Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/47/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200323
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Bystrianská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7019200323.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany

Bystrianskej a členiek senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Diany Bičovej, v právnej veci žalobcu:
Cassovia Build, s.r.o., Jarmočná 3, Košice, IČO: 51 052 695, právne zast.: JUDr. Ladislav Mikloš,
advokát, so sídlom Vodná 6, 040 01 Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova
10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/2784 O-52/2019
zo dňa 20.02.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou z 2. 5. 2019, včas podanou na správny súd sa žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2019/2784 0-52/2019 zo dňa
20.02.2019, ktorým žalovaný ako správny orgán druhého stupňa konajúc podľa § 6 ods. 1 písm. b)
a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil
rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. 341/18/0 zo dňa 12.12.2018, ktorý ako správny orgán prvého

stupňa uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000,- Eur, podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.
125/2006 Z. z. pre porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.
z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

I. Administratívne konanie

2. Prvostupňový správny orgán po oznámení o začatí správneho konania, doručenom žalobcovi dňa 15.
11. 2018, v správnom konaní vo veci uloženia pokuty za správny delikt tento posúdil ako porušenie § 3
ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Vychádzal z toho, že
dňa 06. 09. 2018 inšpektorát práce v vykonal u žalobcu na pracovisku Univerzita veterinárneho lekárstva
a farmácie v Košiciach, od ulice Kostoliamka cesta, Košice inšpekciu práce, ktorá bola zameraná
na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona o nelegálnej

práci a nelegálnom zamestnávaní. Pri predmetnej inšpekcii práce bol zistený nedostatok spočívajúci v
porušenízákazunelegálnehozamestnávania,ktorýbolsprávnymorgánomzdokumentovanývprotokole
o výsledku inšpekcie práce č. IKO-339-3-2.4/P-A28-18 zo dňa 17.09.2018 (ďalej protokol). Výsledky
inšpekcie práce boli prerokované dňa 17. 09. 2018 s P. A., konateľom v zmysle výpisu z OR SR, ktorýsa odmietol vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom a takisto odmietol podpísať
predmetný protokol. Žalobca sa k nemu v stanovenej lehote písomne vyjadril listom, doručeným na
inšpektorát práce dňa 21. 11.2018. Po preskúmaní a zhodnotení zisteného skutkového stavu vydal

prvostupňový správny orgán rozhodnutie č.: 341/18/0 dňa 12. 12. 2018, ktorým uložil účastníkovi
konania pokutu vo výške 8 000 eur za to, že účastník konania využíval dňa 06. 09. 2018 o 10:45
h závislú prácu 4 fyzických osôb: G. F., P. I.. Š. P. T. F. P., ktorí pre zamestnávateľa vykonávali
murárske práce na oplotení Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach, mal s nimi
uzatvorený pracovnoprávny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších

predpisov (ďalej Zákonník práce), t.j. dohody o pracovnej činnosti zo dňa 04.09. 2018, pričom si nesplnil
prihlasovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa osobitného predpisu a pred začatím výkonu
činnosti zamestnancov si nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod
1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Kontrolou v registri
Sociálnej poisťovne malo byť zistené, že účastník konania fyzickú osobu F. ]T. prihlásil do registra
Sociálnej poisťovne dňa 06.09.2018 o 12.36 hod., fyzickú osobu Š. P. prihlásil do registra Sociálnej

poisťovne dňa 06.09.2018 o 12.43 hod., fyzickú osobu G.M. F. prihlásil do registra Sociálnej poisťovne
dňa 06.09.2018 o 12.51 hod. a fyzickú osobu Jozef Zubko prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňa
06.09.2018 o 12.56 hod., teda po začiatku výkonu práce a inšpekčnej činnosti.

3. Žalobca vo včas podanom odvolaní zo dňa 15.1.2019 proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa

12.12.2018 uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a uviedol: „účastník konania je toho názoru,
že vydané rozhodnutie a jemu predchádzajúci postup správneho orgánu je porušením ústavnoprávne
a medzinárodne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, najmä princípu
materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a spravodlivého
procesu, princípu právnej istoty a princípu predvídateľnosti práva, vrátane predvídateľnosti rozhodnutí

orgánu verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní. Napadnuté rozhodnutie bolo
vypracované na základe myšlienkových postupov zakladajúcich svojvoľnosť a je aj dôsledkom toho,
že správny orgán sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami.“ Žalobca namietal
nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav, nepreskúmateľnosť a nezákonnosť protokolu IKO-
339-3-2.4/P-A28-18 zo dňa 17. 09. 2018 i nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť konania inšpektora

práce a nezrozumiteľnosť rozhodnutia. Žalobca v odvolaní tiež zopakoval, že osoby G. F., P. I., Š.
P. T. F. P. neboli zamestnávané nelegálne, pretože mzdová účtovníčka, ktorá ich mala zapísať bola
dlhodobo na liečení a žalobca nemal prístupové kódy, aby ich zapísal. Žalobca uviedol, že v tomto
smere sa vyjadril už listom, ktorý bol doručený správnemu orgánu dňa 21.11.2018 a uviedol, že s
menovanými osobami uzatvoril písomnou formou dohody o pracovnej činnosti dňa 04.09.2018, pričom

zároveň prikázal mzdovej účtovníčke, aby najneskôr do 06,00 hod dňa 06.09.2018 prihlásila menované
osoby do sociálnej poisťovne, lebo je pravdepodobne, že ráno dňa 06.09.2018 menované osoby
začnú fyzický pracovať. K protokolu č. IKO-339-3-2.4/P-A28-18 zo dňa 17.09.2018 sa vyjadril ako k
podkladurozhodnutiaakspôsobujehozisteniaanavrholzvolanieústnehopojednávania....Namietal,že
inšpektor práce s ním protokol vôbec neprerokoval a spochybňoval stav ako bol zistený, a aj sám ho vo

svojom vyjadrení v zápisnici uviedol pravdivé a podrobné dôvody, pre ktoré boli zamestnanci prihasení
do sociálnej poisťovne až neskôr ako začali fyzický vykonávať závislú prácu. Správny orgán doručil
účastníkovi konania protokol aj so sprievodným listom, v ktorom uviedol, že k prererokovaniu protokolu
vôbec nedošlo, inšpektor ho neoboznámil so skutočnosťami uvedenými v protokole, napr. neoboznámil
ho s kamerovým záznamom z vykonanej kontroly, neprečítal žalobcovi obsahy zápisnice, ktoré spísal

s menovanými osobami. K vyjadreniu inšpektora práce v protokole č. IKO-339-3-2.4/P-A28-18 zo dňa
17.09.2018 rukou inšpektora uviedol, že žiada aj vyjadrenie mzdovej účtovníčky, čo inšpektor odmietol.
Žalobca tvrdil, že k prerokovaniu protokolu č. IKO-339-3-2.4/P-A28-18 zo dňa 17.09.2018 nedošlo, a že
inšpektor práce nedodržal zákonný postup pri vykonávaní inšpekcie práce a namietal, že v protokole č.
IKO-339-3-2.4/P-A28-18 zo dňa 17.09.2018 sú uvedení traja inšpektori práce, avšak účastník konania

tvrdil, že inšpekciu práce vykonali len dvaja inšpektori práce.

4. Žalobca v odvolaní teda namietal nedostatočne a neobjektívne zistený skutkový stav s poukazom na
to, že nepoprel zistenia inšpektora práce, ohľadom neprihlásenia zamestnancov do sociálnej poisťovne
pred začiatkom výkonu ich práce, ale uviedol objektívne príčiny, prečo nestihol prihlásiť menovaných

zamestnancov do sociálnej poisťovne. Boli to akútne zdravotné ťažkosti jeho účtovníčky, ktorá musela
navštíviť zdravotnícke zariadenie a nestihla menované osoby prihlásiť pred začatím ich fyzickej činnosti.
Je zrejme, že nepopieral, že menované osoby neboli prihlásené do sociálnej poisťovne pred začatím
výkonu činnosti, ale uviedol, že to bola náhoda, že v tom čase bola vykonaná aj kontrola inšpektorátompráce Košice, a že nemal v úmysle využívať závislú prácu menovaných osôb bez splnenia povinnosti
podľa osobitných predpisov.

5. Žalobca navrhoval vykonať ústne pojednávanie a navrhoval vykonať dôkaz - výsluchom jeho
účtovníčky, ale správny orgán toto ústne pojednávanie a navrhovaný dôkaz zamietol konštatovaním ,
že :"... správny orgán na zvolanie ústneho pojednávania nevidí dôvod, že výsluch medovej účtovníčky
M. G. ako aj nariadenie ústneho pojednávania v správnom konaní vo vzťahu k danej veci je neúčelný. Aj
keby táto potvrdila vyjadrenie účastníka konania, na výroku rozhodnutia by to vôbec nič nezmenilo...."

Žalobca bol toho názoru, že pri posudzovaní nelegálneho zamestnávania uvedených zamestnancov,
správny orgán vychádzal výlučne z gramatického výkladu vo výroku rozhodnutia uvedených právnych
noriem, avšak žiadnym spôsobom nevyhodnotil postup účastníka konania ako zamestnávateľa a
nekonfrontoval kvalitu týchto zistených skutočností s následkami a pohnútkami takéhoto konania v
súlade s účelom zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Podľa jeho názoru, sa síce
dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2

písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z., lebo nesplnil oznamovaciu povinnosť voči Sociálnej poisťovni podľa
osobitného predpisu, ktorým je právna úprava obsiahnutá v § 231 ods. 1, písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.
z.. avšak poukázal na to, že zistenie začiatku výkonu činnosti zamestnanca je významné, lebo inšpektor
práce začal kontrolu dňa 06.09.2018 o 10:45 hod., a aj správny orgán vo výroku rozhodnutia uvádza,
že nelegálna práca mal byť zistená dňa 06.09.2018 o 10:45 hod . pričom menované osoby žalobca

prihlásil do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia dňa 06.06.2018 o 12:36
hod. Uviedol, že kontrola u žalobcu začala do 7 dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu
na prihlásenie do tohto registra, že mal v úmysle prihlásiť menované osoby do registra poistencov a
sporiteľov starobného dôchodkového sporenia a urobil by toto najneskôr do 7 dní od uplynutia lehoty
podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, nebyť okolnosti, že inšpektorát vykonal

kontrolu v období, keď menované osoby ešte neboli prihasené do registra a žalobca prihlásil menované
osoby do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia dňa 06.09.2018 o 12:36
až 12.51 hod., to znamená dve hodiny po zistení výkonu inšpekcie práce.

6. Žalobca namietal, že v spise sa nenachádza dôkaz, že bol riadne predvolaný na prerokovanie

protokolu a ani dôkaz o komunikácii konateľa žalobcu s inšpektorom práce dňa 17.09.2018 na
inšpektoráte práce. Žalobca namietal, že s ním nebol prerokovaný protokol, ktorý neobsahuje jeho
vyjadrenie ako zamestnávateľa a teda je nezákonný. Nesúhlasil so záverom, že na prerokovanie
protokolu č. IKO-339-3-2 4/PA28- 18 sa dňa 17.09.2018 konateľ žalobcu P. A. dostavil, a inšpektor práce
ho riadne poučil o aký dokument sa jedná, ako aj o všetkých právach a skutočnostiach týkajúcich sa

predmetného dokladu k protokolu aj to, že konateľ sa odmietol k protokolu akokoľvek vyjadriť a podpísať
ho a nevyužil svoje procesné právo riadne protokol prerokovať.

7.Žalovanýnapadnutýmrozhodnutímč.:PO/BEZ/2019/27840-52/2019z20.02.2019zamietolodvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. k.: 341/18/0 zo dňa 12. 12. 2018 a toto potvrdil

ako zákonné a vecne správne v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii prác. Žalovaný s ohľadom
na popísaný skutkový stav dospel k právnemu záveru, že správny orgán prvého stupňa jednoznačne
preukázal, že zo strany účastníka konania došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.
2 písm. b) zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Mal za to, že prvostupňový správny
orgán pri rozhodovaní správne vychádzal zo stavu zisteného inšpekciou práce uvedeného v protokole č.:

IKO-339-3-2.4/P-A28-18 zo dňa 17. 09. 2018, zo zistení inšpektorov práce na mieste výkonu inšpekcie
práce, z dokladov predložených v priebehu výkonu inšpekcie práce: výpisu z obchodného registra,
zápisnice o podaní informácie spísané s menovanými fyzickými osobami, ako i so samotným konateľom
P. A., dohôd o pracovnej činnosti menovaných osôb, videozáznamu z výkonu inšpekcie práce a výpisov
zo Sociálnej poisťovne menovaných fyzických osôb. Podľa žalovaného v prospech konštatovania

porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania svedčia zápisnice spísané s kontrolovanými fyzickými
osobami, ktoré potvrdili, že závislú prácu vykonávajú pre žalobcu, čo uviedol i konateľ P. A. žalobcu,
ktorýuviedol,žemenovaníniesúprihlásenídoregistraSociálnejpoisťovne,nakoľkonemáprihlasovacie
kódy a účtovníčka je na liečení. Za rozhodujúce pokladal, že kontrolou v registri Sociálnej poisťovne
bolo zistené, že účastník konania prihlásil fyzickú osobu F. P. dňa 06. 09. 2018 o 12:36 h, fyzickú osobu

Šimon Jano dňa 06. 09. 2018 o 12:43 h, fyzickú osobu G. F. dňa 06. 09. 2018 o 12:51 h, fyzickú osobu
P. I. dňa 06. 09. 2018 o 12:56 h.8. Žalovaný argumentoval tým, že nie je možné prihliadať na skutočnosť, že žalobca prihlásil
menovaných do Sociálnej poisťovne niekoľko hodín po začatí výkonu inšpekcie práce. Uviedol, že
administratívna zodpovednosť bola vyvodená uložením pokuty, na základe zisteného skutkového

stavu výkonom inšpekcie práce a žalobca nemohol odstrániť zistené nedostatky poukazom na ním
uvádzaný tkz. liberačný dôvod. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na objektívnu zodpovednosť žalobcu
za správne delikt, ktorého sa dopustil zamestnávaním fyzických osôb v režime závislej práce bez
predchádzajúceho splnenia povinnosti, uvedené osoby prihlásiť a splniť tak povinnosť voči Sociálnej
poisťovni podľa osobitného predpisu, ktorým je právna povinnosť upravená v § 231 ods. 1, písm.

b/ zákona č. 461/2003 Z. z... Konštatoval, že pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa
za správny delikt je nepodstatné, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením
zamestnancov zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.

9. Žalovaný tiež uviedol, že zákon č. 294/2017 Z. z., zmenil a dolnil zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej

práci a nelegálnom zamestnávaní a upravil (tzv. generálny pardon) tým, že ust. § 3 ods, 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b) zákona od prvého januára 2018 sa za nelegálne zamestnávanie považuje také
zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá ako podnikateľ využíva závislú prácu fyzickej
osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátno zamestnanecký pomer podľa osobitného
predpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do

siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu predpisu na prihlásenie do tohto registra,
najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala
do siedmich dni od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra. Žalovaný
pripomenul, že menovaní zamestnanci neboli v registri poistencov Sociálnej poisťovne prihlásení v čase
výkonu inšpekcie práce dňa 06. 09. 2018 o 10:45 h.

10. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že rozhodnutie inšpektorátu práce vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu a ten bol nesprávne právne posúdený. Mal za to, že skutkový
stav sa opiera o protokol a obsah predložených zápisníc, spísaných počas výkonu inšpekcie práce.
Podľa žalovaného dôkazy obstarané ešte v štádiu výkonu inšpekcie práce, preukazujú skutkový stav

presne a určito, sú hodnoverné a pravdivé a z uvedeného dôvodu nebolo nevyhnutne potrebné v rámci
začatého správneho konania nariaďovať ústne pojednávanie. Žalovaný odkázal na § 21 ods. 1 prvá
veta správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Preto
správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to

ustanovujú osobitné právne predpisy, avšak takáto právna situácia v prejednávanom prípade nenastala
a nevyvstala tak potreba nariadenia ústneho pojednávania.

11. Podľa žalovaného prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že sa žalobca dopustil
správneho deliktu, ten nevyvrátil zistený skutkový stav žiadnymi dôkazmi, a neuniesol tak dôkazné

bremeno. Menované fyzické osoby u žalobcu vykonávali závislú prácu bez prihlásenia do registra
Sociálnej poisťovne a pri posudzovaní skutkového a právneho stavu hodnotil inšpektorát zaobstaraný
dôkazný materiál získaný bezprostredne pri výkone inšpekcie práce a tak v súlade s ust. § 34 ods.
5 správneho poriadku. Protokol z inšpekčnej činnosti bol s konateľom žalobcom riadne prerokovaný
avšak, tento sa odmietol vyjadriť ku všetkým zisteným skutočnostiam a nedostatkom a podpísať

predmetný protokol. Žalovaný mal za to, že v posudzovanej veci ide o pracovnoprávne vzťahy,
vyznačujúcesazmluvnouvoľnosťouaprijaťopatreniabolonažalobcovi.Fakt,žeprerokovaniaprotokolu
sa zúčastnila aj kontrolórka (F.. A. E.) považoval za postup v súlade s platnými právnymi predpismi a
praxou inšpektorov práce pri výkone inšpekcie práce. Mal teda za to, že v protokole sú zaznamenané
všetky rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z relevantných podkladov zaobstaraných počas výkonu

inšpekcie práce, obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, mená a priezviská inšpektorov
práce (pri prerokovaní protokolu i inšpektora práce - uchádzača), ktorí vykonali kontrolu, označenie
kontrolovaného subjektu podľa platného výpisu z Obchodného registra a je tam riadne uvedené miesto a
dátum výkonu inšpekcie práce a predmet inšpekcie práce, ktorá bola zameraná na kontrolu dodržiavania
zákazu nelegálneho zamestnávania a zoznam podkladov. Žalobca nevyužil možnosť podať žalobu voči

protokolu na miestne príslušnom krajskom súde.

12. Správny orgán preto dôvodne, podľa žalovaného prihliadol najmä na zápisnice o podaní informácie
spísané s menovanými fyzickými osobami, ako i so samotným konateľom P. A. a výpisy zo Sociálnejpoisťovne menovaných fyzických osôb, v neposlednom rade i na dohody o pracovnej činnosti
menovaných a videozáznam z výkonu inšpekcie práce, z ktorých jednoznačne a nespochybniteľne
vyplýva výkon závislej práce týchto fyzických osôb, ktoré žalobca nevyvrátil.

13. S prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu, podľa žalovaného , za plnej akceptácie
zákonných kritérií plynúcich podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce
bola uložená sankcia vo výške 8 000 eur za spáchanie správnych deliktov, ktorá je primeraná vo vzťahu
k jednotlivým skutkovým okolnostiam a závažnosti porušenia, celkový počet osôb a v danom prípade
je maximálne zákonné rozpätie určené až do sumy 200.000,- eur, pretože plní preventívnu , výchovnú

funkciu,arepresívnufunkciusnásledkomodradiťkaždéhoodtakéhotoprotiprávnehokonania.Žalovaný
dôvodil, že správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí riadiť dikciou zákona o inšpekcii práce a je
povinný pristúpiť k uloženiu sankcie zo zákona, pre zistené spáchanie správneho deliktu nelegálneho
zamestnávania s odkazom na 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Je evidentné, že správny
orgán uložením pokuty vo výške 8.000,- eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie.
Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 2 Sž-oKs 56/2006. Žalovaný

súčasne poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu blízku dolnej hranici zákonnej
sadzby. Vzhľadom k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Sž-o-Ns 19/2003: ...
by bol oprávnený jeho rozhodnutie, pokiaľ ide o výšku sankcie zrušiť iba v tom prípade, keby voľná
úvaha, ktorou sa inšpektorát práce riadil nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadám
logického myslenia. Preto uzavrel, že odvolacie dôvody nie sú dané na zmenu ani zrušenie napadnutého

rozhodnutia.
/
II.
Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

14. V správnej žalobe zo dňa 02.05.2019 žalobca formuloval totožne ako v odvolaní zásadné
žalobné námietky proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa.
Namietal, že vydané rozhodnutia inšpektorátu a žalovaného sú porušením ústavnoprávne a
medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov materiálneho právneho štátu, žalovaný
ani inšpektorát nepostupovali podľa Čl. 2 ods. 2 Ústavy, keď porušili čl. 46 ods. 2, čI. 47 ods. 2

Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru ako i ustanovenia § 3 ods. 1,2,4,5, § 21 ods. 1, § 22 ods. 1, § 33 a
34 ods. 1,2,3, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. z o správnom konaní /správneho poriadku/, a
§ 6 ods. 1 písm. s) a § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii a ich postupom bola porušená zásada
materiálnej pravdy v správnom konaní, pretože rozhodnutia žalovaného a inšpektorátu boli vydané
bez vykonaného dokazovania a navrhovaných dôkazných prostriedkov. Mal za to, že inšpektor práce

nepostupoval správne, zákonne a objektívne, preto i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
označil za nedostatočné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Za nezákonný dôkaz považoval výsluch
kontrolovaných osôb, pričom podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho práva byť vo veci vypočutý,
pretože správny orgán nevykonal ním navrhované dôkazy na nariadenom ústnom pojednávaní. Žalobca
aj rozhodnutie žalovaného označil za nepreskúmateľné, a nepresvedčivo odôvodnené. Namietal

podpis oprávnenej úradnej osoby na písomnom vyhotovení rozhodnutia žalovaného bez uvedenia jeho
postavenia u žalovaného.

15. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 6. 11. 2019 reagujúc na hore uvedené žalobné námietky
argumentoval nasledovne: „Predmetný protokol bol s účastníkom konania riadne prerokovaný dňa

17.09.2018 s P. A., konateľom v zmysle výpisu z OR SR, ktorý sa odmietol vyjadriť ku všetkým zisteným
skutočnostiam a nedostatkom a takisto odmietol podpísať predmetný protokol. Žalovaný má za to,
že protokol k výkonu inšpekcie práce je zákonný, a teda legitímnym podkladom pre toto správne
konanie. Vo vzťahu k tejto žalobnej námietke žalovaný uvádza, že keďže dôkazy obstarané ešte v štádiu
výkonu inšpekcie práce, ktorej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona, a teda či je

dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania nevykazovali žiaden rozpor a na ich
podklade bol skutkový stav zistený presne a určito, slúžili následne v začatom správnom konaní ako
relevantné dôkazy vyhodnotené správnymi orgánmi ako hodnoverné a pravdivé. Z uvedeného dôvodu
nebolo nevyhnutne potrebné v rámci začatého správneho konania nariaďovať ústne pojednávanie za
účelom presného a úplného zistenia skutkového stavu, keďže v danom posudzovanom prípade to

nevyžadovala ani povaha veci, keďže skutkový stav ohľadne spáchaného skutku bol presne a náležite
zistený. V tejto spojitosti žalovaný dáva akcent na zákonnú konštrukciu ustanovenia § 21 ods. 1 prvá
veta správneho poriadku, v zmysle ktorej správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Z tejtozákonnej konštrukcie je nepochybné, že správny orgán má obligatórnu zákonnú povinnosť nariadiť
ústne pojednávanie len za predpokladu, ak to ustanovujú osobitné právne predpisy, avšak takáto právna
situácia v prejednávanom prípade nenastala. Teda vo všetkých ostatných prípadoch správny orgán má

len zákonnú možnosť, nie však zákonnú povinnosť, nariadiť ústne pojednávanie v každom začatom
správnom konaní. Z takejto zákonnej úpravy je zrejmé, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie za
predpokladu, ak si to bude vyžadovať povaha veci, teda v tých prípadoch, v ktorých ústne pojednávanie
bude mať svoje opodstatnenie a bude nevyhnutné na splnenie účelu konania, predovšetkým ak ústne
pojednávanie bude môcť prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Skutočnosť, či takáto

situácia v praxi nastala, posudzuje správny orgán podľa konkrétnych okolnosti toho ktorého prípadu.
Vzhľadom na skutočnosť, že v danom posudzovanom prípade nenastala ani jedna z vyššie uvádzaných
situácií, nevyvstala ani potreba nariadenia ústneho pojednávania, nakoľko si to nevyžadovala ani
samotná povaha veci. Žalovaný na podporu svojej argumentácie poukazuje i na súdnu rozhodovaciu
prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/223/2015 zo dňa 23. februára 2017), kde
súd judikoval, že vychádzajúc z právnej úpravy stanovenej v § 19 v spojení s § 21 ods. 3 zákona o

inšpekciiprácezákonodarcavýslovnenestanovilinšpektorátuprácepovinnosťvoveciadministratívneho
trestania nariadenie ústneho pojednávania; z týchto dôvodov, pokiaľ správne orgány v danom prípade
nenariadili ústne pojednávanie za účelom opätovného výsluchu žalobcu, nepostupovali v konaní v
rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by mohla mať sama o sebe za
následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať z

úradnej povinnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že správny orgán prvého stupňa
pri posudzovaní skutkového a právneho stavu hodnotil zaobstaraný dôkazný materiál, pri ktorom bol
vedený úvahami o relevantnosti podkladov zaobstaraných bezprostredne pri výkone inšpekcie práce a
o relevantnosti tvrdení a dôkazov predkladanými žalobcom. Z administratívneho spisu vyplýva, že tieto
dôkazy hodnotil správny orgán prvého stupňa podľa ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku. K odôvodneniu

výšky uloženej pokuty žalovaný uvádza, že túto časť rozhodnutia považuje za jasnú, zrozumiteľnú a
dostatočnú. Žalovaný má za to, že zo strany správneho orgánu prvého stupňa bola výška ukladanej
sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká
daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm.
a) bod. 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, a preto uložená sankcia vo výške 8 000 eur za

spáchanie tohto správneho deliktu sa žalovanému javí ako primeraná jednak vo vzťahu k jednotlivým
skutkovým okolnostiam a jednak vo vzťahu k počtu nelegálne zamestnávaných fyzických osôb (jednalo
sa o nelegálne zamestnávanie štyroch fyzických osôb súčasne) a uložená v zákonom ustanovenom
rozpätí (tu odvolací orgán podotýka, že v danom prípade je maximálne zákonné rozpätie určené až do
sumy 200 tis. eur), plniaca preventívnu a výchovnú funkciu.“

16. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril dňa 13.1.2020 žalobca a zotrval na všetkých žalobných bodoch.
Uviedol, že protokol je kľúčovým podkladom a dôkazom v správnom konaní, ktorý navyše z podhľadu
jeho náležitostí, jeho postupu prerokovania podlieha zákonnému postupu. Žalobca uviedol, že nie je
povinnýdaťpreskúmaťprotokolsúdom.Bolopovinnosťoužalovaného, abynajprvpreskúmalzákonnosť

protokolu, jeho odôvodnenie, opatrenia, postup pri jeho prerokovaní, či vznikli rozpory v konštatovaní
žalobcu ( ako účastníka konania ) a inšpektorátu o spôsobe prerokovania protokolu, a až
potom mohol pristúpiť k hodnoteniu stavu v protokole uvedenom. Žalobca namietal uloženie povinností
uvedených v protokole, namietal, že v čase vyhotovenia protokolu boli už nedostatky, a aj príčiny
odstránené. Žalobca namietal úradný postup pri prerokovaní protokolu a namietal naďalej, že aj keď

zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva povinnosť na strane inšpektorátu alebo žalovaného riadne
predvolaťkontrolovanýsubjektnaprerokovanieprotokolu,nesúhlasilsnázoromžalovaného,žeprotokol
bol riadne prerokovaný, ak bol žalobca telefonicky predvolaný na inšpektorát za účelom doručenia
dokladov potvrdzujúcich existenciu pracovného pomeru, nie za účelom prerokovania protokolu. Žalobca
nebol oboznámený s zvukovoobrazovým záznamom o výpovediach kontrolovaných zamestnancov a

nebol oboznámený so zápisnicami o poskytnutí informácii. Podľa neho sa žalovaný sa tak isto nevyjadril
k námietke rozporu protokolu v časti:"... Protokol o výsledku inšpekcie práce prevzal osobne dňa:
17.09.2018...", pričom je zrejmé, že žalobca protokol osobne neprevzal, ale inšpektor protokol len
cestou pošty doručil žalobcovi. Žalovaný sa nevyjadril, ako sa vysporiadal so žalobcovou námietkou
nezrozumiteľností, nepreskúmateľností protokolu v častí uvedenia počtu zamestnancov. Za podstatné

pre nenariadenie ústneho pojednávania žalobca považuje skutočnosť, že žalovaný ani v tomto vyjadrení
vôbec neodôvodnil a nevysvetlil povahu veci, pričom sa na ňu opakovane odvoláva. Žalobca tvrdí,
že ak sú rozpory vo vyjadreniach inšpektorov a žalobcu, respektíve vykonané dokazovanie namieta
žalobca, tak v takých prípadoch je potrebné postupovať podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 SP a podľa § 21ods. 1 SP je nevyhnutné nariadiť ústne pojednávanie. Iba na ústnom pojednávaní je možné odstrániť
všetky rozpory a pochybnosti a priznať všetky procesné práva patriace žalobcovi (čl. 47 ods. 2 a 3,
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, čl. 6 ods. 3 písm. b), c), d) Dohovoru, § 33 SP).Žalobca uviedol, že značná

formálnosťanedostatočnosťžalovanéhosapremietlaajdojehovyjadrenia,keďsanapr.žalovanývôbec
nevyjadril k námietkam žalobcu (žalobný bod 2 ) o nezrozumiteľnosti konania pri použití videozáznamu
ako dôkazu, ako aj k počtu inšpektorov na kontrolovanom mieste v skutočnosti a uvedený v protokole.
Žalobca napáda hlavne procesnú stránku správneho konania, keď žalovaný aj inšpektorát v rozpore
s § 3 SP nekonali v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, nevykonali dôkaz - zvukovoobrazový záznam v

rámci dokazovania; vychádzajú iba zo zápisníc o poskytnutí informácii, ktoré ako dôkazy v správnom
konaní neboli vykonané; protokol nevykazuje znaky zákonného "fiktívneho" rozhodnutia. Žalovaný pri
svojom rozhodnutí postupoval v rozpore s § 3 ods. 5 druhá veta SP, keď v obdobných prípadoch zrušuje
rozhodnutia inšpektorátov z dôvodu, že neboli v správnom konaní vykonané dôkazy - zvukovoobrazový
záznam ( napr. rozhodnutie P0/BEZ/2019/4973 0418/2019, zo dňa 16.12.2019 ); zápisnica o poskytnutí
informácií ako dôkaz nebola vykonaná. Žalobca namieta procesný postup pred vypracovaním protokolu,

ktorý s ním prerokovaný nebol, čím došlo k porušeniu § 13 ods. 2 prvá veta zákona o inšpekcii práce.
Žalobca uviedol, že žalovaný mal predložiť i poverenie, ktoré osvedčuje oprávnenie na podpisovanie
rozhodnutí v mene štatutára žalovaného, pričom do doby podania žaloby žalobca nebol informovaný o
osobe, ktorá rozhodnutie žalovaného podpísala.

III.
Dôvody rozhodnutia správneho súdu

17. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní podľa zákona č. 162/2015 Z. z.,
(Správny súdny poriadok účinný od 01.07.2016) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako
aj obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, oboznámil sa s obsahom
administratívnehospisusprávnychorgánovobochstupňovapreskúmavanúprávnuvecposúdiljednakv

právnych medziach žaloby a taktiež podľa procesnoprávnych zásad pre prejednanie správnej žaloby vo
veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že správnej žalobe v preskúmavanej
právnej veci nie je možné vyhovieť.

18. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 178 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej
správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu pre prieskum
podľa SSP, aby išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,
ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne
v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v
tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom
občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zamestnávateľ môže na plnenie svojich
úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti adohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o
vykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej
činnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).

Podľa § 12 ods. 2 písm. a), b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.
82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalejlen„zákonč.125/2006Z.z.“resp.„zákonoinšpekciipráce“)nazákladevýsledkovinšpekciepráce
a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený navrhnúť technické, organizačné

a iné opatrenia potrebné na zlepšenie zisteného stavu, nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď
alebo v lehotách ním určených.

Podľa § 6 ods. 1 písm. s) zákona č. 125/2006 Z. z. Národný inšpektorát práce,s) vedie centrálny verejne
prístupný zoznam fyzických osôb a právnických osôb, ktorév predchádzajúcich piatich rokoch porušili
zákaz nelegálneho zamestnávania, s uvedením ich obchodného mena, miesta podnikania fyzickej

osoby a sídla právnickej osoby, identifikačného čísla, dátumu zistenia porušenia zákazu nelegálneho
zamestnávania a dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty.

Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené
alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia
kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v
ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. Inšpektorát práce uloží pokutu a)
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe zaporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) Správne orgány sú
povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,

zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať
pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

Podľa § 21 ods. 1 veta prvá Správny poriadok správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon.

Podľa§33ods.2SprávnehoporiadkuSprávnyorgánjepovinnýdaťúčastníkomkonaniaazúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

19.Predmetomprieskumuvdanejvecijetedarozhodnutiežalovanéhoč.PO/BEZ/2019/2784O-52/2019
zo 20.02.2019, ktorým žalovaný, ako správny orgán druhého stupňa, zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 12.12.2018. Predmetným rozhodnutím správneho
orgánu prvého stupňa bolo rozhodnuté o uložení pokuty vo výške 8.000,- EUR na základe ustanovenia
§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č.

82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 125/2006 Z. z.“) za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti
na § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z. z..20. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí
zo dňa 12.12.2018 uložil žalobcovi pokutu vo výške 8.000,- Eur. Výšku pokuty odôvodnil najmä tým,
že v prípade žalobcu nepovažuje správny orgán za možné uložiť pokutu inej výške. Pokutu správny

orgán uložil v zmysle zákonného ustanovenia (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce),
podľa ktorého prvostupňový správny orgán môže uložiť pokutu v minimálnej výške 5.000,- Eur, keďže
došlo k nelegálnemu zamestnávaniu viacerých osôb, prvostupňový správny orgán uložil pokutu vo výške
8.000,- Eur správne a odôvodnil ju porušením zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu,
pričom poukazoval na protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 17.9.2018. Predmetné rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu žalovaný správny orgán - Národný inšpektorát práce potvrdil svojím
rozhodnutím zo dňa 20.02.2019.

21. Správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, predovšetkým z námietok žalobcu
uvádzaných v priebehu administratívneho konania poukazuje na jednoznačné znenie § 2 ods. 2 písm. a)
zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a z neho vyplývajúcu povinnosť

zamestnávateľa mať s fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký
pomer podľa osobitného predpisu, a to podľa právneho stavu daného znením zákona č. 82/2005 Z.
z. tak v čase zisteného protiprávneho stavu u žalobcu, ako aj v čase rozhodovania správneho súdu.
V tejto súvislosti súd poznamenáva, že novelizácia zákona č. 82/2005 Z. z. (zákon č. 294/2017 Z. z.
účinný od 01.01.2018) sa pri definícii nelegálneho zamestnávania dotkla iba znenia § 2 ods. 2 písm. b)

uvedeného zákona, a to v súvislosti s neprihlásením fyzickej osoby do registra poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového poistenia v zákonom stanovenej lehote. Súd dáva do pozornosti účastníkov
konania predmetnú odlišnosť v právnej definícii nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a)
zákona č. 82/2005 Z. z. na jednej strane a podľa § 2 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona na strane
druhej.Pokiaľtedaideohodnotenie hmotnoprávnehodôkaznéhostavuveci,aj podľanázorusprávneho

súdu je prvoradým pre vyvodenie administratívnej zodpovednosti voči žalobcovi zistenie inšpektorov
Inšpektorátu práce Košice, podľa ktorého v čase vykonania inšpekcie dňa 6. 9. 2018 o 10.45 hod
žalobca nemal s označenými osobami G. F.J., P. I., Š.D. P. T. F. P. uzatvorený pracovnoprávny vzťah.
Uvedené osoby pritom v čase vykonania inšpekcie vykonávali práce v prospech žalobcu, čo nesporne
vyplýva z obsahu oboch zápisníc o podaní informácie podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z. z.

Napriek námietkam žalobcu produkovaným v priebehu administratívneho konania a uvedeným aj v
riadnom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, považoval správny súd dôkazný stav
za nespochybniteľný. Správny súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že žalobca prihlásil
do Sociálnej poisťovne G. F., P. I., Š. P. T. F. P.a, zamestnaných na dohodu o pracovnej činnosti zo
dňa 4.9.2018. Taktiež z elektronického systému Sociálnej poisťovne vyplýva, že F. P.a, prihlásil 12,

36 hod. Š. P.a o 12,43 hod. , G.A. F. o o 12,51 hod. a P. I. o o 12, 56 hod. Ide o zamestnancov,
ktorí boli žalobcom prihlásení do Sociálnej poisťovne po zahájení kontroly, dňa 26. 9. 2018 a títo
zamestnanci neboli prihlásení v Sociálnej poisťovni v čase začatie kontroly. Žalobca nepreukázal, ich
prihlásenie, hoci žalobca s nimi mal založený pracovnoprávny vzťah podľa Zákonníka práce (písomnou
dohodou o pracovnej činnosti.) Nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo

fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený
pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm.
a) zákona č. 82/2005 Z. z .). Rovnako je nelegálnym zamestnávaním aj zamestnávanie právnickou
osoboualebofyzickouosobou,ktorájepodnikateľom,sosobamisktorýmimá založenýpracovnoprávny
vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu a zamestnávateľ ich neprihlásil

do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia
lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dní od uplynutia lehoty
podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra alebo ide o štátneho príslušníka tretej krajiny
a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu (§ 2 ods. 2 písm. b),

c) uvedeného zákona).

22. Žalobná námietka ohľadom nesprávnosti postupu inšpektora práce, nezrozumiteľnosti a
nepreskúmateľnosti podkladov pre rozhodnutie je nedôvodná, pretože podľa § 16 ods. 5 zákona
č. 125/2006 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie inšpektorátu práce alebo

inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie práce, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Podľa poznámky (č. 7) k uvedenému zákonnému ustanoveniu osobitným predpisom,
ktorý by mohol zamedziť povinnosti poskytnúť informácie danej fyzickej osobe a právnickej osobe v
rámci inšpekcie práce, je zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností. Dikcia § 16ods. 5 v právne vymedzenom rozsahu predstavuje podľa názoru správneho súdu operatívny zákonný
dôkazný prostriedok, a to pri zisťovaní skutočností tvoriacich obsah právnej úpravy, teda aj pri zisťovaní
skutočností súvisiacich s nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Ak teda na základe zistení

inšpektorov práce obsiahnutých v zápisniciach o podaní informácie podľa § 16 ods. 5 zákona č.
125/2006 Z. z. dôjde následne k začatiu správneho konania procesným postupom podľa § 18 ods. 1
správneho poriadku (na podnet správneho orgánu), dôkazy zadovážené v právnom režime zákona č.
125/2006 Z. z. tvoria legálny dôkazný základ pre administratívne konanie a sú tak zákonnými dôkazmi,
ktoré správny orgán nie je povinný opakovať nariadením výsluchu svedka na ústnom pojednávaní

alebo iným dôkazným postupom podľa správneho poriadku. Takýto následný dôkazný postup by mal
povinnosť správny orgán zvoliť iba v prípade, ak by vykonávanie ďalších dôkazov v právnom režime
správneho poriadku z hľadiska jeho potrebnosti a odôvodnenosti vyplývalo z konkrétneho skutkového a
právneho stavu veci obsahujúceho pochybnosti správneho orgánu, ktoré by bol povinný v rámci ďalšieho
dokazovaniaodstrániť.Ktakémutostavuvšakajpodľanázorusprávnehosúduvpreskúmavanejprávnej
veci nedošlo, a to vzhľadom na jednoznačnosť obsahu a záverov vyplývajúcich zo zápisnice o podaní

informácie z od kontrolovaných fyzických osôb: G. F., P. I.. Š. P. T. F. P., ktorých vyjadrenia sú obsahom
zápisníc, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Žalovaný správny orgán pritom tak v
odôvodnenípreskúmavanéhorozhodnutia,akoaj vpísomnomvyjadreníkžalobepodrobnýmspôsobom
argumentoval v súlade s obsahom administratívneho spisu, na základe akých hodnotiacich právnych
záverov nebolo možné očakávať od prípadných ďalších dôkazov a ich hodnotenia iný právny záver, než

ten ku ktorému dospel pri vyvodení administratívno-právnej zodpovednosti voči žalobcovi. Správny preto
súd nezistil pochybnosti v logickej a vyčerpávajúcej argumentácii žalovaného k tejto námietke žalobcu.

23. Správny súd pripomína, že dňa 06.09.2018 o 10.45 hod. bola vykonaná kontrola fyzických osôb
nachádzajúcich sa na pracovisku kontrolovaného subjektu CassoviaBuild, s.r.o., Jarmočná 3, 040 01

Košice - mestská časť Juh, pracovisko: Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach,
od ulice Kostolianska cesta, 040 01 Košice, kde pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu:1. G.
F., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Q. XXX, ktorý mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti zo dňa
04.09.2018, 2. P. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Q. XX, ktorý mal uzatvorenú dohodu o pracovnej
činnosti zo dňa 04.09.2018, 3. Š. P., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom Q. XX. ktorý mal uzatvorenú dohodu

o pracovnej činnosti zo dňa 04.09.2018 a po 4. F. P., nar. XX.XX.XXXX. trvalé bytom Q. XX, ktorý mal
uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 04.09.2018.

24. Na základe oboznámenia administratívneho spisu považuje správny súd za dokázané, že žalobca
porušil povinnosť dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania, stanovený v § 3 ods. 2 v nadväznosti

na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Porušenie spočíva v tom, že žalobca ako
zamestnávateľ porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 06.09.2018 o 10.45 hod. využíval
závislú prácu označených fyzických osôb, ktorí pre žalobcu vykonávali murárske práce na oplotení
Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, od ulice Kostolianska cesta, 040 01 Košice a

mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, a to dohody o pracovnej činnosti
zo dňa 04.09.2018 a pred začatím výkonu činnosti zamestnanca nesplnil povinnosť podľa osobitného
predpisu (§ 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov). Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ fyzickú osobu F.
P. prihlásil do registra Sociálnej poisťovne dňa 06.09.2018 o 12.36 hod., fyzickú osobu Š. P. prihlásil

do registra Sociálnej poisťovne dňa 06.09.2018 o 12.43 hod., fyzickú osobu G. F. prihlásil do registra
Sociálnej poisťovne dňa 06.09.2018 o 12.51 hod. a fyzickú osobu P. I. prihlásil do registra Sociálnej
poisťovne dňa 06.09.2018 o 12.56 hod., teda po začiatku výkonu práce a vykonanej kontrole.

25. Pri rozhodovaní inšpektorát práce vychádzal najmä z toho, že P. A.Z. v zápisnici o podaní informácie

uviedol, že na stavbe oplotenia pred budovou Veterinárneho lekárstva, Košice od ulice Kostolianska
vykonávajú dnes 6.9.2018 práce pre žalobcu : P. F., P. Š.D., P. I. T. G. F., ktorí majú uzatvorené dohody,
ktoré doložíme a nie sú ešte prihlásení v registri Soc. poisťovne, nakoľko nemám prihlasovacie kódy a
účtovníčka je na liečení, pracujú tu dnes od 7.30 hod. Pracovné príkazy im zadával sám. G. F. v zápisnici
o podaní informácie uviedol, že pred budovou Veterinárneho lekárstva od ulice Kostolianska vykonával

murárske práce (na oplotení). Práce tu vykonával od 7.30 hod. pre CASSOVIA BUILD s.r.o. Na práci
l sa dohodol s P. A.Q., konateľom spoločnosti. Prišli v deň kontroly spolu autom, práce zadával P. A..
P. I. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že pred budovou Veterinárneho lekárstva, Košice od ulice
Kostolianska vykonával murárske práce na oplotení múriku. Robil od 7.30 hod. pre CASSOVIA BUILDs.r.o., v čase kontroly, na práci sa dohodol s P. A., konateľom. Mal tam byť do cca 15.00 hod., pracovné
príkazy im dáva P. A., Š. P. v zápisnici o podaní informácie uviedol, že na pracovisku Čermeľská cesta,
objekt Veterina robím murárske práce, 6.9.2018 robili od 7.30 hod. Na tejto práci sa dohodol s p. A.W.

- konateľom Cassovia Build, s.r.o.. Dali mi pracovné montérky, reflexnú vestu a topánky. F. P. v zápisnici
o podaní informácie uviedol, že na stavbe Veterina - Košice, Čermeľská cesta robil murárske práce, a
6.9.2018 začali robiť o cca 7.30 hod. Na tejto práci sa dohodol s p. A.Q. - konateľom Cassovia Build.
Pracovné nástroje sú firemné aj montérky, reflexná vesta, topánky.

26. Správny súd poukazuje na to, že všetky tieto dôkazy preukazujú, že zamestnanci vykonávali závislú
prácu pre účastníka konania a najmä tú skutočnosť, že ju vykonávali už od 7,30 hod., a teda ešte pred
tým, ako zamestnávateľ splnil povinnosť voči Sociálnej poisťovni. Zápisnice tiež preukazujú splnenie
znakov závislej práce na základe. Dohoda o pracovnej činnosti uzatvorenej medzi nimi a žalobcom
04.09.2018.

27. Kontrolou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že zamestnávateľ fyzickú osobu F. P. prihlásil
do registra Sociálnej poisťovne dňa 06.09.2018 o 12.36 hod., fyzickú osobu Š. P. prihlásil do registra
Sociálnej poisťovne dňa 06.09.2018 o 12.43 hod., fyzickú osobu František Mašľár prihlásil do registra
Sociálnej poisťovne dňa 06.09.2018 o 12.51 hod. a fyzickú osobu P. I. prihlásil do registra Sociálnej
poisťovne dňa 06.09.2018 o 12.56 hod., teda po začiatku výkonu práce.

28. Správny súd odkazuje na ust. § 21 ods. 1, prvá veta správneho poriadku (ústne pojednávanie),
podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým
prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku
vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z citovaných ustanovení správneho poriadku vyplýva

právna povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak
sa tým prispeje k jej objasneniu. Ide o tzv. demonštratívny právny výpočet dôvodov, pre ktoré správny
orgánnariaďujeústnepojednávanie.Jevšakpritomzrejmé,žesprávnyorgánsamávrámcisvojejúvahy
a oprávnenia vyplývajúceho z dikcie § 34 Správneho poriadku riadiť ustanovením § 3 ods. 3 správneho
poriadku, podľa ktorého je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu

veci. Je zároveň povinnosťou správneho orgánu vyplývajúcou zo znenia § 32 ods. 1 správneho
poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre
rozhodnutie. Správny orgán má v každom jednotlivom prípade v konkrétnej administratívnej veci vo
svojej úvahe vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a má povinnosť nariadiť ústne pojednávanie iba
v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie, t.j. predovšetkým ak ústne pojednávanie môže prispieť k

objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla je to vtedy, ak v konaní vystupujú účastníci konania
s protichodnými záujmami, keď treba vypočúvať svedkov, resp. vykonávať iné dôkazy, a tiež ústne
pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky osoby, ktoré majú zákonné právo
zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, t.j. účastníci konania mohli v rámci neho realizovať svoje procesné
práva (správny poriadok, Komentár Doc. Soňa Košičiarová, PhD.). Takýto dôkazný stav však správny

súd z obsahu administratívneho spisu nezistil.

29. Správny súd ďalej považuje za potrebné k veci uviesť k žalobnej námietke týkajúcej sa povinnosti
nariadiť ústne pojednávanie v administratívnom konaní, že obsah žaloby, tak ako bola koncipovaná
v danej časti žalobných námietok (nenariadenie ústneho pojednávania) je nesporne motivovaný aj

judikatúrou správnych súdov v Slovenskej republiky, opierajúcou sa o uznesenie Ústavného súdu SR
č. k. III.ÚS 231/2010-38 z 25.08.2010. Predmetné uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sa
následne premietlo do obsahu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžo/235/2010 z
25.11.2010, v ktorom správny súd formuloval závery, právne viazaný obsahom uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 25.08.2010. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku č.k. 5Sžo/235/2010 z

25.11.2010 okrem iného konštatoval: „Názorom ústavného súdu je najvyšší súd viazaný, a to i napriek
tomu, že pri prejednávaní správneho deliktu nemal správny orgán v zmysle § 21 ods. 1 správneho
poriadku zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie a že od ústneho pojednávania ani nebolo
možné očakávať ďalšie objasnenie veci, pretože skutkový stav veci bol považovaný za náležite a
dostatočne zistený.“

30. Súd v preskúmavanej právnej veci dáva do pozornosti účastníkov konania predovšetkým dve
dôležité právne významné skutočnosti. V prvom rade už zo samotného obsahu rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č.k. 5Sžo/235/2010 z 25.11.2010, vyplýva prinajmenšom opatrný právnypostoj k požiadavke na nariadenie ústneho pojednávania v konaní o správnom delikte, ak nie postoj
odmietavý, najmä za situácie, ak od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci,
resp. keď skutkový stav veci je náležite zistený. Predmetný rozsudok uvádza aj žalobca v správnej

žalobe na podporu svojich tvrdení, ale v jeho ponímaní dospel k opačnému záveru, čo správny súd
považuje za zavádzajúce, keďže jeho obsahové závery naopak poukazujú na skutočnosť, že pri
dostatočnom objasnení veci nie je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Druhou, nie menej významnou
skutočnosťou je vývoj judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, opierajúcej sa aj o iné,
následne vydané rozhodnutia Ústavného súdu SR v právnych veciach týkajúcich sa administratívneho

trestania a posudzovania otázky povinnosti nariadenia ústneho pojednávania. V tomto rozsahu právnej
argumentácie súd poukazuje napr. na obsah rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k.
10Sžo/387/2015 z 23.02.2017, v ktorom Najvyšší súd SR v právnej veci týkajúcej sa administratívneho
trestania nesúhlasil so záverom krajského súdu, že tým, že správny orgán nenariadil vo veci ústne
pojednávanie, došlo k takej procesnej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Vyslovil
záver,že podľajudikatúryESĽPneuskutočnenieústnehopojednávanianespôsobujeujmupožiadavkám

článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti
nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti
Portugalsku rozhodnutie zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01). Najvyšší súd SR v odôvodnení
rozsudku č.k. 10Sžo/387/2015 z 23.02.2017 zároveň poukázal na obsah uznesenia Ústavného súdu
SR II.ÚS 134/2014 - 19 z 05.02.2014, v ktorom ústavný súd argumentoval nasledovne: „Ústavný

súd však nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať o správnosti záveru najvyššieho
súdu, podľa ktorého nenariadením ústneho prerokovania veci sťažovateľke nebola odňatá možnosť
konať pred správnym orgánom. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny
či zjavne neodôvodnený. Z namietaného rozsudku najvyššieho súdu v podstatnej časti opierajúceho
o rozhodnutie rady totiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu.“

31. Obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. 7Sžo/233/2015 z 23.02.2017 pri
plnom rešpektovaní článku 6 ods. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení

protokolov č. 3, 5 a 8 /právo na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom
premietnuté do sféry administratívneho trestania/ dospel k záveru, že „pokiaľ správne orgány v danom
prípade nenariadili ústne pojednávanie za účelom opätovného výsluchu žalobcu, nepostupovali v konaní
v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by mohla mať sama o sebe za
následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať

z úradnej povinnosti.“

32. Pokiaľ ide o obsah námietok žalobcu uvedených v žalobe, súd sa podrobne zaoberal tak výhradami
žalobcu spochybňujúcimi správnosť právneho posúdenia veci, tvrdeniami o nepreskúmateľnosti
a nezrozumiteľnosť rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, ako aj posúdením ďalšej

procesnoprávnej výhrady žalobcu týkajúcej sa administratívneho konania vytýkajúcej správnym
orgánom oboch stupňov nenariadenie ústneho pojednávania v preskúmavanej právnej veci podľa §
21 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Z obsahu dotknutých
právnych úprav obsiahnutých v zákone č. 125/2006 Z. z. a v zákone č. 82/2005 Z. z. upravujúcich
právne podmienky vykonávania inšpekcie práce a právnu úpravu nelegálnej práce a nelegálneho

zamestnávania jednoznačne vyplýva, že zákonodarca pri formulovaní obsahu jednotlivých právnych
inštitútov vzťahujúcich sa na inšpekciu práce a nelegálneho zamestnávania mal na zreteli ním sledovaný
zámer predchádzať nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu a zároveň odhaľovať porušenia
právnych predpisov súvisiacich so zamestnávaním osôb na území Slovenskej republiky.

33. Správny súd námietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného a nezrozumiteľného odôvodnenia
rozhodnutia považuje za neopodstatnenú, pretože žalovaný správny orgán - Národný inšpektorát práce
prvýmnapadnutýmrozhodnutímnaplnilvšetkyzákonompožadovanéatribúty údajov,ktorébolireakciou
na odvolacie dôvody žalobu, ktoré ani na výhrady uvedené k protokolu a k začatiu správneho konania
neakceptoval ani správny orgán prvého stupňa.

34. Na záver správny súd poznamenáva, že žalobcom uvádzaná námietka ohľadne nedostatočne
odôvodnenej výšky pokuty je nedôvodná, keďže žalovaný správny orgán správne vyhodnotil dôkazný
stav a to, že žalobca sa opakovane dopustil nelegálneho zamestnávania a v predmetnej veci nelegálnezamestnával dve fyzické osoby. Za takýto protiprávny stav môže žalovaný udeliť pokutu v sume od
5.000,- Eur a môže sa vyšplhať až do výšky 200.000,- Eur, čo znamená, že správne orgány neudelili
žalobcovi najvyššiu možnú pokutu, hoci na to boli oprávnený.

35. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu zamietol procesným
postupom podľa § 190 SSP.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol

úspešný, ani žalovanému správnemu orgánu nepriznal právo na náhradu trov konania.

37. V preskúmavanej právnej veci rozhodnutie senátu Krajského súdu v Košiciach bolo prijaté v pomere
hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).