Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 8, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 25Sa/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200225
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3019200225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Radičovou v právnej veci žalobcu:

Complex HM, s. r. o., so sídlom Dvory 581, Púchov, IČO: 45 517 991, právne zast.: JUDr. Ing. Zuzana
Kvaková, advokát, so sídlom Žilina, J.M.Geromettu 146/1 proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, za účasti ďalšieho účastníka: N. H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
B. C./XX, O., R., občan R. N., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
31264-3/2019-BA z 2. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej a ďalšiemu účastníkovi konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím
zo dňa 20.11.2018 č. 38214-1/2018-PB rozhodla, že pánovi N.O. nevzniklo povinné nemocenské
poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi
zamestnávateľa Complex HM s.r.o., Dvory 581, Púchov (žalobca) podľa slovenskej legislatívy od
01.06.2010. Rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o soc. poistení“)
a v odôvodnení rozhodnutia poukázala na ustanovenia čl. 11 (3) (a), 13 (1) a 13 (3) Nariadenia

(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.04.2004 o koordinácii systémov sociálneho
zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo dňa 16.09.2009
(ďalej len „základné nariadenie“) a na vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 987/2009 zo dňa 16.09.2009 (ďalej len „vykonávacie nariadenie“), ktorým sa vykonáva nariadenie
č. 883/2004. Dňa 08.03.2013 správny orgán vykonal u zamestnávateľa (žalobcu) kontrolu a zistil, že
zamestnávateľ vykazuje znaky schránkovej firmy a predpokladá sa, že k reálnemu výkonu činnosti jeho
zamestnancov nedochádza. Keďže pán N. H. O. reálne nevykonáva činnosť ako zamestnanec na území

Slovenskej republiky, podľa čl. 13 (3) základného nariadenia nemôže podliehať slovenským právnym
predpisom a nevzniklo mu poistenie podľa slovenskej legislatívy od 01.06.2010, Poľská inštitúcia ZUS
v zmysle čl. 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila, že p. N. H. O. podlieha od 01.06.2010 právnym
predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej republiky.

2. Na odvolanie žalobcu žalovaná napadnutým rozhodnutím podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z.z. odvolanie v celom rozsahu zamietla a potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu. V

odôvodnení rozhodnutia poukázala na skutkový stav a uviedla, že zamestnávateľ (žalobca) prihlásil
zamestnanca (ďalší účastník) do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
od 01.06.2010 do 31.12.2013. Za účelom preukázania reálneho výkonu činnosti zamestnancov žalobcu
vykonal prvostupňový správny orgán kontrolu, na základe ktorej dospel k záveru, že zamestnanecreálne nevykonáva činnosť na území Slovenskej republiky a predmetné skutočnosti oznámil ZUS, ktorá
stanovisko Sociálnej poisťovne akceptovala. Žalovaná zároveň poukázala na skutočnosť, že listom zo
dňa 24.01.2014 poľská inštitúcia - ZUS v súlade s článkom 16 (2) vykonávacieho nariadenia určila,

že pán N. H. O. podlieha od 1. júna 2010 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Poľskej
republiky. Vzhľadom k tomu, že Sociálna poisťovňa, ako inštitúcia dotknutého členského štátu toto
určenie nenamietala, stalo sa v súlade s článkom 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym. Z
uvedených dôvodov námietky odvolateľov nezakladajú dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia.

3. Žalobca žalobou podanou v zákonnej lehote žiadal preskúmať vyššie uvedené rozhodnutie
žalovanej a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Poukázal na to,
že žalovanej zo strany ZUS bolo doručené oznámenie, že žalobca podlieha v období od 01.06.2010
do 20.06.2010 a od 22.06.2010 právnym predpisom sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.
Žalobca v žalobe namietal prekročenie právomoci žalovanej citujúc článok 2 ods. 1, článok 11 a článok

13 ods. 3 základného nariadenia a článok 16 ods. 1, 2 a 4 vykonávacieho nariadenia. V danej veci
je nesporné, že zamestnanec žalobcu má bydlisko v Poľskej republike a teda na určenie uplatniteľnej
legislatívy je príslušná ZUS a nie prvostupňový správny orgán, a to s poukazom na článok 16 ods. 2
vykonávacieho nariadenia. Žalobca poukázal tiež na to, že v danom prípade namieta i samotnú spornosť
ako predpoklad aplikácie ust.

§ 178 ods. 1 písm. a) bod I. Zák. o soc. poistení, podľa ktorého správne orgány rozhodovali. Žalobca
má tiež za to, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako bola definitívne určená uplatniteľná
legislatíva, resp. či prebehla dohoda medzi žalovanou a ZUS, v tomto ohľade je administratívny
spis neúplný. Svoju argumentáciu podporil i záverom rozhodnutia Veľkého senátu správneho kolégia
Najvyššieho súdu SR v uznesení sp.zn. 1Vs/1/2018. Žalobca ďalej namietal nesprávny procesný postup,

a to absenciu dialógu medzi ZUS a žalovanou v zmysle rozhodnutia č. A1 z 12.06.2009, o čom sa v
administratívnom spise nenachádzajú žiadne dôkazy.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázala
na základné a vykonávacie nariadenia v oblasti sociálneho zabezpečenia, ktoré majú prednosť pred

vnútroštátnoulegislatívouanazákladnúúlohutýchtonariadení,ktoroujeurčenieuplatniteľnejlegislatívy.
Zároveň poukázala na povinnosti inštitúcii členských štátov na základe čl. 76 základného nariadenia,
a to spoluprácu, vzájomné informovanie o relevantných skutočnostiach. Kontrolou so zameraním na
preverenie reálneho výkonu zamestnancov žalobcu na území SR správny orgán zistil rozhodujúce
skutočnosti, pre ktoré dospel k záveru, že zamestnanec žalobcu reálne nevykonáva činnosť na území

SR, čo správny orgán v zmysle čl. 76 (4) základného nariadenia oznámil poľskej inštitúcii soc.
zabezpečenia - ZUS, ktorá jeho stanovisko akceptovala. Žalovaná poukázala na článok 16 ods. 1, 2, 3
vykonávaciehonariadenia,podľaktorýchZUSakopríslušnáinštitúciapredbežneurčila,žezamestnanec
podlieha právnym predpisom SR, s čím žalovaná nesúhlasila a informovala ZUS o skutočnostiach, pre
ktoré takéto určenie nemôže prijať. Následne dňa 13. januára 2014 žalovanej doručila ZUS oznámenie

č. 020000/UBS/OM/511/W/154/2014 zo dňa 24. januára 2014, v ktorom ZUS uviedla, že zmenila svoje
pôvodné stanovisko o určení slovenskej legislatívy ako uplatniteľnej a určila, že zamestnanec, v súlade
s článkom 11 (3a) základného nariadenia podlieha od 1. júna 2010 právnym predpisom sociálneho
zabezpečenia Poľskej republiky. Vzhľadom na to, že žalovaná ako inštitúcia dotknutého členského
štátu toto určenie nenamietala, stalo sa v súlade s čl. 16 (3) vykonávacieho nariadenia definitívnym.

Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10 Sžso/20/2015, v zmysle ktorého
je určenie uplatniteľných právnych predpisov definitívne a pre súd záväzné a nie je v kompetencii
krajského súdu tento postup správnych orgánov preskúmavať a vyhodnocovať. Žalovaná zdôraznila,
že nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ale rozhodla vo veci nevzniku sociálneho poistenia
zamestnanca žalobcu podľa právnych predpisov SR z dôvodu, že bol prihlásený v registri poistencov od

1. júna 2010 a preto bola nútená odstraňovať dôsledky nesprávnej registrácie zamestnanca. Keďže
sa na zamestnanca v zmysle koordinačných nariadení vzťahovala podľa určenia Poľská legislatíva,
nápravu bolo možné urobiť len vydaním rozhodnutia o nevzniku sociálneho poistenia podľa slovenskej
legislatívy. Žalovaná poukázala i na rozhodnutia v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského súdu
v Žiline a Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sžso/41/2015.

5. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej zotrval na dôvodoch podanej žaloby a k námietke nedostatku
právomoci žalovanej poukázal na záver uznesenia Veľkého senátu správneho kolégia NS SR sp.zn.:
1Vs/1/2018 v zmysle ktorého definitívne určenie uplatniteľnej legislatívy iného členského štátu vylučujeprávomoc žalovanej. Veľký senát zároveň prijal záver, že dohoda podľa čl. 16 (4) vykonávacieho
nariadenia musí byť určitá čo do obsahu aj subjektov, ktorých sa má určenie týkať a súčasne musí byť
zachytená v akomkoľvek formáte a založená do spisu. Žalobca má za to, že z napadnutého rozhodnutia

nie je zrejmé, ako bola definitívne určená uplatniteľná legislatíva, z administratívneho spisu nevyplýva,
či došlo k dohode medzi žalovanou a ZUS.

6. Žalovaná v duplike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že záver rozhodnutia Veľkého senátu správneho
kolégia NS SR sa týka prípadov, kedy bola uplatniteľná legislatíva určená vzájomnou dohodou medzi

Sociálnou poisťovňou a ZUS v zmysle čl. 16 (4) vykonávacieho nariadenia. V prejednávanej veci však
došlokurčeniuuplatniteľnejlegislatívyvzmysle čl.16(2)vspojenísčl.16(3)vykonávaciehonariadenia.
Zopakovala, že napadnutým rozhodnutím správne orgány rozhodovali o nevzniku sociálneho poistenia
zamestnanca žalobcu podľa právnych predpisov SR, neurčovali uplatniteľnú legislatívu.

7. Ďalší účastník konania - zamestnanec žalobcu, sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Trenčíne o žalobe rozhodol rozsudkom zo dňa 28.11.2019, č.k. 25Sa/24/2019-59
tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej č. 31264-3/2019-BA z 02.04.2019 a vec vrátil na ďalšie konanie.
Správny súd považoval za nesporné, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia už bolo určené,
že na zamestnanca žalobcu sa nevzťahuje poľská legislatíva v rámci sociálneho zabezpečenia

zamestnanca podľa slovenskej legislatívy. Námietku žalobkyne týkajúcu sa prekročenia právomoci
žalovanou, správny súd vyhodnotil ako dôvodnú a vyslovil, že žalovaná sa musí prioritne vysporiadať s
otázkou svojej právomoci s poukazom na skutkový stav. Zároveň skonštatoval, že skutkový stav nemá
oporu v predloženom administratívnom spise a je potrebné, aby administratívny spis obsahoval všetky
písomnosti, dôkazy a rozhodnutia vo veci, čo v danom prípade nebolo splnené.

9. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalovaná, o ktorej rozhodol Najvyšší
súd SR rozsudkom zo dňa 25.11.2020 pod sp.zn. 9Sžsk/13/2020 tak, že rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne č.k. 25Sa/24/2019-59 z 28.11.2019 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

10. Vo vyššie uvedenom rozsudku NS SR uviedol: „Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva
aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo
právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach
alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný
subjekt (okrem prípadov uvedených v § 178 ods. 2 a 3 SSP) nie je aktívne legitimovaný na podanie takej

žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1 treba považovať za náležitosť
žalobyajkonkrétnetvrdeniežalobcuotom,žebolukrátenýnasvojichprávachnezákonnýmrozhodnutím
správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže
súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.“

11. Najvyšší súd SR vytkol tunajšiemu súdu, že nevenoval dostatočnú pozornosť otázke aktívnej
legitimácie žalobcu na podanie žaloby. Prisvedčil kasačnej námietke žalovanej, že žalobca v žalobe
nepreukázal a nešpecifikoval akým konkrétnym spôsobom bol poškodený na svojich právach (nie na
právach zamestnanca). Kasačný súd dodal, že v rozhodnutí a ani v postupe žalovanej nebolo možné
vzhliadnuť porušenie subjektívnych práv žalobcu.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe opätovne
preskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapostupsprávnychorgánovpredjehovydanímpodľa§199
a nasl. SSP, oboznámil sa s písomnými podaniami účastníkov konania a s pripojeným administratívnym
spisom správnych orgánov. Správny súd rozhodol vo veci verejným vyhlásením rozsudku, nakoľko

žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania a žalovaná súhlasila s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania.

13. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovanej v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorých bolo určené, že zamestnancovi

žalobcu - N. H. O. podľa slovenskej legislatívy nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné
dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti od 01.06.2010.

14. V danej veci je medzi účastníkmi konania nesporné, že žalobca sa od 1. júna 2010prihlásil do registra zamestnávateľov vedeného Sociálnou poisťovňou a tiež, že prihlásil N... ako
svojho zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedeného
Sociálnou poisťovňou od 01.06.2010 do 31.12.2013. Uvedený zamestnanec je občanom Poľskej

republikysbydliskomvPoľskejrepublike,ktorývykonávaprácuakozamestnanecaakoSZČOvrôznych
členských krajinách.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam
alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a

rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie
v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí,

že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením
orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

18. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby
na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí,

že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt nie je aktívne
legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1
treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich
právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce

z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.

19. Žalobupodľa§178anasl.SSPmôžepodaťlenten,ktobolsprávnymrozhodnutímaleboopatrením
ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o
žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým

právam.

20. So zreteľom na vyššie uvedené je potrebné považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne
tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu,
pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku

aktívnejlegitimáciežalobcu.Aktívnalegitimácianapodaniesprávnejžalobyjepodmienkou,bezsplnenia
ktorejniejemožnéžalobepriznaťúspech.Nasplnenietejtopodmienkymusísúdprihliadaťpočascelého
konania.

21. V prejednávanej veci žalobca síce v podanej žalobe uvádza, že sa cíti byť ukrátený na

svojich právach nezákonným rozhodnutím žalovanej, avšak žiadnym spôsobom nešpecifikuje, akým
konkrétnym spôsobom bol poškodený na svojich subjektívnych právach, čo konštatoval i kasačný súd
v zrušujúcom rozhodnutí.

22. Žalobca v podanej žalobe poukazuje na práva zamestnanca, namieta prekročenie právomoci

správnych orgánov s poukazom na základné a vykonávacie nariadenia, ďalej na nesprávny procesný
postup správnych orgánov a vyhodnotenie skutkového stavu, nesprávne právne posúdenie a
nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Tieto námietky sa však nedajú považovať za odôvodnenie a
preukázanieaktívnejlegitimáciežalobcu,nevyplývaznichaképrávaaprávomchránenézáujmyžalobcu
boli predmetným rozhodnutím ohrozené resp. poškodené. Správny súd pripomína, že žiaden subjekt

nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby v prospech inej osoby.

23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie
je možné priznať úspech z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo
zasiahnuté do jeho subjektívnych práv. I keď je nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platí povinné

nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti, Zákon o sociálnom poistení v ust.
§ 145 upravuje vrátenie poistného, a preto postavením žalobcu ako zamestnávateľa, ktorý platí poistné,
nebolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry a práv.24. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného
dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

25. Zuvedenýchdôvodovsprávnysúdžalobuakonedôvodnúzamietolanámietkamižalobcuvpodanej
žalobe sa už opätovne nezaoberal, nakoľko ich dôvodnosť či nedôvodnosť, s poukazom na skutočnosť,
že žalobca nepreukázal, že rozhodnutiami správnych orgánov bolo zasiahnuté do jeho subjektívnych
práv, je v danej veci pre rozhodnutie súdu nepodstatná.

26. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 a § 169 SSP tak, že úspešnej žalovanej a
ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca
odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.