Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 12, 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5T/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117010824
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Polaček

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8117010824.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudca Mgr. Marián Polaček na hlavnom pojednávaní konanom podľa § 349

ods. 1 Trestného poriadku dňa 12.4.2019 v Prešove, takto

r o z h o d o l :

obž. Q.. Ľ. A.,

nar. XX.XX.XXXX M. S., C. A. N. Š. XXX/XX, K. W. W.,
okr. W., t.č. v mieste bydliska,

je vinná, že

dňa 8.12.2015 v čase o 18.00 hod. viedla ako vodička osobné motorové vozidlo značky W. XXX, Z.:W.
v Prešove cez križovatku riadenú svetelným signalizačným zariadením z ul. Hlavná vpravo smerom na
Dukliansku ulicu, pričom náležite nesledovala situáciu v cestnej premávke a nedala prednosť chodcom
Š.C. K. P. V. F., ktorí prechádzali vozovku z pravej strany na ľavú spoločne držiac sa za ruky cez
riadne vyznačený priechod pre chodcov na signál pre chodcov so zeleným svetlom so znamením voľno

aj napriek tomu, že dopravným zariadením - doplnkovým signálom žltého svetla v tvare chodca bola
upozornená na prechádzanie chodcov cez priechod po ceste, na ktorú odbočovala, čím ako vodička
porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/, § 4 ods. 1 písm. c/, písm. f/ Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke, pravou prednou časťou vozidla narazila do chodca Š. K., ktorý v dôsledku nárazu utrpel otras
mozgu I. stupňa, mnohopočetné odreniny ľavej strany tváre, pomliaždenie a odreniny ľavej strany čela,
pomliaždenie nosa, povrchové tržné rany II. a V. prsta ľavej ruky, pomliaždenie hornej časti pravého
predkolenia, poškodenie zadného rohu vnútorného menisku pravého kolena, a pretrhnutie predného
skríženéhoväzu pravéhokolenasdobouliečeniaspojenouspráceneschopnosťou8-16týždňov,pričom

pri náraze stiahol aj svoju partnerku V. F., ktorá v dôsledku pádu na vozovku utrpela pomliaždenie s
odreninou IV. a V. prsta pravej ruky a pomliaždenie s odreninou ľavého kolena s dobou liečenia spojenou
s práceneschopnosťou 4-6 dní,

teda

inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchala závažnejším spôsobom konania,
porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona,

čím spáchala

prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písm. h/ Trestného zákonaZa to jej súd ukladá:

Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri prevahe
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a nezistenia priťažujúcich okolností podľa
§ 37 Trestného zákona a za použitia § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 500,-

(päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona jej súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) mesiace.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Š. K., N.. X.XX.XXXX, C. A. X., H. XX, Y.. B. a M.

D. W., K. X, W., J.Y.:XXXXXXXX, zastúpená Q.. M. K., so svojimi nárokmi na náhradu škody odkazujú
na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovanú Q.. Ľ. A. bola podaná obžaloba prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Prešove pre
prečin ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138

písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 8.12.2015 v čase o 18.00 hod. viedla
ako vodička osobné motorové vozidlo značky W. XXX, Z.:W. M. W. cez križovatku riadenú svetelným
signalizačným zariadením z ul. Hlavná vpravo smerom na Dukliansku ulicu, pričom náležite nesledovala
situáciu v cestnej premávke a nedala prednosť chodcom Š. K. P. V. F., ktorí prechádzali vozovku z
pravej strany na ľavú spoločne držiac sa za ruky cez riadne vyznačený priechod pre chodcov na signál

pre chodcov so zeleným svetlom so znamením voľno aj napriek tomu, že dopravným zariadením -
doplnkovým signálom žltého svetla v tvare chodca bola upozornená na prechádzanie chodcov cez
priechod po ceste, na ktorú odbočovala, čím ako vodička porušila ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b/, § 4
ods. 1 písm. c/, písm. f/ Zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, pravou prednou časťou vozidla narazila
do chodca Š. K., ktorý v dôsledku nárazu utrpel otras mozgu I. stupňa, mnohopočetné odreniny ľavej

strany tváre, pomliaždenie a odreniny ľavej strany čela, pomliaždenie nosa, povrchové tržné rany II. a V.
prsta ľavej ruky, pomliaždenie hornej časti pravého predkolenia, poškodenie zadného rohu vnútorného
menisku pravého kolena, a pretrhnutie predného skríženého väzu pravého kolena s dobou liečenia
spojenou s práceneschopnosťou 8-16 týždňov, pričom pri náraze stiahol aj svoju partnerku V. F., ktorá v
dôsledku pádu na vozovku utrpela pomliaždenie s odreninou IV. a V. prsta pravej ruky a pomliaždenie

s odreninou ľavého kolena s dobou liečenia spojenou s práceneschopnosťou 4-6 dní.

Na hlavnom pojednávaní obžalovaná Q.. Ľ. A. vyhlásila, že je nevinná, preto následne bolo vykonané
dokazovanie.
Obžalovaná Q.. Ľ. A. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedla, že skutok sa stal v zime 2015

(bližšie si už dátum nepamätala). Ďalej uviedla, že viedla, ako vodič osobné motorové vozidlo značky W.
XXX. Prichádzala z Hlavnej ulice v Prešove v smere na Vranov nad Topľou pričom išla z práce domov,
(ide o križovatku ulíc Hlavná, Levočská, Sabinovská a Duklianska - táto ulica je v smere na Vranov
nad Topľou), pričom na tejto križovatke a je svetelná signalizácia. Keď prišla na križovatku, stáli pred
jej autom asi dve motorové vozidlá, čím si však nebolo istá. Mali červené svetlo. Čakala, kým sa zmení

svetelná signalizácia z červenej na zelenú, aby sa pohli. Keď sa pohli motorové vozidlá, ktoré boli
predo ňou, pohla sa aj ona. Nevedela uviesť, či sa na semafore rozsvietilo aj iné svetlo, keďže nemala
výhľad, ona sa pohla na základe toho, že sa pohli vozidla pred ňou. Keď odbočovala bolo tam zelené
svetlo, zelená šípka, či tam bolo iné svetlo, nevedela uviesť. Plynule prišla na prechod, kde mala
zaradený druhý rýchlostný stupeň a išla asi 20km/h., v tom momente, keď bola s autom na prechode,

zareagovala brzdením na prudký náraz do čelného skla z pravej strany a následne zastavila vozidlo.
Vystúpila z vozidla aby zistila čo sa stalo, veľmi ju to vydesilo, keďže išlo o silný náraz. Po vystúpení
z motorového vozidla, videla ako na krajnici sedí poškodený a pri ňom bola poškodená F.. Potom bola
zavolaná záchranka, rýchla lekárska pomoc, ktorú asi privolal svedok Y.. Následne na to prišla polícia a
robili sa úkony na zisťovanie, či nepožila alkoholické nápoje. Tento test bol negatívny. Ďalej sa vyjadrila k

výhľadovým pomeromkčomuuviedla,žetobolovovečernýchhodinách,bolatma,cestabolaosvetlená,cesta bola vlhká, výhľadové pomery boli adekvátne výhľadovým pomerom aké tam boli. Hmla nebola,
nič zásadné, čo by jej bránilo vo výhľade. Aké autá stáli pred ňou si nepamätala. Vyjadrila sa aj k tomu,
že domov chodila iným smerom a asi dvakrát do mesiaca išla týmto smerom. Prechod pre chodcov si

všimla. Vedela, že tam je.
Na záver potom uviedla, že ako vodič vyhodnotila situáciu tak, že nevidela dôvod zastaviť. Bola si istá,
že chodci pred prechodom pre chodcov nestáli. Podľa jej názoru, išlo o bočný náraz. Musela už na tom
prechode byť. Ak by bola pravda, že chodci už boli na prechode, tak by ona mala zraziť chodcov.
Zotrvala na tom, že na prechode nebol nikto a k zrážke došlo za prechodom pre chodcov. Potvrdila, že

mala vedomosť, o tom, že pred prechodom pre chodcov je dopravné značenie a svetelná signalizácia,
ktorá upozorňuje na prechod pre chodcov, vedela to aj predtým. Zopakovala, že si nepamätá na
signalizačné zariadenie, ktoré upozorňuje na prechod pre chodcov. „Viem aj o tom druhom svetle pri
šípke na odbočenie vpravo“.
Svedok Š. K. vo svojej výpovedi uviedol, že spolu s V. F. išli cez prechod pre chodcov od Trojice smerom
k internátu na Sabinovskej ulici, spolu čakali na prechode na zelenú, držali sa za ruky, rozprávali sa.

Keď im zasvietila zelená, po určitej chvíli (čas nevedel odhadnúť) vstúpili na priechod, prechádzali ho,
urobili asi 5-6 krokov (presne to už nevedel), prišlo auto, videl svetlá a ďalej si už na nič nespomína.
Prebral sa v záchranke. K zraneniam potom uviedol, že utrpel poranenie čela po ľavej strane, odreninu
nosa, posunutie stredovej prepážky, koleno, natrhnutý väz v kolene, otras mozgu a ešte niečo okolo
toho bolo. Ďalej k zraneniam uviedol, že sa mu ťažšie dýchalo na jednu dierku, pri záťaži doteraz má

bolesti nohy, kolena, pri zaťažení, dosť to cíti. Hospitalizovaný bol tri dni. Práceneschopný bol pol roka
avšak zamestnaný v tej dobe nebol. Na záver potom upresnil svoju výpoveď v tom, že auto do neho
narazilo prednou časťou z pohľadu vodiča vpravo niekde v tej časti ako je svetlo. Od tej doby si nič
nepamätal. Na záver potom uviedol, že mal dostať SMS správu, s ospravedlnením.

Svedkyňa V. F. vo svojej výpovedi uviedla, že boli na prechode po pravej strane so Š. K.. Držali sa za
ruky, držal ju za ľavú ruku, čakali na zelenú, pred priechodom stáli asi meter. Stáli za stĺpom. Bola
zelená, prešlo jedno auto a potom išli oni. Asi meter tridsať, meter a pol ich zrazilo auto, keď boli na
prechode. Keď ich zrazilo auto, spadla, postavila sa a videla Š. K.ka, ako leží na zemi stočený do klbka.
Videla, že mu z úst tečie krv, pribehla k nemu, dala ho sadnúť, povedala mu, nech si sadne. Reagoval,

ale nevedel si spomenúť, ako sa to stalo, pýtal sa asi trikrát, že či tu je on autom. Povedala mu že nie,
prišiel za ňou nejaký pán, pravdepodobne svedok čo sedí vonku. Povedal jej, že záchranka je zavolaná.
Potom sa opýtal, že či nepotrebujú servítku alebo niečo, potom prišla pani čo ich zrazila. Nepamätala si
čo povedala, ale pamätala si čo povedala ona a to, že „trebalo“ sa pozerať viac si nepamätá Na záver
potom uviedla, že to prvé auto, prešlo v dobe, keď oni mali zelenú.

Svedok Q. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že s manželkou aj synom boli na ceste domov. Vychádzali z
Jarkovej ulice na Hlavnú ulicu a z Hlavnej pokračovali smerom na Dukliansku, zastavili na križovatke,
pretože mali červenú v odbočovacom pruhu. Keď nabehla na semafore zelená, kolóna sa rozbehla.
Boli tretí v poradí, prvé auto sa rozbehlo rýchlo, druhé bolo obžalovanej a tretie auto jeho sa rozbehli

pomalšie, obžalovaná zachytila chodcov na priechode pre chodcov. K svetlám svedok, uviedol, že
rozsvietili sa oranžoví panáčikovia na svetle, kde stáli oni aj potom pred priechodom pre chodcov,
chodcom svietila zelená. Zreteľne ich videl. Či sa oranžoví panáčik rozsvietil spolu so zeleným svetlom
v tom si istý nebol. Bol tretí v poradí, všimol si to. Podľa neho si to mohla všimnúť aj obžalovaná,
signalizačné zariadenie v tej dobe už svietilo. K rýchlosti uviedol, že mal cez 30 km/h, lebo mal zaradený

tretí prevodový stupeň. Vzdialenosť bola medzi nimi asi 5-6 metrov, presne to nevedel. Všimol si aj
druhého oranžového panáčika na prechode pre chodcov na semafore tento bol rozsvietený, bolo ho
zreteľne vidieť asi 10 metrov, presne to nevedel. V zákrute videl oranžového panáčika, videl chodcov
na prechode pre chodcov. Nevedel to presne ale stálo tam asi 5 ľudí. Keď chodci vstúpili na prechod,
obžalovaná bola pred ním asi 2-3 metre. Na záver k tomu uviedol, že chodci vychádzali z tej vrchnej

časti od cintorína (po pravej strane prechodu pre chodcov). Ten chlapec bol zachytený pravou stranou
auta, tam kde je svetlo.

Svedkyňa D. Y. vo svojej výpovedi uviedla, že stáli na križovatke, zasvietila zelená na semafore, pohli
sa a pred nimi auto zrazilo chodca na priechode pre chodcov, ktorý išiel s dievčaťom, ktorým svietilo

zelené svetlo. Aké svetlo svietilo si svedkyňa už nepamätala, ani koľko aut. Pamätala si na svetlo, ktoré
upozorňuje na chodcov, oranžový panáčik, kedy si ho všimla si už nepamätala. Na začiatku križovatky
im zasvietila zelená a tam je panáčik a aj pred priechodom. Chodcov si všimla už keď boli v križovatke,v zákrute. Chodci išli svižnejším krokom, išlo o mladých ľudí. Ostatní chodci v tej dobe stáli. Nepamätala
si už v akom poradí stáli vozidla.

Na hlavnom pojednávaní za súhlasu strán bola prečítaná svedecká výpoveď svedka J. H. z č.l. 109-112,
ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že bol operačným vyslaný k dopravnej nehode spolu s ďalším kolegom,
ktorého meno si už nepamätal. Miesto nehody štandardne zabezpečili, asi vykonali aj dychovú skúšku,
potom zistil, že ide o jeho bratranca. Neskôr miesto nehody odovzdali príslušníkovi ODI.

Znalec V.. W. M. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku
ohľadom poranení poškodeného K. vychádzal z jeho zdravotnej dokumentácie o úraze a z jeho
osobného vyšetrenia. Pri tom zistil, že poškodený utrpel otras mozgu I. stupňa, mnohopočetné odreniny
ľavej strany tváre, pomliaždenia a odreniny ľavej strany čela, pomliaždenie nosa, povrchové tržné
rany IV. a V. prsta ľavej ruky, pomliaždenie hornej časti pravého predkolenia, poškodenie zadného
rohu vnútorného menisku pravého kolena, pretrhnutie predného skríženého väzu pravého kolena. Z

medicínskeho hľadiska poranenia mäkkých štruktúr kolena hodnotil ako poranenia stredne ťažké,
ostatné poranenia ako ľahké. Ku vzniku resp. mechanizmu vzniku zranení uviedol, že ku kontaktu
poškodeného s vozidlom došlo najskôr v oblasti pravého nárazníka a v oblasti vnútornej a prednej
časti jeho pravého kolena. To spôsobilo poškodenie kolena a pri následnom vyhodení poškodeného na
kapotu vozidla došlo k nárazu ľavou stranou hlavy a ľavou rukou do pravej strany čelného skla vozidla.

To spôsobilo poranenia tváre, nosa, čela a otras mozgu. Presnejšie k mechanizmu poranení sa môže
vyjadriť znalec z odboru dopravy. Čo sa týka dovyliečenia predmetných poranení poškodeného, táto
v dobe vyšetrenia znalcom, bola 9.8.2016 (v znaleckom posudku je pisárska chyba, keďže uviedol
rok 2015), teda 9 mesiacov od úrazu, bola trochu problematická, pretože poškodený ešte zvažoval
operačné riešenie kolena, ale v podstate základnú dobu liečby kolena ukončil dňa 30.4.2016, čo v

tom čase bola primeraná liečba poranenia kolena. Ostatné poranenia sa zhojili v priebehu 7-10 dní.
Poškodený pri vyšetrení udával len občasné bolesti kolena, čo ďalším lekárskym vyšetrovaním nebolo
doriešené úplne, tento vôbec nebol na ORL vyšetrení, ďalej či mierne vybočenie nosa má predmetnú
súvislosť s týmto úrazom, čo nie je možné zistiť, toto znalec hodnotil iba ako pomliaždenie nosa.
Dobu liečby a práceneschopnosť od 8.12.2015 do 30.4.2016 znalec považoval za primeranú druhu,

rozsahu a závažnosti poranení kolena. Obvyklý spôsob života poškodeného bol narušený obmedzením
starostlivosti o hygienu ľavej ruky a tváre do 7-10 dní a obmedzením plnej chôdze poškodeného,
chodenie s ortézou, potom mohol mať bolesti kolena pri rýchlejšej chôdzi, pri chôdzi do a zo schodov, pri
väčšej záťaži kolena. Mohol ísť do práce v lese s určitými obmedzeniami, mohol pociťovať bolesti keď by
kľakol, ak by išiel do prudkého svahu, ale bežne nejako obmedzený nebol, bol sebestačný. Čo sa týka

trvalých následkov, v dobe vyšetrenia vzhľadom na stanovené diagnózy je možné predpokladať, keďže
poškodený zvažoval operačnú liečbu, ktorej nie je povinný sa podrobiť. O jeho ďalšom osude znalec
nevedel nič. Trvalé následky by predpokladal, čo sa týka kolena, ostatné poranenia sú bez trvalých
následkov.

Pri vypracovaní znaleckého posudku o poranení V. F. znalec zistil, že poškodená utrpela pomliaždenie
s odreninou IV. a V. prsta pravej ruky a pomliaždenie s odreninou ľavého kolena, ide o poranenia ľahké.
Podľa vtedy známych údajov, tieto poranenia poškodená najskôr utrpela po páde na vozovku, nie po
kontakte s vozidlom, bližšie sa k tomu môže vyjadriť znalec z odboru doprava. Poškodenú nevyšetroval,
vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od poranenia, liečila sa od 8.12. do 14.12.201, práceneschopnosť

nebola, keďže bola študentka a túto dobu je možné stotožniť s dobou práceneschopnosti ako u
zamestnaného. Zmedicínskehohľadiskajetoprimeranádobaliečby.Obvyklýspôsobživotapoškodenej
bolmiernenarušenýlenobmedzenímstarostlivostiohygienuľavejrukyaľavéhokolenaasi6dní,pričom
poranenia sa zhojili bez trvalých následkov.

Na otázky potom znalec uviedol, že nevychádzal z iných správ týkajúcich sa zdravotného stavu
poškodeného Kovalčíka pred dopravnou nehodou, nekomunikoval ani so všeobecným lekárom, len
s poškodeným. Poškodený mu ani neuvádzal, že má jednu nohu kratšiu, chodil úplne normálne bez
príznakov poranenia, ale to bolo u neho v ambulancii. Neuviedol ani žiadne predchádzajúce poranenia
kolena. Na to sa pýta cielene, skrátenie končatiny do 2,5 cm ani nie je vidieť na chôdzi. Človek nekríva.

Je to prirodzené.
Znalec V.. W.. M. doplnil svoj znalecký posudok, pričom k tomu uviedol, že pri vypracovaní doplnku
znaleckého posudku č. 058/16 vychádzal z celej zdravotnej dokumentácie poškodeného, ktorú si
preštudoval u jeho obvodného lekára V.. A. M. X.. V.. A. v dobe, keď poškodený utrpel poranenia neboljeho lekár, predchádzajúci lekár zomrel. Potom na chirurgickej ambulancii v Giraltovciach a ešte raz po
doručení právnym zástupcom poškodeného. Pri tomto zistil, že pokiaľ sa jedná o poranenie pravého
kolena, v zdravotnej dokumentácii poškodeného sa nenachádza žiadna iná dokumentácia o žiadnom

inom poranení tohto kolena pred ani po predmetnom úraze z dňa 8.12.2015, preto na kladené otázky
odpovedal tak ako je to doplnku posudku.
Na otázku č. 1, „aké poranenia poškodený utrpel“ k tomu uviedol, že poškodený utrpel pri dopravnej
nehode dňa 8.12.2015 otras mozgu I. stupňa, mnohopočetné odreniny ľavej strany tváre, pomliaždenie
a odreniny ľavej strany čela, pomliaždenie nosa, povrchové tržné rany II. a V. prsta ľavej ruky,

pomliaždenie hornej časti pravého predkolenia, poškodenie zadného rohu vnútorného menisku pravého
kolena a pretrhnutie predného skríženého väzu pravého ramena. Poranenie pravého kolena ako celok
zhodnotil ako poranenie stredne ťažké, ostatné poranenia ako ľahké. K mechanizmu úrazu uviedol to
čo je známe z vyšetrovacieho spisu v korelácii s poraneniami poškodeného, poškodený prechádzal
vozovku z pravej strany z pohľadu vodičky, ku kontaktu vozidla s poškodeným došlo najskôr u pravého
nárazníka v oblasti vnútornej prednej časti jeho pravého predkolenia až kolena, čo spôsobilo jeho

pomliaždenie a poranenie mäkkých štruktúr kolena, vzápätí bol poškodený vyhodený hore a ľavou
stranou hlavy a ľavou rukou narazil do pravej strany čelného skla vozidla, čo spôsobilo pomliaždenie
nosa a čela, odreniny ľavej strany tváre a nepriamym mechanizmom prenesením tohto násilia
pôsobením na tváre čo spôsobilo otras mozgu a na ruke spôsobilo tržné rany. Tento mechanizmus
vzniku konzultoval so znalcom z odboru cestná doprava. K dobe liečenia resp. práceneschopnosti

uviedol, že všetky ľahšie poranenia sa hoja v priemere do 7-10 dní. U poranenia kolena je to ťažšie
špecifikovateľné vzhľadom na spôsob hojenia, ale všeobecne je možné túto dobu ohraničiť na dobu 8-16
týždňov. Poškodený sa liečil a bol práceneschopný od 8.12.2015 do 30.4.2016, čo je primeraná doba.
Obvyklý spôsob života bol krátkodobo narušený obmedzením starostlivosti o hygienu ľavej ruky a tváre
a dlhšiu dobu obmedzením plnej chôdze, avšak poškodený bol sebestačný bez nutnosti pomoci druhej

osoby. Ľahké poranenia nezanechali žiadne trvalé následky, poranenia mäkkého pravého kolena, tzn.
prasknutie zadného rohu vnútorného menisku a prasknutie predného skríženého väzu zanechali trvalý
následok v zmysle ľahkej instability kolena, subjektívne môže poškodený pociťovať sem - tam bolesti.
K predchádzajúcemu zdravotnému stavu poškodeného, „či mohol byť ovplyvnený mechanizmus vzniku
poranení“, poškodený netrpel žiadnym takýmto stavom, ktorý by ovplyvnil mechanizmus vzniku zranení

ani ich rozsah. Pokiaľ sa znalec mal vyjadriť k tomu, či poškodený utrpel v minulosti iné zranenia, má
vrodené vady pohybového aparátu dolných končatín, iné defekty dolných končatín alebo prekonanie
choroby a podobne, či tieto mohli mať alebo mali vplyv na liečbu zranení, k tomu uviedol, že nie. K
otázke č. 8, či celkový zdravotný stav poškodeného k 8.12.2015, zistený z jeho kompletnej zdravotnej
dokumentácie mohol ovplyvniť schopnosť udržať stabilitu a rovnováhu pri chôdzi, odpovedal že nie.

Znalec J.. V. M. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe
podkladov, ktoré mu boli poskytnuté OR PZ. Boli vykonané dve rekonštrukcie, pokusy, kde boli zistené
ďalšie skutočnosti. Vyšetrovateľ v uznesení špecifikoval svoje otázky, aj pri spracovaní doplnku. Jednou
z podstatných vecí, ktoré bolo treba riešiť pri vypracovaní znaleckého posudku bol signálny plán

križovatky, keďže došlo k dopravnej nehode na križovatke, ktorá bola vybavená svetelnou signalizáciou,
podobne aj výkres z predmetnej križovatky mu bol poskytnutý. Ďalej k tomu uviedol, že k dopravnej
nehode došlo v meste Prešov na križovatke ul. Hlavná a Duklianska, a to na priechode pre chodcov
na ul. Duklianskej, ktorý bol vybavený riadnou svetlenou signalizáciou. Účastníkom dopravnej nehody
bolo vozidlo Peugeot 206 a chodci K. B. V. F.. Vozidlo W. XXX sa pohybovalo po pravom jazdnom

pruhu určenom pre smer jeho pohybu od ul. Hlavnej, teda od centra mesta Prešov, pričom vozidlo malo
zastaviť ako druhé v poradí pred hranicou križovatky na ul. Hlavnej z dôvodu, že na semafore svietilo
červené signálne svetlo pre smer jeho jazdy vpravo na ul. Dukliansku. Chodci stáli pred priechodom
pre chodcov cez ul. Dukliansku, ktorý bol vybavený taktiež signalizačným semaforom na ktorom svietilo
červené signalizačné svetlo. Chodci sa pohybovali z pohľadu ohybu vozidla z prava doľava a vozovku

následne prechádzali po riadne vyznačenom priechode pre chodcov podľa údajov svedkov na zelené
signalizačné svetlo.
Po rozsvietení zelenej signalizačnej šípky vpravo pre smer jazdy z Hlavnej ulice na ulicu Dukliansku
sa vozidlá dali do pohybu a keď už bolo vozidlo W. XXX za uvedenou svetlenou signalizáciou na ul.
Hlavnej rozsvietil sa oranžový panáčik na semafore, ktorý už vodička W. XXX nemohla spozorovať, lebo

bol z jej dohľadu. Presný prepočet je v texte znaleckého posudku. Jediným varovaním mimo zvislého
značenia pre vodičku W. XXX bol blikajúci oranžový panáčik na stĺpe pred priechodom pre chodcom ul.
Duklianskej , ktorý však začal blikať len 2 sekundy pred naskočením zelenej farby pre chodcov. Vozidlo
začalo vchádzať na priechod pre chodcov, kde došlo k zrážke chodca K.. Je možné predpokladať, čo jeaj z technického hľadiska najprijateľnejšie, že pravým predným rohom vozidlo narazilo do pravej dolnej
končatiny chodca v oblasti kolena viacej zvnútra, kde následne pravdepodobne ľavou časťou tváre
a hlavy kontaktoval čelné sklo, ktoré sa poškodilo a následne po krátkom lete vzduchom dopadol do

konečnej polohy, kde ostal ležať tak ako táto bola popísaná. Vozidlo po zrážke ostalo stáť prednou
časťou vo vzdialenosti cca 15,1 metra za VBM, čo je východzí bod merania, v pravom jazdnom pruhu
a 1,3 metra vľavo od pomocného bodu merania, teda pravej krajnice. Chodec vstupoval do koridoru
pohybu vozidla, z tohto dôvodu môžeme hovoriť o zrážke s čiastočným prekrytím a je možné usúdiť, že
chodec pravou dolnou končatinou bol v kontakte s pravým predným blatníkom, a to na jeho začiatku.

Samotné vzájomné prekrytie bolo minimálne a žiadnou časťou tela sa chodec nedostal pred prednú časť
vozidla. Simuláciou v PC Crash bolo ustálené technicky najprijateľnejšie miesto zrážky, a to je cca 0,8
metra priečne vľavo od pravého obrubníka na priechode pre chodcov a cca 4,5 metra za VBM. Táto
poloha je chápaná ako stret chodca. Presný popis samotného stanovenia miesta zrážky je na str. 45 ZP.
V uznesení o pribratí znalca bola daná otázka, či nebola vytvorená prekážka náhla vstupom chodcov
do vozovky z technického hľadiska. Znalecký posudok rieši technické hľadisko priebehu dopravnej

nehody a nie právne, takže na základe uvedených skutočností je možné z technického hľadiska usúdiť,
že chodci vstupom do vozovky vytvorili vodičke vozidla prekážku náhlu z technického hľadiska, je
však nutné upozorniť na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo na priechode na chodcov, ktorý
bol riadne vyznačený a kde riadne fungovala svetelná signalizácia a z uvedeného dôvodu je otázkou
právneho posúdenia daného priebehu či vodička vozidla mala na chodcov reagovať, keď títo ešte stáli

na chodníku. Simuláciou v PC Crash bolo zistené, že vozidlo W. XXX sa v čase zrážky pohybovalo
rýchlosťou cca 27 km/hod. plus mínus 5 percent a k zrážke došlo v čase reakcie vodičky, resp. vodička
začala reagovať v čase zrážky. V spisovom materiály sa nenachádzajú žiadne popísané stopy po vozidle
pred zrážkou a ani po zrážke chodca. Je možné konštatovať, že vozidlo počas pohybu z hlavnej
ulice bolo zrýchľované, keďže predtým stálo pred semaforom a rozbiehalo sa. Uvedená rýchlosť bola s

najväčšou pravdepodobnosťou maximálnou možnou rýchlosťou, ktorú vozidlo dosiahlo. Z technického
hľadiska technika jazdy vodičky vozidla W. XXX, vodička pri vjazde do križovatky s vozidlom zastavila
pred hranicou križovatky ako druhá v poradí a do križovatky začala vchádzať v pravom jazdnom pruhu
vozovky, a to po rozsvietení zelenej signalizačnej šípky, teda s vozidlom sa rozbiehala. S vozidlom sa
dostala na priechod pre chodcov, kde došlo k zrážke. Vodička reagovala na zrážku s chodom brzdením

a miernym vybočením vľavo. Je tu otázka, ktorú mal v uznesení, či vodičke W. XXX nebola vytvorená
náhla prekážka chodcami Š. K. P. V. F.. Odpoveď je v znaleckom posudku str. 63, samotná analýza je
rozpracovaná na str. 48-53. Ako podstatné pre to je, že miesto zrážky bolo 0,8 metra od pravého okraja
vozovky, rýchlosť pohybu chodca bola ustálená na 1,19 m/s. Z toho sa vypočítal čas, ktorý chodec
potreboval na to, aby sa dostal do miesta zrážky z pravého obrubníka. Ten čas bol 0,67 sekúnd. Otázka

znie, kde bolo v tom čase 0,67 sekundy vozidlo. Na strane 43 je to pre počítané, je to horná hranica, aj
na str. 49. Z týchto výpočtov vyplýva, že ak by chcela vodička dopravnej nehode zabrániť tzv. skoršou
reakciou, musela by reagovať v celkovom čase 1,16 sekundy až 1,19 sekundy pre zrážkou, teda keď
bolo vozidlo 8,9-8,93 metra pred miestnom zrážky. Obidva časy skoršej reakcie pre zabránenie nehody
1,16-1,19 sú časy väčšie ako je čas chodca na prejdenie do miesta zrážky, to je tých 0,67 sekundy.

Je však nutné upozorniť na skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo na priechode pre chodcov, kde
riadne fungovala svetelná signalizácia a z uvedeného dôvodu je otázkou právneho posúdenia daného
priebehu,čivodičkamalačasnatoreagovať,keďtítostálieštenachodníku.Nazákladecelkovejanalýzy
je ďalej možné usúdiť a konštatovať, že vodička na chodcov pred zrážkou nereagovala.
Na str. 56-57 je rozanalyzovaný signálny plán predmetnej križovatky, kde podrobne je rozpísané, kedy

a pre ktorý smer aké svetlo svietilo. Mal odpovedať aj na otázku, čo mohla vodička W. XXX vidieť,
jednotlivé signalizačné zariadenia v tvare chodca a ak áno v akom čase pred zrážkou s chodcom, či
mohla na ne reagovať. Odpoveď bola, že vodička W. XXX podľa vykonanej analýzy nemohla vidieť
dopravné signalizačné zariadenia v tvare chodca, ktoré bolo umiestnené na semafore ul. Hlavnej,
skadiaľ sa vodička začínala s vozidlom pohybovať, a to z dôvodu, že s vozidlom (str. 57) stála cca

12 metrov pred začiatkom priechodu pre chodcov a keď sa rozbiehala, tak na rozbeh potrebovala
čas na tých 12 metroch, čas cca 5 sekúnd, ale oranžový panáčik začal svietiť až o 8 sekúnd. Tam je
rozdiel 3 sekundy. Vodička bola z dohľadu na svietiaceho oranžového panáčika na ul. Hlavnej minimálne
3 sekundy za hranicou križovatky. Jediným varovaním pre vodičku W. XXX bol blikajúci oranžový
panáčik na stĺpe pred priechodom pre chodov ul. Duklianskej, ktorý však začal blikať len 2 sekundy pre

rozsvietenímzelenejfarbypredchodcom.Nebolizistenéskutočnostibrániacevovýhľadenaoranžového
blikajúceho panáčika. Podrobnejšia analýza je ešte v doplnku, a to na základe vykonaného druhého
vyšetrovacieho pokusu. Vodička vozidla W. XXX by nehode zabránila, ak by s vozidlom zastavila
pred priechodom pre chodcov. Ďalej by nehode zabránila skoršou reakciou, ak by reagovala celkom včase 1,16 sekundy až 1,19 sekundy pred zrážkou, teda ak by reagovala cca 8,9 metra pred miestom
zrážky. Podobne by zabránila nehode brzdením, ak by reagovala a brzdila vo vzdialenosti 11,15-11,76
metra pred miestom zrážky, kde by zastavila pred miestom zrážky. Pre úplnosť aj chodci mohli zabrániť

dopravnej nehode v prípade, ak by neprechádzali cez vozovku v čase, keď sa po jej pravom jazdnom
pruhu pohybovalo predmetné vozidlo v smere na ul. Dukliansku respektíve, ak by zostali stáť na okraji
a počkali kým vozidlo prejde okolo nich. Je však potrebné poznamenať, že chodci sa cez vozovku
pohybovali predpísaným spôsobom a po riadne vyznačenom priechode pre chodcov a na zelené
signalizačné svetlo.

Dňa 22.3.2017 bol vykonaný vyšetrovací pokus, kde boli vyšetrovateľom PZ pre doplnenie položených 8
otázok. Otázky sú podrobne rozpracované v Doplnku, ktorý je označený ako znalecký úkon č. 13/2017.
Prvá otázka bola, „uveďte v akej vzdialenosti od miesta zrážky sa nachádzalo vozidlo zn. W. v čase keď
začal blikať oranžový panáčik na stĺpe pred priechodom pre chodcov na Duklianskej ulici v Prešove“.
Z analýzy signálneho plánu bod 3.6. znaleckého posudku 5/2017 vyplýva, pre pohyb chodcov cez ul.
Dukliansku teda cez priechod pre chodov následovné: Zelená začína svietiť v 35 sekunde a svieti do 45

sekundy. Teda svieti 10 sekúnd. Na základe uvedeného popisu je možné konštatovať následovné: Ak
na semafore ul. Hlavnej začne svieti pre vozidlo zelená šípka, pre smere jazdy na ul. Dukliansku v 23
sekunde (čo vyplýva zo signálneho plánu) následne o 12 sekúnd, teda v 35 sekunde začne svietiť na
semafore ul. Duklianskej zelený panáčik na priechode pre chodcov cez ul. Dukliansku. Zelený panáčik
na priechode svieti 10 sekúnd a následne začne svietiť červený panáčik, čo znamená vzájomné prekrytie

zelenej farby na semafore pre obidve skupiny, t.j. pre vozidlo aj pre chodcov, a to do 35 do 45 sekundy.
Na stĺpe pred priechodom pre chodcov ul. Duklianskej je umiestnený oranžový panáčik, ktorý začína
blikať pre prichádzajúce vozidlo a upozorňuje na chodcov od ul. Hlavnej v 33 sekunde, teda 2 sekundy
pred rozsvietením zeleného panáčika pre pohyb chodov cez priechod pre chodcov a bliká až do 58
sekundy. Ak chodci vstúpili na priechod pre chodcov v okamžiku rozsvietenia zeleného panáčika pre

ich smer pohybu, po priechode pre chodcov a do miesta zrážky mali prejsť dráhu cca 0,8 metra, za čas
0,67 sekundy, tak je možné, ak oranžový panáčik sa pre vozidlo rozblikal 2 sekundy pred rozsvietením
zeleného panáčika pre chodcov, stanoviť celkový čas pred zrážkou a ten bol 2,67 sekundy. To je čas,
kedy začal blikať oranžový panáčik pre vozidlo pred zrážkou. Z uvedeného potom je možné stanoviť
vzdialenosť, v ktorej sa nachádzalo vozidlo W. XXX pred miestom zrážky, keď začal blikať oranžový

panáčik pre vodičku vozidla W.. Po uvedomení si, že od miesta, kde vozidlo stálo na Ul. Hlavnej po
miesto zrážky je 61,5 metra, tak potom jeho priemerné zrýchlenie, toho vozidla, bolo okolo 0,75 m/sec2.
Takže potom vzdialenosť vozidla W. od miesta zrážky v čase 2,67 sek. pred zrážkou bolo 17,3 metra
a rýchlosť toho vozidla vo vzdialenosti 17,3 metrov pred miestom zrážky bola 19,8 km/h. plus mínus
5 percent. Vodička s vozidlom počas celého manévru zrýchľovala, a to až na 27 km/h, plus mínus 5

percent. Tu je potom záver z riešenia tejto úlohy na str. 9 doplnku, že osobné motorové vozidlo značky
W. v čase, keď začal blikať oranžový panáčik na stĺpe pred prechodom pre chodov na Duklianskej ul.
bolo 17,3 metra.
Druhá znalecká úloha uložená vyšetrovateľom pri spracovaní doplnku bola: „či z tejto vzdialenosti mala
vodička W. vytvorené podmienky na to, aby tento signál - blikajúci oranžový panáčik mohla vidieť a

naň primerané reagovať“? K tejto úlohe dňa 22.3.2017 bol vykonaný vyšetrovací pokus za účelom
zistenia výhľadových pomerov vodiča vozidla značky W. 206 na stĺp semaforu so signálom chodca a
značky priechod pre chodcov. Bolo zistené, že z miesta vodiča vo vzdialenosti do 18,9 metra pred
VBM, to je predná časť vozidla vo výhľade na semafor panáčika a značky priechod pre chodcov bráni
stĺp trolejového vedenia č. 3 označený aj ako VBM. Bola zameraná pozícia vozidla, a to pravá predná

časť 18,9 metra pred VBM a 2,6 metra vľavo od VBM, tzn. vpravo od okraja vozovky. Bolo to priebežne
fotograficky dokumentované. Bolo pokračované v jazde s vozidlom až do pozície, keď vodičom vozidla
je vidieť celá značka priechod pre chodov a svetelný signál chodca. Bola znova zameraná pozícia
pravej prednej časti vozidla, a to 14,2 metra pred VBM a 2,1 metra od PBM. Inými slovami je možné
konštatovať, že vo vzdialenosti pred VBM 14,2 metra -18,9 metra bráni vo výhľade vozidla W. na semafor

so signálom chodca a značky priechod pre chodov stĺp trolejového vedenia č. 3, ktorý je umiestnený
od pravé ho obrubníka cca 1,1 metra v zelenom páse vpravo. Je tam aj fotka so záberom
na to miesto. V predchádzajúcom bode výpočtu je uvedené, že oranžový panáčik začal blikať pre
vodičku vozidla keď bola pred miestom zrážky cca 17,3 metra. Podľa zistení pri vyšetrovacom pokuse,
kde bolo zistené, že na oranžového panáčika bolo vidieť 14,2 metra pred VBM, teda bolo na neho

vidieť pred miestom zrážky 18,7 metra, preto že miesto zrážky je pozdĺžne 4,5 metra za VBM. Ak by
sme 14,2 plus 4,5 metra zrátali, dokopy je to údaj 18,7 metra. Záver tej úlohy, ak sa vodička s vozidlom
značky W. v čase nehodového deja pohybovala tak ako to bolo zadokumentované pri vyšetrovacom
pokuse mohla vidieť na blikajúceho panáčika, keď bola pred VBM vo vzdialenosti 14,2 metra, teda keďbola pred stĺpom, na ktorom je umiestnený blikajúci panáčik vo vzdialenosti 17,61 metra (14,2 m plus
3,41 m). To je vzdialenosť medzi VBM a umiestením stĺpa, na ktorom sú umiestnené dopravné značky a
svetelný signál. Primeranou reakciou vodičky mohlo byť zníženie rýchlosti vozidla, napr. ubraním plynu

a brzdením, avšak toto je otázka právneho posúdenia.
Znalecká úloha č. 3 doplnku: „mohla vodička z tejto vzdialenosti vidieť taktiež zvislú dopravnú značku
priechod pre chodov umiestnenú nad blikajúcim oranžovým panáčikom, vodorovnú značku priechod
pre chodcov, prechádzajúcu krížom cez všetky jazdné pruhy v smere jej pohybu ako aj chodov
nachádzajúcich sa vpravo na obrubníku pred vstupom do vozovky na priechode pre chodcov“? K

tomu znalec uviedol: Zvislá dopravná značka priechod pred chodcov je umiestnená nad oranžovým
blikajúcim panáčikom, teda na tom istom stĺpe ako oranžový panáčik a je umiestnená pod ním. Je to
zdokumentované fotograficky. Podobne ako chodci stáli na pravom obrubníku vozovky, boli obidva pre
vodičku viditeľné. Podobná dopravná značka priechod pre chodov prechádzajúca krížom cez všetky
jazdné pruhy v smere jej pohybu je s obmedzenou viditeľnosťou, a to z dôvodu farebnej opotrebovanosti
(najmä v pravom jazdnom pruhu) je tam doložená fotografia.

Ďalšia znalecká úloha, ktorá mu bola zadaná: „V znaleckom posudku na str. 57 uvádzate, že
dvojsekundové blikanie oranžového panáčika mohla vodička prehliadnuť napr. tým, že sa pozrela vľavo
alebo sa sústredene pozerala pred vozidlo. Uveďte ak by vodička pozerala pred vozidlo cez čelné sklo,
či mohla vidieť blikajúceho oranžového panáčika, zvislú dopravnú značku priechod pre chodcov a
vodorovnú značku priechod pre chodov“. Riešenie je, ak by vodička vozidla pozerala pred vozidlo W.

cez čelné sklo, mohla vidieť na blikajúceho oranžového panáčika a zvislú dopravnú značku priechod
pre chodcov, keď bola vo vzdialenosti cca 14,2 metra, teda keď bola pred stĺpom, na ktorom je blikajúci
panáčik a zvislá dopravná značka priechod pre chodcov vo vzdialenosti 17.61 metra.
Znalecká úloha č. 5: „Mala vodička vozidla značky W. vo vzdialenosti keď začal blikať oranžový panáčik
na stĺpe pred priechodom pre chodcov na Duklianskej ulici v Prešove vytvorené podmienky na to, aby

tento signál - blikajúci oranžový panáčik mohla vidieť a naň primerane reagovať“? Keď začal blikať
oranžový panáčik na stĺpe pred priechodom pre chodov na Duklianskej ulici, tak vozidlo bolo pred
miestom zrážky cca 17,3 metra. Ak by vodička vozidla pozerala pred vozidlo značky W. cez čelné
sklo, mohla vidieť na blikajúceho oranžového panáčika a zvislú dopravnú značku priechod pre chodov,
keď bola pred VBM vo vzdialenosti cca 14,2 metra, teda keď bola pred stĺpom, na ktorom je blikajúci

panáčik a dopravná zvislá značka priechod pre chodov vo vzdialenosti 17,61 metra. Teda boli vytvorené
podmienky na reakciu vodičky.
Znalecká úloha č. 6. „Ak by vodička v tom momente reagovala brzdením, zabránila by zrážke“? Vodička
sa nachádzala 17,3 metra pred miestom zrážky, teda keď začal blikať oranžový panáčik pohybovala
rýchlosťou cca 19,8 km/hod. plus mínus 5 percent, ak by sa rozhodla z tejto rýchlosti brzdiť, zastavila

by na dráhe 7,12 metra - 8,01 metra. Teda celková dráha potrebná na zastavenie vozidla je kratšia
ako vzdialenosť 17,3 metra, v ktorej sa vozidlo nachádzalo, keď začal blikať oranžový panáčik na stĺpe
pred priechodom pre chodcov, teda ak by vodička začala reagovať brzdením, keď začal blikať oranžový
panáčik, zastavila by pred miestom zrážky približne 10,18-9,3 metra. Teda k zrážke by nebolo došlo.
K znaleckej úlohe č. 7 a č. 8. tieto sú podrobné rozpracované a videl ich ako hypotetické otázky.

Znalecká úloha č. 7: „Ak by vodička v tom momente reagovala ubratím akcelerátora, t.j. dala by dole
nohu z plynu, aká by bola rýchlosť vozidla v čase vstupu chodcov na priechod pre chodcov a v akej
vzdialenosti od miesta zrážky by sa vozidlo v tom čase nachádzalo“? K tejto otázke znalec uviedol, že
ak by vodička v tom momente reagovala ubratím akcelerátora, t.j. dala by dole nohu z plynu, došlo by
k spomaleniu vozidla, ale túto skutočnosť z technického hľadiska nie je možné objektívne popísať a ani

stanoviť, nakoľko nie je možné stanoviť reálne možné spomalenie vozidla pri tomto pohybe a teda nie je
možné ani objektívne stanoviť vzdialenosť vozidla od miesta zrážky. V prípade, že by vodička dala dole
nohu z plynu v čase 2,67 sekundy pred zrážkou, teda v čase keď začal blikať oranžový panáčik, teda
vo vzdialenosti cca 17,3 metra pred miestom zrážky, kedy sa pohybovala rýchlosťou cca 19,8 km/hod.
a ďalej by nezrýchľovala, teda by sa pohybovala konštantnou rýchlosťou 19,8 km/hod., za čas 2,67 sek.

by prešla dráhu 14,65 metra. Vozidlo malo k dispozícii dráhu 17,3 metra po miesto zrážky a pri pohybe
konštantnou rýchlosťou by túto dráhu prešlo za čas 3,15 sekundy. Ak chodci vstúpili z pravého obrubníka
do vozovky na rozsvietenie zeleného signálneho panáčika, ktorý začína svietiť „pozdnejšie“ (neskôr) o
2 sekundy od začiatku blikania oranžového panáčika pre vodičku, tak od času 3,15 sek. je potrebné
počítať spomínané 2 sekundy, teda vznikne čas 1,15 sekundy. Za čas 1,15 sekundy po rozsvietení

zeleného panáčika pre chodcov, by chodci prešli vzdialenosť od pravého okraja vozovky približne 1,37
metra. Miesto zrážky chodca bolo cca 0,8 metrov od okraja cesty. Šírka vozidla je 1,67 metra. K
zrážke došlo pravým predným rohom vozidla. V takejto polohe koridor pohybu vozidla W. XXX končí
za ľavým okrajom vozidla minimálne vo vzdialenosti cca 2,5 metra. Chodci by však prešli vzdialenosťlen 1,37 metra od pravého okraja vozovky, z čoho vyplýva, že pri takomto pohybe vozidla by sa chodci
nachádzali v koridore pohybu vozidla tesne za jeho stredom a k zrážke chodcov by bolo došlo. Je tam
aj výpočet celkovej dráhy vozidla potrebnej na zastavenie pri použití polovičného brzdného spomalenia

vozidla. Vodička sa v mieste cca 17,3 m pred miestom zrážky pohybovala rýchlosťou cca 19,8 km /
h. Z tejto rýchlosti ak by sa rozhodla pre brzdenie vozidla spomalením, teda nebrzdila by intenzívne
ale by len pribrzďovala, zastavila by celkom na dráhe približne 9,3-9,7 metra. Aj táto dráha je kratšia
ako vzdialenosť 17,3 metra, v ktorej sa vozidlo nachádzalo keď začal blikať oranžový panáčik na stĺpe
pred priechodom pre chodcov. Teda ak by vodička začala reagovať brzdením s využitím polovičného

brzdného spomalenia, keď začal blikať oranžový panáčik, zastavila by pred miestom zrážky 8,01-7,6
metra. K zrážke by nebolo došlo. Chodec po miesto zrážky od pravého okraja prešiel za čas 0,67 sek.
Ak by sa vozidlo pohybovalo 19,8 km/hod., v mieste 17,3 metra pred miestom zrážky aj naďalej, tak ako
je to uvedené v predchádzajúcom výpočte a vodička vozidla by pribrzďovala, tak v čase vstupu chodcov
na priechod pre chodcov by jej rýchlosť bola cca 11,3-8,9 km/hod. a vozidlo by bolo pred miestom
zrážky 2,98-2,66 metra.

Znalecká úloha č. 8: „Ak by následne vodička pri tejto rýchlosti reagovala brzdením na vstup chodcov
na priechod pre chodov, zabránila by zrážke?“ K tejto otázke znalec uviedol, ak by vodička pokračovala
v pribrzďovaní, tak potom z rýchlosti vypočítanej v úlohe č. 7, potrebovala by ešte dráhu na zastavenie
1,43-0,68 metra. Dráha vozidla pokračujúceho v pribrzďovaní, t.j. 1,43-0,68 metra je menšia ako
vzdialenosť 2,89-2,66 metra, v ktorej sa vozidlo nachádzalo v čase vstupu chodcov na priechod pre

chodcov, čo znamená, že by vozidlo zastavilo pred miestom zrážky cca 1,46-1,98 metra. Tieto výpočty
platia len za predpokladu pohybu vozidla, ktoré je vyššie popísané. Preto to sú hypotetické otázky.

Na hlavnom pojednávaní boli prečítané listinné dôkazy, z ktorých vyplynulo, že na č.l. 252-255 je
zápisnica o ohliadke miesta dopravnej nehody, kde je popis dopravnej nehody, povrch vozovky bol

suchý, neznečistený, dobrý stav krajnice, výrazne viditeľný vodiaci pruh. Vozovka bola dvojpruhová,
je na nej svetelná signalizácia, funkčná, priechod pre chodcov, rýchlostný limit 50 km/h., ďalej boli
popísaní účastníci nehody. Základný bod merania bol stĺp elektrického vedenia č. 3. Smer obhliadky
na ulicu Vajanského. Pomocný bod merania bol pravá krajnica v smere obhliadky. Stopy zistené
neboli. Z toho bol urobený náčrtok. Zo záznamu dopravnej nehody na č.l. 250-251 vyplýva, kde

došlo k dopravnej nehode viď vyššie, účastníci dopravnej nehody. Na č.l. 256-259 je fotodokumentácia,
ktorou bolo fotograficky zadokumentované miesto dopravnej nehody. Na č.l. 260 sú zápisy o dychových
skúškach obžalovanej, ako aj svedka a poškodeného - obe negatívne. Na č.l. 262-265 je schéma
činnosti svetelného zariadenia popísané u znalca J.. M.. Na č.l. 269-279 je opis zápisnice z vykonanej
rekonštrukcie a na č.l. 280-296 je rukou písaná táto zápisnica, ohľadom miesta dopravnej nehody a

možnosti videnia rôznych svetiel, bližšie je to popísané u znalca J.. M.. Z toho bol potom urobený na
č.l. 297 plánok. Táto bola fotograficky zdokumentovaná popisom k fotografiám na č.l. 298-299 a na č.l.
300-306 - fotodokumentácia. To isté je potom aj na č.l. 307-313, 314-317 opis zápisnice o vykonaní
vyšetrovacieho pokusu s fotodokumentáciou. Na č.l. 319-330, 332-336 sú lekárske potvrdenia, lekárske
správy ohľadom poranení, bližšie popísané v znaleckom posudku.

Súd zamietol návrhy na vypočutie ako svedka V.. M. P. V.. A., keďže podľa názoru súdu nie je dôvod na
ich vypočutie, keďže títo by sa mali vyjadriť k zdravotnému stavu poškodeného, pričom podľa názoru
súdu na to, aby sa niekto mal vyjadriť k zdravotnému stavu poškodeného je znalec, ktorý k tomu musí
mať aj zdravotnú dokumentáciu.

Obhajca v rámci záverečnej reči navrhol, aby jeho klientka bola oslobodená, pričom poukázal na
to, že podľa jeho názoru je podanie obžaloby nedôvodné. Podľa jeho názoru nedošlo k preukázaniu
naplnenia všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý sa obžalovanej kladie
za vinu. Nebola preukázaná objektívna stránka trestného činu a v rámci nej potrebná výlučná a

exkluzívna príčinná súvislosť medzi konaním obžalovanej a protiprávnym následkom konania. Skutok,
ktorý sa obžalovanej kladie za vinu, nie je trestným činom. Ďalej poukázal na, že znalec V.. M.
uviedol, že poškodený nebol vôbec závažne obmedzený na obvyklom živote. Súčasne nebola v
prípade poškodeného Kovalčíka preukázateľne braná do úvahy jeho zdravotná dokumentácia z jeho
predchádzajúceho života, resp. komunikované s jeho obvodným lekárom V.. M., ktorý medzičasom

zomrel. Poukázalnato,že doplnokV..M.zodňa7.3.2019považujezanepreskúmateľný.Kznaleckému
posudku J.. M. z odboru cestná doprava uvádiedol, že jednoznačne rozptyľuje potrebnú exkluzívnu
príčinnú súvislosť a výslovne v závere znaleckého posudku č. 5/2017 na str. 62 uvádza, že chodci
vytvorili vodičke náhlu prekážku.Ako to vyplýva z ustanovenia zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, jeho všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky jeho § 3 ods. 2 účastník cestnej

premávky je ďalej povinný písm. b/ poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného
zariadenia.
Ďalej jeho § 4 povinnosti vodiča jeho ods. 1 vodič je povinný
písm. c/) venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke,
písm. f/ dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom

ho nesmie ohroziť; to neplatí pre vodiča električky.
Na viac k tomu súd uvádza, že § 19 Odbočovanie jeho ods. 1 sa uvádza okrem iného vodič je povinný
pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť.
Obžalovaná sa k trestnej činnosti nepriznala.
Ako to vyplýva zo svedeckej výpovede Y. tento videl svetelnú signalizáciu, ktorá upozorňovala na
priechod pre chodcov, resp. chodcov. Tento svedok videl aj prvú takúto svetelnú signalizáciu. Videl a

dopravnú značku upozorňujúcu na priechod pre chodcov.
Ako to vyplýva zo svedeckej výpovede Y. táto videla svetelnú signalizáciu upozorňujúcu na chodcov ale
aj táto videla chodcov.
Svedok a poškodený Kovalčík popísal, že bol zranený, keď spoločne s priateľkou svedkyňou F.
prechádzal cez priechod pre chodcov na zelené svetlo, ktoré umožňuje prechod cez priechod pre

chodcov. Na tomto prechode bol zrazený vodičkou auta, ktoré riadila obž. Q.. Ľ.. A.. Viac si nepamätal.
To isté potvrdila svedkyňa F..
Znalec V.. M. popísal zranenia, ktoré utrpel svedok a poškodený K., spracoval doplnok k znaleckému
posudku, keďže v dobe prvotného spracovania znaleckého posudku nemal zdravotnú dokumentáciu
poškodeného. Popísal aj dobu liečenia týchto zranení, ktorá bola adekvátna ich rozsahu. Poukázal aj

na to, že ľahké poranenia nezanechali žiadne trvalé následky, poranenia mäkkého pravého kolena, tzn.
prasknutie zadného rohu vnútorného menisku a prasknutie predného skríženého väzu zanechali trvalý
následok v zmysle ľahkej instability kolena, subjektívne môže poškodený pociťovať sem - tam bolesti.
Obvyklý spôsob života bol krátkodobo narušený obmedzením starostlivosti o hygienu ľavej ruky a tváre
a dlhšiu dobu obmedzením plnej chôdze, avšak poškodený bol sebestačný bez nutnosti pomoci druhej

osoby. Doba liečby a práceneschopnosti bola od 8.12.2015 do 30.4.2016, túto znalec považoval za
primeranú druhu, rozsahu a závažnosti poranení kolena.

Znalec J.. M. vo svojom znaleckom posudku potvrdil, že vodička Y.. Q.. A. mala dostatok času, aby
nehode zabránila. Chodci mohli zabrániť tejto dopravnej nehode iba v tom prípade, ak by nevstúpili na

priechod pre chodcov aj napriek tomu, že im svietilo zelené svetlo. Potvrdil, že vodička Y.. Q.. A. nemohla
vidieť žlté svetlo s panáčikom upozorňujúce na priechod pre chodcov, resp. chodcov v dobe, keď táto
sa pohla na zelenú šípku pre smer jazdy v pravo, potvrdil však, že takéto svetelné signály mohla vidieť
v dobe keď sa blížila k priechodu pre chodcov. Taktiež bola viditeľná aj dopravná značka upozorňujúca
na priechod pre chodcov pri tomto svetle. Toto svoje tvrdenie popísal v ktorej sekunde sa ktoré svetlo

zapne, aký je čas medzi nimi. Potvrdil aj to, že chodci prechádzali cez priechod pre chodcov na svoje
zelené svetlo, ktoré im umožňovalo prejsť cez priechod pre chodcov. Vyjadril sa aj k tomu, či chodci
nevytvorili vodičke tzv. náhlu prekážku k čomu uviedol, že ide o otázku právnu.

Zranenia, ktoré boli zistené boli v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou.

K obhajobe súd dodáva, že znalec V.. M. doplnil svoj znalecký posudok po tom, čo si preštudoval
zdravotnú kartu poškodeného. Na to, aby tento znalecký posudok bol spochybnený je potrebné, aby
bol vyhotovený iný znalecký posudok, čo sa však nestalo. K náhlej prekážke súd dodáva, že ide o
otázku právnu. Na záver k tomu súd dodáva, že to bola samotná obžalovaná, ktorá uviedla, že cez túto

križovatku prechádzala aspoň dvakrát do mesiaca, takže jej bola známa.
V súvislosti s ujmou na zdraví súd poukazuje na ustanovenie § 123 ods. 1 Trestného poriadku, v ktorom
sa uvádza, že ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie akékoľvek poškodenie na zdraví iného.
V ods. 2 sa uvádza, že ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia
iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie

iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Ods. 3 ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo
vážne ochorenie, ktorou je a/ zmrzačenie,
b/ strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti,c/ ochromenie údu,
d/ strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva,
e/ poškodenie dôležitého orgánu,

f/ zohyzdenie,
g/ vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu,
h/ mučivé útrapy, alebo
j/ porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Ods. 4/ poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si

objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť v trvaní 42 kalendárnych dní, počas
ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného.
K dĺžke liečby ešte súd dodáva, že podľa vyjadrenia znalca ľahké poranenia nezanechali žiadne trvalé
následky, poranenia mäkkého pravého kolena, tzn. prasknutie zadného rohu vnútorného menisku a
prasknutie predného skríženého väzu zanechali trvalý následok v zmysle ľahkej instability kolena,
subjektívne môže poškodený pociťovať sem - tam bolesti. Za takého stavu súd potom nemal

pochybnosti ohľadom obvyklého spôsobu života poškodeného, ani závažnosti.

Podľanázorusúdutentoprečinbol preukázaný obžalovanej,čovyplývanielenzosvedeckýchvýpovedí,
listinných dôkazov, ale najmä zo znaleckých posudkov. Preto potom obžalovanú Q.. Ľ. A. uznal vinnou
z prečinu ublíženie na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na

§ 138 písm. h/ Trestného zákona, pretože inému z nedbanlivosti spôsobila ťažkú ujmu na zdraví, čin
spáchala závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej jej podľa zákona.

Podľa názoru súdu tento prečin podľa § 157 Trestného zákona bol spáchaný nedbanlivostným konaním
v zmysle § 16 písm. a/ Trestného zákona, pretože páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v

tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa
spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí.

Ako to vyplýva z registra trestov obž. Q.. Ľ.: A. doposiaľ nebola súdne trestaná. Podľa evidenčnej karty
nemá ani žiadny priestupok, pričom vodičské oprávnenie má od roku 2003.

V jej prípade súd zistil, že tejto je možné priznať poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/
Trestného zákona (viedla pred spáchaním trestného činu riadny život), na druhej strane súd nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona. Vychádzajúc potom z ustanovenia §
38 ods. 2 Trestného zákona súd musí prihliadnuť pri určení druhu trestu a jeho výmery na pomer a

mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V ustanovení § 38 ods. 3 Trestného
zákona sa uvádza, že ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Pri výmere trestu odňatia slobody v trestnej sadzbe § 157 ods. 2 Trestného zákona je možné uložiť trest

odňatia slobody na 1 rok až 5 rokov. Súd zobral do úvahy aj všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výmeru ukladaného trestu. Prihliadol na osobné pomery a možnosti nápravy obžalovanej. Súd zobral
do úvahy aj ustanovenie § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trestná sadzba znížená na 1 rok až 44
mesiacov. Podľa názoru súdu však v tomto prípade postačí, vzhľadom na jej netrestanosť, ak tejto bude
uložený peňažný trest na spodnej hranici ustanovenia § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona (160,- €

až 331.930,- €) vo výške 500,- € a pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený,
uložil tejto náhradný trest na 3 mesiace.
Súdtejtoneuložiltrestzákazučinnosti,ajkeďsadopustilatrestnejčinnostiazrazilachodcanapriechode
pre chodcov, podľa názoru súdu takýto trest nie je potrebný, keďže ide o prvé vybočenie z riadneho
života obžalovanej. Nebola doposiaľ ani priestupkovo riešená, preto potom súd takýto trest neuložil.

Poškodení si nárok na náhradu škody uplatnili, ku škode by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie,
a preto súd poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Súd je toho názoru, že takto uložený trest bude mať priaznivý vplyv na páchateľa a ten

sa v budúcnosti nedopustí ďalšej trestnej činnosti.

Preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom
súde v Prešove do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný učinok. ( § 306/2 )

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.