Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Wednesday, October 3, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221935
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8116221935.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobcov: 1/ C.. O.. I.. R.B. P., H..,
F.. XX.XX.XXXX, T. D.. T. X, H., 2/ R. P.Z., F.. XX.XX.XXXX, T. D.. T. X, H., 3/ O.. E. M., F.. XX.XX.XXXX,
T. U. XXX, H., 4/ O.. O. T.Á., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XXX, H., 5/ O.. O. U., F.. XX.XX.XXXX, T. H. U. XX,
H., 6/ F. U., F.. XX.XX.XXXX, T. H. U. XX, H., právne zastúpení: Mgr. Oto Saloky, advokát, so sídlom
Hlavná 94, Prešov, proti žalovanému: ANSO SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Slovenská 67, Prešov, IČO:

43 913 768, právne zastúpený: JUDr. Branislav Kahanec, advokát, so sídlom Vajanského 33, Prešov, o
určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. až 6. rade v rozsahu 100 %, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 25.10.2016 domáhali, aby súd určil, že žalobcovia

v 1. a 2. rade ako vlastníci parcely P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207
m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo
a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
945 m2, vedenú pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, v miestach vyznačených na geometrickom pláne, ktorý je
súčasťou rozsudku, a parcelu P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, vedenú pre
k.ú. H. na A. Č.. XXXX, a žalovaný ako vlastník parcely P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o

výmere 945 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, je povinný strpieť výkon tohto práva prechodu pešo
a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
945 m2, vedenú pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, v miestach vyznačených na geometrickom pláne, ktorý je
súčasťou rozsudku, na parcelu P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, vedenej
pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX. Zároveň sa žalobcovia v 3. až 6. rade touto žalobou domáhali určenia, že ako
vlastníci parcely č. P. B. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2, vedenej pre k.ú. H. na A.
Č.. XX, majú právo zodpovedajúce vecnému bremenu prechodu pešo a prejazdu motorovými

vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2, vedenú
pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, a cez parcelu P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2,
vedenú pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, v miestach vyznačených na geometrickom pláne, ktorý
je súčasťou rozsudku, na parcelu P. B. Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2, vedenú
pre k.ú. H.Z. na LV č. 57, a žalovaný ako vlastník parcely P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 945 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, a žalobcovia v 1. a 2. rade ako vlastníci parcely P. B.

Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, sú povinní
strpieť výkon tohto práva prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 945 m2, vedenú pre k.ú. H.Z. na A. Č.. XXXX, a cez parcelu P. B.Č.. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 207 m2, vedenú pre k.ú. H. na A. Č.. XXXX, v miestach
vyznačených na geometrickom pláne, ktorý je súčasťou rozsudku, na parcelu P. B. Č.. XXX, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 316 m2, vedenej pre k.ú. H. na A. Č.. XX.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1. a 2. rade sú manželmi, v ich bezpodielovom spoluvlastníctve
sú okrem iného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v H. na ulici U. XXX a to parcely P. B. Č.. XXX/X, P. B.
Č.. XXX/X, P. B. Č.. XXX vedené so stavbou obchodu so súp. č. XXXX postavenej na parcele P. B. Č..
XXX/X pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX, ďalej parcela P. B. Č.. XXX vedená na k. ú. H. na A. Č.. XXXX a

parcela P. B. Č.. XXX vedená spolu so stavbou inou budovou so súp. č. XXXX postavenej na parcele
P. B. Č.. XXX pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX. Všetky nehnuteľnosti žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli
kúpnymi zmluvami, nehnuteľnosti vedené na A. Č.. XXXX z roku 1994, nehnuteľnosti vedené na A. Č..
XXXX z roku 1997 a vedené na A. Č.. XXXX v roku 2005. V žalobe ďalej uviedli, že žalobcovia v 3. až 6.
rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v H. na ulici U. XXX a to parcela
P. B. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2 vedená spolu so stavbou inou budovou so

súpisným číslom XXXX postavenou na parcele P. B. Č.. XXX pre k. ú. H. na A. Č.. XX. Žalobca v 3. rade
je podielovým spoluvlastníkom vedeným na A. Č.. XX, pričom jeho spoluvlastnícke podiely zodpovedajú
5/12 z celku. Žalobkyňa v 4. rade je podielovou spoluvlastníčkou vedenou na A. Č.. XX, pričom jej
spoluvlastnícke podiely zodpovedajú 5/12 z celku. Žalobca v 5. rade je podielovým spoluvlastníkom
vedeným na A. Č.. XX, pričom jeho spoluvlastnícke podiely zodpovedajú 7/48 z celku a žalobkyňa v

6. rade je podielovou spoluvlastníčkou vedenou na A. Č.. XX a jej spoluvlastnícky podiel zodpovedajú
1/48 z celku. Žalovaný je od roku 2008 výlučným vlastníkom parcely P. B. Č.. XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 945 m2 a stavby administratívnej budovy zo súpisným číslom XXXX postavenej
na tejto parcele č. P. B. XXX/X, nehnuteľnosti vedených pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX.

3. Nehnuteľnosti žalovaného sa nachádzajú na J. K. Č.. XX R. H., parcela P. B. Č.. XXX/X susedí a
hraničí s parcelami žalobcov v 1. a 2. rade P. B. Č.. XXX I. P. B. Č.. XXX. Na parcelu P. B. Č.. XXX
žalobcovia v 1. a 2. rade nemali možnosť sa dostať k motorovým vozidlom cez iné svoje nehnuteľnosti
z U. K., preto vždy bol prístup motorovými vozidlami na parcelu P. B. Č.. XXX vykonávaný prejazdom
zo J. K. cez súčasnú parcelu P. B. Č.. XXX/X a stavbu na nej. Takto vykonávali prejazd na parcelu

P. B. Č.. XXX žalobcovia v 1. a 2. rade od vtedy, čo túto parcelu nadobudli a pred nimi ich právni
predchodcovia. Vo výkone prejazdu cez parcelu P. B. Č.. XXX/X žalobcovia až doteraz neboli rušení.
Žalovanému ani jeho právnym predchodcom nebránili žalobcovia v 1. a 2. rade prechádzať k parcele
P. B. Č.. XXX/X cez ich nehnuteľnosti. Žalobcovia v 1. a 2. rade a rovnako aj ich nájomcovia parcelu
P. B. Č.. XXX využívajú ako parkovaciu plochu. Žalobcovia v 3. až 6. rade majú na parcele P. B. Č..

XXX postavenú garáž, ku ktorej od začiatku 70. rokoch 20. storočia oni aj ich právni predchodcovia
prechádzali svojimi motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X a prejazd v budove žalovaného
a to cez parcelu P. B. Č.. XXX patriacu v súčasnosti žalobcom v 1. a 2. rade. Vždy dobrovoľne a
nerušene žalobcovia prechádzali cez parcelu P. B. Č.. XXX/X, resp. žalobcovia v 3. a 6. rade aj cez
parcelu P. B. Č.. XXX k svojim nehnuteľnostiam zo J. K.. Išlo o rešpektovaný, spokojný stav. Žalobcovia

sa dokonca podieľali na nákladoch na zveľadení nehnuteľnosti, ktoré v súčasnosti žalovanému patria,
keď elektronický mechanizmus, ktorým sa otvára, zatvára kovová brána na budove žalovaného zakúpil
a nechal osadiť na svoje náklady žalobca v 1. rade. Výkon prejazdu žalobcov rešpektovali, ani
nespochybňovali aj právni predchodcovia žalovaného, Združenie technických a športových činnosti
SR (predtým Okresné združenie technických a športových činnosti regiónov Prešov), SON Slovakia

s.r.o., IMM s.r.o., M. A., a do roku 2016 ani žalovaný. Rešpektovaním vzájomného práva prechodov a
udelený súhlas ešte Okresného združenia technických a športových činnosti regiónov Prešov s výkonom
tohto práva pre žalobcov, resp. pre ich právnych predchodcov by mohli dosvedčiť viacerí funkcionári
tejto organizácie. V tejto súvislosti žalobcovia navrhli dokazovanie výsluchom pána E. P.Š., ktorý
bol posledným predsedom Okresného združenia technických a športových činnosti regiónov Prešov.

Budova žalovaného zo súpisným číslom XXXX už v čase jej postavenia bola technický
riešená tak, aby obyvatelia dotknutých domov na U. K. mali zabezpečený prístup k svojim domom z ulice
J.. V 70. rokoch, kedy bola postavená garáž na parcele P. B. Č.. XXX, sa v stavebnom konaní rátalo s
prístupom k tejto garáži práve cez parcelu P. B. Č.. XXX/X. Okolnosti a podmienky zriadenia príslušných
stavieb žalobcov a žalovaného môže dosvedčiť svedok O.. D. P., ktorý bol v tom čase pracovníkom

odboru výstavby Mestského národného výboru v Prešove. V roku 2016 žalovaný oslovil žalobcu v 1.
rade, vytkol mu, že prechádza cez parcelu P. B. Č.. XXX/X bez právneho titulu. Zároveň mu doručil
návrh nájomnej zmluvy, v ktorom v podstate požadoval od neho za prejazd cez parcelu P. B. Č.. XXX/X
odplatu 3.000 eur ročne bez DPH. Nikomu inému prechádzanie cez parcelu P. B. Č.. XXX/X nevytkol.Vyslovene iba žalobcovi v 1. rade s ktorým komunikoval ako s podnikateľom. Vzhľadom na okolnosti veci
považoval žalobca v 1. rade podmienky navrhovanej nájomnej zmluvy za neprimerané. Pokúšal sa preto
dohodnúť so žalovaným na potvrdenie pokojného výkonu práva prechodu a prejazdu z parcele P. B. Č..

XXX zapísaním vecného bremena in rem do katastra nehnuteľností. Žalovaný návrh odmietol.

4. V priebehu mesiaca august 2016 konateľ žalovaného začal osobne oznamovať nájomcom žalobcov
v 1. a 2. rade, že sa môže stať, že nebudú mať ďalej možnosť dostať sa na parcelu P. B. Č.. XXX
motorovými vozidlami. Dňa 26.8.2016 podali žalobcovia v 1. a 2. rade na Okresný súd Prešov návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia. Dňa 26.9.2016 súd uznesením nariadil neodkladné opatrenie. Toto
uznesenie bolo žalobcom v 1. a 2. rade doručené dňa 28.9.2016, pričom už dňa 27.9.2016 žalovaný
fyzicky zamedzil komukoľvek prístup na parcelu P. B. Č.. XXX a to najprv uzamknutím brány na svojej
budove, neskôr bolo pred vstupnú bránu na parcelu P. B. Č.. XXX odstavené nepojazdné vozidlo tak,
že vstup na pozemok motorovým vozidlom nie je v súčasnosti možný. Vzhľadom na vyššie uvedené
okolnosti je podľa názoru žalobcov zrejmé, že žalobcovi dlhodobou a nepretržite viac ako 10 rokov

vykonávali dobromyseľne pre seba právo prechodu pešo a prejazdu motorovými vozidlami cez parcelu
P. B. Č.. XXX/X. Došlo teda k splneniu podmienok vydržania práva podľa § 151o) ods. 1 OZ a § 134
OZ. Žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia tak nadobudli vydržaním práva zodpovedajúce vecnému
bremenu im rem spočívajúce v práve prechodu pešo a motorovými vozidlami k svojim parcelám a to
žalobcovia v 1. a 2. rade cez parcelu P. B. Č.. XXX/X na parcelu P. B. Č.. XXX a žalobcovia v 3. až 6.

rade cez parcelu P. B. Č.. XXX/X a P. B. Č.. XXX na parcelu P. B. Č.. XXX. Toto ich právo však žalovaný
neuznáva, aktívne im bráni v prístupe na ich pozemky, čím sa snaží donútiť žalobcu k uzatvoreniu pre
nichnevýhodnejnájomnejzmluvy.Pretosažalobcoviadomáhajúochranysvojichprávvsúdnomkonaní,
kde bez určenia súdu, že právo prechodu pešo motorovými vozidlami cez parcelu žalovaného majú, je
ich právna situácia neistá a je tak vo veci naliehavý právny záujem na určenie, že právo existuje.

5. K žalobe ako dôkaz priložili výpis z obchodného registra Slovenskej republiky, mapu dotknutých
nehnuteľností, výpisy z LV č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX I. XX, ďalej návrh nájomnej zmluvy,
výzvy žalovaného, výpisy predchádzajúcich vlastníkov zapísaných na A. Č.. XXXX,
geometrický plán z 23.8.206 a fotografiu vozidla stojaceho pred vstupom na parcelu P. B. Č.. XXX.

Rovnako navrhli ako dôkaz vykonať výsluch strán sporu, výsluch svedkov E. P. I. O.. D. P..

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Poprel, že by žalobcovia nadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Uviedol,
že vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti v jeho vlastníctve žalobcami v 1. a 2. rade, že títo

žalobcovia vždy vedeli, že užívajú cudziu nehnuteľnosť, pričom za užívanie nehnuteľnosti bolo vždy
poskytované protiplnenie, či už to bolo protiplnenie vo forme umožnenia prechodu cez ich nehnuteľnosť,
zabezpečenie nájomcu do stavby vo vlastníctve žalovaného alebo vo forme priamej platby za užívanie
nehnuteľnosti žalovaného. O žalobcoch v 3. až 6. rade nemá vedomosť, že by užívali jeho nehnuteľnosť.
Prístup k ich nehnuteľnosti je zabezpečený cez verejnú komunikáciu na ulici U.. Samotný žalobca v 1.

rade vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný každý návrh na riešenie situácie inak, ako ním navrhovanou
nájomnou zmluvou odmietol s tým, že ak žalobca v 1. rade neakceptuje túto zmluvu v plnom rozsahu,
zabráni mu v ďalšom výkone prejazdu. Týmto žalobca v 1. rade potvrdil, že si bol vedomý, že k užívaniu
parcely vo vlastníctve žalovaného je potrebné vysporiadať vzťahy na základe právneho titulu, ktorým
nedisponoval, ani nedisponuje. O skutočnosti, že žalobcovia v 1. a 2. rade poskytovali za užívanie

parcely registra B. Č.. XXX/X protiplnenie, predložil v prílohe čestné vyhlásenie O.. M. A. zo
dňa 7.11.2016. Žalobcovia vždy vedeli, že parcelu B. Č.. XXX/X môžu využívať iba na základe súhlasu
jej vlastníka. K tejto nemali v minulosti žiaden právny vzťah a jej využívanie bolo vždy podmienené
dohodou s jej vlastníkom. Zákonnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena vydržaním nie je
len faktický výkon práva, ale aj dobromyseľnosť v tom, že osobe oprávnenej z vecného bremena toto

právo patrí. Žalobcovia doposiaľ nepredložili žiaden dôkaz z ktorého by bolo možné vyvodzovať ich
dobromyseľnosť. Žalovaný uviedol, že asi v roku 2013 zistil, že žalobca v 1. rade mal jednať s Allianz -
Slovenskoupoisťovňou,a.s.,ktorájevlastníkomsusednejnehnuteľnostiohľadnezabezpečeniaprístupu
k svojim nehnuteľnostiam. Keď žalobcovia nikdy nenadobudli právo zodpovedajúce vecnému bremeno
vydržaním, navrhol žalobu zamietnuť.

7. Žalobcovia vo svojej replike trvali na tom, že cez parcelu žalovaného vždy dobromyseľne prechádzali
k svojim pozemkom zo J. K. a že tak konali na základe vydržaného práva prechodu a prejazdu. Tvrdenie
žalovaného, že nemá vedomosť o tom, že by žalobcovia v 3. až 6. rade užívali na prechod a prejazdparcelu P. B. Č.. XXX/X je účelové a nepravdivé. Na parcele P. B. Č.. XXX majú títo žalobcovia postavenú
garáž, ku ktorej vždy mali prístup iba zo J. K. cez parcely P. B. Č.. XXX I. P. B. Č.. XXX. Vyplýva to
aj z vyjadrenia ZVÄZARM-u z 21.12.1977. Dokonca žalobcovia v 1. a 2. rade nadobúdali parcelu č

P. B. XXX kúpnou zmluvou v roku 1997, kde bolo výslovne uvedené a definované právo prechodu a
prejazdu v šírke jazdného pruhu 3 metre v prospech vlastníkov parcely P. B. Č.. XXX ako vecné bremeno
podľa ustanovenia § 151n) a nasledujúcich OZ. Z U. K. majú do svojej budovy žalobcovia v 3. až 6.
rade prístup iba peši. Garáž v súčasnosti nemôžu užívať pre vrak odstavený pred parcelou P. B. Č..
XXX na parcele P. B. Č.. XXX/X. Na základe obsahu kúpnej zmluvy z roku 1997 a faktického stavu

vzájomného užívania parciel, tak aj žalobcovia v 1. a 2. rade vykonávali právo prechodu a prejazdu ako
vecné bremeno, aj keď toto rovnako ako to, ktorého existenciu akceptovali v kúpnej zmluve z roku 1997,
nebolo evidované v katastri nehnuteľnosti. Právo prechodu a prejazdu teda dobromyseľne vykonávali aj
pred nimi predchádzajúci vlastníci budov na U. XXX napr. Komunálne služby Prešov E. M.. Žalobcovia
v 1. a 2. rade popierajú tvrdenia žalovaného, že za umožnenie prechodu poskytovali nejaké protiplnenie
právnym predchodcom žalovaného. Ako uviedli v žalobe, právo prechodu, resp. prejazdu sa vykonávalo

už aj pred ich vlastníctvom ako vecné bremeno na základe vzájomnosti. To, že žalovaný a jeho právni
predchodcovia prechádzali k parcele P. B. Č.. XXX/X W. U. K., žalobcovia nepovažujú za protiplnenie
za umožnenie prechodu, ale za prejav existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré
koreluje s právom, ktoré vykonávali žalobcovia v 1. a 2. rade pri prístupe peši a vozidlami na parcelu
P. B. Č.. XXX. Ďalej uviedli, že na druhej strane žalobcovia nepopierajú, že finančne prispeli na údržbu

nehnuteľnosti, ktorá im slúži na prejazd (žalobca v 1. rade zabezpečil otvárací mechanizmus na bráne
na budove žalovanej) a tiež je pochopiteľné, že nádvorie, povrch uložený na parcele P. B. Č.. XXX/X
sa používaním a prechádzaním vozidiel opotrebúva. Oprávnený z vecného bremena sa má podieľať na
údržbu predmetu vecného bremena. Čestné prehlásenie O.. A., ktoré predložil žalovaný je vágne, o
ničom nesvedčí. Je pravda, že v roku 2013 žalobca v 1. rade ako urbanista - architekt oslovil Allianz -

Slovenskú poisťovňu, a.s., s návrhom na riešenie úpravy priestorov medzi objektmi poisťovne, žalobcov
v 1. a 2. rade a žalovaného, kde cieľom bolo dosiahnuť vyšší počet parkovacích miest a zracionalizovať
dopravnú obsluhu, kde však Allianz o túto ponuku nemal záujem. Preto od tejto myšlienky žalobca v
1. rade upustil. Pre podstatu sporu je táto skutočnosť irelevantná. K replike žalobcovia predložil kúpnu
zmluvu z 26.08.1997 a vyjadrenie ZVÄZARM-u z 21.12.1977.

8. Žalovaný v duplike naviac poukázal na to, že v článku 6 kúpnej zmluvy, ktorá bola predložená zo
strany žalobcov, vyplýva, že predávajúci predáva predmetnú nehnuteľnosť s vecným bremenom podľa
§ 151n) a nasledujúcich OZ, t.j. právo prechodu cez parcelu P. XXX v prospech vlastníka k parcely
P. Č.. XXX v jazdnom pruhu o šírke 3 m pre zásobovanie domácnosti a vjazd osobným vozidlom na

pozemok. Žalobcovia sa však podanou žalobou domáhajú určenia vecného bremena nie k parcele P. B.
Č.. XXX, ale k parcele P. B. Č.. XXX/X. Z predloženého dôkazu nevyplýva žiadne oprávnenie k užívaniu
parcely P. B. Č.. XXX/X. Rovnako z obsahu listiny č. XXXX/XX/Pr vyplýva, že osobe D. M. bol udelený
dočasnýsúhlassprechodomosobnýmautomobilom.Vpredmetnejlistinevšaknieježiadnymspôsobom
konkretizovaná povinná parcela, ako ani oprávnená osoba nie je špecifikovaná in rem. Ďalej uviedol, že

z kópie originálov listu č. XXXX, ktorý je súčasťou súdneho spisu vyplýva, že k parcele registra B. P. Č..
XXX/X nebola, ani nie je evidovaná žiadna ťarcha. Poukázal na skutočnosť, že právo zodpovedajúce
vecnému bremeno nie je možné nadobudnúť len samotným výkonom práva, ale k jeho nadobudnutiu
musia byť splnené všetky ďalšie základné náležitosti, ktoré žalobcovia ani z časti nenaplnili.

9. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09.04.2019 uviedol, že
žalobcovia v 1 a 2. rade vedeli, na základe akého stavu kupujú nehnuteľností. Pokiaľ ide o žalobcov v 3.
a 6. rade ako dedičov, tí nemohli nadobudnúť vecné bremeno vydržaním, lebo právo prechodu majú cez
pozemok Allianz. Poukázal tiež na to, že doposiaľ nebol preukázaný ani putatívny právny titul. Zdôraznil,
že z vykonaného dokazovania vyplýva, že parcela vo vlastníctve žalovaného bola užívaná viacerými

osobami, majiteľmi prevádzok a inými, a teda bola užívaná verejne.

10. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 09.04.2019 namietali,
že bola osadená brána a tá stále na danom mieste je, a preto argumentácia žalovaného o verejnej
dostupnosti daných pozemkov je podľa ich názoru účelová. Pripustili, že daný prechod slúžil tak

nájomcom žalobcov aj ich klientom, ako aj klientom žalovaného, nie bežnej verejnosti. Pokiaľ ide o
odvodzovanie momentu pre vydržaciu dobu uviedli, že pokiaľ ide o žalobcov v 3. až 6. rade, vydržacia
doba začala plynúť od momentu postavenia garáže a vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade od uzavretia
kúpnej zmluvy k parcele č. XXX.11. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa
17.09.2019 uviedli, že sú si vedomí, že vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2. rade je značná dôkazná núdza.

Preto vo vzťahu k tomu poukázali na to, že právo prechodu vykonávali títo žalobcovia na základe
dobrých vzťahov a vzájomnosti, pričom sa podieľali aj na financovaní vstupnej brány, ktorá je osadená
na budove žalovaného, čo žalovaný nepoprel. Tento spor je teda dôsledkom zhoršenia vzťahov medzi
týmito stranami sporu. Tieto okolnosti a to, že sa žalobcovia v 1. a 2. rade podieľali na nákladoch, žiadali
zohľadniť aj pri rozhodnutí o náhrade trov konania. Pokiaľ ide o žalobcov v 3. až 6. rade, tak aj svedok na

dnešnom pojednávaní potvrdil, že tí vždy chodili cez pozemok Zväzarmu. Potom, čo sa časť pozemkov
Zväzarmu predala poisťovni Allianz, už tento prechod nebol možný cez túto trasu, pretože tam je fyzická
bariéra a prechádzalo sa z opačnej strany. Poukázali na to, že títo žalobcovia dobromyseľne vykonávali
právo prechodu aj s poukazom na vydané stavebné povolenie ku garáži. Navrhol žalobe vyhovieť.

12. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v záverečnej reči na pojednávaní dňa

17.09.2019 žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2.
rade uviedol, že jednoznačne nikdy nemohli nadobudnúť vecné bremeno vydržaním. Žalobca v 1. rade
je architekt, teda vedel, ako sa vecné bremeno nadobúda. Nikdy neužíval tú parcelu, využívala ju aj
verejnosť. Dokonca jedno obdobie zaplatil aj za prechod cez túto parcelu. Pokiaľ ide o žalobcov v 3. až
6. rade, tam, ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, došlo k legalizácii stavby. Stavebné povolenie

a prechod cez pozemok bol však riešený cez iný subjekt. Nebolo preukázané, že by došlo k uzavretiu
písomnej zmluvy. Ak by bolo aj došlo, tak Okresný výbor nemal právnu subjektivitu, čo potvrdil aj svedok
na pojednávaní. Uviedol, že v súvislosti s tým, bolo možné domáhať sa práva prechodu podľa § 151
Občianskeho zákonníka, avšak žalovaný by nebol pasívne legitimovaný na takúto žalobu. Poukázal tiež
na to, že nie len strany sporu, ale aj nájomníci a verejnosť využívali prechod cez daný pozemok, pričom

z judikatúry je zrejmé, že právo prechodu, resp. vecné bremeno vydržaním nie je možné nadobudnúť
a takej žalobe vyhovieť, ak je verejný prístup na pozemky. Najviac poukázal na to, že z geometrického
plánuč.XX/XXXXvyplýva,ženeexistujúoprávnené,anipovinnéparcely,avzhľadomktomu,ženedošlo
k úprave žalobného návrhu nie je možné žalobe vyhovieť z procesných dôvodov.

13. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov a listinnými dôkazmi a to
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XXXX, Č.. XX, ďalej kópiou katastrálnej
mapy, nájomnou zmluvou, výzvou na uzavretie zmluvy o nájme, geometrickým plánom č. XXX/XXXX,
vyhlásením pána A., vyjadreniami strán sporu, kúpnou zmluvou č. X/XX, povolením prechodu cez
pozemok adresovaným pánovi D. M., výpisom z katastrálneho spisu týkajúceho sa nehnuteľnosti

evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie H. a kópiami zmlúv týkajúce sa daného
listu vlastníctva, kolaudačným rozhodnutím Mesta Prešov vo vzťahu ku garáži, geometrickým plánom
č. XX z roku 2019, oznámením o určení súpisného číslo, ako aj spisom Mesta Prešov ako stavebného
úradu vo veci kolaudačného konania vo vzťahu ku garáži a ďalšie spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

14. Žalobcovia v 1. a 2. rade sú manželmi. V ich bezpodielovom spoluvlastníctve sú nehnuteľnosti
nachádzajúce sa v H. na ulici U.Á. XXX, a to parcely P. B. Č.. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 319 m2, P. B. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 270 m2, P. B. Č.. XXX zastavané
plochy a nádvoria o výmere 368 m2 vedené so stavbou obchodu so súp. č. XXXX, postavenej na parcele

P. B. Č.. XXX/X pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX, ďalej parcela P. B. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o
výmere 207 m2 vedená na k. ú. H. na A. Č.. XXXX a parcela P. B. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 132 m2 vedená spolu so stavbou inou budovou z súp. č. XXXX postavenú na parcele P. B.
Č.. XXX pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX. Všetky nehnuteľnosti žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli kúpnymi
zmluvami, nehnuteľnosti vedené na A. Č.. XXXX z roku 1994, nehnuteľnosti vedené na A. Č.. XXXX z

roku 1997 a vedené na A. Č.. XXXX v roku 2005.

15. Žalobcovia v 3. až 6. rade boli ku dňu podania žaloby podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností,
a to parcely P. B. Č.. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 316 m2 vedená spolu so stavbou
inou budovou so súpisným číslom XXXX postavenou na parcele P. B. Č.. XXX pre k. ú. H. na A. Č..

XX. V priebehu konania došlo k zániku pôvodnej parcely č. XXX, ktorá bola rozdelená na tri nové
parcely a to parcelu č. XXX/X o výmere 127 m2 zastavaná plocha, parcelu č. XXX/X o výmere 17
m2 zastavaná plocha a parcelu č. XXX/X o výmere 172 m2 zastavaná plocha, pričom na parcele č.
XXX/X sa nachádza samostatne stojaca garáž so súpisným č. XXXXX. Žalobca v 3. rade je podielovýmspoluvlastníkom predmetných nehnuteľností vedených na A. Č.. XX vo veľkosti podielu 5/12 z celku
(1/8, 5/32, 5/96, 1/12). Žalobkyňa v 4. rade je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností
v spoluvlastníckom podiele 5/12 z celku (5/32, 1/12, 5/96, 1/8), žalobca v 5. rade je podielovým z celku

(1/16, 4/48) a žalobkyňa v 6. rade je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností vedených
na A. Č.. XX vo veľkosti podielu 1/48 z celku.

16. Žalovaný je od roku 2008 výlučným vlastníkom parcely P. B. Č.. XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 945 m2 a stavby administratívnej budovy zo súpisným číslom XXXX postavenej na tejto

parcele č. P. B. XXX/X, nehnuteľnosti vedených pre k. ú. H. na A. Č.. XXXX.

17. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. H., ako aj kópii zmlúv týkajúcich sa uvedeného A. Č.. XXXX a
parc. č. P. B. XXX/X vyplýva, že vlastníkom parcely č. XXX/X bol pôvodne od roku 1971 do roku 1991
Československý štát Okresný výbor ZVÄZARM-u SSR v Prešove, od roku 1991 do roku 1999 bolo
vlastníkom Okresné združenie technických a športových činnosti regiónov Prešov (právny nástupca

Zväzarmu), od roku 1999 do roku 2002 združenie Technických a športových činnosti Slovenskej
republiky, v roku 2002 SON Slovakia s.r.o., od roku 2002 do roku 2003 IMM s.r.o., od roku 2005 do roku
2008 M. A. a od roku 2008 žalovaný ANSO SLOVAKIA, s.r.o.

18. Žalobcovia v 1. a 2. rade kúpili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcelu B.

Č.. XXX o výmere 207 m2 vedených na A. Č.. XXXX k. ú. H., kúpnou zmluvou č . X/XXXX od
predávajúceho Slovenská republika - Okresný úrad Prešov, ktorá bola uzavretá dňa 26.08.1997. V
článku VI. tejto zmluvy je uvedené prehlásenie, že predávajúci odpredáva predmetnú nehnuteľnosť s
vecným bremenom podľa ustanovenia § 151n) nasledovných OZ právo prechodu cez parcelu P. B.
Č.. XXX v prospech vlastníka parcely P. B. Č.. XXX v jazdnom pruhu o šírke 3 m pre zásobovanie

domácnosti a vjazd osobným vozidlom na pozemok.

19. Z odpovede Slovenského ústredného výboru zo dňa 21.12.1977 vo veci povolenia prechodu cez
pozemok, ktoré bolo adresované D. M. vyplýva, že vzhľadom na to, že výstavbou ich administratívnej
budovy na J. K. bol zatarasený prístup do garáže pán M., je možné v zásade súhlasiť s prechodom cez

ich objekt s osobným automobilom pána M.. Toto riešenie je však potrebné pokladať za dočasné do tej
doby, pokiaľ MsNV neupraví iným spôsobom prístup k domom zo strany J. K.. Na uzatvorenie dohody
a stanovenie našich povinnosti bol splnomocnený predseda Okresného výboru ZVÄZARM-u Prešov.

20. Dňa 1.7.2015 bol zo strany žalovaného predložený návrh nájomnej zmluvy žalobcovi v 1. rade,

pričom predmetom nájmu je časť nehnuteľnosti a to časť pozemkov o výmere 100 m2 na
nehnuteľnosti parcele č. XXX/X. Cena nájmu za celý pozemok je 3.000 eur bez DPH ročne. Podaním zo
dňa 22.8.2016 vyzval žalovaný žalobcu v 1. rade na uzavretie predmetnej zmluvy o nájme s poukazom
na to, že nehnuteľnosti užíva žalobca bez právneho titulu.

21. Z čestného vyhlásenia O.. M. A. zo dňa 07.11.2016 je zrejmé, že v období od 14.12.2005 do
25.01.2008 bol vlastníkom parc. B. P. Č.. XXX/X (správne malo byť XXX/X, čo vyplýva z ostatných
listinných dôkazov), nachádzajúcej sa v katastrálnom území H., pričom v tomto období umožňoval na
základe žiadosti C.. O.. I.. R. P., H.. a jeho manželky prechod cez uvedenú parcelu, pričom za umožnenie
prechodu mu C.. O.. I.. R. P., H.. vždy poskytoval protiplnenie. Vyhlásil, že C.. O.. I.. R. P., H.. mal vždy

vedomosť o tom, že k prechodu cez parcelu B. P. Č.. XXX/X nachádzajúcej sa v katastrálnom území
H., potrebuje súhlas vlastníka.

22. Z výsluchu žalobcu v 1. rade súd zistil, že cez parcelu žalovaného sa prechádzalo už od roku
1978. Majiteľom tohto pozemku bol pôvodne ZVÄZARM. Vlastníctvo sa postupne menilo, neskôr to bolo

Združenie technických športov a postupne žalovaný. Doposiaľ vlastníci tohto pozemku nemali námietky
protiprechádzaniupoňom.Žalobcav1.radesioverilupánaP.,žemôžeprechádzaťceztentopozemok.
Dal dokonca namontovať aj elektronickú uzatvárateľnú bránu. V roku 2016 konateľ žalovaného vyzval
na uzatvorenie nájomnej zmluvy vo vzťahu k tejto parcele a malo sa to týkať len prejazdu. Možnosť
prechodu si prvýkrát overoval v roku 1992. Budovu z č. XXX nadobudol žalobca v 1. rade v roku 1992.

Pokiaľ ide o dispozičné usporiadanie danej nehnuteľnosti uviedol, že bolo oplotenie medzi pozemkom
ZVÄZARM-u a susednými pozemkami. Boli tam dve brány. Neskôr, keď sa stal vlastníkom pozemku č.
XXX, zrušil bránu. K danej nehnuteľnosti sa dalo dostať len cez parcelu ZVÄZARM-u. Cez parcelu č.
XXX prechádzali majitelia prevádzok. Vedomosť, že sa tak dialo už od roku 1978 mal z toho dôvodu,že bol v tom období architekt budov na U. K.. Keď sa stal vlastníkom parcely č. XXX, parcelu č. XXX
užívali majitelia okolitých prevádzok.

23. Žalobca v 3. rade pri svojom výsluchu uviedol, že v roku 1968 jeho rodičia a starí rodičia
kúpili nehnuteľnosti, ktorých je jedným zo spoluvlastníkov. V roku 1974 sa dávala žiadosť o vydanie
stavebného povolenia na garáž, to aj bolo vydané. V tom čase bola aj dohoda so ZVÄZARM-om a jeho
právnymi predchodcami o možnosti prechodu. V roku 1977 sa opätovne žiadalo o právo prechodu
ZVÄZARMadoroku1984ajchodilipotýchpozemkochatozpohľaduzoJ.K.poľavejstrane.ZVÄZARM

im vyčlenil trojmetrový pás. To bolo do času kým sa začala stavať Slovenská poisťovňa. Od roku 1984,
kedy sa začala táto Slovenská poisťovňa, tento pás pozemku zabrala Slovenská poisťovňa a oni žiadali
ZVÄZARM o osadenie plotu a to medzi parcelami č. XXX I. XXX. Až do roku 1997, kedy parcelu č. XXX
kúpil žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade, užívali aj túto parcelu, ktorá predtým patrila štátu. Nemá
vedomosť, že v rokoch 1968 až 2006 niekto spochybňoval právo prechodu. Stalo sa tak až v roku 2016.

24. Žalobkyňa v 4. rade si pamätá, že od detstva mohli prechádzať cez tieto pozemky. Najprv
cez pozemky, na ktorých stojí poisťovňa Allianz. Potom po postavení budovy Allianzu cez pozemky
ZVÄZARM-u, bola tam osadená brána. Až do roku 2016 tam mohli chodiť autom aj pešo. Nemá
vedomosť o tom, že by im niekto vytýkal pred rokom 2016 prechod cez dané pozemky. V dome, ktorý
stojí na danej parcele sa narodila a až doposiaľ tam býva. Právo prechodu dojednával jej otec so

ZVÄZARMOM a osoby, ktoré tam boli. Užívali dom na ich pozemku, pozemok, ktorý k tomu patrí, a
garáž. Užívala to ona s manželom a s deťmi, brat s manželkou, ujo a predtým babka, dedko a jej rodičia.
Pokiaľ ide o cestu po pozemku, kde je teraz Allianz, uviedla, že išlo o otvorený priestor. Bol tam štrk.
Garáž staval jej otec asi v roku 1974. Mala vtedy dva roky, nepamätá si to presne. Pozemky po postavení
budovy Allianzu užívali tak, že prechádzali autom cez bránu, ktorá bola na kladku, aby sa dostali na J.

K.. Pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného užíval aj pán P. a jeho nájomníci.

25. Žalobca v 5. rade pri výsluchu poukázal na to, že nehnuteľnosti, ktoré sú v jeho vlastníctve, získal
v dedičskom konaní. Do roku 1980 tam aj býval. Potom sa oženil a odišiel. Vo veku približne 15 až 20
rokov užíval daný prechod. Mal totiž motocykel a prechádzal tadiaľ. Bránu inštaloval jeho švagor. Najprv

prechádzali cez pozemok Allianzu po spevnenej ploche. Obchádzali tak budovu ZVÄZARMU sprava.
Následne prechádzali, resp. obchádzali budovu zľava. Je tam parkovisko ZVÄZARMU. V roku 1974 bola
postavená garáž. V 80. rokoch sa teda stavalo a potom si upravili vzťah k pozemku a chodilo sa cez ten
druhý pozemok. On už však tam nechodieval. Pokiaľ ide o úpravu vzťahu k pozemku, on bol študent,
tieto záležitosti riešil švagor. Pokiaľ ide o prístup ku garáži, okolie je zastavané, tzn. že sa musí stále

niekoho žiadať o povolenie. Oni tento priestor využívali, bol tam voľný prístup, až keď bol ZVÄZARM
postavený, muselo sa žiadať o povolenie na prechod. Tomu bolo vyhovené. Bola tam brána, cez ktorú
sa chodilo. O povolenie na prechod žiadal ZVÄZARM švagor D. M..

26. Z výsluchu svedka D. P., ktorý bol pracovník stavebného úradu od 1962 do 1990, súd zistil, že bola

taká zásada s pamiatkovým úradom, že zásobovanie by sa malo riešiť zo J. K.. Z U. K. bolo dohodnuté,
že mohla byť garáž vo dvore postavená. Určite bolo stavebné konanie ku garáži s prístupom zo J. K..
Dotknuté subjekty dávali určite stanovisko k výstavbe garáže. Keď sa stavala budova ZVÄZARMU, mal
sa určite zachovať prechod ku garáži, pričom bez súhlasu investora by sa tak nemohlo udiať. Prístup ku
garáži mal byť zabezpečený cez budovu ZVÄZARMU. Ako vedúci odboru stavebné konanie predmetnej

garáže robiť nemohol, zodpovedal však zaň. Stavebné konanie ku garáži prebiehalo v 60. alebo 70.
rokoch. V čase povolenia stavby bol koncipovaný prechod cez ZVÄZARM.

27. Z výsluchu svedka E. P.Š. súd zistil, že budovu a pozemok, o ktorý sa jedná pozná, pretože tam
pracoval 30 rokov, bol predsedom Okresného výboru ZVÄZARM-u,. Pokiaľ ide o pána M. požiadal ich asi

v 70. rokoch o písomné povolenie na prechod, ktoré mu bolo udelené. Pokiaľ ide o pána P. ten prišiel za
nimi po revolúcii, keď kúpil pozemky. S ohľadom na to, že pán P. im umožnil prechod z U. K. pešo, jemu
bolo umožnené prechádzať cez pozemok ZVÄZARM-u. Mali ústnu dohodu o tom, že môžu prechádzať
cez tento pozemok. V tom čase išlo štátny pozemok. Tolerovali prechod cez tento pozemok. Pokiaľ ide o
udeleniesúhlasuvovzťahukprechoduuvádza,žepokiaľideopánaM.zdásamu,žesúhlasboludelený

písomne, pretože išlo o štátny pozemok, čiže schvaľoval to ústredný výbor, pokiaľ ide o pána P., to si
nepamätá. Predtým, ako bola postavená budova Allianzu, mal pán M. postavenú aj garáž a prechádzal
k nej cez pozemok ZVÄZARM-u, ktorý bol následne predaný poisťovni Allianz, tzn. že chodilo sa cez
pozemok ZVÄZARM-u, a až potom, čo došlo k predaji časti pozemku ZVÄZARM-u poisťovni Allianz,zmenila sa trasa prechodu z opačnej strany. Budova Slovenskej poisťovne bola postavená v roku 1973,
bol pri kolaudácii. Okresný výbor nemal právnu subjektivitu.

28. Z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného dňa 23.08.2016, bez overenia, je zrejmé, že mal
byť podkladom pre zriadenie vecného bremena na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemky
na parc. č. P. B. XXX/X I. XXX vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka pozemku parc. č. XXX a
pre zriadenie vecného bremena na priznanie práva prechodu a prejazdu cez pozemky na parc. č. P. B.
XXX/X vo vyznačenom rozsahu v prospech vlastníka pozemku parc. č. XXX.

29. Z geometrického plánu č. XX/XXXX vyhotoveného dňa 15.4.2019, úradne overeného dňa 24.4.2019
Okresným úradom Prešov, katastrálnym odborom pod číslom G.-XXX/XX, vyplýva, že došlo k zániku
pôvodnej parcely č. XXX, ktorá bola rozdelená na tri nové parcely a to parcelu č. XXX/X o výmere 127
m2 zastavaná plocha, parcelu č. XXX/X o výmere 17 m2 zastavaná plocha a parcelu č. XXX/X o
výmere 172 m2 zastavaná plocha, pričom na parcele č. XXX/X sa nachádza samostatne stojaca garáž

so súpisným č. XXXXX.

30. Z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 17.04.2019 vyplýva, že na základe návrhu E. M. na vydanie
kolaudačného rozhodnutia pre stavbu „garáž“, pre ktorú bolo vydané stavebné povolenie MNV - odbor
výstavby a vodného hospodárstva Prešov pod č. R. XXXX/XX-A. dňa 01.04.1973, Mesto Prešov ako

príslušný stavebný úrad povolilo užívanie stavby „garáž“ na ul. U. R. H. umiestnenej na pozemku parc.
č. P.-B. XXX/X k. ú. H..

31. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

32. Podľa § 135a ods. 1 - 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od
01.04.1983 do 30.06.1988 (ďalej len „OZ v znení novely č. 131/1982 Zb.“) vlastníkom veci, ktorá môže
byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1)
hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je ustanovené inak, nadobudne
občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 132a ods. 2). Ak ide o pozemok alebo jeho časť,

ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť
právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo k jeho časti štát; občan
nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v §
200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa § 200 a ak podľa územného
plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania viac častí tohto pozemku,

má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako k samostatnému pozemku
dohodouzriadiprávoosobnéhoužívania.Taktovšaknemôženadobudnúťveczmajetkuvsocialistickom
vlastníctve alebo vec, ku ktorej má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov.
Takto nemožno nadobudnúť ani právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému
má socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Do doby podľa odsekov 1 a

2 si občan môže započítať dobu, po ktorú jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe alebo
nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

33. Podľa § 135b ods. 1 OZ v znení novely č. 131/1982 Zb. vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnejveciatoho,komupatríprávoosobnéhoužívaniapozemku,vprospechniekohoinéhotak,že

sú povinní niečo trpieť, niečo konať alebo niečoho sa zdržať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám
sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo s osobným užívaním určitého pozemku, alebo
patria určitej osobe.

34. Podľa § 135c ods. 1 OZ v znení novely č. 131/1982 Zb. vecné bremená vznikajú zo zákona,

rozhodnutím oprávneného orgánu, písomnou zmluvou a na základe závetu; právo zodpovedajúce
vecnému bremenu možno nadobudnúť aj výkonom práva (§ 135a). Na účinnosť zmluvy, z ktorej sa
nadobúdajú práva zodpovedajúce vecným bremenám, je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom.

35. Podľa § 135b ods. 2, 3, 7 OZ v znení novely č. 131/1982 Zb. zmluvou môže zriadiť vecné

bremeno vlastník nehnuteľnosti, ten, komu patrí právo osobného užívania pozemku a socialistická
organizácia, ktorá má právo užívania podľa osobitných predpisov. Ten, komu patrí právo osobného
užívania pozemku, môže vecné bremeno zriadiť len so súhlasom vlastníka pozemku. Vecné bremenáprechádzajúsvlastníctvomvecialebosprávomosobnéhoužívaniapozemkunanadobúdateľa.Akprávo
zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskoršie jej smrťou.

36. Podľa § 868 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.1992 (v znení
novely Občianskeho zákonníka realizovanej zákonom č. 509/1991 Zb., ďalej len „OZ“), pokiaľ ďalej nie
je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom
1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.

37. Podľa § 129 ods. 1, 2 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

38. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

39. Podľa § 151n ods. 1 OZ vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným
bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

40. Podľa § 151o ods. 1 OZ vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným
bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

41. Podľa § 134 ods. 1, ods. 3 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

42. Vo všeobecnosti je možné vecné bremeno charakterizovať ako vecné právo, ktoré obmedzuje
vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať
alebo niečo konať (pati, facere, non facere). Vyznačuje sa teda tým, že spočíva v obmedzení vlastníka
nehnuteľnosti buď na prospešnejšie využívanie nehnuteľnosti iného konkrétneho vlastníka, alebo na
prospechurčitejfyzickejaleboprávnickejosoby,totoobmedzeniejespätésozaťaženounehnuteľnosťou

(obmedzenie vlastníka) v prospech panujúcej nehnuteľnosti. Práva zodpovedajúce vecným bremenám
sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe (§ 151n a
nasledujúce Občianskeho zákonníka).

43. Právnym dôvodom vzniku vecného bremena môže byť, rovnako ako u vlastníckeho práva zmluva,

dedenie, rozhodnutie príslušného orgánu, zákon a vydržanie. Oprávnenie zodpovedajúce vecnému
bremenu teda možno nadobudnúť aj vydržaním. Predpokladom tohto spôsobu nadobudnutia je
nepretržitý výkon práva po dobu najmenej desať rokov, ak sú splnené aj ostatné podmienky podobné
vydržaniu vlastníckeho práva, uvedené v § 134 Občianskeho zákonníka. Vylúčené je vydržanie práva
zodpovedajúcemu vecnému bremenu k nehnuteľnostiam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu

alebo vo vlastníctve zákonom určených právnických osôb (§ 125 Občianskeho zákonníka).

44. Aj keď právna úprava vydržania je súčasťou právneho poriadku a spolu s ním podlieha zmenám
zodpovedajúcim stupňu vývoja spoločnosti, možno vo všeobecnosti konštatovať, že vydržanie je
osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva a platí to aj pre vecné bremená. V prípade splnenia zákonom

určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho
orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vecné bremeno vydržaním, musia byť splnené zároveň
tieto zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom vecného bremena
po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav
užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania.

45. Držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s nimi ako
so svojimi v dobrej viere, že držiteľovi veci alebo vykonávanie práva tieto patria. Tak, ako je pri vydržaní
vlastníckeho práva predpokladom dobrej viery oprávneného držiteľa veci jeho presvedčenie, že muvec patrí ako vlastníkovi, tak pri vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je predpokladom
dobrej viery oprávneného držiteľa tohto práva jeho presvedčenie, že oprávnene (a po stanovenú
dobu) vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Toto presvedčenie musí byť podložené

konkrétnymi skutočnosťami, ktoré ho k tomu oprávňujú. Oprávnený držiteľ práva zodpovedajúcemu
vecnému bremenu musí byť „so zreteľom na všetky okolnosti“ v dobrej viere, že ním vykonávané právo k
cudzej veci mu patrí z dôvodu, že mu vzniklo alebo na neho prešlo. Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere
alebonieje,trebavždyhodnotiťobjektívne,tedaniezosubjektívnehohľadiska(osobnéhopresvedčenia)
subjektu tvrdiaceho vydržanie. Vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno

vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal alebo nemohol mať
po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu takéto právo patrí. (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 271/2007, sp. zn. 5Cdo 49/2010)

46. Je nepochybné, že pre vydržanie sa vyžaduje splnenie podmienky dobromyseľnej držby, pričom na
jej preukázanie je potrebné preukázať nadobúdací titul k predmetnej nehnuteľnosti, a to aj neperfektný.

Existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého žalobca môže so zreteľom na všetky okolnosti objektívne
vyvodzovať a byť v dobrej viere, že mu patrí právo k cudzej veci (v danom spore právo prechodu a
prejazdu cez pozemok parc. č. XXX/X v k. ú. H. patriaci žalovanému) je totiž nevyhnutnou podmienkou
nadobudnutia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka. (viď rozhodnutie
NSSR sp. zn. 4Cdo 287/2006 a sp. zn. 5Cdo 234/2009)

47. Nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia vecného bremena v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho
zákonníka je existencia právneho dôvodu (titulu), z ktorého subjekt tvrdiaci vydržanie so zreteľom na
všetky okolnosti môže objektívne vyvodzovať a byť v dobrej viere, že v určitom právnom vzťahu jemu
patrí právo k cudzej veci spôsobilé byť obsahom vecného bremena a niekto iný je povinný strpieť výkon

tohto práva (viď rozhodnutie NSSR sp. zn. 4Cdo 287/2006 a sp. zn. 5Cdo 234/2009). Sama skutočnosť,
že niekto koná spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
(prechod, prejazd cez cudzí pozemok), ešte neznamená, že je oprávneným držiteľom tohto vecného
práva.

48. Podľa názoru súdu vykonaným dokazovaním zistený skutkový stav neopodstatňuje záver, že
žalobcovia v 1. až 6. rade vydržali právo vecného bremena prechodu a prejazdu cez sporný pozemok.

49. Pokiaľ ide o žalobcov v 1. a 2. rade, tí v konaní tvrdili, že dobrú vieru odvodzujú od obsahu kúpnej
zmluvy z roku 1997 a faktického stavu vzájomného užívania parciel. Poukázali na to, že právo prechodu

vykonávali tiež na základe dobrých vzťahov a vzájomnosti, pričom sa podieľali aj na financovaní vstupnej
brány, ktorá je osadená na budove žalovaného. Vydržaciu dobu odvodzovali od uzavretia kúpnej zmluvy
k parcele č. XXX zo dňa 26.08.1997 (č.l. 118).

50. Vo vzťahu k odvodzovaniu dobromyseľnosti od kúpnej zmluvy z 26.08.1997 je potrebné poukázať

na skutočnosť, že v článku VI. predmetnej kúpnej zmluvy, ktorou žalobcovia v 1. a 2. rade kúpili do
svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov parcelu CKN č. XXX vedenú na LV č. XXXX k. ú. H. od
predávajúceho Slovenská republika - Okresný úrad Prešov, vyplýva, že predávajúci predáva predmetnú
nehnuteľnosť s vecným bremenom podľa § 151n) a nasledujúcich OZ, t.j. právo prechodu cez parcelu P.
XXX v prospech vlastníka k parcely P. Č.. XXX v jazdnom pruhu o šírke 3 m pre zásobovanie domácnosti

a vjazd osobným vozidlom na pozemok. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa však podanou žalobou domáhajú
určenia vecného bremena nie k parcele P. B. Č.. XXX, ale k parcele P. B. Č.. XXX/X. Je preto zrejmé,
že z predloženého dôkazu nevyplýva žiadne oprávnenie žalobcov 1. a 2. rade k užívaniu parcely P.
B. Č.. XXX/X.

51. Naviac v súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať i na to, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti
uspokojí iba s ústnym oznámením prevodcu, že s vlastníctvom nehnuteľnosti je spojené právo
zodpovedajúce vecnému bremenu, resp. že takéto právo sa vykonáva, pričom táto okolnosť nie je
uvedená v zmluve o prevode nehnuteľnosti a nadobúdateľ sa o existencii takéhoto práva nepresvedčí,
nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu toto právo prislúcha, lebo pri

normálnej opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, by si existenciu tohto práva, prípadne
právneho titulu, ktorý mal za následok jeho vznik, overil. (porovnaj 2Cdon 431/96)52. Žalobca v 1. rade tvrdil, že možnosť prechodu cez pozemok žalovaného si overil u pána P. - predsedu
Okresného výboru Zväzarmu (vlastníkom parcely č. XXX/X bol pôvodne od roku 1971 do roku 1991
Československý štát - Okresný výbor Zväzarmu SSR v Prešove, od roku 1991 do roku 1999 bolo

vlastníkom Okresné združenie technických a športových činnosti regiónov Prešov /právny nástupca
Zväzarmu/, pozn. súdu). Svedok P. pri svojom výsluchu potvrdil, že žalobca v 1. rade prišiel za ním
po revolúcii, keď kúpil pozemky, pričom uviedol, že mali ústnu dohodu o tom, že môžu prechádzať
cez tento štátny pozemok, ktorý spravoval Zväzarm. Umožnené prechádzať cez tento pozemok malo
byť žalobcovi v 1. rade s ohľadom na to, že žalobca v 1. rade im umožnil prechod z U. K. pešo. So

zreteľom na tieto okolnosti preto tolerovali jeho prechod. Zo zistených skutočností podľa názoru súdu
vyplýva, že nešlo o dohodu o vecnom bremene, ale skôr o výprosu, resp. trpenie takéhoto prechodu.
Uvedené potvrdzuje i čestné vyhlásenie O.. M. A. zo dňa 07.11.2016, ktorý bol vlastníkom parcely
č. XXX/X v období od 14.12.2005 do 25.01.2008. Cez cudzí pozemok je totiž možné prechádzať na
základe rôznych právnych dôvodov; okrem vecného práva môže ísť napríklad o záväzkový vzťah,
môže ísť o výprosu (vlastník pozemku prechádzanie iných osôb cez pozemok trpí, bez toho, aby

k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo), alebo môže ísť o užívanie cudzieho pozemku ako
účelovej komunikácie. Skutočnosť, že sa niekto chová spôsobom, ktorý naplňuje možný obsah práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu (napr. prechádza cez cudzí pozemok) ešte neznamená, že je
držiteľom vecného práva. Predpokladom držby a vydržania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
je oprávnená držba tohto práva; držiteľ musí byť teda so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere,

že vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo
595/2001 ).

53. Súd naviac v tomto smere poukazuje tiež na rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 721/2002 , podľa ktorého, ak sa niekto uchopí držby vecného práva nehnuteľnosti na

základe ústnej zmluvy, nemôže byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam dobromyseľný, že je vlastníkom
veci, a to ani v prípade ak je presvedčený, že takáto zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti
postačuje. Držba vecného práva k nehnuteľnosti, ktorá sa opiera o takúto zmluvu, nemôže viesť k
vydržaniu. Ak totiž niekto hodlá činiť právny úkon, podľa ktorého má byť zaviazaný nielen on sám, ale
všetci jeho nasledujúci vlastníci a užívatelia nehnuteľnosti, musí si byť pri zachovaní obvyklej opatrnosti

vedomý toho, že takéto následky ústna dohoda nemôže mať. V zmysle uvedeného by obdobne ako pri
vydržaní vlastníckeho práva aj pri vydržaní práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu bolo potrebné
uchopiť sa držby tohto práva v predmetnom období len na základe písomnej zmluvy. V opačnom prípade
by išlo o neospravedlniteľný právny omyl. Žalobcovia v 1. a 2. rade pri zachovaní obvyklej opatrnosti
museli vedieť, že vecné práva k nehnuteľnostiam nie je možné zriaďovať ústne.

54. Napokon, za podstatnú v danej veci súd považuje skutočnosť, že nemohlo dôjsť k vydržaniu
práva vecného bremena aj s ohľadom na preukázanú skutočnosť, že takto tvrdené právo malo patriť
nielen žalobcom v 1. a 2. rade a údajne aj ich právnym predchodcom (vo vzťahu k tejto skutočnosti
však nepredložili žiaden dôkaz), ale aj majiteľom okolitých prevádzok (č.l. 113). O nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu výkonom práva (vydržaním) nemôže ísť vtedy, keď ten, kto právo
vykonáva, sa domnieva, že mu takéto právo vzniklo na základe toho, že pozemok, ku ktorému takéto
právo vykonáva a ktorý je vlastníctvom fyzickej osoby, slúži k chôdzi a jazde tiež iným osobám (obdobne
Rozsudok Krajského súdu v Českých Budejoviciach zo dňa 4.12.1990 sp. zn. 6 Co 1358/90 publikovaný v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk R 37/1992).

55. Ak sa niekto ujme držby vecného práva k nehnuteľnosti bez nadobúdacieho titulu, nemôže byť
so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je oprávneným držiteľom. O tom, že žalobcovia
v 1. a 2. rade neboli dobromyseľní, a teda neboli oprávnenými držiteľmi pre nadobudnutie vecného
bremena vydržaním, svedčí skutočnosť, že žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázali súdu

nadobúdací titul. Sama skutočnosť, že žalobcovia v 1. a 2. rade konajú spôsobom, ktorý naplňuje
možný obsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu (prechod a prejazd cez pozemok patriaci
žalovanému), ešte neznamená, že sú oprávnenými držiteľmi tohto vecného práva. Subjektívne pocity
žalobcov v 1. a 2. rade nemôžu byť sám osobe podkladom pre vydržanie.

56. Vyššie uvedené obdobne platí, aj pokiaľ ide o žalobcov v 3. až 6. rade. Tí v žalobe tvrdili, že majú
na parcele P. B. Č.. XXX postavenú garáž, ku ktorej od začiatku 70. rokoch 20. storočia oni aj ich právni
predchodcovia prechádzali svojimi motorovými vozidlami cez parcelu P. B. Č.. XXX/X a prejazd v budove
žalovaného a tiež cez parcelu P. B. Č.. XXX patriacu v súčasnosti žalobcom v 1. a 2. rade. Malo ísť orešpektovaný, pokojný stav. Na podporu svojho tvrdenia predložili vyjadrenie Zväzarmu z 21.12.1977
adresované D. M. (právnemu predchodcovi žalobcov 3. až 6. rade) vo veci povolenia prechodu cez
pozemok.

57. Zo strany súdu bolo preto potrebné posúdiť, či mohli byť títo žalobcovia a ich právni predchodcovia
so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že touto odpoveďou na žiadosť pána D. M. bolo
založené právo zodpovedajúce vecnému bremenu in rem, a teda či mohli byť v ospravedlniteľnom
právnom omyle o právnych dôsledkoch tohto vyjadrenia.

58. V súvislosti s tým súd poukazuje v prvom rade na to, že sa v tomto vyjadrení vôbec nehovorí o
vecnom bremene a je formulované výhradne ako dočasné povolenie pre osobu D. M.Č. na prechod s
jeho motorovým vozidlom do jeho garáže cez neidentifikovaný pozemok Zväzarmu. Tiež je potrebné
vziať na zreteľ aj tú okolnosť, že v dobe, keď toto vyjadrenie bolo vydané, neumožňoval zákon vznik
vecného bremena ani jednostranným vyhlásením vlastníka zaťaženej veci, ani zmluvou. Podľa názoru

súdu nie je preto možné z uvedeného vyvodiť záver, že by sa jednalo o právny titul (hoci aj domnelý) pre
vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu in rem spojeného s vlastníctvom parcely č. XXX.
Záver súdu pritom potvrdzuje aj výpoveď svedka P., ktorý potvrdil, že v 70. rokoch bolo osobe pána M.
na základe jeho žiadosti udelené písomné povolenie na prechod.

59. Zo samotnej skutočnosti, že takéto potvrdenie bolo vydané a že žalobcovia v 3.až 6. rade, ako
aj ich právni predchodcovia na základe neho prejazd cez parcelu č. XXX/X ako jediný možný užívali,
nemožno prijať záver, že boli oprávnení držitelia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Naviac
nebola splnená ani základná podmienka pre zmluvný vznik vecného bremena po nadobudnutí účinnosti
novely Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. registrácia vzniku zmluvy štátnym notárstvom. (viď

rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 929/2001)

60. Ako už súd vyššie uviedol, cez cudzí pozemok je možné prechádzať na základe rôznych právnych
dôvodov; okrem vecného práva môže ísť napríklad o záväzkový vzťah, môže ísť o výprosu, alebo môže
ísť o užívanie cudzieho pozemku ako účelovej komunikácie. V danom prípade je súd toho názoru, že

vlastník povinnej parcely prechádzanie žalobcov v 3.až 6. rade, ako aj ich právnych predchodcov trpel
bez toho, aby k tomuto prechádzaniu vzniklo nejaké právo (išlo o tzv. výprosu). Iné dôvody, ktoré by
nasvedčovali oprávnenosti držby, preukázané neboli. Preto pokiaľ žalobcovia opierali svoju držbu o
stavebné povolenie ku garáži a o uvedené jednostranné vyjadrenie Zväzarmu, nemohli byť so zreteľom
na všetky okolnosti v dobrej viere, že im svedčí titul pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu.

61. V súvislosti s uvedeným je naviac potrebné upriamiť pozornosť aj na tú skutočnosť, že vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že ku garáži postavenej v 1974 sa prechádzalo po pozemku Zväzarmu
z pohľadu zo J. K. z ľavej strany (aj v roku 1977) a potom, po predaji časti tohto pozemku poisťovni

Allianz, ktorá tam začala stavať svoju budova v 1984, sa zmenila trasa prejazdu ku garáži z opačnej
strany - teda z pohľadu zo J. K. sprava, tak ako je to znázornené na geometrickom pláce č. XXX/XXXX.
Aj z týchto okolností je možné prijať záver, že žalobcovia v 3. až 6. rade (ako ani ich právny predchodca)
nemohli byť so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že im vzniklo právo zodpovedajúce
vecnému bremenu cez časť pozemku zakreslenú v žalobcami predloženom geometrickom pláne.

62. Ďalej je tiež potrebné poukázať na to, že z obsahu spisového materiálu a listinných dôkazov v ňom
doložených vyplýva, že v danom období (od 1974 do 1991) bol vlastníkom parcely č. XXX/X v k. ú.
H. Československý štát (č.l. 61, 65 spisu). Od 01.01.1951 do 31.12.1991 pritom platila právna úprava,
podľaktorejnehnuteľnosti(pozemky),ktorésúpredmetomtohtokonania,bolipredmetomsocialistického

vlastníctva (§ 102 zák. č. 140/1950 Zb. ,
§ 8 ods. 2 zák. č. 109/1964 Zb. a § 6
ods. 1 zák. č. 88/1988 Zb. ). Vychádzajúc z
obsahu ustanovenia § 135a ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, preto nebolo možné v čase uvádzanom žalobcami v 3. až 6.

rade nadobudnúť vlastníctvo vydržaním k veci, ktorá tvorila predmet socialistického vlastníctva, alebo ku
ktorej veci mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. Minimálne preto do
31.12.1991 (novela Občianskeho zákonníka realizovaná zákonom č. 509/1991 Zb., účinná od 1.1.1992) právo zodpovedajúce vecnému bremenunebolo spôsobilé byť predmetom vydržania. Z uvedeného možno vyvodiť, že aj preto nemohli byť právni
predchodcovia týchto žalobcov, ktorí predmetné pozemky užívali za účelom práva prejazdu ku garáži,
dobromyseľní v tom, že im uvedené právo patrí. S prihliadnutím na vyššie zaujatý právny záver by

preto nebolo možné v prospech žalobcov v 3. až 6. rade započítať ani vydržaciu dobu ich právnych
predchodcov (od roku 1977 do roku 1992).

63. Po roku 1992 tak žalobcovia v 3. až 6. rade naviac nemohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí
predmetné právo prechodu, resp. prejazdu, keďže túto skutočnosť v danom období ani nepreukazovali.

Poukazovali len na to, že iba pokračovali v jeho výkone resp. vo výkone po ich právnych predchodcoch
(ktoré však v konaní nebolo preukázané ako existujúce). V zmysle zásady hospodárnosti konania preto
súd nezisťoval splnenie ďalších podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

64. So zreteľom na tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že žalobcovia nesplnili podmienky na
vydržanieprávazodpovedajúcehovecnémubremenu,pretoženebolioprávnenýmidržiteľmitohtopráva,

v dôsledku čoho žalobu zamietol.

65. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola i tá skutočnosť, že v priebehu konania došlo k
rozdeleniu oprávnenej parcely č. XXX patriacu žalobcom v 3. až 6. rade na parcelu č. XXX/X, XXX/X
I. XXX/X, pričom na túto skutočnosť žalobcovia nereagovali návrhom na zmenu žalobného petitu a ani

predložením geometrického plánu na vyznačenie práva prechodu, ktorý by korešpondoval s aktuálnym
stavom dotknutých nehnuteľností.

66. Pokiaľ ide o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vo vzťahu medzi žalobcami v 3. až
6.radeažalobcamiv1.a2.rade,súdpoukazujenato,žepodstatousporovéhocivilnéhoprocesujespor

medzi stranami (žalobca a žalovaný), pričom strany v spore majú voči sebe navzájom kontradiktórne
postavenie, sú si navzájom protistrany. Ich záujem na výsledku je teda rozdielny. V danom prípade je
všakzrejmé,ževšetkytietoosobyvystupovalinastranežalobcovavkonanínetvrdiliprotichodnýzáujem
na jeho výsledku. S ohľadom na uvedený charakter sporového konania nevidel súd dôvod zaoberať sa
takto formulovanou žalobou.

67. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

68. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

69. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľa§262ods.1CSPa§255ods.1CSP.Žalovaný

bol úspešný v celom rozsahu, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1 až
6. rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku. Súd nezistil dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Vo vzťahu k tomu,
že žalobcovia v 1. a 2. rade pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania žiadali prihliadnuť na tom,
že sa podieľali na financovaní vstupnej brány, ktorá je osadená na budove žalovaného, súd uvádza,

že táto okolnosť nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania
žalovanému.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Prešov písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľrozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.