Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, September 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200427
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4019200427.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej v právnej veci žalobcu: AKS group s.r.o. Košická 2, Žilina,
IČO: 47 424 893, zastúpeného JUDr. Michalom Krnáčom, LL.M., MBA, advokátom, Vojtecha Tvrdého
793/21, Žilina, IČO: 37 904 779, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná
63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 101514979/2019 zo dňa 20.
06. 2019, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného i správcu dane súd zistil a mal za preukázané,
že správca dane v podaní zo dňa 06. 12. 2017 (doručenom žalobcovi dňa 29. 12. 2017) žalobcovi
oznámil výkon daňovej kontroly, predmetom ktorej bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január až jún 2017. Dňa 09. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľmi žalobcu,

predmetom ktorého bolo začatie daňovej kontroly a na ktorom bolo dohodnuté, že fyzická kontrola
dokladov žalobcu bude vykonaná na adrese X. XX, X., kde budú predložené účtovné, daňové a iné
dokumenty a zmluvy súvisiace s kontrolovaným zdaňovacím obdobím.

2. Ďalšia zápisnica s konateľom žalobcu bola spísaná dňa 13. 04. 2018, na ktorom tento predložil
napárované dodávateľské faktúry od spoločnosti Golden Bee s.r.o. k odoslaným faktúram v počte 2 ks,
základ dane 13 364,00 eur, DPH v sume 2 672,80 eur, a dodávateľské faktúry od spoločnosti RALE

imperial s.r.o. v počte 9 ks, základ dane 65 119,00 eur, DPH v sume 13 023,80 eur za čistiace práce,
pomocné čistiace práce, zabezpečenie prepravy, dovoz odpadu a výjazd a preprava kanalizácie.

3. Dňa 03. 05. 2018 bola spísaná ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní pričom jej predmetom bolo
vypočutiebývaléhokonateľaspoločnostiRALEimperials.r.o.Y.Z.akosvedka,atozaúčelompreverenia
dodávateľsko - odberateľských vzťahov z pridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobie január -
jún2017.PredmetnéhopojednávaniasazúčastniliN..Y.V.-bývalýspoločníkspoločnostiRALEimperial

s.r.o. Správcovi dane bola predložená notárska zápisnica spísaná pod č. N 669/2017, Nz 27098/2017,
NCRls 27665/2017 dňa 07. 08. 2017.4. Ďalšie ústne pojednávanie sa uskutečnilo dňa 09. 05. 2018, o čom bola spísaná zápisnica o ústnom
pojednávaní. Jeho predmetom bolo vypočutie bývalého konateľa spoločnosti Golden Bee s.r.o. T. T.,
a to za účelom preverenia dodávateľsko - odberateľských vzťahov z pridanej hodnoty za kontrolované

zdaňovacie obdobie marec - jún 2017. Zo strany uvedeného svedka bola dodatočne (prostredníctvom
e-mailu) predložená notárska zápisnica spísaná pod č. N 654/2017, Nz 27113/2017, NCRls 27678/2017
dňa 07. 08. 2017 a predberací protokol.

5. Výzvou zo dňa 22. 05. 2017 správca dane vyzval žalobcu, aby sa v určenej lehote vyjadril k

pochybnostiam správcu dane o správnosti, pravdivosti a úplnosti predložených dokladov a o pravdivosti
údajovuvedenýchvdokladochpredloženýchkukontroledanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie
január - jún 2017, najmä aby si splnil svoju povinnosť a k výkonu daňovej kontroly predložil všetky
doklady, na ktoré bol vyzvaný. Žalobca reagoval v podaní, ktoré doručil správcovi dane dňa 13. 06. 2018
a je súčasťou administratívneho spisu správcu dane.

6. Správca dane v podaní zo dňa 03. 08. 2018 oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými v
priebehu daňovej kontroly a s pochybnosťami, ktoré nadobudol v priebehu daňovej kontroly. Na základe
zisteného skutkového stavu okrem iného konštatoval, že zdaniteľné obchody, tak ako boli deklarované
sa neuskutočnili a nie je preukázané skutočné dodanie služieb jednotlivými dodávateľmi pre žalobcu. Z
uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že jednotlivým dodávateľom nevznikla daňová povinnosť podľa

§ 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto
konečnému odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 uvedeného
zákona.Žalobcareagovalvovyjadrenízodňa22.08.2018,vktoromžiadaldoplniťdokazovanie(výsluch
svedkov, vykonanie miestneho zisťovania, zaslať výzvy posledným štatutárom spoločností SG GRESA,
s.r.o. a ICHTIA, s. r. o., zabezpečiť kontrolné výkazy spoločnosti Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o.

7. Za účelom preverenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov zaslal správca dane obchodným
partnerom žalobcu (FCC Slovensko, s.r.o., EBA, s.r.o., Spectral s. r. o., Marius Pedersen, a.s, Odvoz
a likvidácia odpadu a.s., FORESPO - RENTAL 1 a.s.) výzvy zo dňa 14. 09. 2018 na zapožičanie
dokladov za kontrolované zdaňovacie obdobie, ktoré sa týkali žalobcu.

8. Dňa 02. 10. 2018 bola spísaná zápisnica o miestnom zisťovaní v spoločnosti EBA, s.r.o., ktorého
účelom bolo preverenie dodávateľsko-odberateľských vzťahov za zdaňovacie obdobie január - jún 2017.
Správca dane spísal dňa 04. 10. 2018 so zamestnankyňou spoločnosti EBA, s.r.o. zápisnicu o vykonaní
úkonu - odovzdaní dokladov spoločnosti EBA, s.r.o. Ďalej sa v administratívnom spise nachádzajú

mailové správy od vyššie uvedených spoločností ako odberateľov žalobcu o predložení dokladov.

9. Dňa 16. 11. 2018 bol spísaný protokol z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január - jún 2017
na dani z pridanej hodnoty, ktorý bol následne spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným
v protokole doručený žalobcovi dňa 22. 11. 2018. Z predmetného protokolu (pre zdaňovacie obdobie

jún 2017) vyplýva, že kontrolou predložených dokladov žalobcu bolo zistené, že v kontrolovanom
zdaňovacom období si tento uplatnil nárok na odpočítanie dane spolu v sume 78.142,80 eur z 9 faktúr
vystavených spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako dodávateľom a v sume 33.340,80 eur z dvoch faktúr
vystavených spoločnosťou Golden Bee s.r.o. ako dodávateľom. Žalobca sa k predmetnému protokolu
vyjadril v podaní zo dňa 10. 12. 2018.

10. Správca dane prerokoval pripomienky žalobcu k skutočnostiam uvedeným v protokole zo dňa 16.
11. 2018 na ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 20. 02. 2019, o čom bola spísaná zápisnica
o ústnom pojednávaní.

11. Dňa 05. 03. 2019 vydal správca dane rozhodnutie č. 100569201/2019, ktorým žalobcovi vyrubil
rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume 18.580,60 eur. Správca dane
vo svojom rozhodnutí na základe zisteného skutkového stavu konštatoval, že zdaniteľné obchody sa
neuskutočnili tak, ako boli deklarované a nie je preukázané skutočné dodanie služieb jednotlivými
dodávateľmi pre žalobcu. Dodávateľom žalobcu potom nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2

zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a preto konečnému
odberateľovi nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 uvedeného zákona.
Zároveň správca dane konštatoval, že pokiaľ si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty z faktúr za dodanie služieb a tovaru, ktorých reálny obsah nebol preukázaný, porušil ust. §49 ods. 1 vyššie citovaného zákona, nakoľko právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vzniká iba
v prípade, ak je preukázané, že daňová povinnosť z titulu tohto dodania deklarovanému dodávateľovi
vôbec vznikla. Zároveň žalobca porušil ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z

pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov z dôvodu, že si uplatnil právo odpočítať daň z faktúr, pri
ktorých neboli splnené podmienky jej odpočítania podľa ust. § 49 ods. 1 tohto zákona.

12. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 01. 04. 2019, o ktorom rozhodol
žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím.

II.

13. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 101514979/2019 zo dňa 20. 06. 2019 rozhodol žalovaný o

podanom odvolaní žalobcu tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia
podrobne opísal priebeh vykonanej daňovej kontroly, vykonaného dokazovania a vyjadril sa k odvolacím
námietkam žalobcu.

14. Konštatoval, že správca dane neodôvodnil svoje rozhodnutie iba zistenou skutočnosťou, že z faktúr

nie je možné určiť druh a rozsah dodaných služieb, ale skutočnosťou, že dodávateľské spoločnosti
nepredložili v priebehu daňovej kontroly žiadne dôkazy, ktorými by preukázali, že fakturované služby
daňovému subjektu skutočne aj dodali. Žalovaný tiež uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že
daňovému subjektu boli dodané služby, ktoré následne dodal svojim odberateľom, ale v priebehu
daňovej kontroly nebolo preukázané, že ich dodali spoločnosti uvedené v dokladoch ako dodávatelia

služieb v prospech daňového subjektu aj skutočne dodali.

15. Z obsahu faktúry musí jednoznačne vyplývať, aký druh dodanej služby je fakturovaný a v akom
množstve. Dôvodom na zamietnutie práva na odpočítanie dane nebola skutočnosť, že z obsahu faktúr
jednoznačne nevyplýval druh a množstvo dodanej služby, ale skutočnosť, že spoločnosti uvedené vo

faktúrach ako dodávatelia žiadnym spôsobom nepreukázali, že fakturované služby daňovému subjektu
aj dodali, a že im z dodania služby vznikla daňová povinnosť. I keď zástupcovia dodávateľských
spoločností potvrdili, že vykonávali v prospech žalobcu ako odberateľa čistiace práce, svoje tvrdenia
žiadnymspôsobomnepreukázali.Dodanieslužbynestačípreukázaťslovnýmvyjadrením,žeslužbabola
skutočne dodaná, ale je potrebné dodanie služieb preukázať aj predložením listinných dokladov.

16. Vykonanie miestneho zisťovania správca dane nepovažoval za potrebné z dôvodu, že by tým
neboli preukázané skutočnosti, o ktorých mal pochybnosti. Odberateľské spoločnosti žalobcu predložili
správcovi dane na základe jeho výzvy doklady, ktorými dodanie služieb zo strany žalobcu potvrdili. K
zástupcom dodávateľských spoločností, ktorí poskytli správcovi dane svedecké výpovede, v ktorých

dodanie služieb potvrdili žalovaný uviedol, že svedkovia vo svojich výpovediach síce potvrdili, že
fakturované služby žalobcovi dodali, popísali kto, akým spôsobom a za použitia akých prostriedkov
služby vykonali, ale svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali z dôvodu, že spoločnosti zanikli
a účtovné doklady spoločností odovzdali nástupníckym organizáciám, preverovaním ktorých správca
dane zistil, že tieto boli opakovane vymazané z obchodného registra a posledná nástupnícka spoločnosť

bola vymazaná ex offo.

17. Správca dane zabezpečil svedeckú výpoveď zástupcu dodávateľskej spoločnosti, o čom bol žalobca
informovaný. Vykonaním miestneho zisťovania v areáli využívanom žalobcom by bola preukázaná iba
skutočnosť, že žalobca areál využíval na vykonávanie podnikateľskej činnosti, ale nie skutočnosť, kto

fakturované služby žalobcovi dodal. Správca dane dodanie služieb odberateľom žalobcu nespochybnil,
a preto vykonanie miestnych zisťovaní na miestach dodania služieb nepovažoval za potrebné.

18. Pre uplatnenie práva na odpočítanie dane sú v zákone uvedené podmienky, ktorých
bezpodmienečné splnenie nie je možné odpustiť. V prípade, že si daňový subjekt vybral za

obchodných partnerov spoločnosti, ktoré dodanie fakturovaných služieb nevedia preukázať predložením
relevantných, správcom dane overiteľných dôkazov, je dôkazné bremeno na strane žalobcu ako
daňového subjektu. Nesplnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby a ani pri dobromyseľnosti platiteľa.Správcadanenemôževprípade,žedodanieslužiebpreukážeibajedenobchodnýpartner(vpredmetnej
veci odberateľ žalobcu) vysloviť záver, že dodanie služieb bolo uskutočnené v rozsahu a osobou
uvedenou na faktúre ako dodávateľ.

19. Žalovaný v závere svojho rozhodnutia uviedol, že správca dane postupoval pri výkone daňovej
kontroly v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom
konaní vyšlo najavo a vykonal všetky úkony súvisiace s čo najúplnejším a najobjektívnejším zistením
skutočností potrebných pre vydanie rozhodnutia vo veci.

III.

20. Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 06. 2019 a

súčasne aj rozhodnutie správcu dane zo dňa 05. 03. 2019 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

21. V úvode podanej žaloby žalobca zrekapituloval rozhodnutie správcu dane, odvolacie dôvody,
ktoré boli obsahom jeho odvolania proti rozhodnutiu správcu dane a žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného.

22. V ďalšej časti žaloby (dôvody žaloby) poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí,
na rozdiel od prvostupňového rozhodnutia, zúžil dôvody neuznania práva žalobcu na uplatnenie
odpočítania dane z pridanej hodnoty výlučne na skutočnosť, že dodávateľské spoločnosti žalobcu
(Golden Bee s.r.o., RALE imperial s.r.o.) nepredložili v priebehu daňovej kontroly u žalobcu za

zdaňovacie obdobie január až jún 2017 žiadne dôkazy, ktorými by preukázali, že fakturované služby
žalobcovi skutočne aj dodali. Túto skutočnosť žalovaný v napadnutom rozhodnutí opakovane zdôraznil
ako dôvod neuznania práva žalobcu na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Hoci žalovaný potvrdil,
že žalobca ako odberateľ predloženými dôkazmi preukázal dodanie deklarovaných služieb, za účelom
ich preukázania nepredložili žiadne listinné dôkazy dodávatelia služieb, spoločnosti Golden Bee s.r.o. a

RALE imperial s.r.o., nakoľko tieto zanikli. Žalovaný tak za dôvod neuznania práva na odpočítanie dane
z pridanej hodnoty považoval nepredloženie účtovníctva zaniknutých spoločností Golden Bee s.r.o. a
RALE imperial s.r.o., pričom podľa jeho názoru bolo predloženie týchto účtovných dokladov dôkazným
bremenom zaťažujúcim žalobcu. Vzhľadom na žalovaným uvedené dôvody neuznania práva žalobcu
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty mal žalobca za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo

z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

23. Neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že dodávateľské spoločnosti

nepredložili správcovi dane žiadne účtovné doklady v situácii, kedy žalovaný nespochybňoval dodanie
samotných zdaniteľných plnení a ich preukázanie žalobcom (žalovaný spochybnil iba osoby, ktoré mali
tieto plnenia dodať), žalobca považoval za bezprecedentný a právne neakceptovateľný zásah do práv
žalobcu. V tejto súvislosti ďalej poukázal na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok z 13. februára 2014,
Maks Pen, C-18/13, rozsudok z 22. októbra 2015, PPUH Stehcemp, C-277/14).

24. Podľa názoru žalobcu sa nesprávne právne posúdenie veci žalovaným týka posudzovania otázky
dôkazného bremena, ako aj splnenia podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a nesprávneho
aplikovania ust. § 3 ods. 1, 2, 3, 6, v spojení s § 24 ods. 2, 4, § 25 ods. 4, § 46 ods. 5, § 63 ods. 5
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov a v konečnom dôsledku porušenia práva žalobcu na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v spojení
s článkom 167 a nasl. smernice Rady č. 2006/112 o dani z pridanej hodnoty. Žalovaný pri správe
daní nepostupoval podľa uvedených zákonných ustanovení a nedbal na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Nehodnotil všetky dôkazy, nakoľko svojvoľne

v napadnutom rozhodnutí nezohľadnil dôkazy svedčiace v prospech preukázania práva žalobcu na
odpočítaniedanezpridanejhodnotyazuvedenéhodôvoduaninehodnotilvšetkydôkazyvichvzájomnej
súvislosti, ani neprihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Dokazovanie tak nebolo vykonané
v súlade s § 24 daňového poriadku. Žalovaný svojvoľne spochybňoval žalobcom predložené listinnédôkazy ako dôkazy preukazujúce vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľov žalobcu, najmä v
situácii, ak svedkovia, vtedajší konatelia dodávateľov vierohodnosť týchto dokladov potvrdili. V rozpore
s uvádzanými právnymi normami žalovaný uznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty

podmieňoval preukázaním skutočností zaťažujúcich tretie osoby, konkrétne predložením účtovných
dokladov spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o.

25. Žalobca pritom uniesol svoje dôkazné bremeno, čo potvrdil aj žalovaný, keď konštatoval, že ako
odberateľ preukázal predložením listinných dôkazov dodanie fakturovaných služieb. Čo však žalovaný

opomenul, je skutočnosť, že následne sa dôkazné bremeno presunulo na žalovaného, ktorý bol povinný
preukázať opak tvrdení žalobcu. Žalovaný nevykonal žiadny hodnoverný dôkaz, ktorý by objektívne
spochybnil reálne dodania deklarovaného plnenia spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial
s.r.o. Dôkazné bremeno znášal žalobca ako daňový subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdil.
Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený
dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom (nález US SR sp. zn.

I. ÚS 241/07).

26. Ako uviedol Ústavný súd SR v náleze sp. zn. I. ÚS 314/2015, zásada zákonnosti v daňovom
konaní súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania.
Správca dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať

do úvahy dôkazy svedčiace v neprospech daňového subjektu, ale aj v jeho prospech. Nepredloženie
účtovníctva priamo spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. (prípadne ich právnymi
nástupcami) z dôvodu ich zániku a následného výmazu z obchodného registra, nemôže byť považované
za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu a legitímny dôvod neuznania práva žalobcu
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Rovnako tak nemožno akceptovať názor žalovaného, že

predloženie účtovníctva zaniknutých spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. je dôkazným
bremenom zaťažujúcim žalobcu. Takéto konštatovania žalovaného nielenže nemajú oporu vo vyššie
uvedených zákonných ustanoveniach, ale výslovne odporujú ustálenej rozhodovacej praxi súdov.
Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené

daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady,
ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní
svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú (uznesenie Ústavného súdu SR zo 14.
novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53).

27. Žalobcovi, hoci predložil správcovi dane počas daňovej kontroly všetky písomné doklady, ktoré bol
povinný viesť (čo potvrdil aj žalovaný), právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznané nebolo,
nakoľko účtovné doklady jeho dodávateľmi predložené neboli. Žalobca poukázal na niektoré rozsudky
Najvyššieho súdu SR i rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, pričom uviedol, že z nich
výslovne vyplývajú určité výkladové princípy presunu dôkazného bremena na správcu dane, ktoré však

žalovaný napadnutým rozhodnutím absolútne poprel. Najvyšší súd SR sa totiž v týchto rozhodnutiach
jednoznačne prikláňa k záveru, že na preukázanie opaku žalobcových tvrdení v dôsledku skutočností,
ktoré nastali u žalobcovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú
núdzu správca dane, nie žalobca. Dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho na
preukázanievšetkých,resp.akýchkoľvekskutočností,tedaitých,ohľadnektorýchtakátopovinnosťstíha

úplne iný subjekt. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt štandardne uchováva
o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. Žalobcovi nemožno vytýkať,
že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného daňového
subjektu. Žalovaný v prípade žalobcu nespochybňoval materiálnu existenciu deklarovaných služieb, ale
spochybňoval jeho dodanie konkrétnou spoločnosťou z dôvodu, že táto spoločnosť nepredložila účtovné

doklady, hoci svedkovia, ktorí v mene spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. žalobcom
predložené dodávateľské účtovné doklady vystavili, sa k deklarovaným plneniam prihlásili. Žalobca
pritom všetky účtovné doklady, ktoré je povinný uchovávať, správcovi dane predložil a žiadny právny
predpis mu neukladá povinnosť viesť účtovníctvo jeho dodávateľov. Prípadné nepredloženie účtovných
dokladov spoločností Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. tak v zmysle uvedených výkladových

princípov predstavuje dôkaznú núdzu na strane žalovaného, nie žalobcu.

28. Skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Žalovaný nespochybnil, že k dodaniu deklarovanýchplnení došlo, tvrdil však, že nebolo preukázané ich dodanie práve spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a
RALE imperial s.r.o., nakoľko tieto nepredložili svoje účtovné doklady, čím nepreukázali vznik svojej
daňovej povinnosti a ich právni nástupcovia boli vymazaní z obchodného registra. Vo vzťahu k žalobcom

predloženým účtovným dokladom, svedkovia, teda osoby, ktoré ich vystavovali a podpisovali, potvrdili,
že sú autentické a že boli riadne zaúčtované a daň z nich priznaná. Žalobcom predložené účtovné
doklady tak potvrdzujú nielen jeho právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ale sú relevantnými
dôkazmi aj vo vzťahu k preukázaniu vzniku daňovej povinnosti jeho dodávateľov podľa § 19 ods. 2
zákona o dani z pridanej hodnoty. Vierohodnosť žalobcom predložených dokladov potvrdili v postavení

svedkov bývalí štatutári dodávateľov a ich zaúčtovanie musí vyplývať aj z kontrolných výkazov dane z
pridanejhodnoty.Niejepretopravdivétvrdeniežalovaného,žepočasdaňovejkontrolynebolipredložené
žiadne účtovné doklady žalobcových dodávateľov, ani to, že vyjadrenia svedkov nemožno žiadnym
spôsobom overiť.

29. Z konštantnej judikatúry Súdneho dvora (napr. rozsudok z 28. júla 2016 vo veci Astone C-332/15,

rozsudok z 13. februára 2014 Maks Pen C-18/13, rozsudok z 21. júna 2012 v spojených veciach
C-80/11 a C-142/11) nepochybne vyplýva, že zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z
uplatnenia základnej zásady, ktorú predstavuje toto právo a že v prípade, ak daňový subjekt uplatňujúci
si nárok na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty preukáže správcovi dane samotnú
existenciu zdaniteľného plnenia a správca dane samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, t. j. vykonanie

zdaniteľného plnenia v prospech zdaniteľnej osoby a prijatie zdaniteľného plnenia zdaniteľnou osobou,
uzná za preukázanú (v danom prípade pritom žalovaný v napadnutom rozhodnutí materiálnu realizáciu
zdaniteľného plnenia uznal), správca dane môže nepriznať daňovému subjektu nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty (z dôvodu, že zdaniteľné plnenie neuskutočnil subjekt uvedený na príslušnej
faktúre ako dodávateľ zdaniteľného plnenia) iba a výlučne vtedy, ak správca dane preukáže kumulatívne

splnenie dvoch ďalej uvedených podmienok: 1/ uskutočnenie zdaniteľného obchodu je súčasťou
podvodného konania; k tomuto platí, že správca dane ani žalovaný do dnešného dňa ani len nenačrtol
existenciu akéhokoľvek podvodného konania na strane žalobcu; a súčasne 2/ zdaniteľná osoba o
existencii takéhoto podvodného konania vedela alebo mala vedieť; k tomuto platí, že správca dane ani
žalovaný do dnešného dňa ani len nenačrtol, že by žalobca o nejakom podvodnom konaní vedieť mal,

alebo vedieť mohol.

30. Podľa názoru žalobcu žalovaný nijako nepreukázal, že objektívne skutočnosti daného prípadu
preukazujú pri dodaní deklarovaných plnení existenciu podvodu alebo zneužívajúceho konania a
vedomosť žalobcu o takomto konaní. Nie je preto zrejmé, prečo taktiež žalovaný poukazuje na zánik

dodávateľských spoločností a pričíta žalobcovi na ťarchu nepredloženie účtovných dokladov z ich strany.
V čase, kedy došlo k realizovaniu deklarovaného plnenia neboli podľa informácií žalobcu spoločnosť
Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. dlžníkom ani súkromných, ani verejných subjektov a nie
sú nimi ani dnes. Na preverenie obchodných partnerov a ich spoľahlivosti žalobca vynaložil náležitú
starostlivosť, pričom bol samozrejme limitovaný získavaním údajov iba a výlučne z verejne dostupných

zdrojov. Správca dane navyše ani netvrdil, že si tieto spoločnosti neplnili svoje daňové záväzky.
Nepredloženie účtovných dokladov spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o. nie je a
nemôže byť teda legitímnym dôvodom neuznania žalobcovho práva na odpočítanie dane z pridane
hodnoty z predmetných faktúr, nakoľko žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu
splnenia materiálnych a formálnych podmienok práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uniesol a

svedkovia vierohodnosť predložených dokladov, ako aj reálne dodanie zdaniteľných plnení dodávateľom
uvedeným na faktúre potvrdili a k týmto obchodom sa prihlásili.

IV.

A/ vyjadrenie žalovaného

31. Žalovaný v podanom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť, pričom uviedol, že žalobca v žalobe

neuvádza také nové skutočnosti, ktoré by svojou podstatou mali vplyv na výrok rozhodnutia Krajského
súdu v Nitre, pričom by neboli predmetom odvolania.K dôvodom žaloby žalovaný uviedol, že dodávateľské spoločnosti správcovi dane nepredložili žiadne
dôkazy, ktorými by preukázali uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu a vznik daňovej
povinnosti a táto skutočnosť bola dôvodom neuznania uplatneného práva žalobcu na odpočítanie dane.

Predloženie účtovných dokladov je dôkazným bremenom žalobcu a jeho námietka je zavádzajúca. Vo
svojom rozhodnutí žalovaný neuviedol, že predloženie účtovných dokladov dodávateľských spoločností
je dôkazným bremenom žalobcu, ale konštatoval, že dodávateľské spoločnosti žiadnym spôsobom
nepreukázali, že zdaniteľné plnenie žalobcovi dodali, nepreukázali, že im vznikla z dodania služieb
daňová povinnosť a žalobcovi právo na odpočítanie dane, čo znamená, že nebolo preukázané

splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Tým, že nebolo zo strany
dodávateľských spoločností preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, dostal sa žalobca do
dôkaznej núdze, pretože dôkazné bremeno je vždy na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim
právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok právo na odpočítanie dane, a preto
je jeho povinnosťou preukázať, že si právo uplatňuje dôvodne, za zákonom stanovených podmienok.

K namietanému neakceptovateľnému zásahu do práv žalobcu žalovaný uviedol, že žalobca je pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti povinný dodržiavať ustanovenia platných právnych predpisov. V prípade,
že si žalobca uplatnil zákonom ustanovené právo na odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že
si toto právo uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Odpočítanie dane nenastáva
ex lege podľa § 49 ods. 2 zákona o dani z pridanej hodnoty, ale je iba právom platiteľa dane, ktoré je

spojené s dôkaznou povinnosťou. Nakoľko splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane nebolo v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania preukázané,
správca dane žalobcovi uplatnené právo nepriznal. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalobcu došlo
k nedodržaniu zákonom stanovených podmienok, nie je možné neuznanie práva na odpočítanie dane
považovať za zásah do jeho práv.

K svojvoľnému spochybňovaniu dôkazov žalovaný uviedol, že daňové orgány nespochybňovali dôkazy
predloženéžalobcom,aležalobcapredloženímlistinnýchdôkazov(faktúry,dodacielistyapod.)nemohol
preukazovať vznik daňovej povinnosti za svojho dodávateľa v prípade, že dodávateľ nepredložil žiadne
dôkazy, ktorými by dodanie zdaniteľného plnenia a vznik daňovej povinnosti preukázal. Dodanie

zdaniteľného plnenia, t. j. uskutočnenie obchodného prípadu musia vedieť preukázať obidvaja
obchodní partneri, ktorí v prípade jeho reálneho uskutočnenia disponujú totožnými listinnými dôkazmi.
Dodávateľské spoločnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepreukázali, že im z
dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť, a teda nebolo
preukázané, že žalobcovi vzniklo z dodania služieb právo na uplatnenie odpočítania dane.

K dôkaznému bremenu správcu dane žalovaný uviedol, že dokazovanie zo strany správcu dane spočíva
vo verifikácii tvrdených skutočností a dokladov predložených žalobcom. Úlohou správcu dane v priebehu
daňovej kontroly nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie obchodných transakcií deklarovaných
žalobcom podľa predložených daňových dokladov, ale deklarované skutočnosti preveriť. Správca dane v

zmysle§24ods.3daňovéhoporiadkupreukazujeibaskutočnostioúkonochvykonanýchvočidaňovému
subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Z uvedeného vyplýva, že dôkazné bremeno vo
veci preukazovania uskutočnenia zdaniteľného plnenia nikdy nie je na strane správcu dane.

K námietke žalobcu, že správca dane musí vykonávať dokazovanie takým spôsobom, pri ktorom musí

vziať do úvahy aj dôkazy svedčiace v prospech daňového subjektu a že nepredloženie účtovných
dokladov dodávateľských spoločností nemôže byť považované za neunesenie dôkazného bremena
daňového subjektu, žalovaný zdôraznil, že správca dane v predmetnej veci vzal do úvahy dôkazy
svedčiace v prospech žalobcu, ale vyjadrenie zástupcov dodávateľských spoločností o uskutočnení
zdaniteľného plnenia, ktoré nebolo žiadnym iným spôsobom preukázané, nemohlo byť prijaté ako dôkaz

svedčiaci v prospech žalobcu. K námietke žalobcu, že svoje tvrdenie preukázal, žalovaný uviedol, že
obchodný prípad musia vedieť preukázať obidvaja obchodní partneri, čo sa v danom prípade nestalo.

Knamietanejpovinnostiviesťúčtovníctvosvojichdodávateľovžalovanýuviedol,žesvyjadrenímžalobcu
súhlasí, avšak je na úvahe žalobcu, koho si vyberie za svojho obchodného partnera, pretože v prípade,

že obchodný partner nevie preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia v prospech žalobcu, dostáva
sa žalobca vinou svojich dodávateľov do dôkaznej núdze.K námietke týkajúcej sa dokladov predložených zástupcami dodávateľských spoločností žalovaný
uviedol, že dodávateľské spoločnosti nepredložili správcovi dane žiadne overiteľné dôkazy. K
namietanému zabezpečeniu kontrolných výkazov žalovaný uviedol, že z kontrolného výkazu je možné

zistiť iba skutočnosť, či spoločnosť dodávateľské faktúry vystavila, ale nie to, či bolo zdaniteľné plnenie
v zmysle vystavených faktúr aj skutočne zrealizované.

Záverom svojho vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že v zmysle ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty
(§ 49 a nasl.) platiteľovi dane nevzniká právo na uplatnenie odpočítania dane v prípade, že nie je

preukázané splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie tohto práva. Platiteľ dane si môže
v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty uplatniť právo na odpočítanie
dane v prípade, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z dodania tovarov a služieb,
ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. V prípade žalobcu dodávateľské spoločnosti nepreukázali,
že im z dodania služieb vznikla v zmysle § 19 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť.

B/ stanovisko žalobcu k vyjadreniu žalovaného (duplika).

32. Vyjadrenie žalovaného zo dňa 30. 01. 2020 bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcu s možnosťou
vyjadriť sa zmysle ust. § 106 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)

Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril písomným podaním zo dňa 06. 04.
2020. Opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 a
uviedol, že daňové orgány nevyhodnotili dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a žalovaný
presúval dôkazné bremeno a dôkaznú núdzu na stranu žalobcu s vedomím, že vzhľadom na súčasnú
neexistenciu obchodných partnerov žalobcu, tento nemôže reálne predložiť iné dôkazy ako tie, ktorými

sa už preukázal. Bývalí štatutárni zástupcovia společnosti Golden Bee s.r.o. a RALE imperial s.r.o.
potvrdili realizáciu prác, popísali, kto, akým spôsobom a za použitia akých prostriedkov ich vykonal,
ale svoje tvrdenia nepreukázali z dôvodu, že spoločnosť zanikla a účtovné doklady spoločnosti boli
odovzdané nástupníckej organizácii. Nepredloženie účtovníctva spoločnosťami Golden Bee s.r.o. a
RALE imperial s.r.o. z dôvodu ich zániku a následného výmazu z obchodného registra nemôže byť

považované za neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu a legitímny dôvod neuznania jeho
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Nie je reálne možné, aby uvedené spoločnosti preukázali/
nepreukázali dodanie fakturovaných služieb, nakoľko neexistujú.

V.

33. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal

žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku, v rozsahu dôvodov v
žalobe (§ 134 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa §
190 Správneho súdneho poriadku zamietnuť. Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil
dňa 30. 09. 2020 (ust. § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 140 SSP (totožná žaloba toho istého žalobcu).

Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

34. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

35. Podľa § 2, písm. a/, b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2017, predmetom dane je
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b/ poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je
dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

Podľa § 19 ods. 2 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa § 49 ods. 1, 2, písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky

tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/, ods. 2 vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49

môže platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
Platiteľ vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. a), c) alebo písm. d) najskôr v zdaňovacom
období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie

daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad
podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Ak platiteľ nemá doklad podľa odseku 1 písm. a), c)
alebo písm. d) do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie
kalendárneho roka, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom
zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad podľa odseku 1 písm. a), c) alebo písm. d). Platiteľ

vykoná odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na
odpočítanie dane vzniklo, a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka, v ktorom
právo na odpočítanie dane vzniklo.

Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona

a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
c/vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,

36. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 8 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2019, teda i
v čase rozhodovania žalovaného, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených

záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu

alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero
právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo
iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzaniedaňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt
oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je

úzko spolupracovať so správcom dane.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú

rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,

protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, účtovná jednotka
je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi (§ 10).

Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na
základe účtovných dokladov.

Podľa § 7 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná
závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o

finančnej situácii účtovnej jednotky.

37. Úlohou súdu bolo posúdiť správnosť postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní
o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume
18.580,60 eur a zistiť, či daňové orgány pri rozhodovaní v danej veci vychádzali zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik
nárokunaodpočítaniedanezpridanejhodnoty,nakoľkonepreukázaluskutočneniezdaniteľnéhoplnenia
v kontrolovanom zdaňovacom období zo strany ním deklarovaných dodávateľov prác (t. j. spoločnosti
RALE imperial s.r.o. podľa 9 faktúr špecifikovaných v rozhodnutí a spoločnosti Golden Bee s.r.o. podľa
2faktúr,predmetomktorýchboladodávkaprác(služieb)pričomktýmtofaktúrampripojilúčtovnédoklady

opatrené pečiatkami dodávateľov (RALE imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o.) a odberateľa a nečitateľnými
podpismi, na ktorých je predmet dodania totožný s predmetom fakturácie na jednotlivých faktúrach.
Nepripojil však žiadne relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy, kde a hlavne, v akom rozsahu tieto
práce vykonal a komu ich odovzdal, resp. kto a kedy ich prevzal a v akom rozsahu.

38. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech
nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda
konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným
rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu.
Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho

orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, súd nevykonáva
dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je
rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu
alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

39. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu, či uplatní
kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu verejnej
moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd, po vyhodnotení
závažnosti žalobných dôvodov vo vzťahu k napadnutým rozhodnutiam žalovaného a vo vzťahu k obsahupripojeného administratívneho spisu, dospel k záveru, že žalovaný ako orgán verejnej moci uplatnil svoju
kompetenciu v súlade so zákonom.

40. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobcovi vznikol nárok na uplatnenie práva na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 pri ním tvrdených dodávkach od vyššie
uvedených dodávateľov podľa predložených faktúr. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na to, že splnil
všetky podmienky stanovené zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní prác. Tvrdil, že v priebehu daňovej kontroly

a vyrubovacieho konania predložil všetku účtovnú dokumentáciu a dôkazy, ktoré bolo možné v zmysle
zákona od neho požadovať a splnil si teda svoju dôkaznú povinnosť, pričom v tejto súvislosti namietal
nesprávnu aplikáciu vyššie citovaných ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako i zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

41. Účelom zákona o DPH, ktorý transponoval Smernicu Rady EÚ č. 2006/112/ES z 28. 11. 2006,
bolo upraviť vzťah daňového subjektu ako registrovaného platcu DPH k štátu stanovením povinností
daňovému subjektu, ale určil i jasné pravidlá pri uplatnení si nároku na odpočet dane zo zdaniteľných
plneníakozákladtohtopráva. Základnoupodmienkoupreuplatnenieodpočtudaneje,abysazdaniteľné
plnenie uskutočnilo a aby boli splnené vecné a časové podmienky na odpočítanie dane v zmysle zákona

č. 222/2004 Z. z. Zákon o DPH vyžaduje preukázanie pôvodu a účel zdaniteľného plnenia dodaného v
zmysle vystavenej faktúry pre odberateľa, ktorý si na základe nej uplatňuje nárok na odpočítanie dane
vo vzťahu k štátu zmysle zákona o DPH.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len "zákon o DPH") vyžaduje na vznik nároku

na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt
musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne
zhodujú so skutočne realizovanými plneniami.

Podmienky uvedené v § 49 a nasl. (odpočítanie dane) zákona č. 222/2004 Z. z. sú hmotnoprávnej

povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné
odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani
za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ dane,
ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil
v zákone o DPH (napr. rozsudok NS SR (napr. rozsudok NS SR č. 6Sžf/53/2011, č. 6Sžfk/31/2019).

42. V daňovom konaní, pri výkone daňovej kontroly správcom dane, vykonal v potrebnom rozsahu
dokazovanie,atovyžiadanímsilistinnýchdokladov,výsluchomsvedkovakoipreverovanímspoločnosti,
ktorá mala byť v zdaňovacom období apríl 2017 dodávateľom žalobcu, resp. jej nástupníckych
spoločností. Skutkový stav vyplýva z I. časti rozsudku, teda v tomto prípade ide o faktúry uvedené v 38.

bode tohto rozsudku vystavených spoločnosťami RALE Imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o. pre žalobcu
akoodberateľa,uktorýchnebolozostranydaňovéhosubjektupreukázanéreálneplneniedeklarovanými
dodávateľmi v zmysle § 49 ods. 1,2 zákona o DPH.

43. V priebehu daňovej kontroly žalobca predložil správcovi dane faktúry uvedené v 37. bode tohto

rozsudku vystavené spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa
a päť faktúr vystavených spoločnosťou Golden Bee s.r.o., predmetom ktorých bola dodávka prác
(označených ako pomocné práce ORL Tempo, pomocné čistiace práce ORL, Pomocné práce při
čistení ORL KJG Čachtice Vajnory, Pomocné práce pri čistení ORL Bory, Zabezpečenie opravy,
oplotenia Sprectral Istropolis Bratislava, Zabezpečenie prepravy, oplotenia Wing for Life Bratislava,

Čistenie mobilné WC NDS, Odvoz odpadu Ministerstvo vnútra Bratislava, Preprava mobilného ORL),
pričom k týmto faktúram pripojil účtovné doklady konkrétneho čísla a dodacie listy opatrené pečiatkami
dodávateľov (RALE imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o.) a odberateľa s nečitateľnými podpismi, na ktorých
je predmet dodania totožný s predmetom fakturácie na jednotlivých faktúrach. Nepripojil však žiadne
relevantné doklady preukazujúce, kto, kedy, kde a hlavne, v akom rozsahu tieto práce vykonal a komu

ich odovzdal, resp. kto a kedy ich prevzal a v akom rozsahu.

44. Pri realizácii deklarovaných daňových transakcií nesporne museli byť prítomní pracovníci, ktorých
zjavne musel niekto (daňový subjekt, dodávateľ, subdodávateľ ) evidovať, za prácu im platil, použitéstroje - mechanizmy museli niekomu patriť, ich prevádzka by mala byť niekde zaznamenaná a niekto
ich musel obsluhovať. Žiadne dôkazy o uvedených skutočnostiach daňový subjekt (žalobca) v konaní
neponúkal a okrem predložených dokladov týkajúcich sa obchodných vzťahov s (už neexistujúcimi)

dodávateľmi uvedené pochybnosti daňových orgánov ničím ďalším nerozptýlil. V podanej žalobe tiež len
tvrdí, že uskutočnenie deklarovaných obchodov riadne preukázal a nárok na odpočítanie dane uplatnil
v súlade so zákonom.

45. Predloženie dokladov (faktúr, pokladničných dokladov, príp. i zmlúv) je len jednou z podmienok pre

uznanie odpočítania dane, ale nie je tým preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, pretože
technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad a na akékoľvek plnenie bez ohľadu na to, či plnenie
deklarované v dokladoch bolo i reálne uskutočnené alebo nie. Teda akékoľvek doklady bez reálneho
preukázania zdaniteľného plnenia nie sú dôkazom o tom, že určité plnenie bolo i reálne uskutočnené.
Nestačí predložiť riadne doklady so všetkými predpísanými náležitosťami, nakoľko takéto doklady, i keď
riadne zaúčtované, nemôžu byť podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane

46. Vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného a správcu dane správny súd dospel k záveru,
že správca dane pri vykonávaní daňovej kontroly vychádzal z jednoznačných a presvedčivých dôkazov,
svedeckých výpovedí a použil na to zákonné prostriedky, pričom dokazovaním zistený skutkový stav
považoval súd za dostatočný a vyčerpávajúci. Odpočet DPH si žalobca uplatnil sám preto, musí byť

schopný preukázať, že zdaniteľný obchod (služba) bol reálne uskutočnený tak, ako ho deklaroval v
daňovompriznaníalebovzmyslepredloženýchdokladov,ktorépreukazujúreálneuskutočneniedaňovej
transakcie uvedenej na daňovom doklade ( faktúra, doklady o úhrade a pod.) a to aj osobou uvedenou
na týchto dokladoch, čo žalobca nevedel listinami preukázať, i keď ho zaťažuje dôkazné bremeno v
zmysle § 24 ods. 1 zák. č. 563/12009 Z. z.

47. V prejednávanej veci teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, resp. nepreukázal skutočnosti,
ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu, ako i rozhodnutia správcu dane a žalovaného. Nepreukázal
reálne dodanie tovaru (služby) podľa predložených dokladov od ním označeného dodávateľa. Správca
dane nad akúkoľvek pochybnosť zistil a listinnými dôkazmi preukázal, že ním deklarovaný dodávateľ

podľa predložených dokladov i keď nepoprel vystavenie faktúry a uskutočnenie obchodnej transakcie,
žiadnym relevantným dôkazom však nepreukázal spôsob uskutočnenia daňovej transakcie v zmysle
zákona o dani z pridanej hodnoty a že mu vznikla daňová povinnosť daň priznať a odviesť podľa zákona
o DPH. Úlohou správcu dane pri výkone daňovej kontroly nie je vyhľadávať dôkazy na preukázanie
obchodných transakcií deklarovaných žalobcom podľa podložených daňových dokladov za príslušné

kontrolované zdaňovacie obdobie, ale práve naopak tieto skutočnosti je povinný preukazovať daňový
subjekt (žalobca).

48. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd

poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.
49. Správny súd zistil, že na tunajšom súde už prebehlo iné konanie vo veci (11S/89/2019, 11S/88/2019),
ktorá je skutkovo obdobná ako vo vec 11S/90/2019, pokiaľ ide o tie isté žalobné dôvody, ale iné
zdaňovacie obdobie ( apríl 2017, január 2017) v súvislosti s tým istým žalobcom a tým istým žalovaným.
Z uvedeného dôvodu tunajší súd v zmysle § 140 SSP poukazuje na rozsudok tunajšieho súdu č. k.

11S/89/2019-113 zo dňa 23. 09. 2020. Správny súd v uvedenom rozhodnutí dal dostatočnú odpoveď na
zásadné námietky žalobcu a preto senát správneho súd v predmetnej preskúmavanej veci sa v celom
rozsahu stotožnil s názorom krajského súdu vysloveným v uvedených rozhodnutiach a v súlade s § 140
SSP na tento poukazuje. Uvedené rozhodnutie je súčasťou súdneho spisu. Predmet daňovej kontroly,
jedenprotokolzdaňovejkontroly,dôvodyneuznanianadmernéhoodpočtudaňovémusubjektu(žalobca)

a pod. sú účastníkom konania známe a sú s nimi uzrozumení, preto správny súd poukazuje na body
odôvodnenia,vktorýchsúdo.i.konštatoval,že:„Vpriebehudaňovejkontrolyžalobcapredložilsprávcovi
dane štyri faktúry uvedené v 38. bode tohto rozsudku vystavené spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako
dodávateľom pre žalobcu ako odberateľa s dátumom dodania 31. 01. 2017 a päť faktúr vystavených
spoločnosťou Golden Bee s.r.o., predmetom ktorých bola dodávka prác (označených ako pomocné

práce ORL Tempo, pomocné čistiace práce ORL, Pomocné práce pri čistení ORL KJG Čachtice Vajnory,
Pomocné práce pri čistení ORL Bory, Zabezpečenie opravy, oplotenia Sprectral Istropolis Bratislava,
Zabezpečenie prepravy, oplotenia Wing for Life Bratislava, Čistenie mobilné WC NDS, Odvoz odpadu
Ministerstvo vnútra Bratislava, Preprava mobilného ORL), pričom k týmto faktúram pripojil účtovnédoklady konkrétneho čísla a dodacie listy zo dňa 30. 04. 2017 opatrené pečiatkami dodávateľov (RALE
imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o.) a odberateľa s nečitateľnými podpismi, na ktorých je predmet dodania
totožný s predmetom fakturácie na jednotlivých faktúrach. Nepripojil však žiadne relevantné doklady

preukazujúce, kto, kedy, kde a hlavne, v akom rozsahu tieto práce vykonal a komu ich odovzdal, resp.
kto a kedy ich prevzal a v akom rozsahu.

Za účelom zistenia skutkového stavu v súvislosti s deklarovanými dodávkami prác spoločnosťou RALE
imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o. pre žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období, správca dane

vykonal v potrebnom rozsahu dokazovanie, pričom zistil, že uvedené spoločnosti zanikli v dôsledku
zlúčenia od 15. 08. 2017 (teda ešte pred začatím daňovej kontroly u žalobcu), kedy bola aj vymazané
z obchodného registra, pričom sa jednalo dobrovoľný výmaz a právnym nástupcom oboch spoločností
sa stala spoločnosť SG GRESA, s.r.o.. Táto spoločnosť bola zrušená od 28. 08. 2017, z obchodného
registra bola vymazaná dňa 09. 09. 2017 a jej právnym nástupcom sa od uvedeného dňa v dôsledku
zlúčenia stala spoločnosť ICHTIA, s. r. o., ktorá bola však od 22. 08. 2017 zrušená a dňom 28. 10.

2017 vymazaná z obchodného registra. Podľa údajov zapísaných v obchodnom registri bola poslednou
spoločníčkou a konateľkou tejto spoločnosti N. Z., ktorá má podľa zistení správcu dane od 25. 04. 2012
hlásený trvalý pobyt v Trenčíne, bez udania adresy, čo znamená, že sa jedná o osobu bez domova.

Žalobca si zrejme informácie o svojom dodávateľovi neoveril dostatočne, nakoľko v opačnom prípade,

by z verejne prístupného obchodného registra obchodných spoločností jednoducho zistil, že N.. Y. V.
bol od 16. 11. 2016 jedným zo spoločníkov spoločnosti RALE imperial s.r.o., čo ho neoprávňovalo
konať za spoločnosť, pričom konateľom a teda osobou oprávnenou konať bol Y. Z.. V administratívnom
spise sa nachádza i zmluva o zabezpečení služieb zo dňa 10. 12. 2016 uzavretá medzi spoločnosťou
žalobcu ako objednávateľom a spoločnosťou RALE imperial s.r.o. ako vykonávateľom (zastúpený Y. Z.

- konateľ a N.. Y. V. - spolumajiteľ spoločnosti spoločne ako zmluvné strany), v ktorej je uvedené, že
vykonávateľ sa zaviazal komplexne zabezpečiť (teda nie vykonať) kompletné čistiace a iné služby pre
objednávateľa. Už pri základnej opatrnosti a obozretnosti podnikateľa, ktorá je nevyhnutná pri uzatváraní
obchodných kontraktov, by žalobca zistil, že N.. Y. V. nebol konateľom spoločnosti RALE imperial
s.r.o. a pokiaľ napriek tomu za spoločnosť konal, bolo potrebné overiť, základe čoho je oprávnený tak

robiť. S poukazom na tieto zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a overiteľné v obchodnom
registri potom možno dôvodne pochybovať, či žalobcovi fakturované práce dodal dodávateľ uvedený
na faktúrach, ktorý nemal žiadnych zamestnancov, materiálne ani technické vybavenie na vykonanie
týchto prác, čo potvrdil i Y. Z. ako konateľ dodávateľa a žiadne iné subjekty, ktoré by mali práce vykonať
ako subdodávatelia neboli identifikované. Pokiaľ práce vykonal Y. V. osobne, resp. ním zorganizované

neidentifikované osoby, z tohto nemožno vyvodiť vznik daňovej povinnosti pre spoločnosť RALE imperial
s.r.o. Výpoveďou Y. Z., ktorý bol v kontrolovanom zdaňovacom období konateľ spoločnosti RALE
imperial s.r.o. a N.. Y. V., ktorý bol v uvedenom období spoločníkom tejto spoločnosti však jednoznačne
nebolo preukázané dodanie prác žalobcovi podľa ním predložených faktúr od tejto spoločnosti. V
administratívnom spise sa nachádza i výpoveď ďalšieho svedka T. T. (ktorý bol od 21. 02. 2017 do 14.

08. 2017 konateľom spoločnosti Golden Bee s.r.o. a od 09. 03. 2017 do 14. 08. 2017 bol i jej konateľom),
ktorá taktiež nepotvrdzuje vykonanie a dodanie prác spoločnosťou RALE imperial s.r.o. žalobcovi zmysle
predložených faktúr v januári 2017. Správca dane nemohol predvolať a vypočuť ako svedkov prípadné
ďalšie osoby, nakoľko tieto N. Y. V. žiadnym spôsobom neidentifikoval.“

50. Správny súd je toho názoru, že správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony
smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu nebolo preukázané, že
práce uvedené na faktúrach uvedených v bode č. 38 vykonali a žalobcovi dodali spoločnosti RALE
imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o. Žalobca neposkytol žiadne údaje o osobách, ktoré mali predmetné
práce vykonať, kedy, kde a v akom rozsahu mali byť práce vykonané (resp. aj vykonané boli), s akým

náradím, s akým dopravným prostriedkom a kým bol vykonaný odvoz odpadu, a to napriek tomu, že
bol oboznámený so zisteným skutkovým stavom. Vzhľadom na obsah uvedených dokladov (faktúry,
dodacie listy) a tvrdenie svedkov Y. Z., N.. Y. V. a N.. T. T. bolo podľa názoru súdu spochybnené
vykonanie prác podľa žalobcom predložených faktúr deklarovanými dodávateľmi, t. j. spoločnosťami
RALEimperials.r.o.aGoldenBees.r.o.Vokamihu,kedysprávcadanespochybnídôveryhodnosťúdajov

v daňovom priznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne
došlo tak, ako to tvrdí. Už samotné zistenie skutočnosti, že dodávateľ v čase, kedy sa malo plnenie
uskutočniť nemal personálne a materiálne vybavenie na realizáciu prác, jednoznačne spochybňuje
vierohodnosť tvrdení žalobcu o reálnosti dodávok od deklarovaného dodávateľa. Na strane žalobcuako daňového subjektu potom nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej
transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne
uvádza v daňovom priznaní. Žalobca i podľa názoru súdu túto svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej

kontroly, ani vyrubovacieho konania nesplnil, keď nepreukázal reálnosť obchodov so spoločnosťou
RALE imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o. v mesiaci jún 2017 a dôvodnosť uplatneného odpočítania dane
z pridanej hodnoty, v dôsledku čoho sa dostal do dôkaznej núdze, čo správcu dane oprávnene viedlo k
tomu, že mu odpočítanie dane z pridanej hodnoty nepriznal.

51. Žalobca bol s výsledkami daňovej kontroly oboznámený v podaní správcu dane zo dňa 03. 08. 2018
(ku ktorému podal písomné vyjadrenie zo dňa 22. 08. 2018 s návrhom na doplnenie dokazovania), jej
výsledky (zdaňovacie obdobia január- jún 2017) boli podrobne uvedené i v protokole zo dňa 16. 11.
2018 z daňovej kontroly, ku ktorému podal písomné vyjadrenie zo dňa 10. 12. 2018, v ktorom nesúhlasil
so závermi správcu dane a bol toho názoru, že tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní a
správca dane nevykonal navrhované dôkazy. Dňa 20. 02. 2019 správca dane spísal zápisnicu o ústnom

pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu podané v priebehu daňovej kontroly,
resp. vyrubovacieho konania a správca dane k nim zaujal stanovisko, z ktorého vyplýva, že nárok na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty uplatnený v zdaňovacom období jún 2017 v prípade dodávok od
spoločnostiRALEimperials.r.o.aGoldenBees.r.o.správcadanenepovažujezadostatočnepreukázaný
a nie je možné ho žalobcovi uznať.

52. Za danej dôkaznej situácie potom treba prisvedčiť zisteniu správcu dane a žalovaného, že žalobca
nepreukázal ním tvrdené obchodné transakcie (dodanie prác od spoločností RALE imperial s.r.o. a
Golden Bee s.r.o.). S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane je i súd toho
názoru, že dodávateľom žalobcu v zmysle predložených faktúr nemohla vzniknúť daňová povinnosť na

dani z pridanej hodnoty z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania prác žalobcovi, a preto
nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 06. 2012 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/63/2011 ako i na ďalší jeho
rozsudok zo dňa 23. 06. 2010 v konaní pod sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
Slovenskej republiky zo dňa 23. 02. 2011 v konaní pod sp. zn. III. ÚS 78/2011, z odôvodnenia ktorého

vyplýva, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi. Primárne je nevyhnutné uniesť
dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za
zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom
odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou
preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo

strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým
subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako dôvodný“.

53. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným

bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo bola základná a podstatná
žalobná námietka žalobcu v podanej žalobe. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou
činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege
podľa ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,

ale je iba právom platiteľa tejto dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou daňového subjektu,
ktorý je platiteľom dane. Daň z pridanej hodnoty je ľahko zneužiteľná, preto každý subjekt pri svojom
podnikaní musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúry mohol preukázať
aj inými dôkazmi pred daňovými orgánmi, čo žalobca nesporne nepreukázal. Daňový subjekt si preto
musí zaobstarať dostatok dôkazných prostriedkov preukazujúcich uskutočnenie plnenia deklarovaného

predloženými faktúrami, ako aj to, že plnenie poskytli dodávatelia uvedení na faktúrach. V prípade, že
takéto dôkazy v daňovom konaní nepredloží, vystavuje sa riziku, že neunesie dôkazné bremeno, čo
môže mať za následok neuznanie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie
dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia vo faktúre.

54. Daňový subjekt uplatňujúci si odpočítanie dane z pridanej hodnoty má v daňovom konaní preukázať
reálne vykonanie zdaniteľného plnenia konkrétnym subjektom, resp. konkrétnym subdodávateľom,
pretože jeho uskutočnenie a vykonanie zákon automaticky nepredpokladá. Bolo teda povinnosťou
žalobcu v prípade, ak si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri prácach, ktoré mu mala dodaťspoločnosť RALE imperial s.r.o. a spoločnosť Golden Bee s.r.o. ako dodávateľ, aby preukázal nielen
existenciu zdaniteľného plnenia (ktorú daňové orgány nespochybnili), ale aj jeho skutočné dodanie
zo strany dodávateľov, resp. konkrétneho subdodávateľa. Cieľom daňového konania je overiť, či sa

zdaniteľné plnenie uskutočnilo tak, ako to tvrdí daňový subjekt. Preverovaním žalobcom tvrdených
obchodných transakcií v mesiaci jún 2017 na základe ním predložených dokladov správca dane zistil a
konštatoval,žeobchodnétransakcie(dodávkaprác)saneuskutočnilitak,akojetouvedenénažalobcom
predložených faktúrach, nakoľko v priebehu daňovej kontroly a ani vyrubovacieho konania žalobca
okrem vyššie uvedených dokladov (faktúr, dodacích listov a účtovných dokladov) žiadnym spôsobom

nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného plnenia zo strany deklarovaných dodávateľov ako základnej
podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Daňové orgány si urobili správny záver, že
daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty použiteľný vtedy, ak je
nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že služby boli i reálne dodané od
dodávateľa uvedeného na predložených faktúrach.

55. S námietkami žalobcu v podanej žalobe ohľadne dôkazného bremena na preukázanie dodania prác
sa správny súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených bodoch odôvodnenia tohto rozsudku. V
tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06.
2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere
spočíva na daňovom subjekte. Správca dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich

pre určenie výšky dane, daňový subjekt preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní
a iných podaní, dokladov a výpovedí ovplyvňujúcich priebeh daňového konania. Dôkazné bremeno
bolo jednoznačne na strane žalobcu, nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 49 ods. 2 písm. a/,
v ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však nemožno vyvodiť

dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa, resp. subdodávateľov alebo
odberateľa, pričom v tejto súvislosti žalobca poukazoval napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 19. 08. 2010 v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011. Tu je však potrebné zdôrazniť, že žalobca bol
priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky prác) ako odberateľ a takýto subjekt
nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí,

vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu,
ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia dane z pridanej hodnoty
(rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. 02. 2016 v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014). V predmetnej
veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane, nakoľko táto je v daňovom konaní primárne
na strane žalobcu ako daňového subjektu, ktorý má povinnosť ním tvrdenú obchodnú transakciu i

náležite preukázať, čo bolo žalobcovi v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania
správcom dane v súlade so zákonom i umožnené (bod 45. tohto rozsudku 11S/88/2019).

56.Niejeúlohousprávcudanepreukazovaťexistenciudaňovejtransakcie,resp.preukazovaťžeplnenie
sa neuskutočnilo tak, ako to vyplýva z predložených daňových dokladov, ale jeho úlohou je overovať, či

daňovýsubjektdaňovútransakciusprávnedeklarovalapreukázal.Daňovékonaniejeovládanézásadou
prejednacou, nie vyhľadávacou, čo znamená, že bolo povinnosťou žalobcu označiť a predložiť dôkazy
preukazujúce dôvodnosť jeho postupu pri podaní daňového priznania (uplatnenie odpočítania dane z
pridanej hodnoty na základe faktúr týkajúcich sa zdaňovacieho obdobia jún 2017). Podľa predložených
listinných dokladov (faktúr) mal byť žalobca ako odberateľ v obchodnom vzťahu so spoločnosťou RALE

imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o., ktorá mu mala práce dodať. Bolo výlučne jeho povinnosťou ako
odberateľa, aby označil a predložil dôkazy o vykonaní a dodaní prác uvedeným dodávateľom. Správca
dane nie je oprávnený, ale ani povinný v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania,
inštruovať kontrolovaný daňový subjekt, aké dôkazy alebo doklady má predložiť, aby mu bolo možné
uznať odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce

pre správne určenie dane, pričom proces zisťovania týchto skutočností prebieha v rámci dokazovania.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácie o
všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.

57. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v súlade s čl. 273 prvým odsekom smernice 2006/2012

členské štáty môžu uložiť aj iné povinnosti ako tie uvedené v tejto smernici, ak ich považujú za potrebné
na zabezpečenie riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom.58. Súdny dvor EÚ taktiež pripúšťa, že nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal
všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozhodne požadovať, aby sa uistil, že plnenie,
ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.

59.Vpredmetnejvecisprávcadanenazákladevykonanéhodokazovanianeuznalžalobcoviodpočítanie
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2017 z dôvodu, že žalobca nepredložil a
neoznačil žiadne dôkazy preukazujúce reálny obsah faktúr a reálne vykonanie prác od ním uvádzaného
dodávateľa, v dôsledku čoho bolo potom spochybnené i prijatie plnenia od tohto dodávateľa, pričom

žalobca tieto pochybnosti v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania neodstránil. Nepriznanie
odpočítania dane z pridanej hodnoty v prípade dodávok prác žalobcovi, správca dane neodôvodnil
nevykonaním týchto prác, ani zodpovednosťou žalobcu za nesplnenie si povinností jeho dodávateľa
voči orgánom finančnej správy. I keď žalovaný vo svojom rozhodnutí opakovane uviedol, že správca
dane neuznal žalobcovi odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že dodávateľská spoločnosť
nepredložila žiadne dôkazy preukazujúce skutočné dodanie prác (služby) a vznik daňovej povinnosti

z tohto titulu (pričom práve tento dôvod žalobca v žalobe namietal), z jeho rozhodnutia v kontexte s
rozhodnutím správcu dane je nepochybné, že dôvodom tohto neuznania bolo neunesenie dôkazného
bremena na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že práce vykonala a jemu dodala spoločnosť uvedená
na faktúrach ako dodávateľ, pričom toto bola jeho dôkazná povinnosť.

V tomto smere správny súd poukazuje ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že
základným princípom dane z pridanej hodnoty je, že podnikateľ musí byť plne zbavený ťarchy DPH
zaplatenej pri kúpe tovaru a služieb určených na podnikanie a že vznikla daňová povinnosť dodávateľovi
tovaru alebo služby alebo platiteľovi dane, na ktorého je prenesená daňová povinnosť. Ak nedôjde ku
vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočet dane (napr. rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn.8 Sžf 44/2015 z 28. septembra 2017)

60. Vzhľadom na vykonané dôkazy a predložené listinné doklady i podľa názoru súdu správca dane
dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu, že práce vykonala a žalobcovi dodala spoločnosť RALE imperial
s.r.o. a spoločnosť Golden Bee s.r.o., čo znamená spochybnenie predložených faktúr od deklarovaného

dodávateľa a čo súvisí so spochybnením vzniku daňovej povinnosti u tohto dodávateľa a následne i so
spochybnením práva žalobcu na odpočítanie dane. Tieto pochybnosti, ktoré v priebehu daňovej kontroly
vyvstali, žalobca nevysvetlil a nevyvrátil v jej priebehu, ale ani v priebehu následného vyrubovacieho
konania.

61. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a v zmysle
zákona, keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 05. 03. 2019 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie jún 2017 v sume 18.580,60 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď rozhodnutie
správcu dane zo dňa 05. 03. 2019 potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to rozhodnutím zo dňa

20. 06. 2019. Z obsahu preloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový
stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

62. Žalovaný svoje rozhodnutie riadne odôvodnil v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a

spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci R. G. proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04. 1994

vo veci P. de V. proti V.) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp. zn.
III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval
a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto

rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
námietkami žalobcu a nemožno hovoriť o jeho svojvôli pri rozhodovaní. Taktiež i po hmotnoprávnej
stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa
ust. § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov,pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, a to i pokiaľ ide o posúdenie dôkazného bremena
(napr. rozsudok v konaní pod sp. zn. 1Sžf/81/2015 zo dňa 01. 12. 2016, sp. zn. 8 Sžf 44/2015 zo dňa
28. 09. 2017, sp. zn. 1Sžf/13/2016 zo dňa 16. 01. 2018 a sp. zn. 5 Sžf 66/2016 zo dňa 31. 05. 2018).

63. K námietke žalobcu, že splnil všetky podmienky na uplatnenie nadmerného odpočtu z predložených
faktúr, a že správca dane nespochybnil, že predmetné práce boli vykonané, dodané žalobcovi, ktorý
ich ďalej odovzdal svojim odberateľom (o čom žalobca a jeho odberatelia na základe výzvy správcu
dane predložili dôkazy), je potrebné uviesť, že toto konštatovanie správcu dane si žalobca, s poukazom

na hmotnoprávne podmienky ust. § 49 zákona o DPH, nesprávne vysvetľuje nakoľko táto okolnosť
nepreukazuje, že tieto práce vykonala pre žalobcu spoločnosť RALE imperial s.r.o. a Golden Bee s.r.o.
a že týmto spoločnostiam vznikla daňová povinnosť. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že všeobecné
svedectvá bývalých konateľov dodávateľov žalobcu o tom, že žalobcom deklarované daňové transakcie
sa uskutočnili, bez konkrétnych údajov o týchto obchodoch, nemajú z dôkazného hľadiska vysokú
hodnotu, pričom je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že tieto osoby sú ako štatutárny zástupcovia

vtedajších zmluvných strán priamo zainteresované na tom, aby sa žalobcom deklarované daňové
transakcie uznali ako riadne uskutočnené. V danej veci však žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
resp. nepreukázal skutočnosti, ktoré by spochybňovali zákonnosť postupu, ako i rozhodnutia správcu
dane a žalovaného. Nepreukázal reálne dodanie tovaru (služby) podľa predložených dokladov od ním
označených dodávateľov. V žalobe žalobca poukazuje na rozhodnutia ESD a NS SR , avšak neuvádza

v ktorých bodoch sa jeho vec zhoduje s citovanými rozhodnutiami.

64. Súd poukazuje na rozsudok Európskeho súdneho dvora, vo veci Mahagében (C-80/11 a C-142/11),
v ktorom súdny dvor pripomenul boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam,
ktorý je uznaný a podporovaný Smernicou Rady 2006/112/ES. V rozsudku konštatoval, že prináleží

vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne
skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. V predmetnej veci položené prejudiciálne
otázky vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane, sa
uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry, a že faktúra obsahuje všetky údaje požadované
smernicou 2006/112/ES. V predmetnej právnej veci však nebolo preukázané, žeby sa zdaniteľné plnenie

uskutočnilo podľa preložených faktúr. V predmetnej právnej veci nebolo preukázané splnenie vecných a
formálnych podmienok vzniku práva na odpočet dane upravené v smernici 2006/112/ES. Členské štáty
sú povinné overovať daňové priznania zdaniteľných osôb, ich účtovné závierky a ostatné relevantné
dokumenty (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie zo 17. Júla 2008 vo veci Komisia vs. Taliansko,
C-132/06, Zb. s. I-5457, bod 37; z 29. júla 2010 L.r W. K., Y., C., C-188/09, Zb. s. I-7639- bod 21; z 21.

júna 2012 T., C-C-80/11, C 142/11, body 63, 64).

Súdny dvor v rozsudku tiež konštatoval, že každá zdaniteľná osoba je povinná viesť dostatočne
podrobné účtovníctvo s cieľom umožniť uplatnenie dane z pridanej hodnoty a jej kontrolu daňovým
orgánom. Určenie opatrení, ktoré možno požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na

odpočet dane z pridanej hodnoty na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo
strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolnosti uvedeného prípadu vo veci samej
(napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/42/2012 i č. 5Sžf/50/2016).

65. Skutkový stav zistený správcom dane (ktorý prevzal i žalovaný) je dostatočný, vychádza nielen

z daňových dokladov predložených žalobcom ako daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení,
že týmto dokladom absentuje materiálny podklad (nebolo preukázané, že práce vykonali deklarovaní
dodávatelia). Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať k nim
stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený. Záver
správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám

logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

66. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že záver oboch správnych orgánov,

ktorý urobili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám logického myslenia a je v súlade s i
hmotnoprávnymi ustanoveniami vyššie citovaných zákonov. Súd nezistil, že by žalobou napadnuté
rozhodnutietrpelotakýmivadami,kuktorýmbymuselprihliadnuť.Nezistilanidôvodnato,abysaodchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnou citácioudotknutých právnych predpisov uvedených v rozhodnutí žalovaného, ktoré je predmetom súdneho
prieskumu, v spojení s rozhodnutím správcu dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok). Z uvedených
dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výroku rozsudku a žalobu ako nedôvodnú

podľa § 190 zák. č. 162/2015 Z. z. zamietnuť.

67. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,vychádzajúcztoho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných

prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, na Krajský súd v Nitre. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.