Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, December 7, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200325
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4020200325.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, v právnej veci žalobcu: D. X., bytom K., Ul. O. 7,

protižalovanému:Sociálnapoisťovňa,ústredievBratislave,Ul.29.augusta8,Bratislava,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 46782-4/2020-BA zo dňa 07. 05. 2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Žalobca sa domáhal v konaní preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 46782-4/2020-
BA zo dňa 07. 05. 2020, ktorým žalovaná zamietla jeho odvolanie a potvrdila odvolaním napadnuté

rozhodnutieSociálnejpoisťovne,pobočkyNitrač.2171/2020-NR-DvNzodňa18.02.2020,ktorýmpodľa
§ 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a podľa čl. 61 Nariadenia (ES)
Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004, nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. Žalobca namietal, že po zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie dal najavo všetkým
inštitúciám, že sa vrátil na Slovensko natrvalo s úmyslom začať nový život, s partnerkou tu plánuje žiť,
nadobudnúť nehnuteľnosť a osamostatniť sa od rodičov, u ktorých býva. Na Slovensko sa vrátil natrvalo,

pretože holandský zamestnávateľ mu nedokázal zabezpečiť ďalšiu prácu a ukončil s ním pracovnú
zmluvu. Na Slovensku má trvalý pobyt, hľadá si zamestnanie, platí daň za komunálny odpad a vlastné
motorové vozidlo.

Poukázal na to, že opätovne sa vrátil na Slovensko, natrvalo tu žiť, pracovať a založiť si rodinu.

Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa nemohol prihlásiť v Holandsku, pretože odtiaľ

odchádzalnatrvalo,bolodhlásenýzúradovacentrumzáujmovsipreniesolnaSlovensko.Nemalzáujem
zotrvať v Holandsku, pretože nemal stále zamestnanie, celý čas pracoval cez agentúru a nevlastnil tam
žiadnu nehnuteľnosť alebo nehnuteľný majetok.

3. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Poukázala na to, že žalobca nespĺňa podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1

zákona o sociálnom poistení, ktorý vyžaduje, aby žalobca v posledných štyroch rokoch pred zaradením
do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.V zmysle § 104 ods. 1 zákona poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných
štyrochrokochpredzaradenímdoevidencieuchádzačovozamestnaniebolpoistenývnezamestnanosti
najmenej dva roky.

Podľa ČI. 61 ods. 1 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov
sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie') príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého
právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na
dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom

rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa
právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov,
ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb
poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych
predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia
a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

V zmysle ČI. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm.
a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v
súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:
• doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, doby zamestnania, ak tieto právne

predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne
predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti.

V zmysle ČI. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej vete
odseku 2 (úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo

samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá
má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu) poberá dávky v súlade s právnymi
predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej
poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje
inštitúcia miesta bydliska.

Zuvedenýchustanoveníjezrejmázákladnázásada,ktorousatrebaviesťprizohľadňovanídôbpoistenia
v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie pri uplatnení nároku
na dávku v nezamestnanosti na území Slovenskej republiky, a to že slovenská doba poistenia v
nezamestnanosti musí byt' dosiahnutá ako posledná. Iba vo výnimočných prípadoch je možné zohľadniť

dobu poistenia dosiahnutú na území iného členského štátu Európskej únie, pokiaľ je dosiahnutá ako
posledná. Touto výnimkou zo základnej zásady je situácia, ak si žiadateľ zachová počas výkonu
zárobkovej činnosti na území iného členského štátu Európskej únie, centrum záujmov a bydlisko na
území Slovenskej republiky.

Dňa 8. novembra 2019 požiadal žalobca Sociálnu poisťovňu, pobočka Nitra, o dávku v nezamestnanosti
predložením oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, číslo: NR1/OSO/ZAM/2019/27993,
zo dňa 17. októbra 2019, v zmysle ktorého bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom
16. októbra 2019.

V posudzovanom období posledných štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie, t. j. od 16. októbra 2015 do 15. októbra 2019, žalobca nepreukázal žiadnu dobu
poistenia v nezamestnanosti, ktorú by mu bolo možné zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v
nezamestnanosti. V zmysle § 104 ods. 1 zákona na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti sa
vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní v období posledných štyroch rokov pred

zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Žalobca teda nesplnil základnú podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti. Žalobca pracoval
v posudzovanom období na území iného členského štátu Európskej únie - Holandska. Uvedené
osvedčil formulárom U002, zo dňa 20. januára 2020, v ktorom príslušná holandská inštitúcia osvedčila

nasledovné údaje
v bode 4.1 - obdobie poisteného zamestnania alebo poistenie samostatnej zárobkovej činnosti
od 11. júla 2016 do 21. decembra 2016
od 27. marca 2017 do 23. apríla 2017od 24. apríla 2017 do 14. mája 2017
od 16. mája 2017 do 11. októbra 2019

v bode 7.1 - dôvod ukončenia zamestnania uplynutie platnosti zmluvy
v bode 14.1 - obdobie poberania dávky v nezamestnanosti od 22. decembra 2016 do 21. marca 2017.

Vo formulári U002, zo dňa 14. júla 2016, príslušná holandská inštitúcia osvedčila nasledovné údaje v
bode 4.1 - obdobie poisteného zamestnania alebo poistenci samostatnej zárobkovej činnosti od 18.

januára 2016 do 17. apríla 2016

v bode 7.1 - dôvod ukončenia zamestnania
• ukončenie pracovného pridelenia.

Vo formulári U002, zo dňa 26. mája 2016, príslušná holandská inštitúcia osvedčila nasledovné údaje

v bode 4.1 - obdobie poisteného zamestnania alebo poistenie samostatnej zárobkovej činnosti od 7.
novembra 2013 do 6. októbra 2015
v bode 7.1 - dôvod ukončenia zamestnania
• uplynutie platnosti zmluvy v bode 14.1 - obdobie poberania dávky v nezamestnanosti od 7. októbra
2015 do 6. januára 2016.

Nakoľko žalobca dosiahol v posudzovanom období troch rokov pred zaradením do evidencie
uchádzačov o zamestnanie dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského
štátu Európskej únie bolo v konaní o jeho dávke v nezamestnanosti potrebné posúdiť, či je možné
takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s ČI. 61 základného

nariadenia.

V zmysle ČI. 61 ods. 2 základného nariadenia je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti
dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu Európskej únie, ako keby boli dosiahnuté podľa
slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie

uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi
predpismi.Výnimkuztohtopravidlapredstavujúprípadyuvedenévčlánku65ods.5písm.a)základného
nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo
samostatne zárobkovo činná osoba na území členského štátu Európskej únie zachovala bydlisko na
území Slovenskej republiky /v zmysle ČI. 1 písm. j) základného nariadenia a ČI. 11 vykonávacieho

nariadenia/.

Žalobca bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol doby
poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy. Z uvedeného dôvodu by bolo
možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území Holandska do celkovej doby

poistenia v nezamestnanosti v súlade s ČI. 61 ods. 1 základného nariadenia, len v prípade preukázania
zachovania pevných väzieb a bydliska na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného
zamestnania na území členského štátu Európskej únie.

V nadväznosti na uvedené žalovaná zdôraznila, že otázka bydliska je v prípadoch, ked' žiadateľ o dávku

v nezamestnanosti bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahol
dobu poistenia v nezamestnanosti v zmysle platnej slovenskej legislatívy, zásadná. Účelom uvedeného
je zabrániť zneužívaniu sociálneho systému v podobe výberu členského štátu Európskej únie , v ktorom
si nezamestnaný uplatní nárok na dávku v nezamestnanosti (napr. z dôvodu možnosti priznania vyššej
výšky dávky v nezamestnanosti).

Poukazovala na skutočnosť, že nezamestnané osoby, ktoré dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti
len na území štátu pôvodu nemajú právo výberu členského štátu Európskej únie, v ktorom požiadajú o
dávku v nezamestnanosti (nezamestnané osoby, ktoré v posudzovanom období dosiahli dobu poistenia
len na území Slovenskej republiky, si o dávku v nezamestnanosti nemôžu požiadať v inom členskom

štáte Európskej únie, ale len na území Slovenskej republiky). Neskúmanie miesta bydliska počas výkonu
činnosti zamestnanca v členskom štáte Európskej únie by tak neoprávnene zvýhodňovalo žiadateľov o
dávku v nezamestnanosti, ktorí dosiahli doby poistenia v nezamestnanosti na území iného členského
štátu Európskej únie, a to tým, že by mali právo výberu, či si o dávku v nezamestnanosti požiadajú naúzemí členského štátu, kde naposledy pracovali, alebo v štáte pôvodu (a to v závislosti od toho podľa
ktorých právnych predpisov im nárok na dávku v nezamestnanosti vôbec vznikne, resp. podľa výšky
tejto dávky).

Zachovanie väzieb žalobcu na území Slovenskej republiky je nutné posúdiť na základe celkového
zhodnotenia všetkých dostupných informácií. V konaní o dávke v nezamestnanosti príslušná
organizačná zložka Sociálnej poisťovne vychádzala z objektívnych skutočností vyplývajúcich z
formulárov U002, osvedčených príslušnou holandskou inštitúciou dňa 20. januára 2020, 26. mája 2016 a

14.júla2016,akoizúdajovosvedčenýchžalobcomvŽiadostiodávkuvnezamestnanostiavoVyhlásení
žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, predložených Sociálnej poisťovni, pobočka
Nitra, dňa 8. novembra 2019.

Centrum záujmov dotknutej osoby je v zmysle ČI. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia
možné určiť na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými

skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:
a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - žalobca vo Vyhlásení žiadateľa na
účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, zdržiaval na území Holandska
od augusta 2016 (už v júli 2016 bol však na území Slovenska vyradený z evidencie uchádzačov o
zamestnanie z dôvodu jeho odchodu do zahraničia) do októbra 2019, t. j. viac ako tri roky. Podľa

formulárov U002, zo dňa 26. mája 2016 a zo dňa 14. júla 2016, sa však žalobca zdržiaval na území
Holandska aj v predchádzajúcom období, a to od novembra 2013 do 6. októbra 2015 (následne na
tomto území od 7. októbra 2015 do 6. januára 2016 poberal dávku v nezamestnanosti priznanú podľa
holandských právnych predpisov) a opätovne od 18. januára 2016 do 17. apríla 2016. Celkovo sa teda
žalobca zdržiaval na území Holandska viac ako 5 a pol roka;

b) situáciu dotknutej osoby vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy - z
informačného systému Sociálnej poisťovne bolo zistené, že pred odchodom do zahraničia bol žalobca

na Slovensku poistený v nezamestnanosti počas viacerých pracovnoprávnych vzťahov, v celkovom I
trvaní približne 1 rok a 9 mesiacov (súčasne bol v pracovnoprávnych vzťahoch nezakladajúcich účasť
na povinnom poistení v nezamestnanosti).

Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019,

žalobca uviedol, že jeho posledný pracovný pomer v Holandsku trval od 16. mája 2017 do 11. októbra
2019 (t. j. 2 roky a 5 mesiacov). Tento pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú a podľa
formulára U002, zo dňa 20. januára 2020, bol ukončený uplynutím platnosti zmluvy. Na území Holandska
sa žalobca opakovane dal k dispozícii službám zamestnanosti a poberal dávku v nezamestnanosti
podľa holandských právnych predpisov. Súčasne žalobca vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia

zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, osvedčil, že počas pobytu v Holandsku si
zamestnanie na území Slovenska nehľadal. Pracovnú situáciu žalobcu v Holandsku možno hodnotiť
ako pomerne stabilnú s jednoznačnou prioritnou orientáciou na holandský pracovný trh - jeho rodinného
stavu a rodinných väzieb - žalobca sa na území Holandska nezdržiaval s blízkymi osobami. Vo Vyhlásení
žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, žalobca uviedol,

že na územie Slovenska sa vracal trikrát ročne, na 2-3 týždeň; jeho bytovej situácie, najmä toho, či je
táto situácia stabilná - na území Slovenska ani na území Holandska žalobca nevlastní nehnuteľnosť
na bývanie. V Holandsku býval v podnájme. Počas pobytu na Slovensku a aj po návrate na Slovensko
býval u svojich rodičov,
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely - žalobca bol zamestnaný

na území Holandska, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je zrejmé, že za štát
bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t. j. Holandsko.

II.4. Možnosť uplatniť si nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte inom ako v štáte posledného
zamestnania je len výnimkou zo všeobecného pravidla, ktoré určuje, že nárok na dávku v

nezamestnanosti by si mala nezamestnaná osoba prednostne uplatniť v štáte posledného zamestnania,
lebo v tomto štáte platila poistné pre prípad nezamestnanosti.

Cieľom nariadenia je podporiť hľadanie práce v tom členskom štáte, v ktorom dotknutá osoba
bezprostredne predtým platila príspevky na poistenie v nezamestnanosti a zároveň, aby tento štát niesol

bremeno výplaty dávky v nezamestnanosti.

Žalobca mal možnosť požiadať o dávku v nezamestnanosti na území Holandska (ako to urobil v roku
2015 a 2016).

Fyzická osoba vykonávajúca zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ podlieha právnym predpisom tohto

štátu, a teda v tejto krajine aj je sociálne poistená. Koordinačné predpisy určujú, že pri skončení výkonu
zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v
ktorom práve skončili zamestnanie.

V prípade priznania nároku na dávku v nezamestnanosti môže dotknutá osoba v zmysle čl. 64

základnéhonariadeniamožnosťpožiadaťoexportpriznanejdávkyvnezamestnanosti,doktoréhokoľvek
členského štátu EÚ, t.j. aj na územie SR.

Takúto dobu je možné zohľadniť len podľa čl. 65 základného nariadenia, t.j. v prípade zachovania
pevných väzieb v členskom štáte, v ktorom si dotknutá osoba uplatňuje nárok na dávku v

nezamestnanosti. Je potrebné dôsledne prehodnotiť všetky relevantné skutočnosti preukázané v konaní
o nárok na dávku.

V žalobe žalobca uvádza, že na území Holandska bol odhlásený z evidencie obyvateľstva, zo
zdravotného poistenia aj sociálneho poistenia. V tejto súvislosti žalovaný upozorňuje, že v súlade s ČI.

65 ods. 2 základného nariadenia preukázanie zachovania bydliska na území Slovenskej republiky počas
výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí sa hodnotí najmä počas výkonu posledného zamestnania na
území členského štátu Európskej únie. Z uvedeného dôvodu na skutočnosti , ktoré nastali po ukončení
žalobcovho zamestnania v zahraničí nie je možné v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti
prihliadať.

Žalobca v žalobe tvrdí, že v konaní o jeho nároku na dávku v nezamestnanosti neboli od neho žiadané
žiadne podklady (napr. potvrdenia od lekára, potvrdenia o hradení rôznych poplatkov na Slovensku a
pod.), na určenie jeho väzieb so Slovenskom. Vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania
centrazáujmov,zodňa8.novembra2019,žalobcauviedolvšetkyrozhodujúceskutočnostinaposúdenie

miesta jeho bydliska počas výkonu zárobkovej činnosti v zahraničí. Zároveň v bode 7. uvedeného
Vyhlásenia mal žalobca možnosť uviesť všetky skutočnosti, o ktorých sa domnieva, že môžu byt'
významné pri posudzovaní jeho centra záujmov počas pobytu v Holandsku. Žalobca však v tomto bode
uvedeného tlačiva neuviedol žiadnu doplňujúcu skutočnosť. V konaní o nároku žalobcu na dávku v
nezamestnanosti boli bez akýchkoľvek pochybností zistené všetky rozhodujúce skutočnosti relevantné

pri určovaní bydliska (v súlade s ČI. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia). Vykonané dokazovanie vo
veci bydliska žalobcu teda žalovaná považuje za presné a úplné.

V žalobe žalobca poukazuje na svoju pracovnú situáciu v Holandsku a namieta, že na tomto území
sa nezdržiaval sústavne po dobu 5 a pol roka, ale zdržiaval sa aj na území Slovenska. V napadnutom

rozhodnutí (str. č. 4) žalovaná jednoznačne uviedla, že žalobca sa naposledy zdržiaval na území
Holandska od augusta 2016 do októbra 2019, t. j. viac ako tri roky (čo je nutné vyhodnotiť ako dlhú
dobu prítomnosti na území iného členského štátu Európskej únie). Súčasne žalovaná konštatovala,
že podľa dokladov predložených v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti sa žalobca zdržiaval
na území Holandska aj v predchádzajúcom období, a to od 7. novembra 2013 do 6. októbra 2015,

následne na tomto území od 7. októbra 2015 do 6. januára 2016 poberal dávku v nezamestnanosti
priznanú podľa holandských právnych predpisov a opätovne bol poistený v nezamestnanosti od 18.
januára 2016 do 17. apríla 2016. Od apríla 2017 do júla 2017 žalobca poberal dávku v nezamestnanosti
na území Slovenska, avšak dňa 11. júla 2017 bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie zdôvoduvýkonuzárobkovejčinnostivčlenskomštáteEurópskejúnie.SúčasnežalobcasámvoVyhlásení
žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, osvedčil, že počas
pobytu v Holandsku si zamestnanie na území Slovenska nehľadal. Podľa názoru žalovanej všetky

uvedené skutočnosti svedč a o prioritnej orientácii žalobcu na holandský pracovný trh a o jeho pomerne
stabilnej pracovnej situácii v Holandsku.

Žalobca v žalobe opisuje aj svoju rodinnú situáciu - prítomnosť rodičov a priateľky na území Slovenska.
V tejto súvislosti žalovaná zdôrazňuje, že vo Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra

záujmov, zo dňa 8. novembra 2019, žalobca neuviedol, že počas jeho prítomnosti v Holandsku sa
nejaké jeho blízke osoby zdržiavali na Slovensku. Túto skutočnosť nenamietal ani v odvolaní proti
rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, číslo: 2171/2020-NR-DvN, zo dňa 18. februára 2020.
V tejto súvislosti žalovaná dáva opätovne do pozornosti Rozhodnutie Správnej komisie pre koordináciu
systémov sociálneho zabezpečenia č. U2, z 12. júna 2009, v ktorom je výslovne uvedené, že by
nebolo prijateľné, ak by sa príliš širokým výkladom pojmu „bydlisko" mala rozšíriť oblasť uplatnenia

ČI. 65 základného nariadenia tak, aby zahŕňala všetky osoby, ktoré majú dôjsť stabilné zamestnanie
alebo samostatne zárobkovú činnosť v členskom štáte a ktoré nechali svoje rodiny vo svojej krajine
pôvodu. Z uvedeného je zrejmé, že prítomnosť rodinných príslušníkov na Slovensku nepreukazuje
bez akýchkoľvek pochybností zachovanie bydliska dotknutej osoby na Slovensku. Uvedené je nutné
vyhodnotiť komplexne s prihliadnutím na všetky skutočnosti preukazujúce situáciu dotknutej osoby a

taktiež s prihliadnutím na celkovú dobu prítomnosti v zahraničí (ČI. 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia).

V žalobe žalobca opakovane uvádza, že na území Slovenska má trvalý pobyt, na čo poukazoval aj
v odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, číslo: 2171/2020-NR-DvN, zo dňa
18. februára 2020. V tejto súvislosti žalovaná opätovne uvádza, že pojem „trvalý pobyt" nie je možné

stotožňovať s pojmom „bydlisko". V zmysle ČI. 1 písm. j) základného nariadenia „bydlisko" je miesto,
kde osoba zvyčajne býva. Pojem „bydlisko“ je potrebné chápať v širších súvislostiach ako miesto, kde
sa fyzická osoba trvalejšie zdržuje, kde je jej centrum záujmov, kde trávi čas v mimopracovnom čase.
Podľa názoru žalovanej je zo zisteného skutkového stavu jednoznačné, že počas výkonu zárobkovej
činnosti v Holandsku žalobca zvyčajne býval a zdržiaval sa na území Holandska a že bydlisko si na

území Slovenska nezachoval.

5. Krajský súd v Nitre preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov podľa § 199
a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených nielen v žalobe, vrátane dôvodov podľa § 134 ods. 2
SSP a zistil, že žaloba nie je dôvodná.

Po oboznámení sa administratívneho spisu predloženého žalovanou súd zistil tieto skutočnosti :

6. Žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 16. 10. 2019.

Žiadosťou zo dňa 08. 11. 2019, ktorú doručil Sociálnej poisťovni, pobočke Nitra dňa 08. 11. 2019 žalobca
žiadal o priznanie dávky v nezamestnanosti. V žiadosti uviedol, že v inom členskom štáte v Holandsku
pracoval od 16. 05. 2017 do 11. 10. 2019. V písomnom vyhlásení žalobca uviedol, že v Holandsku
sa zdržiaval od augusta 2016 do 12. 10. 2019. Na území Holandska sa zdržoval sám, vykonával tam
zárobkovú činnosť, a v tom čase sa na území Slovenska zdržiavali jeho rodičia, za ktorými sa vracal 3-

krát ročne na dovolenku. Na území Holandska býval v podnájme. Nárok na dávku v nezamestnanosti
si po skončení posledného zamestnania v čl. štáte EÚ neuplatnil, ani si nehľadal zamestnanie počas
pobytu v inom členskom štáte na území SR. Počas návratov na územie SR býval u rodičov a aj v
súčasnosti po návrate býva u rodičov na adrese K..

7. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 18. 02. 2020 bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok na dávku v
nezamestnanosti z vyššie uvedených dôvodov ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že bezprostredne
pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti ukončil dobu poistenia v nezamestnanosti podľa
slovenských právnych predpisov a počas posledného zamestnania v inom členskom štáte EÚ nebolo
bydlisko žalobcu na území SR, čl. 65 ods. 2 a 5 základného nariadenia, sa na neho nevzťahuje a nie je

možné použiť pravidlo sčítania dôb poistenia v zmysle čl. 61 základného nariadenia.8. Druhostupňovým rozhodnutím zo dňa 07. 05. 2020 žalovaná odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tak, že sa stotožnila so skutkovými a právnymi závermi,
že sú správne a zákonné.

9. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, poistenec má nárok na dávku
v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o
zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

10. Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti.

11. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o
koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj základné nariadenie) nariadenia osoby, na ktoré
sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne
predpisy sa určia v súlade s touto hlavou.

12. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne
predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky
dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu
zohľadnídobypoistenia,zamestnaniaalebosamostatnejzárobkovejčinnostidosiahnutépodľaprávnych

predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré
uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia,
vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov
iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli
dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

13. Podľa čl. 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm.
a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v
súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky:

- doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia,
- doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo
- doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej
činnosti.

14. Podľa čl. 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej
vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na
ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne
zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska.

15. Podľa čl. 11 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 ktorým sa stanovuje
postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej aj vykonávacie nariadenie,
ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska

osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum
záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich
s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať:

- dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov

- situáciu dotknutej osoby vrátane:
- povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto
činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy
- jej rodinného stavu a rodinných väzieb
- vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti;

- v prípade študentov zdroja ich príjmov;
- jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná;
- členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.16. Podľa čl. 7 ods. 2 veta druhá Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť
pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu,

sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2.

17. Zo spisového materiálu bolo zistené, že žalobca pracoval od 16. 10. 2015 do 15. 10. 2016 v
inom členskom štáte v Holandsku. Od 16. 10. 2015 už nepracoval na Slovensku ani inde v zahraničí
a iné doby zamestnania nemá evidované. Ako nezamestnaný je evidovaný od 16. 10. 2019. Ako

bolo preukázané, v posledných štyroch rokoch bol žaloba sociálne poistený jedine z titulu výkonu
zamestnania v inom členskom štáte. Pretože bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku nebol
poistený v nezamestnanosti na Slovensku, nespĺňa podmienky na priznanie nároku na dávku v
nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení zákonného nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné vo svojej

celistvosti v celej EÚ a v súlade s čl. 7 ods. 2 Ústavy SR má prednosť pred zákonmi SR, bolo možné
dávky poistenia dosiahnuté na území iného členského štátu tak štátu posledného zamestnania (t.j. štát,
v ktorom bolo naposledy odvádzané poistné na sociálne poistenie pred ukončením zamestnania alebo
inej zárobkovej činnosti) zohľadniť nárok na dávku v nezamestnanosti podľa uplatniteľnej slovenskej
právnej úpravy len za podmienky zachovania bydliska, resp. centra záujmov v členskom štáte, podľa

ktorého práva sa nárok uplatňuje. Inými slovami povedané, ak si žalobca uplatňuje nárok na Slovensku
podľa slovenskej právnej úpravy, je nevyhnutné, aby žiadateľ mal zachované bydlisko ako centrum
svojich záujmov na Slovensku aj počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte
v Holandsku.

18. Pri skúmaní požiadavky na zachovanie bydliska žalobcu na Slovensku počas jeho zamestnania
v Holandsku správne orgány správne brali do úvahy kritéria uvedené v čl. 11 ods. 1 vykonávacieho
nariadenia.

Bolo zistené a preukázané. že žalobca v rozhodnom období pracoval v inom členskom štáte štyri roky.

Z toho je zrejmé, že sa orientoval na prácu v Holandsku, možno ju označiť za stabilnú, keďže odvádzal
dane a platil poistné.

19. Po zhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností a okolností na posúdenie centra záujmov
žalobcu správny súd dospel k záveru, že žalobca mal vytvorené silnejšie väzby k bydlisku v Holandsku.

Vzhľadom na záver administratívnych orgánov, že žalobca mal vytvorený centrum záujmov v Holandsku,
považuje správny súd za správny.

Okrem toho treba zdôrazniť, že pri zisťovaní centra záujmov správne orgány môžu brať na zreteľ len

skutočnosti, ktoré existovali v čase výkonu zárobkovej činnosti v štáte posledného zamestnania. Na
ďalšie skutočnosti, na ktoré poukazoval žalobca, ktoré nastali aj potom ako ukončil zamestnanie v
zahraničí, správne orgány neprihliadali a neprihliadol na ne ani správny súd.

20. Argumentácia žalobcu, že sa vrátil na Slovensko natrvalo a chce si založiť rodinu, je pre

preskúmavanú vec irelevantné.

21. S poukazom na vyššie uvedené dôvody správny sú dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia
správnych orgánov, vrátane postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu boli vydané v súlade so zákonmi a
medzinárodnými právnymi predpismi, nakoľko orgány verejnej správy náležite právne posúdili a riadne

zistili skutkový stav, a preto správne žalobu ako nedôvodnú zamietol.

22. Nakoľko v konaní úspešná žalovaná si neuplatnila nárok na náhradu trov konania, správny súd jej
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).