Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 13, 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719202949
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:5719202949.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: D. Š., M.. X.X.XXXX,

Q. Q. XX, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou BANÍK & Partners s.r.o., so sídlom Košická
4984/46, 821 08, Bratislava, IČO: 51 329 972, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a.s., so sídlom
Krasovského 15, 851 01, Bratislava, IČO: 00 653 501, v konaní o zaplatenie 4.961 € s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu o zaplatenie 5% úroku z omeškania ročne zo sumy 3.912 € od 10.7.2019 do 17.2.2020,
sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

III. Žalobcovi sa proti žalovanému náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 13.7.2019 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 4.961 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 10.7.2019 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že 2.3.2017 okolo 8.30 hod. v meste Vrútky došlo

k zrážke medzi osobným motorovým vozidlom zn. Peugeot 206, EČ: L.-XXXCN, ktoré viedol vodič
L. P., poistený u žalovaného a cyklistom - žalobcom, pričom vodič predmetného motorového vozidla
nedal prednosť v jazde prichádzajúcemu cyklistovi - žalobcovi, došlo k ich stretu, následkom čoho
žalobca utrpel poškodenie zdravia. Predmetné motorové vozidlo bolo v danom čase poistené podľa
Zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorových vozidiel u žalovaného. Výzvou zo dňa 12.6.2018, doručenou 15.6.2018, žalobca uplatnil
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. právny

nárok na jednorazové odškodnenie titulom náhrady škody na zdraví za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 444 Obč. zákonníka v spojení s ust. § 5 Zákona č. 437/2004 Z.z. v celkovom
rozsahu 260 bodov na základe lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý pre
žalobcudňa7.6.2018vypracovalMUDr.StanislavMlynárik-chirurg.Tátonáhradavpeňažnomvyjadrení
predstavuje sumu 4.961 €. V liste zo dňa 19.6.2018 žalovaný reagoval a žiadal, aby mu žalobca
preukázal lekárskymi správami z priebehu liečenia, že MUDr. Mlynárik je posudzujúcim lekárom žalobcu
tak, ako to určuje Zákon č. 437/2004 Z.z. a súčasne žiadal doplniť do posudku pečiatku primára,

resp. prednostu zdravotníckeho zariadenia. K posúdeniu uplatneného nároku tiež žiadal predložiť
ostatnú zdravotnú dokumentáciu, čo žalobca učinil v prílohe listu zo dňa 3.12.2018. Aj keď sa žalobca
nestotožnil s argumentáciou žalovaného, v záujme včasnej likvidácie jeho legitímnych nárokov požiadal
o vypracovanie nového lekárskeho posudku zdravotnícke zariadenia, kde sa v súvislosti s nehodou liečil,avšak tieto odmietli posudok poskytnúť s poukazom na ust. § 2 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 437/2004 Z.z..
V listoch zo dňa 26.4.2019 a 5.6.2019 žalovaný však zotrval na svojej požiadavke a ku dňu podania
žaloby nepristúpil k likvidácii poistnej udalosti ohľadne nároku na odškodnenie sťaženia spoločenského

uplatnenia u žalobcu. Naviac plnenie ani v odôvodnení neodmietol tak, ako mu to ukladá ust. § 11 ods.
6 písm. a/, b/ Zákona č. 381/2001 Z.z.. V dôsledku tejto skutočnosti bol žalobca nútený uplatniť svoj
nárok súdnou cestou. Žalobca poukázal na ust. § 2 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 437/2004 Z.z., na ust.
§ 2 ods. 10 Zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnejstarostlivostiaozmeneadoplneníniektorýchzákonovauviedol,žeMUDr.StanislavMlynárik

je lekár atestovaný v odbore, ktorý zodpovedá poškodeniu zdravia žalobcu. Žalobcu náležite vyšetril
a vystavil i lekársku správu, teda je posudzujúcim lekárom podľa § 2 ods. 3 písm. d/ Zákona č.
437/2004 Z.z.. Lekársky posudok v rozsahu presahujúcom 200 bodov je nutné potvrdiť primárom, alebo
prednostom, len ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti. Teda
takúto povinnosť nemá lekár súkromného zdravotníckeho zariadenia, akým MUDr. Stanislav Mlynárik
v čase vydávania posudku bol. Žalobca uviedol, že podaním z 1.7.2019, doručeným dňa 4.7.2019, bol

žalovaný písomne vyzvaný na úhradu vzniknutej škody a to v lehote do 5 dní od doručenia. Žalovaný
sa dostal do omeškania dňom nasledujúcim po uplynutí stanovenej lehoty pre dobrovoľné plnenie, teda
dňom 10.7.2019 a preto od tohto dňa žalobca uplatnil si aj nárok na úroky z omeškania.

3. Žalobca k žalobe pripojil ako listinné dôkazy reláciu dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody

zo dňa 2.3.2017, výzvu pre žalovaného na plnenie z poistenia zodpovednosti zo dňa 12.6.2018 a
lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, spracovaným MUDr. Mlynárikom
dňa 7.6.2018, odpoveď poisťovne zo dňa 9.6.2018, list z 3.12.2018, ktorým žalobca pre poisťovňu doložil
ďalšie doklady a to lekárske správy tam uvedené, žiadosť o vypracovanie lekárskeho posudku zo dňa
14.5.2019, adresovanú zdravotníckemu zariadeniu Ortofyz L+L, s.r.o., so sídlom v Martine a takúto

žiadosť zo dňa 25.3.2019, adresovanú Univerzitnej nemocnici Martin, ortopedickej klinike a odpovede
MUDr. Petra Gémeša z 8.4.2019 a zdravotníckeho zariadenia Ortofyz L+L, s.r.o., so sídlom v Martine
na tieto žiadosti. Ďalej pripojil listy poisťovne adresované právnemu zástupcovi žalobcu z 26.4.2019,
5.6.2019, oznámenie o výške poistného plnenia zo dňa 2.6.2017 a 1.6.2017 ako aj zo dňa 22.5.2017,
podací lístok viažuci sa k predžalobnej výzve a samotnú predžalobnú výzvu z 1.7.2019.

4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 27.8.2019 a ktorým žiadal žalobcu zamietnuť
ako nedôvodnú. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca napriek tomu, že si uplatnil nárok na
odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia v žalovanej sume, tento nárok nepreukázal, pretože
nepripojil taký lekársky posudok, aký predpokladá ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z.. Takýto

lekársky posudok nepredložil napriek tomu, že ho poisťovňa k tomu opakovane vyzývala a totiž
nepreukázal, že MUDr. Mlynárik, ktorý pre žalobcu takýto posudok vypracoval, bol súčasne posledným
ošetrujúcim lekárom žalobcu a totiž, že žalobcu nevyšetril len v deň, ktorý bol aj dňom podania
lekárskeho posudku. Podľa názoru žalovaného, aj keď je MUDr. Mlynárik súkromný lekár, spadá pod
kontrolu orgánu, ktorým je vyšší územný celok a podľa názoru žalovaného lekársky posudok takéhoto

lekára mal byť opatrený aj kontrolným podpisom a pečiatkou príslušného lekára vyššieho územného
celku. Nie je pravdou ani tvrdenie žalovaného, že na základe žiadosti pracovníkov žalovaného sa
žalobca mal snahu podrobiť vyšetreniu v zdravotníckych zariadeniach, kde sa po dopravnej nehode
liečil, a ktoré údajne odmietli vyhotoviť posudok. Zástupca Univerzitnej nemocnice Martin MUDr.
Gémeš v odpovedi na žiadosť právneho zástupcu žalobcu zo dňa 8.4.2019 jasne uviedol, za akých

okolností nemohlo toto zdravotnícke zariadenie vypracovať lekársky posudok o sťažení spoločenského
uplatnenia, najmä preto, že toto zariadenie nebolo zariadením, ktoré sústavne od vzniku dopravnej
nehody malo ošetrovať poškodeného žalobcu a teda malo by byť požadované za ošetrujúceho lekára
a keďže ide o trvalé následky, bolo treba posúdiť ich aj na základe vyšetrenia poškodeného, s ktorým
toto zariadenie nie je v kontakte. Preto odporučil, aby sa žalobca obrátil na lekára, ktorý poškodeného

naposledy liečil, prípadne na znalca za účelom vypracovania odborného vyjadrenia. Svoje stanovisko
zaujal aj MUDr. Szabo Ortofyz L+L v liste zo dňa 21.5.2019. Z týchto dôkazov pre žalovaného vyplýva,
že ošetrujúcim lekárom žalobcu nebol MUDr. Mlynárik, ako tvrdí žalobca v žalobnom návrhu, pretože
táto skutočnosť nevyplýva ani zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, ktorá bola predložená týmto
zdravotníckym zariadeniam. Žalovaný prostredníctvom svojich pracovníkov opakovane žiadal žalobcu

na doloženie lekárskych správ od ošetrujúceho lekára žalobcu a súčasne odôvodňovali, prečo tak
postupujú. Žalovaný nemal problém s odškodnením žalobcu, pokiaľ šlo o odškodnenie bolesti, kde nárok
na bolestné bol preukázaný lekárskym posudkom MUDr. Centového. V lekárskom posudku za sťaženie
spoločenského uplatnenia diagnózy, ktoré boli u žalobcu konštatované, podmieňujú ďalšie liečeniežalobcu od ustáleného stavu bolestného, pričom táto liečba mala byť hradená zdravotnou poisťovňou,
ak sa žalobca aj skutočne liečil a dodržiaval liečebný režim, doklady by bolo možné zabezpečiť z
karty poistenca zdravotnej poisťovne tak, ako to nakoniec poisťovňa doporučila v žiadosti z 26.4.2019.

Žalobca nepredložil také dôkazy, z ktorých by bolo možné ustáliť, že MUDr. Mlynárik bol posledným
ošetrujúcimlekáromžalobcu.Naviacniejezrejmé,ktožalobcu liečil,ačipretrvávaniezdravotnéhostavu
žalobcu nie je spôsobené aj nedodržaním nariadeného liečebného režimu stanoveného ošetrujúcim
lekárom. V zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. je poškodený oprávnený uplatniť svoj
nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi, avšak tento nárok je povinný preukázať. Žalobca

však svoj nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia náležite nepreukázal, a preto
poisťovňa nepristúpila k poistnému plneniu. K tomuto vyjadreniu žalovaný pripojil korešpondenciu
medzi žalovaným a právnym zástupcom žalobcu, lekársky posudok zo dňa 7.6.2018 vystavený MUDr.
Mlynárikom, lekársku správu, nález zo dňa 7.6.2018 od MUDr. Mlynárika, prepúšťaciu správu z
Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 26.4.2018, listy adresované právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa
19.6.2018, odpoveď zo dňa 3.12.2018, predložené kópie zdravotnej dokumentácie žalobcu, lekársky

posudok MUDr. Mlynárika zo dňa 26.11.2018 a ďalšie lekárske nálezy, svoje listy zo dňa 20.12.2018,
odpoveď MUDr. Petra Gémeša zo dňa 8.4.2019 a Ortofyz L+L, s.r.o. zo dňa 21.5.2019, listy žalovaného
z 2.3.2017 a lekársky posudok o bolestnom, vypracovaný MUDr. Richardom Centovým dňa 25.4.2018,
prepúšťaciu správu Ortopedickej kliniky Univerzitnej nemocnice Martin zo dňa 4.3.2017 a ďalšie
zdravotné nálezy žalobcu.

5. Vo svojej replike zo 7.10.2019 žalujúca strana na žalobe zotrvala a vyvracala tvrdenia žalovaného.
Poukázala na skutočnosť, že sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného, že nárok žalobcu na náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia ostal nepreukázaný. Poukázala, že zo žiadneho právneho predpisu
totiž nevyplýva, že by lekársky posudok vydaný neštátnym ambulantným lekárom mal byť opatrený

kontrolným podpisom a pečiatkou príslušného lekára vyššieho územného celku. Pokiaľ žalovaný
označil za pozoruhodné konkrétne vypracovanie nového obsahovo identického lekárskeho posudku z
26.11.2018, má to svoje zdôvodnenie. V lekárskej správe MUDr. Mlynárika z totožného dňa, v ktorom
sa uvádza, že ide o kontrolu po skončení rehabilitačnej liečby ľavého členkového kĺbu. V čase od
vypracovania lekárskeho posudku zo dňa 7.6.2018 sa žalobca podrobil rehabilitácii, o čom žalovanému

predložil dve lekárske správy z 15.10.2018 a 2.11.2018, vystavené MUDr. Miroslavou Červeňovou,
avšaktátorehabilitácianezmenilaužalobcurozsahjehozdravotnýchnásledkov.Žalobcoviniejezrejmé,
prečo by diagnózy č. XXX, XXXA J. Č.. XXX, mali byť hradené zdravotnou poisťovňou, ako tieto
podmieňujú jeho ďalšie liečenie, keď sa jedná o trvalý následok a za rovnako absurdnú možno označiť
aj úvahu žalovaného o zavinení poškodeného s poukazom na ničím nepreukázané nedodržiavanie

liečebného režimu. Žalobca preto nemá za to, že jeho žaloba je predčasná a žiadal jej vyhovieť.

6. Po nariadení prvého pojednávania vo veci samej ešte reagovala žalovaná a podala dupliku
k replike žalobcu v podaní zo dňa 22.11.2019, kde uviedla, že pokiaľ ide o lekársky posudok z
26.11.2018, vypracovaný MUDr. Mlynárikom, uvádzajú sa tam diagnózy ako obmedzenie pohyblivosti

v ľavom ramennom kĺbe, u praváka ľahkého stupňa bez poruchy rotácií, ďalej nenapravené vkĺbenie
akromioklavikulárnehokĺbuvľavoupraváka aobmedzeniepohyblivostivľavomčlenkovomkĺbeľahkého
stupňa, ako aj trvalé poúrazové zmeny krvného a lymfatického obehu v oblasti ľavého predkolenia
členku a nohy a plošná jazva v oblasti vnútorného členku ľavého členkového kĺbu po operáciách s
následkom úrazu veľkosti 6 x 1 cm. K tomuto lekárskemu posudku je však len jedna jediná správa

od MUDr. Mlynárika zo dňa 26.11.2018, z ktorej vyplýva, že ide o kontrolu po skončení rehabilitačnej
liečby ľavého členkového kĺbu, ktorá korešponduje aj s vystavením samotného lekárskeho posudku.
Žalovaný preto namietol, že by táto jediná správa potvrdzovala časový úsek sústavného liečenia žalobcu
MUDr. Mlynárikom, čo nemožno z tejto jednej správy vyvodiť. Žiadne ďalšie správy o absolvovaní
prípadných rehabilitácií súvisiacich s liečením neboli dodané napriek niekoľkým písomným výzvam.

Naviac, ak by mal mať žalobca trvalé následky podľa diagnózy č. XXX, mal by mať k dispozícii minimálne
správy od ošetrujúceho endokrinológa. Zo správy MUDr. Ladislav Szabó z 5.11.2018 vyplýva, že
FR liečba ukončená, stav zlepšený. Z uvedeného vyplýva, že tieto dva lekárske doklady si navzájom
odporujú v časti ukončenia liečby, alebo pokračovaní v liečbe absolvovaním ďalších rehabilitácií,
nakoľko liečba nebola ukončená. Ak by podľa tvrdenia advokáta MUDr. Mlynárik bol posudzujúcim

lekárom žalobcu, ako lekár súkromného zdravotníckeho zariadenia bol by schopný doložiť požadovanú
zdravotnú dokumentáciu, korešpondujúcu s výpisom z účtu poistenca, príslušnej zdravotnej poisťovne,
v ktorej je evidovaná zdravotná starostlivosť. Poisťovňa k tomuto podaniu pripojila listy z 26.4.2019,5.6.2019, 19.6.2019 a 8.7.2019, ktoré boli napísané za účelom verifikovania určenia správnosti diagnóz
lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia spolu s lekárskymi správami.

7. Po prvom pojednávaní vo veci samej, kde súd prezentoval svoj názor na lekársky posudok podaný
MUDr. Mlynárikom dňa 7.6.2018 ako posudok, ktorý nie je možné hodnotiť ako lekársky posudok,
definovaný v ust. § 2 ods. 3 písm. d/ Zákona č. 437/2004 Z.z., pokiaľ ide o lekára a posudok ním podaný,
nie je lekárskym posudkom tak, ako ho predpokladá ust. § 7 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z., nakoľko nie
je preukázané, že by MUDr. Mlynárik skutočne bol posledným lekárom, ktorý liečil žalobcu v súvislosti s

poškodeným jeho zdravia pri úraze, teda čiastočne dal za pravdu strane žalovanej, avšak poukázal na
skutočnosť,žepokiaľlekárskyposudokpodávalekárneštátnehoambulantnéhozdravotnéhozariadenia,
nie je potrebné opatriť ho pečiatkou vyššieho územného celku, ktorý je zriaďovateľom neštátnej
ambulancie, pretože takáto povinnosť zo zákona nevyplýva a povinnosť uvedená v § 7 ods. 1, sa
vzťahuje len na zdravotnícke zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, navrhla strana žalovaná v
záujme ochrany práv žalobcu a hospodárnosti konania, aby prostredníctvom svojho revízneho lekára

vyšetrila žalobcu a tento lekár by sa potom vyjadril k správnosti účtovania jednotlivých položiek v
lekárskom posudku MUDr. Mlynárika a žalovaná strana by za takýchto okolností poskytla žalobcovi
plnenie.

8. Následne došlo k situácii, že sa po poskytnutí časového priestoru procesným stranám žalobca

podrobil vyšetreniu pred znalcom prof. MUDr. Štefanom Durdíkom, PhD., MHA, ktorý vo veci podal
znalecký posudok, v ktorom ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 205 bodov.
Žalovaná strana sa plne stotožnila so závermi tohto znaleckého posudku a bodovým ohodnotením a
dňa12.2.2020(posudokbolpodaný4.2.2020)preplatilažalobcoviodškodneniesťaženiaspoločenského
uplatnenia vo výške 3.912 €. V podaní zo dňa 13.2.2020 potom žalovaný navrhol súdu nepriznať

žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 4.961 € od 10.7.2019 do zaplatenia vzhľadom na to, že nárok na
sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu, aj vzhľadom na prezentovaný názor súdu, bol kvalifikovane
preukázaný až v priebehu súdneho konania vyššie uvádzaným znaleckým posudkom a z tohto dôvodu
navrhla žalovaná strana tiež nepriznať žalobcovi náhradu trov konania, pretože nárok nebol preukázaný
pri podaní žaloby a podľa názoru žalovanej strany právny zástupca žalobcu takto nepostupoval s

odbornou starostlivosťou, teda v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 18 ods. 2 Zákona č. 586/2003
Z.z. o advokácii.

9. Žalujúca strana následne podaním zo dňa 19.2.2020 zobrala čiastočne žalobu späť. Navrhla zastaviť
konanie v časti o zaplatenie sumy 4.961 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.049

€ od 10.7.2019 do zaplatenia, priznať žalobcovi len úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.912
€ od 10.7.2019 do 17.2.2020 a priznať žalujúcej strane náhradu trov konania v rozsahu 57,70 %.

10. Na poslednom meritórnom pojednávaní vo veci samej dňa 13.5.2020 súd sa oboznámil ešte s
listinami pripojenými do súdneho spisu od posledného pojednávania vo veci samej. V časti, kde žalobca

zobral žalobu čiastočne späť, konanie v zmysle ust. § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. Pokiaľ ide o nárok
žalobcu na 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.912 € od 10.7.2019 do 17.2.2020, žalobu v celom
rozsahu zamietol a to z týchto dôvodov:

11. Nárok žalobcu na úroky z omeškania súd posudzoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona

č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

12. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto

zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

13.Podľa§4ods.2písm.b/Zákonač.381/2001Z.z.,poistenýmázpoistenia zodpovednostiprávo,aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením veci.

14. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalostia) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné

plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa

poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

15. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak

z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

16. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je
povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

17. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18.Vprejednávanejvecinebolosporné,žežalobcavsúladesust.§15ods.1citovanéhozákonauplatnil
svoj nárok na náhradu škody vzniknutej na zdraví pri dopravnej nehode priamo proti poisťovateľovi, teda

proti žalovanému. Spornou bola otázka, či žalobca svoj nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia preukázal ešte pred podaním žaloby na súd, alebo až v priebehu konania podaním
znaleckého posudku, ktorý po vyšetrení žalobcu si objednala žalovaná strana a či sa žalovaný s
poskytnutím poistného plnenia (s ktorým sa nakoniec žalobca uspokojil vo výške vyplývajúcou
zo znaleckého posudku), teda v sume 3.912 €, sa dostal do omeškania.

19. Už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018
uviedol, že nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona, je striktne viazaný
na nesplnenie povinnosti poisťovne vyplývajúcej z ust. § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z.. Vzhľadom
na dôkaznú situáciu a korešpondenciu medzi stranami sporu ako aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré strany

sporu predkladali, súd dospel k presvedčeniu, že poisťovňa neporušila povinnosti uvedené v ust. § 11
ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z..

20. Je síce pravdou, že v prípade žalovanej strany žalovaný poisťovateľ neposkytol poistné plnenie do
troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného žalobcu o škodovej udalosti, avšak je nepochybné,

že hneď po oznámení nároku žalobcu, teda poškodenia zdravia vo forme trvalých následkov listom
zo dňa 12.6.2018, poisťovňa v súlade s ust. § 11 ods. 6 písm. b/ poskytla poškodenému žalobcovi
písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej
lehote preukázaný rozsah poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia, teda splnila
si svoju povinnosť vyplývajúcu z ust. § 11 ods. 6 písm. b/ citovaného zákona. Žalovaný poisťovateľ

neodmietol po doručení listu zo dňa 12.6.2018 a k nemu pripojeného lekárskeho posudku MUDr.
Stanislava Mlynárika zo dňa 7.6.2018 plniť, ale už v liste z 19.6.2018 žiadala žalovaná strana ako
poisťovateľ žalobcu o posudok, ktorý by mal náležitosti podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z.z..
Teda predovšetkým , aby bol posudok vydaný zdravotníckym zariadením, alebo posudzujúcim lekárom
zdravotníckeho zariadenia, v ktorom sa žalovaný naposledy v súvislosti so svojím ochorením liečil. Po

doplnení dokladov táto skutočnosť rovnako vyplýva z korešpondencie žalovanej strany z 20.12.2018 a z
26.4.2019 ako aj z korešpondencie a vyjadrení žalovanej strany, ktoré urobila v priebehu pojednávania.
So žalovanou stranou sa súd stotožnil v tom smere, že skutočne z lekárskych správ, ktoré pripojil
žalovaný do súdneho spisu, nevyplynulo, že by MUDr. Mlynárik, ktorý podal jednak lekársky posudok
zo dňa 7.6.2018, ale následne potom aj zo dňa 26.11.2018 v nezmenenej podobe, bol lekárom, u

ktorého prebiehala liečba žalobcu. Z častí zdravotnej dokumentácie, ktoré procesné strany do spisu
pripojili, bolo súdu zrejmé, že žalobca v súvislosti so svojimi zraneniami pri dopravnej nehode z 2.3.2017,
bol hospitalizovaný na Ortopedickej klinike Univerzitnej nemocnice Martine v čase od 2.3.2017 do
4.3.2017 (viď č.l. 78). Bol prijatý za účelom operačnej liečby fraktúry mediálneho maleolu s tým, žepribližne po roku počas hospitalizácie od 24.4.2018 do 26.4.2018 (viď prepúšťacia správa z č.l. 57),
mu počas hospitalizácie bol extrahovaný osteosyntetický materiál a podľa záverov prepúšťacej správy
a kontrolovaný na traumatologickej ambulancii Martinskej fakultnej nemocnice podľa potreby, pričom

stehy mu mali byť extrahované 10. pooperačný deň v spádovej chirurgickej ambulancii v PLK, v prípade
potreby kontrola aj skôr.

21. Žalobca potom od prepustenia dňa 26.4.2018 neprodukoval žiadny doklad preukazujúci, že by sa v
tomto období, prípadne pred 26.4.2018, bol liečil v nejakom zdravotníckom zariadení, špecializovanom

v odvetví chirurgie, alebo ortopédie. Až 7.6.2018 predložil lekársky posudok vystavený MUDr.
Stanislavom Mlynárikom zo súkromnej chirurgickej ambulancie v Ružomberku. Potom, čo poisťovňa
žiadala, aby predložil lekársky posudok vypracovaný posudzujúcim lekárom zo zdravotníckeho
zariadenia, v ktorom naposledy predbiehala liečba žalobcu, alebo aby preukázal, že liečba žalobcu
pred podaním lekárskeho posudku prebiehala práve u MUDr. Mlynárika, sa žalobca pravdepodobne
v októbri a v novembri 2018 liečil v zdravotníckom zariadení MUDr. Ladislava Szaba, Ortofyz L+L,

s.r.o., so sídlom v Martine, o čom svedčia nálezy vystavené týmto zdravotníckym zariadením (č.l. 62),
pričom práve na doporučenie tohto zdravotníckeho zariadenia sa potom podrobil aj rehabilitácii pred
MUDr. Miroslavou Červeňovou v neštátnom zdravotníckom zariadení Martinská poliklinika, s.r.o., so
sídlom v Martine, o čom potom svedčia nálezy vystavené týmto zdravotníckym zariadením v októbri a v
novembri 2018 (viď č.l. 61). Posledný nález z 5.11.2018 však vystavil MUDr. Ladislav Szabó z Ortofyz

L+L, s.r.o., so sídlom v Martine a vyplýva z neho, že liečba žalobcu je ukončená a stav je zlepšený.
Následne ale bol žalobca znova vyšetrený 26.11.2018 u MUDr. Stanislava Mlynárika, o čom svedčí
nález na č.l. 65 zo dňa 26.11.2018 a ktorý konštatoval, že ide o kontrolu po rehabilitačnej liečbe a toho
istého dňa podával lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia pre žalobcu. Za takýchto
okolností skutočne nie je možné súhlasiť s tým, že by MUDr. Stanislav Mlynárik bol tým lekárom,

ktorý by skutočne žalobcu liečil. Podľa presvedčenia súdu je ním zdravotnícke zariadenie Ortofyz
L+L, s.r.o., so sídlom v Martine prostredníctvom ortopéda MUDr. Ladislava Szaba, ktorý doporučil
rehabilitačnú liečbu, ktorej sa nakoniec žalobca podrobil u MUDr. Miroslavy Červeňovej a nakoniec po
jej ukončení vyhodnotil zdravotný stav žalobcu. Po hospitalizácii v apríli 2018 naopak týmto posledným
zdravotníckym zariadením bola Univerzitná nemocnica Martin a jej ortopedicko - traumatologická klinika.

Pokiaľ žalobca predložil list, z ktorého vyplynulo, že MUDr. Ladislav Szabó dňa 21.5.2019 na žiadosť
žalobcu, aby mu vypracoval lekársky posudok pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia,
takýto lekársky posudok pre žalobcu odmietol vypracovať s tým, že sa danej problematike nevenuje
a ani nebol posledným lekárom, ktorý pacienta videl, mohol sa žalobca obrátiť s takýmto postupom
MUDr. Ladislav Szaba, resp. zdravotníckeho zariadenia, pre ktoré tento lekár pracuje, na orgány

dohľadu nad výkonom zdravotnej starostlivosti a prípadne, pokiaľ nechcel, aby jeho nároky ostali
dlhodobo neuspokojené (podľa presvedčenia súdu pre nesprávny prístup posledného ošetrujúceho
lekára žalobcu), mohol predložiť znalecký posudok tak, ako to predpokladá ust. § 7 ods. 6 Zákona č.
437/2004 Z.z.. Potom súd súhlasí s obranou žalovaného, ktorá spočíva v tom, že MUDr. Mlynárik, ktorý
podával dva lekárske posudky v prospech žalobcu, o ktoré žalobca opieral svoje nároky vo vzťahu k

žalovanej poisťovni, nebol ošetrujúcim lekárom žalobcu. Bol to len špecialista, ktorého žalobca vyhľadal
a ktorý žalobcu bezprostredne vyšetril v súvislosti s podaním lekárskych posudkov, o ktoré ho žalobca
požiadal. Preto súd dospel k presvedčeniu, že pred podaním žaloby na súd žalobca nepreukázal tento
nárok tak, ako to predpokladá ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z.. Keďže žalobca náležite
svoj nárok nepreukázal poisťovni predložením takého nespochybniteľného lekárskeho posudku, aký

predpokladá zákon, poisťovňa svojou korešpondenciou vo vzťahu k žalobcovi žalobcu usmerňovala
a teda poskytovala mu vysvetlenia k tomu, akým spôsobom by žalobca svoj nárok mohol preukázať.
Nakoniec však bol nárok žalobcu preukázaný až v priebehu súdneho konania za aktívnej asistencie
právežalovanejstranyaokamžitepopodaníznaleckéhoposudkuuvedenéhovyššiepoisťovňapristúpila
k plneniu, čo nakoniec žalobcu viedlo k späťvzatiu žaloby v časti celej istiny a čiastočne v časti úroku

z omeškania.

22. Súd preto dospel k presvedčeniu, že do poskytnutia poistného plnenia v priebehu súdneho konania
poisťovňa neporušila svoje povinnosti uvedené v ust. § 11 ods. 6 a preto žalobcovi neprislúchajú úroky z
omeškaniavzmysle§11ods.8Zákonač.381/2001Z.z.,ktorésúprísneviazanénaporušeniepovinnosti

uvedenej v ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona. Súd preto žalobu zamietol tam, kde žalobca požadoval
priznať nárok na 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy poskytnutého poistného plnenia vo výške 3.912
€ od 10.7.2019 do 17.2.2020.23. O trovách konania súd rozhodol podľa § ust. 257 C.s.p., v zmysle ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania a ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. V tomto prípade možno
konštatovať, že procesne zavinila zastavenie konania žalovaná strana, ktorá približne v 4/5-inách,

uspokojila žalobcu, pokiaľ ide o žalobou uplatnený nárok a táto skutočnosť viedla žalobcu k späťvzatiu
žaloby v časti: Teda v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého, ak strana procesne zavinila
zastavenie konanie, súd prizná náhradu trov konania protistrane, by žalovaný mal žalobcovi nahradiť
trovy konania. Súd však prihliadal na skutočnosť, že žalobca až za aktívnej súčinnosti žalovanej strany v
priebehu konania preukázal uplatnený nárok na poistné plnenie aj to nie v takej výške, v akej ho pôvodne

žaloboužiadalapretoniejespravodlivé,akkuspokojeniunárokužalobcudošlotakmerokamžitepojeho
preukázaní v priebehu konania, mal žalobca vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu aspoň časti trov
konania. Súd s prihliadnutím na tieto okolnosti prípadu považoval za spravodlivejšie aj voči žalovanému,
aby žalobcovi, ktorý by inak nárok na náhradu trov konania mal, ich náhradu proti žalovanému nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.