Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 28, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1407200031
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1407200031.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu

JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobkyne: Z. P., K.. X. XX. XXXX,
O. J. XX, O., zast. advokátkou JUDr. Annou Svatošovou, Miletičova 14, Bratislava, proti žalovanému: T.
S. B. O., H.: XX XXX XXX, V. E., Q. P., O., zast. advokátom JUDr. Jánom Benčurom, Záhradnícka 41,
Bratislava, o určenie, že pracovný pomer trvá, o zaplatenie náhrady mzdy a náhrady škody, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 25. mája 2018 č. k. 23C/1/2007-774, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s a p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bolo určené, že
pracovný pomer žalobkyne u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 7. 2. 2001 trvá.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e vo výroku, ktorým bola žalobkyni priznaná
náhradu mzdy spolu s úrokom z omeškania do výšky 104.845,84 eur.

V časti úrokov z omeškania za obdobie od 13. 2. 2013 do 15. 6. 2018 sa napadnutý rozsudok p o t v r
d z u j e čo do výroku, ktorým bola žalobkyni priznaná suma 5.313,36 eur.
V časti úrokov z omeškania za obdobie od 13. 2. 2013 do 15. 6. 2018 presahujúcich sumu 5.313,36 eur

sa napadnutý rozsudok m e n í tak, že žaloba sa v tejto časti zamieta.

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni 3 644,34 eur z titulu náhradu škody a vo výroku o náhrade trov konania a
vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného
založený pracovnou zmluvou zo dňa 7. 2. 2001 trvá a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu mzdy 117.762,20 eur a náhradu škody 3.644,34 eur. O trovách konania súd rozhodol tak, že

žalobkyni proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2/ Súd prvej inštancie v odôvodení rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti
výpovede z pracovného pomeru, ktorú jej dal žalovaný listom zo dňa 7. 8. 2006 a určenia, že pracovný
pomer trvá a zároveň žiadala uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť jej náhradu mzdy za obdobie od 1.
1. 2007 s prísl. Súd prvej inštancie čiastočným rozsudkom zo dňa 15. 6. 2016 č. k. 23C 1/2007-550
určil, že predmetná výpoveď z pracovného pomeru je neplatná a pracovný pomer trvá. Odvolací súd

rozsudkom zo dňa 15. 3. 2017 č. k. 6Co/372/2016-607 uvedený čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil vo výroku, ktorým bola určená neplatnosť predmetnej výpovede a vo výroku, ktorým bolo určené,
že pracovný pomer trvá, čiastočný rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Vo vzťahu k zrušujúcej časti napadnutého čiastočného rozsudku odvolací súd poukázalna to, že na určení trvania pracovného pomeru žalobkyňa nemôže mať naliehavý právny záujem a tento
nedostatok predstavuje samostatný dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstáť. Odvolací súd
ďalej vyslovil, že napriek tomu nemohol napadnutý čiastočný rozsudok vo výroku, ktorým bolo určené, že

pracovný pomer trvá, zmeniť, pretože žalovaná v konaní navrhla, aby súd v prípade, že určí neplatnosť
výpovede, rozhodol tak, že pracovný pomer strán sporu končí právoplatnosťou rozsudku v zmysle §-u
79 ods. 1 Zák. práce z dôvodu, že od neho ako zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby
žalobkyňu naďalej zamestnával. Žalovaná tak svojim návrhom vyvolala danosť naliehavého právneho
záujmu aj na určení, že pracovný pomer naďalej trvá. Z uvedeného vyplýva, že predmetom konania v

prejednávanej veci zostalo určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej trvá a náhrada mzdy v
súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru.

3/ Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaná považovala
za dôvody pre ktoré od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu ako zamestnanca ďalej
zamestnával, to, že v priebehu roku 2005 boli vykonané organizačné zmeny spočívajúce v zrušení

pracovných miest vrátane miesta žalobkyne, žalobkyňa od roku 2005 nikde nepracuje, nie je odkázaná
na výkon práce u iných zamestnávateľov, nevyvíja žiadnu snahu o zapojenie sa do pracovného procesu,
ide jej len o finančné nároky a odmietla prejsť na akékoľvek voľné a vhodné miesto. K organizačným
zmenám súd prvej inštancie uviedol, že bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého
žalovaný v konaní nepreukázal existenciu organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej sa mala žalobkyňa

stať nadbytočnou a tiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi údajnou organizačnou zmenou a
nadbytočnosťou, ktorú žalovaná zistila až v roku 2006 o 8 mesiacov neskôr. Súd prvej inštancie zistil, že
žalobkyňa je od 16. 1. 2006 evidovaná na ÚPSVaR v zozname nezamestnaných, za celé obdobie trvania
konania nepoberala ani nežiadala o pomoc v hmotnej núdzi, na životné náklady a potreby jej prispievala
rodina a mala záujem zamestnať sa. Taktiež bola žalobkyňa ochotná prijať každú z pracovných pozícií,

ktoré ponúkala žalovaná v priebehu konania na ÚPSVaR, konkrétne uplatnila požiadavku na obsadenie
voľných pracovných miest na pozíciu laborant dňa 2. 5. 2012, 3. 10. 2013, 11. 10. 2013, 14. 5. a 17.
4. 2014, z ktorých neponúkla žalobkyni ani jedno miesto, pričom listom zo dňa 26. 6. 2006 jej ako
zamestnávateľ oznámila, že vzhľadom na to, že trvala na ďalšom zamestnávaní, mieni jej umožniť
pokračovať v práci. Žalobkyňa preto vyjadrila ochotu každú z uvedených pracovných pozícií prijať.

Žalovaná však v priebehu konania obsadila 5 voľných pracovných miest, ktoré zodpovedali kvalifikácii
žalobkyne, pričom aj v čase bezprostredne po daní výpovede bola žalobkyňa ochotná prijať miesto na
Lekárskej fakulte. V tejto súvislosti súd prvej inštancie dodal, že pracovné miesto žalobkyne zrušené
nebolo a na tejto pozícií pracuje iná zamestnankyňa.

4/ Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba o určenie trvania pracovného pomeru je dôvodná
a v tejto súvislosti v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Žalovaný dôvodnosť svojho návrhu,
ktorým žiadal určiť, že pracovný pomer končí právoplatnosťou rozsudku, nepreukázal a nestotožnil sa s
dôvodmi uvádzanými žalovaným. Žalobkyni bola daná výpoveď, pričom organizačné zmeny, v dôsledku
ktorých sa tak stalo, žalovaný nepreukázal, ako konštatoval odvolací súd, na údajne zrušené pracovné

miesto bola prijatá nová zamestnankyňa, žalovaný v priebehu konania ponúkal voľné pracovné miesta,
ktoré by zodpovedali kvalifikácii žalobkyne, žalobkyňu však neoslovil, pracovné miesto jej neponúkol,
pričomžalobkyňavyjadrilaochotupracovnémiestoprijať,vpriebehukonaniapreukázala,žemalasnahu
sa zamestnať, je všeobecne známe, že o zamestnancov v určitom veku nie je záujem, uprednostňovaní
sú „mladší zamestnanci“. Žalobkyňa taktiež preukázala, že v danom období nemala žiaden príjem,

podporovala ju rodina, takže ani dôvod, že jej ide o finančné nároky, neobstojí.“ S poukazom na tieto
závery súd prvej inštancie žalobe v tejto časti vyhovel a určil, že pracovný pomer trvá, keďže neboli
zistené dôvody pre určenie, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného sa končí právoplatnosťou
rozsudku.

5/ Pokiaľ ide o mzdové nároky žalobkyne, žalobkyňa uplatnila mzdové nároky vo výške 117.732,33
eur spolu s bonusom 29,88 eur, celkovo 117.762,20 eur, za obdobie od januára 2007 ( mzda za január
splatná vo februári 2007 ) do mája 2018 ( mzda za máj splatná v júni 2018 ). Výška náhrady mzdy
v konaní nebola sporná, sporným bolo len obdobie, za ktoré žalobkyni patrí náhrada mzdy. Žalovaný
totiž navrhol priznať žalobkyni náhradu mzdy iba za čas 9 mesiacov na tom základe, že žalobkyňa

sa bez vážnych dôvodov nezapojila do pracovného pomeru, hoci mala možnosť, nevyvíjala žiadnu
snahu o zapojenie sa do pracovného procesu a ak aj snahu prezentovala, tak len formálnu, o voľných
pracovných miestach na T. S. B. O. mala vedomosť, ale o žiadne nepožiadala a zrejme nie je odkázaná
na výkon práce u iných zamestnávateľov. Súd prvej inštancie však dospel k záveru, že vzhľadomna všetky okolnosti v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre priznanie náhrady mzdy za
celé žalobkyňou požadované obdobie. Argumenty žalovaného, ktorými zdôvodňoval svoj návrh na
nepriznanie náhrady mzdy za obdobie presahujúce 9 mesiacov, súd prvej inštancie neakceptoval. S

poukazom na tieto závery súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni z titulu
náhrady mzdy sumu 117.762,20 eur za vyššie špecifikované obdobie.

6/ Žalobkyňa v konaní uplatnila aj nárok nároku na náhradu nákladov, ktoré je vznikli v konaní
uplatňovanímjejprávavovýške3.644,34eur.Súdprvejinštancievtejtosúvislostiuviedol,žetentonárok

posúdil ako nárok na náhradu škody, ktorá žalobkyni vznikla v dôsledku porušenia právnej povinnosti
žalovaného, ktorý dal žalobkyni neplatnú výpoveď, čím bola daná aj príčinná súvislosť medzi škodou a
porušením právnej povinnosti.

7/ O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a
úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

8/ Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil tak, že určí, že pracovný pomer žalobkyne založený pracovnou zmluvou zo dňa 7. 2. 2001 skončí
právoplatnosťou rozsudku a uloží mu povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 13. 2.
2007 do 13. 10. 2007 vo výške 4.712,01 eur, úroky z omeškania vo výške 4.561,54 eur, a vo zvyšku

žalobu zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že priznal žalobkyni nárok na náhradu mzdy presahujúci
9 mesiacov, že do náhrady mzdy zahrnul aj príslušenstvo, že žalobkyni priznal úroky z omeškania v
rozpore s ust. § 1 ods. 2 Zák. práce, § 517 ods. 1,2 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vlády č. 87/1995
Z.z a že priznal žalobkyni nárok na náhradu škody, pričom o zmene žaloby vo vzťahu k tomuto nároku
nebolo rozhodnuté v zmysle § 140 a nasl. C.s.p. Požiadavku na skončenie pracovného pomeru podľa §

79 ods. 1 Zák. práce zdôvodnil tým, že od roku 2005 vykonal organizačné zmeny spočívajúce v zrušení
miest vrátane miesta žalobkyne, pričom žalobkyňa odmietla prejsť na akékoľvek iné voľné a vhodné
miesto a z uvedeného dôvodu preto nemal možnosť žalobkyňu zamestnávať. Nesúhlasil s tým, aby bola
žalobkyni priznaná náhrada mzdy za obdobie presahujúce 9 mesiacov. Namietol, že súd prvej inštancie
jeho dôvody na zníženie a nepriznanie náhrady mzdy presahujúcej 9 mesiacov neakceptoval, pričom

nezisťoval dôvody, pre ktoré sa žalobkyňa do práce u iného zamestnávateľa nezapojila. V tejto súvislosti
za významné považoval, že žalobkyňa sa nezapojila do pracovného pomeru bez vážneho dôvodu, o
pracovné miesta sa neuchádzala s odôvodnením, že mala so žalovaným uzavretú pracovnú zmluvu,
nemala reálny záujem zapojiť sa do práce, takýto záujem prejavovala len formálne, o obsadenie voľných
miest nepožiadala, aj keď o nich vedela, a po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru vykonávala od

8. 5. 2010 podnikateľskú činnosť, z ktorej dosahovala určitý príjem. Navyše žalobkyňa ako živnostníčka
predmet svojho podnikania rozširovala. Z uvedených dôvodov žalovaný považuje priznanie náhrady
mzdy za obdobie presahujúce 9 mesiacov za nespravodlivé. K vyčísleniu úrokov z omeškania súdom
prvej inštancie žalovaný namietol, že súd prvej inštancie nesprávne do výroku o náhrade mzdy zahrnul
aj príslušenstvo. Navyše výška priznaných úrokov bola vyčíslená v rozpore s ust. § 1 ods. 2 Zák. práce, §

517ods.1,2Obč.zák. vspojenís§3nar.vládyč.87/1995Z.z.vzneníplatnomod1.2.2013.Vsúvislosti
s náhradou škody žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu škody
vo výške 3.644,34 eur, pričom o zmene žaloby v zmysle § 140 a nasl. C.s.p. nerozhodoval. Žalovaný v
súvislosti s nárokom na náhradu škody namietol premlčanie tohto nároku.

9/ Žalobkyňa vo vyjadreniach k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. V
súvislosti s existenciou organizačnej zmeny uviedla, že súd prvej inštancie právoplatným čiastočným
rozsudkom vyslovil, že žalovaný nepreukázal existenciu organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej by sa
mala žalobkyňa stať nadbytočnou. Bolo tiež zistené, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
údajnou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobkyne, ktorú žalovaný zistil až v roku 2006. Ďalej

uviedla, že mala záujem prijať každú ponúkanú pozíciu z pracovných miest na Prírodovedeckej fakulte
UK, ktoré žalovaný obsadil, pričom žiadne z nich žalobkyni neponúkol. K náhrade mzdy žalobkyňa
uviedla, že jej nezapojenie sa do práce bez vážneho dôvodu ako to uvádza žalovaný v odvolaní, bolo v
konaní vyvrátené. Zároveň upriamila pozornosť na žalovaným citované ustanovenie Zákonníka práce,
ktoré od súdu nevyžaduje vziať do úvahy nezapojenie sa žalobkyne do práce len z vážneho dôvodu,

pričom uviedla, že súd má vziať do úvahy akékoľvek dôvody a nie len tie vážne. Svoju argumentáciu
podporila ust. § 144a ods. 1 písm. a/ Zák. práce. K žalovaným tvrdenej nespravodlivosti ohľadom výšky
priznanej náhrady mzdy podporenej žalovaným predloženou čiastočnou komparáciou § 79 ods. 2
Zák. práce v rôznych časových intervaloch žalobkyňa uviedla, že akékoľvek spätné pôsobenie právnychnoriem je v tomto prípade neprijateľné. Pokaľ ide o zmenu žaloby, o tejto súd prvej inštancie rozhodol
uznesením zo dňa 27. 8. 2007 č. k. 23C/1/2007-60. K tvrdeniu žalovaného ohľadom priznania úroku z
omeškania v rozpore s § 1 ods. 2 Zákonníka práce dodala, že je bezpredmetná, nakoľko uvedená právna

úprava rieši závislú prácu. Podľa žalobkyne súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku
uviedol dôvody, prs ktoré nevyužil moderačné právo a požadovanú náhradu mzdy neznížil. Všetky
argumenty k priznanej náhrade mzdy prezentované žalovaným v podanom odvolaní nie sú z pohľadu
žalobkyne nové, pričom upriamila pozornosť na ust. § 366 C.s.p. V súvislosti s namietanou priznaniu
náhradou škody uviedla, že odvolanie neuvádza žiadne dôvody, prečo by nemala byť poskytnutá

náhrada škody. Ide o výdavky, ktoré by museli byť vynaložené na úspešné bránenie práva počas dlho
trvajúceho sporu. V konaní bolo podľa žalobkyne dostatočne naplnenie predpokladov vzniku škody
v súlade s ust. § 420 Obč. zák. Napokon žalobkyňa upozornila na skutočnosť, že sa nachádza v
dôchodkovom veku. Pokiaľ nebude ku dňu jej nástupu na dôchodok potvrdené, či pracovný pomer trval
alebo nie, spôsobí to nižší vymeriavací základ na výpočet dôchodku.

10/ Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

11/ Predmetom konania je náhrada mzdy v dôsledku neplatnej výpovede danej žalobkyni listom zo

7. 8. 2006. Vzhľadom na to treba nároky žalobkyne posúdiť podľa Zákonníka práce v znení platnom
ku dňu 7. 8. 2006. Z ust. § 79 ods. 1 Zák. práce v znení platnom ku dňu 7. 8. 2006 vyplýva, že
ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne,
že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Je

nepochybné, že dôkazné bremeno v tomto ohľade zaťažuje zamestnávateľa. Je to teda on, ktorý musí
v konaní preukázať, že tu sú, resp. boli relevantné dôvody, pre ktoré od neho nemožno spravodlivo
požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Ide tu napr. o situáciu, keď zamestnávateľ dá
zamestnancovi neplatnú výpoveď pre preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny ohrozujúce
záujmy zamestnávateľa a súčasne narúšajúce dodržiavanie pracovnej disciplíny na pracovisku, alebo

by mohlo ísť o prípady, ak by bol zamestnávateľ v likvidácii alebo v konkurze, resp. ak by došlo k
zániku zamestnávateľa. Vo všeobecnosti možno zhrnúť, že od zamestnávateľa nemožno požadovať,
aby zamestnanca naďalej zamestnával v prípadoch, kedy by už samotná prítomnosť zamestnanca na
pracovisku ( po daní neplatnej výpovede ) bola v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Z
toho je súčasne zrejmé, že zamestnávateľ musí v týchto prípadoch podložiť svoj záver o nemožnosti

ďalšieho zamestnávania zamestnanca závažnými relevantnými dôvodmi.

12/ Odvolací súd je zhodne so súdom prvej inštancie toho názoru, že v konaní neboli zistené
relevantné dôvody, pre ktoré by nebolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby žalobkyňu
ďalej zamestnávala. Žalovaná teda v tomto ohľade neuniesla dôkazné bremeno. Žalovanou tvrdená

skutočnosť, že v roku 2005 vykonala organizačné zmeny spočívajúce v zrušení pracovných miest
vrátane miesta žalobkyne, inými slovami povedané „že aktuálne nemá voľné miesto.." nemožno
považovať za dôvod subsumovateľný pod ust. § 79 ods. 1 posledná veta Zák. práce. Pokiaľ žalovaná
ako druhý dôvod uvádzala, že žalobkyňa odmieta prejsť na akékoľvek voľné a vhodné miesto, odvolací
súd konštatuje, že toto tvrdenie žalovanej je v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, z

ktorého vyplynula vôľa žalobkyne prijať akékoľvek voľné vhodné miesto na akejkoľvek fakulte žalovanej.
Žalovaná si navyše protirečí. Nemôže totiž súčasne existovať u nej stav, kedy na jednej strane nemá
pre žalobkyňu žiadne vhodné voľné miesto a zároveň stav, kedy žalobkyňa na akékoľvek vhodné voľné
miesto prejsť odmieta.
13/ Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil výrok napadnutého rozsudku,

ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného založený pracovnou
zmluvou zo dňa 7. 2. 2001 trvá.

14/ Pokiaľ ide o náhradu mzdy, z ust. § 79 ods. 2 Zák. práce v znení ku dňu 7. 8. 2006 vyplýva, že
v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru patrí zamestnancovi náhrada mzdy minimálne

za čas 9 mesiacov, pričom maximálna doba trvania nároku na náhradu mzdy nebola stanovená. Na
žiadosť zamestnávateľa však súd môže náhradu mzdy za čas presahujúci 9 mesiacov primerane
znížiť, prípadne náhradu mzdy za toto obdobie vôbec nepriznať a to predovšetkým z dôvodov, ktoré
sú príkladmo uvedené v ust. § 79 ods. 2 Zák. práce veta za bodkočiarkou. Horná hranica obdobia,za ktoré možno priznať náhradu mzdy, v rozsahu 36 mesiacov, bola do ust. § 79 ods. 2 Zák. práce
vložená novelou vykonanou zákonom č. 361/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2013. Z
prechodného ustanovenia § 252i ods. 4 zák. č. 361/2012 Z.z. vyplýva, že v prejednávanej veci tento

zákon nie je možné použiť. Rovnako v prejednávanej veci nemožno použiť Zákonník práce v znení
zákona č. 257/2011 Z.z. Podľa tohto znenia Zákonníka práce bola náhrada mzdy obmedzená na čas
9 mesiacov. Použitiu Zákonníka práce v znení zák. č. 257/2011 Z.z. bráni prechodné ust. § 252g ods.
1 druhá veta tohto zákona. Možno teda uzavrieť, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu mzdy za čas
minimálne 9 mesiacov, pričom horná hranica obdobia, za ktorý by sa mala poskytnúť náhrada mzdy,

nie je stanovená. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalobkyni priznal
náhradu mzdy za celé ňou uplatnené obdobie Z tohto dôvodu patrí žalobkyni za uvedené obdobie aj
nárok na zákonné úroky z omeškania.

15/ Pokiaľ ide o rozsah a výšku náhrady mzdy priznanej súdom prvej inštancie odvolací súd je toho
názoru, že v konaní bolo nesporné, že žalobkyňa má nárok na náhradu mzdy konania od januára 2007,

čo uviedla aj žalovaná v návrhu odvolacieho petitu. Nespornou je aj skutočnosť, že žalobkyňa trvá
na ďalšom zamestnávaní. Rovnako žalovaný nerozporoval ani spôsob výpočtu náhrady mzdy, resp.
jej výšku za každý mesiac. Sporným bola len dĺžka obdobia nad rozsah 9 mesiacov, za ktoré má byť
žalobkyni priznaná náhrada mzdy a k nej prislúchajúce úroky z omeškania a vo vzťahu k úrokom z
omeškania za obdobie od 1. 2. 2013 do 15. 6. 2018 aj výška úrokov z omeškania. V tejto súvislosti

odvolací súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení NS SR zo
dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 6 Cdo 157/2010. Dovolací súd vyslovil, že ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce,
treba vykladať tak, „že súd môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas presahujúci deväť
mesiacov primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len výnimočne a to v prípadoch, ak výkon práva
na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru zaručeného ustanovením § 79 ods. 1

Zákonníka práce by bol v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2 Zákonníka práce. Takýto výklad je
podľa názoru dovolacieho súdu ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody, ale aj z
dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti.
Tejtohodnotezodpovedáposkytnutieochranyprotibezpráviuanaplnenievšeobecnýchprávnychzásad,
podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať

prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôže
byť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi
vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne."

16/ Z hľadiska právneho názoru obsiahnutého vo vyššie uvedenom uznesení najvyššieho súdu je

odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobkyni priznal nárok na
náhradu mzdy aj za čas presahujúci 9 mesiacov bez toho, aby náhradu mzdy za tento čas nepriznal,
resp. znížil. V konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že
výkon práva na náhradu mzdy je zo strany žalobkyne v rozpore s dobrými mravmi. Žalobkyňa prejavila
snahu zapojiť sa do pracovného procesu, reagovala na inzeráty s pracovnou ponukou s preukázanou

vôľou žalobkyne prijať akékoľvek pre ňu vhodné pracovné miesto ako to vyplýva z obsahu spisu ( napr.
č. l. 456 spisu, kde žalobkyňa ako uchádzačka o zamestnanie vyjadrila vôľu prijať pracovné miesto
opatrovateľky, ktoré jej bolo ponúknuté ), ale bezúspešne, pričom dôvod tohto neúspechu nezavinila
žalobkyňa, ale je ho možné pripísať naopak žalovanej ( viď vyjadrenie zamestnávateľa na č. l. 456 a
456 spisu, ktorý vyjadril nesúhlas s prijatím žalobkyne do zamestnania, pričom výslovne uviedol, že

tak nebolo z dôvodov uvádzaných žalobkyňou, ale z toho dôvodu, že je v trvalom pracovnom pomere
u iného zamestnávateľa a prebieha súdny spor ), ktorá tým, že dala žalobkyni opakovane neplatnú
výpoveď z pracovného pomeru tento stav spôsobila. Navyše bolo preukázané, že žalobkyňa bola
evidovaná na úrade práce v evidencii nezamestnaných, istý čas si zriadila živnosť, ale jej príjmy z
podnikateľskejčinnostinedosahovalianivýškuminimálnejmzdy.Vneposlednomradejevtomtoprípade

podstatné, že žalobkyňa preukázala záujem pokračovať v práci pre žalovanú, ale neúspešne. Námietka
žalovanej, že skutočnosť, že žalobkyňa ako živnostníčka predmet svojho podnikania rozširovala, je
tiež nedôvodná. Tento postup žalobkyne práve naopak preukazuje snahu žalobkyne zapojiť sa do
pracovného procesu, keďže tým, že predmet svojho podnikania rozširovala, zväčšovala možnosť svojho
pracovného uplatnenia a tým aj možnosť zapojiť sa do pracovného procesu. Pokiaľ totiž žalobkyňa mala

živnostenské oprávnenie na viac činností, mala potencionálne väčšiu šancu na úspešné sa zapojenie
do pracovného procesu. Žalovaná v tejto súvislosti neuviedla v konaní žiadne relevantné argumenty
preukazujúce iné skutočnosti. Vzhľadom na uvedené, preto súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
keď žalobkyni priznal náhradu mzdy v celom ňou uplatnenom návrhu za celé ňou žalované obdobie.17/ Pokiaľ ide o úroky z omeškania z priznanej náhrady mzdy, odvolací súd poukazuje na to,
že rozsudok priznávajúci náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru má povahu

deklaratórneho rozsudku, t. j. iba potvrdzuje už existujúce hmotné práva a povinnosti ( priznaním
náhrady mzdy sa nekonštituuje žiadny nový právny stav, ale hmotnoprávnemu vzťahu sa iba procesne
dodáva kvalita vykonateľného práva ). Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi náhradu
mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru - a s tým súvisiaca splatnosť tejto náhrady - teda
nevzniká až súdnym rozhodnutím, ale vyplýva z hmotného práva. Pre náhradu mzdy je stanovená

mesačná splatnosť, rovnako ako u mzdy. Nevyplatenie náhrady mzdy v lehote splatnosti má za následok
omeškanie s možnosťou požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne
predpisy. Pri omeškaní s náhradou mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru preto platí výška
úrokov z omeškania určená nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. pre omeškanie s plnením peňažného dlhu
( viď uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 12. 2009 sp. zn. 1 Cdo 116/2008 ). Z tohto dôvodu patrí
žalobkyni za uvedené obdobie aj nárok na zákonné úroky z omeškania.

18/ Vo vzťahu k úrokom z omeškania za náhradu mzdy za mesiace október 2007 až december 2012
žalovaná v odvolaní nenamietla výšku úrokovej sadzby. Dôvodná je však námietka žalovanej vo vzťahu
k úrokom z omeškania za obdobie od 1. 2. 2013 do 15. 6. 2018. V zmysle § 3 nar. vlády č. 87/1995
Z.z. platnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ako je to totiž uvedené už vyššie, na prejednávanú vec sa vzťahuje nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a nie nar.
vlády č. 21/2013 Z.z., ktoré súd prvej inštancie nesprávne aplikoval na obdobie po 1. 2. 2013. Vzhľadom
na vyššie uvedené zákonné úroky z omeškania v prejednávnej veci v označenom období sú za obdobie
od 1. 2. 2013 do 7. 5. 2013 vo výške 5,75 %, za obdobie od 8. 5. 2013 do 12. 11. 2013 vo výške 5,50

%, za obdobie od 13. 11. 2013 do 10. 6. 2014 vo výške 5,25 %, za obdobie od 11. 6. 2014 do 10. 9.
2014 vo výške 5,15 %, za obdobie od 10. 9. 2014 do 15. 3. 2016 vo výške 5,05 % a za obdobie od 16.
3. 2016 do 15. 6. 2018 vo výške 5,00 %.

19/ Z týchto dôvodov odvolací súd preskúmaval správnosť priznaných úrokov z omeškania za obdobie

od 13. 2. 2013 do 15. 6. 2018 ( náhrada mzdy za mesiac január 2013 až máj 2018 ) a dospel vo vzťahu
k výške vyčíslených úrokov z omeškania v konkrétnom numerickom vyčíslení k nasledovnému:

20.1 Za obdobie od 1. 2. 2013 do 7. 5. 2013 bola zákonná úroková sadza 5,75 % ročne z dlžnej sumy.
Žalobkyňa mala v tomto období náhradu mesačnej mzdy vo výške á 572,13 eur. Vzhľadom na uvedené

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac január 2013 ( obdobie 13. 2.2013- 15.6 .2018)
predstavuje sumu 175,66 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac február 2013 ( obdobie 13. 3.2013- 15.
6 .2018 ) predstavuje sumu 173,13 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac marec 2013 ( obdobie 13. 4. 2013- 15. 6.

2018 ) predstavuje sumu 170,34 eur.
20.2 Za obdobie od 8. 5. 2013 do 12. 11. 2013 bola zákonná úroková sadza 5,50 % ročne z dlžnej sumy.
Žalobkyňa mala v tomto období náhradu mesačnej mzdy vo výške á 572,13 eur ( za mesiace apríl 2013
a máj 2013 ) a vo výške á 572,50 Eur ( za mesiace jún až september 2013 ). Vzhľadom na uvedené

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac apríl 2013 (obdobie 13. 5. 2013- 15. 6. 2018)
predstavuje sumu 160,35 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac máj 2013 ( obdobie 13. 6. 2013- 15. 6. 2018 )
predstavuje sumu 157,68 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac jún 2013 (obdobie 13. 7.2013- 15.6 .2018)

predstavuje sumu 155,19 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac júl 2013 ( obdobie 13. 8. 2013- 15. 6. 2018 )
predstavuje sumu 152,52 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac august 2013 ( obdobie 13. 9. 2013- 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 149,84 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac september 2013 ( obdobie 13. 10. 2013- 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 147,25 eur.
20.3 Za obdobie od 13. 11. 2013 do 10. 6. 2014 bola zákonná úroková sadza 5,25 % ročne z dlžnej
sumy. Žalobkyňa mala v tomto období náhradu mesačnej mzdy vo výške á 572,50 eur ( za mesiaceoktóber 2013 a november 2013 ) a vo výške á 588,50 eur ( za mesiace december 2013 až apríl 2014 ).
Vzhľadom na uvedené
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac október 2013 ( obdobie 13. 11. 2013 - 15. 6.

2018 ) predstavuje sumu 138,01 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac november 2013 ( obdobie 13. 12. 2013 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 135,54 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac december 2013 ( obdobie 13. 1. 2014 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 136,70 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac január 2014 ( obdobie 13. 2.2014 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 134,08 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac február 2014 ( obdobie 13. 3. 2014 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 131,71 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac marec 2014 ( obdobie 13. 4. 2014 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 129,08 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac apríl 2014 ( obdobie 13. 5. 2014 - 15. 6. 2018 )
predstavuje sumu 126,54 eur.
20.4 Za obdobie od 11. 6. 2014 do 9. 9. 2014 bola zákonná úroková sadza 5,15% ročne z dlžnej sumy.
Žalobkyňa mala v tomto období náhradu mesačnej mzdy vo výške á 588,50 eur. Vzhľadom na uvedené

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac máj 2014 (obdobie 13. 6.2014 - 15. 6. 2018 )
predstavuje sumu 121,56 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac jún 2014 (obdobie 13. 7.2014 - 15. 6. 2018 )
predstavuje sumu 119,07 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac júl 2014 (obdobie 13. 8.2014 - 15. 6 .2018 )

predstavuje sumu 116,49 eur.
20.5 Za obdobie od 10. 9. 2014 do 15. 3. 2016 bola zákonná úroková sadza 5,05% ročne z dlžnej sumy.
Žalobkyňa mala v tomto období náhradu mesačnej mzdy vo výške 588,50 eur (za mesiac august 2014),
vo výške á 567,10 eur ( za mesiace september až november 2014), vo výške á 575,60 eur ( za mesiace
december 2014 až máj 2015), vo výške á 581,20 eur ( za mesiace jún až november 2015) a vo výške

á 604,60 ( za mesiace december 2015 až február 2016). Vzhľadom na uvedené

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac august 2014 (obdobie 13. 9. 2014 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 111.71 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac september 2014 (obdobie 13. 10. 2014 - 15.

6. 2018 ) predstavuje sumu 105,29 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac október 2014 (obdobie 13. 11. 2014 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 102,86 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac november 2014 ( obdobie 13. 12. 2014 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 100,50 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac december 2014 (obdobie 13. 1. 2015 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 99,54 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac január 2015 (obdobie 13. 2 . 2015 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 97,07 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac február 2015 (obdobie 13. 3. 2015 - 15. 6.

2018 ) predstavuje sumu 94,84 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac marec 2015 ( obdobie 13. 4 . 2015 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 92,37 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac apríl 2015 (obdobie 13. 5 . 2015 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 89,99 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac máj 2015 (obdobie 13. 6. 2015 - 15. 6. 2018 )
predstavuje sumu 87,52 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac jún 2015 (obdobie 13. 7. 2015 - 15. 6. 2018 )
predstavuje sumu 85,96 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac júl 2015 (obdobie 13. 8. 2015 - 15. 6. 2018 )

predstavuje sumu 83,46 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac august 2015 (obdobie 13. 9. 2015 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 80,97 eur,· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac september 2015 (obdobie 13. 10. 2015 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 78,56 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac október 2015 (obdobie 13. 11. 2015 - 15. 6.

2018 ) predstavuje sumu 76,07 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac november 2015 (obdobie 13. 12. 2015 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 73,65 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac december 2015 (obdobie 13. 1. 2016 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 74,03 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac január 2016 (obdobie 13. 2. 2016 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 71,43 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac február 2016 (obdobie 13. 3. 2016 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 69,01 eur.
20.6 Za obdobie od 16. 3. 2016 bola zákonná úroková sadza 5,00 % ročne z dlžnej sumy. Žalobkyňa
mala v tomto období náhradu mesačnej mzdy vo výške 604,60 ( za mesiace marec 2016 až november

2016 ), vo výške á 628,60 eur ( za mesiace december 2016 až november 2017), vo výške 658,10 eur
( za mesiace december 2017 až apríl 2018) a vo výške 965,21 eur ( za mesiace máj 2018). Vzhľadom
na uvedené

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac marec 2016 (obdobie

13. 4. 2016 - 15. 6. 2018 ) predstavuje sumu 65,76 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac apríl 2016 (obdobie
13. 5. 2016 - 15. 6. 2018 ) predstavuje sumu 63,27 eur.
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac máj 2016 (obdobie
13. 6. 2016 - 15. 6. 2018 ) predstavuje sumu 60,70 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac jún 2016 (obdobie
13. 7. 2016 - 15. 6. 2018 ) predstavuje sumu 58,22 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac júl 2016 ( obdobie
13. 8. 2016 - 15. 6. 2018 ) predstavuje sumu 55,65 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac august 2016 (obdobie

13. 9. 2016 - 15. 6. 2018 ) predstavuje sumu 53,08 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac september 2016 (obdobie 13. 10. 2016 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 50,60 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac október 2016 (obdobie 13. 11. 2016 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 48,03 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac november 2016 (obdobie 13. 12. 2016 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 45,55 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac december 2016 ( obdobie 13. 1. 2017 -
15.6 .2018) predstavuje sumu 44,69 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac január 2017 ( obdobie 13. 2. 2017 - 15. 6.

2018 ) predstavuje sumu 42,02 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac február 2017 ( obdobie 13. 3. 2017 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 39,61 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac marec 2017 ( obdobie 13. 4. 2017 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 36,94 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac apríl 2017 ( obdobie 13. 5. 2017 - 15. 6.
2018) predstavuje sumu 34,35 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac máj 2017 ( obdobie 13. 6. 2017 - 15. 6. 2018 )
predstavuje sumu 31,68 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac jún 2017 ( obdobie

13. 7. 2017 - 15. 6. 2018 ) predstavuje sumu 29,10 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac júl 2017 ( obdobie
13. 8. 2017 - 15. 6. 2018 ) predstavuje sumu 26,43 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac august 2017 ( obdobie
13. 9.2017 - 15. 6. 2018 ) predstavuje sumu 23,76 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac september 2017 (obdobie 13. 10.2017 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 21,18 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac október 2017 ( obdobie 13. 11. 2017 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 18,51 eur,· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac november 2017 ( obdobie 13. 12. 2017 - 15.
6. 2018 ) predstavuje sumu 15,93 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac december 2017 ( obdobie 13. 1. 2018 - 15.

6. 2018 ) predstavuje sumu 13,88 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac január 2018 ( obdobie 13. 2. 2018 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 11,08 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac február 2018 ( obdobie 13. 3. 2018 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 8,56 eur,

· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac marec 2018 ( obdobie 13. 4. 2018 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 5,76 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac apríl 2018 ( obdobie 13. 5. 2017 - 15. 6.
2018 ) predstavuje sumu 3,06 eur,
· vyčíslený úrok z omeškania za náhradu mzdy za mesiac máj 2018 ( obdobie
13. 6. 2017 - 15. 6. 2018 ) predstavuje sumu 0,39 eur.

21/ V konečnom súčte úroky z omeškania predstavujú sumu 5.313,36 eur. Súd prvej inštancie za toto
obdobie priznal žalobkyni na úrokoch z omeškania sumu 8.956,17 eur. Súd prvej inštancie teda priznal
žalobkyni úroky z omeškania v sume vyššej o 3.642,81 eur, než na akú sumu úrokov z omeškania
žalobkyni vznikol nárok ( 8.956,17 - 5.313,36 = 3.642,81 eur). Preto odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. vo výroku, ktorým boli žalobkyni priznané úroky z omeškania vo výške

5.313,36 eur a podľa § 388 C.s.p. napadnutý rozsudok v časti úrokov z omeškania zmenil tak, že v časti
prevyšujúcej sumu 5.313,36 eur, teda v časti týkajúcej sa sumy 3.642,81 eur, žalobu zamietol. Výrok
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobkyni náhradu mzdy spolu s vyčísleným
úrokomzomeškaniadovýšky104.845,84eur(odvolanímdotknutánáhradamzdyaodvolanímdotknuté
úroky z omeškania okrem úrokov uvedených v bode 20.1 až 20.6), je správny. Preto odvolací súd podľa

§ 387 ods. 1 C.s.p. v tejto časti napadnutý rozsudok potvrdil.

22/ Pokiaľ žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nesprávne do výroku o náhrade mzdy zahrnul aj
príslušenstvo odvolací súd uvádza, že toto nemá vplyv na vecnú správnosť a vykonateľnosť rozhodnutia
v potvrdenej časti. Uvedené príslušenstvo, ktoré bolo súdom prvej inštancie do tohto výroku zahrnuté,

predstavovali len vyčíslené úroky z meškania zo žalobkyňou požadovanej náhrady mzdy, ktoré boli
žalobkyni spolu s náhradou mzdy priznané.

23/ Čo sa týka výroku napadnutého rozsudku, ktorým bola žalobkyni priznaná suma 3.644,34 eur z titulu
náhrady škody, odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa si podaním doručeným súdu prvej inštancie

dňa 13. 11. 2017 doplneným podaním z 21. 2. 2018 uplatnila nárok na zaplatenie sumy 2.724,82 eur,
pričom ako titul uviedla náklady spojené s konaním v prejednávanej veci do 31. 12. 2017. V podaní
doručenom súdu prvej inštancie dňa 5. 3. 2018 žalobkyňa uviedla, že týmto titulom uplatňuje sumu
3.344,34 eur. Podaniami doručenými súdu prvej inštancie dňa 30. 4. 2018, resp. 2. 5. 2018 žalobkyňa
vyčíslila suma náklady súvisiacich s uplatnením nároku sumou 3.644,34 eur. Žalobkyňa teda žalobu v

tejto časti niekoľkokrát zmenila, ale súd prvej inštancie o pripustení zmeny žaloby nerozhodol. Naviac,
aj vzhľadom na prednes žalobkyne na odvolacom pojednávaní dňa 14. 4. 2021 sa javí, že v tejto časti
žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu trov konania. Preto sa bude musieť súd prvej inštancie zaoberať
aj tým, či žalobkyňa uplatňuje sumu 3.644,34 eur z titulu nároku na náhradu škody, alebo či ide iba o
vyčíslenie trov konania. Ak by išlo o nárok na náhradu škody, žalobkyňa by musela preukázať existenciu

všetkých predpokladov vzniku tohto nároku.

24/ Vzhľadom na uvedené odvolací súdu napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. zrušil
vo výroku, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni 3.644,34 eur a podľa § 391 ods.
1 C.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vzhľadom na zrušenie

napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa sumy 3.644,34 eur musel odvolací súd zrušiť aj výrok o
nároku na náhradu trov konania.

25/ V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade prvoinštančného i odvolacieho
trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p. ).

26/ Pokiaľ ide o náhradu mzdy za 9 mesiacov, t. j. za obdobie od 13. 2. 2007 do 13. 10. 2007 v sume
4.712,01 eur vrátane vyčíslených úrokov z omeškania v sume 4.561,54 eur, v tejto časti rozsudok súdu
prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.27/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).