Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/31/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011790
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Filo

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2117011790.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudcom JUDr. Marekom Filom v trestnej veci obžalovaného O. P. pre prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 16.01.2020

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

O. P., narodený XX.XX.XXXX v L., trvale bytom X. XXX/XX, J.

sa uznáva za vinného, že

dňa 02.04.2016 v čase okolo 23.40 hod. v meste V. na ulici G. č. X v priestoroch reštaurácie s názvom
„P.“ bezdôvodne fyzicky napadol L. D. tým spôsobom, že k tomuto pristúpil o oslovením „vedúcko“ a po
slovách, že ho niekto pozdravuje, ho následne najprv dlaňou pravej ruky udrel do oblasti ľavého ucha,
na čo mu L. Ulík povedal, že čo si to dovoľuje a dotazoval sa na osobu, ktorá ho mala pozdravovať,
pričom obvinený bez varovania opätovne fyzicky zaútočil na L. D. tak, že ho rukou zovretou v päsť udrel
do oblasti ľavej časti tváre - do ľavého oka, v dôsledku čoho L. D. padol na zem, kde ho na zemi ešte
rukou zovretou v päsť udrel do rôznych častí tela, čím uvedeným konaním spôsobil L. D. zranenia ako

pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany tváre bez prejavov vegetatívnej symtomatológie, zlomeninu
spodnejbočnejstenyľavejočnicesposunomkostnýchúlomkovazlomeninubočnejstenyľavejčeľustnej
dutiny s vyplnením dutiny krvou - hematosínus, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu, lekárske ošetrenie a
liečenie v celkovej dĺžke minimálne 4 (štyri) týždne, počas ktorého bol sťažený obvyklý spôsob života
poškodeného L. D.,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1
Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému peňažnému trestu vo výmere 2.000,- Eur (dvetisíc eur).Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený
ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaného zaväzuje k náhrade škody voči poškodeným:
- Dôvera Z. poisťovňa, a.s., Q. XX, XXX 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX vo výške 1998,90 Eur.
- Sociálna poisťovňa, pobočka O., S. XX/A, O., vo výške 752,10 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného L. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: L. XXXX/XX, V.

s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
a) Tr. por., vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P., výsluchom svedka-poškodeného L. D.,
výsluchom svedkov O. T., T. T., C. X., P. X., N. P., L. P., J. L. a postupom podľa § 263 ods. 2 Tr. por.
súd prečítal výpovede svedkov L. T., G. B. a X. C. z prípravného konania. K znaleckému posudku

č. 7/2017 súd vypočul MUDr. T. L., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia
a postupom podľa § 269 Tr. por. sa súd oboznámil s lekárskou správou obžalovaného (č.l. 185), s
vyčíslením liečebných nákladov poškodených (č.l. 147, 149) a so správami na obžalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy

podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek
rozumnýchpochybnostíkzáveru,žeskutoksastaltak,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtorozsudku,
napĺňa všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom
súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a dopustil sa ho obžalovaný P. ako

všeobecne trestne zodpovedný subjekt.

Obžalovaný P. spáchanie skutku ako takého nepopieral. Vypovedal, že asi 2 mesiace pred skutkom mu
nejaký taxikár rozprával, že majiteľ reštaurácie P. (L. D.) berie čašníčkam tringelty. Dňa 02.04.2016 v
čase asi okolo 23.40. hod. sa s kamarátmi nachádzal v predmetnej reštaurácii. Po tom čo L. D. vyšiel z

toalety ho jeden z jeho kamarátov upozornil, že to je majiteľ. U. si, čo mu hovoril ten taxikár a rozhodol sa,
že sa tých čašníčok zastane. Vydal sa preto za poškodeným D. a udrel ho fackou do tváre s tým, že to má
odkaz od čašníčok. Poškodený D. na facku zareagoval tak, že ho cestou nazad k svojmu stolu dobehol,
postavil sa mu do cesty, sotil ho a začal ho biť päsťami do tváre, pričom mu týmto konaním nalomil dva
zubné implantáty. Voči útoku poškodeného sa preto bránil a v rámci obrany ho udrel asi 2-krát päsťou

do tváre. Celý incident mohol trvať asi 10 sekúnd a následne aj s kamarátmi z reštaurácie odišli.
Obhajoba obžalovaného teda spočívala v tvrdení, že svojim konaním, keď poškodeného udrel 2-krát
päsťou do tváre odvracal trvajúci útok na svoju osobu a teda konal v nutnej obrane, čo vylučuje
protiprávnosť jeho činu.

S obhajobou obžalovaného sa súd nestotožnil, pretože táto bola bez rozumných pochybností vyvrátená
vykonaným procesom dokazovania.

Svedok-poškodený L. D. tvrdil, že obžalovaného P. stretol v podniku vtedy, keď sa vracal z toalety aj so
svojim kamarátom T. T.. Obžalovaný ho pri vinotéke zastavil slovami „vedúcko“ a dal mu facku na ľavé

líce, pričom dodal, že ho od niekoho pozdravuje. Po tomto sa obžalovaný vracal nazad k miestu, kde
sedel s dvomi kamarátmi. On po tejto facke obžalovaného nasledoval a pýtal sa ho, že kto je a čo si to
dovoľuje. Ako kráčal za obžalovaným, tak obžalovaný sa otočil a udrel ho päsťou do tváre. Nespomína
si, či po údere spadol na zem, alebo si čupol, no obžalovaného sa opätovne pýtal, že kto je a kto ho
pozdravuje, na čo na neho obžalovaný opätovne zaútočil. Niekto z jeho kamarátov si asi všimol, že

si v miestnosti po údere obžalovaného čupol a preto prišli za ním. Obžalovaný na neho zaútočil ešte
jedenkrát a potom sa to ukľudnilo.

Výpoveď svedka-poškodeného v podstatných častiach potvrdil svedok T. T., ktorý bol očitým svedkom
toho, ako obžalovaný L. D. cestou z toalety oslovil slovami „pán vedúci“ a po tom, čo sa D. otočil, mu

dal pravou rukou facku na tvár. Obžalovaný po facke odišiel nazad ku svojmu stolu pri toaletách. L. D.išiel za ním a pýtal sa ho, že za čo dostal facku. Počas toho, ako poškodený kráčal za obžalovaným, tak
sa obžalovaný otočil a L. D. udrel druhýkrát do oblasti tváre. Nespomína si už presne, či to bolo fackou,
alebo päsťou. Ak však v prípravnom konaní vypovedal, že to bolo päsťou, tak vtedy si to pri výpovedi

pre kratší odstup času pamätal lepšie a asi to teda bola päsť. L. D. sa následne obžalovaného stále
pýtal, že za čo to je, pričom nejakým vzájomným naťahovaním sa dostali až ku oknu pri toaletách. Počas
tohto naťahovania sa on pozrel na ľudí, čo tam boli s obžalovaným a ich dvoch vtedy neregistroval.
Keď sa však obzrel nazad na obžalovaného, tak poškodený L. D. už čupel a obžalovaný mu dal ešte
niekoľko úderov smerujúcich na hlavu a i kopanec. Počas celého konfliktu nevidel, že by poškodený D.

obžalovaného udrel, iba si rukami kryl hlavu. Na obžalovanom si nevšimol ani žiadne zranenia.

Výpoveď svedka-poškodeného D. a i svedka T. v podstatných častiach potvrdila i svedkyňa O. T. po
odstránení rozporov v jej výpovedi, ktoré ako sama na vysvetlenie uviedla, boli zapríčinené odstupom
času od skutku. Z jej výpovede teda vyplynulo, že prvotnú facku síce nevidela, ale následne bola očitým
svedkom toho, ako poškodený D. stál pri stole obžalovaného, kde obžalovanému hovoril, že čo to spravil

ačotomaloznamenať,pričomobžalovanýhoudrelpäsťoudooblastitváre,načopoškodenýD.padolna
zem. Ako toto videla, tak pribehla k poškodenému. Poškodený sa postavil a opätovne sa obžalovaného
pýtal, že čo to spravil a čo to má znamenať. Obžalovaný k nemu pristúpil, povedal mu, že „ty vieš za čo
to je“ a začal ho znovu biť päsťami do hlavy a tela a tiež ho kopal nohami. Počas tohto napádania sa L.
D. pri okne pri toaletách skrčil a snažil sa chrániť si hlavu. Na to obžalovaného chytil jeho kamarát C. X. a

obžalovaného vyviedol z podniku. Cestou von sa jej ešte za obžalovaného ospravedlnil. Sama nevidela,
že by poškodený obžalovaného čo i raz udrel, alebo že by obžalovaný mal nejaké viditeľné zranenia.

Tak z výpovede svedka T. ako i svedkyne T. ďalej vyplynulo, že poškodený L. D. bezprostredne po útoku
obžalovaného mal opuchnutú tvár, na ktorú si prikladal ľad.

Z výsluchu svedka L. T. vyplynulo, že samotný skutok z miesta, kde sedel nevidel, pretože mu vo výhľade
bránil stĺp. Predtým si však všimol, že poškodený D. a jemu neznámy muž stáli tvárami proti sebe v
prechodovej časti do druhej miestnosti reštaurácie a o niečom komunikovali. Následne na to sa obaja
presunuli do zadnej časti, pričom poprosil G. B., aby sa tam za nimi išiel pozrieť. Keď sa po nejakom

čase poškodený D. vrátil k ich stolu, tak si na jeho tvári všimol podliatinu a poškodený mu uviedol, že
najprv dostal facku na tvár a keď sa útočníka pýtal, že prečo to spravil, tak od neho dostal silnú ranu
päsťou do tváre, po ktorej spadol.

Z výpovede svedka G. B. vyplynulo, že po tom, čo poškodený D. išiel na toalety, tak započul nejaký hluk.

Otočil sa tým smerom a videl, ako sa neznámy muž snažil rukami biť poškodeného, ktorý sa rukami kryl.
Hneď ako to uvidel, tak išiel k nim, aby ich oddelil, no kým prišiel, tak už boli od seba. Nevie či útočník
udieral poškodeného dlaňami, alebo päsťami a nevie ani prečo ku konfliktu medzi nimi došlo. To čo on
videl, bolo už iba vyvrcholenie konfliktu, ktorý mal začať v zadnej miestnosti pri záchodoch. Po útoku
mal poškodený červené a opuchnuté ľavé líce.

Z výsluchu svedkyne X. C. nevyplynuli žiadne podstatné skutočnosti, keďže v čase skutku bola v kuchyni
a nijako ho nevnímala. Po skutku si však všimla, že poškodený D. mal opuchnuté oko a chladil si ho.
Následne menovaného odviezla na pohotovosť.

Zranenia poškodeného D. boli objektivizované znaleckým posudkom T.. T. L., znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia č. 7/2017 a jeho výpoveďou na hlavnom pojednávaní,
z ktorých vyplynulo, že poškodený Ulík dňa 02.04.2016 utrpel:
1/ pomliaždenie mäkkých tkanív ľavej strany tváre bez prejavov vegetatívnej symptomatológie,
2/ zlomeninu spodnej a bočnej steny ľavej očnice s posunom kostných úlomkov,

3/ zlomeninu bočnej steny ľavej čelustnej dutiny, s vyplnením dutiny krvou - hematosínus.

Znalec dodal, že vyššie popísané zranenia mohli byť spôsobené tak, ako ich popísal poškodený. V
mechanizme vzniku zranenia sa mohol uplatniť úder, prípadne i údery, vedené rukou útočníka zovretou
v päsť, do oblasti hlavy - tváre vľavo, ktoré mohli spôsobiť pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy a tváre,

ako aj zlomeninu tvárových kostí v oblasti ľavej očnice. Na vznik zranenia typu pomliaždenia mäkkých
tkanív postačovala relatívne slabá, až stredne silná intenzita vedených úderov. Na vznik zlomeniny
bola potrebná stredne silná až silná intenzita vedeného násilia. Zranenie bolo možné spôsobiť i jedným
úderom vedeným stredne silnou, až silnou intenzitou. Daným mechanizmom, pri vedení útoku danouintenzitou, do daných oblastí, došlo ku vzniku ľahkého zranenia. Pri zranení nedošlo ani k priamemu
ohrozeniu, ani ku zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela. Spôsobené zranenia si spravidla
vyžadujú liečbu približne 4-5 týždňov. V prejednávanom prípade bol poškodený obmedzený v obvyklom

spôsobe života po dobu 6-7 týždňov. Takto dlhú dobu (naproti 4-5 týždňom) si však spôsobil sám tým,
že primárne odmietol hospitalizáciu, z čoho dôvodu bol operačný zákrok vykonaný až po 2 týždňoch.
Čo sa týka obmedzení v bežnom spôsobe života, tieto obmedzenia sa týkajú fyzickej aktivity, manuálnej
práce, príjmu a spracovania potravy v ústach a tiež psychickej aktivity. Trvalé následky funkčného
charakteru zranenie s najvyššou pravdepodobnosťou nezanechá. Ako kozmetický následok zostanú

jazvy pod ľavým okom a na vonkajšej strane ľavého oka o dĺžke cca 3cm. Toto však poškodeného
nebude obmedzovať ani v osobnom a ani v spoločenskom živote.

Naproti vyššie rozvedeným dôkazom stála druhá skupina dôkazov.

Svedok P. X. vypovedal, že sedel pri stole s obžalovaným, pričom potvrdil, že obžalovaný išiel za

poškodeným a dal mu facku. Následne na to poškodený ešte s jedným mužom prišli k ich stolu
a na obžalovaného tam ten druhý muž vykrikoval. Následne to bol poškodený Ulík, kto napadol
obžalovaného, ktorého udrel. Hneď ako poškodený napadol obžalovaného, tak sa od stola postavil a
išiel zaplatiť účet a išiel von z reštaurácie. S. na to vyšiel z podniku aj obžalovaný s C.om X..

Svedok Ondrej X. vypovedal, že sedel s obžalovaným a P. X. pri stole. Obžalovaný si šiel objednať do
prednej časti podniku a mal tam nejakú slovnú výmenu s poškodeným. Potom videl, ako obžalovaného
napadol pri toaletách poškodený. Prebehlo to tak, že poškodený prišiel odzadu za obžalovaným a udrel
ho päsťou do tváre. Následne na to sa obaja vzájomne naťahovali rukami. Nevidel, že by obžalovaný
poškodeného udrel. Potom on vzal obžalovaného a odišli, pričom X. išiel zaplatiť účet. Žiadne zranenia

si ani na jednom z nich nevšimol, no obžalovaný sa mu sťažoval, že ho bolia zuby.

U. L. P. vypovedal, že prišiel s kamarátmi Danielom L. a N. P. do reštaurácie P. sa najesť. Ako tam prišli,
tak bol svedkom toho, ako poškodený utekal za obžalovaným a udrel ho rukou do hlavy. Ako toto videli,
tak si povedali, že keď majiteľ bije hostí, tak odchádzajú preč.

Svedok N. P. vypovedal, že bol očitým svedkom toho, ako poškodený D. obehol obžalovaného a veľkou
intenzitou ho sotil, pričom mu mieril na oblasť tesne pod krom. Ako si toto všimli, tak sa hneď otočili a
išli z reštaurácie preč.

Svedok J. L. vypovedal, že ako vošiel do reštaurácie, tak videl poškodeného kráčať za obžalovaným.
Obaja mu stáli chrbtami. Samotný skutok nevidel, pretože v jeho čase bol na toalete. Ako vyšiel z toalety,
tak už nebol svedkom žiadneho incidentu a išiel rovno von, kde ho už čakali chalani.

Z lekárskej správy MUDr. Z. B., všeobecnej lekárky pre dospelých (č.l. 180) vyplýva, že obžalovaný

bol dňa 15.04.2016 ošetrený v zariadení spoločnosti T. s.r.o. s tým, že predbežne u neho bola zistená
poúrazová bolesť hlavy, poúrazová bolesť krčnej chrbtice a zlomenina dvoch zubných implantátov v
dolnom zuboradí, ktoré zranenia mu mala spôsobiť iná osoba údermi do hlavy, tváre a krku.

Z. poškodeného boli bez akýchkoľvek pochybností objektivizované vykonaným znaleckým

dokazovaním. Znalec zároveň potvrdil, že mechanizmom vzniku zranení mohol byť jeden, či viac úderov
do tváre. Svedkovia O. T., T. T., L. T., G. B. a X. C. všetci zhodne potvrdili, že opuch na tvári poškodeného
videli v podstate bezprostredne po incidente s obžalovaným. Obžalovaný pritom ani sám uviedol, že
poškodeného minimálne 2-krát udrel päsťou. Bez rozumných pochybností bolo preto preukázané, že
medzi zraneniami špecifikovanými v skutkovej vete tohto rozsudku a konaním obžalovaného Šústa je

jednoznačne daný vzťah príčinnej súvislosti, z čoho logicky vyplýva, že predmetné zranenia spôsobil
poškodenému obžalovaný. Znaleckým dokazovaním bolo zároveň preukázané, že spôsobené zranenia
si objektívne vyžiadali lekárske ošetrenie a liečenie v celkovej dĺžke minimálne 4 (štyri) týždne, počas
ktorého (nie teda na krátky čas) bol sťažený obvyklý spôsob života poškodeného L. D..

Čo sa týka skutkového deja, z vykonaného dokazovania vyplynulo a medzi stranami to nebolo ani
sporné, že konflikt začal obžalovaný P. tým, že poškodeného oslovil a po tom, čo sa poškodený k nemu
otočil, mu dal facku. Následne na to sa obžalovaný vracal k svojmu stolu, pričom poškodený D. ho
nasledoval pýtajúc sa, že čo to malo znamenať.Vo vzťahu k ďalšiemu skutkovému deju voči sebe stáli dve skupiny dôkazov.

Svedok T. T. a O. T. potvrdzovali verziu poškodeného, že pri tom ako kráčal za obžalovaným, sa
obžalovaný otočil a udrel ho päsťou do tváre. Svedkyňa T. potvrdzovala i tvrdenie poškodeného, že
po tomto údere poškodený spadol, resp. si čupol. Tvrdenie poškodeného, že obžalovaný v útoku
ďalšími údermi pokračoval na jeho osobu aj následne okrem svedkov T. T. a O. T. ako očitý svedok
udalostí potvrdil aj G. B.. Žiaden z menovaných svedkov zároveň nevidel, že by poškodený akýmkoľvek

spôsobom na obžalovaného fyzicky zaútočil.

Naproti týmto výpovediam stáli výpovede svedkov X., X., P. a P., ktorí tvrdili, že to bol poškodený, kto prvý
udrel do hlavy obžalovaného, prípadne ho sotil, pričom ani jeden zo svedkov nevidel, že by obžalovaný
bol poškodeného udrel.

Zhodnocujúc pravdivosť svedeckých výpovedí dospel súd k záveru, že pravdivá je výpoveď
poškodeného D. a svedkov T., T. a B., ktoré sú v podstatných častiach vnímania skutkového deja vo
vzájomnej zhode.

Výpovede svedkov X., X. a P. súd vyhodnotil ako nevierohodné, pretože tieto výpovede si odporovali

jednak vzájomne ako i s tvrdeniami obžalovaného a ostatnými vykonanými dôkazmi.

Svedok P. X. tvrdil, že k ich stolu prišiel poškodený spolu so svedkom T., pričom svedok T. na
obžalovaného kričal, že čo to spravil a následne poškodený udrel obžalovaného. V tom momente sa
svedok podľa svojho tvrdenia od stola dvihol a odišiel zaplatiť, keďže sa nechcel zapojiť do konfliktu.

Samotné tvrdenie svedka, že T. T. mal na obžalovaného kričať nemá oporu v žiadnom inom vykonanom
dôkaze. Naviac si jeho výpoveď dosť podstatne odporuje s výpoveďou samotného obžalovaného, ktorý
tvrdil, že ho poškodený najprv sotil a až potom ho udieral (tzn. opakovane bil) do tváre päsťami, na
čo sa on aktívne bránil dvomi údermi. K osobe svedka X. by súd naviac dodal, že sa sám vyjadril, že
s obžalovaným sú kamaráti. Už len z tohto dôvodu príde súdu maximálne nepravdepodobné, že by

svedok v skutočnosti z miesta, kde je jeho kamarát napadnutý dvomi mužmi ihneď odišiel zaplatiť účet
bez toho, aby sa snažil v útoku na svojho kamaráta zabrániť a aby ani vôbec nesledoval, ako útok na
jeho kamaráta pokračuje. Ako pravdepodobnejšie a logickejšie sa súdu javí vysvetlenie, že ak svedok
naozaj od stola odišiel zaplatiť, tak to bolo len preto, že útočníkom bol obžalovaný a bolo potrebné z
miesta činu čo najrýchlejšie odísť.

Svedok C. X. tvrdil, že obžalovaný bol napadnutý poškodeným pri toalete a to tak, že poškodený prišiel
za obžalovaným zozadu a udrel ho do tváre. To, že by obžalovaný bol útok päsťami opätoval potvrdiť
nevedel a tvrdil, že iba videl, ako sa obžalovaný s poškodeným „naťahovali“ rukami. V prvom rade
musí súd uviesť obdobne ako pri svedkovi X., že svedkom podaná verzia udalostí je v rozpore nielen s

výpoveďami svedkov, ktorí obžalovaného usvedčujú, ale je aj v rozpore s verziou udalostí samotného
obžalovaného. Naviac sám svedok X. vypovedal, že to bol on, kto obžalovaného hneď po konflikte vzal
a išli spolu preč. Jeho výpoveď o vyvedení obžalovaného z pohostinstva potvrdzuje i svedkyňa T.. Je
teda zrejmé, že svedok bol počas celého incidentu prítomný a tento incident musel sledovať. Ak potom
vypovedal, že zo strany obžalovaného nevidel žiadne údery, ale vnímal iba vzájomné sa „naťahovanie“

rukami s poškodeným, táto jeho výpoveď je jednoznačne v rozpore s objektívnou realitou. Výpoveď
svedka preto súd vyhodnotil ako nevierohodnú.

Svedok L. P. tvrdil, že videl ako poškodený utekal za obžalovaným a udrel ho do hlavy, na čo sa (svedok)
hneď otočiť a z reštaurácie odišiel, pretože predsa nebude v reštaurácii, kde majiteľ bije hostí. Aj tento

svedok dejový sled opísal v rozpore nielen s výpoveďami svedkov, ktorí obžalovaného usvedčujú, ale
je aj v rozpore s verziou udalostí samotného obžalovaného.

Svedok N. P. a J. L. nevypovedali žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť otázku viny
obžalovaného. Svedok P. tvrdil, že videl len to, ako poškodený sotil do obžalovaného, no viac konflikt

nesledoval, pretože hneď odišiel z reštaurácie preč a svedok L. mal byť počas skutku podľa svojho
tvrdenia na toalete.Hodnotiac obsah uvedených výpovedí sa tieto javia ako účelové a vopred dohodnuté. Dohodnuté však
neboli zjavne dôsledne, pretože sú v rozpore aj s dejovým sledom, ktorý opisoval sám obžalovaný.
Naviac si súd neodpustí poznámku ani o absurdnosti verzie, že všetci svedkovia s výnimkou svedka X.

sa po údajnom ataku poškodeného na obžalovaného ihneď otočili stranám sporu chrbtom a reštauráciu
opustili. Nelogickosť tohto tvrdenia priam kričí z výpovede svedka L., ktorý na jednej strane tvrdil, že
v čase skutku bol na toalete, no keď z toalety vyšiel von, tak ihneď tiež opustil reštauráciu „von za
chalanmi“. Na tomto mieste by súd pripomenul, že všetci traja svedkovia sa prišli do podniku najesť.
Ak konflikt prebiehal v čase, keď bol svedok L. na toalete, logicky by súd predpokladal, že po tom, čo z

toalety vyšiel, tak by svojich kamarátov v reštaurácii hľadal a nemal by vedomosť, že títo ho už čakajú
vonku z dôvodu, že nebudú predsa večerať v reštaurácii, kde majiteľ bije hostí.

K lekárskej správe obžalovaného súd dodáva, že podľa jej obsahu bol obžalovaný ošetrený až takmer 2
týždne po skutku, čo samé o sebe do jeho obrany, že mu útokom poškodeného boli zlomené dva zubné
implantáty vnáša značné pochybnosti.

S poukazom na vyššie uvedené úvahy súdu dospel súd k záveru, že skutok sa stal tak, ako ho popísal
poškodený D., ktorého výpoveď v podstatných častiach potvrdili ďalší traja očití svedkovia, o ktorých
vierohodnosti súd nenadobudol žiadne pochybnosti, keďže ich výpovede sa vzájomne potvrdzujú, sú
logické a sú aj v zhode so závermi znalca. Procesom dokazovania bola preto bezpochyby vylúčená

obrana obžalovaného, ktorý tvrdil, že sa iba bránil proti útoku poškodeného a tento odvracal.

Záverom súd považuje za vhodné poukázať i na prečítanú výpoveď obžalovaného z prípravného
konania. V tejto výpovedi sa obžalovaný ku skutku, pre ktorý mu bolo vznesené obvinenie v celom
rozsahu doznal, keď uviedol, že skutok sa stal tak, ako je v uznesení o vznesení obvinenia formulovaný

(zhodneajsobžalobou),priznávasaknemu,svojekonanieľutujeajeochotnýuhradiťspôsobenúškodu.
Na predmetnom priznaní nemení nič ani skutočnosť, že obžalovaný toto svoje priznanie formuloval
ako priznanie na účely konania o dohode o vine treste. Priznanie sa obvineného k spáchaniu skutku
zaprotokolované v zápisnici o jeho výsluchu z 26.05.2017 je použiteľné pre všetky štádiá trestného
konania, a to bez ohľadu na to, ako obvinený pri výsluchu subjektívne svoje vyjadrenia chápal. Dôkazná

nepoužiteľnosť priznania obvineného urobeného v konaní o dohode o vine a treste (§ 331 ods. 1 písm.
b), ods. 4, § 333 ods. 4 Tr. por.) sa totiž netýka procesne relevantného priznania, ku ktorému došlo mimo
dohodovacieho konania.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, súd zvážil všetky relevantné okolnosti prípadu, prihliadol na spôsob

spáchania činu úmyselným konaním obžalovaného, jeho následok v podobe spôsobenej ujmy na zdraví
poškodeného, zavinenie vo forme priameho úmyslu, absenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zák.
a existenciu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchanie viacerých trestných činov),
pričom prihliadol i na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy s tým, že v tomto
smere majú nepochybný význam predovšetkým údaje vyplývajúce z odpisu jeho registra trestov a výpisu

priestupkov ako i vyjadrenia obžalovaného o jeho aktuálnych pomeroch.

Z odpisu registra trestov obžalovaného je zrejmé, že doposiaľ bol 5-krát súdne trestaný, z toho v jednom
prípade pre totožnú trestnú činnosť, ako je aktuálne stíhaný. Čo sa týka predmetných odsúdení, k týmto
došlo medzi rokmi 1990 a 2003, pričom v štyroch prípadoch sa na obžalovaného aktuálne hľadí, ako

keby odsúdený nebol. Čo sa týka odsúdenia, ktoré je stále takej povahy, že na neho možno prihliadať,
tu súd využil svoje oprávnenie v zmysle § 37 písm. m) Tr. zák. a pre odstup viac ako 20-tich rokov na
neho neprihliadol.

Čo sa týka výpisu priestupkov obžalovaného, vyplýva z neho, že obžalovaný bol 7-krát priestupkovo

riešený za menej závažné priestupky na úseku cestnej dopravy.

Pri ukladaní trestu sa súd dôsledne riadil základnými zásadami trestania, ktoré sú vyjadrené v § 34
Tr. zák., pričom s prihliadnutím na zásadu subsidiarity trestnej represie a zároveň ochrannú funkciu
trestu dospel súd k záveru, že na obžalovaného, ktorý sa po dobu 13-tich rokov pred skutkom

nedopustil závažnejšieho protispoločenského konania, nie je nutné pôsobiť trestom odňatia slobody,
ale na dosiahnutie účelu trestu postačuje uloženie tzv. alternatívneho úhrnného peňažného trestu
vo výmere 2000 Eur. Na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k osobným a majetkovým
pomerom obžalovaného dospel súd k záveru, že obžalovaný je schopný peňažný trest v takejto výmerezaplatiť a takto uložený trest je zároveň dostatočne represívny a aj primeraný okolnostiam prípadu,
povahe spáchaného skutku, následku, osobe obžalovaného a forme jeho zavinenia. Zároveň súd
posudzujúc osobné pomery obžalovaného nedospel k záveru, že peňažným trestom by bola ohrozená

uspokojiteľnosť nároku poškodených na náhradu škody.

Pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu bol úmyselne zmarený, súd s poukazom na § 57
ods. 3 Tr. zák. ustanovil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Takúto
výmeru náhradného trestu považuje súd za dostatočnú zohľadňujúc pritom najmä ustanovenie § 34 ods.

4 Tr. zák.

Vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti nebránil ani tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 ods. 2 Tr.
zák., keďže s poukazom na spôsob spáchania skutku a jeho následok v podobe spôsobenej ujmy na
zdraví je jeho závažnosť jasne vyššia ako neparná.

Súd v rámci adhézneho konania, po riadne a včas uplatnenom nároku na náhradu škody zo strany
poškodených, vychádzajúc z výsledkov dokazovania na hlavnom pojednávaní čo do výšky škody
listinnými dôkazmi (č.l. 147, 149-150) a zo záveru, že k preukázanej škode na majetku poškodených
došlo v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného, ustálil možnosť uznania nároku poškodenej
spoločnosti Dôvera Zdravotná poisťovňa, a.s. vo výške 1998,90 Eur a Sociálnej poisťovne vo výške

752,10 Eur.

Poškodený Ulík si síce nárok na náhradu škody uplatnil, neurobil tak však riadne do skončenia
vyšetrovania. Z uvedeného dôvodu ho súd s jeho nárokom odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pričom oznámením sa rozumie
vyhlásenie rozsudku v prítomnosti toho, komu ho doručiť.