Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 14, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoCsp/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7819201449
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7819201449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov Mgr.

Angeliky Sopoligovej a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so
sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaného pod č. 542097902,
konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ventúrska 16, IČO: 47
234 547 proti žalovanému M. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XX, o zaplatenie 1.047,25 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 26. augusta 2019

č.k. 12Csp/3/2019 - 66

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu

sumu 1.047,25 eur, spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 16,90 % ročne zo sumy 908,50 eur
od 3.6.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.007,25 eur od 3.6.2016
do zaplatenia a náhradu trov konania.

3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že právny predchodca žalobcu Cetelem
Slovensko, a.s. a žalovaný uzatvorili dňa 14.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej
bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.000 eur. Žalovaný sa túto pôžičku zaviazal splácať

v 48 pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,82 eur, pri úrokovej sadzbe 16,90 % ročne, RPMN
18,26 %, priemernej RPMN 34,42 %, s tým, že celková výška pôžičky predstavuje sumu 1.382,40 eur.
Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania a preto právny predchodca
žalobcu dňa 9.6.2016 zaslal žalovanému oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru a vyzval ho na
úhradu dlžnej sumy vo výške 1.047,25 eur.

4. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 52, § 53 ods. 9, § 54a, §101, § 103 zák. č. 40/1964 Zb.

Občianskeho zákonníka (OZ), a dospel k záveru, že nárok žalobcu uplatnený žalobou je premlčaný.
Súd prvej inštancie mal za to, že premlčacia doba v prípade uplatnenia nároku veriteľa na predčasné
zosplatnenie dlhu začína plynúť odo dňa splatnosti splátky, pre ktorú sa stal zročným celý dlh, keď v
prípadeplneniazospotrebiteľskejzmluvymôžedodávateľuplatniťprávonazosplatneniedlhunajskôrpouplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Vychádzal zo zistenia, že úver poskytnutý vo
výške 1.000 eur bol žalovaný povinný uhradiť v 48-tich mesačných splátkach v hodnote 30,82 eur, ktorú
povinnosť na plnenie porušil. Zaplatil len 3 splátky, každú v sume 31 eur, jednu splátku v sume 81,05

eur a jednu splátku v sume 37,81 eur. Poslednú splátku uhradil dňa 11.11.2015. Splátku so splatnosťou
ku dňu 15.12.2015, ani žiadnu ďalšiu už neuhradil, preto veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť dlhu ku
dňu 2.6.2016. Keďže celý dlh sa stal zročným pre nezaplatenie splátky splatnej ku dňu 15.12.2015 a
podľa § 103 OZ všeobecná trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku na úhradu predčasne
zosplatneného záväzku začala plynúť vo väzbe na zročnosť uvedenej splátky, t.j. odo dňa 15.12.2015,

premlčacia doba uplynula 15.12.2018. Žalobca uplatnil svoj nárok na súde až po uplynutí premlčacej
dobyžaloboupodanoudňa23.5.2019.Zdôvodupremlčaniaprávazospotrebiteľskejzmluvy,ktorépodľa
§ 54a OZ nie je možné platne priznať v súdnom konaní, súd žalobu zamietol.

5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca
v konaní nebol úspešný a žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto rozhodol tak, že žiadna zo

strán nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca vymedzujúc odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. f/, h/ CSP, teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (f), a vec nesprávne právne posúdil (h). Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Žalobca v odvolaní citoval ust. § 101, § 103, § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a
argumentoval nesprávnym právnym posúdením premlčania uplatneného nároku tvrdiac, že plynutie 3-
ročnej premlčacej doby zosplatneného dlhu je nevyhnutné posudzovať až od času jeho zosplatnenia,

kedy žalobca mohol nárok prvý raz uplatniť na súde. Uviedol, že premlčacia doba by podľa názoru súdu
prvej inštancie mala začať plynúť skôr, ako reálne dôjde k zosplatneniu dlhu. Žalobca je toho názoru, že
pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej výške len do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky, ide o právo veriteľa, nie o jeho povinnosť. Má za to, že ust. § 53 ods. 9 a §
565 OZ nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do momentu predčasného zosplatnenia dlhu

sa jednotlivé mesačné splátky premlčiavajú samostatne, a až ku dňu 2.6.2016 sa mohli stať splatnými
zvyšné splátky splatné po 15.6.2016. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č.k.
9Co/2016/2018, Krajského súdu v Bratislave, č.k. 10Co/88/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 17 Co 228/2016.

8. Žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou
osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario, v rozsahu danom § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích

dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozsudok je vecne správny, z ktorých
dôvodov ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočností, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak, či ich súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor.

Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade
s § 191 ods. 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 192,193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení
veci je naplnený chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, keď súd
nepoužil správny (náležitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.12. Žiadny z odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj

založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj v podstate správny právny záver
a podal výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných
ustanovení. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne
závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom aplikovanej zákonnej úpravy.
Záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalobcu je vo výsledku vecne správny.

13. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2
CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné
rozhodnutie vo veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplňuje:

14. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

15. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

18. Podľa § 54a OZ účinného od 5. 12. 2018 premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho
vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

19. Podstatou odvolacej argumentácie žalobcu je názor, že konajúci súd nemal plynutie premlčacej
doby celého dlhu odvíjať od splatnosti ním ustálenej prvej omeškanej splátky, ale mal brať do úvahy
okamihzosplatneniaceléhoúveru.Súdprvejinštanciesavšakpodľanázoruodvolaciehosúdusotázkou
premlčania nároku vysporiadal správne a premlčanie nároku odvíjať od zaplatenia dlhu nie je možné.

20. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 OZ. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom,
ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon a pod sankciou neplatnosti
nemožno túto dobu zmeniť ani dohodou strán, pričom jej uplynutím dochádza k právnym účinkom
premlčania (strata možnosti vynúteného splnenia práva na základe námietky premlčania). Z hľadiska

prejednávaného sporu je premlčacia doba trojročná (§ 101 OZ) a nakoľko zo strany veriteľa došlo
k vyhláseniu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru (§ 565 OZ), začala premlčacia lehota plynúť
odo dňa, kedy veriteľ mohol po prvýkrát úver zosplatniť, nie odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, ako tvrdí žalobca. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s
ustanovením § 565 OZ, t. j. veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej

splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal
splatný celý dlh, samozrejme za splnenia ďalšej podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, ktorým je upozornenia
dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní pred uplatnením tohto práva. Ustanovenie § 103
OZ má vo vzťahu k § 101 OZ povahu špeciality, rovnako povahu lex specialis má ustanovenie § 53 ods.
9 OZ vo vzťahu k § 565 OZ.

21. V konaní nebolo sporné, že nárok uplatnený v konaní vychádzal z práva žalobcu na úhradu záväzku
zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru v dôsledku jeho predčasného zosplatnenia ku dňu 2.6.2016. Obsahu
listinných dôkazov (prehľad splátok čl. 25-26 spisu, oznámenie o zosplatnení dlhu na čl. 26 spisu)zodpovedá záver súdu, že veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť celého úveru pre nesplnenie splátky
splatnej 15.12.2015.

22. Aj keď predpokladom zročnosti celého dlhu je úkon veriteľa, ktorým u dlžníka uplatní predčasnú
splatnosť dlhu, zákonná úprava nijako nešpecifikuje, kedy nastáva splatnosť záväzku, vo vzťahu ku
ktorému bolo právo na predčasné zosplatnenie uplatnené. Právna úprava vymedzuje iba podmienky,
za ktorých môže veriteľ toto svoje právo využiť, a v záujme odstránenia právnej neistoty v § 103 druhá
veta OZ presne špecifikuje, od splatnosti ktorej splátky začína plynúť premlčacia doba pre zosplatnený

dlh. Podľa názoru odvolacieho súdu teda premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 OZ)
u spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na ust. § 53 ods. 9 OZ až uplynutím 3 mesiacov od
zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu, čo znamená, že premlčacia doba plynie od okamihu,
kedy veriteľ po prvý raz mohol celý dlh zosplatniť (nie kedy tak skutočne urobil). Keďže v danom prípade
k zosplatneniu došlo pre splátku splatnú 15.12.2015, berúc do úvahy lehotu 3 mesiacov od zročnosti
splátky a deň podania žaloby (22.5.2019), je nárok premlčaný.

23. Výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania vyplýva z § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní procesne neúspešný a žalovanému nevznikli žiadne
trovy konania, o výške ktorých by bolo potrebné rozhodnúť, z ktorých dôvodov odvolací súd vyslovil, že
stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).