Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24C/127/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221096
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8115221096.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobkyne: F. P., J..

XX.XX.XXXX, G. Z. XX, XXX XX H., právne zastúpenej JUDr. Miroslavom Sklenárom, advokátom so
sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanej S. Z.Š., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XX, XXX XX K.,
právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Levočská 4703/89, 080 01 Prešov,
v konaní o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti, a to byt číslo XX nachádzajúci sa na piatom poschodí bytového domu
so súpisným číslom XXXX, J. W. S. Č.. XX, I. H.. Ú. K., spoluvlastnícky podiel o veľkosti 61/5477 na
spoločných častiach a zariadeniach domu so súpisným číslom XXXX, I. H.. Ú. K., evidovaný Okresným

úradom prešov, katastrálny odbor, na X. I. Č.. XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XX/XXXX J.
K. K. V. ,,U., K. Č. XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX S.X, I. H.. Ú. K.,
evidovaný Okresným úradom Prešov, odbor katastrálny na Liste vlastníctva Č.. XXXX, patria v celosti
v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou do dedičstva po nebohom Z. J., J..
XX.XX.XXXX, L. O. XX.XX.XXXX, J. G. K., S. Č.. XX.

II. Náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24C/127/2015 - 71 zo dňa 23.04.2018 súd určil, že

nehnuteľnosti, a to byt číslo XX nachádzajúci sa na K. poschodí bytového domu so súpisným číslom
XXXX, J. W. S. Č.. XX, H. Ú. K. patrí v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou
do dedičstva po nebohom Z. J., J.. XX.XX.XXXX, L. O. XX.XX.XXXX, J. G. K., S. Č.. XX. Zároveň
rozhodol, že žalobkyňa má vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Z
vykonaného dokazovania pre súd 1. stupňa vyplynulo, že žalobný návrh žalobkyne považoval v celom
rozsahu za dôvodný. V priebehu tohto konania boli súdu predložené notárske zápisnice, z ktorých

mal súd jednoznačne za preukázané, že poručiteľ so žalovanou ako svojou manželkou previedol dňa
01.08.2013darovacouzmluvouspísanouvoformenotárskejzápisniceuZ..Z.S.nehnuteľnosťzapísanú
na X. I. Č. XXXX, M. Y. G. Č. XX J. X. K. J. F.. S. H., ktorý podľa výpovede žalovanej bol realitným
maklérom. Následne ten dňa 10.09.2013 vo forme notárskej zápisnice, ktorou bola spísaná darovacia
zmluva previedol nehnuteľnosť zapísanú na Liste vlastníctva číslo XXXX na žalovanú. Súd tieto právne
úkony považoval za absolútne neplatné, keď uviedol, že obchádzanie zákona obsahom alebo účelom
urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon síce neodporuje výslovnému zneniu

ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Súd mal zároveň
za to, že žalobkyňa je aktívne vecne legitimovaná na podanie tejto žaloby a má aj naliehavý právny
záujem. V odôvodnení pod bodom číslo 26 súd uviedol, že pokiaľ ide o predložené závety, ktoré boli
predložené v tomto spore, súd platnosť týchto závetov, respektíve posúdiť či tu boli alebo neboli danédôvody vydedenia žalobkyne ako dcéry poručiteľky nemôže preskúmavať v tomto spore. Tieto závety
predložené či žalovanou, alebo žalobkyňou budú prejednané v konaní o dedičstve. V konaní o dedičstve
konáarozhodujesúdompoverenýnotár,pričomsúdvtejtosúvislostipoukázalnaznenie§161Civilného

mimosporového poriadku keď uviedol, že tieto otázky nie sú predmetom tohto sporového konania, ale
budú následne vyriešené v dedičskom konaní, resp. dedičia budú notárom odkázaní na podanie žaloby
na súd.

2. Uznesením Krajského súdu v Prešove číslo konania 17Co/111/2018 - 94 zo dňa 12. marca 2019

bol zrušený rozsudok súdu 1. stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolací súd sa vyjadril, že prvoinštančný súd sa vôbec naliehavým právnym záujmom na uplatnenom
nároku, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva nezaoberal, pričom naliehavý právny záujem na určenie
neplatnosti právnych úkonov označených žalobkyňou je vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu
o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva rozdielny. Bolo povinnosťou prvoinštančného súdu ako
prvé skúmať túto podmienku, či žalobkyňa má alebo nemá naliehavý právny záujem na určení, že

nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Naliehavý právny záujem na určení práva je podstatnou okolnosťou na
určenie vecnej legitimácie žalobcu. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom na zamietnutie
žaloby bez skúmania ďalších okolností dôležitých pre posúdenie. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia
prvoinštančného súdu je nezistiteľné, ktorými konkrétnymi zákonnými ustanoveniami sú predložené
darovacie zmluvy v rozpore so zákonom. Prvoinštančný súd musí vo veci ustáliť, či žalobkyňa má

naliehavýprávnyzáujemnaurčení,ženehnuteľnosťpatrídodedičstva,tútootázkuvyhodnotiťaposúdiť.
Pokiaľ zistí, že naliehavý právny záujem nie je daný, žalobu zamietne. V opačnom prípade sa bude
zaoberať dôvodmi absolútnej neplatnosti namietaných právnych úkonov z namietaných dôvodov pre
rozpor so zákonom. Pokiaľ zistí, že darovacie zmluvy sú v rozpore so zákonom, tieto svoje prejudiciálne
zistenia náležitým spôsobom odôvodní a uvedie, s ktorou konkrétnou kogentnou normou je ktorá časť

zmluvy v akom rozsahu absolútne neplatná. Prvoinštančný súd sa bude zaoberať aj tým, či závete
a listiny o vydedení boli notárom vyhlásené a či sa podľa týchto listín už v dedičskom konaní dedilo.
Pokiaľ v dedičskom spise sa tieto listiny nenachádzajú a neboli ani oboznámené účastníkom dedičského
konania, v takom prípade vyhodnotia aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne aj s poukazom na naliehavý
právny záujem.

3. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, listinnými dôkazmi, a to závetmi zo dňa 17.07.2000,

30.03.1985, 11.09.2002, pripojeným Katastrálnym spisom, Notárskou zápisnicou číslo J. XXX/XXXX
zo dňa 01.08.2013, Notárskou zápisnicou číslo J. XXX/XXXX zo dňa 10.09.2013, oboznámením
pripojeného dedičského spisu sp. zn. 26D 1370/2014, ostatným spisovým materiálom a zistil tento
skutkový stav:

5. Žalobkyňa je dcérou poručiteľa Z. J., J.. XX.XX.XXXX, L. O. XX.XX.XXXX. Žalovaná bola manželkou
poručiteľa. Dňa 17.07.2000 bol poručiteľom spísaný závet, v ktorom je uvedené, že byt na ulici S. Č. XX
J. X. K. poručiteľ odkazuje po jeho smrti svojej dcére. Súdu v tomto spore bol predložený závet zo dňa
XX.XX.XXXX podpísaný poručiteľom, z ktorého vyplýva, že po jeho smrti odkazuje byt, v ktorom býva,
svojej dcére, v tomto konaní žalobkyni.

6.Zostranyžalovanejbolvpriebehutohtokonaniapredloženýzávetspísanýdňa11.09.2002,podpísaný
K.Q. Z. J., v ktorom je uvedené, že poručiteľ v tomto závete ponechal byt na ulici S. Č. XX svojej
manželke. Zároveň touto listinou vydedil svoju dcéru z prvého manželstva, a to z dôvodu, že prenechal
dcére ako aj svojej prvej manželke trojizbový byt, z manželstva odišiel, pričom byt nechal svojej prvej

manželke. Dcéra, keďže prepadol alkoholizmu, mu nepomohla. Nepozvala ho ani na svadbu. To všetko
je v rozpore s dobrými mravmi, dcéra mu neposkytla potrebnú pomoc počas alkoholizmu.

7. Dňa 01.08.2013 bola vo forme Notárskej zápisnice číslo J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX spísaná
Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena, kde poručiteľ Z. J., Ž. S. Z. O. G. Č. XX, D. J. X. I.

Č. XXXX, J. X. K., I. Č.N. XX v bytovom dome súpisné Č.N. XXXX J. K. V. ,,U. Č. XXXX F.. S. H. do jeho
výlučného vlastníctva. V článku 8. tejto darovacej zmluvy sa obdarovaný F.. S. H. osobným záväzkom
zaviazal, že po nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti bezodkladne tieto nehnuteľnosti daruje do
výlučného vlastníctva žalovanej. Tento osobný záväzok nie je vecným bremenom a jeho porušenie sapovažuje za porušenie dobrých mravov a darujúci ma právo na vrátenie O.. F.. S. H. sa zaviazal vykonať
ďalší prevod v lehote tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia vlastníckeho práva. Táto Darovacia zmluva
bola zapísaná do Katastra nehnuteľností dňa XX.XX.XXXX pod číslom zmeny XXXX/XX.

8. Dňa 10.09.2013 bola vo forme Notárskej zápisnice číslo J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX podpísaná
Darovacia zmluva, na základe ktorej darujúci F.. S.Á. H. previedol na žalovanú nehnuteľnosti evidované
na X. I. Č. XXXX, G. Č. XX, J. X. K., I. Č. XX, I. G. O., N. Č.N. XXXX K. J. K. V. ,,U. Č. XXXX vrátane
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ako aj spoluvlastníckeho podielu na

pozemku. Táto zmena bola zapísaná pod číslom XXXX/XX.

9. Žalobkyňa súdu vo svojej výpovedi uviedla, že disponuje dvoma závetmi. Jeden mal byť ešte spísaný
poručiteľom v Košiciach a potom druhý závet. Poručiteľ prehlásil, že necháva svoju časť bytu dcére.
Originál týchto závetov je registrovaný na notárstve. Otec jej povedal, že keďže je jedináčik, nikoho
iného nemá, len ju, tak napíše závet o tom, že jej daruje byt v H.h. Potom, keď prišla na Slovensko, tak

povedal, že nemá byt v H., ale dal ho do výmeny, ktorý mal dávno už pred svadbou O. K.. Napísal druhý
závet, kde všetko napísal na ňu. Zároveň jej povedal, že má na papiere dávať pozor. Po rozvode rodičov
bola zverené do starostlivosti svojej matky, s otcom sa pravidelne stretávala. S otcom mala veľmi dobrý
vzťah. Žije v Y. M. I. Y. má založenú aj rodinu. S otcom sa stretávala len sporadicky. Keď jej syn mal
okolo 15 rokov, otec jej zavolal. Volal tajne, nakoľko sa bál svojej manželky, chcel sa obesiť. Z tohto

dôvodu ho pozvala k nej do Y.. Postarala sa o neho a zabezpečila mu aj oblečenie. Keď prišla na N., s
otcom sa pravidelne stretávala. Otec spísal závet, v ktorom dvakrát odkázal byt jej. Prvýkrát to bolo v
roku XXXX I. H. a druhý závet napísal v roku XXXX. Zároveň ju prosil, aby tieto listiny uschovala.

10. Žalovaná súdu uviedla, že tvrdenia žalobkyne sa nezakladajú na pravde. Za tridsať rokov, čo žila

so svojim manželom, jej vďačil za veľa. J. S. W. nadobudli byt, ktorý vymenili za H. G.. Tento byt bol
napísaný na nich obidvoch. Keď lekári manželovi povedali, že má zlé výsledky, išli rýchlo za notárom
a uskutočnili prevody. Obaja boli vedení ako spoluvlastníci. U notára robili darovacie zmluvy na tretiu
osobu F.. H. s tým, že má tam doživotné užívacie právo. Bol by im dal peniaze, lebo oni už peniaze
nemali. Bola to vôľa jej manžela, aby byt nie súdnou cestou, ale normálnou cestou vo forme notárskej

zápisnice bol naspäť písaný na jej meno. Manžel chcel, aby byt bol výlučne na ňu, aby práve jeho dcéra,
ktorá ho z alkoholizmu nedostala, nenadobudla byt. Najprv previedli byt J. F.. H. a ten jej ho naspäť
previedol do jej osobného vlastníctva, to bola posledná vôľa poručiteľa. Dcéra mu nepomohla v čase,
keď trpel alkoholizmom. Byt spolu s poručiteľom vo forme notárskej zápisnice spísanej W. Z.. S. darovali
maklérovi realitnej kancelárie F.. H.. F.. S. H. sa potom rozhodol, že byt prevedie na ňu.

11. Z pripojeného dedičského spisu spisová značka 26D/1370/2014 mal súd za preukázané, že
Uznesením Okresného súdu Prešov číslo konania 26D/1370/2014 - 4 zo dňa 5. decembra 2014
súd začal konanie o dedičstve po zomrelom poručiteľovi Z. J., J. XX.XX.XXXX, L. O. XX.XX.XXXX.
Poverením zo dňa 10.12.2014 Okresný súd Prešov v dedičskej veci po poručiteľovi podľa § 38 ods. 1
O.s.p. ako súdneho komisára na vykonanie potrebných úkonov vo veci prejednania dedičstva poveril

Z.. F. M.. Zo záznamu napísaného v notárskom úrade Z.. F. M.Š. dňa 02.02.2015 vyplýva, že do
kancelárie notárky JUDr. Ivety Andrášovej sa ustanovila žalobkyňa ako dcéra poručiteľa, ktorá notárke
prejednávajúcej dedičstvo predložila dva závety poručiteľa napísané vlastnou rukou poručiteľa, a to zo
dňa XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX. Predložené závete zo strany žalobkyne ako dcéry poručiteľa boli
zaevidované v registrácii v Notárskom centrálnom registri závetov dňa 02.02.2015, ako to vyplynulo

z obsahu dedičského spisu. Dňa 11.02.2015 bola spísaná zápisnica o predbežnom vyšetrení, na ktorý
bola predvolaná žalovaná ako pozostalá manželka poručiteľa, ktorá oznámila majetok poručiteľa a
predložilasobášnylist.Dňa14.04.2015bolavdedičskejkanceláriiZ..F.M.spísanázápisnicapodčíslom
26D/1370/2014, z obsahu ktorej vyplýva, že poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX so zanechaním závetu,
pričom dedičmi v prvej dedičskej skupine sú pozostalá manželka S. Z. M. O. K. F. P., V. J.. Uznesením

Okresného súdu Prešov číslo konania 26D/1370/2014-29 zo dňa 16.04.2015 bolo dedičské konanie po
poručiteľovi Z. J., L. O. XX.XX.XXXX so zanechaním závetu zastavené a majetok nepatrnej hodnoty bol
vydaný jeho pozostalej manželke v tomto spore žalovanej. Zároveň v odôvodnení tohto rozhodnutia sa
konštatuje, že poručiteľ zomrel O. XX.XX.XXXX so zanechaním závetu, pričom dedičmi v prvej dedičskej
skupine sú pozostalá manželka S. Z. M. O. K. F. P., V. J.. Keďže poručiteľ zanechal nepatrný majetok,

súd konanie zastavil a nepatrný majetok vydal pozostalej manželke, ktorá vystrojila poručiteľovi pohreb.

12. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 20.11.2019 žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Poukázal na to, že v dedičskom konaní vedenom po poručiteľovi Z. J. K. sp. zn. 26D/1370/2014 malažalobkyňa pozíciu zákonnej neopomenuteľnej dedičky a rovnako aj dedičky zo závetu, keď konajúcej
notárke prejednávajúcej dedičstvo po poručiteľovi predložila dva závety spísané poručiteľom v jej
prospech. Zo strany žalovanej v dedičskom konaní nebol predložený závet, ani listina o vydedení, ktorú

mal podľa jej tvrdení vyhotoviť poručiteľ v roku 2002. Žalobkyňa má jednoznačne naliehavý právny
záujem na určení, že byt patrí v režime BSM do dedičstva po poručiteľovi, keďže jedine takýmto výrokom
súdumôžedosiahnuťprejednanietohtodedičstvapoporučiteľovivdedičskomkonaní.Platnosťvšetkých
troch predložených závetov nie je súd oprávnený skúmať v tomto konaní. Ten bude skúmaný konajúcou
notárkou, respektíve, ak toto právo bude sporné, dedičia budú odkázaní na žalobu na súd.

13. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem a nie je aktívne vecne legitimovaná na podanie tejto žaloby, keďže zo strany
žalovanej v tomto spore bol predložený závet a listina o vydedení, v ktorom poručiteľ svoju dcéru
závetom z roku 2002 vydedil. Nie je tak aktívne vecne legitimovaná na podanie žaloby, nie je dedičkou
po poručiteľovi.

14. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

15. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo

môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa § 143a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť
zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe
spoločného majetku. Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva
ku dňu zániku manželstva. Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia

sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.

19. Súd viazaný právnym názorom vyjadreným v Uznesení Krajského súdu Prešov č.k. 17Co/111/2018
- 94 zo dňa 12.03.2019 vec opätovne prejednal, pričom opätovne dospel k záveru, že žaloba žalobkyne
je v celom rozsahu dôvodná.

20. Krajský súd v Prešove na strane číslo 6 odôvodnenia svojho rozhodnutia uložil súdu 1. stupňa
zaoberať sa otázkou, či žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do
dedičstva. Túto otázku má súd prvého stupňa vyhodnotiť a opätovne posúdiť.

21. Súd je toho názoru, že žalobkyňa má jednoznačne naliehavý právny záujem na určení, že byt číslo
XX, J.U. N. J. X. K. G. O. N. N. Č. XXXX J. W. S. Č. XX I. K. K. do dedičstva po nebohom Z. J., a to v
režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov spolu so žalovanou.

22. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisová značka 4Cdo/111/2008 zo

dňa 30.06.2009, základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania
sa súd musí zaoberať otázku existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po
začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania. Určovacia žaloba predpokladaná uvedeným ustanovením je preventívneho charakteru

a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty
v právnom vzťahu ak k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak jednak v prípadoch, ktorých
určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právnehovzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou
odvrátenia budúcich sporov účastníkov.

22. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 06.12.2012 sp. zn. 5Cdo/31/2011,
právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby musí byť naliehavý. Pri
skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný
a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie
spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať

iné súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná iná žaloba (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise zo súdnej praxe pod číslo 40/1996).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha-žalobcu.Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje.Nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,

ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre
jeho usporiadanie).

23. S poukazom na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, je súd toho názoru,
že žalobkyňa má jednoznačne naliehavý právny záujem na určení, že byt číslo XX J. N. J. X. K. G. O.

N. N. Č. XXXX J. W. S. Č. XX, L. J. X. I. Č.N. XXXX, H. Ú. K. patrí v celosti v režime bezpodielového
spoluvlastníctva manželov so žalovanou do dedičstva po jej nebohom Q. Z. J., L. O. XX.XX.XXXX.
Z obsahu dedičského spisu, ktoré sa viedlo po nebohom poručiteľovi Z. J. sp. zn. 26D/1370/2014
žalobkyňa predložila dva závety spísané poručiteľom zo dňa XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX. Zároveň
dedičské konanie bolo zastavené Uznesením číslo konania 26D/1370/2014 - 29 zo dňa 16.04.2015 v

súlade s § 175h ods. 2 OSP. Majetok nepatrnej hodnoty vydal súd žalovanej ako pozostalej manželke
poručiteľa. Uznesenie o zastavení dedičského konania nadobudlo právoplatnosť v apríli 2015, pričom
žalobkyňa potom, čo sa dozvedela, že byt číslo XX nebol prejednaný v tomto dedičskom konaní, dňa
10.08.2015 podala žalobu na súd a domáhala sa určenia, že tento byt v režime BSM patrí do dedičstva
po jej otcovi Z. J.. Súd je toho názoru, že žalobkyňa má tak naliehavý právny záujem na určení, že tento

byt patrí do dedičstva po jej otcovi, je to jediný procesne možný a vhodne zvolený prostriedok, ktorým
môže docieliť prejednanie tohto majetku po poručiteľovi, svojom otcovi v náhradnom dedičskom konaní.

24. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.05.2011
sp. zn. 1Cdo/183/2009 podľa ktorého, pokiaľ sa v konaní o dedičstve vyskytne rozpor o tom, čo patrí do

dedičstvapoporučiteľovi,procesnýmnástrojomnajehoodstránenieježalobanaurčeniežetá-ktorávec
patrídodedičstvapoporučiteľovi.Otakejtožaloberozhodnesúdvsporovomkonaní,účastníkmiktorého
sú všetci dedičia. Žaloba na určenie predmetu dedičstva je rozhodovacou praxou súdov považovaná
za prípustný prostriedok riešenia sporov o tom, či určitá vec patrí do dedičstva (obdobný právny názor
zaujal už Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v Uznesení zo dňa 28.09.2006 spisová značka

3Cdo/178/2006), pritom pre takéto sporové občianske súdne konanie treba všetkých účastníkov konania
o dedičstve považovať za nerozlučných spoločníkov (R 49/82 alebo R 65/2003).

25. Podľa § 211 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia,
ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná

o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, dodatočné konanie o
dedičstve sa nevykoná.

26. Podľa ustanovenia § 211 Civilného mimosporového poriadku platí, že ak sa po právoplatnosti
uznesenia, ktorým sa skončilo konanie o dedičstve objaví ďalší poručiteľov majetok, súd na návrh

vykoná o tomto majetku dodatočne konanie o dedičstve. V dodatočnom konaní o dedičstve nejde o
prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov pôvodného konania o dedičstve, a teda nijakým
spôsobom nejde o nápravu vád pôvodného konania o dedičstve. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej
republiky v Uznesení zo dňa 26.05.2015 spisová značka 3Cdo/168/2014, v konaní o dodatočnomprejednaní novoobjaveného majetku nemá ísť ani o prehodnotenie skutkových alebo právnych záverov
skoršieho konania o dedičstve, ani o nové odlišné rozhodnutie o tom istom. Začatím konania o
dodatočnomprejednanídedičstvasaneobnovujededičskávecakotaká.Dodatočnékonanieodedičstve

je namieste vtedy, keď v pôvodnom konaní o dedičstve nebol prejednaný celý majetok poručiteľa buď
kvôli tomu, že sa o ňom nevedelo, alebo kvôli tomu, že bol sporný. Podľa § 198 ods. 1 Civilného
mimosporového poriadku, ak sú majetok alebo dlhy poručiteľa medzi účastníkmi sporné, súd sa v
dedičskom konaní obmedzí len na zistenie ich spornosti. Pri výpočte čistej hodnoty dedičstva naň
neprihliada. Podľa § 212 ods. 1 CMP, nezaradenie sporného majetku alebo dlhov do dedičstva nebráni

účastníkom, aby sa domáhali svojho práva žalobou. Práve na vyriešenie toho, čo patrí do dedičstva slúži
sporové konanie o určenie, či vec patrí alebo nepatrí do dedičstva. Táto žaloba nie je osobitným typom
žaloby, ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP. Ak sa konanie o dedičstve skončilo na základe
určenia súdu v sporovom konaní o tom, že tá - ktorá vec patrí do dedičstva, možno začať dodatočné
konanie o dedičstve. V tomto dodatočnom konaní o dedičstve sa vyrieši aj otázka vlastníckeho práva
jednotlivýchdedičovkmajetkuporučiteľa(aleboaspoňtaktobytomalobyť,novzhľadomnavsúčasnosti

prevažujúcurozhodovaciupraxslovenskýchsúdov,otázkavlastníckehoprávanemusíbyťvdodatočnom
konaní o dedičstve vyriešená úplne).

27. Podľa názoru súdu žalobkyňa ako dcéra poručiteľa má naliehavý právny záujem na tejto žalobe,
totiž bez takéhoto výroku súdu nemôže žalobkyňa ako dedička po poručiteľovi vyvolať prejednanie

tohto majetku. V pôvodnom dedičskom konaní tento majetok po poručiteľovi prejednaný nebol, keďže
darovacími zmluvami bol prevedený na tretí subjekt.

28. K aktívnej vecnej legitimácii žalobkyne na podanie tejto žaloby súd uvádza, že s právnou
argumentáciou právneho zástupcu žalovanej sa súd v žiadnom prípade nestotožňuje.

29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.03.2011 sp. zn. 3Cdp/222/2010,
určovací návrh spočívajúci v tom, že vec, či hnuteľná alebo nehnuteľná patrí do dedičstva po poručiteľovi
a teda, že ju poručiteľ vlastnil v okamihu svojej smrti môže uplatňovať a je vecne legitimovaný len ten,
koho práv a povinnosti sa takéto určenie týka. Takouto osobou môže byť len ten, kto je poručiteľovým

dedičom, prípadne jeho právnym nástupcom. Z obsahu dedičského spisu sp. zn. 26D/1370/2014 po
nebohom poručiteľovi Z. J., L. O. XX.XX.XXXX, a to zo záznamu napísanom na Notárskom úrade
Z.. F. M. O. XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa ako dcéra poručiteľa predložila notárke dva závety
dňa 30.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX, ktoré boli zaevidované v Notárskom centrálnom registri závetov
dňa 02.02.2015. Z.. F. M. ako súdna komisárka poverená prejednaním dedičstva konala so žalobkyňou

ako dedičkou v prvej dedičskej skupine, t. j. dcérou poručiteľa, ale rovnako aj závetnou dedičkou. Z
tohto dôvodu argumentácia právneho zástupcu žalovanej, v ktorom napáda nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobkyne na podanie tejto žaloby je podľa názoru súdu nesprávny.

30. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

31. Podľa § 461 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak
sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

32. Podľa § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

33.Žalobkyňajedcérouporučiteľa.Podľa§473ods.1Občianskehozákonníkavprvejdedičskejskupine
dedia poručiteľove deti a manžel, a to každý z nich rovnakým dielom. Rovnako žalobkyňa ako dcéra
poručiteľa konajúcej notárke predložila O. L. L. O. XX.XX.XXXX M. XX.XX.XXXX, na základe ktorej
notár s dcérou poručiteľa riadne konal, pričom aj v zápisnici zo dňa 14.04.2015, ako aj v Uznesení č.k.
26D/1370/2014-29 zo dňa 16.04.2015 súd uviedol, že poručiteľ zomrel O. XX.XX.XXXX so zanechaním

závetu, pričom dedičmi v prvej dedičskej skupine sú pozostalá manželka, ako aj dcéra poručiteľa. Súd
za dôležité považuje uviesť, že bola to práve žalovaná ako pozostalá manželka poručiteľa, ktorá závet
a listinu o vydedení zo dňa 11.09.2002 nepredložila v dedičskom konaní po jej nebohom manželovi podspisovou značkou 26D 1370/2014. Tento závet a listinu o vydedení zo dňa 11.09.2002 predložila až v
tomto súdnom spore pod spisovou značkou 24C/127/2015.

34. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 24.04.2013 sp. zn. I.ÚS 297/2012-47,
posúdenie platnosti závetu z hľadiska jeho formálnych náležitostí je otázkou právneho posúdenia veci,
ktoré prináleží súdu v dedičskom konaní, preto, ak Okresný súd v dedičskom konaní sám vyšetril
podmienky dedičského práva zákonnej a závetnej dedičky posúdením platnosti závetu z hľadiska jeho
formálnych náležitostí ako prejudiciálnej otázky a vo výrokovej častí napadnutého uznesenia určil, že

ďalej bude konať s účastníčkou ako so zákonnou dedičkou, nepostupoval v rozpore so znením § 175k
ods. 1 a 2 OSP.

35.NazákladevyššieuvedenéhocitovanéhoNálezuÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz24.04.2013
sp. zn. I.ÚS 297/2012-47 je súd toho názoru, že súd nie je oprávnený v tomto spore riešiť platnosť,
respektíve neplatnosť závetov ako aj listiny o vydedení zo dňa 17.07.2000, 30.03.1985 a 11.09.2002.

Tieto listiny budú predmetom dodatočného dedičského konania, ktoré prebehne o novoobjavenom
majetku po poručiteľovi.

36. K absolútnej neplatnosti darovacích zmlúv, ktoré boli dňa XX.XX.XXXX M. O. XX.XX.XXXX spísané
vo forme notárskej zápisnice, súd uvádza nasledujúce: Dňa 01.08.2013 bola vo forme Notárskej

zápisnice Č. J. XXX/XXXX, J. XXXXX/XXXX spísaná Darovacia zmluva so zriadením vecného bremena,
kde poručiteľ Z. J., Ž. S. Z. darovali byt Č. XX, D. J. X. I. Č.N. XXXX, J. X. K., I. Č. XX I. G. O. N. Č.
XXXX J. K. V. ,,U. Č. XXXX F.. S. H. do jeho výlučného vlastníctva. V článku 8. tejto darovacej zmluvy
sa obdarovaný F.. S. H. osobným záväzkom zaviazal, že po nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnosti
bezodkladne tieto nehnuteľnosti daruje do výlučného vlastníctva žalovanej. Tento osobný záväzok nie je

vecným bremenom a jeho porušenie sa považuje za porušenie dobrých mravov a darujúci ma právo na
vrátenie daru. F.. S. H. sa zaviazal vykonať ďalší prevod v lehote tridsiatich dní odo dňa nadobudnutia
vlastníckeho práva. Táto Darovacia zmluva bola zapísaná do Katastra nehnuteľností dňa 22.08.2013
pod číslom zmeny XXXX/XX. Dňa 10.09.2013 bola vo forme Notárskej zápisnice číslo N XXX/XXXX,
J. XXXXX/XXXX K. Darovacia zmluva, na základe ktorej darujúci F.. S. H. previedol na žalovanú

nehnuteľnosti evidované na Liste vlastníctva číslo XXXX, G. Č. XX, J. X. K., I. Č. XX, I. G. O., N. Č.N.
XXXX K. J. K. V. ,,U. Č. XXXX vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
ako aj spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Táto zmena bola zapísaná pod číslom XXXX/XX.
37. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že keď manželovi lekári zistili, že má zlé výsledky, išli rýchlo
za notárom a urobili prevody. U notára robili darovacie zmluvy na tretiu osobu F.. H. - realitného makléra

s tým, že má tam doživotné užívacie právo. Bol by im dal peniaze, lebo oni už peniaze nemali, bola
to vôľa jej manžela, aby byt nie súdnou cestou, ale normálnou cestou vo forme notárskej zápisnice bol
naspäť písaný na jej meno. Manžel chcel, aby byt bol výlučne písaný na ňu, aby práve jeho dcéra, ktorá
ho z alkoholizmu nedostala nenadobudla tento byt. Najprv z tohto dôvodu previedli byt na F.. H. a ten
jej ho naspäť previedol do jej osobného vlastníctva, keďže to bola posledná vôľa poručiteľa. Byt spolu s

poručiteľom vo forme notárskej zápisnice spísanej W. Z.. S. darovali realitnému maklérovi a ten následne
sa rozhodol, že byt prevedie na ňu.

38. Podľa Uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky spisová značka 30Cdo/1430/2007 zo dňa
21.05.2008, Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že zmluva, ktorá neodporuje výslovnému zákazu

zákona, avšak svojimi dôsledkami smeruje k výsledku zákona odporujúcom je absolútne neplatná pre
obchádzanie zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka), nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode
jej neplatnosti vedeli (22Cdo/505/2002). Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla
zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaný, v dôsledku čoho sa
uvedenýstavstanezhľadiskapozitívnehoprávanapadnuteľným.Jednanieinfraudemlegis predstavuje

postup, kedy sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou
nepredvídaného a nežiaduceho (22Cdo/1772/2004).

39. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Obo/20/2007 zo dňa 29.01.2008, podľa
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný
právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť
právneho úkonu ide vtedy, ak svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právnyúkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
zákon dodržaný nebol.

40. Predložené darovacie zmluvy, ktoré sú súčasťou súdneho spisu zo dňa 01.08.2013 a následne
zo dňa 10.09.2013 spísané vo forme notárskej zápisnice W. Z.. Z. S. súd považuje za právne úkony,
ktoré sú absolútne neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože predmetom týchto právnych
úkonov podľa názoru súdu bolo darovanie medzi manželmi, ktoré v konečnom dôsledku obchádzalo
kogentné ustanovenia o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Takéto konanie žalovanej

ako aj poručiteľa je podľa názoru súdu neprípustné. Išlo o vopred dohodnutý postup medzi poručiteľom,
jeho pozostalou manželkou ako aj realitným maklérom. Samotná žalovaná v konaní pred súdom uviedla,
že cieľom týchto darovacích zmlúv bolo, aby nadobudla výlučne vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti.
Tento postup bol vopred premyslený, dohodnutý. Cieľom týchto právnych úkonov podľa názoru súdu
vykonaných počas trvania manželstva zomrelého poručiteľa a žalovanej ako jeho manželky, bolo
obchádzanie zákona s cieľom vylúčiť žalobkyňu z dedičského práva po svojom otcovi. To napokon

uviedla aj žalovaná vo svojej výpovedi, keď potvrdila, že poručiteľ chcel, aby bol byt len jej, aby
ho nezdedila aj jeho dcéra. Cieľom tohto konania a postupu účastníkov darovacích zmlúv podľa
názoru súdu bolo vylúčenie žalobkyne ako dedičky zo zákona a rovnako závetnej dedičky z rozsahu
dedenia. Takéto konanie žalovanej a poručiteľa, respektíve tretej osoby je potrebné považovať za
neprípustné modifikovanie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd je toho názoru, že

týmito darovacími zmluvami spísanými vo forme Notárskej zápisnice W. Z.. Z. S., poručiteľ, žalovaná,
ako aj F.. H. ako realitný maklér obchádzali kogentné ustanovenia zákona, nedovoleným spôsobom
modifikovali rozsah BSM a zároveň cieľom týchto úkonov bolo previesť vlastnícke právo k bytu v
režime BSM na žalovanú, s úmyslom vylúčiť žalobkyňu ako poručiteľovu dedičku z dedenia v prvej
dedičskej skupine po poručiteľovi. V tom súd vidí absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu, a preto

tieto darovacie zmluvy súd posúdil v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatné
právne úkony.

41. Predpokladom vyporiadania v dedičskom konaní je jednak existencia majetku, ktorý tvoril
bezpodielové spoluvlastníctvo poručiteľa a pozostalého manžela a jednak skutočnosť, že počas života

poručiteľa sa nezačalo konanie na súde o vyporiadaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Ak sa takéto konanie začalo, súdny komisár počká na záverečné rozhodnutie v danom
konaní a do dedičstva zahrnie majetok, prípadne dlhy v súlade s daným rozhodnutím, ktorým je viazaný.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalého manžela v dedičskom konaní
je pozostalý manžel účastníkom konania aj keď nie je dedičom a to v časti konania, v ktorej sa

vyporiadava bezpodielové spoluvlastníctvo jeho poručiteľa. Obdobne je to aj v situácii, ak zanikne
manželstvo rozvodom počas života poručiteľa, avšak medzi poručiteľom a bývalým manželom nedošlo
počas života poručiteľa k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníctva a ku dňu smrti poručiteľa
neprešli 3 roky od zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva rozvodom. Aj v takom prípade, ak nebola
medzi nimi za života poručiteľa uzatvorená Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva a ani

sa nezačalo o jeho vyporiadaní konanie na súde, vyporiadava sa bezpodielové spoluvlastníctvo v konaní
o dedičstve. Účastníkom dedičského konania je takto aj bývalý manžel poručiteľa v časti konania, v
ktorej dôjde k vyporiadaniu ich bezpodielového spoluvlastníka ( Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 28. novembra 2012 sp. zn. 4Mcdo/19/2012).

42. Keďže súd mal za preukázaný jednak naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní tejto žaloby,
jej aktívnu vecnú legitimáciu mal za danú a zároveň mal za to, že predložené darovacie zmluvy sú
absolútne neplatnými právnymi úkonmi v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, žalobe žalobkyne v
celom rozsahu vyhovel.

43. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 257 CSP podľa ktorého, výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákonodarca v dotknutom
ustanovení Civilného sporového poriadku nielen, že nevymenúva či bližšie nešpecifikuje, aké všetky
prípady možno považovať za prípady osobitého zreteľa oprávňujúce súd nepriznať nárok na náhradu
trov konania, ale na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy dokonca neuvádza ani jediné kritérium,

z ktorého by bolo možné pri interpretácii obsahu pojmu „dôvody hodné osobitného zreteľa“ vychádzať.
Táto skutočnosť samozrejme nie je bezúčelová, ale je naopak založená na úplne legitímnom a správnom
predpoklade, že dopredu ani nie je možné presne určiť všetky okolnosti, za ktorých nebude spravodlivé
zaviazať neúspešnú stranu povinnosťou nahradiť trovy súdneho konania, respektíve okolnosti, zaktorých nebude spravodlivé zaviazať stranu, ktorá svojím zavinením vznik trov spôsobila, aby tieto trovy
protistrane nahradila.

44. Súd videl dôvod pre aplikáciu tohto zákonného ustanovenia v danom spore. Zohľadnil výnimočnosť
tohto sporu, vzťah medzi stranami sporu, keď v pozícii žalobcu vystupuje dcéra poručiteľa a žalovaná
je bývalou manželkou poručiteľa. Za daných okolností je podľa názoru súdu spravodlivé aplikovať
zákonné ustanovenie § 257 C.s.p. a náhradu trov konania stranám sporu nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.