Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 15, 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220010118
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4220010118.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu

Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Moniky Farkašovej, v trestnej veci proti obžalovanej I. M., pre prečin
zatajenia veci podľa § 236 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
Komárno (ďalej len ,,okresný prokurátor") proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 03.11.2020,
sp. zn. 3T/19/2020, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 15. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

Obžalovaná
I. M. narodená X.X.XXXX v Y., trvale
bytom F. XXX, na slobode

o d s u d z u j e :

Podľa § 236 odsek 1 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, po zistení
poľahčujúcichokolnostíuvedenýchv§36písmenol/,písmenok/Trestnéhozákonaazistenípriťažujúcej
okolnosti uvedenej v § 37 písmeno m/ Trestného zákona a § 54 Trestného zákona na trest povinnej
práce 200 (dvesto) hodín.

Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce najneskôr
do 1 (jedného) roka od nariadenia jeho výkonu.

Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona je obžalovaná povinná vykonať trest povinnej práce osobne a vo
svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 03.11.2020, sp. zn. 3T/19/2020
(ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovanú I. M. (ďalej len „obžalovaná“) vinnou zo spáchania
prečinu zatajenia veci podľa § 236 odsek 1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že:

dňa XX. novembra XXXX v čase okolo XX.XX hod. v Y. na ulici Y. námestie č. XX si prisvojila nájdenú
finančnú hotovosť vo výške XXX,- €, pozostávajúcu z bankoviek nominálnych hodnôt 1x10,- €, 2x20,- €
a 5x50,- €, ktorá hotovosť sa nachádzala vo výdajníku bankomatu B. banky č. G ktorú si z neho zabudol
vziať poškodený N. I. po predchádzajúcej transakcii č. XXXX, vykonanej dňa XX. novembra XXXX včase o XX.XX hod., túto zabudnutú finančnú hotovosť neodovzdala, čím spôsobila pre poškodeného N.
I., nar. XX.XX.XXXX škodu v celkovej výške XXX,- €.

Za tento trestný čin uložil súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanej podľa § 236 odsek 1
Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa
§ 36 písmeno l/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona a
podľa § 54 Trestného zákona trest povinnej práce v trvaní 250 (dvestopäťdesiat) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona a § 51 odsek 4 písmeno d/ Trestného zákona uložil obžalovanej

povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť titulom náhrady škody zaplatiť
poškodenému N. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Y., C. námestie č. XXXX/XX sumu XXX,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení, teda včas, odvolanie okresný prokurátor proti
výroku o treste v neprospech obžalovanej.

V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že má za to, že súd prvého stupňa pri ukladaní trestu
neprihliadol dostatočne na všetky rozhodujúce okolnosti a osobu u páchateľky a nadhodnotil ňou
prezentované tvrdenia. Poukazujúc na teoretické východiská týkajúce sa ukladania trestu považoval
za zrejmé, že doposiaľ ukladané tresty na obžalovanú nemali dostatočný preventívny účinok a súdom

zvolený druh trestu sa mu javil ako nedostatočný. Podotkol, že obžalovaná sa skutku kladeného jej
za vinu dopustila necelé dva týždne po nadobudnutí právoplatnosti trestného rozkazu Okresného súdu
Nové Zámky sp. zn. 4T/115/2019, ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 rokov do 30.10.2021, teda ani hrozba nepodmienečného
trestu odňatia slobody u nej významne neovplyvnila jej postoj k rešpektovaniu zákonných noriem.

Namietal aj dôvodnosť priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona s tým,
že síce je nesporné, že sa v rámci vyhlásenia o vine priznala ku skutku, ktorý jej bol kladený za vinu,
absentuje však vyslovenie či prejavenie úprimnej, respektíve akejkoľvek ľútosti, tiež jej tvrdenie, že
poškodenému mieni v budúcnosti škodu uhradiť, považoval za účelové, keď od skutku uplynul bezmála
rok a škodu v sume 300,- eur neuhradila poškodenému čiastočne a ani sa mu neospravedlnila. Uviedol,

že argument súdu o tom, že obžalovaná toho času pracuje a je zárobkovo činná nebol objektívne
verifikovaný. Poukázal i na zákonu nezodpovedajúci výrok súdu o povinnosti obžalovanej nahradiť v
skúšobnej dobe spôsobenú škodu, keďže pri aplikovanom treste žiadna skúšobná doba určená nie je,
v tejto forme je preto označená časť výroku nevykonateľná.
Navrhol,abyKrajskýsúdvNitre(ďalejlen„odvolacísúd“)podľa §321odsek1písmenod/,písmenoe/

Trestného poriadku zrušil napadnutý výrok rozsudku o treste a následne podľa § 322 odsek 3 Trestného
poriadkuobžalovanejuložiltrestodňatiaslobodyvymeranývdolnejpolovicizákonomstanovenejtrestnej
sadzby a zaradil ju na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Verejné zasadnutie odvolacieho súdu sa vykonalo v neprítomnosti obžalovanej vzhľadom na splnené

zákonné podmienky ustanovenia § 293 odsek 5 Trestného poriadku.
Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu predložil žiadosť obžalovanej o
vykonanie verejného zasadnutia v jej neprítomnosti z dôvodu, že je v práci a zároveň predložil doklady
o čiastočnej úhrade škody v sume 250,- eur pre poškodeného, ako aj rovnopis pracovnej zmluvy medzi
obžalovanou a zamestnávateľom N.. so sídlom v U.. S poukazom na predložené doklady navrhol

odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že napriek tomu,
že medzičasom zo strany obžalovanej došlo k čiastočnej úhrade škody pre poškodeného, má za
to, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné a navrhla mu vyhovieť. Po oboznámení sa s
prečítanými dokladmi predloženými obhajcom obžalovanej ponechala na zvážení odvolacieho súdu

priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno k/ Trestného zákona.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu

konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak
by odôvodňovali podanie dovolania niektorého z dôvodov uvedených v podľa § 371 odsek 1 Trestného
poriadku.Plnením svojej prieskumnej povinnosti v napádanom rozsahu (čo do výroku o treste) odvolací súd zistil,
že súd prvého stupňa pri vykonávaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných
ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych

takých podstatných chýb, ktoré boli porušením ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo
obhajoby (§ 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku); boli tiež zadovážené všetky dostupné dôkazy
nevyhnutné na objasnenie všetkých skutočností dôležitých pre určenie druhu trestu a jeho výmery tak,
ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré dôkazy súd prvého
stupňa, potrebné pre svoje rozhodnutie o treste ukladanom obžalovanému na hlavnom pojednávaní v

prejednávanej veci, vykonal (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku).

Zistenia súdu prvého stupňa dôležité pre určenie druhu trestu a jeho výmery, ktoré mohol mať a mal
za preukázané, tak sčasti vychádzajú a sčasti mohli vychádzať z výsledkov z vyššie uvedených hľadísk
úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania, zodpovedajúceho kritériám uvedeným v § 2
odsek 10 Trestného poriadku, pričom súd prvého stupňa, okrem výnimky ďalej uvedenej pri hodnotení

týchto dôkazov postupoval aj podľa ďalšej zásady trestného konania uvedenej v § 2 odsek 12 Trestného
poriadku (teda predovšetkým ich v prejednávanej veci hodnotil tak jednotlivo ako aj v ich súhrne, a
nepochybne aj podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu) a tiež sa pri ich hodnotení spravoval aj právnymi úvahami zodpovedajúcimi všetkým
ostatným, v prejednávanej veci v tomto štádiu trestného konania do úvahy prichádzajúcim ustanoveniam

Trestného zákona.

Odvolací súd sa s v súvislosti s nedostatkami a chybami vo výroku o treste u obžalovanej odvoláva
na opodstatnenú námietku odvolateľa - okresného prokurátora v tom smere, že výrok o treste v časti
uloženia povinnosti obžalovanej nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu je nevykonateľný a v

rozpore s ustanovením § 55 odsek 1 Trestného zákona, keďže pri ukladaní trestu povinnej práce
obžalovanému sa neurčuje nijaká skúšobná doba, tá sa určuje iba v rámci podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ teda chcel obžalovanú zaviazať na náhradu škody, ako to citované
ustanovenie umožňuje, nemal túto jej povinnosť vymedzovať na plynutie skúšobnej doby, keďže žiadna
plynúť nebude. Čiastočne sa tak odvolací súd stotožnil s odvolaním okresného prokurátora.

Odvolací súd podľa § 321 odsek 1 Trestného poriadku zruší napadnutý rozsudok aj:
- ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného
zákona.

Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo
odsek 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 § 321 Trestného poriadku
zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy
súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd považoval odvolanie okresného prokurátora sčasti za dôvodné a
opodstatnené, podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok
súduprvéhostupňavovýrokuotresteazasplneniapodmienokustanovenýchv§322odsek3Trestného

poriadku sám v prejednávanej veci rozhodol rozsudkom tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Odvolací súd mal zároveň po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí, predovšetkým po
oboznámení sa s dokladmi o čiastočnej úhrade škody obžalovanou v sume 250,- eur pre poškodeného
(z celkovej škody 300,- eur) za to, že obžalovanej je možné priznať ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písmeno k/ Trestného zákona, keďže dobrovoľne nahradila poškodenému spôsobenú škodu, i keď
nie v celej výške, ale z jej väčšej časti, pričom z predloženej pracovnej zmluvy je zrejmé, že obžalovaná
pracuje, takže skoré uhradenie zvyšnej sumy možno z jej strany dôvodne očakávať.Vo vzťahu k už priznanej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona sa odvolací
súd nestotožnil s odvolacou argumentáciou okresného prokurátora, keďže zo zápisnice z hlavného
pojednávania zo dňa 03.11.2020 je zrejmé, že obžalovaná popri vyhlásení, že je vinná zo spáchania

skutku uvedeného v obžalobe v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona uviedla, že ľutuje
čo sa stalo a škodu poškodenému uhradí, ktoré okolnosti je v súhrne celkom zrejme možné považovať
za prejav vôle v intenciách § 36 písmeno l/ Trestného zákona.

Správne pritom súd prvého stupňa vzhliadol i na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m/

Trestného zákona, teda na okolnosť, že obžalovaná bola už za trestný čin odsúdená. Odpis registra
trestov vykazuje 2 záznamy, pričom pri prvom odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Nové
Zámky sp. zn. 2T/208/2009 sa na odsúdenú hľadí, ako by nebola odsúdená, v ďalšom prípade však
išlo o odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4T/115/2019 za úmyselný
trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 odsek 1 písmeno b/, odsek 3 písmeno
a/ so začiatkom jeho páchania dňa 01.10.2018.

V situácii prevažujúceho pomeru poľahčujúcich okolností, keď bol daný dôvod postupu podľa § 38 odsek
3 Trestného zákona znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, mal
odvolací súd za to (a nestotožnil sa tak v tomto smere s odvolacími námietkami okresného prokurátora),
že obžalovanej ukladaný druh trestu v podobe alternatívneho trestu povinnej práce v zníženej výmere

200 hodín zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v § 34 odsek 4 Trestného
zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona, a to tak v
oblasti individuálnej, ako aj v oblasti generálnej prevencie, teda zabezpečí ochranu spoločnosti pred
obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jej výchovu k
tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne

vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.