Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 27, 2020

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 4T/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9519100238
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Králik

ECLI: ECLI:SK:SSPK:2020:9519100238.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, JUDr. Igor Králik, v trestnej

veci proti I. G., obžalovanému pre prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu
základných práv a slobôd podľa § 422 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 27.
januára 2020 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný I. G., nar. XX.XX.XXXX v T. nad T., trvale bytom J. XXXX/XX, XXX XX T. nad T.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 17.05.2018 v čase okolo 15.30 h po skončení troch súdnych pojednávaní, na ktorých senát
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodoval o sťažnostiach prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry GP SR proti uzneseniam sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
ktorými rozhodol, že neberie do väzby obvinených z extrémistických trestných činov E. T., D. H.
a D. R., v priestoroch pred pojednávacou miestnosťou P-2 v budove Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, Župné námestie 13 v Bratislave - Starom meste, počas toho ako prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry GP SR poskytoval novinárom rozhovor, v ktorom sa vyjadroval k vyššie uvedeným súdnym

pojednávaniam a k dôvodnosti obvinení z extrémistických trestných činov vyššie uvedených osôb, za
prítomnosti viacerých novinárov ako aj ďalších osôb, ktoré sa v tom čase nachádzali na chodbe pred
pojednávacou miestnosťou P-2 a predtým sa aj zúčastnili jednotlivých pojednávaní, zvýšeným hlasom
vyslovil pozdrav „Na stráž!“, čím verejne a na mieste verejnosti prístupnom použitím pozdravu prejavil
sympatie k ideológii ľudáckeho režimu na Slovensku (1938-1945) a k Hlinkovej garde,

t e d a

verejne a na mieste verejnosti prístupnom, najmä použitím hesiel, prejavil sympatie k skupine, hnutiu
alebo ideológii, ktorá smeruje a v minulosti smerovala k potlačeniu základných práv a slobôd osôb a
ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú nenávisť,

t ý m s p á c h a l

prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 odsek

1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 422 ods. 1, s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 a s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona na
peňažný trest vo výmere p ä ť t i s í c Eur.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere š e s ť mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry GP SR podal dňa 10.10.2019 č. k. VII/2 Gv 156/18/1000-24
Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica obžalobu na obvineného I. G. pre prečin
prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 odsek 1
Trestného zákona.

Na hlavných pojednávaniach, ktoré sa konali v dňoch 11.12.2019 a 27.01.2020 súd vykonal dokazovanie

výsluchom obžalovaného, prečítaním výsluchov svedkov E.. S. E., L. P., C. P., D.. Q. U., C. T., E. U., S.
A., Q. H., S. S., D. R., D. H. a E. E., výsluchom znalcov E.. E. E., H.. a H.. E. A., H.., prehratím zvukových
záznamov televízií TA3, RTVS, TV JOJ a TV Markíza a prečítaním listinných dôkazov. Vykonaným
dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav.
Obžalovaný I. G. dňa 17.05.2018 v čase okolo 15.30 h po skončení troch súdnych pojednávaní, na

ktorých senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodoval o sťažnostiach prokurátora Úradu
špeciálnej prokuratúry GP SR proti uzneseniam sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného
trestného súdu, ktorými rozhodol, že neberie do väzby obvinených z extrémistických trestných činov
E. T., D. H. a D. R., v priestoroch pred pojednávacou miestnosťou P-2 v budove Najvyššieho súdu
SR, Župné námestie 13 v Bratislave, počas toho ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR

poskytoval novinárom rozhovor, v ktorom sa vyjadroval k vyššie uvedeným súdnym pojednávaniam
a k dôvodnosti obvinení z extrémistických trestných činov vyššie uvedených osôb, za prítomnosti
viacerých novinárov ako aj ďalších osôb, ktoré sa v tom čase nachádzali na chodbe pred pojednávacou
miestnosťou P-2 a predtým sa aj zúčastnili jednotlivých pojednávaní, zvýšeným hlasom vyslovil pozdrav
„Nastráž!“,čímverejneanamiesteverejnostiprístupnompoužitímpozdravuprejavilsympatiekideológii

ľudáckeho režimu na Slovensku (1938-1945) a k Hlinkovej garde.

Obžalovaný I. G. na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2019 (zv. 2 č.l. 266) vyhlásil, že je nevinný.
V rámci svojho výsluchu pred súdom vypovedať odoprel (zv. 2 č.l. 266-267). S poukazom na tento
postoj obžalovaného prokurátor a ani obhajca nenavrhli prečítať zápisnicu z výsluchu obžalovaného z

prípravného konania (zv. 1 čl. 33-37), pretože aj tam obžalovaný vypovedať odoprel.

Samosudca potom procesným stranám oznámil, že v zmysle korigovaného návrhu prokurátora z
obžaloby, kde navrhol všetkých svedkov na hlavnom pojednávaní vypočuť, v písomnom podaní zo
dňa 05.11.2019 (zv. 2 č.l. 263) navrhol výpovede týchto svedkov na hlavnom pojednávaní postupom

podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku iba prečítať. Túto skutočnosť samosudca oznámil obhajobe
prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Kupku s tým, že mu v kópií zaslal korigovaný návrh prokurátora zo
dňa 05.11.2019, ktorý obhajca obdržal 25.11.2019, ku ktorému sa vôbec nevyjadril. Z uvedeného dôvodu
potom samosudca na hlavnom pojednávaní konštatoval, že výpovede svedkov z prípravného konania
by mohol prečítať aj bez súhlasu obžalovaného v zmysle § 240 ods. 3 Trestného poriadku. Napriek tomu

sa opýtal obžalovaného a prokurátora, či teda budú súhlasiť s prečítaním výpovedí svedkov v zmysle §
263 ods. 1 Trestného poriadku, s čím obžalovaný a prokurátor súhlasili.

Následne postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku so súhlasom obžalovaného a prokurátora
boli prečítané výpovede všetkých svedkov: E.. S. E. zo dňa 24.04.2019, L. P. zo dňa 31.07.2019, C. P.

zo dňa 02.05.2019, D.. Q. U. zo dňa 02.05.2019, C. T. zo dňa 15.05.2019, E. U. zo dňa 17.07.2019, S.
A. zo dňa 18.07.2019, Q. H. zo dňa 01.08.2019, S. S. zo dňa 17.07.2019, D. R. zo dňa 30.04.2019, D.
H. zo dňa 31.07.2019 a E. E. zo dňa 16.08.2019.

Svedok E.. S. E. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 24.04.2019 (zv. 1 č.l. 44-46) dokazoval, že
niekedy v letných mesiacoch v roku 2018 bol ako redaktor televízie Markíza na Najvyššom súde SR v
Bratislave na pojednávaní s obvinenými z extrémistických trestných činov. Po skončení pojednávania
nahrával rozhovor s obvinenými a aj s prokurátorom, a práve počas rozhovoru s prokurátorom jeden zo
skupiny ľudí, ktorí sa tam prišli pozrieť ako verejnosť, pri odchode z miestnosti kde nahrávali rozhovor,

zakričal pozdrav Na stráž. Potom prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry prerušil rozhovor a vyzvaljustičnú stráž, aby zistila totožnosť toho muža. Potom rozhovor s prokurátorom pokračoval ďalej s tým,
že sa prokurátor vyjadril aj k tejto udalosti. Po skončení rozhovoru išiel prokurátor zisťovať od justičnej
stráže, či zistili, kto to zakričal, alebo či to nejakým spôsobom zaznamenali. Skončilo to vtedy bez

výsledku. Celú udalosť svedok s kameramanom zachytili v reportáži, ktorá sa odvysielala večer. Osobu,
ktorá mala zakričať slová Na stráž nevidel, ale iba počul a vydedukoval, že to mohla byť osoba z tej troj
alebo štvorčlennej skupiny osôb, ktorí vtedy vychádzali von. Počas nakrúcania rozhovoru iba periférne
registroval, že nejakí ľudia odchádzajú z miestnosti, pričom keď došlo k tomu pokriku, tak sa hneď otočil
na tú skupinu ľudí a vtedy pocitovo vyhodnotil, ktorý z nich to mohol byť. Vysvetlil to tak, že keď sú od

Vás ľudia na dva metre, tak to viete pocitovo vyhodnotiť, že ktorý to bol a od koho ten zvuk vychádzal.
Tým, že bol kúsok od neho, možno aj menej ako dva metre, tak vedel určiť, že kto z tej skupiny to bol.
Tú osobu videl aj potom, tá osoba zvykne chodiť na pojednávania, ktoré sa týkajú údajných extrémistov.
Osobne sa s touto osobou nepozná. Tú osobu popísal tak, že mala krátke vlasy, redšie, bol to nižší,
subtílnejší pán pri sebe s väčším bruchom a mohol mať okolo 40 rokov. Bola to tá osoba, ktorú opoznal
počas rekognície (zv. 1 č.l. 129-141). Išlo o obžalovaného I. G..

Svedok L. P. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 31.07.2019 (zv. 1 č.l. 85-88) dokazoval, že
v inkriminovanom čase stál asi 3 metre od pojednávacej miestnosti, „tam ako sú tie sedačky“. Medzi
ním a pojednávacou miestnosťou robili rozhovor novinári s prokurátorom. Na otázku, či počul vysloviť
slová Na stráž a videl osobu, ktorá mala tieto slová vysloviť uviedol, že tie slová počul. Osobu, ktorá

tie slová vyslovila videl od chrbta, keď odchádzala z chodby a zakričala Na stráž. Tú osobu dovtedy
vôbec neregistroval, lebo sa rozprávali a všimol si ju, až keď to zakričala. K opisu osoby uviedol, že to
bol muž vo veku okolo 40 rokov, mal kratšie tmavé vlasy, bol silnejšej postavy a oblečené mal rifle. Na
otázku, či ten pozdrav zakričal obvinený I. G., odpovedal: „bohužiaľ áno“. Vyšetrovateľ následne ukázal
svedkovi prílohu č. 1 - fotografiu, na ktorej sú zachytené osoby, ktoré dňa 17.05.2018 stáli v budove

Najvyššieho súdu SR vedľa pojednávacej miestnosti P-2 po skončení troch pojednávaní predtým ako
začal prokurátor rozhovor s novinármi. Svedok uviedol, že on sa nachádza pod č. 7 a pod č. 9 je tá
osoba, ktorá zakričala slová Na stráž, teda obžalovaný I. G..

Svedok C. P. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 02.05.2019 (zv. 1 č.l. 59-62) uviedol, že v

inkriminovanom čase sa nachádzal v budove Najvyššieho súdu SR, ale nepočul odznieť slová na Stráž
a ani nevidel osobu, ktorá by to mala povedať. Na otázku, kde sa v tom čase nachádzal obvinený I. G.
svedok uviedol, že on bol vtedy niekde predo mnou, niekde na tej chodbe.

Svedok D.. Q. U. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 02.05.2019 (zv. 1 č.l. 52-54) uviedol, že

dňa 17.05.2018 sa ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR zúčastnil verejného zasadnutia
v budove Najvyššieho súdu SR v Bratislave, kde ako prokurátor zastupoval sťažnosť podanú proti
uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, ktorým nevzal obvinených E.
T., D. H. a D. R. do väzby. Verejné zasadnutie začalo o 14.00 h a v čase asi okolo 15.30 h súd verejné
zasadnutie ukončil. Vyšiel z pojednávacej miestnosti P-2, kde ho pristavilo viacero zástupcov médií,

ktorí sa ho pýtali na výsledok verejného zasadnutia a stanovisko k rozhodnutiu súdu. V čase, keď sa
vyjadroval pre médiá stál chrbtom otočený k dverám k pojednávacej miestnosti P-2, novinári stáli pred
ním na chodbe. Počas interview si uvedomil, že k jeho vyhláseniu pre médiá sa nespokojne a hlučne
vyjadrovala skupina osôb, ktorá tiež vyšla z pojednávacej miestnosti a ktorá pred tým sedela v hľadisku.
Následne sa z jeho pohľadu zľava pohli smerom k východu z budovy súdu dve až tri osoby, pričom

jedna z nich počas toho ako išla okolo neho celkom hlasno zakričala gardistický pozdrav Na stráž. V
tom momente prerušil interview a snažil sa zistiť, kto ten pozdrav zakričal a na uvedenú vec upozornil
justičnú stráž, keďže na neho boli namierené svetlá a reflektory z kamier, ktoré s ním nahrávali interview
nevidel ostro a jasne, ktorá osoba ten pozdrav zakričala. Videl len, že ide o mladšieho alebo stredne
staršieho muža zavalitejšej postavy. Osobu videl odchádzať od jeho chrbta a z toho dedukuje pohlavie a

vek. Nezbadal, či táto osoba pri verbálnom pozdrave aj gestikulovala, teda či pri tom zodvihla aj ruku. Po
rozhovore vec riešil s príslušníkmi operatívy NAKA, ktorí dozerali na priebeh verejného zasadnutia. Išlo
totiž o trestný čin extrémizmu a obvinených, ktorí sa mali zaoberať šírením extrémistického materiálu.
Tú osobu opísal tak, že mal krátke vlasy, nebol plešatý.
Naotázkuvyšetrovateľa,nazákladečohosimyslel,žeslováNastrážmalapovedaťnímpopísanáosoba

uviedol, že v momente ako počul tie slová, vizuálne kontroloval kto ich vyslovil, keďže ten človek pozdrav
evidentne smeroval k nemu. Ten človek bol v pohybe, intuitívne registroval jeho pohyb spoza novinárov
a jeho verbálny prejav Na stráž povedal vtedy, keď bol na jeho úrovni. V podstate ani nezastal, pozdrav
vyslovil vtedy, keď bol v pohybe doslova na jeho úrovni. Vtedy bol pred ním asi 5 až 8 metrov, hneďza novinármi. V momente, keď si uvedomil, že padol ten pozdrav už mu bol páchateľ otočený chrbtom.
Má pocit, že popri ňom odchádzali aj ďalší ľudia, ale tí sa nachádzali ešte ďalej ako on. Celú situáciu
natáčali novinári z viacerých médií, tak si myslí, že kontext situácie by mal byť zaznamenaný. Toho

človeka, resp. skupinu ľudí registroval stále, keďže ich vyjadrenia nespokojnosti voči prokurátorovi boli
vulgárne. Jednoducho, dáva si pozor, čo sa deje okolo neho počas pojednávaní. To však neznamená,
že by sledoval ich tváre.
Na otázku vyšetrovateľa, či sa pozná s obvineným I. G. prokurátor uviedol, že to meno dovtedy nepočul a
nemá vedomosť, že by sa s takou osobou niekedy stretol, nevedel by ho ani opoznať. Predpokladá však,

že bol v hľadisku, keďže tá skupina ľudí prešla poza jeho chrbát, keď vyšla z pojednávacej miestnosti
a bavila sa k téme, pričom počul aj svoje priezvisko. Pred pojednávacou miestnosťou bolo vtedy asi
20 osôb.
Svedok C. T. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 15.05.2019 (zv. 1 č.l. 63-66) dokazoval, že v
tom čase sa nachádzal v budove Najvyššieho súdu SR, počul slová Na stráž, ale nevidel osobu, ktorá
to mala povedať. Bol to mužský hlas.

Svedok E. U. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 17.07.2019 (zv. 1 č.l. 70-73) uviedol, že počul
z diaľky ako niekto zakričal Na stráž. Nevie kto to bol. Bol to mužský hlas stredného veku.

Svedok S. A. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 18.07.2019 (zv. 1 č.l. 80-83) dokazoval, že v

rozhodnom čase sa nachádzal v budove Najvyššieho súdu SR, počul niekoho zakričať slová Na stráž
a bol to mužský hlas.

Svedok Q. H. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 01.08.2019 (zv. 1 č.l. 92-95) uviedol, že
kritického dňa sa nachádzal v budove Najvyššieho súdu SR, stál blízko pojednávacej miestnosti P-2 a

počul ako niekto zakričal slová Na stráž. V tom čase stál pri chalanoch a vtedy keď to niekto zakričal,
tak sa otočil smerom odkiaľ to prišlo a videl len odchádzať nejakú osobu, videl ju odzadu, do tváre ju
nevidel. Podľa hlasu to bol muž cez 30 rokov. Obžalovaného I. G. nepozná, preto sa nevedel vyjadriť,
či to mohol zakričať aj on.

Svedok S. S. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 17.07.2019 (zv. 1 č.l. 75-78) uviedol, že
v inkriminovanom čase sa nachádzal v budove Najvyššieho súdu SR. Slová Na stráž nepočul. Trpí
chorobou Tinitus, a preto má zhoršený sluch.

Svedok D. R. vo výpovedi z prípravného konania zo dňa 30.04.2019 (zv. 1 č.l. 55-58) uviedol, že v máji

2018 bol v jeho trestnej veci na pojednávaní na Najvyššom súde SR. Po tom, ako súd rozhodol, odišli
spolu s D. H. z budovy von. Samotný pozdrav Na stráž na mieste nezaregistroval, ale zachytil ho až
potom neskôr niekde v médiách.

Svedok D. H. vo výpovedi z prípravného konania dňa 31.07.2019 (zv. 1 č.l. 90-91) a svedok E. E. vo

výpovedi z prípravného konania dňa 16.08.2019 (zv. 1 č.l. 97-98) vypovedať odopreli.

V priebehu dokazovania v prípravnom konaní bol do spisu zadovážený znalecký posudok E.. E. E., H..
č. 19/2018 zo dňa 31.07.2018 z odboru politický extrémizmus (zv. 1 č.l. 102-120). Z neho je zrejmé, že
pozdrav Na stráž sa používal Československou obcou Sokolskou od roku 1919, a to popri ich oficiálnom

hesle „Tužme sa“. Nešlo však o pozdrav, ich pozdravom bolo slovo „Nazdar“. Pozdrav Na stráž začali
v 20. rokoch minulého storočia používať členovia brannej organizácie Hlinkovej slovenskej ľudovej
strany (HSĽS) Rodobrana. Rodobranu založili politici a aktivisti Slovenskej ľudovej strany - Vojtech Tuka,
Alexander Mach, Anton Sznacký, Vojtech Hudec a Ján Farkaš. Medzi ciele tejto organizácie patril boj za
autonómiu, zavedenie fašistického režimu na Slovensku, prijatie protižidovských opatrení, či zabránenie

prenikaniu komunizmu do krajiny. V roku 1929 bola Rodobrana v súvislosti s procesom proti Tukovi,
Machovi a Sznackému zakázaná. K jej obnoveniu prišlo v roku 1938 a stala sa súčasťou Hlinkovej
gardy. Rodobranci sami seba vnímali ako elitu medzi Hlinkovou gardou a vytvorili si aj vlastnú policajno-
spravodajskú zložku s názvom Dôvernícky zbor Rodobrany, ktorá si nárokovala vykonávanie zásahov
proti osobám podozrivým z pomoci odboju. V roku 1945 bola Rodobrana rozpustená spolu s Hlinkovou

gardou.
Po tom, ako Rodobrana prestala existovať, sa pozdrav Na stráž udomácnil v prostredí Slovenského
katolíckeho skautingu, kde sa niektorí bývalí Rodobranci etablovali. Od 30. rokov 20. storočia pozdrav
používaloÚstredieslovenskýchkatolíckychskautov.P.roku1938prichádzazostranyHSĽSknastoleniuautoritárskeho režimu na autonómnom Slovensku a 14.03.1939 k vyhláseniu štátnej samostatnosti
snemom. Vtedy prišlo k zlúčeniu Ústredia slovenských katolíckych skautov s Hlinkovou mládežou, ktorá
v tom čase bola súčasťou Hlinkovej gardy. Pozdrav Na stráž sa v tomto období používal primárne pri

nástupoch Hlinkovej gardy či Hlinkovej mládeže. Mal dve formy - malý pozdrav a veľký pozdrav. Malý
spočíval vo vyslovení pozdravu Na stráž, resp. podľa smerníc Hlinkovej gardy z roku 1939 mal zdraviaci
pozdvihnúťpravúrukukpravémuplecuavysloviťpozdrav.Priveľkompozdravesaosoba,ktorázdravila,
postavila do pozoru, ľavú ruku mala pripaženú a pravú mala vystretú do výšky očí a mierne vychýlenú
v smere chodidla pravej nohy. Potom malo nasledovať vyslovenie samotného pozdravu Na stráž. Ďalej

sa pri špecifikovaných situáciách dalo zdraviť zdvihnutím ľavej ruky, pohybom hlavy a inak. V rámci
branných organizácií Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže začal postupne dominovať tzv. veľký pozdrav
so zdvihnutou pravicou. V auguste 1940 zaviedlo Hlavné veliteľstvo Hlinkovej gardy tento tzv. veľký
pozdrav pre Hlinkovu gardu ako jediný a pozdrav mal pripomínať pozdrav „nemeckých kamarátov“,
keď sa pri zaujatí obdobného postoja vyslovoval pozdrav Heil Hitler. Dokument opäť odkazuje, že
pozdrav používali už Rodobranci a pripisuje jeho používanie aj Andrejovi Hlinkovi. Rozkaz hlavného

veliteľa Hlinkovej gardy č. 25 z roku 1940 definuje ako sa má pozdrav používať na mieste, ale aj pri
pohybe a pri rôznych iných príležitostiach. Používanie pozdravu a záujem režimu na jeho rozšírení
bol inšpirovaný úspechom zavedenia nacistického pozdravu v Nemecku. Podľa znalca sa ľudáckej
propagande nepodarilo napodobniť úspech nacistov a pozdrav sa nerozšíril v takej miere ako nacistický
pozdrav v Nemecku.

Znalec k Hlinkovej garde vo všeobecnosti uviedol, že na jednej strane sa do nej zlúčili športové a
záujmové zväzy, združenia a kluby a krátky čas bolo členstvo v nej povinné. Na druhej strane sa jej
súčasti, resp. jej členovia v priebehu II. svetovej vojny podieľali na strážení pracovných táborov pre Židov
na území Slovenska a organizácia sa aktívne a iniciatívne podieľala na protižidovských opatreniach.
Členovia museli dokladovať svoj árijský pôvod. Taktiež sa organizácia krátko po svojom vzniku podieľala

na spontánnom vyháňaní Čechov zo Slovenska a koncom vojny sa niektorí jej príslušníci, resp. niektoré
útvary podieľali na páchaní vojnových zločinov, resp. pri ich páchaní nemeckými vojskami asistovali. Po
skončení vojny bola táto organizácia zakázaná.
V záveroch znaleckého posudku znalec ustálil, že pozdrav Na stráž sa spája primárne s brannou
organizáciou HSĽS Hlinkovou gardou a s ľudáckym režimom. Hlinkova garda reprezentovala radikálne a

pronacistické krídlo dobovej politickej scény. Gardisti sa domáhali radikálneho riešenia židovskej otázky,
volali po udržovaní rasovej čistoty, či zavedení totalitného režimu, ktorý by bol obdobou nacistického.
Režim taktiež diskriminoval Rómov, ale aj jednotlivcov, napr. na základe ich politického presvedčenia. Po
roku 1989 sa k ľudáckemu hnutiu hlásia viaceré radikálne, nacionalistické ale aj extrémistické skupiny. V
prípade extrémistov sa títo využívaním ľudáckej symboliky, napr. pozdravom Na stráž hlásia k režimu a

k jeho organizáciám, obvykle najmä k Hlinkovej garde ako reprezentantke pronacistického prúdu HSĽS.
Na základe stotožnenia sa s režimom a gardou súhlasia s rasistickou politikou ľudáckeho režimu, s
obmedzovaním ľudských práv na základe politických, či rasových kritérií, ako sa to dialo v období II.
svetovej vojny.

Znalec E.. E. E., H.. závery svojho znaleckého posudku potvrdil aj pred súdom, a síce na hlavnom
pojednávaní dňa 27.01.2020 (zv. 2 č.l. 291-294). K znaleckému posudku protiznalca H.. E. A., H.. dodal,
že znalecký posudok H.. E. A., H.. sa podstatne nelíši od jeho záverov, možno len v nejakých detailoch,
ktoré nemajú zásadný vplyv. Podstatou oboch posudkov je to, že pozdrav Na stráž bol symbolom
Hlinkovej gardy a ľudáckeho režimu, o ktorom sa rovnako vyjadril znalec H.. E. A., H..

Znalec E.. E. E., H.. pred súdom tiež dokazoval, že pozdrav Na stráž bol spájaný s HSĽS a Hlinkovou
gardou až od roku 1938, z jej strany bola veľká inšpirácia Nemeckom. Pokiaľ mal porovnať svastiku
- hákový kríž s pozdravom Na stráž, tak uviedol, že svastika bola známa už niekoľko tisíc rokov a
objavovala sa už na keramike v rámci vykopávok. Taký rozmer ako ju poznáme dnes nadobudla až v 20.
storočí v Európe, najmä v Nemecku, keď nadobudla zmysel nacistických pohlavárov a reprezentovala

árijský symbol, ktorý vlastne nacisti prevzali. Podobne to bolo aj s pozdravom Na stráž, ktorý do prebratia
pozdravu Hlinkovou gardou nemal taký význam, aký poznáme dnes, pretože až Hlinkova garda, ktorá
sa do dejín zapísala negatívne ako pronacistická ho používala v zmysle, ktorý sa v súčasnosti už bežne
nepoužíva. Používa sa iba vyslovene v špecifických komunitách.
Na otázku obhajcu znalec uviedol, že extrémizmu sa venuje aj vedecky, lebo je historik. Celkovo sa

venuje moderným slovenským dejinám a v tomto smere publikoval svoje práce z II. svetovej vojny a
povojnového obdobia.Obžalovaný I. G. prostredníctvom svojho obhajcu predložil súdu písomné odborné stanovisko k
historickému výkladu pojmu Na stráž vypracované H.. E. A., H.. zo dňa 10.12.2019 (zv. 2 č.l. 284-286),
so žiadosťou, aby bol autor stanoviska vypočutý pred súdom ako svedok.

Nahlavnompojednávanídňa11.12.2019(zv.2č.l.267-270)bolH..E.A.,H..vypočutýakoznalec,keďže
išlo o informácie, ktoré nezískal vnímaním svojimi zmyslami, ale išlo o jeho odborné stanovisko. Znalec
potom zložil sľub znalca do rúk samosudcu. V spontánnej časti dokazoval, že v našom geopolitickom
priestore sa s pozdravom Na stráž stretávame už v Českej obci sokolskej, tzv. Sokole,
čo bolo ešte pred rokom 1918, teda za Rakúsko-uhorskej monarchie. Takýto výraz sa používal aj v

československých légiách v Rusku a prostredníctvom československých legionárov sa tento pozdrav
premostil aj do prvej československej republiky. V dôsledku sklamania niektorých Slovákov, že nevznikla
autonómia, získal tento pozdrav úspech viacmenej v prúdoch, ktoré boli so vznikom prvej republiky
nespokojné. Predovšetkým išlo o sympatizantov Slovenskej ľudovej strany, zoskupených najprv v
Rodobrane a od polovice 30. rokov sa tento pozdrav ujal v Slovenskom katolíckom skautizme. Najväčší
rozmer nadobudol tento pozdrav po októbri 1938, keď na Slovensku došlo k zmene pomerov a k vzniku

autonómie a moci sa chopila HSĽS pozdrav používali príslušníci Hlinkovej gardy a Hlinkovej mládeže.
Počas prvého slovenského štátu sa tento pozdrav vyskytoval takmer vo všetkých písomnostiach,
rozhlasových vysielaniach, pri športových podujatiach a v školských učebniciach. Od roku 1945, keď
zaniklaSlovenskárepublikaaznovusaobnovilaČeskoslovenskárepublika,boltentopozdravzakázaný.
Na otázky prokurátora znalec dodal, že má ukončené vysokoškolské vzdelanie na filozofickej fakulte

Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1999. Potom si v odbore história urobil obidva
doktoráty,asícePhDr.aajPhD.Z.rokovpracovalakoodbornýasistentslovenskýchdejín20.storočiana
Filozofickej fakulte Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave a deväť rokov ako vedeckovýskumný pracovník
Ústavu pamäti národa. V súčasnosti je živnostníkom v odbore historický výskum, vydávanie alebo
publikačná činnosť súvisiaca s históriou. Po prepustení z Ústavu pamäti národa v rokoch 2017-2019

pracoval ako asistent poslankyne Národnej rady SR E. zo strany Kotlebovci - Ľudová strana naše
Slovensko, neskôr u ďalšej poslankyne tejto strany O..

Na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2019 boli postupom podľa § 269 Trestného poriadku prečítané
listinné dôkazy zo zv. 1: č.l. 67-69, 74, 79, 84, 89, 96 fotografie televízie TA3, č.l. 129-141 zápisnica

o rekognícií osoby s fotodokumentáciou zo dňa 23.07.2018 so svedkom S. E., č.l. 144-149 znalecký
posudok E.. D. S., PhD. podávaný v inej trestnej veci, č.l. 153-157 fotodokumentácia denníka N, č.l.
178-179, 180-184 záznam z extrémistického skríningového centra Ministerstva vnútra SR PPZ NKA
NPTJ, č.l. 194 odpis registra trestov na obžalovaného, č.l. 195 výpis ústrednej evidencie priestupkov
Ministerstva vnútra SR, č.l. 276-283 článok Trestnoprávne aspekty pozdravu Na stráž od autora Mariána

Kušniera, ktorý predložil na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2019 obhajca Mgr. Peter Kupka.
Zo zápisnice o rekognícii osoby podľa fotografií zo dňa 23.07.2018 (zv. 1 č.l. 129-141) vyplýva, že
opoznávajúca osoba svedok E.. S. E. jednoznačne označil osobu, ktorá zvýšeným hlasom vyslovila
slová: „Na stráž!“, označil obžalovaného I. G..
Zo znaleckého posudku vyhotoveného znalkyňou E.. D. S. H.., (zv. 1 č.l. 144-149), vypracovaného v inej

trestnej veci a z toho dôvodu v tejto trestnej veci prečítaného ako listinný dôkaz podľa § 269 Trestného
poriadku vyplýva, že pozdrav Na stráž je spojený s organizáciou Hlinková garda, ktorá za existencie
vojnovej Slovenskej republiky plnila úlohu politickej polície, vykonávala čiastočný kontrolný dozor nad
verejným a spoločenským životom. Tvorila oporu pri prenasledovaní odporcov režimu, surovo potláčala
prejavy nesúhlasu, participovala na likvidácii zakázaných spolkov a organizácii. Hrala dôležitú úlohu

pri budovaní a udržiavaní koncentračných táborov, ako aj pri deportácii a likvidácii slovenských Židov,
pričom dôležitou súčasťou jej propagandy bol antisemitizmus. Jej poprední členovia, ktorých Národný
súd uznal zodpovedných za brutalitu a násilie páchanom na občanoch, boli po druhej svetovej vojne
popravení.

Postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2019 (zv.2
č.l. 272-273) na technickom zariadení vykonané obrazovo-zvukové záznamy, ktoré do trestného spisu
dodali televízie TA3, RTVS, TV JOJ a TV Markíza na obrazovo-zvukových nosičoch nachádzajúcich sa
vo zv. 1 na č.l. 122, 124, 126, 128. Na kamerových záznamoch sú zachytené osoby a ich postavenia
nachádzajúce sa v inkriminovanom čase pred pojednávacou miestnosťou Najvyššieho súdu SR P-2, v

ktorých jednoznačne vidieť obžalovaného ako prítomného v tom čase na mieste činu. Tiež počuť hlas,
ktorý zakričí „Na stráž“.Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní jednotlivo a v ich súhrne dospel
súd k nasledovným skutkovým záverom.
Súd mal jednoznačne preukázané, že sa skutok stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný I. G..

Obžalovaný I. G. pred súdom, ale aj v prípravnom konaní vypovedať odoprel. Jeho obhajoba však
prostredníctvom rôznych vyjadrení a vyjadrení obhajcu na hlavnom pojednávaní počas vykonávania
dokazovania bola súdu takpovediac dávkovaná postupne. Najprv v tom, že nie je preukázané, že by
sa vtedy v priestoroch pred pojednávacou miestnosťou P-2 v budove Najvyššieho súdu SR nachádzal,
potom v tom, že tam bol, ale nie on zakričal pozdrav Na stráž a nakoniec v tom, že zakričaný pozdrav

Na stráž nie je extrémistický ale národný.
Skutočnosť, že I. G. sa dňa 17.05.2018 v čase okolo 15.30 h nachádzal v priestoroch pred pojednávacou
miestnosťou P-2 v budove Najvyššieho súdu SR a že počas toho ako prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry SR poskytoval novinárom rozhovor, v ktorom sa vyjadroval k
nevzatiu do väzby obvinených z extrémistických trestných činov E. T., D. H. a D. R., zvýšeným hlasom
vyslovil pozdrav Na stráž, mal súd za preukázanú výpoveďou svedka E.. S. E., ktorý ako redaktor

televízie Markíza nahrával rozhovor s prokurátorom a ktorý pri rekognícií podľa fotografií opoznal
obžalovaného I. G. ako osobu, ktorá zakričala pozdrav Na stráž (zv. 1 č.l. 129-141). Predtým túto osobu
svedok opísal tak, že mala kratšie redšie vlasy, nižší, subtílnejší pán pri sebe s väčším bruchom s vekom
okolo 40 rokov. K tomu, že to povedal práve obžalovaný sa svedok vyjadril tak, že bol kúsok od neho,
možno menej ako dva metre a on to pocitovo vyhodnotil tak, že sa dalo určiť, kto z tej skupiny osôb to

zakričal. Tú osobu už v minulosti videl, lebo zvykne chodiť na pojednávania, ktoré sa týkajú údajných
extrémistov. Osobne sa s obžalovaným nepozná.
Vyslovenie pozdravu Na stráž v inkriminovanom čase obžalovaným mal súd za preukázané aj
výpoveďou svedka L. P.. Na otázku, či počul vysloviť tie slová a či videl osobu, ktorá mala tie slová
vysloviť uviedol, že ich počul a osobu videl od chrbta. K opisu osoby uviedol, že to bol muž vo veku okolo

40 rokov, mal kratšie tmavšie vlasy, bol silnejšej postavy a oblečené mal rifle. Na konkrétnu otázku, či
pozdrav zakričal obžalovaný I. G. svedok odpovedal „bohužiaľ áno.“ Na fotografii osôb, ktoré sa vtedy
nachádzali v priestore pred pojednávacou miestnosťou P-2 v budove Najvyššieho súdu SR opoznal
seba aj obžalovaného.
Na margo námietky obhajcu, že takáto rekognícia nespĺňa podmienky vykonania rekognície podľa § 126

Trestného poriadku je súd opačného názoru.
Podľa § 126 ods. 1 Trestného poriadku ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci,
vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými
osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu.
Podľa§126ods.2Trestnéhoporiadkurekogníciumožnovykonaťajpodľafotografií,prípadnespoužitím

technických prostriedkov.
Podľa § 126 ods. 3 Trestného poriadku k rekognícií treba vždy pribrať nezúčastnenú osobu.
V súvislosti s rekogníciou so svedkom L. P. niet pochybností o tom, že síce ako svedkom, vykonal
s ním vyšetrovateľ rekogníciu podľa vyššie citovaného ustanovenia, čo súd hodnotí ako postup per
analogiam, teda lege artis. Vyšetrovateľ postupoval v zmysle ustanovenia § 126 ods. 1 Trestného

poriadku, keď najprv svedka vyzval, aby tú osobu opísal, čo svedok aj urobil (zv. 1 č.l. 87). Až potom
vyšetrovateľ pristúpil k opoznaniu obžalovaného prostredníctvom fotografie (zv. 1 č.l. 89). I tento úkon
spĺňa parametre ustanovenia § 126 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, lebo na fotografií je viacej osôb
podobného zovňajšku. Aj znenie ustanovenia § 126 ods. 3 Trestného poriadku bolo naplnené tým, že
súdzanezúčastnenúosobupritomtoúkonepovažovalosobuprítomnúpriprečítaníapodpisezápisnice,

a síce osobu mjr. D. G..

Zároveň súd uvádza, že namietnuté listinné dôkazy obhajcom nachádzajúce sa vo zv. 1 č.l. 150 úradný
záznam z 18.07.2018, č.l. 178-179 úradný záznam z 10.01.2019 a č.l. 187 úradný záznam z 07.05.2019
pri hodnotení dokazovania nebral do úvahy, keďže sa stotožnil s názorom obhajoby, že úradné záznamy

príslušníkov PZ neslúžia ako dôkazy. Naopak, za dôkazy súd považoval fotografie nachádzajúce sa vo
zv. 1 č.l. 151, 180-184 a 188-190.

Skutočnosť, že obžalovaný I. G. sa v inkriminovanom čase nachádzal v budove Najvyššieho súdu SR
pred pojednávacou miestnosťou P-2 mal súd za preukázané aj výpoveďou svedka C. P.. Na otázku, kde

sa v tom čase nachádzal obžalovaný I. G. svedok uviedol, že on bol vtedy niekde predo mnou, „niekde
na tej chodbe“. Že tam obžalovaný naozaj bol, svedčia aj jeho vlastné fotografie z facebookovej stránky
(zv. 1 č.l. 173-174).Aj z výpovede svedka D.. Q. U., prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
SR, ktorý v inkriminovanom čase po rozhodnutiach najvyššieho súdu poskytoval novinárom rozhovor
vyplynulo, že počul pozdrav Na stráž, ale nevidel osobu, ktorá ho zakričala, lebo k nej stál chrbtom.

Tiež z výpovedí svedkov C. T., E. U., S. A. a Q. H. pre súd vyplynul záver, že počuli zakričať pozdrav
Na stráž, no nevideli osobu, ktorá ho vyslovila.
Niet pochýb o tom, že tento pozdrav v tom čase odznel, čo bezpochyby vyplýva z prehratých obrazovo-
zvukových záznamov, ktoré do trestného spisu dodali televízie TA3, RTVS, TV JOJ a TV Markíza, ktoré
vykonal súd na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2019 postupom podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku.

PretoneuverilsvedkomD.R.aS.S.,ktorísavtomčasetiežnachádzalivpriestorochpredpojednávacou
miestnosťou P-2 na Najvyššom súde SR a pozdrav Na stráž nepočuli.
Po tom, čo mal súd za preukázané, že obžalovaný I. G. v priestoroch pred pojednávacou miestnosťou
P-2 v budove Najvyššieho súdu SR v inkriminovanom čase zakričal pozdrav Na stráž, súd riešil otázku,
či je tento pozdrav spôsobilý naplniť skutkovú podstatu prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu
k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona. K tomu slúžil znalecký

posudok znalca E.. E. E., H.. č. 19/2018 zo dňa 31.07.2018 z odboru politický extrémizmus (zv. 1 č.l.
102-120) a tiež výsluch znalca pred súdom (zv. 2 č.l. 291-294). Z celého kontextu potom pre súd
vyplynul jednoznačný záver, že pozdrav Na stráž sa spája primárne s brannou organizáciou HSĽS
Hlinkovou gardou, ale aj s ľudáckym režimom. Hlinkova garda reprezentovala radikálne a pronacistické
krídlo dobovej politickej scény. Gardisti sa domáhali radikálneho riešenia židovskej otázky, volali po

udržovaní rasovej čistoty, či zavedení totalitného režimu, ktorý by bol obdobou nacistického. Režim
taktiež diskriminoval Rómov, ale aj jednotlivcov, napr. na základe ich politického presvedčenia. Po roku
1989 sa k ľudáckemu hnutiu hlásia viaceré radikálne, nacionalistické ale aj extrémistické skupiny. V
prípade extrémistov sa títo využívaním ľudáckej symboliky, napr. pozdravom Na stráž hlásia k režimu a
k jeho organizáciám, obvykle najmä k Hlinkovej garde ako reprezentantke pronacistického prúdu HSĽS.

Na základe stotožnenia sa s režimom a gardou súhlasia s rasistickou politikou ľudáckeho režimu, s
obmedzovaním ľudských práv na základe politických, či rasových kritérií, ako sa to dialo v období II.
svetovej vojny.
Týmto znaleckým záverom sa v hodnotení existencie pozdravu neprieči odborné stanovisko znalca
H.. E. A., H.. zo dňa 10.12.2019, lebo aj tento znalec vypočutý pred súdom takmer rovnako

popísal chronologický vývoj pozdravu Na stráž až po jeho používanie v časoch ľudáckeho režimu v
HSĽS Hlinkovou gardou a Hlinkovou mládežou. V jeho odbornom stanovisku však ale absentuje ich
nacionalistické, profašistické zameranie s protižidovským a protirómskym zameraním. Súd pri hodnotení
tohto odborného stanoviska dospel k záveru, povediac jednoducho, akoby znalec H.. E. A., H.. povedal
A, ale nepovedal B.

VpodstatnejzhodesoznaleckýmposudkomznalcaE..E.E.,H..jeajznaleckýposudokE..D.S.,H..,(zv.
1 č.l. 144-149) podaný v inej trestnej veci, ktorý preto súd na hlavnom pojednávaní vykonal ako listinný
dôkaz podľa § 269 Trestného poriadku. Aj z neho je bezpochyby zrejmé, že pozdrav Na stráž, resp.
Kamaráti, na stráž, sú spojené s Hlinkovou gardou, ktorá za existencie vojnovej Slovenskej republiky
plnila úlohu politickej polície, vykonávala dozor nad verejným a spoločenským životom, tvorila oporu

pri prenasledovaní odporcov režimu, surovo potláčala prejavy nesúhlasu, participovala na likvidácií
zakázaných spolkov a organizácií. Hrala dôležitú úlohu pri budovaní a udržiavaní koncentračných
táborov, ako aj pri deportáciách a likvidáciách slovenských Židov, pričom dôležitou súčasťou jej
propagandy bol antisemitizmus. Jej poprední členovia, ktorých národný súd uznal za zodpovedných za
brutalitu a násilie páchanom na občanoch, boli po druhej svetovej vojne popravení.

Záverom hodnotenia skutkového stavu súd uzatvára, že nie je vôbec rozhodujúce, či v čase vyslovenia
pozdravu Na stráž mal obžalovaný I. G. zdvihnutú pravú ruku, resp. ju mal predpaženú (malý a veľký
pozdrav), ktorú skutočnosť súd nemal za preukázanú. Aj bez ohľadu na to je tento pozdrav spájaný s
Hlinkovou gardou a jej nacionalistickou a profašistickou ideológiou a v súčasnosti so skupinami, ktoré
sú jednoznačne extrémistické a neonacistické.

Po takomto vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v súhrne potom vzal súd za dokázané, že obžalovaný I.
G. sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol stíhaný, v konkrétnom rozsahu a takou mierou zavinenia,
ako je to podrobne rozšpecifikované v predchádzajúcich častiach tohto rozsudku. Jeho trestná činnosť
mu bola jednoznačne preukázaná výpoveďami svedkov E.. S. E., L. P., C. P. a D.. Q. U., obrazovo-

zvukovými záznamami televízií TA3, RTVS, TV JOJ a TV Markíza, znaleckým posudkom E.. E. E., H..
č. 19/2018 zo dňa 31.07.2018 z odboru politický extrémizmus a listinnými dôkazmi zažurnalizovanými
v trestnom spise.V nadväznosti na to, že vykonanými dôkazmi bolo preukázané, že sa skutok stal a že ho spáchal
obžalovanýI.G.,bolonamiestezaoberaťsapríčetnosťoujehokonaniavčasespáchaniatrestnýchčinov,
ako jednou zo základných podmienok trestnej zodpovednosti. Nezistilo sa nič, čo by ho zbavilo trestnej

zodpovednosti. Jeho trestná činnosť mu bola jednoznačne dokázaná, ako to vyplýva z predchádzajúcich
častí odôvodnenia tohto rozsudku. Nič teda nebránilo uznať ho za vinného zo spáchania prečinu prejavu
sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 odsek 1 Trestného
zákona, teda tak ako to právne posúdil v obžalobe prokurátor.

Prečin prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd podľa § 422 odsek
1 Trestného zákona spácha o. i. ten, kto verejne a na mieste verejnosti prístupnom, najmä použitím
hesiel, prejavil sympatie k skupine, hnutiu alebo ideológii, ktorá smeruje a v minulosti smerovala k
potlačeniu základných práv a slobôd osôb a ktorá hlása rasovú, etnickú, národnostnú, náboženskú
nenávisť.
Ide o trestný čin, ktorého skutková podstata je naplnená iba v prípade úmyselného zavinenia páchateľa.

Trestný zákon rozoznáva dve formy úmyselného zavinenia - priamy a nepriamy úmysel (§ 15 písm.
a), písm. b) Trestného zákona). Páchateľ koná v priamom úmysle, ak chcel spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť chránený záujem. V prípade nepriameho úmyslu páchateľ vie,
že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že sa tak stane, je s
tým uzrozumený.

V konkrétnej trestnej veci z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný
I. G. dňa 17.05.2018 v čase okolo 15.30 h po skončení troch súdnych pojednávaní, na ktorých
senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodoval o sťažnostiach prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry GP SR proti uzneseniam sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,
ktorými rozhodol, že neberie do väzby obvinených z extrémistických trestných činov E. T., D. H. a D.

R., v priestoroch pred pojednávacou miestnosťou P-2 v budove Najvyššieho súdu SR, Župné námestie
13 v Bratislave, počas toho ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR poskytoval novinárom
rozhovor, v ktorom sa vyjadroval k vyššie uvedeným súdnym pojednávaniam a k dôvodnosti obvinení
z extrémistických trestných činov vyššie uvedených osôb, za prítomnosti viacerých novinárov ako aj
ďalších osôb, ktoré sa v tom čase nachádzali na chodbe pred pojednávacou miestnosťou P-2 a predtým

sa aj zúčastnili jednotlivých pojednávaní, zvýšeným hlasom vyslovil pozdrav „Na stráž!“, čím verejne a
na mieste verejnosti prístupnom pozdravu prejavil sympatie k ideológii ľudáckeho režimu na Slovensku
(1938-1945) a k Hlinkovej garde.
Pri posudzovaní pozdravu Na stráž súd skúmal najmä okolnosti, za akých bol vyslovený, osobu, ktorá ho
predniesla a v neposlednom rade, či použitie takého pozdravu nie je možné zahrnúť do rámca slobody

prejavu.
Právo na slobodu prejavu predstavuje jeden z pilierov demokratickej spoločnosti. Toto právo sa vzťahuje
nielen na výroky, ktoré sú vo väčšinovej spoločnosti vnímané priaznivo, ale aj na také názory, ktoré
sú vnímané negatívne alebo ktoré dokážu v spoločnosti vyvolávať polemiky alebo rozpory. Sloboda
prejavu je teda široko chránená bez ohľadu na to, či je určité vyjadrenie racionálne alebo pod vplyvom

emócií a bez ohľadu na to, ako je prijímané poslucháčmi prejavu alebo vyjadrenia. Ústavná ochrana
slobody prejavu sa nevzťahuje len na názory prijímané kladne v mediálnom priestore, ktoré sú politicky
korektné. Aj sloboda prejavu má však svoje legislatívne limity a ustupuje najmä v prípade nenávistných a
hanobiacichprejavovaleboprejavov,ktoréchcúpropagovaťhnutiaaleboskupiny,ktorénásilím,hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd. Až v takýchto

prípadoch je možné vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie trestného činu.
Okolnosť za akej bol pozdrav vyslovený sa má na mysli to, či bol pozdrav sprevádzaný prejavom, ktorý
by smeroval k podpore alebo k propagácií Hlinkovej gardy, Jozefa Tisa, alebo vojnového Slovenského
štátu, pričom prejav by mal primárne sledovať k radikálnym aspektom uvedených subjektov. V tejto
súvislosti mal súd za preukázané, že obžalovaný pozdrav vyslovil v budove Najvyššieho súdu SR pred

pojednávacou miestnosťou P-2 a po skončení pojednávaní s osobami obvinenými z extrémistických
trestných činov po tom, ako ich najvyšší súd nezobral do väzby. V tejto súvislosti súd dodáva, že
v tom čase sa na chodbe pred pojednávacou miestnosťou P-2 nachádzalo viacero prívržencov a
podporovateľov obvinených, o ktorých v tom čase rozhodoval najvyšší súd.
V súvislosti s osobou, ktorá taký pozdrav predniesla, súd skúmal subjektívnu stránku trestného činu,

keďže si je vedomý, že pozdrav Na stráž sa nespájal len s radikálnymi javmi vojnového Slovenského
štátu, alebo bol aj oficiálnym úradným pozdravom, alebo dokonca pozdravom v bežnom styku. J. nemal
žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný I. G. pozdrav predniesol v súvislosti s radikálnymi javmi
vojnového Slovenského štátu, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje na miesto, kde sa tak stalo a žeto bolo práve po nevzatí do väzby troch obvinených z extrémistických trestných činov. Navyše je súdu
známe, že obžalovaný I. G. je okresným funkcionárom politickej strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše
Slovensko v Bánovciach nad Bebravou (zv. 1 č.l. 153-177) a tiež to, že tento pozdrav sa v súčasnosti

používa ako bežný pozdrav medzi sympatizantmi pravicového extrémizmu.
V zmysle novelizovaného ustanovenia § 422 Trestného zákona Trestným zákonom v znení zákona
č. 316/2016 Z. z., ktorým zákonodarca reagoval na nárast pravicového extrémizmu a jeho v tom
čase praktickú nestíhateľnosť (nemožnosť postupovať podľa § 206 Trestného poriadku) v súčasnosti
postačí, ak k vysloveniu takého pozdravu došlo na mieste verejnosti prístupnom alebo verejne. Nie

je teda potrebné dokazovať, že minimálne tri prítomné osoby pochopili vyslovenie pozdravu ako
prejavenie sympatie k extrémistickému hnutiu. Niet navyše pochybností, že priestor pred pojednávacou
miestnosťou P-2 v budove Najvyššieho súdu SR je miesto prístupné verejnosti a obžalovaný predniesol
pozdrav Na stráž pred viac ako dvoma osobami súčasne prítomnými (§ 122 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona).Niejepotrebnédokazovaťanigramatickývýklad,pretožesúčasnáskutkovápodstatatrestného
činu umožňuje prejaviť sympatie aj k hnutiam alebo ideológiám, ktoré existovali v minulosti, čo bolo v

danom prípade dokazovaním preukázané. Záverom hodnotenia právnej kvalifikácie súd uzatvára, že
vyslovenie zmieneného pozdravu obžalovaným I. G. v inkriminovanom čase, mieste a okolnostiach
vyhodnotil súd tak, že tým obžalovaný zjavne presiahol právo na vyjadrenie názoru a slobodu slova.

V rámci úvah o postihu obžalovaného mal súd na zreteli predovšetkým účel trestu v zmysle § 34

ods. 1 Trestného zákona, teda potrebu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým
výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti, najmä na ďalších možných páchateľov podobnej
trestnej činnosti a zároveň ich odradiť od páchania trestných činov.
Druh trestu tu bol daný zo zákona, teda odňatie slobody podľa § 422 ods. 1 Trestného zákona. Pri určení

výmery trestu súd na základe § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na spôsob spáchania
trestného činu a jeho následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Útok obžalovaného smeroval voči dôležitým zákonom chráneným záujmom, ktorým sú základné práva
a slobody občanov zakotvené v Ústave SR a medzinárodných dokumentoch, ktoré Slovenská republika

ratifikovala spôsobom ustanoveným zákonom.
Ostatné kritériá určenia druhu trestu a jeho výmery vyplynuli konkrétne z vyššie uvedených skutkových
zistení. J. u obžalovaného vzal do úvahy skutočnosť, že citovaný pozdrav Na stráž predniesol v
priestoroch pred pojednávacou miestnosťou P-2 v budove Najvyššieho súdu SR počas toho ako
prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR poskytoval novinárom rozhovor, v ktorom sa vyjadroval

k vyššie uvedeným súdnym pojednávaniam a k dôvodnosti obvinení z extrémistických trestných činov,
za prítomnosti viacerých novinárov ako aj ďalších osôb, ktoré sa tam v tom čase nachádzali. Obžalovaný
spáchal trestnú činnosť výraznejšou formou zavinenia - v priamom úmysle. Dôležitým kritériom určenia
výmery trestu je následok trestnej činnosti. Ten v danom prípade spočíval v tom, že použitím pozdravu
Na stráž prejavil sympatie k ideológii ľudáckeho režimu na Slovensku (1938-1945) a k Hlinkovej garde.

O obžalovanom I. G. je známe, že je rozvedený, má jedno dieťa a žije v T. (zv. 1 č.l. 193). Z výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR zo dňa 27.08.2019 je zrejmé, že za obdobie
od 10.11.2014 do 27.08.2019 má obžalovaný päť záznamov a všetky sa týkajú priestupkov v cestnej
doprave (zv. 1 č.l. 195). Obžalovaný I. G. bol doposiaľ trikrát súdom trestaný, naposledy v roku 1998,
pričom tresty má zahladené, to zn., že sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený (zv. 2 č.l. 289).

V úzkej súvislosti s týmito hodnoteniami a osobnými pomermi obžalovaného súd posudzoval možnosť
jeho nápravy. Tu prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré vyplývali o osobe obžalovaného z trestného
spisu. V nadväznosti na to treba povedať, že v osobnostnej skladbe obžalovaného neboli zistené žiadne
negatívne známky, a preto bolo možné pripustiť záver, že prognóza nápravy a prevýchovy obžalovaného
I. G. je priaznivá, najmä ak sa na neho bude pôsobiť primeraným výchovným trestom. Vzhľadom na

skladbu jeho osobnosti je primeraný výchovný trest najúčinnejším prostriedkom nápravy. U takých
jedincov, ako je obžalovaný práve primeraný výchovný postih vytvorí účinné zábrany pred zopakovaním
podobných deliktov a vezme si z trestu dostatočné ponaučenie.
Ďalej súd zistil, že obžalovanému I. G. poľahčovalo, že pred spáchaním trestných činov viedol riadny
život (§ 36 písm. j) Trestného zákona). Nepriťažovala mu žiadna z okolností § 37 Trestného zákona.

Za spáchanie prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd
podľa § 422 odsek 1 Trestného zákona umožňuje Trestný zákon dospelému páchateľovi uložiť trest
odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. U obžalovaného I. G. vzhliadol súd jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Ustanovenie § 38 ods. 3Trestného zákona bolo v danom prípade pri ukladaní peňažného trestu bezvýznamné, a preto ho súd
vo výroku o treste ani formálne neuviedol.
Po vyhodnotení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj súhrnne, pokiaľ mali význam pre výrok o treste

a slúžili v tomto smere na prospech obžalovanému i proti nemu, došiel súd k záveru, že objektívnym
vyjadrením zistenej trestnej činnosti a príslušných zákonných hľadísk je sankcia bez uloženia trestu
odňatia slobody. V tejto súvislosti súd došiel k záveru, že vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a
možnosť nápravy obžalovaného trest odňatia slobody nie je potrebný. V zmysle § 56 ods. 2 Trestného
zákona uložil len peňažný trest vo výmere päťtisíc Eur (z celkovej výmery tohto trestu, ktorá je v rozpätí

od 160 Eur do 331 930 Eur). Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2016 vymožená
suma peňažného trestu pripadá štátu. Takýto trest súd uložil podľa § 422 ods. 1 a s poukazom na § 36
písm. j) Trestného zákona. Takéto úvahy súdu majú oporu v dobrých, nádejných možnostiach nápravy
obžalovaného, v skutočnosti, že ide iba o prečin a v jeho predchádzajúcej beztrestnosti.
V nadväznosti na uloženie peňažného trestu bol súd povinný v zmysle § 57 ods. 3 Trestného zákona
ustanoviť obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,

náhradný trest odňatia slobody. Jeho rozpätie je zákonom stanovené vo výmere až na päť rokov.
Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú
hranicu trestnej sadzby. Po posúdení všetkých súvisiacich okolností a zákonných hľadísk v konkrétnom
prípade mal súd za to, že ich objektívnym vyjadrením je náhradný trest odňatia slobody vymeraný
obžalovanému I. vo výmere šesť mesiacov.

Trest uložený obžalovanému týmto rozsudkom je totožný s trestom uloženým mu pôvodným trestným
rozkazom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku, pokiaľ sa ho

oprávnená osoba výslovne nevzdala. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý
sa ho priamo dotýka. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie príbuzní v pokolení priamom,
jeho súrodenci, manželka a družka, pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Odvolanie proti rozsudku sa podáva
prostredníctvom Špecializovaného trestného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.