Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, April 15, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/17/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821200704
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7821200704.2

Uznesenie

Okresný súd Rožňava, v právnej veci žalobcu: K. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX/
XX, XXX XX K., právne zastúpeného: JUDr. Ján Baláž, advokát, so sídlom Akademika Hronca 3, 048
01 Rožňava, proti žalovanému: Y. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XXX/XXX, XXX XX J.,
v konaní o zdržanie sa kontaktovania žalobcu písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo
inými prostriedkami, priamo alebo prostredníctvom tretích osôb, o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j eneodkladné opatrenie v tomto znení:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zdržať sa úplne akéhokoľvek kontaktovania žalobcu, a to písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, priamo alebo prostredníctvom tretích
osôb, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci podozrenia z prečinu nebezpečného

prenasledovaniapodľa§360aods.1písm.c)TrestnéhozákonaČVS:ORP-136RV-RV-2021vedeného
na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Rožňave, odbor poriadkovej polície, začatého dňa
17.03.2021.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške

100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 18.03.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby
súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa úplne akéhokoľvek kontaktovania žalobcu, a to písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, priamo alebo prostredníctvom tretích
osôb a priznal mu náhradu trov konania.

2. Žalobca vo svojom návrhu uvádza, že ako (spoločník a) konateľ spoločnosti STAFIR plus spol. s
r.o., IČO: 47 979 313, Budovateľská 49, 048 01 Rožňava, uzatvoril so žalovaným dňa 12.11.2020
pracovný pomer, a to na základe pracovnej zmluvy z rovnakého dňa na výkon práce: „Vodič“
nákladného vozidla. Tento pracovný pomer bol ukončený písomnou výpoveďou, resp. dohodou v
skúšobnej dobe, a to listom zo dňa 21.12.2020. Najneskôr po ukončení predmetného pracovného
pomeru začali zo strany žalovaného závažné a systematické zásahy do osobných slobôd žalobcu

a to jednak neprimeraným, nechceným, sústavným, vulgárnym a nátlakovým obťažovaním osoby
žalobcu (aj jeho obchodných partnerov), predovšetkým prostredníctvom telefonátov a sms správami z
rôznych (najmenej 3) telefónnych čísel, ale aj emailovou komunikáciou ([email protected]), resp. inou
formou, na čo žalobca opakovane vyzval žalovaného na ukončenie kontaktovania jeho osoby. A jednak
šikanóznymi a vyfabulovanými podaniami na jednotlivé štátne orgány (úrad práce, sociálna poisťovňa,
policajný zbor a pod.). Žalovaný si pod rôznymi nelogickými požiadavkami a zámienkami uplatňoval

voči osobe žalobcu rôzne sporné nároky a vyhrážal sa mu „vláčením po úradoch“. Na jednotlivé
štátne útvary podával žalovaný vymyslené sťažnosti/podania za účelom či už poškodiť spoločnosťžalobcu, resp. jeho samého alebo len narušiť obvyklý život žalobcu. Žalobca evidoval voči žalovanému
jedine nevyplatenú mzdu za mesiac december 2020, ktorú však žalovaný napriek písomným výzvam
žalobcu nelogicky odmietal osobne prevziať. Z uvedeného postoja žalobcu muselo byť žalovanému

zrejmé, že opakované kontaktovanie žalobcu telefonicky, či iným spôsobom je neúčelné a vedie iba k
neúmernému obťažovaniu žalobcu, okrem toho si svoj nárok žalobca na základe výzvy žalobcu mohol
kedykoľvek prevziať. Ak žalovaný mal za to, že má voči žalobcovi súdne vymáhateľnú pohľadávku
(resp. namieta neplatnosť skončenia pracovného pomeru), môže predsa stále podať žalobu na príslušný
súd s cieľom domôcť sa súdneho rozhodnutia, ktorým bude napr. žalobca zaviazaný na plnenie a nie

takýmto neprimeraným spôsobom obťažovať žalobcu. Žalovaný však napriek nevôli žalobcu naďalej
svoje protiprávne konanie úmyselne stupňoval, keď sa mal dokonca osobne žalobcovi vyhrážať vo
svojom písomnom podaní adresovanom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, ktorý toto konanie posúdil
ako možný trestný čin (nebezpečného vyhrážania) a vec preto postúpil orgánom činným v trestnom
konaní. Vec bola takto donedávna vedená na obvodnom oddelení PZ v Pohorelej ako priestupok a bola
neskôr postúpená na prejednanie Okresnému úradu v Brezne. Okrem toho žalobca dňa 17.03.2021

z dôvodu nepoľavujúceho, obťažujúceho, nesúvisiaceho a nadmieru vulgárneho kontaktovania, resp.
obťažovania ďalšími podaniami na štátne orgány zo strany žalovaného toto konanie nahlásil na
obvodnom oddelení PZ v Rožňave ako možný trestný čin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a
Trestnéhozákona.Konaniežalovanéhomožnochápaťakoprotiprávnezhoreuvedenýchdôvodov,ktoré
podľa názoru žalobcu napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného prenasledovania

podľa citovaného ustanovenia, nakoľko žalovaný dlhodobo prenasleduje žalobcu takým spôsobom, že
to podstatne zhoršuje kvalitu jeho života tým, že ho kontaktuje proti jeho vôli, resp. ho inak obmedzuje v
obvyklom živote. Konanie žalovaného sa stalo neúnosným a zasahuje do práv a oprávnených záujmov
žalobcu, ktorý týmto návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnene žiada súdnu ochranu.
Žalobca má za to, že z pozície bývalého zamestnávateľa nemá žiadnu právnu povinnosť komunikovať

so žalobcom či už telefonicky alebo inak a neželá si, aby žalovaný, využíval, (resp.) zneužíval v
tomto prípade predovšetkým telefonický spôsob komunikácie voči jeho osobe ako zastrašovanie alebo
tento, (resp. iný) spôsob využíval na obťažovanie. Komunikácia, resp. podania zo strany žalovaného
sú prinajmenšom nelogické, nesúvisiace a hrubo vulgárne, ktorých jediným cieľom je strpčovať, či
obmedzovať obvyklý život žalobcu. Žalobca je toho názoru, že prípadné nariadené neodkladného

opatrenie je spôsobilé upraviť pomery strán sporu trvale, keďže v čase jeho nariadenia nie je možné
určiť primeranú dobu, po ktorú by malo trvať vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo nariadené a žalobca
nie je v žiadnom právnom vzťahu a neželá si byť žalovaným predmetným spôsobom kontaktovaný.
Žalobca si neželá ani kontaktovanie žalovaným iným spôsobom ako napr. emailovou komunikáciou či
prostredníctvom tretích osôb alebo prostredníctvom sociálnych sietí a podobne. Podľa názoru žalobcu

nie je opodstatnená ani povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336
ods. 1 C.s.p., pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahne úprava pomerov medzi stranami
v požadovanej miere. Podľa názoru žalobcu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie
plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia
a v podstate procesne konzumuje vec samu. Žalobca má tiež za to, že takýmto postupom sa (nielen)

žalovanému neodníma možnosť domáhať sa ochrany svojich práv, či oprávnených záujmov na súde,
t.j. podať žalobu akéhokoľvek druhu.

3. Súd sa oboznámil s Pracovnou zmluvou zo dňa 12.11.2020, z ktorej vyplýva, že spoločnosť STAFIR
plusspol.sr.o.,Rožňava,ktorejkonateľomježalobcasožalovanýmuzavrelapracovnýpomernapozíciu

vodič, na dobu neurčitú, so skúšobnou dobou na tri mesiace.
4. Súd sa ďalej oboznámil so Skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe, z ktorej listiny vyplýva,
že so žalovaným bol ukončený pracovný pomer zo strany zamestnávateľa v skúšobnej dobe podľa § 72
Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z. dňa 14.12.2020.
5. Z e - mailovej komunikácie zo dňa 12.02.2021 vyplýva, že žalovaný kontaktoval žalobcu z

adresy [email protected] na e - mailovej adrese firmy [email protected]
.
6. Súd sa oboznámil s listom zo dňa 21.12.2020 od spoločnosti STAFIR plus spol. s r.o., Rožňava,
adresovanýmžalovanému,zktoréhovyplýva,žežalovanémuopätovneoznamujú,žesnímbolpracovný
pomer ukončený a listom zo dňa 11.01.2021, v ktorom sa vyjadrujú k zaslanej kladenke žalovaným

a spoločnosť STAFIR plus spol. s r.o., Rožňava vyzýva žalovaného na prevzatie mzdy za mesiac
december 2020 v sídle firmy, prípadne u notára JUDr. Farkašovského, kde bude mzda zložená v
úschove. Prílohou sú aj podacie lístky.7. Z Potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Pohorelej zo dňa 01.03.2021 vyplýva, že
vykonávaliobjasňovaniepriestupkuprotiobčianskemuspolunažívaniupodľa§49ods.1písm.d)zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, kde je podozrivý Vladislav Dirga, nar.

17.05.1977 voči konateľom firmy Stafir, K. B., nar. XX.XX.XXXX a E. M., nar. XX.XX.XXXX. Obvodné
oddelenie Pohorelá voči žalovanému neeviduje žiadne trestné stíhanie.
8. Z Potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Rožňave, odbor poriadkovej polície,
Obvodného oddelenia v Rožňave zo dňa 17.03.2021 vyplýva, že dňa 17.03.2021 podal žalobca
oznámenie na OO PZ Rožňava vo veci podozrenia z prečinu „nebezpečné prenasledovanie“ podľa §

360a ods. 1, písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný, Y. G. z J..
9. Súd sa ďalej oboznámil so správami žalovaného adresovanými žalobcovi, ktoré boli uskutočnené v
rozpätí od 14.12.2020 do 25.02.2021 z troch rôznych sms čísel, v ktorých žalovaný žalobcu opakovane
nevhodne obťažuje a slovne ho napáda, pričom používa vulgarizmy.
10. Na základe predložených listín v súdnom spise, súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia je dôvodný.

11. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za
predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,

b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním

ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2, Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich
skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1, 2, 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nepostupoval podľa
§ 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý

spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
15. Podľa § 329 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje

odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je
rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.16. Podľa § 330 ods. 1,2, Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude
trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého
obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

17. Podľa § 332 ods. 1, Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením,
ak osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Neodkladné opatrenie v civilnom procese možno vydať pred začatím konania, počas konania alebo

po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné nariadiť ho len z dvoch dôvodov. Jedným z dôvodov
je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu, druhým dôvodom je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje v zásade dočasné rozhodnutie,
ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany ohrozené. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia okrem osvedčenia návrhu je aj osvedčenie, že bez jeho vydania by

bol prípadný budúci výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu
rozhodnutia musí bezprostredne a reálne hroziť. Neodkladné opatrenie má charakter preventívneho
riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa
zhoršilapozíciažalobcu,alebobyvznikolpriestorktomu,abybolvykonanýprávnyúkon,ktorýbyvytvoril
nezvratný právny stav. Platí tiež, že neodkladné opatrenie môže obmedziť druhú stranu len natoľko, aby

splnilo svoj účel a nesmie ho obmedziť nad mieru nevyhnutne potrebnú.

19. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a
pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to

však, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola
osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv neodkladným
opatrením dotknutej strany musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom
chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného
opatreniadotknutejstrane.Súdprirozhodovaníoneodkladnomopatrenímusívziaťdoúvahyajmožnosť

uvedenia pomerov strán do stavu, ktorý tu bol pred vydaním neodkladného opatrenia. Pod pojmom
dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná
potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp.
jej zväčšovanie.

20. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia článku
3.1 nariadenia Európskeho Parlamentu Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní
ochranných opatrení v občianskych veciach ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna
integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo

motivovaného násilia, alebo násilia v blízkych vzťahoch ako súd fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie, alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Obdobne ako pri
neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2, písm. e) musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej
alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností budú vždy
determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity
navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením
tretej osoby, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou. Zákaz alebo obmedzenie
komunikácie a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť ako menej závažné zásahy

do osobných slobôd povinného súd ex lége podmienené tým, že zakázaným správaním by telesná
alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto skutočnosť však musí navrhovateľ
pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom osvedčiť. (komentované
znenie Civilného sporového poriadku Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič
a kolektív 2016)

21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na konanie a rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia nie je možné aplikovať všetky zásady kontradiktórneho konania, ktoré sú typické pre sporové
konanie (konanie vo veci samej), čo je dané tým, že uvedeným inštitútom sa má poskytnúť rýchlaochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia. V prvom rade je to dané lehotou, v rámci ktorej má súd o návrhu rozhodnúť, ktorá je
bezodkladne, najneskôr do 30 dní.

22. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevykonáva dokazovanie
charakteristické pre sporové konanie podľa ustanovení § 120 O. s. p. (resp. § 186 a nasl. C. s. p.), ale
vychádza iba z listín predložených žalobcom, ktorými dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčuje. Tieto listiny môžu byť súčasťou návrhu, ako aj odvolania proti uzneseniu súdu prvej

inštancie, ktorým zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ( viď 3Obdo/1/2017).

23. Vzhľadom na dočasnosť a zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia neuplatňuje ani zásada rovnosti strán (ktorú treba vnímať aj v spojení so
zásadou kontradiktórnosti a zásadou ústnosti) tak striktne, ako v konaní vo veci samej. Sporové strany
nemusia v každej časti, či druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V

prípade niektorých procesných prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k
dispozícii len jedna strana. Uvedené platí tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom
konaní (viď 3Cdo/152/2013). V prípade niektorých procesných prostriedkov dokonca z ich povahy a
účelu vyplýva presný opak princípu rovnosti zbraní. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane
práv žalobcu má prednosť pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam. Ochrana

žalovaného je daná jeho právom vyjadriť sa k týmto tvrdeniam počas konania a navyše zodpovednosťou
žalobcu za prípadnú vzniknutú ujmu (viď 6Cdo/31/2012).

24. Žalobca v konaní o nariadení neodkladného opatrenia osvedčil nárok, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a osvedčil aj naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu.

25.Zvykonanéhodokazovaniabolozistené,žemedzižalobcomakokonateľomspoločnostiSTAFIRplus
spol.s.r.o.ažalovanýmbolpracovnoprávnyvzťah,ktorýbolžalobcomukončenýSkončenímpracovného
pomeru v skúšobnej dobe dňa 14.12.2020. Žalobca v konaní osvedčil, že žalovaný ho opakovane
obťažuje, kontaktuje a vulgárne mu nadáva, a to prostredníctvom podaní na rôzne úrady a tiež formou

e - mailu alebo telefonickou komunikáciou v pomerne dlhom období minimálne od 14.12.2020 do
25.02.2021. Na základe uvedeného má súd za preukázané, že takýmto správaním žalovaného by
telesná alebo duševná integrita žalobcu mohla byť ohrozená, pričom žalobca túto skutočnosť osvedčil
podaním trestného oznámenia zo dňa 17.03.2021 a predložením veľkého počtu sms správ, zasielaných
žalobcovi žalovaným.

26. Súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a
uložiť žalovanému zdržať sa úplne akéhokoľvek kontaktovania žalobcu, a to písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, priamo alebo prostredníctvom tretích osôb,
nakoľko v konaní bolo preukázané, že zakázaným správaním žalovaného by mohla byť ohrozená
telesná alebo duševná integrita žalobcu. Súd preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako

dôvodnému s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti vyhovel a nariadil neodkladné opatrenie v
zmysle ustanovenia § 325 ods. 1, 2 písm. g) CSP. Súd má za to, že v zmysle ustanovenia § 330 CSP, s
poukazom na Dôvodovú správu k návrhu zákona - CSP, len vo výnimočných prípadoch možno nariadiť
neodkladné opatrenie na určitý čas, pričom sa preferuje zrušenie neodkladného opatrenia rozhodnutím
súdu, ktorý skonštatuje, že účinky neodkladného opatrenia pominuli. Napriek vyššie uvedenému, súd

nariadil neodkladné opatrenie s časovým obmedzením do právoplatného skončenia konania vo veci
podozrenia z prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.1 písm. c) Trestného zákona
ČVS: ORP - 136RV-RV- 2021 vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Rožňave, odbor
poriadkovej polície, začatého dňa 17.03.2021 a bez uloženia povinnosti žalobcovi podať v určitej lehote
žalobu vo veci samej a to z dôvodu že predmetným uznesením o nariadení neodkladného opatrenia

by malo podľa názoru súdu dôjsť k trvalej úprave pomerov medzi stranami, teda k ochrane telesnej
alebo duševnej integrity žalobcu až do právoplatného skončenia konania vo veci podozrenia z prečinu
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.1 písm. c) Trestného zákona ČVS: ORP - 136RV-
RV- 2021 vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Rožňave, odbor poriadkovej polície,
začatého dňa 17.03.2021. Súd s poukazom na citované ustanovenie § 337 ods. 1, 2 CSP poučuje

tak žalobcu ako aj žalovaného, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým
spojených.27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O nároku žalobcu na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, tak že nakoľko mal vo veci plný úspech, súd mu

priznal plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.