Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/217/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8108221773
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8108221773.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouMgr.AlenouPavelekovouvprávnejvecižalobcu:V.X.,nar.XX.XX.XXXX,

bytom V., P. XX, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Prešov, Jesenná 8, proti
žalovanému: Mesto Prešov, IČO: 327646, Hlavná 73, Prešov, zastúpeného JUDr. Alojzom Naništom,
advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o náhradu za užívanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.667,61 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom zo sumy
1.667,61 eur od 22.4.2008 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 70 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 8.9.2008 domáhal sa žalobca, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť

mu 59.939,- Sk spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 22.4.2008 do zaplatenia.
V znení zmeny žaloby, ktorá bola pripustená uznesením č.k. 13C 217/2008-673 v spojení s opravným
uznesením č.k. 13C 217/2008-686, sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia titulom bezdôvodného
obohatenia za obdobie od 12.12.2008 do 12.12.2012 sumy 13.597,92 eur a úroku z omeškania (už
mesačné nájomné), z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 10,50 % ročne od 13. 1. 2009 do zaplatenia, z
dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 10,00 % ročne od 13.2.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur
vo výške 9,50 % ročne od 13.3.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,25 % ročne od

13.4.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.5.2009 do zaplatenia,
z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.6.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur
vo výške 9,00 % ročne od 13.7.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od
13.8.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.9.2009 do zaplatenia,
z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.10.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur
vo výške 9,00 % ročne od 13.11.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od
13.12.2009 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.1.2010 do zaplatenia,

z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.2.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur
vo výške 9,00 % ročne od 13.3.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od
13.4.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.5.2010 do zaplatenia,
z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.6.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur
vo výške 9,00 % ročne od 13.7.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od
13.8.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.9.2010 do zaplatenia,
z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.10.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur

vo výške 9,00 % ročne od 13.11.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od
13.12.2010 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.1.2011 do zaplatenia,
z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.2.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur
vo výške 9,00 % ročne od 13.3.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,25 % ročne od13.4.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,25 % ročne od 13.5.2011 do zaplatenia,
z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,25 % ročne od 13.6.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur
vo výške 9,50 % ročne od 13.7.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,50 % ročne od

13.8.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,50 % ročne od 13.9.2011 do zaplatenia,
z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,50 % ročne od 13.10.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20
eur vo výške 9,25 % ročne od 13.11.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,25 %
ročne od 13.12.2011 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.1.2012 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.2.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy

283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.3.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00
% ročne od 13.4.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.5.2012 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 9,00 % ročne od 13.6.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy
283,20 eur vo výške 8,75 % ročne od 13.7.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 8,75
% ročne od 13.8.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 8,75 % ročne od 13.9.2012 do
zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 8,75 % ročne od 13.10.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy

283,20 eur vo výške 8,75 % ročne od 13.11.2012 do zaplatenia, z dlžnej sumy 283,20 eur vo výške 8,75
% ročne od 13.12.2012 do zaplatenia.

2. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom parcely S.-A. XXX/X orná pôda o výmere 266 m2, k.ú.
Solivar, zapísané na LV č. XXXX, ktorú nadobudol do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej

dňa 19.12.2006. Na tejto nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu sa nachádza inžinierska stavba
- komunikácia, ktorá je podľa vyjadrenia žalovaného zo dňa 18.1.2007 v jeho vlastníctve. Žalovaný užíva
nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na ktorej sa nachádza stavba komunikácie a vykonáva
takprávanájmucudzejvecibezplatnejnájomnejzmluvy.Žalovanýsapodľanázoružalobcubezdôvodne
obohacuje, pričom výšku bezdôvodného obohatenia určil žalobca podľa odborného vyjadrenia H.. Q. B.

zo dňa 3.12.2006, v ktorom tento stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti a následne vypočítal výšku
nájomného. Znalec vypočítal nájomné v roku 2006 vo výške 223,50 Sk za 1 m2 ročne.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že žalovaný spravuje miestne komunikácie a nemá z toho
žiadenprospech.Mástýmspojenélennákladyspočívajúcevopravemiestnychkomunikáciívichspráve
a v údržbe. Miestne komunikácie neslúžia žalovanému na podnikanie, zo zákona je žalovaný povinný

spravovať miestne komunikácie, ktoré naňho prešli ex lege. Z toho dôvodu nie je možné vychádzať zo
všeobecnej hodnoty pozemku a trhovej hodnoty nájmu. Upozornil na skutočnosť, že žalobca by nemal
prístup na uvedený pozemok a ak by nebola zriadená miestna komunikácia „musel by vedieť lietať“ aby
sadostalnasvojpozemok.Uviedol,žepovažujekonaniežalobcuzakonanievrozporesdobrýmimravmi
spočívajúce v tom, že kúpil nehnuteľnosť, na ktorej bola zriadená miestna komunikácia s vedomím že

na nej bude „zarábať“.
4. Súd vykonal dokazovanie žiadosťou o náhradu za užívanie nehnuteľností, odpoveďou žalovaného,
kúpnou zmluvou, odborným vyjadrením, listom vlastníctva, znaleckými posudkami a vo veci rozhodol
s rozsudkom zo dňa 6.2.2012, č.k. 13C 217/2008- 445, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi 322 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom zo sumy 322 eur od 22.4.2008 do zaplatenia, a v

prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
5. Súd žalobe vyhovel len čiastočne s odôvodnením, že žalobca dobre vedel, že kupuje pozemok
zastavaný komunikáciou, a preto na rozdiel od pôvodných vlastníkov mu spravodlivo patrí náhrada,
ako pri menej lukratívnom pozemku z dôvodu jeho zastavania. Iná vec by bola, ak by právo na „úplné“
odškodnenieuplatnilipôvodnívlastníci,ktorívšaksvojeprávonažalobcunepostúpili.Súdprvejinštancie

v tomto smere vychádzal zo znaleckého posudku Slovenskej technickej univerzity, ktorý pri všeobecnej
hodnotenájmuzohľadnilzastavaniepozemkuza1m2vroku2006- 1,143euravroku2007 -1,198eur.
6. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie tak žalobca, ako aj žalovaný, žalobca trval na vyššom
rozsahu bezdôvodného obohatenia, ako by nešlo o zastavaný pozemok a žalované mesto navrhlo v
odvolacom konaní zmeniť rozsudok vo vyhovujúcom výroku a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Odvolací súd preskúmal vec a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Poukázal na to, že
nevidí dôvod na odklon od ustálenej judikatúry po zjednotení postupu v znení stanoviska spoločného
kolégia a uviedol, že čo do medzitýmnej otázky (základu nároku) sa stotožňuje s prvostupňovým súdom.
V ďalšom poukázal na to, že žalovaný zaberá pozemok vo vlastníctve žalobcu, s vlastníkom pozemku sa
za sporné obdobie nijako právne nevyrovnal, a niet dôvodu konštatovať iný záver ako ten, že žalovaný

bezdôvodne sa obohatil na úkor žalobcu. Len samotný fakt, že ide o využívanie pozemku „pre všetkých“,
teda na verejnoprospešný účel, nemôže vlastníka ukrátiť. Odvolací súd uviedol, že žalované mesto
neuviedlo žiadny relevantný odvolací právny dôvod a prvostupňový súd čo do základu správne posúdil
predmetnú vec ako nárok na bezdôvodné obohatenie.8. Odvolací súd však poukázal, že problematická je otázka rozsahu, v akom došlo na strane žalovaného
k bezdôvodnému obohateniu, ktorou sa odvolací súd musel zaoberať, keďže suspenzívny účinok
odvolania, odkladaný stav v súvislosti s odvolaním žalobcu, sa týka aj zamietavého výroku. Poukázal

na to, že pokiaľ prvostupňový súd uznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v
menšom rozsahu s odôvodnením, že žalobca kupoval pozemok zastavaný, je nespravodlivé, aby sa
pri náhrade zohľadnil fakt, že žalobca musel dobre vedieť, že pozemok je zastavaný komunikáciou.
Uviedol, že v zásade nemôže byť tak výrazný rozdielny prístup pri výške bezdôvodného obohatenia,
podľa toho, kto je vlastníkom zastavaného pozemku alebo či došlo k zmene jeho vlastníka. Odvolací súd

odmietol názor prvostupňového súdu o relevantnosti prípadného postúpenia práva z predchodcov na
žalobcu. Uviedol, že niet dôvodu ukracovať neskoršieho vlastníka, ak právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniklo, je nenáležité z neho tak zásadným spôsobom uberať neskoršiemu vlastníkovi, ako
to urobil prvostupňový súd. Uviedol, že ak by štát nezanechal takýto „neporiadok“ pri (ne)vyporiadaní s
vlastníkmi pozemkov, tak predmetný spor by nemusel existovať. Vlastne žalobca v skutočnosti urýchľuje
odstránenie protiprávneho stavu, pretože sa veci musia s vlastníkom urovnať a zosúladiť s právom.

Odvolací súd uviedol, že za to sa mu zo strany súdu dostalo, že by priznanie práva v trhových rozmeroch
bolo „spravodlivé“ len u pôvodného vlastníka. Odvolací súd, by pochopil, zohľadnenie zastavania
pozemku v neprospech žalobcu v prípade, ak by žalobca uplatňoval ušlý zisk a nedosiahol ho z dôvodu
zastavaniapozemku,novprípadebezdôvodnéhoobohateniasavychádzazobjektívnehoprotiprávneho
stavu, ktorý zavinil predchodca žalovaného a v spornom období ho ďalej, žalovaný aj udržiaval. Odvolací

súduviedol,ževzásadeodmietanázoržalovanéhomesta,žežalobcakonalvrozporesdobrýmimravmi.
Rozpor s dobrými mravmi, by mohol prichádzať do úvahy, ak by žalobca vlastnícke právo zneužil,
neprimerane obmedzoval iných alebo škodil iným. V odôvodnení z prvostupňového súdu indikoval
odvolací súd rozpor na jednej strane, že prvostupňový súd konštatoval, že postup žalobcu neodporuje
dobrým mravom a priznáva mu právo vlastníka, no na druhej strane ho neprimeraným spôsobom

diskvalifikuje oproti iným vlastníkom len preto, že kúpil pozemok už zastavaný.
9. Odvolací súd z uvedených dôvodov nevidel dôvod na tak zásadný rozdiel pri priznávaní rovnakého
práva medzi predchodcami žalobcu a žalobcom samotným. Pritom rozdiel súvisí len v súvislosti so
zmenou vlastníka. V tejto súvislosti poznamenal, že vec, o ktorú žalobcovi ide a pre ktorú nemôže reálne
využívať, predstavuje pozemok a nie zastavaný pozemok. Žalobca uplatňuje právo k pozemku, a preto

sa má komparatistika týkať porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase z pohľadu, ako by sa
dali na trhu využiť. Inými slovami povedané, mesto (žalovaný) zaberalo v spornom období pozemok
a nie zastavaný pozemok. Odvolací súd teda vyjadril, že podľa jeho názoru žalobcovi prináleží právo
na vydanie bezdôvodného obohatenia v zásade v rovnakom rozsahu ako u jeho predchodcu a na tak
závratné ubratie tohto práva nevidí dôvod. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok čo do

už priznaného bezdôvodného obohatenia, zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vec vrátil na ďalšie
konanie. Uviedol, že povaha uplatneného nároku umožňuje rozhodnúť aj čiastočne a odvolací súd
nemal pochybnosti, že trhové nájomné je vyššie, ako ho určil prvostupňový súd. Uložil prvostupňovému
súdu zohľadniť trhové podmienky nájomných vzťahov v danej lokalite a v období, za ktoré sa žiada
bezdôvodné obohatenie a priznať im relevanciu pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia s tým, že

mal odpočítať právoplatne priznanú sumu.
10. Súd vo veci doplnil dokazovanie znaleckým posudkom.
11. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
a súd ďalej procesne postupoval podľa tohto zákona, nakoľko podľa jeho prechodných ustanovení,
ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho

účinnosti (§470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany(§ 470 ods. 2 CSP).

12. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav veci:
13. Žalobca je zapísaný ako vlastník parcely S.-A. XXX/X orná pôda o výmere 266 m2, k.ú. W., zapísané
na LV č. XXXX. Žalobca túto nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.12.2006 od
predávajúcich P. J., Ľ. S. U. X. S.. Žalobca kúpil túto nehnuteľnosť za dojednanú kúpnu cenu 132.200,-
Sk (po 44.000,- Sk za podiel každého spoluvlastníka). Žalobca prehlásil, že pozná stav predávanej

nehnuteľnosti,nemáknemužiadnevýhradyauvedenúnehnuteľnosťkupujevstave,vakomsavprírode
nachádza.
14. Na parcelu S.-A. XXX/X si uplatnili reštitučný nárok podľa zákona o pôde č. XXX/XX G.. X. S., bytom
V., D. XX. Z listu zo dňa 28.12.1993 vyplýva, že bola uzatvorená dohoda o odovzdaní nehnuteľnostiZáhradníckym a sadovníckym podnikom v Prešove a že súčasťou tejto dohody bolo aj odovzdanie
parcely XXX/X. Predmetná parcela bola vyvlastnená otcovi Jozefa Karpenciho, pričom z výpovede X.
S. vyplynulo, že parcela XXX/X nebola nikdy vyvlastnená, že táto nehnuteľnosť bola len v užívaní

Záhradníckeho a sadovníckeho podniku Prešov. Jedná sa o úzku roľu, ku ktorej nebol prístup, resp.
prístup bol len po cudzích pozemkoch. X. S. nikdy nedal súhlas na to, aby na jeho pozemku bola
postavená cesta.
15. Zo správy Mesta Prešov zo dňa 18.1.2007 vyplýva, že na parcele žalobcu S.-A. XXX/X - orná pôda
o výmere 266 m2, k.ú. W., sa nachádza komunikácia. Táto bola odovzdaná do užívania v roku 1992

vtedajšiemu správcovi miestnych komunikácií Správe a údržbe miestnych komunikácií Prešov.
16. Podľa odborného vyjadrenia č. XXX/XXXX H.. Q. B., znalca v odbore stavebníctvo, nájomné za
uvedenú parcelu za rok 2006 za 1 m2 predstavuje 223,50 Sk za m2.
17. Zo znaleckého posudku H.. P. S. vyplýva, že nájom za 1 m2 uvedenej parcely za obdobie od
26.12.2009 do 31.12.2007 je 1,084 Eur za 1 m2. Zo znaleckého posudku H.. X. E., V.., Č.. XX/XXXX,
ktorý predložil súdu žalobca, vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu za tento pozemok za rok 2006 je

6,641 Eur za 1 m2 za rok a za rok 2007 je 7,65 Eur za 1 m2 za rok.
18. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vyplýva, že
nájomné za 1 m2 pozemku 418/2 orná pôda o výmere 266 m2 je za rok 2006 1,143 Eur za 1 m2 a za
rok 2007 1,198 Eur za 1 m2.
19. Žalobca predložil súdu viacero zmlúv z ktorých vyplýva, že za prenájom pozemkov v danej lokalite

W. sa platí nájomné vo výške 11,62 až 16,67 Eur za 1 m2 za rok. Predkladané zmluvy boli z obdobia
rokov 2002 až 2010.
20. Listom zo dňa 10.4.2008 žalobca požiadal žalovaného o zaplatenie úhrady za bezdôvodné
obohatenie spočívajúcej v užívaní parcely 418/2 bez právneho dôvodu. Žalobca žiadal odplatu za
obdobie od 28.12.2006 do 31.12.2007 spolu vo výške 59.939,- Sk a to v lehote siedmich dní od

doručenia výzvy. Mesto Prešov túto výzvu prevzalo 14.4.2008. Na tento list žalovaný reagoval listom
zo dňa 16.7.2008, v ktorom uviedol, že predchádzajúci vlastníci pozemku nikdy nenamietali existencii
predmetnej komunikácie, teda s jej existenciou konkludentne súhlasili. Žalobca daný pozemok odkúpil
už s vedomím že sa na ňom nachádza vybudovaná komunikácia. Táto komunikácia nie je využívaná
na podnikateľské účely a Mesto Prešov s jej užívaním nemá žiaden prospech, preto má za to, že

požadovaná náhrada za užívanie nehnuteľností vo výške trhového nájomného je v rozpore s dobrými
mravmi.
21. Podľa doplnku znaleckého posudku č. 1 k znaleckému posudku č. XX/XXXX Slovenskej technickej
univerzity v Bratislave, stavebná fakulta, Ústav súdneho znalectva (č.l. sp. 807 a nasledujúce), ktorý
mal za úlohu vyčísliť výšku nájomného za 1 m2 pozemkov parcely evidovanej pod číslom XXX/X orná

pôda o výmere 266 m2 pred zmenou vykonanou ROEP na základe rozhodnutia D. Y. XX/XXXX - V. zo
dňa 30.12.2013, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcej sa v katastrálnom území W. za
obdobie od 28.12.2006 do 31.12.2007 vrátane a za obdobie od 12.12.2008 do 1.7.2009, bolo vyčíslené
nájomné za rok 2006 vo výške 11 eur/m2, za rok 2007 11,07 eur/m2, za rok 2008 12,05 eur/m2, za rok
2009 13,90 eur/m2. Spolu vo výške 4.995,48 eur.

22.Ústavsúdnehoznalectvakonštatoval,ževzhľadomktomu,ženadanýtypnehnuteľnosti(pozemkov)
mal znalec k dispozícii dostatočné množstvo preskúmateľných podkladov pre porovnávanie, bola
porovnávacia metóda zvolená ako najvhodnejšia pre stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu pozemkov,
nakoľko je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia, ktorou by táto mala
dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci

konajú s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená
neprimeranou pohnútkou. Znalecká organizácia vychádzala z toho, že ide o pozemok zastavaný
miestnou komunikáciou a znalec prevzal zo spisu technickú dokumentáciu - geometrický plán, ktorý bol
pri ohliadke porovnaní so skutkovým stavom, znalec vychádzal z toho, že pozemok je v zastavanom
území mesta Prešov parcela sa nachádza medzi diaľnicou „Prešov - Košice“ autosalónom Škoda.

Okolie nezastavané sídlami firiem a dostupnej vzdialenosti sú úrady mestského a nadmestského
významu. Hromadná doprava je v tejto mestskej časti reprezentovaná autobusmi, pričom do centra má
trvať doprava 10 minút a v závislosti od dopravnej situácie. Znalecká organizácia zobrala do úvahy
hlavné faktory, a to ekonomické, polohové a fyzické a pri stanovení jednotkovej všeobecnej hodnoty
nájmu pozemkov znalec vychádzal zo zmlúv o nájme poskytnutých zadávateľom a aj žalobcom v

znaleckom posudku, z daných zmlúv konštatoval, že boli vypočítané priemernej jednotkové hodnoty
nájmu pozemkov v posudzovanom období, získané podklady boli v dostatočnom počte a konštatoval,
že sú preukázateľné, identifikovateľné a hodnoverné. Znalcom boli vylúčené podklady, ako potvrdeniarealitných kancelárií a nájomné zmluvy, ktoré boli uzatvorené značne v inom období, ako bolo
požadované stanoviť uznesením súdu.
23. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov - Ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému
vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce
vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o

vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu.
25. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 66/2009 Z.z. -Vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

26. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
27. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2008
výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k 1. dňu omeškania v s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa § 149 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) - Prostriedkami

procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.
30.Podľa§150ods.1,2CSP-Stranymajúpovinnosťpravdivoaúplneuvádzaťpodstatnéarozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd

strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
31. Podľa § 151 ods. 1,2 CSP - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
32. Podľa § 152 CSP - Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo

oslabenie práva protistrany.
33. Súd vo veci po zrušení prvého rozsudku doplnil dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi,
ako aj oboznámil sa so všetkými prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany, ktoré strany v
konaní predniesli.

34. V danom prípade bolo preukázané, že na parcele č. XXX/X o výmere 266 m2 bola postavená
miestna komunikácia bez súhlasu vlastníka pozemku. Táto bola odovzdaná do užívania v roku 1992
vtedajšiemu správcovi miestnych komunikácií - Správe a údržbe miestnych komunikácií Prešov. Z
výsluchu svedka X. S. (predchádzajúceho vlastníka) vyplynulo, že tá časť parcely č. XXX/X, ktorá je
teraz zastavaná komunikáciou, nikdy nebola vyvlastnená. Časť nehnuteľností bola vydaná na základe

reštitučného nároku vzneseného, podľa zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. V konaní neboli predložené
dôkazy svedčiace o tom, že nehnuteľnosť bola vyvlastnená. Súd vychádzal z viazanosti návrhu a v tomto
konaní sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v tom, že žalovaný užíva
pozemok žalobcu bez toho, aby na to mal nárok. Skutočnosť, že žalovaný užíva pozemok žalobcu bez
právneho titulu, bola v konaní preukázaná.

35. Po rozhodnutí vo veci rozsudkom č.k. 13C 217/08-445 zo dňa 6.2.2012, ktorý bol odvolacím súdom
potvrdený vo vyhovujúcom výroku č.k. 6Co 75/2012-514 zo dňa 11.12.2012, zostáva nezmenené, že
je vlastníkovi nehnuteľnosti zastavanej stavbou v zásade potrebné ako bezdôvodné obohatenie priznať
všeobecnú hodnotu nájmu takéhoto pozemku.36. Po vyjadrenom právnom závere odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že nevidí dôvod na zásadný rozdiel
pre priznanie rovnakého práva medzi predchodcami žalobcu a žalobcom samotným a preto sa má
komparatistika týkať porovnateľných pozemkov v danom mieste a čase z pohľadu, ako by sa dali na

trhu využiť, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie doplnkom znaleckého posudku, v zmysle ktorého
znalecká organizácia pri stanovení jednotkovej všeobecnej hodnoty nájmu pozemku vychádzala zo
zmlúv o nájme poskytnutých žalobcom (obe sporové strany boli vyzvané, aby súdu predložili pre potreby
znaleckého posudku vhodné podklady, čo využil len žalobca). Znalecká organizácia konštatovala, že
získané podklady boli v dostatočnom počte, preukázateľné, identifikovateľné a hodnoverné, pričom

boli vylúčené podklady tvorené potvrdeniami realitných kancelárií a nájomnými zmluvami, ktoré neboli
uzatvorené v skúmanom období. Stanovila všeobecnú hodnotu nájmu nehnuteľnosti za rok 2006 vo
výške 11 eur/m2, za rok 2007 vo výške 11,07 eur/m2 , za rok 2008 vo výške 12,05 eur/m2, za rok 2009
vo výške 13,90 eur/m2.
37. Žalobca žiadal za rok 2006 bezdôvodné obohatenie v rozsahu štyroch dní od 28.12.2006 do
31.12.2006 a od 1.1.2007 do 31.12.2007 - 7,42 eur za m2. Keďže ide o sporové konanie, ktoré je

ovládané princípom dispozičným, podľa § 216 ods. 1 CSP je súd viazaný žalobným návrhom žalobcu.
Zároveň nejde o konanie, v ktorom by súd bol oprávnený prisúdiť viac, ako žalobca žiada (§ 216 ods.
2 CSP). Preto aj keď z vykonaných dôkazov vyplynula vyššia všeobecná hodnota nájmu za sporné
pozemky pre roky a 2006, 2007, 2009, nemôže súd pri svojom rozhodovaní tento návrh prekročiť. Súd
priznal bezdôvodné obohatenie vo výške uplatnenej, teda 1.989,61 eur po odpočítaní priznanej sumy

z rozsudkom č.k. 13C 217/08-445, 322 eur spolu s príslušenstvom, čo predstavuje sumu 1-667,61 eur
za obdobie od 28.12.2006 do 31.12.2007.
38. List bol žalovanému doručený 14.4.2008, lehota teda uplynula 21.4.2008 a od 22.4.2008 je žalovaný
v omeškaní a je povinný platiť aj úrok z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi sumu
1.667,61 eur s úrokom z omeškania.

39. Po rozšírení žalobného návrhu doručeného súdu dňa 12.12.2012, žalobca žiadal bezdôvodné
obohatenie za obdobie od 12.12.2008 do 12.12.2012, odôvodňujúc jeho výšku znaleckým posudkom
H.. Q. B. Č.. XXX/XXXX, vo výške 12,78 eur/m2.
40. Ohľadne tohto nároku žalovaný vzniesol námietku premlčania (viď zápisnica z pojednávania
26.3.2015 - č.l. sp. 628). Pokiaľ ide o nárok uplatnený od 1.7.2009, mal za to, že tu došlo k zriadeniu

zákonného vecného bremena, podľa ustanovení zákona č. 66/2009 Z.z. a nárok uplatnený titulom
bezdôvodného obohatenia, teda považoval za nedôvodný.
41. Žalobca trval na tom, že na danú právnu vec sa vzťahuje 4-ročná premlčacia doba s poukazom na
skutočnosť, že sa jedná o záväzkový vzťah, ktorý podlieha Obchodnému zákonníku, uvedené pozemky
mážalobcavloženévpodnikaní.Poukazovalnato,žežalobcaakopodnikateľkonávovlastnommeneza

účelomdosiahnutiaziskuažalovanýužívapredmetnénehnuteľnostinazabezpečenieverejnýchpotrieb.
42. Vo veciach je nutné poukázať, že zo strany samotného žalobcu (č.l. sp. 224, viď zápisnica zo
dňa 26.4.2010) bolo súdu predložené rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 24.8.1982 a následne
o vydaní stavebného povolenia zo dňa 14.3.1983 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 12.2.1992 a bolo
konštatované, že tieto rozhodnutia sa určite týkajú nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania

teda, že pôvodná parcela č. 418/2 je súčasťou komunikácie, ktorá bola vybudovaná ako investícia
súvisiaca so stavbou III/06810 Prešov - Vysielač, privádzač nad D1 „Prešov - Ličartovce“.
43. Ide teda o stavbu povolenú podľa vtedy platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva
štátu na obec a od 1.7.2009 teda vzniklo zákonné vecné bremeno vlastníka takýchto stavieb pozemku
zákonom č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkoprávnom usporiadaní pozemkov pod

stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (§ 4 ods. 1 ).
44. V období predchádzajúcom pred účinnosťou tohto zákona došlo k bezdôvodnému obohateniu
žalovanéhonaúkoržalobcu.Pokiaľidetotobezdôvodnéobohatenie,totojekonštruovanévObčianskom
zákonníku ako záväzkovo právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým na úkor koho

došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca zmeneným návrhom žiadal bezdôvodné obohatenie od
12.12.2008 do 12.12.2012, žalobný návrh bol na súd podaný osobne dňa 12.12.2012.
45. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

46. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, najneskôr sa právo na vydanie plnenia bezdôvodného
obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, kedy
nemu došlo.47. Žaloba bola doručená súdu dňa 12.12.2012, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia teda do
12.12.2010 je premlčaný, s tým, že od 1.7.2009 vzniklo tzv. zákonné vecné bremeno.
48. Pri posudzovaní dôvodnosti uplatnenej námietky premlčania súd postupoval podľa občiansko-

právnej úpravy premlčania a nie úpravy v Obchodnom zákonníku podľa tvrdenia žalobcu, nakoľko
predmetom sporu nie sú nároky vyplývajúce zo záväzkových vzťahov štátu, územnosprávnej jednotky
alebo inej verejno-právnej inštitúcie pri zabezpečovaní verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, ale
ide o nároky vyplývajúce z vlastníctva stavby umiestnenej na cudzom pozemku.
49. Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia

doba, a to subjektívna a objektívna, pričom ich začiatok je stanovený odlišne na sebe nezávisle, ale
subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno
prekročiť.
50. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné
obohatenie získal. Pre začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty je rozhodujúci okamih,

keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
51. Použitie ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní námietky premlčania bezdôvodného
obohatenia aplikoval aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí č.k. 6Co 93/2016 zo dňa 14.7.2016 v
obdobnej právnej veci (tiež bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov).
52. Čo sa týka obdobia od 1.7.2009, súd dospel k záveru, že právo na zaplatenie finančnej náhrady za

zriadenie vecného bremena je majetkovým právom, vlastník pozemku má možnosť domáhať sa náhrady
za zriadenie vecného bremena, ktorý nárok však podlieha premlčaniu v zmysle § 100 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka tak, že platí všeobecná premlčacia doba v trvaní troch rokov, ktorá plynie odo
dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
53. Nárok žalobcu na náhradu za užívanie predmetných pozemkov uplatnený za obdobie od 1.7.2009

do 12.12.2012, ktoré nazval ako „nájomné“ (viď návrh č.l. sp. 521), treba podľa názoru súdu posúdiť
podľa zák. č. 66/2009 Z.z. ,
ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.7.2009. Nie je sporné, že žalovaný je vlastníkom stavby cesty III. triedy
na základe zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciach s účinnosťou od 1.1.2004.
54.Vzhľadomnatožalovanémudňom1.7.2009vzniklokpredmetnýmpozemkomvjehoprospechprávo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie predmetných pozemkov (§ 4
ods. 1 zák. č. 66/2009
Z.z. ).
55. Ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 66/2009 Z.z. je jedným z tých, ktoré v zmysle § 151o Občianskeho
zákonníka konkretizuje možnosti zriadenia vecného bremena zo zákona.

56. Vecné bremená zriaďované zákonom nemajú celkom totožný charakter s režimom zmluvných
vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou právnou úpravou upravujúcou činností, k realizácii
ktorých vznikli. Ak špeciálna úprava o zriadení vecného bremena zo zákona neobsahuje riešenie
týkajúce sa náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva, táto situácia je riešiteľná aj využitím článku 11
ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, z ktorého vyplýva, že obmedziť vlastnícke právo je možné len

za náhradu.
57. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazová a nemá charakter
opakujúceho sa plnenia, čo vyplýva aj zo spôsobu jej výpočtu upraveného vo vyhl. č. 492/2004 Z.z.
, v zmysle ktorého sa výpočet
všeobecnej hodnoty vecného bremena vykoná tak, že práva spojené s nehnuteľnosťou sa odhadnú

zistením výhody, ktorú tieto práva prinášajú oprávnenému v období jedného roka a hodnota tejto výhody
sa násobí pri právach časovo neobmedzených 20-timi a pri právach časovo obmedzených počtom
rokov, počas ktorých má právo trvať, najviac však 20-timi.
58. Vznik tohto vecného bremena zo zákona je treba považovať za usporiadanie vlastníckych vzťahov
k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce podľa osobitných

predpisov. Ak nemá vlastník stavby, ku dňu účinnosti tohto zákona, pozemku pod stavbou zmluvne
dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby
dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu,
ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou vrátane práva uskutočniť stavbu alebo
zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva

štátu na obec. Toto vecné bremeno vzniklo odo dňa účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z. , teda dňom 1.7.2009, čo vyplýva z čl.
V predmetného zákona.59. Tento nárok je iba jeden a má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto
nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena, teda k účinnosti zákona 66/2009 Z.z. , t.j. ku dňu 1.7.2009. Na základe

vyššie uvedeného je teda nesporné, že žalobca na základe vyššie uvedeného by mal nárok na finančnú
náhradu za vznik vecného bremena, nakoľko však žaloba bola podaná dňa 12.12.2012, súd nemohol
túto finančnú náhradu priznať, a to z dôvodu vznesenej námietky premlčania.
60. Súd nepopiera, že právo na zriadenie vecného bremena sa nepremlčuje, s tým možno len súhlasiť.
Avšak v konaní nešlo o zriadenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré bolo zriadené

zo zákona, ale išlo o vyplatenie finančnej náhrady za toto zriadenie, čo nepochybne je odlišnou
skutočnosťou s poukazom na vyššie uvedené dôvody.
61. Je potrebné však uviesť, že žalobca, ako vlastník veci, ku ktorej má obmedzené vlastnícke právo,
teda oslabené (ale takú vec sa sám rozhodol si kúpiť, pretože je nepochybné, že komunikácia v čase,
kedy si vec kupoval už tam postavená bola), má stále možnosť, požiadať žalované mesto o usporiadanie
vlastníckych vzťahov, napr. zámennou zmluvou, a tak toto obmedzenie si kompenzovať (viď § 2 zák. č.

66/2009 Z.z.), keďže možnosť uplatniť si majetkové právo formou finančnej náhrady zmeškal. Tým má
súd za to, že je vyriešená aj určitá rovnováha v právach a povinnostiach medzi žalobcom a žalovaným a
najmä motivácia, aby sa problém stavby na cudzom pozemku riešil v zmysle ust. § 2 a § 3 zák. č. 66/2009
Z.z., čím by sa predišlo aj špekulatívnemu skupovaniu takýchto nehnuteľností (t.j. s iným vlastníkom
stavby a iným vlastníkom pozemku).

62. Z týchto dôvodov súd žalobu v časti nároku uplatneného od 12.12.2008 zamietol.
63. Čo sa týka argumentácie žalovaného poukazovaním na rozhodnutie Krajského súdu v obdobnej
právnej veci č.k. 6Co 93/2016 zo dňa 14.6.2016, tu súd poukazuje na to, že bol viazaný vyjadreným
právnym názorom odvolacieho súdu v tejto konkrétnej právnej veci a nie je vecou súdu prvej inštancie
hodnotiť nejednotnosť v procese rozhodovania všeobecne súdov vyššieho stupňa, aj keď samozrejme

zjednotenie právnych názorov, by rozhodne prispelo k právnej istote občanov Slovenskej republiky aj z
pohľadu na tak často odkazovanú „spravodlivosť“. Výnimky z ustálenej rozhodovacej súdnej praxe by
mali skutočne byť výnimočné.
64. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky
preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s

uplatňovaním alebo bránením práva.
65. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu
trovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradu
trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
66. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
67. V danej právnej veci sa žalobca domáhal zaplatenia celkom sumy 15.587,53 eur (v pôvodnom
žalobnom navrhujú sumy 1.989,61 eur a v návrhu doručenom súdu dňa 12.12.2012 sumy 13.597,92

eur). úspešný bol v časti zaplatenia sumy 1.989,61 eur, čo predstavuje 15 % úspechu a 85 % neúspechu,
pomeru úspechu a neúspechu je teda 70 %, preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 70 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.