnažila to vybaviť na
iný termín, aby tam mohla ísť s ňou. Pokiaľ ide o urážajúcu invektívu vo vzťahu k dcére R. (pokiaľ otec
nepravdivo uvádza, že R. otehotnela s podstatne starším mužom a nedokončila školu) R. je šťastne
vydatá a školu dokončila. Toto vyjadrenie otca maloletej len dokumentuje jeho problematický vzťah so
svojou dcérou. Okrem toho matka považuje za potrebné uviesť, že práve matka maloletej bola tou

osobou, ktorá otcovi maloletej po prvýkrát dovolila vziať si na ruky vlastnú vnučku (t. j. dcéru R.) a to aj
napriek tomu, že sa s ňou dcéra R. za to nahnevala (matka poznamenáva, že otec maloletej nemá ani
o svoju vnučku otec maloletej záujem, ako ani o svoju staršiu dcéru R.). Otec maloletej rovnako ako u
maloletej F., nevedel komunikovať' v minulosti ani s vtedy maloletou R., ktorej výchovu v jej 16 rokoch
nezvládol a R. vyhnal. Maloletá F. má už 11 rokov, nie je to úplné dieťa, je v začínajúcej puberte, kedy

si medziľudské vzťahy uvedomuje a všíma. Ak má F. strach z otca, tento strach musela nadobudnúť
iba z vlastnej skúsenosti. K prospechu v škole, F. sa začala v škole zhoršovať' z dôvodu, že jej ako
vynikajúcej žiačke otec nechcel umožniť ísť študovať' na školu, ktorú si vybrala, ale musela zostať na
škole, ktorú jej vybral otec. Maloletá žiadala otca, aby súhlasil s tým, aby mohla študovať na gymnáziu,
ale tento s tým nesúhlasil a presadil si inú školu, ktorú dieťa nechcelo navštevovať. Matka maloletej

potommuselavyvinúťenormnúnámahu,abyjunaškoleudržalaadokázalaprinútiťučiťsa,keďmaloletá
doma plakala, že ak nepôjde na gymnázium, už sa nemusí ani učiť. Matka musela vynaložiť veľké úsilie,
aby počas chodenia do práce počas Covid 19 sa naplno mohla venovať aj dcére s učením, pomáhať
jej vypracovávať rôzne projekty, učiť ju učivo, ktoré jej nik nevysvetlil a dotiahnuť to až tak ďaleko,že si maloletá vylepšila natoľko prospech, že na vysvedčení mala iba jednu dvojku, čiže ešte lepšie
vysvedčenie, ako v prvom polroku. Matka maloletej sa domnieva, že ňou uvádzané výchovné problémy
otca s maloletou F. poukazujú nielen na epizodické problémy vo vzťahu medzi rodičmi navzájom a medzi

rodičmi a maloletou, ale tieto majú tak závažný charakter, že neumožňujú ďalej pokračovať v striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Medzi matkou a otcom, ale najmä medzi otcom a maloletou došlo
k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu posledného rozhodnutia súdu o úprave
práv a povinností k maloletej. Z horeuvedených dôvodov matka trvá na podanom návrhu t. j. navrhuje,
aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. l7P/27/2014 zo dňa 10.03.2016 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. 23CoP/134/2016 zo dňa 28.11.2016 vo výroku V. rozsudku
súdu prvej inštancie (v časti zverenia maloletej F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov) a
v časti VI. rozsudku súdu prvej inštancie (v časti neurčenia povinnosti platiť výživné) a to tak, že zruší
striedavú osobnú starostlivosť k maloletej F. a maloletú zverí do osobnej starostlivosti matky a zaviaže
otca maloletej platiť na výživu maloletej F. výživné vo výške 120 Eur mesačne k rukám matky, vždy do 15.
dňa každý mesiac vopred s účinnosťou odo dňa podania návrhu na zmenu úpravy výkonu rodičovských

práva povinností k maloletej F..

5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom po oboznámení sa s návrhom matky,
vyjadreniami a priloženými listinami vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca, zisťovaním
názoru maloletej F., vysvedčením maloletej F. s nahliadnutím do jej elektronickej žiackej knižky,

výsledkami lustrácie rodičov v databáze Sociálnej poisťovne, úradnými záznamami spísanými na Úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec (ďalej len „UPSVaR”) zo dňa 20.08.2019,
22.08.2019, 04.09.2019, 04.11.2019 a zo dňa 01.06.2020, rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností zo dňa 01.07.2020 o výške výsluhového dôchodku
otca, spisovým materiálom tunajšieho súdu sp. zn. 17P/27/2014 najmä rozsudkom Okresného súdu

Trnava č. k. 17P/27/2014 - 290 zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.
k. 23CoP/34/2016 - 406 zo dňa 28.11.2016 a zápisnicami predchádzajúcimi rozhodnutiam súdov, ako i
ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Matka na pojednávaní vypovedala, že v auguste sa udialo to, že maloletá mala v nedeľu ku nej prísť,

ale otec jej zavolal, že chce zostať u neho o deň dlhšie, čo jej maloletá telefonicky potvrdila. Povedal jej,
že v pondelok jej ju privezie. Neozval sa, ani neprišiel. Na ďalší deň v utorok otec a F. prišli do M. s tým,
že si prišli po psíka s tým, že ešte sa nechce vrátiť ku nej, že chce ešte zostať u otca. Psa im nedala,
odišli. Celý druhý týždeň bola u otca. Počas toho si s dcérou písala. Nakoniec jej napísala, nech si po
toho psa príde, keď chce, nech to má tak, ako ona chce, nech sa rozhodne. Vtedy bola u staršej dcéry,

ktorá býva v D.. Tam pred bránou odovzdala psa otcovi. Vtedy dcéru videla. Vedela, že toto je čas, kedy
sa to začne naťahovať. Kontaktovala som ÚPSVaR a OR PZ. Z ÚPSVaR jej povedala pracovníčka, že
sa s ňou porozpráva. F. nešla s ňou ani na dohodnutú dovolenku. Sociálna pracovníčka ju kontaktovala,
že otec s dcérou sa dostavili na ÚPSVaR na pohovor, po rozhovore s F. jej prisľúbili, že dcéra sa vráti
domov ku nej. Začiatkom septembra sa vrátila z dovolenky, na ktorú šla bez F.. F. jej počas dovolenky

písala, či po ňu už príde. Vrátila sa v nedeľu a rovno si pre ňu prišla. Na ÚPSVaR sa v priebehu 09/2019
dohodli, že budú rešpektovať F., ako dlho u koho bude chcieť byť, budú to rešpektovať. Nejaký čas si ju
ešte striedali. Vždy v nedeľu bola smutná, že sa má vrátiť k otcovi. Vysvetlila jej, že aj otec bude smutný,
tak ako ona a musí k nemu ísť. Potom jej povedala, že nemá s otcom dobrý vzťah. Hádajú sa, otec jej
zabavuje mobil, blokuje matku na facebooku, povedala jej, že k otcovi ísť nechce. Tak otcovi napísala,

že nech nechá F. u nej dlhšie, lenže to už k nemu nechcela ísť.

7. Otec na pojednávaní vypovedal, že v tom auguste, týždeň pred koncom prázdnin, prišla R. s Z. aj
s dcérou po F.. Moc tomu nechcel veriť, lebo v rozsudku má dané, že ak jeden z rodičov nemôže,
upovedomí toho druhého, čo matka nespravila. R. s Z. prišli, pogrilovali, okúpali sa. Po 18.00 hodine

prišla F. za nímu, že chce ešte u neho zostať. Dal jej telefón, nech zavolá matke pred všetkými, čo aj
urobila. Matka s tým veľmi nesúhlasila, robila jej prieky. Nakoniec súhlasila, keď počula že F. je smutná,
povedala jej, že príde po ňu v utorok. Matka ale prišla v pondelok. Zavolal ju na kávu na terasu, nech
sa s F. dohodne. Matka sa povyhrážala vulgarizmami a odišla. Vo štvrtok išiel s F. do M., čakali matku
pred bytovkou, prišla dolu so psom s tým, že F. jej povedala, že chce ešte zostať u otca aspoň do konca

prázdnin. Matka sa jej začala vyhrážať, že či ju už nechce v živote vidieť, čo má robiť s tými vecami, čo jej
kúpila, že predá psa. F. sa rozplakala a odišla do auta. Matke povedal, že takto si ju od seba len odpúta.
Matka išla na ÚPSVaR, kde povedala, že jej bráni v styku s dcérou. Prišla mu výzva zo sociálky, že sa
má dostaviť na výsluch aj s F.. Výsluch uskutočnili, kurátorka prehovorila maloletú, aby išla k matke. TakF. prehovoril, že nech ide aspoň na víkend. F. mala obavu, že sa už od nej nevráti. Tak jej vysvetlil, že
podľa rozsudku sa vráti. F. tam odišla na víkend, odvtedy sa mu už neozvala. S matkou komunikovala
stále, pokiaľ bola u neho. Z jeho strany tam nevidí žiadny problém. Skôr mala strach ísť matke, bála

sa, že sa odtiaľ nikdy nevráti.

8. Procesný opatrovník na pojednávaní uviedol, že prihliadajú na názor dieťaťa, ktorý bol aktuálne
zisťovaný nimi a súdom. Následne vzhľadom k veciam, ktoré odzneli dnes na pojednávaní a pred
pojednávacou miestnosťou, je na rodičochh, ako sa nadstavia a budú s dieťaťom spolupracovať. Tým,

že dieťa má aktuálne ako opornú osobu matku, apelujú na ňu, aby sa snažila budovať vzťah s otcom, a
zároveň apelujú na otca, aby danú ponúknutú možnosť využil, snažil sa počúvať svoje dieťa. Je to dieťa,
ale má 12 rokov. Počas pojednávania bola rodičom navrhnutá možnosť, aby sa dieťa začalo stretávať s
otcom za prítomnosti matky. Obaja rodičia sa dohodli, že v nedeľu 06.09.2020 o 15.00 hod. sa stretnú
za prítomnosti maloletej v reštaurácii Z.im v D. s tým, že matka bude dieťa motivovať, privedie ho, bude
prítomná. Procesný opatrovník navrhol rodičom, aby boli stretnutia v nedeľu pravidelné, min. každú

nedeľu, aby začali budovať vzťah otca a dcéry. Zo skúseností vedia, že prítomnosť matky sa postupne
skracuje. Je to aj príležitosť, ako môže otec zagratulovať dcére k narodeninám.

9. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 17P/27/2014 - 290 zo dňa 10.03.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave č. k. 23CoP/34/2016 - 406 zo dňa 28.11.2016 mal súd preukázané, že v časti

úpravy práv a povinností rodičov k maloletej F. súd rozhodol nasledovne: maloletá F. bola zverená do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorí sú obaja oprávnení zastupovať ju a spravovať jej
majetok v bežných veciach. Výkon osobnej starostlivosti rodičov bol upravený od 18tej hodiny nedele
nepárnehotýždňado18tejhodinypárnehotýždňaumatkyavostatnomčaseuotcastým,žepreberajúci
rodič sa dostaví do miesta bydliska odovzdávajúceho rodiča. Súd neurčoval výživné počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti. Súd upravil styk rodičov aj počas sviatkov ako osobitnú úpravu, konkr.
počas vianočných prázdnin, jarných prázdnin, a veľkonočných prázdnin. Súd zároveň určil, že daňový
bonus na maloletú F. si bude uplatňovať matka a prídavok na dieťa bude poberať otec. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2016.

10. Z vysvedčenia maloletej F. s nahliadnutím do jej elektronickej žiackej knižky mal súd preukázané, že
maloletá F. ukončila piaty ročník základnej školy s prospechom výborný s vyznamenaním, chválitebne
bola hodnotená výlučne zo slovenského jazyka a literatúry, čím si výrazne zlepšila prospech v porovnaní
s prvým polrokom. Z nahliadnutia do elektronickej žiackej knižky mal súd preukázané, že známky
uvádzané otcom sú z obdobia 10.02.2020 do 17.03.2020. Následne žiaci neboli známkovaní pre

zavedené dištančné vzdelávanie pre opatrenia na zamedzenie šírenia COVID - 19.

11. Z výsledkov lustrácie rodičov v databáze Sociálnej poisťovne vyplýva, že matka je naďalej (od r.
2001) zamestnaná ako obchodný referent, fakturant pre CWS-boco Slovensko, s. r. o. s príjmom cca
1.081 Eur v hrubom, čo činí v čistom cca 850 Eur. Otec nie je vedený ako osoba s dosahovaním

akékoľvek vymeriavacieho základu či už zo zamestnania, z dohôd podľa pracovného práva, alebo z
výkonu samostatnej zárobkovej činnosti.

12. Z úradných záznamov spísaných na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko
Hlohovec (ďalej len „UPSVaR”) zo dňa 20.08.2019, 22.08.2019, 04.09.2019, 04.11.2019 a zo dňa

01.06.2020 vyplýva, že maloletá ešte dňa 04.09.2019 uviedla, že sa doma hráva s bratom, učieva sa s
ňou otec, chce byť u otca, pretože u otca sa jej lepšie učí, lepšie sa jej odtiaľ chodí do školy. S maminou
chcel tráviť čas, keď ona bude chcieť. Zo záznamu zo dňa 04.11.2019 vyplýva informovanie otcom, že
má narušený kontakt s maloletou dcérou, dcéra mu nevolala, nebol s ňou tri týždne. Zo záznamu zo
dňa 01.06.2020 vyplýva, že maloletá absolvovala pohovor, na ktorom uviedla, že nechce byť u otca,

chce byť u mamy. S otcom sa chce stretávať, kedy si ona povie. Maloletá uviedla, že bola svedkom
konfliktu pred školou, otec nerešpektoval jej rozhodnutie, že chce byť s matkou, nemal jej to umožniť.
V domácnosti matky sa cíti dobre.

13. Z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností zo

dňa 01.07.2020 mal súd preukázanú výšku výsluhového dôchodku otca v sume 422,81 Eur s účinnosťou
od 01.07.2020 s tým, že do 30.06.2020 poberal 413,21 Eur mesačne.14. Podľa článku 5 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 36 ods. 1 zákona rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú
primerane.

16. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 24 ods. 4 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

18. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj
názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť

venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

19. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

22. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.24. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

25. Z vykonaného dokazovania zisteného skutočného stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že
podaný návrh matky je v celom rozsahu dôvodný a je potrebné mu vyhovieť, keď nastala podstatná
zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa a tým i na strane oboch rodičov, pre ktorú je potrebné
zmeniť súdom schválenú dohodu rodičov o výkone ich osobnej starostlivosti striedavo a zveriť maloleté
dieťa do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z nich, pričom maloletá F. si určila matku na výkon

osobnej starostlivosti k nej. Maloletá F. uviedla súdu (dňa 31.08.2020), že striedavá starostlivosť oboch
rodičov s menením domácností jej už dlhšie nevyhovovala. Počas letných prázdnin, kedy nemala
povinnosti voči škole, preto začala porovnávať domácnosti rodičov za účelom ustálenia si, v koho
osobnej starostlivosti by rada trávila väčšinu času a v septembri 2019 sa definitívne rozhodla pre matku.
Maloletá F. je aj v súčasnosti spokojná s výberom, a po udalostiach, ktoré sa udiali v prvej polovici
septembra 2019 a neskôr počas zimného konfliktu rodičov, sa uistila o správnosti svojho výberu.

26. Medzi kritéria, ktoré musí súd z hľadiska potreby rozhodovania v najlepšom záujme dieťaťa v konaní
o úprave výchovných pomerov vziať na zreteľ, sú najmä: 1. existencia pokrvného puta medzi dieťaťom a
ojehozvereniedostarostlivostisausilujúcejosoby,2.mierazachovaniaidentitydieťaťaajehorodinných
väzieb v prípade zverenia do starostlivosti tej ktorej osoby, 3. schopnosť osoby usilujúcej sa o zverenie

dieťaťa do starostlivosti zaistiť jeho vývin a fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby,
4. prianie dieťaťa. Súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že rešpektovanie, resp. prihliadnutie
k prianiu samotného maloletého dieťaťa, možno za splnenia určitých predpokladov „považovať za
zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu“ maloletého. Za predpoklady ovplyvňujúce mieru
relevancie tohto kritéria je potrebné považovať predovšetkým dostatočnú rozumovú a emocionálnu

vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným faktorom je v tomto prípade vek samotného dieťaťa, lebo
čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor váhu. Ďalšími významnými faktormi sú okolnosti, ktoré
formujú postoj maloletého dieťaťa, spôsob jeho zisťovania a v neposlednom rade i jeho hodnotenie
zo strany súdu, lebo nie je mysliteľné, aby súd iba bez ďalšieho prevzal postoj maloletého dieťaťa a
svoje rozhodnutie založil na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu

(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 19Cop/7/2018 zo dňa 20.09.2018)

27. Otec v pôvodnom konaní pred odvolacím súdom sp. zn. 23Cop/34/2016 na pojednávaní dňa
28.11.2016 uviedol, že so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasil len preto, že sa bál, že príde
o F. úplne. Vidí, že jej to veľmi neprospieva, ale možno si časom zvykne. Následne po otvorení

odvolacieho pojednávania otec uviedol, že striedanie na týždeň spôsobuje F. problémy. F. má zo
striedavej starostlivosti zlé pocity, je plačlivá. F. si vinu kladie na seba, aby neublížila ani jednému, ani
druhému. Aj matka na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedla, že pre F. je striedavá starostlivosť
náročná, vždy plače pri odchode, keď odchádza od matky k otcovi, ale aj naopak. Ona ľúbi oboch rodičov
rovnako, nechce jej ubližovať tým, že by nebola u otca. Chce, aby mali dobrý vzťah. Krajský súd v Trnave

v odôvodnení rozsudku citujúc odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (odsek 10, s. 7 odôvodnenia)
uviedol, že pre formovanie správnej ženskej identity maloletej nie je nevyhnutné, aby bola maloletá vo
výlučnej starostlivosti svojej matky, ale postačuje, aby bola maloletá v osobnej starostlivosti matky aspoň
po primeraný čas, čo interval jedného týždňa spĺňa. ... Súd poukazuje na potrebu zachovať súrodenecké
väzby medzi maloletou F. a staršími súrodencami, keď znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že

najmä vzťah medzi R. (zverená do osobnej starostlivosti matky) a F. je blízky súrodenecký vzťah, ktorý
by v prípade dlhšieho odlúčenia mohol byť narušený, čo nemožno považovať na prospech maloletej. ...
Podmienky u oboch rodičov mal súd pre starostlivosť o maloletú F. za vhodné.

28.OdposlednéhorozhodnutiasúduovhodnejformestarostlivostikmaloletejF.uplynuliviacakotriroky.

V čase rozhodovania súdov v roku 2016 bola maloletá F. 8ročná žiačka na prvom stupni základnej školy.
Nebolo sporným, že ani jeden z rodičov nepovažoval súdmi určenú striedavú osobnú starostlivosť za
vhodnú formu k maloletej F., keď tak ako súd uviedol vyššie, mali obaja za to, že „F.“ to nebude vyhovovať
(nie im). Maloletá F. napriek tomu, či práve preto, aby ani jednému z rodičov neublížila, v tejto forme
striedania sa v týždňových intervaloch starostlivosti rodičov existovala až do okamihu, kedy si (zrejme)

uvedomila,žemáprávosiurčiťspôsobsvojhožitiaaniestavaťzáujemrodičovnadsvojevlastnépotreby.
Konanie o starostlivosti súdu o maloleté dieťa je konaním o najlepšom záujme maloletého dieťaťa, nie
konaním o najlepšom záujme otca, alebo konaním o najlepšom záujme matky. Maloleté dieťa viac ako
tri roky striedalo domácnosti rodičov napriek tomu, že mu to nevyhovovalo. Súdu sa natíska tak otázka,kedy inokedy ak nie práve počas dospievania mala maloletá F. rodičom úprimne povedať, aby konečne
obaja prihliadli aj na jej záujem, nie len na svoj záujem. Je nepochybné, že obaja rodičia vychovali dve
dnes už dospelé osoby, vo väčšine času v spoločnej domácnosti, v závere dospievania týchto detí v

dvoch samostatných domácnostiach. Tak otec, ako i matka, vychovali dvoch úspešných dospelých ľudí
( M.a, ktorý žije v spoločnej domácnosti s otcom a R., ktorá sa vydala za Z. a majú spoločne dvojročnú
N.). V tomto konaní sa stretli dvaja rodičia, ktorým zostala ešte jedna maloletá dcéra, ktorá im umožňuje
nečeliť pravde o tom, že po rozpade manželstva a nenadviazaní nových stálych partnerských vzťahov
sú viac alebo menej spokojní v osamelosti. Maloletá F. má stále rada oboch rodičov, ale v septembri

2019 už ako 11ročné dieťa na začiatku dospievania sa rozhodla vyjadriť svoj názor. Svoj názor si pritom
formovala počas letných prázdnin striedavo v prospech otca a potom v prospech matky. Obaja rodičia
preto využili techniky vydierania vlastného dieťaťa - matka vydierala maloletú dcéru tým, že jej predá
psa a otec maloletú dcéru podľa vyjadrenia dcéry na začiatku septembra 2019 obmedzil maloletú F. v
osobnej slobode, keď je odňal mobilný telefón, obmedzil jej pohyb len na dve miestnosti v dome - aby
sa maloletá F. rozhodla v ich osobu.

29. Maloletá F. s odstupom jedného roka od udalostí, ktoré nastali v auguste a v septembri 2019 pri
stupňujúcej sa nervozite oboch rodičov - ktorí si uvedomili, že dcéra dospela k túžbe zmeniť model
striedavej osobnej starostlivosti, ktorí u nich s určitými prekážkami fungoval cca tri roky - dospela k
záveru, že otec je veľmi výbušný, direktívny, vyžaduje, aby sa veci diali tak ako ich on určí, “keď nie je tak,

ako on chce, veľmi sa hnevá”. Za rozhodné považovala zistenie, že “sa bojím, že keď pôjdem k tatinovi,
tak ma nedá naspäť k mamine”. Preto sa napriek vyhláseniam poňatým aj do úradného záznamu dňa
04.09.2019 rozhodla pre osobnú starostlivosť matky. Ako uviedla súdu dňa 31.08.2020, po konflikte v
cca januári 2020, pri ktorom zavolala matku, keď videla otca stáť pred školou, mama pri hádke s otcom
pred školskou bránou zavolala políciu, ona sa schovala do auta a otec sa snažil dvere na aute otvoriť,

takže sa pred ním zamkla a veľmi sa ho bála, sama požiadala matku, aby podala návrh na súd na zmenu
výchovného prostredia. Maloletá na otázku súdu, či vie, čo otec uviedol súdu v spisovom materiáli,
uviedla, že mamina jej niečo čítala a na otázku súdu, či chce k tomu niečo uviesť, čo si o tom myslí,
odpovedala: “uistila som sa, že som sa správne rozhodla”.

30. Súd nie je orgán, ktorý má učiť rodičov ako ľúbiť svoje dieťa a ako prejavovať lásku k milovanej
dcére. Preto pokiaľ otec žiadal, aby súd nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom by znalec zisťoval,
či sa ho dcéra naozaj bojí alebo sa ho nebojí, či je manipulovaná resp. ovplyvňovaná matkou, ktorá
ju núti preberať jej názory, súd uvádza, že odborným vyšetrením znalcom z odboru psychológia detí a
dospelých sa nezisťuje, akým spôsobom a z akého dôvodu dcéra dospela k záveru, že chce zostať žiť

výlučne u matky v jej osobnej starostlivosti a s otcom sa stretávať bez nariadenej úpravy styku súdom
(prípadne súdom autoritatívne určenej úprave styku s otcom by sa podľa vlastných slov nepodriadila),
a stretnutia realizovať výlučne v prítomnosti matky a na verejnosti. Súd zo svojej praxe vychádza totiž
z odporúčaní odborníkov, ktorí uvádzajú, že ak aj súd dospeje k záveru, že dieťa je “zmanipulované”
jedným z rodičov, súd neodníma maloleté dieťa (nasilu) spod vplyvu tohto rodiča, ale v spolupráci so

psychológmi, psychoterapeutmi či organizáciami zastrešujúcimi týchto odborníkov vedie “manipulátora”
k tomu, aby (nielen) verbálne a neverbálne podporoval budovanie, udržiavanie a rozvíjanie vzťahu
maloletého dieťaťa s druhým nedomicilným rodičom, najneskôr do času, kedy dieťa samé bude schopné
kritického pohľadu na oboch rodičov, čo však v hraničných prípadoch nemusí nastať do 18teho roku jeho
života, kedy súd stráca zákonnú možnosť sprevádzania už z právneho hľadiska dospelého plnoletého

dieťaťa v jeho živote.

31. Cieľom výchovy dieťaťa rodičom je utváranie osobnosti, keď sa zlučuje sloboda jedinca s mravnými
normami spoločnosti. Rodič má preto pri výchove svojho dieťaťa vytvárať podmienky umožňujúce
dieťaťu jeho rozvoj a stimulovať snahu dieťaťa stať sa autonómnou (= nezávislou, slobodnou,

spontánnou), integrovanou, ale socializovanou osobnosťou. Preto pokiaľ maloletá F. vo veku 12tich
rokov sa vyjadrila, že si želá čas jej dospievania tráviť (nateraz) v osobnej starostlivosti matky, pričom
od jej 11tich rokov (od septembra 2019) sa nachádza z vlastného rozhodnutia v starostlivosti matky,
je povinnosťou otca ako láskavého milujúceho rodiča rešpektovať názor svojho dieťaťa a poďakovať
sa mu za námahu, ktoré takmer tri roky vynakladalo pri striedaní sa v dvoch domácnostiach, proti

svojej vôli. Prejavy lásky rodiča k dieťaťu sa rovnako ako dieťa vyvíjajú a menia svoju náplň. Kým u
detí predškolského veku prejavy milujúceho rodiča spočívajú v uspokojovaní jeho základných životných
potrieb a v osobnej starostlivosti (naučiť dieťa fyziologických zručnostiam ako je chodenie, hygienickým
návykom ako je oslobodenie sa spod plienok, sociologickým zručnostiam ako je schopnosť fungovať vkolektíve s inými deťmi napr. podeliť sa o hračku, či sladkosť, pomáhať si), v neskoršom veku je úlohou
rodiča podporovať dieťa v plnení si povinností (úlohy, učenie sa) a preto učiť ho zodpovednosti. Vo
veku adolescencie sa úloha rodiča a preto i prejavy jeho lásky menia, rodič má dieťa viac podporovať v

samostatnosti bez sústavnej kontroly a direktív. V záujme spoločnosti je, aby z dospievajúceho dieťaťa
vyrástol samostatný socializovaný jedinec, ktorý bude sám schopný neskôr prevziať rolu rodiča. V
najpredávanejšej knihe na svete sa píše, že láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa,
nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti,
ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne

(prvý list Korinťanom, Nový zákon).

32. Maloletá F. už nie je dieťa, nehovorí ako dieťa, zanecháva detské spôsoby, a súdu pri zisťovaní jej
názoru na vec samú ako aj na udalosti, ktoré sprevádzali zmenu zo striedavej osobnej starostlivosti na
výlučnú osobnú starostlivosť jedného z rodičov, (august-september 2019 a “pred koronový konflikt pred
školou”) popísala tak ako ich vnímala vlastnými zmyslami: išlo o tretiu verziu odlišnú tak od verzie otca

ako aj od verzie matky: maloletá F. upozornila súd na to ako ona vnímala niekoľkodňový nedobrovoľný
pobyt v domácnosti otca, stresy pri opakovaných hádkach s otcom, zamknutie v domácnosti otca,
odobratie mobilného telefónu, čítanie jej komunikácie s kamarátmi cez messenger otcom, a štyri zimné
stretnutia s otcom pred školou, pričom práve pri štvrtom stretnutí sama privolala matku zo strachu pred
otcom na svoju ochranu. Pre súd nebolo podstatné zisťovať najpravdepodobnejšiu verziu priebehu

udalostí tzv. objektívnej pravdy, t. j. či sa v niektorej časti udalosti odohrali inak ako ich popísala
maloletá F., alebo ako ich popísal otec, alebo ako ich popísala matka, pretože to čo je podstatné, je,
že ak by sa aj udalosti odohrali inak ako ich maloletá F. vnímala a uviedla, nezmenilo by to jej city
a pocity, ktoré v súčasnosti prechováva k otcovi a ktoré prechováva k matke. Súd mal jednoznačne
preukázané (verbalizovaním pri zisťovaní jej názoru ako aj pozorovaním pri odovzdávaní dieťaťa po

skončení zisťovania jej názoru dňa 31.08.2020, keď z vynútenej náruče otca ako nie želaného fyzického
kontaktu sa pri podpore súdom na chodbe súde maloletá F. schovala do náručia matky, usmiala sa a v
jej spoločnosti opustila budovu súdu), že maloletá F. toho času uprednostňuje matkinu náruč, je v nej
uvoľnená, usmievavá a považuje matku za svoju ochrankyňu.

33. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti na názor maloletého dieťaťa prihliadol, zohľadnil
rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že maloletá F. bude mať v
osobnej starostlivosti matky vytvorené nielen vhodné podmienky na jej vývin, keď matka je schopná
zaistiť uspokojovanie fyzických, vzdelávacích, emocionálnych, materiálnych a iných potrieb maloletej F.,
ale v osobnej starostlivosti matky bude mať maloletá F. vytvorené aj vhodné podmienky na obnovenie

väzby k otcovi. Matka bola schopná (aj ochotná) dohodnúť sa s otcom na pravidelnom stretávaní sa
s dcérou každú nedeľu v reštaurácii priamo na pojednávaní a tým neformálne pracovať na obnovení
vzťahu dieťaťa s otcom. Bol to naopak otec, ktorý na otázku súdu, či je ochotný pracovať na náprave
svojho vzťahu s dcérou verbalizoval, že on nemá na čom pracovať (vo význame na jeho strane nenastala
žiadna chyba, dieťa potrebuje psychológa na vymanenie sa spod vplyvu manipulátora matky).

34.PokiaľF.preferujeosobnústarostlivosťmatkyatátoformastarostlivostijejvsúčasnosti(tohočasupo
dobu jedného roku) vyhovuje, súd z vyššie uvedených dôvodov zohľadnil jej prianie a rozhodol tak ako
je uvedené vo výroku I. Súd nad rámec dodáva, že nie je vylúčené, pokiaľ otec nezatvrdí svoje srdce, že
neskôr zmení maloletá F. potrebu a bude jej vyhovovať viac osobná starostlivosť otca, keď si bude chcieť

podvedome nacvičovať fungovanie v rovnocennom partnerskom vzťahu s vedením domácnosti (rola
dospelej ženy a matky). K tomu je však nevyhnutné, aby otec už v súčasnosti akceptoval názory svojho
dieťaťa, prikladal názorom svojho dieťaťa váhu rovnako ako súd prikladal názoru dieťaťa váhu a prijal
nevyhnutnosť zmeny jeho vzťahu a prejavov lásky k dcére. Pokiaľ otec doteraz zotrval na predstave,
že “ja budem kupovať svojmu dieťaťu k narodeninám takú vec, akú sám považujem za vhodný dar a

nie to, čo si ono želá, keď ja sa s tým nestotožňujem”, pretože preferuje “výchovno-vzdelávacie” dary
(u 12ročného dieťaťa), v takom prípade bude prerod vzťahu otec - dospievajúca dcéra trvať dlhšie a
samozrejme stratený životný čas sa nikdy nedobehne. Pokiaľ odcudzenie potrvá dlhšiu dobu, niekoľko
rokov narušený vzťah nenaberie už takú intenzitu a hĺbku pri neskorších pokusoch otca o opätovné
nadviazanie vzťahu a skôr či neskôr zostane otcovi výlučne rola nepriameho pozorovateľa toho, ako sa

jeho dieťaťu v živote viac či menej darí alebo nedarí (obdobne ako otec údajne podľa tvrdenia matky
prišiel o vrúcny vzťah so staršou dcérou R., a nevytvoril si vzťah s jej manželom Z. a vnučkou N.).
Nakoniec, súd nezistil žiadnu objektívnu prekážku na strane matky, pre ktorú by maloletú F. nemal zveriťdo jej osobnej starostlivosti. Maloletá si riadne plní školské povinnosti, dosahuje výborný prospech s
vyznamenaním, nevedie ani otcom tvrdený záhaľčivý život s chlapcami na ulici.

35. V časti zastúpenia maloletého dieťaťa a spravovania jeho majetku súd nemenil pôvodný rozsudok
a ponechal obom rodičom ako oprávnenie a povinnosť plniť si rodičovské práva a povinnosti k dieťaťu v
bežných veciach. V podstatných veciach (ako je napr. výber strednej školy) sa musia rodiča dohodnúť
a v prípade, že sa nedohodnú, vo veci na návrh rozhodne súd.

36. V časti určenia výživného: od posledného rozhodnutia súdov nedošlo k podstatnej zmene pomerov
tak u matky, ako ani u otca, a podľa tvrdenia matky ani u maloletej F.. V čase rozhodovania súdov v roku
2016 bol otec poberateľom výsluhového dôchodku, pričom súd vychádzal z potencionality jeho príjmu
na úrovni cca 700 až 800 Eur mesačne (súd prvej inštancie mal za to, že otec je schopný dosahovať
príjem vo výške cca 988,48 Eur ako súčet výsluhového dôchodku a potencionálneho príjmu), matka bola
zamestnaná v CWS-boco Slovensko, s. r. o. a súd mal za to, že obaja rodičia dosahujú porovnateľný

príjem. M. bol zverený do osobnej starostlivosti otca, R. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, u
maloletých detí neboli zistené rozdielne výdavky na výživu, preto súd považoval za spravodlivé riešenie
vzťahov medzi účastníkmi, ak bude otec prispievať na výživu maloletej R. sumou 80 Eur mesačne a
matka bude prispievať na výživu maloletého M.a sumou 80 Eur mesačne s tým, že u maloletej F. súd
výživné počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil. Mesačné výdavky mal súd vo vzťahu k

maloletej F. ustálené v sume 268,31 Eur pozostávajúce z nákladov na stravu vo výške 114 Eur, oblečenie
50Eur,hygienicképotreby17,48Eur,pes20Eur,školsképotreby16,67Eur,poplatky16,16Eur,jazdenie
20 Eur, kino/divadlo 14 Eur.

37.Včaserozhodovaniasúduozmenevýchovnéhoprostrediajeotecnaďalejpoberateľomvýsluhového

dôchodku aktuálne vo výške 422,81 Eur mesačne s tým, že otec na výzvu súdu z februára 2020 uviesť
pravdivé tvrdenia o jeho majetkových a zárobkových pomeroch za obdobie od r. 2017 do súčasnosti si
túto povinnosť nesplnil. Na pojednávaní otec uviedol, že jeho mesačné výdavky predstavujú: plyn - 101
Eur, elektrina - 57 Eur, voda - 50 Eur štvrťročne, telefón - cca 100 - pre 3 osoby - otec, M., F., hypotéka
vyše 200 Eur mesačne (VÚB, a. s., v r. 2020, v zostatkovej výške 30 až 40.000 Eur), pričom sestra je

spoludlžník, strava + drogéria - týždenne cca 80-100 Eur s tým, že na stravu mu prispieva syn M. podľa
možnosti max. do 80,00 Eur, celkovo tak cca 320 eur na stravu pre dvoch, čo po odčítaní príspevku
syna predstavuje 240 Eur. Ošatenie sa snaží nekupovať, dostáva od sestry a mamy vo forme darčekov,
poistenie pre všetky 3 deti - 20 Eur (F.) + 17 Eur (R.) +16 Eur (M. ) + 50 Eur (otec) = 103,00 Eur mesačne,
inkaso - 6 Eur, daň a komunálny odpad platí jeho mama, + má nejaké športové výdavky, lebo syn chodí

na šport. Celkovo tak otec ustálil minimálne pravidelné mesačné výdavky na sumu 817,60 Eur, ktoré
hradí z príjmu 422,81 Eur. Záporný rozdiel v príjmoch a výdavkoch otec nedôveryhodne vysvetlil, že ho
finančne podporuje sestra, s ktorou je spoludlžník aj pri hypotéke vo výške 30.000 Eur alebo možno až
40.000 Eur, a ktorej posiela 200 Eur mesačne na splátku na účet a ona mu za to mesačne prispieva
cca sumou 400 Eur na základné životné potreby. Súd tomuto vyjadreniu otcu neuveril, považoval ho

za rozporné so základnými zásadami racionality, kedy ak by aj existovala taká dohoda, podľa ktorej by
sestrabratovi/otcovimesačneprispievalanaprežitiesumou400Eurmesačneaotec/bratbysasestreza
túto láskavosť staral o auto, a posielal jej 200 Eur mesačne na hypotéku, v takom prípade by otec vedel,
že je odkázaný na výživu od blízkych príbuzných a vedel by, v akej výške je spoludlžníkom k čerpanému
úveru v banke. Otec však nevedel uviesť, či je hypotéka, ktorú čerpal na vyplatenie vyrovnacieho podielu

matkemaloletejF.navyplateniezvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctva (súdnyzmiersosumou
vyrovnacieho podielu v sume 28.500 Eur), v sume 30.000 Eur alebo v sume 40.000 Eur, čo predstavuje
podstatný rozdiel (ak je hypotéka v sume 30.000 Eur, tak otec nevie, či nie je vyššia aj o 1/3 v sume
40.000 Eur; ak je hypotéka v sume 40.000 Eur, tak otec nevie, či je hypotéka nižšia o 1 v sume 30.000
Eur). Z takto tvrdených majetkových pomerov otca nebolo možné vychádzať, súd sa opätovne priklonil

k potencionalite príjmu otca, aký otec zrejme dosahuje resp. je v jeho možnostiach dosahovať a mal
za to, že bude v porovnateľnej výške ako je súčasný príjem matky zo zamestnania v sume 850 Eur v
čistom. Matka na pojednávaní uviedla, že výdavky na maloletú F. predstavujú minimálne sumu 268,31
Eurmesačnetakakovroku2016ažiadala,abysúduložilpovinnosťotcoviprispievaťnavýživumaloletej
F. sumou 120 Eur mesačne odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Z uvedeného dôvodu súd návrhu

matky vyhovel a určil povinnosť otca prispievať na výživu maloletej F. sumou 120 Eur mesačne vždy
do 15teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
keď mal za to, že v takto uloženej výške zodpovedá určené výživné možnostiach a schopnostiach otca.
Nebolo ambíciou súdu určovať výživné vo výške napr. 25 % až 30 %, keďže plnoletý M. žije v spoločnejdomácnosti s otcom a podľa tvrdenia otca sa finančne podieľa na spoločných výdavkoch nižšou sumou
(80 Eur) ako sa podieľa na ich vzniku. Súd tiež neupravoval styk otca s maloletou F., v dôsledku čoho
otec a maloletá F. pri obnovení vzťahu s otcom môžu čerpať prostriedky na vzájomné kreatívne trávenie

spoločného voľného času.

38. Styk otca s maloletou F. súd neupravil, nakoľko mal súd za to, že i v tejto časti je potrebné prihliadnuť
taknaprianiemaloletejF.,ktorádeklaruje,žemázotcastrach,azároveňjepripravenásasnímstretávať
v prítomnosti matky na verejnosti. Súd tiež zohľadnil dohodu rodičov uzavretú na pojednávaní za účelom

obnovy vzťahu otca s dieťaťom a mal za to, že je potrebné, aby otec sám začal pracovať na zmene
svojho vzťahu k dcére a až následne súd resp. matka viedol maloleté dieťa k otcovi tak, aby tým nedošlo
k nepriaznivému zásahu do formujúcej sa osobnosti dieťaťa a prenášaniu zodpovednosti za obnovu
vzťahuzotcanadieťa.Súdnakonieczmenilrozsudokajvčastitýkajúcejsadaňovéhobonusuaprídavku
na dieťa, keďže maloletá F. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je preto oprávnená na
poberanie prídavku na dieťa. Otec nie je zárobkovo činný, preto si nemôže uplatniť daňový bonus u

zamestnávateľa. Preto oba benefity resp. štátne sociálne dávky súd priznal matke.

39. O nároku a výške náhrady trov konania rozhodol súd podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich
náhradu; účastníci konania o náhradu trov ani nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.