Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 2, 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5C/7/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227832
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Janečková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7110227832.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Katarínou Janečkovou, v právnej veci žalobcu B. Y., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX T., zastúpeného JUDr. Alenou Zadákovou, advokátkou
Advokátskej kancelárie so sídlom Kováčska 32, 048 01 Košice, IČO: 17 072 760, proti žalovanému
G. J.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. K. XX, XXX XX O., zastúpeného JUDr. Ladislavom Törökom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Šafárikova 8, 048 01 Rožňava, o zaplatenie 9.958,18 Eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Súd z a v ä z u j e žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 % s tým, že o výške
trov bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 9.958,18 Eur s prísl. a
nahradiť trovy tohto konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 27.01.2005
zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 9.958,18 Eur. Ďalej boli dohodnuté úroky
vo výške 298,74 Eur mesačne od dátumu poskytnutia do 31.12.2007 a 265,55 Eur od 01.01.2008 do
30.06.2010.

2. V zmysle prílohy k zmluve o pôžičke žalovaný si túto svoju povinnosť plnil a pravidelne v mesačných
splátkach splácal úroky z pôžičky. Až v rokoch 2009 a 2010 si žalovanú túto povinnosť neplnil, čím mu
vznikla dlžná suma úrokov vo výške 2.790,- Eur.

3. Titulom nezaplatených úrokov z pôžičky vo výške 2.790,- Eur so žalovaným uzavrel Zmluvu o pôžičke
dňa 27.05.2010, predmetom ktorej bolo prenechanie peňažnej sumy vo výške 2.790,- Eur ako dlžný úrok
zpôžičkyposkytnutejdňa27.01.2015podľarozpisu,ktorýjeneoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvy.Dlžné

úroky sú za obdobie od augusta 2009 do 30.06.2010. Tieto nesplatené splátky žalovaný sa zaviazal
zaplatiť do 31.12.2010.

4. Samotná istina vo výške 9.958,18 Eur mala byť uhradená do 30.06.2010. Napriek výzve žalovaný
túto sumu nezaplatil a na výzvu reagoval tak, že on uvedenú pôžičku splácal v pravidelných mesačných
splátkach. Nakoľko ním uhrádzané mesačné splátky predstavovali len úhradu úrokov z pôžičky a nie
samotnej istiny, preto trval na podanej žalobe.

5. Okresný súd Košice I vyzval dňa 30.12.2012 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 9.958,18 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.07.2010 a nahradiť trovy tohto
konania.6. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že návrh považuje za
neodôvodnený, pretože voči žalobcovi nemá žiaden dlh. Zmluvy o pôžičkách, ktoré žalobca súdu

predložil, nikdy nepodpísal v takom znení, pretože predmetom ich dohody bola úplne iná dohoda.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a
znaleckým posudkom a na základe toho zistil tento skutkový stav:

8. Žalobca trval na podanej žalobe a uviedol, že jeho syn mu povedal, že má dobrého známeho, ktorý
by potreboval požičať peniaze. Žalovaný prišiel ku nim na byt, kde bola prítomná jeho manželka a aj
syn a vtedy žalovanému odovzdali sumu 300.000,- Sk. Peniaze mu odovzdal bez potvrdenia, ale potom
keď žalovaný pôžičku riadne nesplácal, išiel za W.. C., ktorý napísal zmluvu a túto odniesol žalovanému
na podpis do jeho kancelárie v O.. Po čase zistil, že táto zmluva nie je v poriadku, preto ju anuloval a
bola spísaná ďalšia zmluva niekedy v roku 2005. So žalovaným sa dohodol, že požičanú sumu bude

splácať s úrokom vo výške 9.000,- Sk, ale potom na naliehanie syna, úroky znížil na 8.000,- Sk mesačne.
Žalovaný zaplatil len 2 alebo 3 krát po 9.000,- Sk a asi 5 krát po 8.000,- Sk. Pokiaľ s návrhom predložil
aj prílohu k zmluve o pôžičke, bolo len fiktívne, pretože sa to nezakladá na pravde. Žalovaný peniaze
posielal prostredníctvom jeho syna. Pokiaľ bola uzavretá ďalšia zmluva o pôžičke, táto sa vlastne týka
len úrokov z požičanej sumy, o čom prebieha konanie na súde v Košiciach.

9. Žalovaný nesúhlasil so žalobou žalobcu, ale navrhoval ju zamietnuť. Potvrdil, že od žalobcu si požičal
sumu 300.000,- Sk, čo bolo v roku 2005. Dohodli sa, že peniaze si požičia s 10 % úrokom a bude to
splácať mesačne po 9.000,- Sk vrátane istiny aj úrokov. Vtedy bola uzavretá len ústna dohoda a na
základe tej začal pôžičku splácať. Syna žalobcu dobre poznal, a preto mu navrhol, či si nechcel od otca

peniaze požičať, pretože otec chce peniaze investovať. On vtedy potreboval peniaze na rekonštrukčné
práce a preto s tým súhlasil. Neskoršie sa dohodli, že pôžičku bude splácať v mesačných splátkach
po 8.000,-Sk. Podľa jeho vedomostí on doteraz zaplatil sumu 470.000,- Eur, čo považoval za splatenie
istiny ako aj úrokov. Prvú zmluvu z roku 2005 on nepodpísal a podpísal len zmluvu niekedy v roku 2010.
Peniaze odovzdával synovi žalobcu alebo priamo žalobcovi. O tom však nemá žiadne doklady, pretože

on žalobcovi dôveroval. Pokiaľ on podpisoval zmluvu v roku 2010 tak tam boli uvedené úroky vo výške
10 %, pričom aj predložil fotokópiu tejto zmluvy.

10. Žalovaný potvrdil tvrdenie svedka I. Y., že on dal p. C. 100.000,- Sk a dohodli sa, že on bude platiť
úroky z tejto sumy.

11. Vypočutý svedok W.. E. C. uviedol, že predmetom zmluvy bola pôžička vo výške 300.000,- Sk pre
žalovaného. Pri uzavretí dohody on nebol prítomný, ale vtedy bola uzavretá len ústna dohoda a boli
dohodnuté úroky vo výške 9.000,- Sk mesačne. Neskoršie ho kontaktoval žalobca, ktorý mu uviedol, že
žalovaný prestal pôžičku splácať. Potom vystavil písomnú dohodu a dal žalovanému podpísať. Zo strany

žalovaného bola zaplatená asi suma 455.000,- Sk a poslednú splátku vo výške 1.000,- Eur on osobne
odniesol žalobcovi, čo bolo niekedy v roku 2009. Žalovaný všetky splátky odovzdával synovi žalobcu
a potom on ich odovzdával otcovi. O tom nemá vedomosti, či syn otcovi odovzdával peniaze. Medzi
nim neboli dobré vzťahy. Neskoršie splátka bola znížená na 8.000,- Sk. Podľa jeho názoru žalovaný
zaplatil žalobcovi viac ako 450.000,- Sk. On spísal aj rozpis úhrad, ktorý vyhotovil na základe vyjadrení

žalovaného a syna žalobcu. Ďalej uviedol, že on spisoval dve zmluvy, pričom v jednej zmluve boli
uvedené úroky vo výške 8.000,- Sk a v druhej bol variant na istinu + úroky. Žalovaný peniaze odovzdával
synovi žalobcu a on ich otcovi určite odovzdal, pretože ináč by ho otec vyhodil z domu. On od žalovaného
nedostal žiadnu sumu a on len v jednom prípade žalobcovi odovzdal sumu 1.000,- Eur. V neskoršej
výpovedi potvrdil, že žalovaný mu dal sumu 100.000,- Sk a z tej sumy on zaplatil 1.000,- Eur. On bol

viackrát prítomný, keď syn otcovi odovzdával peniaze. Určite vie, že to bolo viac ako 20 splátok.

12. Vypočutý svedok B. Y. C.. - syn žalobcu uviedol, že on bol prítomný, keď otec požičal žalovanému
sumu300.000,-Sk,ktorúmumalpožičaťs3%úrokom.Onvtedybývalvspoločnejdomácnostisrodičmi
a bola prítomná aj jeho matka. Otec mal našetrené peniaze, pretože dlhé roky chodil na kamióne. Zo

začiatku žalovaný peniaze dával jemu a bola to suma asi 120.000,- Sk. Potom prestal dávať, a preto
sa niekedy stalo, že on sám za žalovaného zaplatil, pretože stále nechcel žalovaného otravovať. Pri
uzavretí ústnej dohody bola medzi nimi taká dohoda, že má splácať úroky a pokiaľ otec bude chcieť,
aby žalovaný splácal aj istinu, žalovanému to mal oznámiť v predstihu troch alebo štyroch mesiacov. Mávedomosti o tom, že žalovaný dal p. C. 100.000,- Sk z požičaných peňazí od žalobcu z dôvodu, že G..
C. mu už predtým požičal najprv sumu 100.000,- Sk a potom 30.000,- Sk. Nevedel sa vyjadriť k tomu či
otec ústne alebo písomne vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky. Žalovaný úroky mal platiť do tej doby,

kým nezaplatí istinu. Pri uzavretí ústnej dohody sa nedohodli na tom, dokedy má byť istina zaplatená.

13. Pri ďalšom výsluchu uviedol, že žalovaný splácal úroky splácal po 8.000,- Sk, ktoré dával jemu alebo
p. C.. Peniaze otcovi dával aj p. C. s tým, že on splácal úroky zo sumy 100.000,- Sk a žalovaný zo
sumy 200.000,- Sk. Zo začiatku žalovaný mu dával 8.000,- Sk mesačne a potom len 5.000,- Sk s tým,

že rozdiel doplácal p. C..

14. Žalobca predložil zmluvu o pôžičke uzavretú so žalovaným dňa 27.01.2005, v zmysle ktorej žalobca
požičal žalovanému finančnú čiastku vo výške 300.000,- Sk /9.958,17 Eur/ s úrokom vo výške 9.000,-
Sk mesačne / 298,74 Eur/ od poskytnutia pôžičky do 31.12.2007 a po 8.000,- Sk mesačne /265,55 Eur/
od 01.01.2008 do 30.06.2010. Žalovaný poskytnutú pôžičku mal vrátiť do 30.06.2010.

15. Účastníci uzavreli dňa 27.05.2010 ďalšiu zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca požičal
žalovanému sumu 84.000,- Sk /2.788,28 Eur/ ako dlžný úrok z pôžičky poskytnutej dňa 27.01.2005. Išlo
o dlžné úroky za obdobie od augusta 2009 do 30.06.2010 a tieto úroky mal zaplatiť do 31.12.2010.

16. Žalobca zároveň predložil rozpis splátok, z ktorého vyplýva, že žalovaný zaplatil úroky vo výške
spolu 411.000,- Sk /13.642,70 Eur/.

17. Žalovaný predložil zmluvu o pôžičke uzavretej so žalobcom dňa 27.01.2005, z ktorej vyplýva, že
žalobca požičal žalovanému sumu 300.000,- Sk s 10 % úrokom ročne. Pôžičku a úroky sa žalovaný

zaviazal splácať po 9.000,- Sk mesačne od poskytnutia pôžičky do 30.04.2008 a od 01.05.2009 do
30.06.2009 po 8.000,- Sk mesačne. Pôžičku žalovaný mal splatiť do 30.06.2009.

18. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva a zo záveru znaleckého
posudku vyplýva, že skúmaním oboch sporných podpisov 001-002/7 znejúcich ako "Y." a ich

komparáciousporovnávacímipodpismiB.Y./003-022/7bolinájdenévjednoznačnomzastúpenízhodyv
oboch rovinách skúmania /obecnej i zvláštnej/. Neboli nájdené žiadne rozdiely, ktoré by boli identifikačne
hodnotné. Prítomnosť predovšetkým zhodných znakov nájdených medzi spornými podpismi 001-002/7
a ukážkami, či skúškami podpisov B. Y., tak k nim v obecnej rovine predovšetkým patrí: veľkosť -
sporné podpisy majú dĺžku 21 mm /001/, resp. 23 mm /002/. Ukážky, či skúšky podpisov p. Y. majú

značnú vnútornú premenlivosť /19-27 mm/ a preto sa sporné podpisy do tohto veľkostného rozpätia
vtesnajú. Sporný podpis v znení "Y. označený ako 001/7 na Zmluve o pôžičke zo dňa 27.01.2005 je
pravdepodobne pravým vlastnoručným podpisom B. Y.. Sporný podpis v znení ". označený ako 002/7
na Zmluve o pôžičke zo dňa 27.05.2010 je pravdepodobne pravým, vlastnoručným podpisom B. Y..

19. Súd na základe takto vykonaného dokazovania rozhodol v zmysle ust. § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka a to tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

20. V zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

21. V zmysle ust. § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

22. Je nesporné, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, v zmysle ktorej žalobca

požičal žalovanému súdu 300.000,- Sk /9.958,18 Eur/. Zostalo však sporné, či žalobca peniaze požičal
s úrokom vo výške 9.000,- Sk /298,74 Eur/ a potom 8.000,- Sk /265,55 Eur/, resp. vo výške 10 %
mesačne. Pritom znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že podpisy žalobcu na oboch zmluvách sú
pravé. Svedkovia potvrdili, že dohoda bola /najprv ústna/ taká, že žalovaný mal platiť úroky vo výške
9.000,- Sk /298,74 Eur/ a potom 8.000,- Sk /265,55 Eur/ mesačne. To potvrdzuje aj rozpis splátok úrokov

v tejto výške, pričom žalovaný zaplatil spolu sumu 13.642,70 Eur. Tento rozpis vyhotovil svedok p.
C., pričom vtedy vyhotovil aj písomnú zmluvu, ktorú žalobca podpísal a nemal námietok voči výške
zaplatenej sumy. Žalobca nevedel uviesť skutočne akú sumu žalovaný zaplatil a takisto ani žalovaný,
pretože ani jeden z nich nemá doklady o platbách. Žalovaný platil splátky do rúk syna žalobcu a jemožné, že on ich otcovi neodovzdal. On však sprostredkoval požičanie peňazí, a preto bolo prijateľné,
aby on od žalovaného preberal peniaze. Pokiaľ súd vychádzal z toho, že žalobca žalovanému požičal
za úroky vo výške 9.000,- Sk mesačne a potom vo výške 8.000,- Sk, súd považoval tieto úroky za

úžernícke. Žalovaný mal žalobcovi vrátiť pôžičku vo výške 9.958,18 Eur a pokiaľ by boli dohodnuté úroky
vo vyššie uvedenej výške, okrem pôžičky by mal uhradiť úroky spolu vo výške 19.916,36 Eur, čo viac
ako dvojnásobok požičanej sumy.

23. V zmysle ust. § 53 ods. 5 a 6 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

25. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a v zmysle citovaného ustanovenia, dohodnuté úroky
považoval za vysokú odplatu vzhľadom na to, že úroky prevyšovali viac ako dvojnásobok požičanej
sumy, a preto súd to považoval za neprijateľné zmluvné podmienky. Z toho vyplýva, že pôžička je
bezúročná a žalovaný mal zaplatiť len požičanú sumu.

26. Napriek tomu, že strany sporu ako aj svedkovia tvrdili, že žalovaný splácal úroky, je to neprípustné,
pretože v prvom rade sa má splatiť úver, resp. úver spolu s úrokmi. Na základe týchto skutočností súd
žalobu žalobcu zamietol.

27. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania v plnom rozsahu, pretože žalovaný mal v konaní plný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných záležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 389 ods. 1, 2
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 389 ods. 1, písm. c)/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia /§ 370 ods. 1 CMP/.