Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, May 9, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25Csp/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417204695
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417204695.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcov:

1. B., narodená B., bytom W. vŕšok XX, 841 O. Bratislava, 2. XX., narodený XXX,, bytom W., X.,
obaja zastúpení: JUDr. Ladislav Siranko, advokát so sídlom Vajnorská 89, 831 03 Bratislava, proti
žalovanému: BUBO travel agency, s.r.o., Dunajská 31, 811 08 Bratislava, IČO: 358 24 859, zastúpený:
CLC advokátska kancelária s.r.o., Panenská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 707 856, v konaní o
zaplatenie 3.151,60 eur s prísl. a o vzájomnej žalobe žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov zamieta.

II.Žalovanýmávočižalobcom1a2vcelomrozsahunároknanáhradutrovkonaniaonárokuuplatnenom
žalobou žalobcov 1 a 2.

III. Žalobkyňa 1 je povinná zaplatiť žalovanému sumu 950,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 24. 12. 2016 do zaplatenia.

IV. V časti vzájomnou žalobou žalovaného uplatneného nároku voči žalobkyni 1 zodpovedajúcej sume

100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19. 12. 2016 do zaplatenia a vo zvyšku
uplatneného úroku z omeškania súd vzájomnú žalobu zamieta.

V. Žalobca 2 je povinný zaplatiť žalovanému sumu 1.050,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne od 24. 12. 2016 do zaplatenia.

VI. Vo zvyšku uplatneného úroku z omeškania vzájomnou žalobou žalovaného uplatneného nároku voči
žalobcovi 2 súd vzájomnú žalobu zamieta.

VII. Žalovaný má voči žalobkyni 1 nárok na náhradu trov konania o nároku uplatnenom vzájomnou
žalobou žalovaného v rozsahu 80,96 %.

VIII. Žalovaný má voči žalobcovi 2 v celom rozsahu nárok na náhradu trov konania o nároku uplatnenom
vzájomnou žalobou žalovaného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1 a 2 sa v konaní domáhali zaplatenia sumy 3.151,60 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,00 % od 23. 12. 2016 do zaplatenia a priznania nároku na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Žalobu odôvodnili tým, že uzatvorili so žalobcom zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom ktorej
bola vopred pripravená kombinácia služieb "Thajsko, Malajzia, Singapur" v termíne od 26.12.2016 do
09.01.2017, pričom podnetom na uzatvorenie zmluvy bol ponukový leták žalovaného. Žalobcovia dňa27. 09. 2016 zaplatili 50 % z ceny zájazdu. Dňa 27. 10. 2016 žalobkyňa 1 navštívila žalovaného, kedy
obdržala informácie o type hotela, presunoch preletmi namiesto autobusu a fakultatívnych výletoch.
Na základe týchto informácií žalobkyňa 1 objednala služby odporúčané v propozíciách, pričom jej boli

požadované služby aj potvrdené a bol jej poskytnutý ďalší leták. Dňa 01.12.2016 obdržali žalobcovia
pokyny k zájazdu spolu s výzvou na doplatenie ceny zájazdu najneskôr do 7 dní. Následne, začiatkom
nasledujúceho týždňa, navštívila žalobkyňa 1 žalovaného so zámerom realizovať doplatok ceny a zistiť
okolnosti týkajúce sa Silvestra a saturovania služieb, pričom jej žalovaný oznámil, že hotel najvyššej
kategórie a Silvestrovský program nemá zabezpečený. Žalobkyni 1 bol následne odporúčaný osobný

kontakt s konateľom žalovaného, ktorý však na emaily a SMS nereagoval, a komunikovať prestal aj
zamestnanec žalovaného (pán P.). Dňa 16. 12. 2016 sa žalobca 2 dostavil do prevádzky žalovaného
s cieľom nájsť vyhovujúce riešenie ubytovania. Namiesto ponúkaného a žalovaným deklarovaného
hotela bol žalobcovi 2 ponúknutý rodinný dom bez recepcie, možnosti občerstvenia a stravy. Z dôvodu
zmeny podstatnej podmienky zmluvy pred začatím zájazdu na strane žalovaného, a následnej neochoty
zo strany žalovaného riešiť vzniknutú situáciu, požiadali žalobcovia emailom zo dňa 16. 12. 2016 o

vrátenie zálohy z dôvodu porušenia viacerých skutočností pri vzájomnom zmluvnom vzťahu. Približne
po hodine od emailového odstúpenia od zmluvy o obstaraní zájazdu žalovaný žalobkyni 1 zaslal email,
ktorým požiadal o zaplatenie stornopoplatkov v hodnote 100 % ceny zájazdu. Podaním zo dňa 20.
12. 2016 žalobcovia odstúpili od zmluvy a podaním zo dňa 23. 03. 2017 si žalobcovia uplatnili voči
žalovanému právo podľa § 741i ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako dôkazy označili výpis z obchodného

registra, ponukový leták žalovaného, zmluvu o obstaraní zájazdu, emailovú komunikáciu žalobkyne 1
so žalovaným zo 16. 12. 2016 a uplatnenie práva zo dňa 23. 03. 2017.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení s uplatneným nárokom nesúhlasil. Uviedol, že žalobcovia uzatvorili
so žalovaným dňa 26. 09. 2016 zmluvy o obstaraní zájazdu, predmetom ktorých bol zájazd „Thajsko,

Malajzia Singapur, s dátumom konania 26. 12. 2016 - 09. 01. 2017 a to žalobkyňa 1 na základe
objednávky č. 103983 a žalobca 2 na základe objednávky č. 103996. Zmluvy boli uzatvorené
prostredníctvom elektronického objednávkového formulára, kedy žalobcovia na internetovej stránke
žalovaného vyplnili formulárovú objednávku zájazdu, súhlasili so všeobecnými zmluvnými podmienkami
žalovaného a následným odoslaním prihlášky a jej prijatím rezervačným portálom došlo k platnému

uzatvoreniu zmluvy. Žalobcovia boli už pri vypĺňaní formulárovej objednávky oboznámení o výške
povinných príplatkov, o možnosti priplatenia doplnkových služieb a bola im vykalkulovaná cena zájazdu
vo výške 2.626 eur na osobu, zahŕňajúca základnú cenu zájazdu 2.022 eur, letiskové poplatky 441
eur, a zvolené doplnkové služby predstavujúce transfer na letisko - 15 eur a balík fakultatívnych
výletov - 148 eur. Žalobcovia uhradili zálohové platby vo výške 3.151,60 eur, a to žalobkyňa 1 sumu

1.575,60 eur a žalobca 2 sumu1.575 eur. Následne boli žalobcom 01. 12. 2016 zaslané pokyny -
bližšie informácie pred zájazdom a boli vyzvaní na úhradu zvyšku ceny zájazdu. Po obdržaní pokynov
začiatkom decembra 2016 došlo zo strany žalobcov k požiadavke, aby počas pobytu na Krabi boli
ubytovaní v 5 - hviezdičkovom hoteli Nakamanda Resort & Spa. Žalovaný informoval žalobcov, že tento
hotel nedokáže zabezpečiť, nakoľko si ho neobjednali hneď pri zadaní objednávky. Ubytovanie v hoteli

Nakamanda Resort & Spa neobsahuje ani rozsah objednaných služieb žalobcami. Žalovaný navrhol
žalobcom porovnateľné ubytovanie, ktoré žalobcovia odmietli a trvali na ubytovaní v hoteli Nakamanda
Resort & Spa. Nakoľko sa žalobcovia rozhodli zájazdu nezúčastniť, 09. 12. 2016 požiadali žalovaného
o vrátenie zálohy za zájazde. Žalovaný dňa 14. 12. 2016 informoval žalobcov, že zálohu nie je možné
vrátiť, zájazd možno stornovať v zmysle VZP žalovaného. Na základe uvedeného následne žalobcovia

odstúpili od zmluvy. Žalovaný si zároveň vzájomnou žalobou podľa § 147 ods. 1 Civilného sporového
poriadku uplatnil s odkazom na ustanovenie § 741h ods. 1 zákona Občianskeho zákonníka čl. VI ods.
5 VZP nárok na úhradu nedoplatku ceny zájazdu vo výške 2.100,40 eur, a to vo výške 1.050,40 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 19. 12. 2016 do zaplatenia a vo výške 1.050 eur s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne od 19. 12. 2016 do zaplatenia. K svojím tvrdeniam priložil žalovaný

zmluvy o obstaraní zájazdu zo dňa 26.09.2016 uzatvorené so žalobcami 1 a 2, sumár objednávok
žalobcov 1 a 2 a všeobecné zmluvné podmienky účasti na zájazdoch.

3. V ďalších vyjadrenia žalobcovia spochybnili formu uzatvorenia zmluvy o obstaraní zájazdu, pričom
poukázali na absenciu podstatných náležitostí a rozsudok Krajského súdu v Žiline z 30.09.2010 v

konaní vedenom pod sp. zn. 9Co/281/2010. Vo vzťahu k platnosti všeobecných zmluvných podmienok
poukázali na úpravu zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ako aj úpravu ochrany spotrebiteľa
v Občianskom zákonníku a nález Ústavného súdu ČR z 11. 11. 2013, sp. zn. I ÚS 3512/2011. Tiež
uviedli, že žalobkyňa 1 si vybrala fakultatívne doplnkové služby vrátane ubytovania v hoteli NakamandaResort & Spa pri návšteve kancelárie žalovaného dňa 27. 10. 2016, odmietli teda, že by k objednávaniu
tohto ubytovania malo dôjsť až v decembri 2016 a uviedli tiež, že jedinou náhradou za nezabezpečené
ubytovanie v 5 hviezdičkovom hoteli mal byť rodinný dom bez recepcie a možnosti stravy a to až

16. 12. 2016 pri návšteve žalobcu 2 v kancelárii žalovaného. Zdôraznili, že o vrátenie záloh žiadali
16. 12. 2016 (nie 9. 12.2016), pričom žalovaný promptne zareagoval vyúčtovaním stornopoplatkov.
Samotnú skutočnosť, že žalovaný vyúčtoval stornopoplatky do hodiny a dvoch minút, považovali
žalobcovia za rozpornú so zásadami etického podnikania. Tvrdenia žalovaného považovali za rozporné
s ustanoveniam § 5 a 8 zákona o ochrane spotrebiteľa § a § 8 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z., nakoľko za

zavádzanie považovali leták „Zažite viac“, ktorý deklaroval schopnosť uspokojiť ponuku fakultatívnych
doplnkových služieb. Nárok uplatnený na stornopoplatky uplatnený vzájomnou žalobou považovali
žalobcovia za nelegitímny, nakoľko žalobcovia mali legitímny dôvod na odstúpenie od zmluvy. Poukázali
pritom na primeranosť a zdôvodniteľnosť stornopoplatkov. Žalovaný vo svojom vyjadrení opätovne
zdôraznil, že základná objednávka žalobcov, ku ktorej uzatvorili prostredníctvom online rezervačného
systému žalovaného zmluvu o obstaraní zájazdu, neobsahovala ubytovanie v hoteli Nakamanda Resort

& Spa, toto bolo možné doobjednať ako doplnkovú službu, čo pri vypĺňaní formulára žalobcovia neurobili,
pričom žalovaný nedokázal garantovať ubytovanie v tomto hoteli pre prípad objednávky neskôr. K
tvrdeniu, že ako náhradné ubytovanie bol žalobcom ponúknutý „rodinný dom bez občerstvenia a stravy“
uviedol žalovaný, že toto nie je pravdivé, nakoľko im bolo ponúknuté ubytovanie v hoteloch Hotel Sofitel
Krabi Phookeethra Golf and Spa Resort alebo Dusit Thani Krabi Beach Resort, pričom poukázal na email

zodňa09.12.2016.Zopakoval,žežalobkyňa1požadovalavráteniezálohuž09.12.2016,pričomznovu
poukázalnajejemailztohtodňa.Bezodkladnéoznámenievýškystornopoplatkovnepovažovalžalovaný
za porušenie etických zásad podnikania, naopak považoval ho za transparentný spôsob oznámenia
výšky stornopoplatkov účtovaných v súlade s podmienkami žalovaného. Poukázal na to, že zájazd,
od ktorého žalobcovia odstúpili, nie je možné pre kombináciu prepráv, viacero ubytovaní na rôznych

miestach ponúkať ako last minute zájazd, ktorý si môže potenciálny záujemca kúpiť tesne pred odletom,
preto v prípade odstúpenia od zmluvy niekoľko dní pred zájazdom je stornopoplatok vo výške 100 %
ceny zájazdu odôvodnený.

4. Súd vykonal dokazovanie ponukou - itinerárom zájazdu Thajsko, Malajzia Singapúr z č. l. 11-13 v

spise, z č. l. 31-32 a 33 v spise Sumárom objednávok žalobcov, všeobecnými zmluvnými podmienkami z
č. l. 34-57 v spise, zmluvami o obstaraní zájazdu z č. l. 59-60 v spise a č. l. 28-29 v spise, ponukou služieb
nad rámec objednaného zájazdu z č. l. 106 v spise, emailovou komunikáciou z č. l. 107 a 108 v spise,
emailovou komunikácia z č. l. 126-127 v spise, fotodokumentáciou hotelov ponúknutých ako alternatívne
ubytovanie, dokladmi o úhradách zálohových platieb a výsluchom žalobkyne 1. Dokazovanie výsluchom

žalobcu 2 súd nevykonával, nakoľko od tohto návrhu na vykonanie dokazovania žalobcovia upustili. Z
ponuky - itineráru zájazdu Thajsko, Malajzia Singapur súd zistil, že žalovaný uvádzal program zájazdu
(v rámci neho pod bodom 6 aj pobyt na KRABI, pričom uviedol, čo je zahrnuté v cene zájazdu, čo
nie a zároveň uviedol, že počas zájazdu je zabezpečené ubytovanie v troj-, resp. štvor-hviezdičkových
hoteloch. Zo sumárov objednávok žalobcov 1 a 2 súd zistil, že si objednali zájazd Thajsko, Malajzia,

Singapur v termíne 26.12.2016 až 09.01.2017, pričom ako doplnkové služby si objednali letiskový
transfer Bratislava - letisko, Schwechat - Bratislava a tiež balík fakultatívnych výletov. Zo všeobecných
zmluvných podmienok účasti na zájazdoch žalovaného, čl. VI, bodu 5. písm. f. súd zistil, že v prípade,
ak nie je dôvodom odstúpenia objednávateľa od zmluvy o zájazde porušenie povinností CK BUBO,
ktoré sú určené zmluvou o zájazde alebo zákonom alebo ak CK BUBO odstúpi od zmluvy o zájazde

z dôvodu porušenie povinnosti objednávateľom, je každý objednávateľ povinný zaplatiť CK BUBO
zmluvnú pokutu (storno poplatok), ktorej výška je závislá od počtu dní zostávajúcich do plánovaného
začiatku uskutočnenia zájazdu alebo plánovaného čerpania dohodnutých služieb a je určená v prípade,
ak objednávateľ doručí odstúpenie od zmluvy o zájazde do CK BUBO v období viac ako 0 dní, ale menej
ako 16 dní odo dňa plánovaného začiatku uskutočnenia zájazdu alebo plánovaného začiatku čerpania

dohodnutých služieb, je výška zmluvnej pokuty (storno poplatok) určená vo výške súčtu 100 % ceny
zájazdu a celej ceny povinných príplatkov a celej ceny objednaných doplnkových služieb uvedených
v zmluve o zájazde. Zo zmlúv o obstaraní zájazdu že žalobcovia 1 a 2 uzatvorili so žalovaným podľa
§ 741a a nasl. Zmluvu o obstaraní zájazdu, predmetom ktorej bolo obstaranie zájazdu s názvom
„Thajsko, Malajzia, Singapur“ v termíne 26. 12. 2016 - 09. 01. 2017 s povinným príplatkom za letiskové

poplatky a doplnkovými službami spočívajúcimi v letiskovom transfere Bratislava - letisko, Schwechat
- Bratislava a tiež balíku fakultatívnych výletov. Celková cena za zájazd bola v prípade žalobkyne 1
v sume 2.526 eur a v prípade žalovaného 2 v sume 2.626 eur. Z ponukového letáka „Zažite viac“
súd zistil, že žalovaný ponúkal za príplatok, možnosti individualizovať si cestu a doobjednať si lepšíhotel, prípadne fakultatívny výlet, prelet namiesto jazdy autobusom či business class letenku, medzi
nimi aj luxusný hotel na Krabi, rezort NAKAMANDA za 515 eur. Z emailovej komunikácie zo dňa
09.12.2016 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že hotel NAKAMANDA na Krabi nie je dostupný a

zároveň ponúkol v rovnakej kategórii na výber Hotel Sofitel Krabi Phokeethra Golf and Spa Resort alebo
hotel Dusit Thani Krabi Beach Resort, prípadne iný hotel podľa aktuálnej dostupnosti. Z nasledujúcej
emailovej komunikácie vrátane komunikácie zo 16. 12. 2016 súd zistil, že strany ešte do 16. 12.
2016 komunikovali o podmienkach zájazdu, dňa 16.12.2016 navštívili žalobcovia kanceláriu žalovaného
osobne, a následne požiadali o vyplatenie zálohy nakoľko sa zájazdu nezúčastnia. Žalovaný v emailovej

odpovedi vyčíslil storno poplatky žalobkyni 1 vo výške 2.716,35 eur (po zohľadnení zaplatenej zálohy
doplatok stornopoplatku 1.140,75 eur) a žalobcovi 2 vo výške 2.816,35 eur (po zohľadnení zaplatenej
zálohy doplatok stornopoplatku 1.240,35 eur). Z fotodokumentácie predloženej žalovaným súd zistil
vizuálny stav hotelových rezortov, ktoré boli ponúkané žalobcom ako alternatíva k hotelu NAKAMANDA
na Krabi. Z detailov pohybov na účte IBAN: W zo dňa 27.09.2016 súd zistil, že z účtu IBAN W bola prijatá
platba vo výške 1.576 eur a z účtu IBAN: W platba vo výške 1.575,60 eur.

5. Žalobkyňa 1 titulom výsluchu strany v konaní uviedla, že v elektronickej objednávke žiadala o
prerušenie cesty v Dubaji (na 3-4 dni), čo sa nenachádza v objednávke, ktorú doložil právny zástupca
žalovaného. Hotely, resp. ich ponuku, o ktorých uvádza právny zástupca žalovaného, že boli ponúknuté
žalobkyni ako náhradné ubytovanie, nikdy nevidela. Hotel Krabi si objednávala žalobkyňa 1 pri návšteve

cestovnejkancelárie.Bolasipritomvedomá,žecenazaubytovaniajecca.o1.000eurvyššia.Uvažovala
aj nad alternatívnym zájazdom. Po tom, ako si vybrala hotel na Krabi a zároveň požiadala o sedenie v
uličke, odišla. Pri návšteve jej bolo povedané, že pokyny k zájazdu dostane 6 týždňov pred zájazdom,
dostala ich 4 týždne pred zájazdom. Ako alternatívne ubytovanie bol žalobcom ponúknutý rodinný dom,
ktorý nemohla akceptovať a zároveň jej bolo oznámené, že už nie je k dispozícii ani silvestrovský

program. Opakovane chodievala do kancelárie žalovaného, spolu so žalobcom 2 hľadali riešenia.
Nakoniec zástupca kancelárie jej povedal, že túto situáciu by mal riešiť štatutár cestovnej kancelárie.
Kontaktovala ho emailom, nereagoval. O zájazd stratila záujem, nakoľko jej ponúknuté alternatívne
ubytovanie nevyhovovalo, bol to pritom silvestrovský zájazd, ktorý nemohla plným spôsobom využiť.
Nešlo jej o vrátenie peňazí, išlo a ide jej o adekvátny zájazd. Má pocit, že ako klient žalovaného je

druhoradou, čo je jej ľúto, v minulosti sa s tým nestretla. Zmluvu nedostala. Podklady zasiela kancelária
až po zaplatení zálohy za zájazd. Podľa jej názoru v rámci objednaného zájazdu nemala dostať práve
to, kvôli čomu bola vyššia cena zájazdu, teda požadované ubytovanie a silvestrovský program. Na
otázkusúduknáhradnýmmožnostiamubytovaniapočaszájazdužalobkyňa1uviedla,žepojejnávšteve
cestovnej kancelárie (27.10.2016), chcela vidieť hotel, kde žiadala o konkrétny hotel, ktorý si vybrala a

požiadalatiežosedenievuličke.Odišla,následnejejprišielemail,žepožadovanéubytovaniekancelária
nevie zabezpečiť. Vrátila sa preto do cestovnej kancelárie, ukázali jej iné možnosti ubytovania, ako dnes
ukazuje právny zástupca žalovaného, ukázali jej bungalov, resp. penzión. Počas zájazdu chceli bývať
so svojimi známymi. Pri návšteve 16. 12. 2016 im v cestovnej kancelárii ukázali ako možnosť ubytovania
rodinný dom, od ktorého by mali kľúč, bez možnosti stravovania.

Právne súd vec posúdil nasledovne:
6. Súd v rámci predbežného právneho posúdenia sporu považoval nárok žalobcov uplatnený žalobou
za dôvodný a zároveň nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou považoval za nedôvodný,
pričom vychádzal zo záveru, že zmluva o obstaraní zájazdu uzatvorená medzi stranami sporu dňa

26. 09. 2016 prostredníctvom rezervačného portálu žalovaného je neplatnou pre nedostatok formy,
a preto nepovažoval súd predbežne za dôvodný nárok žalovaného na žiadne plnenie, a to tak na
žalobcami zloženú zálohu, ako ani na následne uplatnené stornopoplatky. Súd pri predbežnom právnom
posúdení vychádzal jednak z časti rozhodovacej praxe (napr. rozhodnutie Okresného súdu Bratislava
IV, sp. zn. 9C/487/2015) jednak z pohľadu časti odbornej literatúry. Otázka formy zmluvy o obstaraní

zájazdu, obzvlášť posúdenie jej platnosti v prípade jej uzavretia prostredníctvom rezervačných portálov
cestovných kancelárií tak v teórii ako aj v rozhodovacej súdnej praxi rezonuje a býva posúdená rôzne.
Ustanovenie § 741b v predvetví ods. 1 vyžaduje, aby zmluva o obstaraní zájazdu bola uzatvorená v
písomnej forme alebo v inej vhodnej forme. Samotný žalovaný poukázal v rámci pojednávania súdu
na rozhodnutia súdov, ktoré akceptovali zmluvu uzatvorenú prostredníctvom rezervačných portálov,

taktiež aj odborná literatúra takýto spôsob uzavretia zmluvy prostredníctvom vyplnenia rezervačného
formulára pripúšťa (napr. B., P., O., E., W., I. a kol. - Občiansky zákonník - Veľký komentár, vydavateľstvo
C.H.BECK, 2015, str. 2695 až 2697). Taktiež ustanovenie zákona v § 5 ods. 8 zákona č. 22/2004 Z. z. o
elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhuvo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002
Z. z. (ďalej len „zákon o elektronickom obchode“) priamo odkazuje na ustanovenie § 741b Občianskeho
zákonníka, z čoho možno uzavrieť, že tento právny predpis predpokladá možnosť uzatvorenia zmluvy

o obstaraní zájazdu počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou (teda
aj možnosť prostredníctvom webového rezervačného formulára). Preto sa súd od svojho predbežného
právneho posúdenia odklonil a zmluvy o obstaraní zájazdu považoval za platne uzavreté.

7. Žalobcovia nárok uplatnený v konaní odôvodňujú skutočnosťou, že v lehote 3 mesiacov podľa § 741i

Občianskeho zákonníka uplatnili právo voči žalovanému, keď požiadali žalovaného o vrátenie sumy
vo výške 3.151,60 eur (zaplatenej zálohy za zájazd), potom, ako najprv emailovej komunikácii 16. 12.
2016 a následne písomne 20. 12. 2016 využili právo podľa § 741e Občianskeho zákonníka odstúpiť od
zmluvy z dôvodu, že pred začatím zájazdu bola zmenená podstatná podmienka zmluvy - ubytovanie.
Podľa § 741i ods. 2 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak nesplní cestovná kancelária povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy alebo z tohto zákona riadne a včas, musí objednávateľ uplatniť svoje právo

písomne v cestovnej kancelárii bezodkladne, najneskôr však do troch mesiacov od skončenia zájazdu,
alebo v prípade, že sa zájazd neuskutočnil, odo dňa, keď sa mal zájazd skončiť podľa zmluvy, inak
právo zaniká. Je potrebné uviesť, že toto ustanovenie upravuje postup pre prípad chybne poskytnutej
služby. V prípade prejednávanej veci služby neboli nakoniec žalobcom poskytované vôbec, nakoľko
došlo k odstúpeniu žalobcov od zmluvy. Podľa ustanovenia § 741e ods. 2 Občianskeho zákonníka,

ak cestovná kancelária navrhne zmenu zmluvy podľa odseku 1, má objednávateľ právo rozhodnúť, či
so zmenou zmluvy súhlasí alebo či od zmluvy odstúpi bez zaplatenia zmluvných pokút. Rozhodnutie
objednávateľa musí písomne oznámiť cestovnej kancelárii v lehote určenej cestovnou kanceláriou.
Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií
a cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o zájazdoch“) cestovná kancelária je povinná pred uzatvorením zmluvy o zájazde v
katalógu, prípadne inou písomnou formou (ďalej len „katalóg“) presne, jasne, pravdivo, zrozumiteľne,
úplne a riadne informovať o všetkých skutočnostiach, ktoré sú jej známe a ktoré môžu mať vplyv
na rozhodnutie záujemcu o kúpu zájazdu, pričom ustanovenie ďalej upravuje demonštratívny výpočet
povinných informácií a zároveň odsek 3 § 8 zákona a zájazdoch stanovuje, že katalóg alebo iná písomná

forma ponuky alebo dopĺňajúcej informácie o zájazde sa považuje za súčasť zmluvy o zájazde, ak si
zmluvné strany písomne nedohodli iné podmienky.

8. Žalobkyňa 1 v konaní uvádzala, že mala od začiatku záujem o ubytovanie počas zájazdu v hoteli
NAKAMANDA na Krabi a bola ochotná si za toto ubytovanie aj priplatiť. Nakoľko žalovaný nedokázal

toto ubytovanie žalobcom zabezpečiť a alternatívne ubytovanie žalobkyňa neakceptovala, žalobcovia
odstúpili od zmluvy o obstaraní zájazdu. V uplatnení práva zo dňa 23. 03. 2017 uvádzali žalobcovia,
že dôvodom odstúpenia je zmena podstatnej podmienky zmluvy - ubytovania. V konaní však nebolo
preukázané, že by k zmene takejto podmienky zo strany žalovaného došlo. V katalógovej ponuke
(č. l. 11 - 13 v spise) žalovaný špecifikoval, že počas zájazdu zabezpečuje ubytovanie v 3, resp. 4 -

hviezdičkových hoteloch. Je preto zrejmé, že hotel NAKAMANDA na Krabi, ako hotel 5 - hviezdičkový
v základnej ponuke zájazdu nebol. Z ponukového letáka „Zažite viac“ (č. l. 106 v spise) mal pritom
súd za preukázané, že hotel NAKAMANDA na Krabi bol príplatkovou alternatívou ubytovania. Ak aj
žalobkyňa uvádzala, že o tento hotel mala záujem už od objednávky zájazdu, treba uviesť, že táto
skutočnosť nevyplynula ani zo samotnej objednávky, ani zo zmluvy o obstaraní zájazdu. Ak žalobkyňa

uvádzala, že ako alternatívne ubytovanie k hotelu NAKAMANDA na Krabi jej bolo ponúknuté ubytovanie
v dome bez stravy, žalobca preukázal emailovou komunikáciou z 9. 12. 2016 (č. l. 126 v spise) a aj
fotografiami na pojednávaní, že ponúkal žalobcom ubytovanie vyššieho štandardu ako alternatívu k
hotelu NAKAMANDA na Krabi (znovu je potrebné uviesť, že ani tento hotel nebol súčasťou základného
zájazdu, ale bol príplatkovým ubytovaním). S ohľadom na uvedené súd uzavrel, že k zmene podstatnej

podmienky zmluvy - ubytovania zo strany žalobcu nedošlo, a preto súd nepovažoval odstúpenie od
zmluvy zo strany žalobcov za dôvodné s ohľadom na dikciu ustanovenia § 741e ods. 2 Občianskeho
zákonníka, v dôsledku ktorého by nemali mať žalobcovia povinnosť uhradiť zmluvné pokuty.

9. K samotnej argumentácii žalobcov vo vzťahu k všeobecným zmluvným podmienkam a zakotveniu

zmluvnej pokuty vo všeobecných zmluvných podmienkach a poukazovaniu na uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. II ÚS 100/2017, v spojení s rozhodnutiami Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
(4C 1/2014), resp. Krajského súdu v Trenčíne (4Co 526/2013) je potrebné dať za pravdu žalovanému,
že v roku 2014 došlo k zmene zákona o elektronickom obchode, doplneniu ustanovenia § 5 ods. 8,ktorá umožňovala dohodnúť prostredníctvom elektronických zariadení taktiež zmluvu o zabezpečení
záväzkov pre prípad ustanovenia § 741b Občianskeho zákonníka. Žalobcovia poukazovali vo vzťahu
k žalovaným uplatnenej zmluvnej pokute na nález Ústavného súdu ČR z 11. 11. 2013, sp. zn. I ÚS

3512/2011. Je nepochybné, že zmluva o obstaraní zájazdu uzatvorená medzi stranami v konaní je
zmluvouspotrebiteľskou,apretosanaňuvzťahujútakustanovenia§52anasl.Občianskehozákonníka,
ako aj zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov.Tujevšakpotrebnézaoberaťsacharakterom
zmluvnej pokuty, resp. inštitútu zakotvenému v ustanovení § 741b ods. 1 písm. e) Občianskeho

zákonníka. Zmluvnú pokutu je možné dojednať len pre porušenie zmluvnej povinnosti. Inštitút zakotvený
v ustanovení § 741b ods. 1 písm. e) má charakter odstupného podľa ustanovenia § 497 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého prvej vety každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a
dojednať pre ten prípad odstupné. (podobne R. E., Občiansky zákonník, Veľký komentár, 4. zväzok, str.
585, resp. 596, tiež B., P., O., E., W., I. a kol. - Občiansky zákonník - Veľký komentár, vydavateľstvo
C.H.BECK, 2015, str. 2719). S ohľadom na uvedené súd považoval dojednanie stornopoplatkov čl. VI,

bodu 5. všeobecných zmluvných podmienok, označených v súlade so zákonným znením § 741b ods. 1
písm. e) občianskeho zákonníka ako zmluvné pokuty, za platné, nakoľko ho vyhodnotil ako dojednanie
odstupného podľa § 497 Občianskeho zákonníka.

10. Ak namietali žalobcovia výšku uplatnených stornopoplatkov, súd vzal do úvahy skutočnosť, že

k odstúpeniu od zmluvy došlo 11 dní pred konaním zájazdu. Ak chceli žalobcovia poukázať na
primeranosť,resp.zdôvodniteľnosťstornopoplatku,súdpovažovalzarelevantnúargumentáciužalobcu,
ktorý poukázal na charakter zájazdu zloženého z viacerých presunov a viacerých ubytovaní, ktorý nie
je možné v prípade odstúpenia od zmluvy ponúkať ako last minute zájazd, čím by mohla byť prípadne
čiastočne vykrytá strata žalovaného ako obstarávateľa zájazdu.

11. Podľa § 741h ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy
objednávateľa porušenie povinností cestovnej kancelárie, ktoré sú určené zmluvou alebo týmto
zákonom, alebo ak cestovná kancelária odstúpi od zmluvy pred začatím zájazdu z dôvodu porušenia
povinností objednávateľom, je objednávateľ povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty vo

výške určenej podľa § 741b ods. 1 písm. e) a cestovná kancelária je povinná vrátiť objednávateľovi
bezodkladne zostatok z uhradenej ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy. Ak je dôvodom odstúpenia
objednávateľa od zmluvy porušenie povinností cestovnej kancelárie určené zmluvou alebo týmto
zákonom alebo ak nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy podľa § 741g ods. 2, je cestovná kancelária
povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu, ktorú od neho dostala na úhradu ceny zájazdu

podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ nie je povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné
pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škody týmto nie je dotknuté. S ohľadom na vyššie uvedené
odôvodnenie mal súd za preukázané, že žalovaný neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo
zákonnej úpravy a z uzatvorenej zmluvy. Nakoľko súd nepovažoval odstúpenie žalobcov 1 a 2 od
zmluvy o obstaraní zájazdu za odôvodnené, a teda zakladajúce právo žalobcov odstúpiť od zmluvy

bez zaplatenia stornopoplatkov, súd žalobu žalobcov 1 a 2 zamietol. Zároveň s ohľadom na krátkosť
času, v ktorom žalobcovia 1 a 2 odstúpili od zmluvy o obstaraní zájazdu, súd považoval za dôvodný
žalovaným vzájomnou žalobou uplatnený nárok na zaplatenie stornopoplatkov vo výške 100 % ceny
zájazdu. Žalovaný sa však domáhal stornopoplatkov vo výške 100 % katalógovej ceny zájazdu, pritom
samotné všeobecné zmluvné podmienky upravujú stornopoplatky vo vzťahu k zmluvne dojednanej cene

zájazdu. Preto súd uložil žalobkyni 1 povinnosť zaplatiť sumu 950,40 eur (ako rozdiel medzi zmluvne
dohodnutou cenou zájazdu 2.526 eur a zaplatenou zálohou 1.575,60 eur) a vo zvyšku uplatnenej sumy
100 eur súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k žalobcovi 2 súd vyhovel vzájomnej žalobe v celom rozsahu,
keď žalovanému priznal sumu 1.050 eur, ako rozdiel medzi zmluvne dohodnutou cenou zájazdu 2.626
eur a zaplatenou zálohou 1.576 eur.

12. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v prípade omeškania s plnením peňažného dlhu, má
veriteľprávopožadovaťoddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania.Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995
Z. z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa

vzájomnou žalobou domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 % ročne vo vzťahu k obom
žalobcom zo žalovanej sumy od 19. 12. 2016. Podľa článku VI. bodu 5 všeobecných zmluvných
podmienok, povinnosť zaplatiť storno poplatok má objednávateľ zájazdu najneskôr do 7 dní do dňa, kedy
nastali účinky odstúpenia od zmluvy. Nakoľko účinky odstúpenia od zmluvy nastali 16. 12. 2016, boližalobcovia 1 a 2 povinní zaplatiť stornopoplatky najneskôr 23. 12. 2016. Nakoľko tak neurobili, dostali
sa dňom 24. 12. 2016 do omeškania. Súd preto žalovanému priznal úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne od 24.12.2016 a vo zvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania súd žalobu zamietol.

13. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobcovia 1 a 2
boli so svojou žalobou v celom rozsahu neúspešní, preto súd žalovanému priznal voči nim nárok na

náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalovaný bol s vzájomnou žalobou voči žalobkyni 1 úspešný
sčasti, keď bol úspešný v sume 950,40 eur (90,48 %) oproti uplatnenej sume 1.050,40 eur (100 %).
Výsledný úspech žalovaného tak po zohľadnení čiastočného úspechu žalobkyne 1 predstavuje 80,96
%. S vzájomnou žalobou voči žalobcovi 2 bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu voči nemu
súd priznal nárok na náhradu trov konania v tejto časti v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.