Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7Csr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819200090
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2020:5819200090.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: P. W., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocneným zástupcom: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o
návrhu na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z a m i e t a .

II/ Žalobca je p o v i n n ýnahradiť žalovanému trovy konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku

v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti rozsudku.

III/SúdnávrhžalobcunazastavenieexekúcievedenejpredsúdnymexekútoromJUDr.RudolfomKrutým
PhD. so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 4715/09u v y l u č u j e na samostatné
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou , doručenou súdu 11. 1. 2019 žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok, vydaný
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922
761, pod spisovou značkou SR 03443/09 zo dňa 16. 7. 2009, právoplatná dňa 3. 8. 2009 a vykonateľný

dňa 6. 9. 2009 a aby zastavil exekúciu č. EX 4715/09u, ktorej podkladom je vydanie rozsudku č.k. SR
03443/09. Žalobu odôvodnil tým, že :

- nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
nebolo mu umožnené zúčastniť sa na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
- stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami zákona

o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a uvedený n dostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu

- spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o
spotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,alebojetuinýdôvodneplatnosti spotrebiteľskejrozhodcovskej
zmluvy
- Stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu

-rozhodcovskýrozsudokzaväzujenaplnenie,ktoréhopovahupovažujezaobjektívnenemožnú,právom
nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom
- výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky
- rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Vo veci exekúcie č. EX 4715/09u, vedenej voči nemu uviedol, že súd nemal exekútora vôbec poveriť,
pretože exekučný titul je v rozpore so zákonom ( porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

čl. 46 Ústavy SR a Exekučného poriadku ). V Obchodnom vestníku je neprimerane ťažké nájsť vnútorný
poriadok rozhodcovského súdu a je neprimerané žiadať o postup podľa pravidiel, ktoré sú veľmi ťažko
prístupné. Vzhľadom na to žiada, aby súd s poukazom na § 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní zastavil exekúciu. Voči rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu nepodal
v uvedenej lehote žalobu a ani nijako nereagoval - nerozumel tomu a mal z tejto veci strach. Neskôr čítal

v médiách dokument od štátnej tajomníčky MS SR P. U., kde hovorí o úžere. Tiež zistil, že rozhodcovský
rozsudok je neprijateľná zmluvná podmienka. Podľa dostupných informácií zákon č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní ustanovuje, že súd je povinný zastaviť exekučné konanie vedené na základe
rozhodcovského rozsudku, ak je výkon takéhoto rozsudku právom nedovolený alebo odporuje dobrým
mravom.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, založených v súdnom spise a
dospel k záveru, že žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku nemožno vyhovieť.

3. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12.
2014 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia

rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.

Podľa § 73 ods. 1 a 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov:

(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.

januárom 2015, zostávajú zachované.

(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.
3 tým nie je dotknuté.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, ktorý
bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO:
35 922 761, pod spisovou značkou SR 03443/09 zo dňa 16. 7. 2009, a to z dôvodov, uvedených v žalobe,
doručenej súdu dňa 11. 1. 2019. Súd z vyjadrení sporových strán konštatuje, že medzi stranami nie je

sporné, že dňa 16. 7. 2009 bol vydaný rozhodcovský rozsudok, opísaný v žalobe, ktorý dňa 3. 8. 2009
nadobudol právoplatnosť. Týmto rozsudkom rozhodcovský súd uložil žalovanému ( v prebiehajúcom
konaní žalobca ) zaplatiť žalobcovi ( v prebiehajúcom konaní žalovaný ) sumu 1111,41 EUR s úrokom z
omeškania 8,5% ročne od 1. 7. 2007 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 66,13
EUR a trovy právneho zastúpenia 240,09 EUR. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe žaloby,

kde žalobca ( v prebiehajúcom konaní žalovaný ) tvrdil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
získal voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy zo dňa 31. 5. 2004, ktorou sa žalovaný zaviazal uhrádzať
poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach, avšak žalovaný svoj záväzok
nedodržal. Dňa 7. 6. 2007 žalobca so žalovaným uzatvorili dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach,
v ktorej žalovaný uznal, čo do dôvodu aj výšky, svoj záväzok voči žalobcovi v celkovej výške 1310,57

EUR a zaviazal sa ho uhradiť v splátkach podľa dohodnutého splátkového kalendára, počnúc dňom 30.
6. 2007. Žalovaný tento záväzok nesplnil.

5. Žalobca potvrdil, že tento rozhodcovský rozsudok prevzal a nijako naň nereagoval, čo vysvetľoval tým,
že tomu nerozumel a z tejto veci mal strach. Žalovaný sa proti žalobe bránil tým, že žalobca podal žalobu

o zrušenie rozhodcovského rozsudku oneskorene, pretože zmeškal zákonom stanovenú 30-dňovú
lehotu od doručenia rozhodcovského rozsudku. Ďalej žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že ako
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu
alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože priamo z rozhodcovského rozsudku vyplýva,že sa k výzve na žalobnú odpoveď nevyjadril. Po postúpení pohľadávky na žalovaného viedol žalovaný
( veriteľ ) s dlžníkom ( žalobcom ) mimosúdne rokovania ohľadne uspokojenia nadobudnutej pohľadávky.
Výsledkom rokovaní bola vôľa a ochota žalobcu pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov nebolo v jeho možnostiach pohľadávku uhradiť v celosti. Keďže žalovaný
nemal v úmysle zbytočne pohľadávku zvyšovať o súdne, alebo exekučné trovy, poskytol žalobcovi
možnosť splatenia pohľadávky v splátkach podľa úvahy žalobcu a zaslal mu preto na podpis Dohodu o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach spolu s rozhodcovskou zmluvou. Obsah dohody aj
rozhodcovskejzmluvybolžalovanýmvopredpripravený,čovšakniejeničvýnimočné,pretoževždymusí

niektorá zo zmluvných strán písomnú podobu dohody alebo zmluvy pripraviť. Rozhodcovská zmluva
bola samostatným dokumentom, neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným
spôsobom vysvetlila podstatu rozhodcovského konania, označovala príslušný rozhodcovský súd a
poučovala o všetkých právach a povinnostiach spojených s rozhodcovským konaním a dala možnosť
výberu žalobcovi rozhodcovskú zmluvu podpísať alebo nie. Rozhodcovskou zmluvou nebola žalobcovi
uložená povinnosť domáhať sa riešenia sporu výhradne pred rozhodcovským súdom, bez akejkoľvek

možnosti zvrátenia výberu rozhodcovského súdu alebo rozhodcovského konania ako takého. Žalobca
maldostatokčasu,abysijednotlivédokumentyprezrel,riadnesasnimioboznámilapodľasvojejvôleich
vyplnil v prípade, že s ich obsahom súhlasí. Žalobca ich podpisoval doma a mal tiež možnosť poradiť sa
o ich obsahu v prípade, ak niektorej časti predkladaného textu nerozumel. Žalovaný uviedol, že žalobca
neodôvodnil a dostatočne nepreukázal ním tvrdené dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku a

rovnako tak neuviedol skutočnosti, ktoré by odôvodňovali opodstatnenosť podanej žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, resp. by spochybnili nárok žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

6. Súd považuje obranu žalovaného proti žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku, spočívajúcu
v tvrdení o oneskorenosti tejto žaloby, za dôvodnú. Vzhľadom na dátum vydania rozhodcovského

rozsudku a celkovo obdobia, kedy sa uskutočnilo rozhodcovské konanie v predmetnej veci,
rozhodcovskékonanie(vrátanelehotyadôvodovnazrušenierozhodcovskéhorozsudku)saspravovalo
ustanoveniami v tom čase účinného zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Keďže
rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3. 8. 2009, žalobcovi musel byť doručený
najneskôr 15 dní predtým, t.j. 19. júla 2009 . Odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi

plynula 30-dňová lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, tú však nevyužil a
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v tejto lehote nepodal. Od 1. 1. 2005 nadobudol účinnosť
zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, ktorý v ust. § 73 ods. 1, 2 ustanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom

je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Rozhodcovská zmluva,
uzatvorenápred1.januárom2015saspravujepredpismiúčinnýmivčasejejuzatvorenia.Zust.§73ods.
2 zákona č. 335/2014 Z.z. vyplýva, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku, začaté na súde
pred 1. 1. 2015, sa bude spravovať novým zákonom č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, okrem lehoty na podanie žaloby na súd, ktorú je súd
povinný posudzovať podľa predpisov účinných do 31. 12. 2014. Pokiaľ teda lehota na podanie žaloby
o zrušenie rozhodcovského rozsudku začala v prípade spotrebiteľského sporu plynúť a aj uplynula
podľa predchádzajúcej právnej úpravy, spravovala sa jej dĺžka a uplynutie zákonom č. 244/2002 Z.z.
To znamená, že ak lehota podľa tejto úpravy už uplynula, neplynie ani s poukazom na novú úpravu

spotrebiteľského rozhodcovského konania žiadna nová, či dlhšia dodatočná lehota na podanie žaloby o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ust. § 73 ods. 2 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 335/2014 Z.z.
sa teda vzťahuje len na lehoty, ktoré podľa úpravy zákona č. . 244/2002 Z.z. začali plynúť, ale ku dňu 1. 1.
2015 ešte neuplynuli. V prejednávanom prípade však rozhodcovské konanie skončilo právoplatnosťou
rozhodcovského rozsudku dňa 3. 8. 2008, ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 335/2014 Z.z.

žalobcovi už neplynula lehota na podanie rozhodcovského rozsudku a preto naňho nemožno prechodné
ustanovenie§73ods.2časťvetyzabodkočiarkouzákonač. 335/2014Z.z. aplikovať.Zmeškanielehoty
na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je samostatným dôvodom pre zamietnutie
žaloby, súd preto žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal argumentmi žalobcu, smerujúcimi voči
rozhodcovskej zmluve, rozhodcovskému konaniu alebo rozsudku.

7. Čo sa týka návrhu žalobcu na zastavenie exekúcie, ktorá voči nemu prebieha na základe exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenia sa v tomto konaní domáha, súd tento návrh vylúčil
na samostatné konanie, v zmysle ust. § 166 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Žalobca totiž vnávrhu spojil veci, ktoré sa na spojenie nehodia - konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku
je sporovým, tzv. základným konaním a exekúcia je konanie o výkon rozhodnutia, t.j. konanie, ktoré
nasleduje po skončení sporového konania.

8.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkutak,žetrovykonania
o zrušenie rozhodcovského rozsudku priznal žalovanému, ktorý mal v konaní úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.