Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, February 11, 2021

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11Pc/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120208692
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2021:2120208692.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci manželov: V. D., rod. D.

(navrhovateľ), nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., a V. D., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. B.
XXX, o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo manželov V. D., rodeného D., narodeného dňa XX.XX.XXXX, a V. D., rodenej Y., narodenej
dňa XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F. Y., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
F. Y., zväzok J., ročník XXXX, strana XX, poradové číslo 2, sa r o z v á d z a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2020, domáhal vydania rozhodnutia,

ktorým by súd jeho manželstvo, uzavreté s manželkou dňa XX.XX.XXXX v F. Y., rozviedol.

2. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že manželstvo bolo uzavreté dňa XX.XX.XXXX v F. Y. v jeho
rodinnom dome z dôvodu, že už vtedy bol vážny onkologický pacient po ťažkých operáciách. U
navrhovateľa ide o druhé manželstvo, u manželky ide o tretie manželstvo. Manželka nikdy nechcela mať
trvalé bydlisko u navrhovateľa v F. Y.. Vždy tvrdila, že by to boli len zbytočné náklady s vybavovaním
nových dokladov. Najprv žili asi päť rokov ako druh a družka. Nakoľko navrhovateľ vážne ochorel,

manželka navrhla zobrať sa aj z toho titulu, že by mala prípadne po ňom vdovský dôchodok. Navrhovateľ
nebol nadšený, nakoľko bol predtým už raz ženatý, no súhlasil v nádeji, že bude v starobe a chorobe o
neho postarané. Časom však manželka začala častejšie a na dlhšie chodiť za svojimi deťmi a vnukmi a
navrhovateľ ostával viac osamote. Často si manželka vyčítala, ako jej deti vytýkajú, že od nich odišla v
dobe, kedy by oni potrebovali pomoc, teda že urobila chybu. Samozrejme aj navrhovateľovi sa postupne
jednak vekom a najmä chorobou stav len zhoršuje. Asi pred pol rokom mal záchvat (príznaky porážky).
Volal manželke, samozrejme bola odcestovaná za deťmi a poradila mu, aby tak za hodinu zavolal,

že potom uvidia. Vtedy si až navrhovateľ uvedomil, ako je osamote zraniteľný. Na dotaz, prečo sa
viac nedrží pri navrhovateľovi, manželka vždy odpovedala, že tam má citové väzby a oni potrebujú
pomoc.Odišlavpoloviciapríla2020zrovnapredvíkendombezrozlúčenia.Otýždeň,keďnavrhovateľovi
dochádzali potraviny, manželke volal, či má ísť do obchodu, alebo či ona nakúpi cestou k nemu, ako to
vždy robievala. Odpovedala stroho, že sa má zariadiť, ako chce, s tým, že ona už nepríde. Samozrejme
bol to šok, tak bol navrhovateľ nútený už vtedy napísať návrh na rozvod. Uprosila ho manželka, aby
stiahol tento návrh, tak ho po zvážení situácie vzal späť s prihliadnutím jednak na jeho vek ako aj jeho

ťažkú chorobu. No už po mesiaci dvoch znova útoky, arogancia, napr. kedy bude prepisovať znova
závet, smrdí jej, má ísť z obývačky preč, má jej prispievať na cesty domov za deťmi, dokonca ho „špinou“
nazvala (čo sa dovtedy nikdy nestalo) a pri telefonovaní so synom ho iba „bláznom“ nazývala a pod..
Nakoniec dňa 29.10.2020 odišla natrvalo s vysvetlením, že ona chce zomrieť doma. S poukazom navyššie uvedené skutočnosti sa medzi nimi vytratil vzájomný citový vzťah a stratili medzi sebou dôveru
a ich manželstvo je hlboko a trvale rozvrátené a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
K návrhu navrhovateľ priložil sobášny list.

3. Manželka sa k návrhu vyjadrila v tom zmysle, že s manželom sa zoznámili v roku 2001, tri roky sa
navštevovali,vtomobdobísastaralaochorúmamu,ktorázomrelavroku2005.Detiboliuždospelé,mali
svoje rodiny, tak sa manželka začala viac zdržiavať v F. Y. u manžela, za deťmi chodievala 2-3 krát do
mesiaca, chodila varovať vnúčatá, keď boli choré, neskôr keď boli prázdniny. Takto žila asi 5 rokov, počas

ktorých si začala uvedomovať, že ten vzťah, ktorý mal byť medzi nimi, bol zo strany manžela viac menej
iba predstieraný, potreboval ju využívať na prácu. Pracovala vo vinohradoch, pomáhala s výrobou vína,
s predajom vína, obsluhe zákazníkov, nalievaním do pohárov alebo fliaš, obrábala záhradu, pestovala
zeleninu, v skleníku papriku, kosila záhrady kosačkou a vyžínačkou pozemok okolo chaty. 13 rokov
chodievali do hôr chystať drevo na celú zimu, ktorým kúrili v krbe. Keď videla, čo pre neho znamená,
tak chcela tento vzťah ukončiť. V tom čase mu zistili zhubný nádor na ľadvine, podstúpil operáciu a

následne onkologickú liečbu, tak sa dohodli, že sa o neho bude starať počas choroby, má opatrovateľský
kurz, povedal, že napíše závet, že v prípade smrti jej zanecháva starší rodinný dom a záhrady, ktoré
patria k tomuto domu, že je povinná sa o neho postarať, dochovať ho a pochovať. Tak sa od roku
2010 o neho starala, ako najlepšie mohla a 9 rokov napĺňala požiadavky závete. V roku 2012 uzavreli
manželstvo,akonapísalmanžel,žeonamáminimálnydôchodok,aževprípadesmrtibymohladostávať

po ňom vdovský dôchodok, v prípade že by skôr zomrela ona, tak by on dostával po nej vdovecký
dôchodok.Manželkaďalejuviedla,žemáminimálnydôchodokpredlhoročnúinvalidituprestredneťažkú
depresiu, teraz má recidívu depresie pre tieto obrovské stresy, ktoré jej tento rok manžel pripravil. Po
deviatich rokoch starostlivosti v chorobe manžel ukázal svoju pravú tvár a nastali problémy, manžel
chcel predať a aj potom predal časť záhrady, ktorú jej napísal do závete. Hádky sa medzi nimi pre

toto vyostrili až tak, že odišla, tak hneď prepísal závet s domom na vnučku, že tá sa bude o neho
starať. Po tomto všetkom sa ešte k nemu vrátila a starala sa o neho. V januári 2020 zomrela synovi 32-
ročná manželka, zostali po nej dve deti 6 a 9 ročné, tak musela viac chodiť pomôcť varovať. Manžel
mohol kedykoľvek ísť s ňou, ona je vlastníkom polovice domu, má krásny zariadený byt, volávala ho,
to nie, je to dočasný stav, nie je ochotný prispôsobiť sa žiadnej situácii. Ďalší problém, ktorý nastal, je

intímna stránka, sú starí a chorí ľudia, tak vekom u nej nastali problémy, opakovane ju pre toto ponižuje.
Manželka ďalej opísala svoje zdravotné problémy a zdravotné obmedzenia (benígny venózny angínom
na mozgu; menší nádor meningeom F dex; zákaz dvíhať ťažké bremená, fyzickej námahy a práce v
predklone; atrofia sliznice žalúdka; duodenogastrický biliárny reflux; stredne ťažká depresia), pričom
uviedla, že manžel ju nazýva hypochondrom. To všetko, čo sa udialo, je po toľkých rokoch z jeho strany

bezcharakternosť najväčšieho kalibru. Nebol odkázaný urobiť takúto podlosť, je vlastníkom vyše 40
hektárov pôdy, stavebných pozemkov, má chatu v Bukovej, vyššiu hotovosť v banke, ten závet bol asi
1 desatina hodnoty jeho majetku. Nevie, čo je za tým, asi pred dvoma týždňami jej povedal, že nech
sa rozvedú a potom že sa môže o neho starať ako opatrovateľka a bude jej za to platiť. Po 16 rokoch
ju začal nazývať zlatokopkou. To, že ju takto zneužil, zavádzal ju klamstvom v záveti 10 rokov, keby

si niekde inde privyrobila, mohla si na starosť priplácať v domove dôchodcov, kde sa s minimálnym
dôchodkom nikde nedostane, takúto starobu jej zabezpečil manžel po 19 rokoch spoločného vzťahu.
Nevie, kto z nich je v práve, chcela to riešiť so psychológom na manželskú poradňu, vysmial sa jej. Má
veľmi zlú povahu, je veľmi arogantný, je netolerantný, prevláda u neho narcizmus, liečil pre psychické
problémy. Manželka je veriaci človek, manžel sa hrdí tým, že on je neverec, čo posmechu a osočovania

od neho dostala za tie roky pre vieru a chodenie do kostola. Manžel má pozitívnu stránku, je veľmi šetrný,
jeho šetrnosť prechádza však až za hranice lakomosti a v spolunažívaní sú to dosť veľké problémy.
Spolunažívali 16 a pol roka, 13 a pol roka prispievala polovicu na stravu, nakúpila, navarila, manžel čo
sa týkalo domácnosti, ani prstom nepohol, popritom celé dni, aj soboty, nedele obsluhovala zákazníkov,
ktorí chodili kupovať víno. Ponecháva rozhodnutie na súd, ale myslí si, že starí, chorí ľudia sklonení

nad hrobom pre ješitnosť, neochotu prispôsobiť sa požiadavkám partnera, ak je možné riešenie, čo
v tomto prípade jednoznačne je, miesto komunikácie a riešenia problémov, by mali hľadať pomoc v
riešení hlavne u odborníkov psychológov, a nie po dvoch týždňoch oddeleného spolužitia dávať žiadosť
o rozvod manželstva. Vzťah k manželovi jej nie je ľahostajný a nikdy nebol, vždy bola iniciatíva z jej
strany ustupovať, keď sa dalo, má k nemu citovú väzbu, veľmi ju to trápi. V ďalšom podaní manželka ešte

uviedla, že sa posledné tri roky dobrovoľne-nasilu dohodli, že ona sa bude starať o domácnosť, robiť
nákupy, variť, upratovať, čo aj vždy robila a manžel bude nákupy na stravu platiť. Viackrát jej za tento čas
vyčítal, že je obyčajná príživníčka. Čo sa týka trvalého pobytu, ktorý je manžel vyčíta, že sa má prehlásiť
k nemu, manželka uvádza, že na adrese trvalého pobytu je vlastníčkou polovice rodinného domu, prečoby sa mala prihlasovať na trvalý pobyt tam, kde nemá nič. Od samého začiatku vždy vravela, že chce
zomrieť doma a byť pochovaná doma s rodičmi v blízkosti detí a vnúčat. Odišla pre uvedené problémy,
neochotu ich riešiť a prispôsobiť sa vzniknutej situácii. V stave recidívy depresie je táto situácia pre

ňu úplne nezvládnuteľná, žiť v ponižovaní, osočovaní, titulovaní príživníčka, zlatokopka a v neustálom
vyháňaní. Nevládze v takomto stave žiť, viackrát ho prosila, že v stave depresie potrebuje kľud a pomoc.
Ako dôkazy manželka predložila Závet, lekárske nálezy, rozsudok OS Trenčín č.k. 6C 631/92-28.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi, ako aj výsledkami

elektronickej lustrácie účastníkov v Registri obyvateľov, pripojeným spisom sp.zn. 39Pc/10/2020 (z neho
návrh, späťvzatie a uznesenie č.l. 8), výsluchom účastníkov, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

5. Manželia sú slovenskí štátni občania, ktorí dňa XX.XX.XXXX v F. Y. uzavreli manželstvo, z ktorého
sa nenarodili žiadne deti. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od konca októbra 2020, spoločný
intímny život nevedú asi jeden rok, pričom spoločne nikdy nehospodárili. Manželka nemala nikdy trvalý

ani prechodný pobyt hlásený v mieste spoločnej domácnosti. Manželka počas manželstva chodievala
pomáhať rodinám svojich detí s vnúčatami do miesta svojho trvalého bydliska asi dva až trikrát do
mesiaca, pričom po tom, čo v januári 2020 zomrela synovi manželka, chodievala pomáhať častejšie.
Obaja manželia majú zdravotné problémy, pričom manželka manželovi z dôvodu odchodu z domácnosti
tri mesiace nepomáha, pričom podľa vyjadrenia manželky (ktoré manžel nespochybnil) jej manžel

nepomáhal nikdy a jej choroby zľahčoval.

6. Podľa Čl. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), manželstvo je zväzkom muža a
ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka
sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova

detí.

7. Podľa Čl. 4 veta prvá ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich
schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.

8. Podľa § 1 ods. 1 a 2 ZR, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného
a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
(1) Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu
výchovu detí. (2)

9. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 až 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. (1) Súd zisťuje príčiny, ktoré

viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd
pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. (2) Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. (3)

11. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,

byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

12. Podľa § 19 ods. 1 ZR, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb

rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

13. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k
rozvodu manželstva navrhovateľa a manželky, ktorá návrh nepodala. V konaní mal súd za preukázané,
že existuje vážny a trvalý rozvrat vzťahov medzi manželmi a manželstvo si neplní svoj účel, a to

predovšetkým z dôvodu, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a vzhľadom na ich
neschopnosť dohody ani nie je predpoklad, že by sa na tom v budúcnosti niečo zmenilo. Zároveň
manželia spoločne nehospodária, nevedú spoločný intímny život a vytratil sa aj citový vzťah medzi nimi.14. Hoci vzhľadom na vek manželov pri uzavretí manželstva je zrejmé, že hlavným účelom ich
manželstva nebola výchova spoločných detí, účelom každého, a teda aj tohto, manželstva je vytvoriť
harmonické a trvalé životné spoločenstvo a navzájom si pomáhať. Uvedené predpokladá, že manželia

počas celého trvania manželstva žijú spolu v spoločnej domácnosti a pomáhajú si, ktoré povinnosti im
vyplývajú z ustanovenia § 18 ZR.

15. V tu prejednávanej veci sa manželka dlhodobo zdržiava v mieste svojho trvalého bydliska, a nie v
mieste spoločnej domácnosti, čím sa nenapĺňa účel manželstva ako trvalého životného spoločenstva.

Súd sa v priebehu pojednávania snažil o odstránenie príčin rozvratu manželstva a o zmierenie manželov,
avšak neúspešne. Manželka sa nechce trvale zdržiavať v spoločnej domácnosti, resp. v domácnosti
manžela, pretože uprednostňuje pomoc svojim plnoletým deťom s vnúčatami v mieste svojho trvalého
bydliska. Manžel nesúhlasí so súčasným stavom, ani s riešením, že by počas pracovného týždňa býval v
domácnosti manželky a na víkendy by spolu chodievali do jeho domácnosti. Za takejto situácie nemožno
konštatovať iné ako to, že obnovenie spolužitia manželov je vylúčené. Nezhoda manželov ohľadom

miesta spoločného bydliska sa pritom týka podstatnej veci manželského spolužitia, pričom viedla k
vážnemu narušeniu citového vzťahu navrhovateľa voči manželke.

16. Nesúhlas jedného z manželov (v tomto prípade manželky) nemôže sám o sebe zabrániť rozvodu
manželstva, ak sú pre rozvod manželstva splnené podmienky. Navrhovateľ uviedol vážny dôvod pre

rozvod manželstva, ktorým je skutočnosť, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti, v ktorej dlhodobo
žili, keď manželka pred manželským vzťahom a pomocou manželovi uprednostňuje pomoc jej plnoletým
deťom a vnúčatám. Manželia teda dlhodobo spolu nežijú a nehospodária, nevedú spoločný intímny
život a navzájom si nepomáhajú v starobe a chorobe, keď manželka uviedla, že manžel jej v chorobe
nepomáhal ani počas spolužitia. Zároveň medzi manželmi chýba vzájomný citový vzťah. Manžel

výslovne uviedol, že citový vzťah k manželke už nemá, čomu zároveň nasvedčuje aj skutočnosť spísania
nového závetu v jej neprospech a jeho neochota bývať striedavo v mieste trvalého bydliska manželky a
v mieste svojho trvalého bydliska. Hoci manželka deklarovala citový vzťah k manželovi, možno o ňom
mať dôvodné pochybnosti, a síce vzhľadom na skutočnosť, že manželka uprednostňuje pred manželom
svoje plnoleté deti, ale aj vzhľadom na spôsob negatívneho vyjadrovania sa manželky o manželovi v

jej písomných vyjadreniach (má veľmi zlú povahu, je veľmi arogantný, netolerantný, prevláda u neho
narcizmus, je lakomý, ...).

17. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za preukázané, že manželstvo navrhovateľa a
manželky si neplní riadne svoje základné funkcie, rozvrat manželstva je vážny a trvalý a obnovenie

manželského spolužitia nie je možné. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom
záujme, ani v záujme účastníkov konania, pričom ďalšiemu trvaniu manželstva by chýbal akýkoľvek
zmysel. Boli preto splnené podmienky pre rozvod manželstva účastníkov, a súd preto manželstvo
účastníkov vo výroku I. rozviedol. Ako dôvod rozvratu súd odlišné predstavy manželov o spolužití, ktoré
viedli k úplnému citovému odcudzeniu zo strany navrhovateľa voči manželke.

18. Nebolo možné pritom prihliadať na to, že manželka mala záujem v manželstve zotrvať, keďže tak
ako na uzavretie manželstva je potrebná zhodná vôľa oboch manželov, tak je potrebná ich zhodná
vôľa aj v prípade zotrvania v manželskom zväzku, keď vôľa navrhovateľa k tomuto jednoznačne chýba.
Súd dodáva, že majetkové výhody plynúce pre každého z manželov v prípade zotrvania v manželstve

(vdovský/vdovecký dôchodok; dedenie a pod.) by mohli byť dôvodom pre zachovanie manželstva (hoci
len z ekonomických dôvodov) iba v tom prípade, že by s tým obaja manželia súhlasili, čo však v tomto
prípade nie je splnené.

19. Podporne súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/63/2017-92 zo dňa

31.05.2017, v ktorom odvolací súd uviedol, že „ak už uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a
slobodného rozhodnutia neskorších manželov a to s vedomím utvorenia takto rodiny vyznačujúcej sa
jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane i jej harmonického fungovania,
uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. I keď naplnenie
takto vymedzeného účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie robiť obtiaže (či už z

dôvodov na strane jedného z manželov, alebo na strane oboch), keď na manželov sú kladené do istej
miery zvýšené nároky, ako napr. povinnosť manželov žiť spolu, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť,
pomáhať si a vytvárať zdravé rodinné prostredie podľa § 18 vety druhej Zákona o rodine (tu najmä
v porovnaní s osobami žijúcimi vo voľných partnerských zväzkoch), ani v prípade rodiny založenejmanželstvom nemožno však nechať bez povšimnutia faktor dobrovoľnosti a slobody rozhodnutia. Týmto
treba rozumieť u už existujúceho manželstva aj právo oboch manželov reagovať najmä na vývin
ich vzájomných vzťahov vyhodnocovaním toho, či dôvody vedúce k dobrovoľnému a slobodnému

rozhodnutiu vytvoriť s niekým trvalé životné spoločenstvo stále existujú a ak tomu tak nie je, aké sú
príčiny takéhoto stavu a či tento treba považovať za trvalý (nezvratný) alebo naopak za taký, ktorý
vykazuje len znaky dočasnosti. Takto i manželia majú povinnosť permanentne svoj vzťah zlepšovať a
podľa možnosti každý z nich tomu druhému poskytovať čo najviac dôvodov na to, aby ho presvedčil o
správnosti ich rozhodnutia vstúpiť do manželstva a správať sa v ňom tak, aby prevážili len pozitíva,

pre ktoré by sa pre jeho životného partnera stali bezpredmetnými úvahy o neuspokojivosti spolužitia
a o jeho možnom ukončení. Práve tým je definovaný rozdiel medzi prípadmi, v ktorých prehodnotením
niekdajšieho dobrovoľného a slobodného rozhodnutia vstúpiť do manželského zväzku spravidla obaja
manželia dospejú k záveru, že takto vytvorené životné spoločenstvo je skutočne tým, o ktoré treba
stáť a naďalej ho udržiavať a (na druhej strane) tými prípadmi, v ktorých výsledkom hodnotenia je
záver (v tomto prípade už i len na strane jedného z manželov), podľa ktorého dôvody pre dobrovoľné

a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli a nie je tu už dôvod predpokladať, žeby
akýmkoľvek spôsobom mohlo dôjsť k náprave už narušených vzťahov.“ (obdobne viď napr. rozsudok
KrajskéhosúduvTrnaveč.k.24CoP/21/2018-313zodňa18.04.2018,rozsudokKrajskéhosúduvTrnave
č.k. 11CoP/2/2019-66 zo dňa 12.03.2019)

20. Podľa § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), o nároku na
náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku II. rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v mimosporových konaniach je
v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek
upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP a zároveň účastníci náhradu trov konania ani nežiadali.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava, avšak odvolanie podané navrhovateľom by nebolo právne účinné, pretože tento sa práva
podať odvolanie výslovne vzdal do zápisnice na súde po vyhlásení rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko,
môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva oznámiť príslušnému
matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.