Rozsudok Judgement was issued on Monday, February 5, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117209473
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117209473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci žalobcu: S. E., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Ž. XXX, v konaní právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom so
sídlom v Sabinove, Ružová 10, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné námestie 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody 13 444,86 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. žalobu zamieta,

II. priznáva žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % vo výške, ktorá
bude presne špecifikovaná osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03.04.2017 žiadal súd, aby zaviazal

žalovaného na úhradu nemajetkovej ujmy vo výške 9 000 Eur z titulu, že výkonom väzby došlo k
neprimeraného zásahu do jeho občianskej a ľudskej dôstojnosti, v značnom rozsahu bola znížená jeho
česť, povesť, dobré meno a postavenie a taktiež mu bola spôsobená nenapraviteľná ujma v osobnej
sfére,rodinnomapracovnomprostredí.Zároveňžiadalsumu2700Eurakostratunazárobkuzaobdobie
trvania väzby, pričom vychádzal z počtu pracovných dní strávených vo väzbe (274), ktoré vynásobil
minimálnou hodinovou mzdou zamestnanca za príslušné obdobie. Taktiež žiadal sumu 1 744,86 Eur z
titulu finančného plnenia, ktoré zaplatil za právne zastúpenie v trestnom konaní. Náhradu nemajetkovej

ujmy si uplatňoval podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. Svoj nárok odôvodňoval tým, že bol
trestne stíhaný vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 6T 13/2010. Uznesením sudcu tunajšieho
súdu pre prípravné konanie 0Tp 72/2010 zo dňa 25.06.2010 bol žalobca z dôvodov uvedených v
§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby, pričom väzba začala plynúť 23.06.2010 a
trvala do 24.03.2011, kedy bol na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove 1Tos 16/2011-341
zo dňa 24.03.2011 z väzby prepustený. Okresný súd v Prešove rozsudkom 6T 13/2010 zo dňa
23.01.2013 žalobcu spod obžaloby oslobodil. Krajský súd uznesením 2To 17/2013 zo dňa 03.10.2013

zamietol odvolanie okresného prokurátora a potvrdil rozsudok Okresného súdu. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 03.10.2013.

2. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení predložil: Faktúru číslo SB 2016001, ktorou mu bola JUDr.
Jozefom Karabašom - advokátom fakturovaná suma 1 744,86 Eur ako trovy obhajoby. K tejto faktúre
bolo pripojené vyčíslenie náhrady trov konania, pričom je zrejmé, že ide o vyčíslenie trov obhajoby za
obdobie od 07.04.2011 do 14.10.2011. Žalobca ďalej na pojednávaní predložil kópiu výpisu z účtu JUDr.

Jozefa Karabaša zo dňa 05.02.2018, pričom v tento deň mu z titulu vyššie uvedenej faktúry bola na tento
účet poukázaná suma 500 Eur. Mimo tejto sumy 500 Eur už ďalšia úhrada uskutočnená nebola, ale už
samotným vystavením faktúry má žalobca za to, že bolo zasiahnuté do jeho majetkovej sféry. Žalobca
súdu predložil rozhodnutia v trestnej veci 6T 13/2010.3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že štát zodpovedá za škodu podľa zákona č. 514/2003
Z. z. za súčasného splnenia zákonných podmienok, ktorými sú existencia zákonného titulu, existencia

škody a príčinná súvislosť medzi škodou a zákonným titulom. Tieto podmienky musia byť bezpečne
preukázané. Žalovaný uviedol, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre priznanie nároku na náhradu
škody. Žalobca svoj nárok odvíja od rozhodnutia o väzbe 0Tp 72/2010 zo dňa 25.06.2010, pričom z
dôvodu, že neskôr bol oslobodený, považuje vykonanú väzbu za nedôvodnú a nezákonnú. Žalovaný
považoval rozhodnutie o vzatí do väzby za zákonné, pričom poukázal na skutkové okolnosti vzatia do

väzby a skutočnosť, že v čase brania do väzby aj podľa súdu existovali zákonné dôvody na väzbu.
Poukázal na to, že žalobca bol podozrivý zo zločinu sexuálneho zneužívania a sexuálneho násilia voči
svojej dcére, a teda jeho vyňatie z jej blízkosti bolo vzhľadom na v danom čase vykonané dokazovanie
dôvodné. Žalovaný poukázal tak na nemennú výpoveď poškodenej, výpoveď učiteľky, ako aj vykonané
znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria.

4. Čo sa týka existencie škody a príčinnej súvislosti, žalovaný uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k vzniku samotnej škody a rozsahu náhrady. Čo sa týka nemajetkovej ujmy,
jej priznanie predpokladá značnú mieru zásahu do osobnosti fyzickej osoby. Nemajetkovú ujmu
súd určuje vlastnou úvahou, ale tento postup podlieha hodnoteniu. Základom pre posúdenie výšky
nemajetkovej ujmy by malo byť zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahu na určitom

kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu. Tu je tiež potrebné dôsledne
vziať v úvahu okrem iného tiež vplyv ostatných satisfakčných prostriedkov, ktoré by mohli byť v danej
veci použité na zmiernenie následkov zásahu do osobnosti sféry žalobcu. Priznanie peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy potom prichádza do úvahy až v momente nedostatočnosti iných foriem možného
zadosťučinenia a nápravy spôsobenej ujmy. Podľa žalovaného žalobca nijako nepreukázal zdravotné

problémy spojené s pobytom vo väzbe. Poukázal tiež na § 17 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa
ktorého výška náhrady nemajetkovej ujmy nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu, pričom týmto predpisom je zákon
č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších
predpisov. Podľa § 6 tohto zákona, celková suma odškodnenia nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok

minimálnej mzdy. Pokiaľ v roku 2010 bola minimálna mzda vo výške 307,70 Eur a v roku 2011 vo výške
317 Eur, 50-násobok minimálnej mzdy by bol v roku 2010 vo výške 15 385 Eur a v roku 2011 vo výške
15 850 Eur. Pokiaľ by teda pri maximálnom trvaní väzby 48 mesiacov mohla byť maximálna náhrada za
túto väzbu poskytnutá v roku 2011 vo výške 15 850 Eur, potom by za 9 mesiacov, ktoré žalobca strávil vo
väzbe,moholdostaťmaximálne3000Eur.ŽalovanýtaktiežpoukázalnajudikatúruEurópskehosúdupre

ľudské práva, podľa ktorej sa výška požadovanej sumy taktiež javiť ako neprimeraná. Európsky súd pre
ľudské práva priznáva pri neporovnateľne závažnejších prípadoch nižšie sumy, než aké žiada žalobca.

5. Čo sa tejto majetkovej škody, žalovaný poukázal na to, že škoda musí byť preukázaná, pričom pod
škodou sa rozumie aj ušlý zisk, ktorý požaduje žalobca. Nepostačuje len pravdepodobnosť rozmnoženia

majetku, ale musí byť isté, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie
svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku škodnej udalosti. Žalovaný poukázal na to, že
žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že v čase vzatia do väzby bol v pracovnom alebo v obdobnom
pomere, za ktorý by mu náležala mzda, ktorú v dôsledku výkonu väzby nemohol poberať. Z uznesenia
Okresného súdu o väzbe je zrejmé, že žalobca bol v čase vzatia do väzby nezamestnaný. Len možnosť,

že ak by žalobca nebol vo väzbe, mohol v tom čase pracovať a poberať mzdu, nezodpovedá pojmovému
obsahu škody vo forme ušlého zisku.

6. Čo sa týka trov právneho zastúpenia, ktoré požadoval žalobca, žalovaný poukázal na to, že žalobca
nepreukázal úhradu týchto trov. Súd konštatuje, že až na poslednom pojednávaní bolo preukázané, že

prebehla čiastočná úhrada vo výške 500 Eur. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca za zákonný titul
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. označil rozhodnutie o väzbe a nie rozhodnutie o vznesení obvinenia. Z
vyčíslenej náhrady trov konania jednoznačne vyplýva, že nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje
za úkony, ktoré advokát realizoval až po prepustení žalobcu z väzby. Prvý úkon je datovaný na deň
07.04.2011. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že vyčíslenie trov konania nie je v príčinnej

súvislosti so zákonným titulom, ktorým je rozhodnutie o väzbe. Žalovaný poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu 5MCdo 1/2011.7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedka - syna žalobcu, oboznámením s
písomnými vyjadreniami žalobcu, oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu
škody zo dňa 07.03.2017, predloženými listinami žalobcu, oboznámením s obsahom spisu tunajšieho

súdu č. k. 6T 13/2010, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

8. Žalobca bol uznesením vyšetrovateľa OÚJP PZ Prešov č. ORP-604/1-OVK-PO-2010 zo dňa
24.06.2010 stíhaný pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorých sa

mal dopustiť tak, že
- v presne nezistený deň roku 2009 v rodinnom dome v Ž. Č.. XXX, okres S., svoju mal. dcéru S. E.,
nar. XX.XX.XXXX pod zámienkou, že dostal anonymný list o jej vzťahoch s chlapcami, ktorý jej ukázal,
sám napriek tomu, že povedala, že radšej pôjde na lekárske vyšetrenie, skontroloval, či je panna tak,
že jej prikázal, aby si sadla na posteľ a roztiahla nohy, pričom prst svojej ruky vložil do jej pošvy, čo
trvalo asi 5 minút,

- od presne nezisteného dňa v lete 2009 do 23.06.2010 v kuchyni a spálni rodinného domu č. XXX N. Ž.,
okres S., hrozbou násilia nútil svoju maloletú dcéru S. E., nar. XX.XX.XXXX pravidelne, niekedy aj trikrát
denne s ním vykonávať orálny styk tak, že u neho došlo k výronu ejakulátu, ktorý nútil dcéru prehltnúť,
pričom najmenej dvakrát jej za to dal peniaze, nútil ju, aby ho každé tri dni sexuálne uspokojila tak, že
položil svoj pohlavný úd medzi jej obnažené prsia, pričom jej opakoval, že z nej bude dobrá „kurvička“,

že mamu nemá, že je hlúpe neskúsené decko,
- dňa 23.6.2010 v ranných hodinách v rodinnom dome č. XXX N. Ž., okres S., svojej mal. dcére S. E.,
nar. XX.XX.XXXX jej v ranných hodinách predtým ako mala ísť do školy dôrazne povedal, že keď príde
domov z práce, tak ho má čakať na posteli okúpaná a či sa jej to páči, alebo nie, že si „to“ sám vezme, že
ju bude nakrúcať, ako masturbuje, že z nej bude raz dobrá „kurvička“, že ju na mieste „pojebe“, pričom

zo strachu pred týmto sa zdôverila v škole svojej učiteľke a uviedla, že radšej chce zomrieť, ako by sa
vrátila domov.

9. Uznesením sudcu tunajšieho súdu pre prípravné konanie č. k. 0Tp 72/2010 zo dňa 25.06.2010 bol
žalobca z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vzatý do väzby, pričom väzba

začalaplynúťdňa23.06.2010.Poukončenívyšetrovaniabolazaspomenutétrestnéčinydňa02.11.2010
Okresnou prokuratúrou podaná obžaloba na tunajší súd.

10. Väzba trvala do 24.03.2011, kedy bol žalobca na základe uznesenia Krajského súdu v Prešove č.
k. 1Tos 16/2011-341 zo dňa 24.03.2011 z väzby prepustený.

11. Po vykonaní dokazovania Okresný súd v Prešove rozsudkom 6T 13/2010 zo dňa 23.01.2013 žalobcu
spod obžaloby oslobodil. Krajský súd uznesením 2To 17/2013 zo dňa 03.10.2013 zamietol odvolanie
okresného prokurátora a rozsudok Okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
03.10.2013.

12. Dňa 09.09.2016 podal žalobca na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V tejto žiadosti si uplatnil náhradu v
celkovej výške 13 444,86 Eur, tak ako v tomto konaní.

13. Ministerstvo spravodlivosti v svojej odpovedi zo dňa 07.03.2017 konštatuje, že žiadosť žalobcu bola
predbežne prerokovaná, pričom jej nebolo vyhovené, pretože podľa názoru žalovaného je potrebné
naplnenieviacerýchpredpokladovzákona,pričomvprípadežalobcutomutaknebolo.Podľažalovaného
žalobca nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím o väzbe a tvrdenou škodou.

14. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že „v dedine o ňom idú reči, pomaly ako o vrahovi. Nevie, či sa
o ňom vedú reči vo vzťahu k oslobodzujúcemu rozsudku, alebo vo vzťahu k tomu, že dcéra klamala.
Pokiaľ sa pýta tety, táto mu uvádza, že sa o ňom hovorí, že niečo urobil dcére a ľudia zazerajú. Čo sa
týka kontaktov s ľuďmi v dedine, rozpráva sa so susedom. Má pocit, že ľudia stále zazerajú. Nechce
chodiť ani do obchodu, aby si ľudia o ňom poza chrbát niečo nehovorili. V dedine je odpísaný. Ľudia si o

ňom stále šuškajú, že bol v base a že to urobil, aj keď to neurobil. Preukázať to nevie, má taký dojem“.15. Žalobca tvrdil, že pred väzbou sa staral o brata a sestru, pričom sestra z dôvodu jeho neprítomnosti
musela isť do domova sociálnych služieb a brat mu narobil dlhy. Žiadne z týchto tvrdení žalobca nijako
nepreukázal.

16. Vo veci bol vypočutý aj svedok E. - syn žalobcu, ktorý uviedol, že „čo sa týka otca, po návrate z väzby
videl, že sa trápi, ale nepovedal to, keďže z jeho pohľadu by už neplnil tú úlohu ako rodič. Keď prišiel z
väzby, ako keby to už nebol on. Čo sa týka ľudí, nebol svedkom žiadneho incidentu, avšak ľudia nikdy
nepovedia pravdu do očí. Šepkali si. Vie to od najbližších kamarátov, ktorí mu to povedali. Otec teraz

chodí domov asi raz za mesiac. Aj kvôli tomu, že nechce chodiť v dedine von, si našiel prácu v Čechách.
Keď príde domov, volá ho, aby si išiel trošku sadnúť do baru alebo do pizzerie, ale nemá záujem.“

17. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), zákon upravuje zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

18. Podľa § 2 písm. a) citovaného zákona, na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb.

19. Podľa § 2 písm. b) citovaného zákona, orgán verejnej moci je
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

20. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe.

21. Podľa § 8 ods. 5 písm. b) citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o

väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby.

22. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak

23. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

24. Podľa § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

25. Podľa § 17 ods. 4 citovaného zákona, výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku
2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi
podľa osobitného predpisu.

26. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.27. Žalobca si svoj nárok uplatňoval z titulu rozhodnutia o väzbe v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) zákona
č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov.

28. V predmetnom konaní si žalobca uplatňoval náhradu škody za stratu na zárobku a náhradu škody
z titulu úhrady trov právneho zastúpenia a z titulu vzniku nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na charakter
konania, teda sporové konanie, bolo na žalobcovi, aby tvrdil, aká škoda mu vznikla, akým spôsobom
a aby tieto svoje tvrdenia náležite preukázal. Súd konštatuje, že žalobca síce vo vzťahu k vzniku

majetkovej škody tvrdil, že mu táto vznikla, tieto svoje tvrdenia však nepreukázal. Súd konštatuje, že
neuniesol dôkazné bremeno.

29. Čo sa týka náhrady škody, súd poukazuje na argumentáciu žalovaného, a teda že škodou sa chápe
ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť
v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočná škoda je

ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Ušlý zisk je ujma
vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k zväčšeniu
majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné v prípade, že by nedošlo ku škodnej udalosti,
odôvodnene očakávať s pohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

30. Žalobca vypočítal ušlý zisk, ako sám povedal, ako zisk, ktorý by dosiahol, ak by pracoval. Zároveň
však potvrdil to, čo uvádzal žalovaný, že v čase, kedy bol vzatý do väzby, bol nezamestnaný a žiadny
príjem, a to ani na úrovni minimálnej mzdy nemal. Taktiež nepreukázal to, že by mal sľúbenú prácu, a
teda že by takýto príjem mohol mať. Vo vzťahu k náhrade škody - ušlého zisku teda žalobca nepreukázal

základný predpoklad, teda že mu táto škoda vznikla. Žalobca nijako nepreukázal, že v prípade, ak by
nebolvzatýdoväzby,bytakýtopríjemmal.Súdtedažalobuvčastiozaplateniesumy2700Eurzamietol.

31. Žalobca si ďalej uplatňoval náhradu škody z titulu zaplatenia odmeny svojmu advokátovi za úkony
právnej pomoci. Ako bolo v konaní preukázané, právny zástupca žalobcu len vystavil faktúru, pričom

v čase podania žaloby suma zo strany žalobcu uhradená nebola. Až v deň posledného pojednávania
bola právnemu zástupcovi uhradená suma 500 Eur. Ak by tu teda bol dôvod uhradiť nejakú škodu
žalobcovi, bolo by to maximálne vo výške 500 Eur. V prevyšujúcej časti teda súd žalobu zamietol,
pretože len vystavením faktúry žiadna škoda v majetkovej sfére žalobcu nevznikla. Čo sa týka samotnej
sumy 500 Eur, súd poukazuje na to, že ani v tejto časti nie je dôvod žalobe vyhovieť, pretože tak ako

bolo uvedené vyššie, žalobca si uplatňuje náhradu škody z titulu rozhodnutia o väzbe. Žalobca bol
vo väzbe od 23.06.2010 do 24.03.2011. Samotná právna pomoc však podľa vyčíslenia náhrady trov
konania bola zo strany právneho zástupcu poskytovaná od 07.04.2011, teda v čase, kedy už žalobca
bol z väzby prepustený. V tomto prípade tu teda nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a rozhodnutím o väzbe. Z tohto dôvodu súd zamietol žalobu aj v tejto časti.

32. Najväčšia položku, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňoval, bola suma 9 000 Eur za nemajetkovú
ujmu, ktorá mu v tomto konaní vznikla. Súd konštatuje, že žalobca nielenže neuniesol dôkazné bremeno
a náležite nepreukázal, aká ujma mu vznikla, avšak neuniesol ani bremeno tvrdenia, keďže žalobca v
konaní ani riadne netvrdil, v čom mala spočívať ujma, ktorej náhrady vo forme peňazí sa domáhal. Jeho

tvrdenia a tvrdenia svedka - syna žalobcu, že po prepustení žalobcu z väzby sa život v obci, kde doteraz
žalobca žil, stal neznesiteľným a z tohto dôvodu odišiel pracovať do Českej republiky, že ich ľudia v obci
ohovárali, zazerali na nich, ostali len v rovine tvrdení, keďže tak žalobca, ako aj svedok uviedli, že nikdy
nijaké slovné útoky, vyhrážky, alebo incidenty zo strany spoluobčanov nezažili. Boli to len pocity žalobcu
a jeho syna, ktoré však nijako nepreukázali.

33. Paragraf 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. jasne uvádza, ako sa určuje výška nemajetkovej ujmy,
ak by tu predpoklady pre jej priznanie podľa odseku 2 tohto paragrafu existovali. Tak ako je konštatované
vyššie, žalobca ani riadne netvrdil, aké následky mu vznikli. Ak niečo tvrdil, žiadnym spôsobom to
nepreukázal. Tvrdenia žalobcu, že z dôvodu vzatia do väzby sa nemohol starať o svoju sestru, ktorá

bola umiestnená do domova sociálnych služieb, alebo že jeho brat, ktorý nadmerne požíva alkohol,
neplatil elektrinu v dome, kde býval žalobca, čím mu vznikol dlh, preukázané neboli. Len skutočnosť,
že žalobca bol vo väzbe, neznamená, že by mu mal súd priznať určitú sumu bez toho, aby žalobcaniečo preukazoval. Súd uvádza, že už samotné oslobodenie žalobcu spod obžaloby je dostatočným
zadosťučinením, a to vzhľadom na ujmu, akú preukázal žalobca.

34. Súd tiež poukazuje na to, že rozhodnutie o väzbe vydané v trestnom konaní, ktoré sa týkalo žalobcu,
nebolo vydané nezákonne, teda v rozpore so zákonom. Rozhodnutie o väzbe bolo vydané v súlade
s platným Trestným poriadkom, a to nielen na základe výpovede poškodenej, ale aj na základe iných
skutočností. Dôvodom, pre ktorý bol žalobca vzatý do väzby, bolo podozrenie zo spáchania závažných
zločinov voči svojej dcére, a teda potreba vyňať žalobcu z miesta bydliska maloletej. Po tom, čo bola

maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, zmenila miesto bydliska, dôvod väzby
odpadol a Krajský súd nahradil väzbu prijatím písomného sľubu. Krajský súd v uznesení, ktorým prijal
písomný sľub žalobcu, konštatuje, že doteraz zistené skutočnosti aj naďalej nasvedčujú tomu, že skutky,
pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie, boli spáchané, pričom je nepochybné, že majú znaky trestných
činovajetudôvodnépodozrenie,žeichspáchalobvinený,tedažalobca.Hocibolžalobcaspodobžaloby
oslobodený, nebolo to z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia, ale len aplikovaním zákonnej zásady v

rámci trestného práva, a to v pochybnostiach v prospech obžalovaného, teda že nebolo dostatočne
preukázané, že by žalobca spáchal trestný čin, z ktorého bol obžalovaný.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené teda súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

36. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), trovy konania sú všetky preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

39. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
40.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

41. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu priznal právo

na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods.

1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1
CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.