Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Bratislava

Judgement was issued by JUDr. Renáta Janáková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/93/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200521
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1020200521.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: VMT Pharma, s.r.o., so sídlom Svetlá 1, 811 02
Bratislava, IČO: 35 977 311, zastúpený: Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Cintorínska 3/a, 811 08 Bratislava, IČO: 36 659 746, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100280104/2020 zo dňa 27.01.2020, o opätovnom návrhu na priznanie

odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo
dňa 18.08.2020 zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.04.2020, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 07.04.2020
(ďalej len „správny súd“ alebo ,,tunajší súd“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. 100280104/2020 zo dňa 27.01.2020 (ďalej len ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 102385794/2019 zo dňa 17.10.2019 (ďalej len ,,prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bola podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov
žalobcovi vyrubená daň vyberaná zrážkou podľa § 43 zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení
neskorších predpisov v sume X.XXX.XXX,- eur, a to za zdaňovacie obdobie 2016.

2. Žalobca žiada napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím Daňového
úradu Bratislava č. 102385794/2019 zo dňa 17.10.2019 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe
odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP“) a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Návrh na priznanie odkladného

účinku žalobca podal s odôvodnením, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by došlo k
hrozbe závažnej ujmy resp. finančnej škody, keďže vyrúbenie dane v uvedenej výške (takmer X,X
milióna eur) je pre žalobcu likvidačné a spôsobilo by nenapraviteľný a nezvrátiteľný negatívny následok,
nakoľko by bol povinný vyhlásiť konkurz. Ďalej poukázal na výšku vyrúbenej dane, táto by bola pre neho
likvidačná aj za štandardných okolností, za aktuálnych okolností v súvislosti s vyhlásenou mimoriadnou
situáciou s nejasnými vyhliadkami a vysokou mierou finančnej nestability o to viac. Uviedol, že priznanie

odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, práve naopak nepriznanie odkladného účinku
by malo pre žalobcu likvidačné následky, nakoľko žalobca pôsobí v oblasti zaobchádzania s liekmi a
zdravotníckymi pomôckami, a v aktuálnej krízovej situácii je v rozpore s verejným záujmom, aby sa
takéto spoločnosti dostali do existenčných problémov z dôvodu sporných správnych rozhodnutí.

4. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 29.06.2020, doručeným súdu

dňa29.06.2020,vrámciktoréhouviedol,žeskutkovýstavbolzistenýdostatočneataktozistenýskutkový
stav zakladal výrok rozhodnutia, pričom trvá na tom, že zrušenie napadnutého rozhodnutia a jehovrátenie na ďalšie konanie a rozhodnutie nie je dôvodné. Konkrétne k návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe sa nevyjadril.
5. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 1S/93/2020-71 zo dňa 17.07.2020, o návrhu na priznanie

odkladného účinku správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ktorý
bol navrhnutý v správnej žalobe rozhodol tak, že tento návrh zamietol.
6. Žalobca dňa 21.08.2020 doručil tunajšiemu súdu opätovný návrh na priznanie odkladného účinku
zo dňa 18.08.2020, v ktorom totožne ako v predchádzajúcom návrhu poukázal na enormnú výšku
dorubenej zrážkovej dane a jej likvidačný dopad na žalobcu ako spoločnosť s ohľadom na aktuálnu

ekonomickú situáciu. Na preukázanie aktuálnej ekonomickej situácie predložil súdu priebežnú účtovnú
závierku zostavenú k 30.06.2020. Priebežná účtovná závierka podľa žalobcu odzrkadľuje jeho aktuálny
hospodársky stav v bežnom účtovnom období od 01.11.2019 do 30.06.2020 a obsahuje aj porovnateľné
údaje predchádzajúceho účtovného obdobia od 01.01.2019 do 31.10.2019. Na základe priebežnej
účtovnej závierky žalobca preukazuje, že mu hrozí závažná ujma ako dôsledok dorubenia zrážkovej
dane, nakoľko absolútne zníženie čistého obchodného imania (r. 81 súvahy) z hodnoty X,XXX tis.

eur na hodnotu negatívneho vlastného imania vo výške - X,XXX tis. eur je nezvratným výsledkom
vedúcim k ukončeniu podnikateľských aktivít žalobcu. Vzhľadom na to, že zrážková daň predstavuje
vo svojej zákonnej rovine platbu dane z príjmov za iný daňový subjekt, je dorubená zrážková daň
vykázaná na r. 26 výkazu ZaS - Ostatné náklady na hospodársku činnosť. Záväzok z vyrubenej a
neuhradenej dane je potom vykázaný na r. 135 súvahy - Iné záväzky. Na základe týchto skutočností

považuje žalobca za podstatnú aj tú skutočnosť, že z úzko ekonomického hľadiska vyrubenie zrážkovej
dane pre žalobcu ako platiteľa dane predstavuje opätovné (dvojité) zdanenie už v minulosti zdaneného
príjmu, nakoľko okrem dane z príjmov, ktorú zaplatil v minulých zdaňovacích obdobiach počnúc
rokom 2016 až 2019, je v zmysle rozhodnutia orgánu verejnej správy povinný uhradiť dodatočnú
daň v sume X,XXX tis. eur, čo predstavuje približne 20% z jeho čistého obratu vykázaného za

bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie. V danom prípade čistý obrat (r. 01 výkazu ZaS)
predstavuje zdaniteľný príjem daňovníka neznížený o náklady vynaložené na dosiahnutie tohto príjmu,
takéto zníženie príjmu daňovníka na základe nezákonného rozhodnutia by znamenal likvidačný zásah
do podnikania žalobcu, ktorého dôsledkom bude nevyhnutné ukončenie podnikateľskej činnosti s
nemožnosťou generovania akéhokoľvek zdaniteľného príjmu v budúcnosti a základný ekonomický

princíp pokračovania v ekonomickej činnosti („going concern") zostane teda nenaplnený. Zdôraznil, že
aktuálna hodnota majetku spoločnosti k 30.06.2020 je XX tis. eur (r. 01 súvahy), čo v porovnaní s
majetkom bezprostredne predchádzajúceho účtovného obdobia vo výške X,XXX tis. eur predstavuje
pokles o viac ako X mil. eur. Podstatnú časť pracovného kapitálu žalobcu predstavovali pohľadávky
z obchodného styku, akonáhle však bude žalobcovi prikázaná úhrada dorubenej zrážkovej dane v

exekučnom konaní, žalobca nemá dostatok disponibilného majetku, z ktorého by bolo možné takúto
pohľadávku orgánu verejnej správy uhradiť. Uvedené by malo za dôsledok zastavenie vymáhacieho
konania, alebo vyvolanie insolvenčného konania samotným štatutárnym orgánom žalobcu. Takýto
výsledok považuje žalobca za rozhodnú skutočnosť, na základe ktorej by mal súd dospieť k záveru, že
výkon napadnutého rozhodnutia by mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu.

7. Žalobca zastáva názor, že vyššie uvedené skutočnosti predstavujú vo všeobecnosti také nezvratné
dopady a ujmy pre žalobcu, ktoré v dôsledku svojho vzniku môžu zmariť ochranu jeho subjektívnych práv
a právom chránených záujmov a v porovnaní s inými podnikateľskými subjektmi, ktoré nepodnikajú v
oblasti zásobovania s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, pričom považuje takýto dôsledok rozhodnutia
orgánu verejnej správy za diskriminačný. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku nie je

v rozpore s verejným záujmom. Žalobca pôsobí v oblasti zaobchádzania s liekmi a zdravotníckymi
pomôckami, a v aktuálnej mimoriadnej situácii je v rozpore s verejným záujmom, aby sa na takéto
spoločnosti kládli neúmerné daňové povinnosti, ktoré by ich dostali do existenčných problémov z dôvodu
sporných správnych rozhodnutí. Aj s ohľadom na túto skutočnosť je teda priznanie odkladného účinku
žaloby a odvrátenie likvidačných následkov napádaného rozhodnutia vo verejnom záujme.

8.Žalovanýsakopätovnémunávrhužalobcunapriznanieodkladnéhoúčinkusprávnejžalobenevyjadril.

9. Žalobca predložil nové dôkazy: priebežnú účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30.06.2020.

10. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný

predpis neustanovuje inak.
11. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

12. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť
podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

13. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

14. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej,
môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

15. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

16. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva
na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť
zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku
správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné
práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

17. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej
žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia
alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,

závažnáujmanaživotnomprostredí,prípadneinývážnynenapraviteľnýnásledok.Priznanieodkladného
účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa
žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy
alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie,
o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie

o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená
ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia
určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom
vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie

odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania
pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že
takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení
a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o
výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej

správy.

18. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného
skutkového alebo právneho stavu.

19. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené
podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súduo prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe k zmene skutkového alebo
právneho stavu veci.

20. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy
ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. §
186 ods. 1 SSP, ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe. Žalobca novým
návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej
žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma, značná hospodárska, finančná škoda

a vážny nenapraviteľný následok spočívajúci v tom, že aj po vyhovení žalobe správnym súdom už
nebude možné zvrátiť úpadok žalobcu. Žalobca k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe priložil účtovnú závierku zostavenú ku dňu 30.06.2020, ktorá podľa neho odzrkadľuje jeho
aktuálny hospodársky stav v bežnom účtovnom období od 01.11.2019 do 30.06.2020, pričom záväzok
z vyrubenej a neuhradenej dane je už vykázaný na r. 135 súvahy - Iné záväzky. Na základe takto
zostavenej priebežnej účtovnej závierky sa žalobca snaží preukázať, že mu hrozí závažná ujma ako

dôsledok dorubenia zrážkovej dane, pričom v prípade žalobcu k uhradeniu zrážkovej dane aktuálne
nedošlo, ako ani k vykázanému zníženiu čistého obchodného imania (r. 81 súvahy) z hodnoty X,XXX tis.
eur na hodnotu negatívneho vlastného imania vo výške -X,XXX tis. Eur, ktoré žalobca preukazuje ako
nezvratný výsledok vedúci k ukončeniu jeho podnikateľských aktivít a k žalobcom uvádzanému tvrdeniu,
že nemá dostatok disponibilného majetku, z ktorého by bolo možné takúto pohľadávku orgánu verejnej

správy uhradiť. Správny súd nemôže z uvedených tvrdení a predložených dokladov zistiť, či by okamžitý
výkon napadnutého rozhodnutia, teda uhradenie dorubenej zrážkovej dane, mohlo spôsobiť žalobcovi
závažnú škodu, finančnú škodu alebo iný vážny nenapraviteľný následok. Tvrdenia, ktoré žalobca v
návrhuneosvedčil,nemôžesúdpovažovaťzasplneniezákladnýchpodmienokprepriznanieodkladného
účinku správnej žalobe.

21. Žalobca podľa správneho súdu neosvedčil ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. V preskúmavanej veci verejný záujem spočíva
vo včasnom a riadnom výbere daní a v danom prípade žalobca dobrovoľne nesplnil svoju daňovú
povinnosť, ktorej splatnosť už nastala a ani relevantným spôsobom neodôvodnil a neosvedčil, že

priznanie odkladného účinku správnej žalobe neohrozí tento verejný záujem ani v prípade, že dôjde
k prípadnému zamietnutiu správnej žaloby súdom a žalobca bude povinný vyrubenú zrážkovú daň
uhradiť. Súd preto vidí v priznaní odkladného účinku správnej žalobe jeho rozpor s verejným záujmom a
ohrozenie riadneho zaplatenia vyrubenej dane. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe hodnoverne nepreukázal zmenu skutkového ani právneho stavu, nakoľko svoj

návrh odôvodnil rovnakými tvrdeniami, ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zo dňa 06.04.2020 a ostatné tvrdenia uvedené v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe neosvedčil.

22. Vzhľadom na to, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým

spôsobom nepreukázal zmenu skutkového a právneho stavu oproti návrhu na priznanie odkladného
účinku správnej žalobe zo dňa 06.04.2018, neosvedčil hrozbu závažnej ujmy či škody, resp. iného
vážneho nenapraviteľného následku a nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe
nebude v rozpore s verejným záujmom, neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných
predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Správny súd preto v súlade s ust. §

188 SSP opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.08.2020
zamietol.

23. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení
s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.